Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/23/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne : Miroslava H., nar. XX.XX.XXXX, bytom : T. XX, právne zastúpená: C.. B.. H. L., advokátka, so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, Trenčín, proti žalovanému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20B, Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako manželov nasledovne:

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazujú hnuteľné veci:

- manželská oranžová posteľ celočalúnená - typ Jasper nadobudnutá v roku 2007 nachádzajúca sa v spálni,

- 1 nočný stolík nadobudnutý v roku 2007 nachádzajúci sa v spálni,

- štvorzásuvková komoda nadobudnutá v roku 2007 nachádzajúca sa v spálni,

- menšia dvojdverová skriňa nachádzajúca sa v spálni,

- rohová rozťahovacia sedačka hnedo-šedej farby nadobudnutá v roku 2011 nachádzajúca sa v obývačke,

- televízor značky OVP strieborný nadobudnutý v roku 2005,

- satelitný prijímač nachádzajúci sa v obývačke,

- obývacia stena a konferenčný stolík - obe mahagónovej farby, nachádzajúce sa v obývačke

- jedálenský servis hnedej farby - priesvitný,

- kávová súprava zlatej farby,

- písací stôl, trojdverová skriňa so zrkadlom, knihovnička so skrinkou, počítač a CD prehrávač, všetko nachádzajúce sa v detskej izbe,

- písací stôl, trojdverová skriňa nadobudnutá v roku 2006, počítač, videorekordér nadobudnutý v roku 2003 a CD prehrávač, všetko nachádzajúce sa v druhej detskej izbe,

- dvojdverový botník nadobudnutý v roku 2012, vešiaková stena nadobudnutá v roku 2006 a vysoká dvojdverová skriňa, všetko nachádzajúce sa v chodbe,

- vysávač zn. Ritello nadobudnutý v roku 2013,

- vŕtačky v garáži.

Spolu v hodnote 835,- eur

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje traktor s vlečkou v hodnote 750,- eur.

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje nehnuteľnosť - rodinný dom súp.č.. s príslušenstvom pozostávajúcim z oplotenia nádvoria, prípojky vody, vodomernej šachty, prípojky kanalizácie, žumpy, prípojky zemného plynu, prípojky

elektrickej energie, postavený na parcele KNC parc.č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre okres F., obec N. E., katastrálne územie Dolná E.. Spolu v hodnote 102.305,61 eur.

Žalovanému prikazuje spoločný záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania zo zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 14.04.1997 vo výške nesplateného zostatku v sume 3.153,65 eur.

Žalovanému prikazuje spoločný záväzok voči spol. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.06.2012 vo výške nesplateného zostatku v sume 23.407,53 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 30.771,14 eur, a to do 120 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2015 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode manželstva.

2. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -70 zo dňa 03.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2, bolo manželstvo strán sporu rozvedené, čím zaniklo aj ich BSM. Uviedla, že do BSM spoločne nadobudli nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX . postavený na pozemku parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX k.ú. N. E. s tým, že pozemok je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nakoľko ho nadobudol darovaním. Ide o zrekonštruovaný rodinný dom, ktorého stavba bola povolená v roku 1995 a skolaudovaný bol v roku 1999 s odhadovanou hodnotou 120.000,- eur. Tiež uviedla, že do BSM patria aj hnuteľné veci, ktoré uviedla v žalobe a súčasne v tejto časti žalobu doplnila podaním zo dňa 02.02.2015 ( č.l. 31), kde uviedla aj zostatkové hodnoty všetkých hnuteľných vecí a ich popis. Masa hnuteľných vecí patriacich do BSM sa počas konania oproti tu vymedzených vecí opakovane upravovala (o tom viac ďalej v časti „Hnuteľné veci“). Osobitne uviedla, že do BSM patrí osobný automobil Opel Astra Combi a traktor s vlečkou nadobudnutý v roku 2013. Uviedla tiež do BSM patria aj spoločné pasíva - úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) poskytnutý 14.04.1997 v sume 300.000,- Sk, úver z Wustenrot stavebnej sporiteľne zo dňa 14.06.2012 vo výške 26.000,- eur a úver z Poštovej banky, a.s. zo dňa 13.09.2013 v sume 3.500,-eur. Navrhla, aby rodinný dom, spoločné hnuteľné veci vrátane motorového vozidla a traktora s vlečkou súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý súčasne preberie úvery zo ŠFRB a Wustenrot stavebnej sporiteľne, pričom jej by bol prikázaný úver z Poštovej banky, a.s. a žalovaný bol povinný ju vyplatiť na vyporiadanie jej podielu sumou ustálenou súdom po vykonanom dokazovaní.

3. Žalovaný sa písomne k žalobe a jej doplneniu vyjadril dňa 22.04.2015. Tvrdil, že rodinný dom patrí do jeho výlučného vlastníctva a nesúhlasil ani s jeho hodnotou. Čo sa týka hnuteľných vecí uviedol, že ním v tomto podaní označené veci neexistujú, resp. nemá vedomosť, kde sa nachádzajú. Pri niektorých ním označených veciach podľa neho žalobkyňa uviedla neúmerne vysokú hodnotu, a preto uviedol ich približnú hodnotu sám (ktoré konkrétne veci žalovaný rozporoval, bude uvedené ďalej v časti Hnuteľné veci). Tvrdil tiež, že ani traktor s vlečkou nepatrí do BSM, pretože ho ešte v roku 2010 kúpili jeho rodičia. V časti žalobkyňou uvádzaných spoločných úverov, žalovaný súhlasil s prevzatím úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Wustenrot stavebnej sporiteľne a tiež súhlasil s tým, že úver z Poštovej banky prevezme žalobkyňa s tým, že žalovaný nebude povinný vyplácať žalobkyňu žiadnou sumou.

4. Žalobkyňa počas konania najskôr rozšírila masu BSM ešte o pozemok KNC parc.č. XXX/X, záhrady o výmere XXX mX zapísaný na LV č. XX pre k.ú. N. E., vo vzťahu ku ktorému žalovaný trval od počiatku na tom, že tento je v jeho výlučnom vlastníctve tak, ako je aj zapísaný na LV. Následne žalobkyňa uviedla, že netrvá na vyporiadaní tejto nehnuteľnosti vrámci masy BSM, a preto súd pôvodne navrhované dokazovanie, ktoré sa týkalo tohto pozemku (znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty pozemku), nevykonal ako nadbytočné a ani sa v rozsudku súd nezaoberá hodnotením dokazovania už skôr vykonaného v súvislosti s touto nehnuteľnosťou (výsluch svedkov Anny H., W. H., B.. G. H., M. W., F. R. v častiach týkajúcich sa tohto pozemku). Súd uvádza, že môže vyporiadať tie veci, ktoré strany učinili masou BSM, a nakoľko žalobkyňa následne zhodne so žalovaným uviedla,

že táto nemá byť predmetom vyporiadania ako súčasť masy BSM, súd vzhľadom na tieto ich zhodné vyjadrenia pozemok do vyporiadavanej masy BSM nezahrnul.

5. Žalobkyňa trvala na tom, že rodinný dom začali stavať určite po uzavretí manželstva. Na jeseň 1995 postavili základy a pivnice a potom už nemali peniaze a požiadali o úver zo ŠFRB. Všetky úradné veci a nákup materiálu zabezpečovala ona. Na jeseň 1995 už boli pivnice. Obvodové múry a strechu financovali z úveru zo ŠFRB. Peniaze dávali aj rodičia žalovaného aj jej rodiča, podľa svojich možností, pričom tieto im dávali obom ako manželom. Nepamätala si, koľko peňazí na stavbu dali jej rodičia, ale jej matka im platila úver, ktorý si jej sestra vzala zo stavebného sporenia. Tieto peniaze im sestra požičala a matka ich splácala asi v roku 1998-1999. Ona úspory pred manželstvom nemala. Dom pomáhalo stavať veľa kamarátov. V roku 1999 dom dostavali a skolaudovali. V roku 2000 sa doň nasťahovali. Potom postupne dorábali to, čo bolo treba, podľa finančných možností. V roku 2012 prebehla pomerne rozsiahla rekonštrukcia, urobili zateplenie a vymenili vzadu okná. V roku 2010 alebo 2011 sa postavil altánok. V roku 1999 jej žalovaný povedal, aby si viedli oddelené účty, nedával jej žiadne financie, ale žiadal, aby platia polovicu nákladov, hoci mala nižšie príjmy. Spoločne kúpili auto. Čo sa týka traktora, tento je už asi štvrtý v poradí, lebo žalovaný vždy kupoval o niečo lepší, ale určite ho kupovali zo svojho. Pôžičku z Wustenrot sporiteľne v prevažnej časti použili na rekonštrukciu domu. Časť peňazí - asi 5.000,- eur použili na kúpu sedačky, sporáku, digestoru, oblečenia a stravy pre rodinu. Tretiu pôžičku z Poštovej banky si vzala žalovaná na kúpu vysávača, ktorý ostal u žalovaného. Žalobkyňa potvrdila, že rodičia žalovaného im pomáhali, pomáhali aj svojím ostatným deťom, ale aj oni so žalovaným do domu investovali. Objasnila, že im pomohla aj jej sestra, ktorá mala od roku 1993 uzatvorenú zmluvu o stavebnom sporení, kde si šetrila na operáciu očí. Po nasporení sumy mala nárok na čerpanie úveru. Nasporené financie skutočne použila na operáciu očí a suma poskytnutého úveru bola vyplatená stranám sporu a tento úver splácala matka žalobkyne. Namietala darovaciu zmluvu zo dňa 29.01.2014, z ktorej má vyplývať, že rodinný dom, resp. investície do nej boli všetky realizované s pomocou rodičov žalovaného, ktorý sa na tieto dary spomenuli až po rozvode manželstva. Zmluva je podľa nej neplatná, pretože dary mali prijímať a priebežne boli obdarovaní obaja manželia a spätne sa vzhľadom na nedeliteľnosť spoločenstva nedá povedať, že svokrovci darovali niečo výlučne synovi a nedarovali neveste a tiež úkon obchádza zákon, pretože vôľa, o ktorej nemal v čase jej realizovania nikto ani tušenie, zrazu mala existovať v roku 2014. Vôľa rodičov žalovaného nikdy neviedla k tomu, ako bola prezentovaná v tejto darovacej zmluve. Osobne sa ich dotýka, že ich syn a nevesta sa rozviedli a voči neveste cítia zášť. Listina nie je právnym úkonom, ide o vyfabulovaný úkon, obchádza zákon a je v rozpore dobrými mravmi. Vôľa svokrovcov pomáhať nemôže byť dnes spätne interpretovaná inak, ako bola v čase, keď sa diali veci, ktorých sa úkon týka. Zmluva je spísaná účelovo a navyše nepreukazuje, že by mali rodičia žalovaného vykonať investície do rodinného domu. Nie je zrejmé, kedy v akej výške a na čo boli tieto investície použité. Mala za to, že ani z predložených vkladných knižiek rodičov žalovaného a žalovaného nevyplýva, že by peniaze vybraté z nich boli aj skutočne použité na stavbu rodinného domu a zostatky na ňom v rozhodnom období 1994-1995 sú okrem toho veľmi nízke. Trvala na tom, že predložené listiny (čestné vyhlásenia svedkov) len preukazujú, že dom bol postavený za trvania manželstva strán, ale nie to, z akých finančných prostriedkov boli veci zakúpené a že boli zakúpené rodičmi žalovaného. Okrem toho uviedla, že čo sa týka prístrešku a plotov, boli vybudované za trvania manželstva, na ich výstavbu boli použité prostriedky spoločné, a preto sa jedná o investíciu z BSM do majetku jedného z manželov a súd ju musí zohľadniť pri vyporiadaní. Mala za to, že strany mali úver zo ŠFRB 300.000,- Sk a 90.000,- Sk nenávratný príspevok, v roku 2000 sestra žalobkyne im pomohla získať úver 46.963,- Sk, ktorý splácala matka žalobkyne a strany mali príjmy zo zamestnania. K pôžičke na základe zmluvy zo dňa 09.03.2013 uviedla, že bol z týchto financií kúpený vysavač Ritello v sume 1499,- eur a táto pôžička bola refinancovaná pôžičkou z Poštovej banky zo dňa 13.09.2013, ktorá je od podania žaloby predmetom vyporiadania. Uznala ale, že po rozvode manželstva žalovaný na pôžičke zo dňa 09.03.2013 vyplatil splátky v sume 290,- eur. Uviedla, že to, že rodičia žalovaného im pomáhali finančne, vie od manžela, ktorý jej povedal, že oni tiež niečo na dom dali, aj to len na začiatku, keď začali stavať dom, pretože potom mali už úver zo ŠFRB. Ona ale o žiadnym konkrétnych sumách vedomosť nemá a nikdy nevidela, že by rodičia žalovaného peniaze dali žalovanému alebo im obom. Je možné, že pivnice na začiatku boli postavené aj z peňazí, ktoré mal žalovaný od rodičov, ale ona tieto financie nevidela, ani sa nikdy s rodičmi žalovaného o týchto finančných záležitostiach nerozprávala. Oni ju nikdy do toho nezapájali. Trvala na tom, že nemožno konštatovať, že rozdiel medzi úverom zo ŠFRB 13.000,- eur a hodnotou domu podľa posudku z roku 2011 110.000,- eur predstavuje investície rodičov žalovaných, pričom je nepravdepodobné, že by mohli investovať toľko len do žalovaného, keď finančne podporovali aj ďalšie 3 deti. Dom bol postavený z prostriedkov strán sporu a v rokoch 2011-2012

z týchto bol aj čiastočne rekonštruovaný. K úveru z Poštovej banky, a.s. zo dňa 13.09.2013 uviedla ešte, že tento od rozvodu manželstva splácala žalobkyňa, tento bol splatený v roku 2017 a celkovo na splátkach po rozvode žalobkyňa uhradila sumu 4.353,79 eur zo svojich výlučných prostriedkov, čo žiada pri vyporiadaní zohľadniť. Trvala na tom, že ide o spoločný dlh, pretože ňou bola splatená pôžička sporových strán Consumer Fiannce Holding, s.r.o. z 09.03.2013 na nákup vysávača. Zvyšok sumy bol použitý v domácnosti, pretože žalobkyňa mala nižší príjem a napriek tomu žalovaný trval na tom, aby náklady domácnosti hradili napoly. Okrem toho v novembri 2013 bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti, pretože ju žalovaný vyhodil po tom, čo na ňu fyzicky zaútočil. Uviedla, že túto zmluvu bola uzavrieť v banke sama, manžel vtedy s ňou nebol. Cieľom tejto zmluvy bolo sceliť viacero drobných pôžičiek, viac ako 1.000,- eur z toho šlo na splatenie vysávača na splátky, potom tam ostal len doplatok asi 300,- eur a tiež na splatenie viacero drobných pôžičiek, ktoré bola nútená si zobrať, pretože žalovaný jej nedával peniaze. On trval na tom, aby všetko v domácnosti platili na polovicu, avšak jeho príjem v tom čase bol asi 900,- eur a jej 450,- eur a ona nebola schopná takýmto spôsobom toto financovať, preto si zobrala viacero pôžičiek, ktoré sa refinancovali touto jednou pôžičkou. Bola tam zmluva o úvere na vysávač, na sedačku a úvery, ktoré sú na zmluve uvedené. Oni s manželom nikdy nič nekonzultovali, to bol tiež jeden z dôvodov, prečo sa manželstvo rozpadlo. Ani on ju nikdy neinformoval o takýchto záležitostiach, žalovaný ani nechcel, aby vedela, koľko peňazí mu chodí na účet, a preto si musela založiť vlastný účet. Splácala túto pôžičku zo svojho účtu, žalovaný ju nesplácal. Všetky financie z tohto úveru získané investovala do spoločnej domácnosti, na deti, na spoločné veci, čokoľvek sa pokazilo, či nejaký spotrebič alebo iné. Žalovaný sa jej nikdy neopýtal, či treba niečo kúpiť deťom alebo do domácnosti. Čokoľvek v domácnosti vypadlo, tak to musela zabezpečiť, ale zo 450,- eur to nevedela vykryť, a preto si brala rôzne drobné pôžičky. Úverom z Poštovej banky sa refinancovali dva úvery v Poštovej banke, jeden malý uver v Home Credite a najväčšia položka bola na vysávač a zvyšné bolo na potreby v domácnosti, dcéra mala v tom čase aj stužkovú.

