Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-31-2020.pdf
PDF · 148.09 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu : SPEEDLINES, s.r.o., Pri Prachárni 20, 040 11 Košice, IČO: 36 608 548 právne zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 661,58 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 661,58€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 661,58 € od 22.06.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 30.04.2020 domáhal zaplatenia sumy vo výške 661,58 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.05.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Alfa Romeo, EČV: VT702CI, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému H. L., L.: X. XXX/XX, R. J., XXX XX. (ďalej aj len ako „poškodený“). K predmetnej škodovej udalosti došlo na úseku cesty E 50 pred obcou G., a to tak, že poškodenému vbehla do jazdnej dráhy z ľavej strany lesná zver - jeleň. Vzhľadom na skutočnosť, že bola noc a jeleň vbehol do jazdnej dráhy v poslednej chvíli, zrážke sa už nedalo zabrániť. Táto škodová udalosť bola dňa 14.05.2018 riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poškodený uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. návrhu poistnej zmluvy: 3539172114. Súčasťou vyššie uvedenej poistnej zmluvy je aj prísľub žalovaného, že poskytne žalobcovi poistné plnenie v prípade, ak na motorovom vozidle dôjde k vzniku škody v dôsledku priameho stretu so zverou. Poškodený škodovú udalosť žalovanému riadne ohlásil, a žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9565804517. Poškodený predmetnú škodovú udalosť riadne nahlásil aj na polícii - Okresnom riaditeľstve policajného zboru v V.. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla C. K., U.: Y., v dôsledku poistnej udalosti č. 9565804517, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: SPEEDLINES s.r.o. t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2119,86 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180028. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565804517 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9565804517 predstavovala sumu vo výške 2119,86 €. Suma priznaná
a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 1208,28 €. Nepriznaná suma je tak po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200 € a nesúvisiaceho poškodenia laku na prednom nárazníku vo výške 50 €, vo výške 661,58 €. Táto neuznaná suma vo výške 661,58 € bola vlastníkom motorového vozidla C. K., U.: Y., ktorým je poškodený postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Priznané primerané náklady na opravu, nakoľko sa jedná o nezmluvný neautorizovaný servis Nh 16,67 €. Nesúvisiace poškodenie laku na prednom nárazníku.“
3. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých poistných plnení, na ktoré majú poškodení, resp. žalobca nárok. Poškodení z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého boli pohľadávky postúpené, majú priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia §442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu vozidla, ktorej potreba vznikla v dôsledku škodovej udalosti - stretu zvery s vozidlom5/9 poškodeného, pričom táto náhrada je krytá z verejného prísľubu, tvoriaceho súčasť príslušnej poistnej zmluvy, ktorú uzavrel poškodený so žalovaným. V zmysle Verejného prísľubu: „(vi) KOOPERATIVA poskytne plnenie, ak dôjde k posˇkodeniu alebo znicˇeniu poistene´ho motorove´ho vozidla v do^sledku stretu so zverou, pricˇom za stret sa povazˇuje priama zra´zˇka vozidla so zverou na pozemnej komunika´ci ´ i. (vii) pri výpočte výšky plnenia za škody spôsobené stretom motorového vozidla so zverou a súčasne za splnenia všetkých podmienok v tomto verejnom prísľube uvedených, KOOPERATIVA vychádza z platných právnych predpisov SR v čase vzniku škody, ako aj z ustanovení príslušných Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 106, a Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet č. 911....“
4. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Podľa čl. IX ods. 2 písm. a) a c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet cˇ. 911: „Po vzniku poistnej udalosti je pois ˇtovnˇa povinna´ hradi ˇt primerane´ na´klady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovany´ch opravovniach pre danu´ znacˇku a typ vozidla sa u´cˇelne vynalozˇene´ na´klady na na´hradne´ diely a materia´ l posudzuju´ tak, zˇe sa porovna´vaju´ s kalkulacˇ¬ny´m programom na ´kladov na opravu pois ˇtovne pri pou¬zˇit ´ i origina´ lnych na´hradny´ch dielov a cˇasovy´ch noriem
na pra´cu uda´vany´ch vy´robcom. V na´kladoch na pra´cu a lakovanie v autorizovany´ch opravovniach sa zohˇlad¬nˇuje hodinova´ sadzba opravovne v danom regio´ne pre pr ´ islusˇny´ typ a znacˇku, ktory ´ch kvalita pra´ce a techno¬logicke´ vybavenie zodpoveda´ normat ´ ivom stanoveny´m vy´robcom pre jednotlive´ typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerane´ na´klady na opravu sa povazˇuju´ take´ , ktore´ nepresiahnu ceny novy´ch origina´ lnych na´hradny´ch dielov a cˇasove´ normy stanovene´ vy ´robcom pre pr ´ islusˇnu´ znacˇku a typ vozidla. c) Pri oprava´ch v nezmluvny´ch, neautorizovany ´ch opravov¬niach sa za primerane´ na´klady na opravu posˇkodene´ho vozidla budu´ povazˇovaˇt na ´klady stanovene´ pois ˇtovnˇou po zdokladovan ´ i rozsahu posˇkodenia vozidla. O ty´chto na´kladoch bude poisteny´ informovany´ p ´ isomnou formou. V kalkula´cii na´kladov na opravu v nezmluvny´ch, neauto¬rizovany´ch opravovniach bude maxima´ lne akceptovana´ vy´sˇka normohodiny na 25 EUR bez DPH.“
5. Žalobca predložil aj cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č. 70, Košice - 50 EUR bez DPH, resp. 60 EUR s DPH (mechanické, elektrické, klampiarske a lakovacie práce), - Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice
- 45 EUR bez DPH (mechanické práce), 43 EUR bez DPH (klampiarenske a lakovacie práce)
6. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle VW polo normohodinu 35 € bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Sme toho názoru, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. Máme zato, že takýto postup žalovaného, na základe ktorého krátil poistné plnenie je v rozpore so zákonom. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti tak, ako je uvedené vo faktúre č. 180028 a v Kalkulácii nákladov na opravu vypracovanú žalobcom.
7. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že Zároveň, oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, a považujeme ho za riadne neodôvodnené. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť, ktorou je vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Poukazujeme na skutočnosť, že v predmetnom prípade ide aj o právny vzťah medzi poškodeným ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom, a preto je na tento prípad potrebné aplikovať primerane aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Platná právna úprava poskytuje spotrebiteľom špecifickú a posilnenú právnu ochranu ako slabšej strane z tohto záväzkovo-právneho vzťahu, a to najmä z dôvodu, že spotrebiteľ pri uzatváraní poistných zmlúv nemôže ovplyvniť tvorbu ich obsahu a tiež vzhľadom na skutočnosť, že poisťovateľ by mal disponovať príslušným odborným aparátom a know-how, ktoré pri uzatváraní poistných zmlúv a následnom uplatňovaní nárokov z nich vyplývajúcich využíva, na rozdiel od spotrebiteľa, ktorý je laik, a aj z toho dôvodu v nevýhodnom, slabšom postavení. Práve z uvedených dôvodov nie je možné akceptovať takýto šikanózny a ničím neodôvodnený postup žalovaného spočívajúci v stanovení limitácie normohodiny vo výške 25 EUR bez DPH ktorú poskytne, keď ako subjekt vystupujúci na trhu poskytuje spotrebiteľom poistenie, ktorého podstatou je prenos finančného rizika z poisteného na poisťovňu, teda zmiernenie negatívnych finančných dopadov poistných resp. škodových udalostí. Poisťovňa ako silnejšia strana takýmto spôsobom zneužíva svoje postavenie voči spotrebiteľom, pričom máme za to, že takéto konanie poisťovne - žalovaného napĺňa znaky nekalosúťažného konania a nemôže požívať právnu ochranu. Máme za to, že je nevyhnutné, aby sa aj do budúcnosti, v súlade s princípom prevencie, zabránilo takému arbitrárnemu, právo zneužívajúceho konaniu poisťovne, poškodzujúceho práva vlastných poistených - spotrebiteľov.
8. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to: 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 661, 58€ od 22.06.2018 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalovaný listom zo dňa 7.06.2018 oznámil, že dňa 6.06.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.9565804517.
9. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore uviedol, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 14.05.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle C. K., U.Y.: Y. (ďalej len „MV“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému - Martin L.Í., L.: X. XXX/XX, R. J., XXX XX (ďalej len „Poškodený“). Škodová udalosť na MV mala byť ohlásená o Žalovaného, u ktorého má Poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný mal škodovú udalosť zaregistrovať ako poistnú udalosť č. 9565804517. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si Poškodený dal svoje MV opraviť u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému faktúru č. 180028 vo výške 2.119,86 EUR (ďalej len „Faktúra“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018 vyhotovenom Žalovaným, bolo Poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia vo výške 1.208,28 EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“). Dňa 12.06.2018 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 661,58 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako sumu pochádzajúcu z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP“).
10. Ku vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníkov Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávky Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
11. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP, si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje
konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Ďalej Žalovaný poukazuje na to, že Žalobca nepreukázal úhradu Faktúry Poškodeným, t.j. vôbec nepreukázal vznik škody na MV v rozsahu, akého sa domáha.
12. K poistnému plneniu žalovaný uviedol, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, o poistnom plnení si dovoľujeme konajúcemu súdu predložiť Kalkuláciu nákladov na opravu č. 9565804517 zo dňa 06.06.2018 (ďalej len „Kalkulácia“). Predkladaná Kalkulácia bola vypracovaná systémom AUDATEX, a to špecificky práve pre MV Žalobcu. AUDATEX pritom predstavuje automatizovaný kontrolný systém pre kalkulácie nákladov na opravy vozidiel. Predmetná Kalkulácia, ako to vyplýva aj zo Žalobcom predloženého Oznámenia o poistnom plnení, bola pritom použitá pri stanovení výšky poskytnutého poistného plnenia Žalobcovi.
13. Vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu žalobca ku náležitostiam podania uviedol, že žalobca sa touto cestou domáha doplatenia kráteného nároku z poistnej udalosti č. 9565804517 zo dňa 14.05.2018 na motorovom vozidle C. K. XXX R., U.: Y. J. H. L., a to vo výške 661,58 € s príslušenstvom. Žalovaný v podanom odpore vznáša námietku miestnej nepríslušnosti a žiada, aby Okresný súd Košice I postúpil spor miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Poukazujeme na skutočnosť, že žalobca si zvolil miestnu príslušnosť podľa § 19 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého platí: “Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.” Táto príslušnosť je daná žalobcovi na výber. Vzhľadom na to, že šetrenie vykonávala organizačná zložka žalovaného, ktorej sídlo je na Mäsiarskej 11, 040 01 Košice, je založená miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I. Uvedené potvrdzuje Oznámenie o poistnom plnení žalovaného zo dňa 07.06.2018, čo potvrdzuje žalovaný aj na pečiatke a podpisom likvidačného zástupcu. V uvedenom prípade tak ide o vzťah medzi organizačnom zložkou žalovaného, ktorá vykonávala šetrenie predmetnej škodovej udalosti a poisteným, resp. žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené, máme za to, že by bolo aj účinnejšie a hospodárnejšie, aby bola vec prejednávaná a rozhodnutá Okresným súdom Košice I. V prvom rade by sme chceli upriamiť pozornosť súdu na podstatu sporu, základ veci, a to že žalovaný krátil nedôvodne. Žalovaný krátil poistné plnenie pri poistnej udalosti č. 9565804517 z dôvodov uvedených v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018, v ktorom uviedol: „Priznané primerané náklady na opravu, nakoľko sa jedná o nezmluvný neautorizovaný servis Nh 16,67 €. Nesúvisiace poškodenie laku na prednom nárazníku.“ Dané krátenie vykonané žalovaným nemá oporu v zákone o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ani v Občianskom zákonníku. Neexistuje legitímny dôvod krátenia, žiadny zákon tento dôvod neumožňuje. V zmysle § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 3 (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ V zmysle § 15 citovaného zákona: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Zároveň, podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.” Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného poistného, keďže z toho majú priaznivé dôsledky. Podporne na našu argumentáciu uvádzame Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“
14. Žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poškodený, ako poškodený z poistnej udalosti, dlžníkom žalobcu a uvádza, že „nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade pri dodržaní zákonom stanovených a predpísaných náležitosti pre zmluvu o postúpení pohľadávky (ktoré ako uvádzame nižšie dodržané neboli), by došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu ZOPP predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky Žalobcu (t.j. záväzku Poškodeného), čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ.“ Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktorú v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné: Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody na plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. K postúpeniu pohľadávky ako takej a jej existencii uvádzame: Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ako sme už vyššie uviedli, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). V predmetnom prípade poškodený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným
neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odplata za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Predložená zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. V zmysle vyššie uvedeného preto považujeme námietku aktívnej vecnej 7 legitimácie žalobcu za bezpredmetnú a nedôvodnú, s cieľom predĺžiť súdne konanie a vyhýbať sa doplateniu plnenia, na ktoré má žalobca nárok.
15. Žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení a uviedol že: „Odhliadnuc od vyššie uvedeného si Žalovaný dovoľuje podotknúť, že prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení Žalovaný oznámil Žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom inter alia odpočítal z uplatňovaného nároku rozdiel vo výške 661,58 eura ako rozdiel medzi kontrolnou kalkuláciou a Faktúrou. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení o poistnom plnení si dovoľujeme konajúcemu súdu predložiť Kalkuláciu nákladov na opravu č. 9565804517 zo dňa 06.06.2018.“ Dovolíme si tvrdiť, že nie je vôbec zrozumiteľné a jasné každému laikovi, čo tým žalovaný v oznámení o poistnom plnení myslel. Nie je možné, ani jednoducho zistiteľné akou matematikou, akým výpočtom a postupom došli k danému plneniu a kráteniu. Ide len o konštatovanie: ...“Nakoľko sa jedná o nezmluvný neautorizovaný servis, Nh 16,67 €….“Dôvod krátenia, že ide o nezmluvný servis nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Nie je tu žiadne vysvetlenie ani zdôvodnenie, a tak nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný krátil. Žiadny právny predpis žalovaného toto neumožňuje, nemá zákonnú oporu svojho konania. Práve naopak, konanie žalovaného je v rozpore so zákonom, je nedôvodné. Zákon dáva možnosť, právo poistenému slobodne si zvoliť servis, kde si po nehode dá opraviť auto. Žalovaný nemôže podmieňovať poistné plnenie, že ma poškodený ísť do iného servisu kde by bola oprava za 16,67 € bez DPH, dané konanie je nekalé a nepožíva právnu ochranu. Poukazujeme pritom aj na skutočnosť, že poisteným je fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý pri podpise poistnej zmluvy a uzavretí samotného poistného vzťahu so žalovaným v dobrej viere očakával, že v prípade, ak nastane poistná udalosť, ako náhodná a neočakávaná udalosť, budú mu uhradené náklady, ktoré mu v súvislosti s poistnou udalosťou vznikli a ktorých náhrada mu prináleží v súvislosti s príslušnou poistnou zmluvou a aj samotným zmyslom a účelom poistenia, ktorým je prenos negatívnych finančných dôsledkov poistnej udalosti na poisteného. Žalobca preukázal, že suma účtovaná za normohodinu vo faktúre predloženej žalobcom je primeraná a obvyklá, pričom žalovaný uvedené nijako nevyvrátil. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas.
16. Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 11.05.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
17. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 14.05.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle C. K., U.: Y., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému H. L., bytom: X. XXX/XX, R. J., XXX XX. (ďalej aj len ako „poškodený“). K predmetnej škodovej udalosti došlo na úseku cesty E 50 pred obcou G., a to tak, že poškodenému vbehla do jazdnej dráhy z ľavej strany lesná zver - jeleň. Vzhľadom na skutočnosť, že bola noc a jeleň vbehol do jazdnej dráhy v poslednej chvíli, zrážke sa už nedalo zabrániť. Táto škodová udalosť bola dňa 14.05.2018 riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poškodený uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. návrhu poistnej zmluvy: 3539172114. Súčasťou vyššie uvedenej poistnej zmluvy je aj prísľub žalovaného, že poskytne žalobcovi poistné plnenie v prípade, ak na motorovom vozidle dôjde k vzniku škody v dôsledku priameho stretu so zverou. Poškodený škodovú udalosť žalovanému riadne ohlásil, a žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9565804517.
19. Poškodený si dal opraviť vozidlo v poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: SPEEDLINES s.r.o. t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2119,86 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180028. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565804517 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9565804517 predstavovala sumu vo výške 2119,86 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 1208,28 €. Nepriznaná suma je tak po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200 € a nesúvisiaceho poškodenia laku na prednom nárazníku vo výške 50 €, vo výške 661,58 €
20. Poškodený Martin Bobík postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2018 svoju pohľadávku vo výške 661,58 €, a prísl. voči žalovanému titulom rozdielu medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou (poisťovňou) a jej príslušenstvom na žalobcu.
21. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 180028, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2018 . Žalovaný v konaní doložil posudok - kalkuláciu č.9565804517.
22. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
25. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
26. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
27. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry ( NS ČR 25Cdo 347/2000 ) nie je podstatné , či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží. Taktiež súd vyhodnotil námietku miestnej príslušnosti žalovaného ako nedôvodnú, vzhľadom na to, že šetrenie poistnej udalosti
vykonávala organizačná zložka žalovaného so sídlom na Mäsiarskej ulici v Košiciach, a teda podľa § 19 písm.c) z.č.160/2015 Z.z. CSP, je založená miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I.
30. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluva o postúpení pohľadávky je v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
31. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení zo dňa 12.06.2018 medzi postupcom, Martin Bobík, a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 661,58 Eur a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou vyčíslenou vo faktúre servisu (žalobcu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným.
32. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru č. 180028, oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 7.06.2018. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti pod ktorou žalovaná poistnú udalosť zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
33. Neobstojí ani krátenie náhrady škody z dôvodu priznania poistného plnenia na základe kalkulácie nákladov na opravu, ktorú žalovaný predložil do konania spolu s podaným odporom. Kalkulácia nákladov má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia , nakoľko kalkulácia je predbežná a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Kalkuláciu nákladov na opravu, ktorá ma stále len predbežný charakter, preto nemôže slúžiť na určenie konečnej výšky škody, ktorá pri poistnej udalosti vznikla.
34. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu za lakovacích prác 35,- Eur (bez DPH), pričom žalovaný mu priznal len 16,67 Eur bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č. 70, Košice - 50 EUR bez DPH, resp. 60 EUR s DPH (mechanické, elektrické, klampiarske a lakovacie práce), - Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice - 45 EUR bez DPH (mechanické práce), 43 EUR bez DPH (klampiarenske a lakovacie práce) a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
35. To, že poškodený si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorého autoservis žalovaný radí medzi „neautorizované“ , nemôže mať vplyv na výšku vyplatenej náhrady škody. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce.
36. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 661,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 661,58 € od 22.06.2018 do zaplatenia, podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 180028 vo výške 2.119,86 Eur. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 06.06.2018, je deň 22.06.2018 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).