6. V ďalšom konaní žalovaný trval na tom, že rodinný dom je jeho výlučné vlastníctvo a pre prípad, že súd nebude toho názoru, žiadal zohľadniť investície jeho rodičov do domu (pojednávanie 23.02.2016). Tiež žiadal zhodne so žalobkyňou vyporiadať aj pasíva manželov a okrem toho zostatky na bankových účtoch strán sporu. Žalovaný trval na tom, že dom začali stavať jeho rodičia na jeseň 1994 podľa susednej chalupy, stavali to bez stavebného povolenia. V čase svadby strán sporu boli na dome vybudované základy a spodná deka. Po svadbe kúpili jeho rodiča kvádre a stavali pivničné obvodové múry. Veškeré financie dávali jeho rodiča. Rodičia žalobkyne nemali z čoho túto stavbu financovať. On do stavby tiež investoval, nepamätá si koľko, mal aj peniaze na knižke, ale nevie koľko. Spolu so žalobkyňou si na stavbu vzali úver 300.000,- Sk zo ŠFRB, ktorý sa celý minul na stavbu, dovtedy jeho rodičia platili všetko, ale nevie, koľko to mohlo byť. Vzali si tiež úver zo stavebnej sporiteľne 150.000,- alebo 200.000,- Sk. Rodičia tam dávali aj peniaze, čo mali na knižkách a na účtoch. Žalobkyňa si vzala úver z Poštovej banky, za ktorý síce kúpila vysávač, ale vyplatila aj auto svojho milenca a jeho dlhy na zdravotnom a sociálnom poistení, čo žalobkyňa poprela ako nepravdivé tvrdenie. K autu Opel Astra uviedol, že si naň vzal pôžičku a túto aj splácal, strany sa zhodli na zostatkovej hodnote 850,- eur ku dňu rozvodu. Na traktor mu dali peniaze rodičia, stál 950,- eur, postavil ho na značku a jeho hodnota ku dňu rozvodu manželstva bola asi 750,- eur, s ktorou aj žalobkyňa súhlasila. Nemal vedomosť o tom, že by im mala pomáhať finančne so stavbou sestra a matka žalobkyne. Žalovaný ďalej žiadal pri vyporiadaní zohľadniť, že platil splátky úveru zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2013 od Consumer Finance Holding, a.s. od 20.12.2014 do 20.03.2018 v sume 290,- eur. Následne žalovaný začal v roku 2020 tvrdiť, že niektoré hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa zahrnula do masy BSM, do nej nepatria, nakoľko ku dňu zániku BSM neexistovali ( k tomu bližšie ďalej v časti Hnuteľné veci). Uviedol, že automobil Opel Astra predal po rozvode manželstva za 550,- eur. Ďalej si uplatnil vnosy v sume 39.259,- eur. Tvrdil, že jediným spoločným finančným zdrojom účastníkov na stavbu rodinného domu pred rekonštrukciou bol Fond ŠFRB v sume 390.000,- Sk, t.j. 12.945,62-eur. Účastníci konania nemali žiadne iné úspory v rámci BSM, z ktorých by financovali stavbu. Naviac žalobkyňa bola bez práce na rodičovskej dovolenke a žalobkyňa vstupovala do manželstva nie s úsporami, ale s dlhmi. Teda pred dátumom 07.04.1997 bol rodinný dom stavaný výlučne z finančných prostriedkov rodičov žalovaného. Pre potreby uzatvorenie zmluvy so ŠFRB bolo potrebné dať vypracovať Znalecký posudok č. 32/1996 zo dňa 20.09.1996 vypracovaný znalcom Ing. Vladimírom T., ktorý ocenil nedokončenú stavbu pred braním úveru zo strany manželov. Z uvedeného znaleckého posudku jasne vyplýva, aká časť domu už bola postavená z prostriedkov rodičov žalovaného. Nedokončená stavba má hodnotu 4.808,39-eur (vstupný priestor, priestor schodiska, kotolňa a garáž). Okrem sumy cca 390.000,-Sk, t.j.13.000,-Eur zo ŠFRB, bola stavba domu financovaná výlučne z finančných prostriedkov rodičov žalovaného, ktorí dlhodobo do

stavby investovali. Odhad na celkovú stavbu rodinného domu bol 53.243-eur. A teda zo sumy od ŠFRB 13.000,-eur nebolo možné rodinný dom postaviť v rámci rozpočtu. Z rozpočtu z októbra 1996, ktorý vypracoval Ing. C. inž. činnosť v stavebníctve pre daný rodinný vyplýva, že zabudované a nakúpené materiály predstavujú spolu čiastku 294.000,-Sk, t.j. 9.759,-Eur, ktoré zakúpili opäť rodičia žalovaného. Následne dal žalovaný vypracovať dva nezávislé odhady na dostavbu rodinného domu v októbri 1996, pričom odhad dostavby rodinného domu od Ing. L. predpokladal na dostavbu sumu 510.000,-Sk a odhad od AG-Spol Trenčín, kontrola Ing. Zdenka G., odborne spôsobilý inžinier vo výstavbe v sume 474.480,- Sk. Žalovaný absolútne poprel tvrdenia žalobkyne, že by finančne pomáhali pri stavbe rodinného domu sestra žalobkyne alebo jej rodiči. Darovacia zmluva zo dňa 29.01.2014 je vyhlásením rodičov žalovaného ohľadom vecí a hodnôt, ktoré títo investovali do stavby rodinného domu a ktoré žalovaný žiada zohľadniť pri konečnom rozhodnutí ako jeho vnos do BSM. Jedná sa konkrétne o sumy:

- 70.000,-Sk okná, t.j. 2.324,-eur, ktorá je matematicky vyčíslená v darovacej zmluve,

- 20.000,-Sk vchodové dvere, t.j. 664,-eur, ktorá je matematicky vyčíslená v darovacej zmluve

- k plynový kotol, t.j. 664,-eur, ktorá je matematicky vyčíslená v darovacej zmluve

- 150.000,-Sk na kúrenie v dome zo Stavebného sporenia otca žalovaného, t.j. 4.979,- Eur, ktorá je matematicky vyčíslená v darovacej zmluve,

- 84.751,-Sk, t.j. 2.813,-eur faktúra č. XX/XXX zo dňa 12.08.1998 za dodanie a montáž plynových komponentov, ktoré hradili rodičia žalovaného,

- 144.857,70-Sk, t.j. 4.808,39-eur zo strany 7 znaleckého posudku Ing. T. hodnota nedokončenej stavby pred braním úveru od ŠFRB,

- 294.000,-Sk, t.j. 9.759,-eur, zabudované a nakúpené materiály v dome pred bratím úveru od ŠFRB, odhad od Ing. C. L., inž. činnosť v stavebníctve pre daný rodinný dom,

- financovanie žumpy rodičmi žalovaného 1.866,53-eur, t.j. v zmysle znaleckého posudku B.. HK. technická hodnota žumpy,

- XXX,XXeur schodištia, t.j. v zmysle znaleckého posudku Ing. T. technická hodnota schodištia,

- 4.732,72 eur, t.j. v zmysle znaleckého posudku Ing. T. technická hodnota oplotenia pozemkov vo vlastníctve žalovaného, Medzisúčet 32.845,46-eur, Ak rozpočet celej stavby bol na základe 2 vyššie uvedených nezávislých odhadov 1.575 750,-Sk až 1.604.000,-Sk a ŠFRB bol 390.000,-Sk, rozdiel uvedeného investovali rodičia žalovaného minimálne v sume 1.185 750,-Sk, t.j. sumu 39.359-eur (výpočet t.j. 1.575 750,-Sk - 390 000,-Sk), vo vzťahu ku ktorej žalovaný tvrdil, že žalobkyňa vnosy nerozporovala. Okrem toho žalovaný žiadal ešte zohľadniť aj splácanie úverov ŠFRB a Wustenrot stavebná sporiteľňa od rozvodu manželstva do súčasnosti v sume 8.631,62 eur. V roku 2020 začal namietať že úver zo zmluvy uzatvorenej s Poštovou bankou, a.s. dňa 13.09.2013 je výlučným dlhom žalovanej, o ktorom vedomosť nemal, a preto nemôže byť predmetom vyporiadania. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného o výlučnom dlhu žalobkyne, žiadal, aby žalobkyňa vrátila do masy BSM sumu istiny 3.500,- eur, pretože túto sumu neminula vrámci rodiny, pretože už v novembri 2013 odišla zo spoločnej domácnosti. Zopakoval, že traktor do BSM nepatrí, má hodnotu 750,- eur, ale peniaze naň v sume 950,- eur poskytli jeho rodičia a túto sumu žiada pri vyporiadaní preto zohľadniť.

7. Súd v spore vypočul vo vzťahu k stavbe rodinného domu a jeho financovania svedkov, z ktorých výpovedí vyplynulo nasledovné:

8. Svedkyňa I. H., sestra žalobkyne, uviedla, že svadba účastníkov bola v januári 1995 a v máji 1995 sa im narodila dcéra U.. D. na jeseň začali stavať základy. N. Nikolka už bola na svete, keď začali stavať základy. Na stavbe domu im fyzicky nepomáhala. Pomohla im ale finančne tak, že keď jej skončilo stavebné sporenie v roku 2000, mala možnosť vziať si úver, ktorý si vzala a strany sporu boli ručiteľmi a peniaze išli na účet, ktorý žalobkyňa uviedla. Tento úver splácala mama žalobkyne, lebo chcela stranám pomôcť, svedkyňa im inak finančne nepomáhala.

9. Svedkyňa Y. H., matka žalobkyne uviedla, že v januári 1995 sa strany brali. V máji 1995 sa im narodila dcéra U., na jeseň začali stavať. Druhá jej dcéra I. si zobrala pôžičku, dala ju stranám a tú splácala ona, hoci bola na invalidnom dôchodku. Splátka bola 460,- Sk a platila aj vysoké úroky, tie bolo 6%, nevedela presne odkedy dokedy to platila, ale vedela, že spolu s inou svojou pôžičkou splácala mesačne 920,- Sk a ostávalo im s manželom mála na živobytie. Ona bola invalidnom dôchodku, ktorý bol nízky a manžel

pracoval u lesov a jeho príjem bol celkom dobrý, zomrel v roku 2012. Predtým však stranám finančne nepomáhala, lebo nemala z čoho. V čase stavby domu ona ani manžel úspory nemali. Svedkyňa dostala výplatu z chalupy a 15.000,- Sk dala stranám po svadbe, nevie už presne kedy. Strany so stavbou začali po narodení Nikolky, nepamätala si, kedy sa tam nasťahovali. Inak im finančne nepomáhali, ale manžel chodil na stavbu, ona tam nechodila. Vyplatila ju sestra z chalupy, dostala 156.000,- Sk a na knižke boli peniaze, čo ušetrili.

10. Svedkyňa K. H., matka žalovaného uviedla, že strany sa vzali v januári 1995 a oni darovali synovi pozemok ešte pred sobášom. Uviedla, že ona s manželom začali stavať dom na pozemku, za ktorý zaplatili dvakrát. Manžel so žalovaným zobrali plány a začali stavať a nevedela, či dcéra Nikolka už bola na svete, keď stavať začali. Nemali stavebné povolenie, to sa vybavovalo dodatočne. Povedali im, že by ten pozemok zobrali, ak nezačnú stavať, preto začali stavať. Oni platili všetko na stavbe a možno by tam išli bývať, platili robotníkov, aj materiál. Pamätala si, že oni spravili pivnice, za okná zaplatili 70.000,- Sk a za žumpu dali 30.000,- Sk, robili strechu a všetko. Ona aj žalovaný mali na knižke peniaze. Po svadbe účastníkom dala peniaze zo stavebného sporenia. Bolo asi v roku 2010. Mala v tom čase dobrý príjem asi 9.000,- Sk mesačne. Stavebné rezivo, vykopanie základov, kvádre, šalovanie, strecha, klampiarske práce a stavebný materiál ona a manžel darovali žalovanému v čase, keď sa stavba stavala. Platili aj okná a vchodové dvere. Zaplatili kuchyňu, kúpeľňu, plynový kotol. Kúpili kotol na tuhé palivo a ten predali a peniaze potom zmizli. Svedkyňa od žalovaného nežiadala, aby jej dar vrátil. Darovaciu zmluvu podpísali z jej podnetu z dôvodu, lebo nechceli, aby peniaze pošli. Zoznam v darovacej zmluve má predstavovať to, čo ona s manželom investovali do rodinného domu. Svedkyňa odhadla pomer investícií, že oni ako rodičia žalovaného platili drevo, žumpu, strechu, okná, to mohlo byť 80% a strany investovali do domu tak 20%. Uviedla, že vlastníkom domu po jeho dostavbe mal byť syn a podotkla, že „hádam to nebude dávať cudziemu“. Keďže to oni platili, tak to chceli dať žalovanému a žalobkyni mala pomáhať jej rodina.

11. Svedok W. H., otec žalovaného uviedol, že žalovanému darovali pozemok. Stavbu začali s manželkou na jeseň, U. nebola na svete. Na jeseň spravili pivničnú deku a pivničné obvody. Cez zimu syn vybavil papiere a dostal stavebné povolenie. Keď mal stavebné povolenie, robili sa obvodové múry. Nepamätal si, či už strany boli manželia alebo nie. On aj jeho manželka pomáhali, žalobkyňa bola na materskej a stavbu sa nezaujímala. S určitosťou vedel, že na jeseň bola pivničná doska a obvody pivnice. V zime žalovaný vybavil povolenia a na jar sa pokračovalo. Presný rok si nepamätal. Žalovaný doviezol materiál z Bolerázu, mal vybavenú pôžičku, ostatné platili svedok a jeho manželka. Strany nič neplatili okrem blokov z Bolerázu. Svedok dal do stavby aj stavebné sporenie. Keď to začali stavať, svedok si myslel, že tam pôjde bývať jeho rodina, ale cez zimu sa dohodli, že tam bude bývať žalovaný. Nepamätal sa, kedy bol dom dokončený. Stavať začali oni, lebo strany sporu nemali peniaze. Žalovaný si vybavil pôžičku zo ŠFRB a za tú kúpil kvádre. Svedok sa k darovacej zmluve zo dňa 29.01.2014 vyjadril tak, že s manželkou sa dohodli cez zimu, že to darujú žalovanému, ale on už nevie, ako to bolo. Túto darovaciu zmluvu uzavreli v roku 2014, hoci stavba bola stavaná v roku 1995 preto, lebo žalobkyňa chcela žalovaného pripraviť o všetko. V darovacej zmluve je zoznam jeho investícii s manželkou do toho domu. Darovali žalovanému materiál, čo on s manželkou kupovali do domu. Svedok mal dobrý príjem v čase stavby, niekedy to bolo 18.000,-Sk, niekedy 20.000,- Sk a niekedy 25.000,- Sk mesačne. Nakoľko im obecný úrad chcel zobrať pozemok, rýchlo začali na ňom stavať.

12. Svedok Pavol W., mal za ženu žalovaného sestru, s ktorou sa rozviedol. Uviedol, že na rodinný dom chodil na brigády. Sestru žalovaného si vzal v roku 1994, strany sa brali až po nich a začali stavať. Nepamätal si presný rok, ale oni to stavali to, keď sa zobrali. Na jar alebo v lete začali a do zimy mali základy a suterén. Na rok sa pokračovalo. Stavalo sa to asi rok po svadbe. Keď sa na rodila v máji dcéra U. niečo na stavbe už bolo, možno vykopané základy. Svedok vozil tehlu, cement, preklady. On stranám na stavbu peniaze nedával, ale ručil im s bývalou ženou na úver zo ŠFRB.

13. Svedok D. R. uviedol, že je švagor žalovaného. Uviedol, že žalovaný klame, pretože na rodinnom dome oni robili spoločne. V máji sa robila plynoinštalácia domu. V septembri alebo októbri 1996 sa svedok prisťahoval k svokrovcom. Oni mali hotové v tom čase pivnice. Robilo sa všetko preto, aby sa dom dokončil. Žalovaný hovoril, ako žalobkyňu o všetko oberie a uviedol, že u neho to vyzerá tak, že to isté jemu spraví sestra žalovaného. Sestru žalovaného svedok spoznal 29.07.1996. V tom čase boli len pivnice a obvodové múry sa robili z jari 1997. Oni sa sťahovali do domu v roku 1999, lebo ho už

museli kolaudovať. Jeho bývalá firma robila na dome plynoinštaláciu. Kotol v dome montovali v roku 1997 alebo 1998, účastníkov tlačivo stavebné povolenie a dorábalo sa preto ešte zábradlie.

14. Svedok Marián H., starosta N. E. až do roku 2010 uviedol, že rodine žalovaného bol pridelený stavebný pozemok a vie, že oni začali s realizáciou stavby skôr, ako boli vybudované inžinierske siete. Začali stavať bez stavebného povolenia v čase, keď sa budovala cesta a jednotlivé pripojenia na siete. Svedok videl rodičov žalovaného, ako dom budujú a po sobáši strán pokračovali ďalej. Veci vybavoval otec žalovaného. Rodičia žalovaného boli iniciátormi a gestormi stavby. Bola vybudovaná spodná časť stavby, teda pivničné obvodové múry a spodná deka. Obvodové múry prvého nadzemného podlažia boli budované pravdepodobne tak, že tieto boli hotové už, keď sa vydávalo stavebné povolenie. Stavba išla plynule. Svedok si myslel, že tam pôjdu bývať rodičia žalovaného. Nevedel sa vyjadriť, v akom štádiu rozostavanosti bol dom v čase svadby strán sporu. V čase, keď svedok vydával stavebné povolenie, stavba už bola začatá. Nevedel, kedy bolo vydané stavebné povolenie, nevedel presne, kedy sa začalo so stavbou, mohlo to byť v rokoch 1992, 1993, 1994. Keď sa robila prípojka vody, so stavbou určite bolo začaté. Vodovod sa robil prvý, je možné, že plyn sa robil so stavbou.

15. Svedok Mgr. Ing. G. H., brat žalovaného, uviedol, že v roku 1994 rodičia začali stavať dom, v tom roku už boli základy a pivnice. Na pozemku bol stavebný materiál, škridla, materiál na krov a po svadbe to prepísali na žalovaného. Zabezpečoval okná na tento dom aj ich odvoz zo Spišských Vlachov, bolo asi v roku 1997-1998 a pamätal si, že mi mama mu dala cca 60.000,- Sk.

16. Svedkyňa Mgr. M. W., sestra žalovaného, sa nevedela vyjadriť k finančnej situácii rodičov. Na dvore ale boli zložené škridle, krovy aj nejaké kvádre, a to v roku 1994, keď sa ona vydávala a predtým to tam bolo už minimálne jeden rok. Rodičia sa podľa nej podieľali na stavbe domu strán sporu v plnej miere.

17. Svedkyňa F. R., sestra žalovaného, potvrdila, že na dvore boli zložené škridle, drevo, kvádre a tehly. Otec veľa vecí ohľadom domu vybavoval, aj mama a aj tam fyzicky pracovali. Rodičia mali úspory. Malo to byť tak, že v dome mali bývať rodičia, ale keď sa brat zosobášil, tak tam išiel bývať on.

18. Svedok Ing. L. R., kamarát žalovaného, uviedol, že pomáhal pri stavbe rodinného domu ako brigádnik, bol tam od kopania základov aj počas celej stavby. Nepamätal si, aký bol stav rozostavanosti stavby v čase, keď sa brali. Nepamätal si, kedy bola svadba. Za pomoc na stavbe mu neplatili. Nevedel, či základy kopali pred svadbou alebo po nej. Stavbu začali stavať rodičia žalovaného. Až počas stavby začali uvažovať, že v dome bude bývať žalovaný s manželkou. Počas celej výstavby sa zásadným spôsobom podieľali na výstavbe rodičia žalovaného. On pomáhal pri pokladaní plávajúcej podlahy pár rokov dozadu. Pomáhal skladať materiál aj robiť šachtu na prípojku.

19. Svedok H. T., známy strán sporu, uviedol, že dom sa staval pred vyše 20 rokmi. Svedok ho zameriaval, potom sa vybavovalo stavebné povolenie. Robil aj stavebný dozor bez finančnej odplaty. Nepamätal si, kedy sa začalo so stavbou a nevedel, v akom stave rozostavanosti bol dom v čase svadby strán. Pri kolaudácii nebol. Nevedel, či v dome býval otec žalovaného. Pred stavbou na pozemku bol zložený všetok stavebný materiál. O stavbe s ním najviac komunikoval otec žalovaného. Svedok uviedol, že si myslí, že potrebný materiál zabezpečoval otec žalovaného, ktorý robil aj šoféra a oslovil ho na stavebný dozor. Na stavbu chodieval podľa potreby, 2-3 x do mesiaca, niekedy častejšie.

20. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, z ktorých vyplynulo nasledovné:

21. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -70 zo dňa 03.11.2014 právoplatného dňa 10.12.2014 bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa 21.01.1995 rozvedené.

22. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. N. E., strany majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosť - rodinný dom súp.č. XXX postavený na pozemku parc.č. XXX/X. V konaní nebolo sporné, že pozemok, na ktorom stojí dom, je vo výlučnom vlastníctva žalovaného. Stavebné povolenie na stavbu rodinného domu bolo vydané stavebníkovi - žalovanému dňa 23.11.1995, o stavebné povolenie bolo požiadané dňa 23.10.1995. Rodinný dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v Trenčíne, odboru životného prostredia zo dňa 12.04.1999 právoplatným toho istého dňa.

23. Z predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako predávajúcim dňa 09.11.2007 vyplynulo, že bola zakúpená celočalúnená posteľ Jasper oranžová za 9.000,- Sk. Na základe zmluvy zo dňa 02.12.2002 bola nadobudnutá mraznička Eurotech za 15.059,- Sk, ďalej na základe zmluvy zo dňa 04.08.2005 uzatvorenej žalovanou s TatraCredit a.s. bol na splátky zakúpený televízor OVP strieborný za cenu 12.121,- Sk.

24. Žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2020 predal osobné motorové vozidlo Opel Astra Combi, ktoré patrilo do BSM, a to za kúpnu cenu 550,- eur.

25. Zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zo dňa 14.04.1997, ktorú uzatvorili strany sporu ako dlžníci a Štátny fond rozvoja bývania vyplýva, že im bol poskytnutý úver v sume 300.000,- Sk s lehotou splatnosti 30 rokov a dodatkom č. 1 zo dňa 17.07.1998 bol k úveru poskytnutý aj nenávratný príspevok vo výške 90.000,- Sk. Podľa správy veriteľa zo dňa 12.04.2021 k tomuto dňu nesplatený zostatok na úvere predstavuje nezaplatenú istinu 2.872,02 eur a sumu nezaplatených úrokov do konca splácania 281,63 eur, spolu 3.153,65 eur. Žalovaný na tento úver po rozvode manželstva uhradil od 12/2014 do 04/2020 podľa svojich tvrdení uvedených v podaní zo dňa 12.05.2020 sumu 2.729,35 eur (65 x 41,99 eur). Následne od 05/2020 do 04/2021 žalovaný uhradil na splátkach ešte sumu 503,88 eur (12 x 41,99 eur) (pozn. súdu: potvrdenie o úhrade splátky v mesiaci 04/2020 predložil žalovaný duplicitne, hoci túto splátku zarátal aj v podaní zo dňa 12.05.2020 do súhrnu zaplatených splátok, preto bola zohľadnená táto platba iba raz). Žalobkyňa nerozporovala uvedené úhrady ani čo do dôvodu ani čo do výšky.

26. Z úverovej zmluvy zo dňa 11.06.2012, ktorú uzatvorili strany sporu ako dlžníci a Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ vyplynulo, že na základe žiadosti poskytuje stavebná sporiteľňa ku zmluve o stavebnom sporení medziúver v sume 26.000,- eur pri úrokovej sadzbe 3,99% ročne počas 24 mesiacov a 3,99% ročne po uplynutí 24 mesiacov. Zo správy veriteľa zo dňa 31.03.2021 nesplatený zostatok úveru predstavuje k tomuto dňu sumu 23.407,53 eur. Podľa výpisov z účtu žalovaného (č.l. 525-589) zaplatil po rozvode manželstva žalovaný na tento úver od 12/2014 do 04/2020 sumu 11.750 eur ( 20 x 160,- eur a 45 x 190,-eur). Následne od 05/2020 do 04/201 ( č.l. 624-636) žalovaný uhradil na splátkach ešte sumu 2.280,- eur (12 x 190,- eur) (pozn. súdu: potvrdenie o úhrade splátky v mesiaci 04/2020 predložil žalovaný duplicitne v oboch prípadoch predkladania dokladov súdu, preto bola zohľadnená táto platba iba raz). Žalobkyňa nerozporovala uvedené úhrady ani čo do dôvodu ani čo do výšky.

27. Dňa 13.09.2013 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka s veriteľom - Poštová banka, a.s. zmluvu o úvere Lepšia splátka v sume 3.500,- eur s dobou splácania 10 rokov, ktorá bola určená na splatenie iných záväzkov, a to: úver v Poštovej banke s odhadovaným zostatkom úveru 390,- eur, úver v Poštovej banke s odhadovaným zostatkom úveru 620,- eur a úver v Home Credit, a.s. s odhadovaným zostatkom úveru 595- eur. Podľa výpisu z účtu ( č.l. 493) na tomto úvere bolo od 20.12.2014 do 27.04.2017, kedy došlo k jeho úplnému splateniu, uhradených celkom 4.353,79 eur, pričom dňa 27.04.2017 bolo uhradených jednou sumou celkom 2.673,24 eur. Táto suma bola poukázaná na splatenie tohto skoršieho úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 27.04.2017 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spol. Poštová banka, a.s. ako veriteľom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 3.800,- eur čiastočne i na refinancovanie, pričom refinancovaný ním bol práve úver v Poštovej banke zo zmluvy zo dňa 13.09.2013 čo do sumy 2.673,24 eur (bod 2.3).

28. Dňa 13.03.2013 uzatvoril žalovaný ako dlžník s veriteľom - Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o pôžičke v sume 1.380,- eur na nákup vysávača Ritelllo s kúpnu cenou 1.499,-eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad od rozvodu do 20.03.2018 bolo žalovaným na splátkach uhradených 100,- eur a 190,- eur, čím došlo k jeho splateniu v celom rozsahu (čl. 288). Túto sumu žalobkyňa výslovne uznala ako sumu započítateľnú v prospech žalovaného čo do polovice splátok uhradených po rozvode.

29. Zo zmluvy o stavebnom úvere, ktorú uzatvorila dňa 05.04.2000 ako dlžníčka I. (sestra žalobkyne) s veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., vyplynulo, že jej bol poskytnutý stavebný úver v sume 46.963,- Sk, kde úrok bol 6% ročne a mesačná splátka 460,- Sk. Ako ručitelia úveru vystupovali žalobkyňa a žalovaný. Dlžník aj ručitelia k nej uzatvorili aj dohody o zrážkach zo mzdy dňa 18.04.2000, kde sa všetci traja zaviazali, že od prvej výplaty stavebného úveru im bude suma 460,- Sk z čistej mzdy odstúpená (stŕhaná).

30. Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzatvorili dňa 29.06.1998 rodičia žalovaného ako dlžníci s veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., vyplynulo, že im bol poskytnutý medziúver v sume 120.000,- Sk a predmetom zmluvy bolo tiež poskytnutie nevypovedateľného stavebného úveru vo výške cca 53.257,- Sk na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXX3. Stavebný úver mal byť splácaný s úrokom 6% a mesačnou splátkou 552,- Sk. Z výpisov z úverových účtov vedených na meno otca žalovaného vyplývajú obraty (vklady, úroky, poplatky, pripísanie štátnych prémií). Dňa 15.10.1998 bol vyplatený medziúver v sume 47.323,10 Sk (1570,84eur) a 120.000,-SK (3983,27 eur) na účet vedený na meno otca žalovaného. Dlžníci aj ručiteľ (Martin E.) k nej uzatvorili aj dohody o zrážkach zo mzdy dňa 29.06.1998, kde sa všetci traja zaviazali, že od prvej výplaty medziúveru a stavebného úveru im bude suma 500,- Sk z čistej mzdy odstúpená (stŕhaná).

31. Zo správy Poštovej banky, a.s. zo dňa 29.03.2016 vyplynulo, že k 10.12.2014 zostatok na bežnom účte vedenom na meno žalobkyne SK63 XXXX XXXX XXXX XXXX XXX4 bol mínus 12,74 eur.

32. Zo správy Poštovej banky, a.s. zo dňa 26.09.2016 vyplynulo, že k 10.12.2014 zostatok na bežnom účte vedenom na meno žalovaného SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol + 1.126,10 eur.

33. V konaní bol spracovaný znalecký posudok č. 238/2017 znalca Ing. F. T., ktorý bol následne upravený na základe námietok strán sporu, a to jeho doplnením č. 343/2019, proti ktorému už strany nemali námietky. Žalovaný výslovne uviedol, že súhlasí s týmto doplnením na č.l. XXX a žalobkyňa síce mala k nemu výhrady, a to čo do okamihu, ku ktorému došlo zo strany znalca k určovaniu hodnoty nehnuteľnosti, ale na svojich námietkach následne už netrvala. Súd totiž na základe jej námietok nariadil znalecké dokazovanie ( uznesenie na č.l. XXX), avšak žalobkyňa jednak ani nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania (ona navrhla znalecké dokazovanie) ani v dodatočne súdom určenej lehote, čo je samo osebe dôvodom pre nevykonanie znaleckého dokazovania ( - ), a okrem toho dňa 12.01.2021 oznámila, že na doplnení znaleckého dokazovania, ktorým by bola všeobecná hodnota rodinného domu pre účely vyporiadania BSM v zmysle jej námietok prepočítaná k aktuálnemu časovému okamihu, viac netrvá. Aj na ostatnom pojednávaní uviedla, že upustila od svojich námietok voči doplneniu znaleckého posudku v záujme urýchlenia sporu. Súd preto nariadené znalecké dokazovanie uznesením na č.l. 601 zrušil. Súd tak uzatvára, že nakoľko ani žalobkyňa následne netrvala na námietkach voči doplneniu znaleckého posudku č. XXX/XXXX., aj táto s ním, rovnako ako žalovaný, súhlasila. Záverom uvedeného znaleckého posudku č. XXX/XXXX, voči ktorému strany námietky nemali, teda je, že všeobecná hodnota rodinného domu je 93.501,56 eur, prístrešku 2.178,75 eur, oplotenia 3.743,58 eur, prípojky vody 253,21 eur, vodomernej šachty 722,92 eur, prípojky kanalizácie 77,68 eur, žumpy 1.476,43 eur, prípojky zemného plynu 74,01 eur, prípojky el. energie 91,42 eur a hodnota spevnených plôch 1, 2, 3 v súhrnnej sume 769,36 eur a vonkajšieho schodiska 186,05 eur.

34. Žalovaný predložil listinu zo dňa 29.01.2014 označenú ako Darovacia zmluva, ktorú podpísal žalovaný ako obdarovaný a rodičia žalovaného ako darcovia, kde uvádzajú, že synovi na stavbu rodinného domu zaobstarali a darovali: - stavebné rezivo na šaľovanie (dosky, foršne, hranoly), - betónové kvádre na pivnice, murovanie (stavebný materiál, drva, vápno, cement), - šaľovanie prekladov na pivnice, okná, dvere, pivničná deka, štrk, cement, železo, betonáž, - kompletnú strechu, pomúrnice, krovy, strešné lety, škridle - tesár, platenie majstra a pomocníkov, - klampiarske práce, - kompletné podbíjanie štajplóny - farba, materiál komplet, - okná za 70.000- Sk (Spišské Vlachy), - vchodové dvere za 20.000,- Sk, - majstra elektrikára, vodu, odpady, - vnútorné omietky, vonkajšie omietky na hladko, - spchovací kút, kuchyňu, záchody a obklady, - plynový kotol 20.000,- Sk daroval krstný otec Štefan Q., pôžičku zo stavebného sporenia daroval otec žalovaného 150.000,- Sk, - rodičia platili kotol a pevné palivo N. FB, - väčšinou zo strany rodičov na 90% platení majstri - murári, tesári, pomocníci, - šaľovanie schodov z pivnice po prvú deku, - všetky schody vnútri aj vonku a všetok materiál, čo k tomu patrí,

- žumpa + dovoz, - oplotenie okolo pozemku celé - tvárnice, železo, cement, štrk, ostatný materiál,

- počas stavby strany bývali u rodičov žalovaného, neplatili za stravu ani bývanie, na stavbu rodičia žalovaného zabezpečovali stravu, - do domu rodičia kupovali obývačku, sedačku, chladničku, mraziak, stôl do kuchyne a stoličky, - zámkovú dlažbu na vchod do dvora, - platili stavebný dozor, - zabezpečili materiál na vyrovnanie dvora. Obdarovaný dary s vďakou prijímal priebežne podľa potreby.

35. G. H., nar. XX.XX.XXXX dňa 19.05.2017 čestne vyhlásil, že dodal a zhotovil montáž plynového kotla Porotherm v roku 1999 a D. H., nar. XXXX dňa 08.08:2017 čestne vyhlásil, že v rokoch 1997-1998

osobne s otcom žalovaného staval strechu rodinného domu č. XXX ako hlavný majster. Kompletný materiál na strechu, krov, laty, pomúrnice a škridle poskytli otec žalovaného a matka žalovaného, ktorí mali materiál zložený na dvore svojho rodinného domu.

36. Predložené boli vkladné knižky rodičov žalovaného a žalovaného. Na vkladnej knižke žalovaného č. XXXXX posledný výber bol dňa 27.05.1994 v sume 27.000,- Sk, zostatok 299,50 Sk. Na vkladnej knižke žalovaného č. XXXXXX boli transakcie od r 1991 do r. 1998 Počas trvania manželstva väčší výber bol v septembri 1995 vykonaný výber sumy 4.047,80 Sk, v marci 1996 2 x suma 4.024,40 Sk a následne už boli výbery realizované až v roku 1998. Na vkladnej knižke matky žalovaného č. XXXXX boli transakcie do roku 1992, následne až v septembri 1995, kedy bolo vybrané 9.340,- Sk a zostatok ostal 100,40 Sk. Na vkladnej knižke matky žalovaného č. XXXXXX boli transakcie len do roku 1990 so zostatkom 25,80 Kčs.

37. V znaleckom posudku č. XX/XX znalca B.. H. T. zo dňa 20.09.1996 sa uvádza, že sa oceňovala nedokončená stavba rodinného domu, ktorá bola začatá a oceňované konštrukcie boli vybudované v roku XXXX, ktorá bola ohodnotená na sumu 144.857,70 Sk. Žalovaný predložil rozpočet materiálu spracovaný v októbri 1996, kde hodnota v tom čase zabudovaného materiálu činila 294.000,- Sk, rozpočet na dostavbu rodinného domu (náklady na materiál) bol vyčíslený na 510.000,- Sk a Ing. D. spracoval rozpočet na materiál na sumu 474.480, Sk. Podľa cenovej prílohy spol. Sikard Bratislava pre katalógový rodinný dom náklady na realizáciu domu pri veľkom podiele svojpomoci bude 1.575.750,- Sk, s tým, že cenu pri svojpomocnej alebo čiastočne svojpomocnej výstavne nie je možné exaktne vypočítať, nakoľko ju určuje sám stavebník. Podľa faktúry č. XX/XXX zo dňa 12.08.1998 vystavenej spol. Thermoplyn, tam fakturované dodávky a práce (montáž a dodanie rúr, sekacie práce, dodanie radiátorov, montáž a dodanie konzol, radiátorových ventilov, montáž panel, radiátorov) boli vyúčtované v sume 84.751,50 Sk.

38. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. K. W. vyplýva, že (pred rekonštrukciou) všeobecná hodnota rodinného domu bola 85.192,40 eur, a hodnota domu aj s prístreškom, plotom, studňou, vodomernou šachtou a prípojkou, žumpou, kanalizačnou prípojkou, plynovou prípojkou, elektrickou prípojkou, spevnenými plochami a schodmi (bez pozemkov) bola 99.736,65 eur.

39. Zákonné ustanovenia:

Podľa , V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa , Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa vety prvej , Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, 140 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Podľa , Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa , , , (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa , Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

40. Vyporiadaním BSM sa usporiadavajú všetky majetkové vzťahy medzi manželmi k veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku v BSM a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov. BSM je možné vyporiadať viacerými spôsobmi, a to dohodou manželov, súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov a nevyvrátiteľnou právnou domnienkou v zmysle . Ak nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, rozhodne o vyporiadaní BSM súd na návrh niektorého z nich. Pre vysporiadanie BSM zakotvuje zásadu rovnosti podielov, zásadu refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásadu ochrany záujmu maloletých detí a zásadu pričinenia na zveľadení majetku.

41. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 21.01.1995, pričom rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. -70 zo dňa 03.11.2014, právoplatným dňa 10.12.2014, pričom zánikom manželstva zaniklo aj BSM strán sporu. K jeho vyporiadaniu dohodou nedošlo, pričom žaloba s návrhom na jeho vyporiadanie bola súdu doručená dňa 12.01.2015, teda pred uplynutím lehoty 3 rokov od zániku BSM, a teda súd musí žalobu meritórne prejednať. Súd konštatuje, že súd nevzhliadol taký dôvod, ktorý by odôvodňoval odchýlenie sa od pravidla obsiahnutého v , podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ani strany sporu sa nedožadovali disparity podielov, vôbec neargumentovali v jej prospech, neuvádzali svoju predstavu, ako by prípadná disparita mala vyzerať (v konkrétnom percentuálnom či zlomkovom vyjadrením resp. inak). Súd má za to, že disparitu podielov v danom prípade nie je možné zvoliť, nakoľko neboli preukázané tak závažné dôvody počas trvania manželstva, pre ktoré by mal súd pristúpiť k uvedenej „sankcii“ v neprospech niektorého z bývalých manželov. Súd preto ustálil, že podiely žalobkyne a žalovaného sú u každého o veľkosti 1, keď ani jeden z nich sa vyššieho ako polovičného podielu na mase BSM vo svoj prospech ani nedožadoval. Čo sa týka jednotlivých vecí patriacich do masy BSM, súd sa s nimi vysporiadal nasledovne:

Hnuteľné veci - zariadenie domu a domácnosti

42. Rozsah masy BSM čo do hnuteľných vecí sa oproti ich opisu v žalobe a doplnení žaloby zo dňa 02.02.2015 (kde boli ku každej položke uvedené aj zostatkové hodnoty, prípadne rok nadobudnutia) počas konania menil, zužoval. Žalobkyňa nežiadala, resp. strany sporu po vzájomnom ustálení hnuteľných vecí, počas konania nežiadali z pôvodnej masy hnuteľných veci vyporiadať toto:

- 1ks dvojpaplón obyčajný, 2ks protialergických paplónov, 2 ks protialergických podušiek, 1 ks dvojpaplón páperový, 2ks páperových paplónov, 2 ks páperových podušiek, 3ks ovčieho rúna, 2ks dvojdverovej skrine v spálni, DVD prehrávač z obývačky, jedálenský servis do ružova s ružičkami, jedálenský servis do zelena s ružičkami, jedálenský servis slnečnicový, kávová súprava strieborná, 70 ks pohárov, fialová rohová válenda z detskej izby, televízor z detskej izby z roku 2006, zariadenie kuchyne, motorová píla STIHL, kuchynská linka (na ktorej sa strany zhodli, že nie je samostatná ale nainštalovaná v dome ako jej súčasť, a preto jej ocenenie sa vykoná vrámci ohodnotenia domu, a teda nežiadali ju zhodne osobitne vyporiadať) a tiež 1 ks nočného stolíka v spálni. Rovnako tak žalovaná prehodnotila počas konania svoj pôvodný návrh proti žalovanému na vydanie jedného ovčieho rúna a striebornej kávovej súpravy, keď na ňom následne už viac netrvala.

43. V mase BSM tak po vyššie uvedených úpravách ostali nasledovné hnuteľné veci, na hodnote ktorých sa strany sporu výslovne dohodli: -2 ks ortopedických matracov v spálni, žalovaný uviedol zostatkovú hodnotu 50,- eur (čl. 40), s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53) nesporná zostatková hodnota je 50,- eur, nakoľko však boli podľa tvrdení žalovaného matrace po rozvode manželstva vyhodené na zberný dvor (5.3.2020) vyporiadava sa len hodnota tejto veci a nie vec sama, pretože vec ku dňu vyporiadania už neexistuje, -4 šuflíková komoda v spálni, žalovaný uviedol zostatkovú hodnotu 20,- eur (čl. 40), s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53) nesporná zostatková hodnota je 20,- eur, -rohová sedačka v obývačke, kde žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zostatkovú hodnotu 50,- eur, ale žalobkyňa (čl. 53), následne uvádzala, že žiada byť vyplatená zostatkovou hodnotou len 20,- eur, nesporná zostatková hodnota je 20,- eur -televízor OVP rok 2005 v obývačke, kde žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zostatkovú hodnotu 20,- eur, s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53), nesporná zostatková hodnota je 20,- eur -dvojverový botník v chodbe, kde žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zostatkovú hodnotu 20,- eur, s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53), nesporná zostatková hodnota je 20,- eur -vešiaková stena v chodbe, kde žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zostatkovú hodnotu 20,- eur, s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53), nesporná zostatková hodnota je 20,- eur -vysavač Ritello, kde žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zostatkovú hodnotu 500,- eur, s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53), nesporná zostatková hodnota je 500,- eur, mraznička Eurotech v komore, kde žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zostatkovú hodnotu 20,- eur, s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53), nesporná zostatková hodnota je 20,- eur; nakoľko však zhorel po rozvode manželstva a došlo k jeho zničeniu, podľa tvrdení žalovaného (5.3.2020), vyporiadava sa len hodnota tejto veci a nie vec sama, pretože vec ku dňu vyporiadania už neexistuje, -kosačka z roku 2010, kde žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zostatkovú hodnotu 20,- eur, s ktorou žalobkyňa súhlasila ( čl. 53), nesporná zostatková hodnota je 20,- eur; nakoľko však medzičasom došlo k jej zničeniu, podľa tvrdení žalovaného, vyporiadava sa len hodnota tejto veci a nie vec sama, pretože vec ku dňu vyporiadania už neexistuje, -počítač v detskej izbe 1, kde žalovaný uviedol, že má zostatkovú hodnotu 0,- eur ( čl. 499), žalobkyňa zhodne tak uvádzala 0,- eur ( čl. 31), nesporná zostatková hodnota je 0,- eur

44. Vo vzťahu k týmto veciam súd uvádza, že strany sa výslovne v spore zhodli na tom, že tieto veci do BSM patria a v čase rozvodu manželstva veci existovali, čo napokon potvrdzuje to, že žalovaný sám navrhol zostatkovú hodnotu týchto vecí, ktorú žiadal, aby súd vzal do úvahy pri vyporiadaní, s ktorými hodnotami žalobkyňa súhlasila. Nebolo tak po takejto zhode sporné, že veci súčasťou masy BSM sú a budú sa vyporiadavať v takej hodnote, akú si strany zhodne ustálili. Ak následne na pojednávaní 5.3.2020 začal žalovaný tvrdiť, že matrace nikdy do BSM nepatrili, resp. že doň patril len jeden, alebo, že televízor OVT ku dňu rozvodu do BSM nepatril, lebo bol svokrin, alebo, že kosačka nemala žiadnu hodnotu, lebo ku dňu rozvodu bola nefunkčná, tak si žalovaný sám odporuje, pretože predtým v spore tvrdil niečo iné. Možno to hodnotiť ako zmenu skutkových tvrdení, na ktorých sa strany skôr zhodli, pričom nebolo dôvodu pochybovať o týchto zhodných tvrdeniach, a teda na takúto zmenu skutkových tvrdení súd neprihliada ( veta druhá ). Súd preto vychádzal z toho, že tieto vyššie uvedené veci do BSM patria tak, akoto strany zhodne tvrdili, ich hodnota bola zhodne ustálená a z tejto súd aj vychádzal ( ) a veci, resp. ich hodnotu, ak medzičasom počas konania boli niektoré z nich zničené, vyhodené, do vyporiadania súd riadne poňal.

45. V mase BSM ďalej ostali aj nasledovné hnuteľné veci, hodnotu ktorých žalobkyňa navrhla a žalovaný ju počas celého konania vôbec nerozporoval, neuviedol k nim žiadne svoje tvrdenia ani na jednom pojednávaní a ani v žiadnom svojom písomnom podaní, ani neuviedol svoju predstavu o zostatkových hodnotách týchto vecí. Nakoľko žalovaný vôbec svojimi skutkovými tvrdeniami nijako nepoprel, že by tieto veci do BSM nepatrili, resp. že by z rôznych dôvodov nesúhlasil so zostatkovou hodnotou prednesenou žalobkyňou, súd považoval tvrdenia žalobkyne za nesporné, tieto veci v ňou navrhovaných hodnotách preto aj do vyporiadania poňal. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ( čl. 40) uviedol, že rozporuje len tam vymenované veci v tam opísaných ohľadoch, ale ani jedna z nasledovných vecí nebola do tohto podania zakotvená a ani neskôr ich žalovaný vrámci svojej procesnej obrany nespomenul. Ide o: manželská posteľ oranžová rok 2007 v spálni, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 100,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, zostatková hodnota 100,- eur je nesporná

1 ks nočného stolíka v spálni, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 10,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 10,- eur (rozporoval, len že 1 stolík neexistuje, na čo žalobkyňa reagovala tak, že žiadala vyporiadať len 1 ks, ktorého hodnotu ale žalovaný nenamietal), satelit, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 10,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 10,- eur, hnedý jedálenský servis, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 10,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 10,- eur zlatá kávová súprava, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 10,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 10,- eur, písací stolík, 3-dverová skriňa so zrkadlom, knihovnička v detskej izbe 1, kde žalobkyňa navrhla zostatkové hodnoty 0,- eur, ktoré žalovaný nerozporoval, preto je nesporné, že tieto veci sú každá so zostatkovou hodnotou 0,- eur, CD prehrávač v detskej izbe 1, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 5,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 5,- eur, písací stôl v detskej izbe 2, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 5,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 5,- eur, 3dverová skriňa v detskej izbe 2, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 20,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 20,- eur, počítač v detskej izbe 2,kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 0,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 0,- eur, Videorekordér v detskej izbe 2, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 10,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 10,- eur, CD prehrávač v detskej izbe 2, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 5,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 5,- eur, vysoká dvojdverová skriňa v chodbe, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 0,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 0,- eur, vŕtačky v garáži, kde žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 20,- eur, ktorú žalovaný účinne nerozporoval, nesporná zostatková hodnota je 20,- eur.

46. Čo sa týka zvyšných hnuteľných vecí, vo vzťahu ku ktorým sa súd osobitne vyjadruje, ide o:

- dvojdverová skriňa menšia v spálni. Žalovaný tvrdil, že túto svojpomocne vyrobil v roku 1994 ešte za slobodna, naproti tomu žalobkyňa trvala na tom, že táto bola zadovážená za trvania manželstva po narodení dcéry, keď potrebovali skriňu na jej veci a jej zostatkovú hodnotu uvádzala na 10,- eur. Súd konštatuje, že ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorý z účastníkov tvrdí že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho, kto tvrdí, že konkrétna vec do BSM nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva patria do BSM a treba ich vyporiadať ( uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. ). Žalovaný tvrdil, že vec síce existuje, ale do BSM nepatrí, lebo skriňu mal ešte z obdobia pred uzavretím manželstva, naproti tomu žalobkyňa toto tvrdenie účinne rozporovala uvedením svojho tvrdenia o čase a okolnostiach nadobudnutia veci. Žalovanému sa nepodarilo preukázať žiadnym dôkazom, že by vec, hoci v manželstve existovala a bola spoločne používaná, do BSM nepatrí, a preto ju súd vyporiadal. Žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 10,- eur, ku ktorej hodnote sa žalovaný nijako nevyjadril, a teda nesporná zostatková hodnota je 10,- eur, Napokon súd dodáva, že táto námietka o tom, že by vec nemala patriť do BSM, v spore prišla po 5 rokoch od podania žaloby, dokedy žalovaný vôbec (ani vo vyjadrení k žalobe, kde sa osobitne hnuteľným veciam venoval), nenamietal, že by táto vec do BSM patriť nemala, čo sa vzhľadom na jeho skorší pasívny postoj v tomto smere javí aj ako účelovým tvrdením.

- mahagónová obývacia stena a mahagónový konferenčný stolík v obývačke, kde žalovaný tvrdil, že tento nábytok zakúpili jeho rodičia, a teda do BSM nepatrí, pričom tak prehlásili v darovacej zmluve zo dňa 29.01.2014. Táto listina bola žalovaným označená ako vyhlásenie rodičov žalovaného ohľadne vecí, ktoré títo investovali, kúpili do domu ( čl. 501). Žalobkyňa namietala (č.l. 129), že táto listina nemôže obstáť a nepreukazuje skutočné zakúpenie, ani to kedy a v akej výške sa tak stalo, a preto tvrdenie žalovaného bolo účinne popreté. Okrem tejto listiny, žiaden vykonaný dôkaz sa nedotýka spôsobu nadobudnutia nábytku a stolíka do obývačky. Súd listinu označenú ako Darovacia zmluva podrobne rozoberá v odseku 76 a z dôvodov tam uvedených preto na ňu neprihliada. Nebolo tak v konaní nepochybne preukázané, že by tento nábytok kúpili rodičia a že by ho súčasne boli bývali komukoľvek darovali (a to buď len žalovanému, alebo stranám sporu alebo rodine žalovaného ako celku aj spolu s ich spoločnými deťmi). Súd konštatuje, že ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorý z účastníkov

tvrdí že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho, kto tvrdí, že konkrétna vec do BSM nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva patria do BSM a treba ich vyporiadať ( uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. ). Žalovanému sa nepodarilo hodnoverne preukázať, že by tento nábytok nemal patriť do BSM, a preto ho súd vyporiadal. Žalobkyňa navrhla zostatkovú hodnotu 10,- eur za stenu a 10,- eur za stolík, ku ktorej hodnote sa žalovaný nijako nevyjadril, a teda nesporná zostatková hodnota týchto kusov nábytku je v súčte 20,- eur, Napokon súd dodáva, že táto námietka o tom, že by vec nemala patriť do BSM, v spore prišla po 5 rokoch od podania žaloby, dokedy žalovaný vôbec (ani vo vyjadrení k žalobe, kde sa osobitne hnuteľným veciam venoval), nenamietal, že by táto vec do BSM patriť nemala, čo sa vzhľadom na jeho skorší pasívny postoj v tomto smere javí aj ako účelovým tvrdením.

47. Súd uvádza, že hnuteľné veci (existujúce ku dňu vyporiadania) súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v zmysle návrhu žalobkyne, pretože takýto návrh je aj v súlade so zásadou, že hnuteľná vec má byť spravidla prikázaná tomu, kto ju užíva a tým aj opotrebúva, a teda tomu, u koho dochádza k amortizácii danej veci, keď všetky veci aktuálne už niekoľko rokov užíva žalovaný, ktorý býva v dome, kde sa dané zariadenie nachádza a žalobkyňa tieto veci po odídení zo spoločnej domácnosti dlhodobo ani neužíva. Vychádzajúc z týchto úvah uvedené veci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s jeho povinnosťou vyplatiť za ne žalobkyňu v sume polovice ich zostatkovej hodnoty. Celková zostatková hodnota existujúcich vyporiadavaných hnuteľných vecí je 835,- eur, z toho 1 na výplatu žalobkyne je 417,50 eur. Čo sa týka vecí, ktoré medzičasom po rozvode podľa tvrdení žalovaného už neexistujú (matrace 50,- eur, kosačka 20 eur, mraziak 20 eur), súd musí zohľadniť, že strana, u ktorej sa veci nachádzali a ktorej činnosťou tieto boli zničené, je povinná nahradiť do masy BSM hodnotu týchto vecí. Hodnota predstavuje 90,- eur, z toho 1/2, ktorú je žalovaný povinný vrátiť do BSM, je 45, eur.

48. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť riadne označiť každú jednu vec zostatkovými hodnotami, a preto sa nemohol k tejto časti riadne vyjadriť. Je síce pravda, že v žalobe žalobkyňa uviedla zostatkové hodnoty vecí vždy v blokoch spolu za každú izbu a nie čo do každej jednotlivej položky, ktorú žiadala vyporiadať. Ale na výzvu súdu toto napravila a podaním na č.l. 31 zo dňa 02.02.2015 každú položku opísala a uviedla navrhovanú zostatkovú hodnotu k nej. Toto podanie mal žalovaný doručené spolu so žalobou (čl. 36) dňa 30.03.2015, a teda už pri formulovaní vyjadrenia k žalobe mohol riadne reagovať na všetko, čo žiadala žalobkyňa vyporiadať vrátane zostatkových hodnôt ku každej jednotlivej veci, a ak to nevyužil, toto musí ísť na jeho vrub.

49. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Nikoly Šulíkovej, ktorá sa mala v zmysle podania žalovaného na č.l. 500 vyjadriť „k existujúcim a funkčným hnuteľným veciam v dome ku dňu zániku BSM“. Jej výsluch bol nadbytočný, nehospodárny. Žalovaný totiž tvrdil, že ku dňu zániku BSM neexistovali v domácnosti len tieto veci: matrace, TV OVP 2005, kosačka, DVD prehrávač (len toto uvádzal na pojednávaní dňa 05.03.2020 a v podaní na čl. 499, iné nie). DVD prehrávač nakoniec žalobkyňa nechcela vyporiadať, vyjadrenie svedkyne k nemu tak nebolo podstatné. Matrace, TV OVP a kosačku síce žalovaný začal v roku 2020 označovať ako veci, ktoré ku dňu zániku BSM ani neexistovali, ale k nim sa súd vyjadril už v odseku 44, že na túto jeho dodatočnú zmenu v tvrdeniach súd neprihliadal, a preto bolo aj nadbytočné, aby sa svedkyňa vyjadrovala a potvrdzovala takú skutočnosť, na ktorú súd aj tak neprihliada. Neexistenciu iných vecí - zariadenia domu ako týchto vyššie uvedených, ku dnu zániku BSM žalovaný ani netvrdil, a teda nie je jasné, aké iné tvrdenia žalovaného v tomto smere by svedkyňa mala potvrdzovať, keď žalovaný žiadne iné tvrdenia v tomto smere neprodukoval. Treba si uvedomiť, že svedok je dôkazným prostriedkom, ktorý má potvrdiť skoršie tvrdenia strany sporu, ktorá ho navrhuje vypočuť. Neplatí to však naopak, a síce svedok nemá uvádzať nejaké skutočnosti, ktoré následne začne v konaní produkovať ako svoje skutkové tvrdenia aj žalovaný. Ak teda žalovaný mienil svedkyňu vypočuť k jeho jediným tvrdeniam týkajúcim sa neexistencie vecí - matracov, TV OVP 2005, kosačky, DVD prehrávača, nebolo to nutné z vyššie uvedených dôvodov. Ak mienil svedkyňu vypočuť, aby táto sama začala opisovať aj iné veci (ním neuvádzané), ktoré následne chcel žalovaný v spore tiež vo svoj prospech použiť, takto to vychádzajúc z princípu, že „najskôr strana tvrdí a až to čo, tvrdí, sa dokazuje“, v civilnom sporovom konaní nie je možné v takomto obrátenom poradí realizovať. Ak sa mala svedkyňa vyjadriť k prípadnej miere funkčnosti vecí, súd uvádza, že ak veci ako kus existovali v čase zániku BSM a aj v čase vyporiadania (to sa v spore ustálilo), súd ich vyporiada, aj keď budú fungovať len obmedzene. Táto obmedzená funkčnosť sa prejaví ale v zostatkových hodnotách, ktoré budú logicky nižšie (prípadne aj s hodnotou 0,- eur). Avšak ako už súd vyššie uviedol, zostatkové hodnoty strany tvrdili zhodne (ods.

43, 44), alebo k zostatkovým hodnotám žalovaný neprodukoval žiadne svoje skutkové tvrdenia (ods. 45), a teda ich vôbec účinne nepoprel, a preto ani neboli sporné. Nebolo tak nutné svedeckou výpoveďou dokazovať mieru funkčnosti, pretože by to na už stranami skôr ustálené zostatkové hodnoty nemalo žiaden vplyv. Súd pritom zohľadnil tvrdenia žalovaného, že mraziak a kosačka už v súčasnosti nefungujú a sú vyhodené, a preto ani toto nebolo nutné svedeckou výpoveďou potvrdzovať.

Hnuteľné veci - motorové vozidlá

50. Žalobkyňa v žalobe uviedla ako súčasť masy BSM vozidlo Opel Astra Combi EČV: F a prikázať ho do výlučného vlastníctva žalovaného, s čí žalovaný súhlasil (čl. 40). Zhodli sa tiež, že ku dňu zániku BSM zostatková hodnota auta bola 850,- eur. Neobstojí preto zmenené skutkové tvrdenie žalovaného produkované v podaní zo dňa 01.04.2020, že ku dňu zániku BSM neexistovalo toto vozidlo. Opäť na toto zmenené tvrdenie žalovaného súd neprihliada ( veta druhá ) a ide celkom zjavne o účelové tvrdenie. Napokon toto tvrdenie je v logickom rozpore s tým, že žalovaný súčasne tvrdil a aj preukázal, že toto vozidlo predal po rozvode manželstva za 550,- eur kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2020, ktorú aj predložil. Motorové vozidlo bolo z nevyporiadanej masy BSM predajom vyňaté úkonom žalovaného. Súd preto konštatuje, že síce vozidlo ako také nemôže byť už žiadnej zo strán prikázané (keďže bolo predané), ale peňažný ekvivalent tohto vozidla musí do masy BSM nahradiť ten, ktorého úkonom bola vec z masy BSM vyňatá. Platí, že pokiaľ jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v BSM (napr. aj po zániku tohto spoluvlastníctva) a ide o platnú dispozíciu, túto vec už nemožno zahrnúť do BSM, ale podľa povahy právneho úkonu do BSM možno zahrnúť len peňažnú sumu získanú za pôvodnú vec ( Najvyšší súd ČSSR sp.zn. , R 42/1972). Treba konštatovať, že žalovaná sa vo vzťahu k predaju auta patriaceho do BSM nedovolala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle v spojení s , a preto je nutné uzavrieť, že kúpna zmluva zo dňa 10.02.2020, ktorou bolo auto predané, je platným právnym úkonom. Za tohto stavu potom je možné zohľadniť len sumu 550,- eur ako sumu utŕženú predajom a nie sumu 850,- eur, na ktorej sa strany zhodli ako na hodnote vozidla ku dňu rozvodu. Súd zaviazal žalovaného, aby polovicu tejto sumy, teda 275,- eur, ktorú predajom utŕžil len výlučne on sám, vrátil do BSM, ktorá suma sa zohľadní pri výpočte vyporiadacieho podielu v prospech žalobkyne, ako suma, o ktorú „navyše“ ju bude musieť žalovaný vyplatiť.

51. Žalobkyňa sa domáhala ďalej, aby súd ako spoločnú vec vyporiadal aj traktor s vlečkou nadobudnutý v roku 2013. Žalovaný tvrdil najskôr to, že ho v roku 2010 kúpili jeho rodičia ( vyjadrenie k žalobe), následne začal tvrdiť, že hosíce kúpili oni ako manželia, ale peniaze na jeho kúpu darovali len výlučne jemu v sume 950,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že to bol v poradí už 4. traktor, kúpený určite zo spoločných peňazí. Strany sa zhodli na zostatkovej hodnote ku dňu zániku manželstva v sume 750,- eur. Aj vo vzťahu k tejto veci treba uviesť, že ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorý z účastníkov tvrdí že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho, kto tvrdí, že konkrétna vec do BSM nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva patria do BSM a treba ich vyporiadať ( uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. ). Nebolo sporným, že traktor s vlečkou bol nadobudnutý za trvania manželstva (či už 2010 ale 2013). Žalovaného v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia zaťažovalo bremeno preukázať, že ide o vec nepatriacu do BSM, pričom ale za týmto účelom, teda za účelom preukázania, že traktor kúpili jeho rodičia ( a teda je ich vlastníctvom), alebo, že bol financovaný z iných, ako spoločných prostriedkov manželov (z darovaných, a teda výlučných prostriedkov žalovaného), nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Hoci aj boli jeho rodičia v konaní vypočutí, nepotvrdili, že by traktor s vlečkou kupovali oni, resp. že by prostriedky naň darovali žalovanému. A dokonca (bez ohľadu na námietky vznesené voči darovacej zmluve spísanej žalovaným a jeho rodičmi), nebol traktor zaradený ani medzi tam uvedené položky- dary. V konaní tak žalovaný nepreukázal, že by traktor s vlečkou nemali patriť do BSM, naopak, jeho tvrdenia týkajúce sa traktora vyznievajú samy osebe nevierohodne, keď najskôr tvrdil, že traktor si kúpili jeho rodiča a potom zase, že ho kúpil on, ale za peniaze, ktoré výlučne mu darovali jeho rodičia, a teda jeho argumentácia vyznievala nekonzistentne a žalovaný jej pravdivosť sám svojimi rôznymi tvrdeniami spochybnil. Z týchto dôvodov traktor s vlečkou súd do masy BSM zahrnul a aj vyporiadal. Strany sa pritom zhodli na zostatkovej hodnote v sume 750,- eur. Traktor s vlečkou súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, u ktorého traktor zostal a ktorý, ako sám povedal, ho aj postavil na značky, teda zvelaďoval, ale na druhej strane aj od rozvodu manželstva ako osoba, ktorej traktor ostal, zároveň aj opotrebúval jeho užívaním. Traktory pritom podľa nerozporovaných tvrdení žalobkyne boli v rodine vždy „parketou“ žalovaného, ktorý pravidelne vymieňal

starý traktor za novší. Prikázanie traktora s vlečkou žalovanému sa tak javí ako logické a účelné. Žalovaného potom zaviazal, aby žalobkyni vyplatil polovicu hodnoty, teda sumu 375,- eur.

52. V súvislosti s traktorom a vlečkou súd uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného (prednesené v záverečnej reči), že by žalobkyňa nerozporovala, že traktor do BSM nepatrí, lebo sa platil z peňazí poskytnutých žalovanému rodičmi žalovaného. Na pojednávaní dňa 23.02.2016 výslovne uviedla k traktoru a jeho nadobudnutiu svoje skutkové tvrdenia, ktorými oponovala žalovanému. V tejto súvislosti si tiež žalovaný prvýkrát až v záverečnej reči uplatnil, pre prípad, že by súd traktor zahrnul do BSM, vnos vo výške 950,- eur v sume peňazí, ktoré mali rodičia darovať žalovanému na jeho kúpu. Odhliadnuc od toho, ako už bolo vyššie uvedené, že žalovaný vôbec žiadnym dôkazom nepreukázal, že by mu skutočne darovali rodičia peniaze na jeho kúpu (resp. toto tvrdenie bolo pochybné aj v kontexte jeho skoršieho tvrdenia, že traktor si mali kúpiť jeho rodičia), a to práve v ním tvrdenej sume, čo by samo osebe bolo dôvodom, prečo súd nemôže takýto nárok zohľadniť, je tu aj iný dôvod, pre ktorý súd takýto nárok už nezohľadnil. Treba uviesť, že za celú dobu od začatia konania v roku 2015 až do roku 2021 si takýto vnos (z výlučných darovaných prostriedkov žalovaného na zadováženie spoločnej veci) žalovaný neuplatňoval. Prvýkrát žiadal sumu 950,- pri vyporiadaní zohľadniť až 27.04.2021 v záverečnej reči, teda v čase, keď už ani protistrana na takýto návrh nemala priestor reagovať. To všetko navyše za stavu, kedy súd stranám poskytol definitívnu lehotu na zhrnutie prostriedkov procesného útoku a obrany na pojednávaní dňa 05.03.2020 v trvaní do 25.03.2020 a ani v tejto lehote žalovaný s takouto požiadavkou nevystúpil. Takéto počínanie nemožno hodnotiť nijako inak, ako len konanie, ktoré je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania ( ), o ktorej boli strany súdom opakované poučené. Nič totiž nebránilo žalovanému, aby si takýto vnos uplatnil aj skôr ako v záverečnej reči (už aj vo vyjadrení k žalobe, keďže už tam tvrdil, že traktor sa kupoval z peňazí rodičov), resp. netvrdil, že by mu vážna okolnosť v tomto zabránila. Nemožno tak hodnotiť uplatnenie prostriedku procesnej obrany v tomto zmysle za uplatnené včas ( ), a preto súd už na takýto návrh neprihliadal ( ) a žalovaným požadovanú sumu nezohľadnil pri vyporiadaní.

Zostatky na bankových účtoch a iné aktíva:

53. Predmetom vyporiadania strany učinili aj zostatky na bankových účtoch vedených na meno strán sporu ku dňu zániku BSM. Čo sa týka účtu SK:63 6500 XXXX XXXX XXXX XXXX (účet žalobkyne), bolo v konaní preukázané, že k 10.12.2014 vykazoval mínusový, debetný zostatok (-12,74 eur), a teda sa nejedná o aktívum, ktoré by súd mohol vyporiadať. Čo sa týka účtu E (účet žalovaného), bolo preukázané, že zostatok na ňom k 10.12.2014 bol 1.126,10 eur. Nakoľko ide o spoločné prostriedky, s ktorými disponoval žalovaný, ktorý uvedený účet aj používal, súd tieto prostriedky prikázal do vlastníctva žalovanému, a prikázal mu vyplatiť žalobkyňu z tejto sumy polovicou.

54. Čo sa týka ďalších vkladov, aktív, žalovaný najskôr žiadal, aby súd vyporiadal aj finančné prostriedky nasporené žalobkyňou v 2. pilieri a tiež 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie), avšak na pojednávaní dňa uviedol výslovne po tom, ako sa k veci vyjadrila žalobkyňa, že na vyporiadaní týchto aktív netrvá, a preto ich súd ako aktíva v pilieroch nevyporiadaval. Napriek tomu znovu na pojednávaní dňa 23.01.2018 žalovaný žiadal vyporiadať aktíva nasporené žalobkyňou v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie). Na pojednávaní dňa 05.03.2020 zhodne strany uviedli definitívne, že nežiadajú vyporiadavať prostriedky z 3. piliera. Súd teda vychádzal z týchto tvrdení, ktorými strany prejavili vôľu túto časť aktív do masy BSM definitívne nezahrnúť, a preto súd ani tieto finančné prostriedky nijako nevyporiadal ani nezohľadnil.

Nehnuteľnosť - rodinný dom č. E. + príslušenstvo domu

55. Predmetom vyporiadania bol aj rodinný dom súp.č. XXX v k.ú. N. E. zapísaný na LV č. XXXX, pričom v konaní bolo spočiatku sporné, či tento patrí do BSM, nakoľko žalobkyňa tvrdila, že tento do BSM patrí, no žalovaný tvrdil, že ide o jeho výlučné vlastníctvo. Nebolo sporným, že pozemok pod domom, resp. k domu priľahlé pozemky sú výlučným vlastníctvom žalovaného, a teda nie sú predmetom vyporiadania v tomto konaní. Súd si preto musel najskôr ustáliť, či je rodinný dom predmetom masy BSM alebo nie, pričom dospel k záveru, že tento do BSM patrí a je potrebné ho vyporiadať. V konečnom dôsledku, k tomuto záveru napokon sa priklonil aj sám žalovaný, ktorý uvedené najskôr spochybňoval, a ale po vykonanom dokazovaní začal si uplatňoval vnos (prostriedky z oddeleného majetku vynaložené na spoločný na rodinný dom), čím prakticky nepriamo potvrdil, že dom tvorí súčasť BSM.

56. Žalovaný tvrdil, že so stavbou sa začalo na jeseň 1994, teda ešte pred svadbou strán sporu, s tým, že v čase uzavretia manželstva boli na stavbe vybudované základy a spodná deka ( pojednávanie 23.02.2016). Žalobkyňa celé konanie tvrdila, že rodinný dom začali strany stavať spoločne určite až po uzavretí manželstva, keď na jeseň 1995 postavili základy a pivnice. V tejto súvislosti treba uviesť, že ak by aj bolo preukázané tvrdenie žalovaného (hoci nebolo, ako bude ďalej uvedené), že sa so stavbou začalo ešte pred uzavretím manželstva strán sporu, pre posúdenie toho, či sa nehnuteľnosť môže považovať za súčasť BSM, je nutné mať ustálené to, či v čase, kedy došlo k uzavretiu manželstva (25.01.1995), boli na stavbe vykonané prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné konštrukcie, konštrukcie strechy a schodišťa a prípadne väčšina ostatných prvkov. Ak áno, možno z toho spravidla vyvodiť, že za trvania manželstva je dokončovaná už existujúca vec. Ak nie, vec do BSM patrí. Nie je rozhodujúce či bolo alebo nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu. (Rc 44/1993). Ak však podľa vlastných tvrdení žalovaného v čase svadby mali byť vybudované len základy a spodná deka, ak by sa aj bolo bývalo so stavbou začalo pred sobášom strán sporu, i tak by neboli naplnené vyššie uvedené kritériá, ktoré by dom vylučovali z masy BSM. Základy a spodná deka nepredstavujú prvky dlhodobej životnosti, keď ani podľa slov žalovaného neboli vybudované základné konštrukcie (obvodové múry podlažia, strecha, schodištia), ktoré by individualizovali stavbu natoľko, že už v čase uzavretia manželstva ju možno považovať prakticky za vec v právnom zmysle slova. Len samotné tvrdené základy so spodnou dekou ešte neurčujú charakter a aspoň predstavu o dispozícii budúceho rodinného domu. Vzhľadom na žalovaným tvrdené štádium rozostavanosti v čase uzavretia manželstva by sa ešte v tom čase o stavbe domu ako takej ešte hovoriť nedalo. Súd vykonal výsluch aj viacerých svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k tomu, v akom štádiu stavba domu bola v čase uzavretia manželstva strán sporu, pričom ani ich výsluchom sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že by sa o stavbe v právnom zmysle slova dalo uvažovať už v čase, kedy došlo k uzavretiu manželstva. Že sa začalo so stavbou ešte pred sobášom (1994) strán sporu vypovedala matka žalovaného, brat žalovaného svedok Miroslav H.. Otec žalovaného si nepamätal na rok začatia výstavby, nevedel povedať, či už strany boli manželmi, ale ich dcéra Nikola nebola ešte na svete, keď sa so stavbou začalo (táto sa narodila v máji XXXX, po svadbe). Svedkyňa I. H. potvrdila, že so stavbou sa začalo na jeseň 1995 (po narodení dcéry Nikoly v máji 1995), teda až po sobáši, zhodne tak tvrdila aj svedkyňa Eva H.. Svedok D. W. potvrdil, že začalo sa stavať, keď sa strany zobrali, svedok Peter R. potvrdil, že v júli 1996 boli hotové len pivnice (obvodové múry pivnice a pivničná doska). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovanému sa jednak nepodarilo nad všetky pochybnosti a jednoznačne preukázať, že by sa so stavbou začalo pred svadbou strán sporu a súčasne ani to, že by v tom čase už bolo možné hovoriť o stavbe ako veci v právnom zmysle slova, a preto je nutné uzavrieť, že dom do BSM patrí. Napokon žalovaný predložil do konania aj znalecký posudok č. 32/1996 znalca Ing. H. T., v ktorom sa uvádza, že v čase oceňovania (20.09.1996) bola na objekte zrealizovaná hrubá stavba suterénu osadeného do mierneho svahu, základy s vodorovnou konštrukciou, nosné murivo, zvislá izolácia a strop suterénu (dispozíciou vstup, schodisko, kotolňa a garáž). V posudku sa uvádza, že stavba bola začatá a oceňované konštrukcie boli vybudované v roku 1996. Tento listinný dôkaz predložený samotným žalovaným jednoznačne vyvracia tvrdenia žalovaného, že základy a spodná deka boli vybudované už v čase svadby v januári 1995, keď z posudku vyplýva, že suterén so stropom bol vybudovaný až v roku 1996, teda len so stavbou suterénu (nehovoriac o nadzemných podlažiach) sa začalo až po uzavretí manželstva strán sporu. Tento dôkaz teda potvrdzuje tvrdenia žalobkyne, ktorá tvrdila, že so stavbou sa začalo až po uzavretí manželstva. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že rodinný dom do BSM patrí. Treba tiež dodať, že ak stavba bola za trvania manželstva dokončená, hoci aj len z časti zo spoločných prostriedkov, čo bolo splnené, pretože boli na stavbu použité napr. dva stavebné úvery, kde ako dlžníci vystupovali obaja manželia (ŠFRB a Wustenrot), a teda takto získané prostriedky boli spoločnými, stavba patrí do BSM bez ohľadu na účasť iných osôb pri výstavbe

57. Strany sporu zhodne súhlasili s hodnotou rodinného domu určeného pre účely vyporiadania doplnkom č. 1 k znaleckému posudku spracovaného pod č. 343/2019 znalcom Ing. F. T. (žalovaný výslovne na č.l. XXX), postoj žalobkyne bol opísaný už v odseku 33 vyššie, a keďže napokon netrvala na svojich námietkach k doplneniu posudku č. 1 , hodnota rodinného domu bola ako nesporná podľa neho ustálená na sumu 93.501,56 eur. Vzhľadom na nespornosť tejto hodnoty bolo nadbytočné doplňovať znalecké dokazovanie o ocenenie porovnávacou metódou (najprv žiadal žalovaný), pričom súd vyhodnotil túto (pôvodne zamýšľanú) znaleckú úlohu ako nadbytočnú a aj nedoliehajúcu na tejto prípad nehnuteľnosti, a to z dôvodov opísaných v uznesení na č.l. 383. Takáto úloha sa z dôvodov majúcich svoj základ v odbornom zdôvodnení znalca Ing. T. ( čl. XXX a 368), ktoré súd

akceptoval, na prejednávanú vec nedala korektne aplikovať tak, aby bolo možné z ocenenia touto metódou vychádzať (zdôvodnená nevhodnosť žalovaným predložených porovnávacích materiálov, zdôvodnené aj charakterom a jedinečnosťou stavby , ktorú nemožno porovnať s hocijakou inou stavbou v danej lokalite bez znalosti podrobných technických parametrov porovnávajúcej stavby - vek, rozmery, vybavenie, poloha, konštrukcia, cena ponúkaná a zrealizovaná, tak ako je to prípadne možné pri bytoch, resp. radových domoch zhotovovaných v rovnakom čase, rovnakým spôsobom, s rovnakým technickým a konštrukčným riešením a vybavením, a pod).

58. Čo sa týka spôsobu vyporiadania domu (s jeho súčasťami a príslušenstvom, ako bude uvedené ďalej), súd dospel k záveru, že jediným rozumným spôsobom vyporiadania je prikázanie rodinného domu s príslušenstvom do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom pozemku pod a okolo domu. Dom s pozemkami tak tvorí jeden celok, sú určené na to, aby sa spoločne užívali. Je to žalovaný, ktorý dom aj pozemky od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti v roku 2013 užíva, on má v dome svoju domácnosť, a teda dom slúži doposiaľ žalovanému a len jemu môže slúžiť aj naďalej. Prikázanie domu do výlučného vlastníctva žalobkyne je tak za tohto stavu úplne neúčelné, nelogické a bolo by len dôvodom na ďalšie spory. Nie je totiž žiaduce a vnieslo by to do užívacích pomerov iba zmätok, keby pozemky boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného a aby dom súd prikázal žalobkyni, pretože tento celok jedine žalovaný môže rozumne využiť so svojím vlastníckym právom k dvoru a a žalobkyňa za takéhoto stavu, pochopiteľne, ani nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou rodinného domu. Nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti ani k založeniu režimu podielového spoluvlastníctva strán sporu k domu týmto rozhodnutím. Súd preto dospel k záveru, že jediný účelný a vhodný spôsob vyporiadania domu s príslušenstvom je ten, že ho súd prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu polovicou stanovenej hodnoty.

59. Doplnok č. X k znaleckému posudku oceňoval aj: prístrešok 2.178,75 eur, oplotenie 3.743,58 eur, prípojku vody 253,21 eur, vodomernú šachtu 722,92 eur, prípojku kanalizácie 77,68 eur, žumpu 1.476,43 eur, prípojku zemného plynu 74,01 eur, prípojku el. energie 91,42 eur a spevnené plochy v súhrnnej sume 769,36 eur, vonkajšie schodisko 186,05 eur. Ako už bolo uvedené, hodnoty stanovené doplnkom č. 1 k znaleckému posudku neboli sporné, a preto z nich súd vychádzal K týmto súd uvádza nasledovné:

60. Čo sa týka prístrešku a vonkajšieho schodiska do domu, súd tieto konštrukcie posúdil ako súčasť domu podľa , podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Súčasť veci je spojená s hlavnou vecou (domom). Obe tieto súčasti k domu patria funkčne i technicky (schody na prvé na nadzemné poschodie domu - hlavný vstup, prístrešok bezprostredne priliehajúci a aj technicky prepojený s konštrukciou terasy, ktorá je spojená s domom - čl. 406), ako to vyplýva i z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Spojené sú s domom aj konštrukčne. Ak by sa oddelilo schodisko od domu, dom by sa znehodnotil. Bez schodiska by sa ani nedalo dostať do domu, čo by jednak predstavovalo znehodnotenie domu vo význame straty funkčnosti (dom bez prístupu nemá zmysel), ale aj z estetického hľadiska (dom s vybúraným schodiskom) a dom by stratil na hodnote aj čo do úžitkových vlastností (dom bez hlavného vstupu by sa nedal rozumne využiť). V neposlednom rade by sa znížila aj celková hodnota takto obmedzene funkčného domu. S prístreškom je to zhodné - je určený na to, aby sa užíval s domom (zvyšuje komfort bývania), je s ním spojený technicky (zastrešenie nadväzujúce na terasu domu priamo prístupnú z obývacej izby, pričom terasa bola ohodnocovaná vrámci ohodnotenia domu ako jeho súčasť). Jeho odstránenie by predstavovalo znehodnotenie domu finančné, dom by stratil aj na estetičnosti (vybúranie prestrešenia spojeného s terasou, domom sa prejaví negatívne na vonkajšom vzhľade). Dom by po zbúraní prestrešenia nebol tak plnohodnotne využiteľný ako s ním, stratil by teda aj na úžitkovej hodnote. Obe tieto súčasti boli vybudované spolu s domom, resp. dodatočne po jeho postavení, po uzavretí manželstva (viď začiatok užívania v doplnku znaleckého posudku r. 2001, resp. 2011), majú určite pevnejšiu väzbu s domom, lebo slúžia práve na kvalitnejšie využitie domu (napr. prestrešenie rozširuje pôdorys domu smerom von do nádvoria, poskytuje priestor na uskladnenie vecí, oddych, príp. iné), ako s pozemkami. Súčasť veci má rovnaký právny režim ako vec sama. Do BSM nemožno samostatne zahrnúť súčasť veci a ani ju osobitne vyporiadať. V konaní o BSM možno vyporiadať len jej finančnú hodnotu pri vyporiadavaní veci hlavnej. Z tohto dôvodu súd hodnotu domu navýšil o hodnotu týchto súčastí, a teda k hodnote domu 93.501,56 eur súd pripočítaval 2.178,75 eur a 186,05 eur ako hodnotu súčastí podľa doplnenia znaleckého posudku.

61. Čo sa týka doplnkom k posudku ohodnocovaných spevnených plôch ( 1 - na pozemku pred vstupom do domu, 2 - na pozemku v prednom a bočnom nádvorí domu, 3 - na pozemku pod terasou a prístreškom), ohodnotené boli v súhrne na sumu 769,36 eur. Čo do právneho posúdenia ide o súčasť pozemkov. Spevnené plochy majú podľa posudku charakter na pozemku položenej betónovej dlažby. Súd pritom vychádzal z toho, že ide len o určité spracovanie, stvárnenie, spevnenie povrchu pozemku, teda úpravu pozemku ako takého. Za súčasť pozemku sa podľa súdnej praxe považujú spevnené plochy, prípadne aj terasa vytvorená spevnením povrchu pozemku (napr. NSČR sp.zn. ). Vzhľadom na uvedené sú spevnené plochy súčasťou pozemkov, ktoré sú ale vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a preto aj tieto súčasti tvoria výlučné vlastníctvo žalovaného. Vyporiadať v tomto spore sa tak samostatne nedajú. Do úvahy by prichádzalo jedine to, že by žalobkyňa uplatnila náhradu prostriedkov, ktoré sa počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov investovali do výlučného majetku žalovaného (pozemkov) na ich zveľadenie (vytvorenie spevnených plôch). Takýto návrh však v konaní z jej strany uplatnený nebol. Nebolo tak učinené ani v podaní žalobkyne zo dňa 16.11.2017 (č.l. 265), kde síce tvrdí, že spevnené plochy boli vybudované za trvania manželstva z financií patriacich do BSM, ale v súvislosti so spevnenými plochami si náhradu takto vložených prostriedkov neuplatnila a nežiadala zohľadniť (výslovne totiž tak učinila iba vo vzťahu k prístrešku a plotom - o tom ďalej). V inom podaní tak tiež neučinila. Zhrnúc uvedené, spevnené plochy sú súčasť pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nemôžu byť vyporiadané a tiež nemôže byť zohľadnená v prospech žalobkyne za ne žiadna náhrada, pretože to nenavrhla učiniť. Hodnotu spevnených plôch tak súd pri vyporiadaní nebral do úvahy.

62. Čo sa týka oplotenia, toto bolo ocenené na sumu 3.743,58 eur, podľa doplnku posudku ide o laty na oceľových zvlakoch kotvených do murovaných pilierov s podmurovkou a základom z monolitického betónu, so začiatkom užívania v roku 2001. Je zrejmé, vzhľadom na jeho opis, že ide o kotvené oplotenie spojené so zemou pevným základom (podmurovka, základy z betónu), čiže má charakter samostatnej nehnuteľnej veci, v zmysle ako stavba so zemou spojená pevným základom. Súdna prax pritom za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie, keďže súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo veci (rozhodnutie NSSR sp.zn. z 30.08.2012). O tom, že by malo byť oplotenie súčasť pozemku uvažovať preto nemožno. Môže ísť len o príslušenstvo v zmysle , podľa ktorého príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Oplotenie v danom prípade je príslušenstvom rodinného domu. V prípade oplotenia areálu obytného domu, rodinného domu, rekreačných chát, prípadne obdobných stavieb totiž platí, že oplotenie spravidla tvorí príslušenstvo týchto domov a v prípade, že ide len o oplotenie pozemkov (napr. role, záhradky), tak by šlo o príslušenstvo týchto pozemkov. V danom prípade preto súd vyhodnotil, že oplotenie je príslušenstvom rodinného domu, keďže jeho účelom je ohradenie areálu domu, ochrana domu, vytvorenie jedného celku a oddelenie od iných okolitých stavieb. Význam vo vzťahu k domu a väzba k domu ako takému je podľa názoru väčšia ako k pozemku. Musí platiť, že príslušenstvo - plot bol určený vlastníkom domu (stranami sporu), aby sa spolu s domom užívali, čo bolo naplnené, keď podľa doplnku k posudku začiatok užívania plotu sa viaže k roku 2001, teda k obdobiu po kolaudácii domu (nie teda ani k obdobiu nadobudnutia pozemkov), čo tiež svedčí o tom, že najskôr bol postavený dom ako hlavná vec a neskôr oplotenie za účelom ochrany hlavnej veci a užívania s ňou. To, že žalovaný počíta s jeho vyporiadaním ako s príslušenstvom domu (a teda že ho sám nepriraďuje k pozemkom v svojom výlučnom vlastníctve, ale k spoločnému domu), svedčí aj jeho návrh, aby ním tvrdené, do BSM nepatriace náklady použité na výstavbu oplotenia, boli zohľadnené ako vnos na spoločnú vec (teda dom s oplotením). Preto ak bol rodinný dom prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, je nutné, aby aj toto príslušenstvo bolo na základe tohto súdneho rozhodnutia spolu s domom rovnakým spôsobom jemu prikázané, aby sa nestratila jednota vlastníctva hlavnej veci a jej príslušenstva. To, znamená, že k hodnote domu (vrátane jeho súčastí), je nutné pre vyporiadanie pričítať sumu jeho príslušenstva v sume 3.743,58 eur.

63. A napokon osobitne boli doplnkom k posudku ohodnocované prípojky, a to: prípojka vody 253,21 eur, vodomerná šachta 722,92 eur, prípojka kanalizácie 77,68 eur, žumpa 1.476,43 eur, prípojka zemného plynu 74,01 eur, prípojka el. energie 91,42 eur. Čo sa týchto technických častí týka, tiež sa jedná o príslušenstvo spoločného rodinného domu, nepochybne ide o také samostatné veci, ktoré slúžia na to, aby sa dal dom využiť (aby bola v dome k dispozícii pitná voda a aby sa odber vody v dome dal riadne zmerať, aby bol zabezpečený odvod splaškovej vody, aby sa dal v dome využiť plyn a aby bol do domu zabezpečený prívod elektriny). Tieto veci tak slúžia domu ako hlavnej veci a nie pozemkom (kde sa

prívod, odvod vody, prívod plynu a elektriny ani nedá samostatne rozumne samostatne využiť). Patria vlastníkovi hlavnej veci (vybudované za trvania manželstva, viď začiatky užívania v zmysle posudku r. 2001). To, že i žalovaný počíta napr. s vyporiadaním žumpy ako s príslušenstvom domu (a teda že ho sám nepriraďuje k pozemkom v svojom výlučnom vlastníctve, ale k spoločnému domu), svedčí aj jeho návrh, aby ním tvrdené, do BSM nepatriace náklady použité na výstavbu žumpy, boli zohľadnené ako vnos na spoločnú vec (teda dom so žumpou). Ide tak o príslušenstvo domu v zmysle . Hlavná vec a príslušenstvo má mať tiež rovnaký právny osud, a preto ak sa prikazuje žalovanému dom ako hlavná vec, je treba mu prikázať v záujme jeho ďalšieho riadneho trvalého využitia aj toto jeho príslušenstvo. To, znamená, že k hodnote domu je nutné pre vyporiadanie pričítať hodnotu tohto príslušenstva v sume 2.695,67 eur.

64. Zhrnúc uvedené, pre účely vyporiadania BSM, hodnota domu (vrátane súčastí z odseku 60) s príslušenstvom ( z odsekov 62 a 63) činí podľa doplnku č. 1 k znaleckému posudku sumu 102.305,61 eur.

65. V súvislosti s rodinným domom treba doplniť, že žalobkyňa v podaní zo dňa 16.11.2017 žiadala zohľadniť vo svoj prospech hodnotu prístrešku a oplotenia, ktoré považovala za súčasť pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného s odôvodnením, že boli vybudované za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM (investícia z BSM na oddelený majetok žalovaného). Vzhľadom ale na to, že prístrešok bol súdom vyhodnotený ako súčasť domu, teda ako súčasť spoločnej veci, nešlo v súvislosti s jeho výstavbou o vynaloženie spoločných prostriedkov z BSM na oddelený majetok žalovaného, ale na spoločný majetok - dom, ktorého súčasťou sa prístrešok jeho pristavaním k dovtedajšiemu domu s terasou stal. Nešlo o investíciu tak, ako to mienila žalobkyňa. Rovnako tak, oplotenie nebolo vyhodnotené ako súčasť pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ale ako o príslušenstvo spoločného rodinného domu. Rodinný dom s príslušenstvom majú tiež spoločného vlastníka (oboch manželov), vyporiadava sa preto spoločne s domom, a teda nejde o investíciu z prostriedkov patriacich do BSM na oddelený majetok žalovaného. Tieto investície teda zohľadniť nebolo možné.

Spoločné pasíva

66. V konaní nebolo sporné, že strany sporu ako manželia - dlžníci spoločne počas trvania manželstva uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru s veriteľom Štátny fond rozvoja bývania č. XXX/ XXXX/XXXX zo dňa 14.04.1997, ktorý nie je ani ku dňu vyporiadania splatený. Ako vyplýva z aktuálnej správy veriteľa ( čl. 623) nesplatený zostatok istiny spolu s nesplatenými úrokmi k aprílu 2021 predstavuje v súčte sumu 3.153,65 eur.

67. V konaní nebolo sporným ani to, že strany sporu ako manželia - dlžníci spoločne počas trvania manželstva uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXX/XXXX s veriteľom Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s. 11.06.2012, ktorý nie je ani ku dňu vyporiadania splatený. Ako vyplýva z aktuálnej správy veriteľa ( čl. 621) nesplatený zostatok úroku v súhrne predstavuje sumu 23.407,53 eur.

68. nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ustanovení a , i keď predmetom BSM podľa sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Preto vyporiadanie neuhradených spoločných úverov strán sporu je v súlade so súdnou praxou. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo prikázaním dlhu jednému z účastníkov. Žalobkyňa navrhla, aby splatenie oboch týchto úverov prevzal žalovaný, s čím žalovaný aj súhlasil (vyjadrenie k žalobe), pričom tak súd aj učinil. Napokon je uvedený spôsob vyporiadania logický s prihliadnutím na to, že žalovaný výlučne sám tieto úvery aj od rozvodu spláca, a preto je zrejmé, že je tiež dostatočne bonitný na to, aby aj naďalej v takto nastavenom procese pokračoval. V neposlednom rade sa oba úvery viažu k spoločnej nehnuteľnosti, keďže prostriedky z nich boli použité na stavbu/rekonštrukciu domu, ktorá nehnuteľnosť je tiež prikazovaná žalovanému. Preto je aj dôvodné, aby úvery boli prikázané vlastníkovi rodinného domu (najmä, ak je dom v zmysle listu vlastníctva zaťažený záložným právom v prospech oboch týchto veriteľov). Nakoľko žalovaný prevezme

splácanie oboch úverov, žalobkyňa je povinná pri vyporiadaní týchto spoločných pasív mu nahradiť to, čo dospláca žalovaný za ňu, teda polovicu zostatkov oboch úverov.

69. Čo sa týchto dvoch úverov týka, nebolo sporné a bolo preukázané, že žalovaný výlučne oba úvery od rozvodu až doposiaľ spláca, pričom si uplatnil splátky, ktoré takto spláca na spoločné záväzky už zo svojich výlučných prostriedkov. Pokiaľ sa niektorý z účastníkov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3.10.2006 sp. zn. ). Táto skutočnosť sa potom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú čiastku druhému na vyrovnanie jeho podielu. Žalovaný na úver z ŠFRB po rozvode manželstva uhradil od 12/2014 do 04/2020 podľa svojich tvrdení uvedených v podaní zo dňa 12.05.2020 sumu 2.729,35 eur (65 x 41,99 eur). Následne od 05/2020 do 04/2021 žalovaný uhradil na splátkach ešte sumu 503,88 eur. Spolu: 3.233,23 eur. Na úvere z Wustenrot stavebnej sporiteľne žalovaný zaplatil po rozvode manželstva úver od 12/2014 do 04/2020 sumu 11.750 eur ( 20 x 160,- eur a 45 x 190,-eur). Následne od 05/2020 do 04/201 žalovaný uhradil na splátkach ešte sumu 2.280,- eur. Spolu: 14.030,- eur. Žalovaným tak bolo preukázané pravidelné platenie oboch úverov, pričom žalobkyňa uvedené nerozporovala a nenamietala tvrdenia a dôkazy preukazujúce tieto platby, a preto tento nárok nebol medzi stranami sporný. Spolu na oba úvery bolo žalovaným uhradené 17.263,23 eur. Súd preto tieto platby zohľadnil, a to v polovici tejto sumy (pretože len polovicu z nej hradil žalovaný za žalobkyňu), a teda súd zohľadnil sumu 8.631,62 eur, ktorú si aj žalovaný na pojednávaní v tejto sumy vyčíslil.

70. Ďalej si žalovaný uplatnil aj splátky, ktoré od rozvodu zaplatil na úver poskytnutý na základe zmluvy uzatvorenej so spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom dňa 09.03.2013 (č.l. 286) na nákup vysavača Ritello. Tento úver bol už v celom rozsahu počas konania splatený, ako vyplýva z potvrdenia veriteľa o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 29.09.2017. Súd ž nebude tento splatený dlh prikazovať žiadnej zo strán, keďže v čase vyporiadania BSM už dlh neexistuje. Ak bol totiž spoločný dlh manželov zaplatený až po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom v prípade, že bol už splatený pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní, žiadnemu z účastníkov sa k zaplateniu už neprikazuje. Je to v súlade so zásadou, že možno prikázať len existujúci majetok, a nemožno teda rozhodnutím súdu (vo výroku) prikázať už zaplatený dlh, či zaniknutú pohľadávku alebo zničenú vec. Nakoľko si ale žalovaný tiež uplatnil po rozvode zaplatené splátky, tieto súd zohľadní. Preukázané bolo, že žalovaný uhradil po rozvode dňa 13.07.2017 sumu 100,- eur a potom poslednú splátku 190,- eur, spolu 290,- ktorú sumu žalobkyňa výslovne uznala (č.l. 310) a túto sumu žalovaný aj žiadal zohľadniť v podaní zo dňa 01.04.2020. Súd preto tieto platby zohľadnil, a to v polovici tejto sumy (pretože len polovicu z nej hradil žalovaný za žalobkyňu), a teda súd zohľadnil sumu 145,- eur.

71. Ďalej žalobkyňa od začiatku konania žiadala, aby súd vysporiadal ako spoločný dlh manželov aj úver poskytnutý na základe zmluvy, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so spol. Poštová banka, a.s. ako veriteľom dňa 13.09.2013 a tiež žiadala pri vyporiadaní zohľadniť sumu, ktorú od rozvodu manželstva na splátkach zaplatila už zo svojich výlučných finančných prostriedkov (4.353,79 eur). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ( čl. 40) vo vzťahu k tomuto úveru uviedol, že súhlasí s jeho vyporiadaním a navrhuje, aby ho súd prikázal žalobkyni. Predložená bola zmluva zo dňa 13.09.2013 uzatvorená žalobkyňou ako dlžníčkou a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver v sume 3.500,- eur. Ako dlžníčka je v zmluve uvedená a podpísaná iba žalobkyňa. Následne žalovaný začal tvrdiť, že ide o výlučný dlh žalobkyne, nakoľko o ňom nemal vedomosť, nie je si vedomý dôvodu, pre ktorý bol úver zobratý, nevie, ako s ním žalobkyňa naložila, len ona sama ho splácala. Žalobkyňa na poslednom pojednávaní rovnako uviedla, že išlo o úver, ktorý si vzala sama, bola sama v banke, manžel s ňou nebol, sama ho splácala zo svojho účtu, manžel ho nesplácal. O tejto jej aktivite nevedel, pretože ani on jej o obdobných úkonoch nikdy nič nepovedal, nikdy to spolu ani nekonzultovali. Uviedla, že si ho vzala na splatenie predošlých menších pôžičiek, ktoré si bola nútená vziať, lebo jej manžel nedával peniaze, čiastočne aj na splatenie vysávača, tiež zvyšok financií takto získaných minula na bežný chod domácnosti a na deti. Hoci teda žalobkyňa v žalobe žiadala jeho vyporiadanie ako spoločného dlhu a žalovaný s týmto súhlasil vo vyjadrení k žalobe, keď ho žiadal tiež vyporiadať a prikázať žalobkyni ( čl. 40), a teda prakticky možno konštatovať, že sa strany zhodli na tom, že toto pasívum má byť tiež vyporiadané ako spoločný dlh, v konaní vyšli najavo také skutočnosti, ktoré u súdu vyvolali pochybnosť o tom, či skutočne ide o spoločný dlh, ktorý by bolo možné vrámci BSM vyporiadať. Súd tak v zmysle vety prvej nemohol vychádzať zo zhodných tvrdení strán, pretože počas konania vyšli najavo skutočnosti, pre ktoré súd má odôvodnenú pochybnosť, či je

pravdivé tvrdenie strán o tom, že tento dlh je spoločný. Súd pritom vychádza zo zhodných tvrdení strán len vtedy, ak niet pochybnosti, že tieto tvrdenia sú pravdivé, čo nie je tento prípad. Takýto skutočnosťami vyvolávajúce pochybnosti sú - žalobkyňa na zmluve vystupuje ako jediná dlžníčka, , následne zhoda strán na tom, že o tomto úvere nevedel žalovaný, nebol o tom v čase vykonania úkonu informovaný, úver vybavovala a podpisovala v banke len žalobkyňa, splácala ho len žalobkyňa, ktoré skutočnosti zhodne vyplynuli z neskôr vykonaného dokazovania. Strany sporu takto zhodne spochybnili svoj skorší zhodný záver o tom, že ide o spoločný dlh oboch manželov, ktorý má byť v konaní vyporiadaný, a teda skoršie tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé. Súd preto uzavrel, že za stavu, keď úverovú zmluvu zo dňa 13.09.2013 uzavrela len žalobkyňa, bez vedomia žalovaného, tento tiež sama splácala, ide o individuálny dlh žalobkyne. Pri hodnotení tohto úveru súd vychádzal z nasledovných úvah:

72. Súdna judikatúra dovodila, že právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp.zn. publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, alebo napr. i rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2011 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.09.2009 sp.zn. ), a preto uzavretím zmluvy o pôžičke len jedným z manželov nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu ani nikdy nie je potrebný súhlas manžela (tu navyše by bolo možné mať konštatovať, že súhlas nebol daný, pretože si ho žalobkyňa vopred ani nepýtala). Zo zmluvy o pôžičke je tak zaviazaný vždy len ten, kto zmluvu uzavrel, teda tu len žalobkyňa, zmluva predstavuje iba jej individuálny záväzok, keďže len ona sa k plneniu z nej zaviazala (preto napríklad je aj v prípade vymáhania dlhu z nej pasívna solidarita manželov vylúčená). V prípade, že sa teda jedná o zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov, len tomu manželovi, ktorý zmluvu o pôžičke uzavrel, svedčí hmotnoprávna povinnosť predmetnú pôžičku vrátiť. Samotná aj prípadná vedomosť žalovaného o finančných prostriedkov získaných zo zmluvy o pôžičke, aj keď v prejednávanej veci i tá bola sporná, nezakladá existenciu spoločného záväzku oboch manželov. Uvedená staršia judikatúra je aj v súlade s aktuálnou judikatúrou, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2019 sp.zn. , podľa ktorého ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov. Na takýto dlh preto podľa názoru súdu nemožno prihliadať ako na spoločný dlh, a preto nie je možné o ňom rozhodnúť tak, že by bol prikázaný niektorému z bývalých manželov k zaplateniu. K rovnakému záveru dospel v konaní o vyporiadanie BSM aj Najvyšší súd ČR sp.zn. z 27.02.2006, kde bolo konštatované, že síce pri vyporiadaní BSM musí byť zahrnutý majetok, ktorý ku dňu zániku BSM existoval a patril do BSM a bokom nemožno ponechať ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM. Avšak konštatoval, že do takéhoto tzv. širšieho vyporiadania BSM nemožno zahrnúť tie dlhy, ktoré nie sú spoločné. Bolo konštatované, že dlh predstavujúci nedoplatok kúpnej ceny za automobil uzavretej len jedným z manželov, nie je spoločným dlhom, ale je len dlhom toho účastníka, ktorý bol účastníkom zmluvy. Nejde teda o spoločný dlh bývalých manželov, a preto ho nemožno v zmysle vyporiadať tak, že by bol prikázaný niektorému s účastníkov k zaplateniu. To potom platí aj na prejednávanú vec, keď dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je len dlhom žalobkyne, pretože len ona bola zmluvnou stranou zmluvy. Na závere o tom, že sa nejedná o spoločný dlh, potom nemôže nič zmeniť ani argument žalobkyne, že financie boli použité na bežnú prevádzku rodiny, na úhradu bežných nákladov, či na splatenie skorších úverov, ktoré sa minuli v rodine alebo na zaplatenie vysávača na splátky, nakoľko ani to, že peniaze mali byť použité na „spoločný záujem rodiny“, nezakladá postavenie žalovaného ako dlžníka. Vždy ostáva je dlžníkom len ten, kto zmluvu uzavrel, bez ohľadu na to, či z peňazí mal prospech len jeden z manželov, obaja, alebo prípadne tretia osoba. Ak teda nejde o vyporiadanie spoločného dlhu, potom netreba požičiavateľovi výrokom ukladať, aby dlh zaplatil (uznesenie NSČR sp.zn. ). Súd tak dlh z predmetnej zmluvy neposúdil ako spoločné pasívum. Tento záver má tak vplyv na posúdenie nároku žalobkyne, ktorá sa v konaní domáhala, aby súd zohľadnil to, že na tento (podľa nej spoločný dlh) po rozvode manželstva uhradila sumu 4.353,79 eur zo svojich už výlučných prostriedkov. Ak však dlh z úverovej zmluvy nie je dlhom spoločným, ale výlučným dlhom žalobkyne, potom skutočnosť, že po rozvode manželstva už ona zo svojich výlučných prostriedkov tento jej výlučný dlh splatila, nie je možné zohľadniť. Išlo totiž len o vynaloženie výlučných jej finančných prostriedkov na jej výlučný dlh, a tak žalobkyňa ani časť z týchto splátok nezaplatila po rozvode za žalovaného. Súd preto tento dlh nemohol vôbec zohľadniť vo vyporiadaní. Napokon, úver už bol medzičasom počas konania splatený (čl. 496 - vyplatený neskorším úverom zo dňa 27.04.2017), teda nebolo by ho už ani komu prikazovať.

Ale záver o tom, že nejde o spoločný dlh spôsobil, že nie je dôvodný návrh žalobkyne, aby súd zohľadnil polovicu zo sumy 4.353,79 eur, ktoré po rozvode na jeho dosplácanie vynaložila.

73. V tejto súvislosti je potrebné ešte dodať, že síce, nakoľko vo vyššie uvedenom prípade záväzku nejde o spoločný dlh bývalých manželov, to však ale podľa súdnej praxe neznamená, že by sa pri vyporiadaní BSM na dlh vôbec nemalo prihliadať. Je tu totiž možnosť, ako manžel, ktorý za peniaze získané z jeho individuálnej pôžičky, ak boli použité na vec patriacu do BSM, môže dostať náhradu. Pri vyporiadaní BSM v takom prípade treba totiž vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom, ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. Preto treba v takomto prípade postupovať podľa vety druhá , ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok ( rozhodnutie NSČR sp.zn. z 27.02.2006). Takto však nemožno postupovať vždy. V prvom rade platí, že takýto vnos (teda náhradu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok) možno v tomto konaní zohľadniť iba na návrh dotknutej strany sporu, pričom vnos v naznačenom zmysle si žalobkyňa neuplatnila, len žiadala vyporiadať uvedený dlh ako spoločné pasívum (+ splátky uhradené po rozvode), čo je ale zásadný rozdiel. Do úvahy, ak by taký návrh žalobkyňa učinila, by tak pripadal vnos na zadováženie niektorej konkrétnej spoločnej veci (napr. spotrebič) z prostriedkov získaných týmto úverom, ktorý si žalobkyňa ale neuplatnila, a preto ho súd zohľadniť nemohol. Nie je však možné sa domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie konkrétnej veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc , rozsudok NS ČR zo dňa 30.10.2007, sp. zn. - Soudní rozhledy 12/2007). Ak by nejaké prostriedky z individuálneho úveru žalobkyne boli použité a spotrebované na spotrebu v rodine a bežné veci domácnosti počas manželstva (platenie účtov a pod.), ako to tvrdila žalobkyňa, táto časť by ani ako vnos nemohla obstáť. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah preto nebolo možné zohľadniť záväzok žalobkyne z predmetnej zmluvy a financie z nej získané ani podľa vety druhej ako vnos zo svojho majetku na spoločný majetok (k uvedenému posúdeniu zhodne napr. aj rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. ).

Vnosy vynaložené z majetku nepatriaceho do BSM na vec tvoriacu súčasť BSM (spoločný dom s príslušenstvom)

74. Žalovaný od začiatku konania tvrdil, že rodinný dom je v jeho výlučnom vlastníctve ( vyjadrenie k žalobe z č.l. 40, vyjadrenie na pojednávaní 23.02.2016) s tým, že ak by sa súd ustálil, že dom patrí do BSM, na pojednávaní dňa 23.02.2016 navrhoval, aby súd pri vyporiadaní v jeho prospech odpočítal investície jeho rodičov, ktoré bližšie nešpecifikoval. Na tomto pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že na stavbu dávali financie jeho rodičia, on tiež do stavby investoval, ale nevie koľko a stavba sa platila aj zo spoločných peňazí - z úveru zo ŠFRB, pričom do jeho získania jeho rodičia všetko platili. Matka žalovaného pri výsluchu tvrdila, že na stavbe všetko oni platili, spravili pivnice, za okná zaplatili 70.000,- Sk, za žumpu 30.000,- Sk, účastníkom dali aj peniaze zo stavebného sporenia asi v roku 2010. Tvrdila, že synovi darovali stavebné rezivo, kvádre, vykopanie základov, šalovanie, strechu, klampiarske práce a stavebný materiál, platili okná aj vchodové dvere. Darovaciu zmluvu predloženú do konania spísali na jej podnet, aby peniaze „nepošli“ a táto listina má predstavovať to, čo ona s manželom investovali do rodinného domu. Otec žalovaného tvrdil, že darovaciu zmluvu spísali v roku 2014, lebo žalobkyňa chcela ich syna o všetko pripraviť. Uviedol, že cez zimu sa s manželkou dohodli, že to darujú žalovanému a on už nevie, ako to bolo. Uviedol, že na listine je zoznam investícii jeho a jeho manželky do domu, darovali tak žalovanému materiál, čo do domu kupovali. Brat žalovaného G. uviedol, že on zabezpečoval okná na dom a ich dovoz zo Spišských Vlachov, mama mu dala cca 60.000,- Sk. vnosy žalovaný špecifikoval prvýkrát až v podaní zo dňa 01.04.2020 tak, že tvrdil, že Darovacia zmluva doložená do konania predstavuje vyhlásenie rodičov žalovaného ohľadom vecí a hodnôt, ktoré títo investovali do stavby rodinného domu a ktoré žalovaný žiada zohľadniť ako jeho vnos do BSM v sume 39.359,- eur.

75. Z vyššie uvedeného súhrnu možno tak úvodom konštatovať, že žalovaný opakovane tvrdil a skutkovo vymedzoval svoj nárok tak, že žiada zohľadniť investície jeho rodičov do rodinného domu v BSM, pričom aj jeho matka potvrdila, že spísaný zoznam ( k nemu bližšie ďalej) predstavuje zoznam toho, čo do domu investovali ona s manželom a čiastočne tak sa vyjadril aj otec žalovaného (že ide o zoznam investícii jeho a jeho ženy). V prvom rade, z tvrdení samotného žalovaného tak možno vyvodiť, že podľa neho ide o vnosy jeho rodičov vynaložené do rodinného domu vo vlastníctve strán sporu, a teda vnosy

tretích osôb na majetok v BSM, čo v tomto spore zohľadniť nemožno v žiadnom prípade v prospech žiadnej zo sporových strán. V zmysle možno totiž zohľadňovať len vnosy/ investície z prostriedkov jedného z manželov na spoločný majetok a naopak a nie z prostriedkov tretích osôb. Už len samotné skutkové vymedzenie žalovaným predneseného návrhu z tohto dôvodu podľa hmotného práva nemôže obstáť a je to dôvod, prečo na tento návrh nemožno prihliadnuť.

76. Žalovaný teda tvrdí, že do domu investovali jeho rodičia, no na druhej strane predkladá darovaciu zmluvu z roku 2014, v ktorej sa dodatočne deklaruje, že tieto investície vlastne nie sú investíciami jeho rodičov, ale že tieto výlučne jemu mali byť darované spätne pred desiatkami rokov (možno dedukovať, že tým chcel naznačiť, že darovaním len jemu sa stali jeho výlučným vlastníctvom). Takáto listina nekorešpondujúca so skutkovými tvrdeniami toho, kto ju vo svoj prospech predkladá, je pochybná a súd ju vyhodnotil ako nedôveryhodnú listinu, ktorej pravdivosť spochybňuje žalovaný sám tým, čo tvrdí. Dôveryhodnosť a pravdivosť tam spísaných vyhlásení spochybnili aj svedkovia, ktorí boli účastní jej spísania, keď matka žalovaného potvrdila, že listina bola spísaná na jej popud, aby peniaze po rozvode nepošli a aj otec žalovaného, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že za jej spísaním bol cieľ, aby žalovaného žalobkyňa o všetko nepripravila. Z uvedených vyjadrení svedkov je možné jednoznačne vyvodiť, že listina bola spísaná dodatočne v čase, kedy bolo zrejmé, že manželstvo strán nebude úspešné a že bude nasledovať majetkové vyrovananie bývalých manželov. Obsah tejto listiny bol celkom jednoznačne spísaný pod vplyvom týchto skutočností, nevylučujúc prispôsobenie skorších skutočností dodatočne vyvstalým okolnostiam majúcim základ v nevydarenom manželstve strán sporu, ktoré sa zúčastnených negatívne dotkli, keď rodičia žalovaného nepochybne mali osobný záujem žalovanému takýmto spôsobom pomôcť. Možno sa stotožniť s argumentáciou žalobkyne v tom smere, že táto listina spísaná takmer 20 rokov po tom, čo peniaze mali byť do stavby vložené, za takýchto okolností s prihliadnutím na vyjadrenie svedkov, nemôže byť hodnoverným obrazom vôle zúčastnených v reálnom čase, kedy k vkladom do stavby domu malo dôjsť. Pochybnosti o pravdivosti listiny sú dané o to viac, ak žalovaný tvrdí, že jeho rodičia od začiatku výstavby platili všetko do apríla 1997, pričom časť tohto obdobia zahŕňa čas, kedy stavba bola plánovaná ako nový dom pre nich samých. To, že dom mali jeho rodičia stavať prvotne pre seba, nahráva skôr takej interpretácii, že materiál zaobstarávali, zabudovávali pre seba z ich vlastných prostriedkov a nebola v čase priebežného zabudovávania do stavby daná vôľa rodičov uvedené darovať komukoľvek. Ak by súd aj teoreticky uvažoval o darovaní čohokoľvek použiteľného na stavbu domu, vykonaným dokazovaním nevyšla najavo žiadna taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že v čase, kedy k tvrdenému financovaniu malo dôjsť, rodičia žalovaného mali mať a aj prejavili vôľu niečo na stavbe vykonať, alebo na stavbu kúpiť, alebo darovať finančné prostriedky na nákup materiálu, len v prospech svojho syna a nie napríklad pre jeho rodinu, teda aj ženu a spoločné deti. Obzvlášť pri spísaných prácach a plneniach si len ťažko možno predstaviť, že rodičia by mali vôľu pomáhať pri prácach, z ktorých by mal mať úžitok len syn a nie aj rodina, ktorú si v tom čase zakladal. Nie je z tejto listiny, ale ani z iných dôkazov zrejmé, či v tejto listine zachytené veci mali nakúpiť rodičia žalovaného a takéto zakúpené veci mali byť darované ich synovi, alebo či mali byť synovi darované peniaze za tým účelom, aby za ne bol kúpený materiál, a teda ani forma daru (vecný alebo finančný) nebol nijako bližšie vymedzený skutkovo, ale ani z výpovede svedkov formy údajných darov presne nevyplynuli. Zostalo tak sporným nielen to, či teda ide o investície rodičov žalovaných (ako to označuje žalovaný sám) ako tretích osôb, alebo či ide o vnosy z výlučných prostriedkov žalovaného, ktoré sa jeho výlučným majetkom stali z dôvodu darovania zo strany rodičov. Nie je zrejmé, či malo ísť o dary vecné alebo finančné, alebo či vôľa darovať bola prezentovaná len vo vzťahu k žalovanému, alebo aj k jeho žene či spoločným deťom. Ani z vkladných knižiek nevyplýva, že by konkrétne sumy, ktoré boli vyberané aj v čase stavby, boli vyberané za účelom ich darovania synovi, ktorý ich mal použiť na stavbu, resp. za účelom, aby priamo financie boli darované synovi. Nevyplývajú z nich nijako finančné presuny z majetku rodičov do výlučného majetku žalovaného a odtiaľ do spoločného rodinného domu. Ani sumy výberov z knižiek ani sumou ani časovou následnosťou nekorešpondujú so žiadnou konkrétnou položkou uplatneného vnosu. Napokon boli predložené aj také vkladné knižky (jedna žalovaného a jedna žalovaného), kde ani nízke zostatky rádovo v desiatkach Sk nenapovedajú, že by z nich bolo možné vôbec stavbu financovať. Ani čestné prehlásenie p. Vaska D. ( čl.290) nie je spôsobilé preukázať, či išlo čo do tam uvádzaného stavebného materiálu o investície rodičov žalovaných do stavby (ako tretích osôb), alebo či pred ich zabudovaním sa veci tam spomínané dostali v dôsledku určitého právneho úkonu do výlučného vlastníctva žalovaného (napr. darovaním) a ani nie je zrejmý, rozsah týchto vecí, ktoré mali byť zabudované. Dôveryhodnosť tejto listiny znižuje fakt, že osoba vystaviteľa listiny nebola vôbec poučená ako svedok o povinnosti uvádzať pravdu pod následkom vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, čo oslabuje vierohodnosť tohto dokumentu. Navyše na spísaní tejto listiny sa podieľali

aj rodičia žalovaného (sú na čestnom prehlásení p. H. overené aj ich podpisy), ktorí mali, vychádzajúc z ich vyhlásení na pojednávaní, záujem, aby žalobkyňa žalovaného o všetko nepripravila, čo rovnako nepridáva na dôveryhodnosti tejto listiny. Treba uviesť, že nič nebránilo žalovanému, resp. jeho rodičom, aby v danom čase výstavby riadne viedli evidenciu zdrojov použitých na stavbu domu - kto, kedy, z akých peňazí, čo financoval, prípadne, aby darovanie konkrétnych vecí, ak vôbec vôľa čokoľvek darovať komukoľvek bola v tom čase daná, bolo spísané v danom čase, čo by mohlo byť aj s odstupom čase relevantným a hodnoverným dôkazom. Súd preto uplatneného vnosy zachytené na listine označenej ako Darovacia zmluva nemohol z vyššie uvedených dôvodov prihliadnuť. S odvolaním sa na túto listinu si tak žalovaný uplatnil: 70.000,-Sk okná, t.j. 2.324,-eur, 20.000,-Sk prvé vchodové dvere, t.j. 664,- eur, k plynový kotol, t.j. 664,-eur, 150.000,-Sk na kúrenie v dome zo Stavebného sporenia otca žalovaného, t.j. 4.979,- eur, na ktoré súd z vyššie uvedených dôvodov neprihliadol. Vo vzťahu ku finančným prostriedkom zo stavebného sporenia v sume 4.979,- eur sa možno stotožniť tiež s argumentáciou žalobkyne, že nie je preukázané, že uvedené bolo vložené aj reálne do nehnuteľnosti. Ak aj by boli darované tieto prostriedky, to samo osebe ešte nepreukazuje, že tieto prostriedky aj boli naozaj použité na stavbu domu a ak áno, v akom rozsahu. Navyše tu je úplne sporné, kto mal byť podľa vôle zúčastnených v tom čase obdarovaným, keď z listiny - darovacej zmluvy vyplýva, že to údajne mal byť žalovaný, ale matka žalovaného pri výsluchu uviedla, že peniaze zo stavebného sporenia dali účastníkom konania, a teda nielen žalovanému. Ani na uvedené preto nie je možné, okrem dôvodov už vyššie uvedených prihliadnuť. Ďalej tiež vo vzťahu k vnosu v podobe peňazí na okná 70.000,- Sk, súd uvádza, že ani svedkovia jednoznačne nepotvrdili, že práve táto suma bola na nákup okien použitá. Matka žalovaného povedala, že okná stáli 70.000,-Sk, brat žalovaného, ktorý mal nákup okien vrátane dovozu zabezpečovať, uviedol, že stáli cca 60.000,- Sk, čo navyše s údajom na predloženej darovacej zmluve ani nekorešponduje, a teda ani nemožno ustáliť, koľko skutočne okná stáli. Vzhľadom na účinné spochybnenie listiny žalobkyňou, nebol predložený iný relevantný dôkaz o tom, že sa zabudované okná, vchodové dvere, kotol či kúrenie stáli toľko, koľko sa na listine deklaruje. Už len pre úplnosť súd uvádza, že ak počítal žalovaný s investíciou 20.000 českých korún za plynový kotol, nie je zrejmé, akým mechanizmom sa žalovaný dopracoval k sume 664,- eur, keďže je jasné, že nemožno vo vzťahu k cudzej mene vykonať prepočet ako vo vzťahu EUR- SK (bolo by treba použiť relevantný kurz v rozhodnom období, čo nebolo učinené). Primárne však treba uviesť, že pokiaľ je všetko uvedené v spore výslovne uplatňované ako investícia tretej osoby - rodičov žalovaného, na majetok v BSM, nie je možné na takto uplatnené sumy vôbec prihliadať.

77. Ďalej boli žalovaným uplatnené (mimo rámca predloženej „darovacej zmluvy“), tieto vnosy:

- 84.751,-Sk, t.j. 2.813,-eur faktúra č. 98/405 zo dňa 12.08.1998 za dodanie a montáž plynových komponentov, ktoré hradili rodičia žalovaného,

- 144.857,70-Sk, t.j. 4.808,39-eur zo strany 7 znaleckého posudku Ing. T. hodnota nedokončenej stavby pred braním úveru od ŠFRB,

- 294.000,-Sk, t.j. 9.759,-eur, zabudované a nakúpené materiály v dome pred bratím úveru od ŠFRB, odhad od Ing. Ján L., inž. činnosť v stavebníctve pre daný rodinný dom,

- financovanie žumpy rodičmi žalovaného 1.866,53-eur, t.j. v zmysle znaleckého posudku Ing. T. technická hodnota žumpy,

- 235,21eur schodištia, t.j. v zmysle znaleckého posudku Ing. T. technická hodnota schodištia,

- X.XXX,XX eur, t.j. v zmysle znaleckého posudku Ing. Haviera technická hodnota oplotenia pozemkov vo vlastníctve žalovaného, Ak rozpočet celej stavby bol na základe 2 vyššie uvedených nezávislých odhadov 1.575 750,-Sk až 1.604.000,-Sk a ŠFRB bol 390.000,-Sk, rozdiel uvedeného investovali rodičia žalovaného minimálne v sume 1.185 750,-Sk, t.j. 39.359-eur (výpočet t.j. 1.575 750,-Sk - 390 000,-Sk). Vo vzťahu k nim všetkým tiež platí to, čo bolo už uvedené a síce, že aj tieto sumy sú skutkovo žalovaným vymedzené ako investície rodičov žalovaného (opakovane uvádzané i v podaní zo dňa 01.04.2020 na viacerých miestach) ako tretích osôb na dom patriaci do BSM, čo už samo osebe je dôvodom, pre ktorý v tomto konaní nie je možné zohľadniť v prospech žalovaného tieto sumy, aj keby boli naozaj vynaložené.

78. Nad rámec toho súd uvádza, že položka - platba 2.813,- eur v zmysle faktúry č.. zo dňa 12.08.1998, ktorú podľa žalovaného hradili rodičia žalovaného, nebola napríklad uvedená ani v predloženej listine „darovacej zmluve“, a teda nebola zahrnutá a nebola ani tvrdená ako položka patriaca medzi položky, ktoré mali byť údajne výlučne žalovanému darované a žalovaný jeho darovanie vo svoj prospech v konečnom dôsledku ani netvrdil. A teda vo vzťahu k nej ani teoreticky nemožno uvažovať o darovaní

tejto sumy výlučne žalovanému, čím by sa teda suma stala jeho výlučným vlastníctvom, ktorú by do spoločného domu vniesol on sám z svojich výlučných prostriedkov.

79.Ďalej žalovaný žiadal zohľadniť vo svoj prospech sumu 4.808,39 eur ako hodnota nedokončenej stavby pred braním úveru od ŠFRB a sumu 9.759,- eur ako hodnota zabudovaných materiálov v dome pred braním úveru od ŠFRB. Tieto dve položky obstáť vôbec podľa práva nemôžu. V prvom rade platí to, čo už súd uviedol vyššie, že ak tieto majú predstavovať úhrady rodičov žalovaného, tak, ako to žalovaný opakovane tvrdí, potom to nie sú vnosy žalovaného z jeho výlučných prostriedkov. Žalovaný nijako ani nespresnil, netvrdil, či mu napr. jeho rodičia mali darovať peniaze, z ktorých on potom kupoval potrebný materiál, alebo či rodičia mali kupovať materiál, ktorý mu potom mali darovať, alebo či ide o veci, ktoré mal zadovážené ešte spred manželstva a pod. Úplne absentujú skutkové tvrdenia, z ktorých by sa vôbec dalo usudzovať to, že sa mali tieto hodnoty ocitnúť určitým spôsobom vo výlučnom vlastníctve žalovaného a z neho následne mali byť nájsť odraz v spoločnom dome. Okrem toho treba uviesť, že uplatnenie týchto dvoch do položiek popri sebe nemôže z právneho hľadiska obstáť ani preto, že hodnota /kvalita zabudovaných materiálov sa nepochybne premieta vždy do hodnoty domu ako takého (okrem iných faktorov majúcich vplyv na hodnotu domu, napr. dopyt, ponuka, vývoj na realitnom trhu, lokalita a pod), a preto tieto dve položky sa prelínajú (v hodnote domu sú už zohľadnené aj hodnoty materiálov) a nie je reálne možné sa vyhnúť duplicite. Určite nemožno hodnotu domu a hodnotu do domu zabudovaných materiálov uplatňovať jednoducho obe súčasne v celom rozsahu naraz, keďže ide o dve podmienené a prepojené veci. Nemá logiku tvrdenie, v zmysle ktorého je vnosom (teda nákladom vynaloženým na spoločnú vec v určitom čase) celá hodnota rozostavaného domu zistená k určitému dňu a súčasne aj celá hodnota materiálov v tomto dome zabudovaných k tomuto dňu. Okrem toho, ak by sa teoreticky uvažovalo o hodnote zabudovaných materiálov, táto je uplatnená na základe odhadu, a teda nepredstavuje reálny náhľad na skutočne zabudované materiály. Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania BSM vynaložené, a teda ide vždy o reálne sumy a nie o odhadované náklady na zakúpenie stavebných materiálov. Ak žalovaný v podaní zo dňa 01.04.2020 tvrdil, že z posudku Ing. T. (ohodnotenie nedokončenej stavby pred braním úveru zo ŠFRB - uplatnené v sume 4.808,39 eur) jasne vyplýva, aká časť stavby bola postavená z finančných prostriedkov rodičov žalovaného, tak netvrdí nič iné len to, že do stavby domu boli vkladané prostriedky vlastnícky patriace rodičom žalovaného, a teda potvrdzuje opätovne to, čo už aj na iných miestach, že by šlo len o investíciu tretích osôb na majetok v BSM, ktorého započítanie v prospech žalovaného v tomto spore nemá oporu v . Uvedené potvrdzuje aj ďalším svojím vyjadrením v tomto podaní, kde uvádza, že do vzatia úveru zo ŠFRB bola stavba postavená výlučne z finančných prostriedkov rodičov žalovaného (teda opäť nie z prostriedkov výlučne patriacich žalovanému).

80. Ďalej čo sa týka toho, že rodičia mali financovať žumpu (uplatnené v sume 1.866,53 eur), schodište (uplatnené v sume 235,21 eur) a oplotenie (uplatnené v sume 4.732,72 eur), zase platí, že ak ide o finančný vnos rodičov na spoločný majetok, súd v zmysle toto na prospech žalovaného započítať nemôže. Tieto položky síce boli spomínané aj v listine „Darovacia zmluva“, vo vzťahu ku ktorej súd sa pridržiava hodnotenia tejto listiny ako nevierohodnej, uvedeného v odseku 76, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, ako aj na dôvody, pre ktoré na túto listinu súd neprihliadal. Ak by sa čo i len aj teoreticky uvažovalo o tom, že uvedené bolo financované z výlučných prostriedkov žalovaného (akýchkoľvek, napr. aj darovaných od rodičov), platí, že vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania BSM vynaložené. Ak má totiž vnos z oddeleného majetku podobu finančného plnenia, pri stanovení náhrady sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy, tj. zohľadnila by sa teda suma, ktorá bola v danom čase na zakúpenie niečoho (napr. žumpy, plota) skutočne vynaložené. V prípade vnosu, ktorý nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia (napr. pri zabudovaní vecí vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov do veci v BSM), rozhodujúca je hodnota v okamihu vynaloženia na spoločnú vec. Vychádzajúc z týchto zásad preto podľa by vôbec nebolo možné považovať za správne uplatnenie vnosu žalovaného podľa posudku spracovaného v tomto konaní, ktorý stanovuje aktuálnu hodnotu týchto súčastí /príslušenstva, tak ako to učinil, nakoľko z neho nie je možné pre účely posúdenia vnosov na spoločný majetok v BSM ani vychádzať.

81. Žalovaný v podaní zo dňa 01.04.2020 si teda uplatnil ako svoje vnosy na spoločný majetok v BSM jednotlivé položky, ktorým sa súd venoval v predošlých odsekoch, a následne urobil „sumár“, kde sa dopočítal k tomu, že ak rozpočet na celú stavbu bol asi 1. 575.750,- Sk a spoločný úver použitý na stavbu zo ŠFRB bol 390.000,- Sk, potom jeho vnos je 1.185.750,- Sk (39.359,- eur), ktorý, opätovne to zdôraznil, predstavujú investície jeho rodičov do domu a túto sumu preto žiada započítať. Odhliadnuc od toho, že

i na tomto mieste opakovane žalovaný uvádzal, že ide o sumy investované do ich spoločného domu zo strany jeho rodičov, čo už samo osebe vylučuje možnosť na ne v tomto konaní prihliadať, tak spôsob, akým sa žalovaný dopracoval ku konečnej sume tvrdených vnosov je chybný. Považovať za svoje vnosy rozdiel medzi odhadovaným rozpočtom svojpomocnej stavby a prostriedkami, ktoré zo spoločného úveru boli vynaložené na stavbu domu, nemá oporu ani v práve, ale ani vo vykonanom dokazovaní. V prvom rade platí to, čo už bolo konštatované vyššie, a súd sa bude opakovať, a teda že ako vnos možno uplatniť reálne vynaložené finančné sumy (aj to len z výlučných prostriedkov žalovaného a nie z prostriedkov vlastnícky patriacich tretej osobe), ktoré kritérium spôsob výpočtu žalovaného vôbec nespĺňa, keď berie do úvahy odhadované rozpočty bez zreteľa na reálne vyplatené finančné plnenia či reálne ceny v danom čase. Ak vnos má charakter vecného plnenia, potom je opäť rozhodujúca cena veci v okamihu vynaloženia na spoločnú vec, a teda nielen odhadované náklady, nezohľadňujúc skutočný okamih zabudovania veci a aj rozsah. Aj v dokumente - odhade nákladov na realizáciu, sa napokon uvádza, že nie je možné uvedené pokladať za záväzný rozpočet a že cenu svojpomocnej stavby ani nie je možné exaktne vypočítať. Odhliadnuc od toho, nie je možné ani vyvodiť, že by veci/práce zahrnuté do odhadu (nevedno ani aké - v odhade na čl. 519 sa uvádza len suma bez špecifikácie) aj boli skutočne v tomto rozsahu realizované. Okrem toho, z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo to, že by jediným zdrojom financovania stavby domu mali byť len úver zo ŠFRB a investície jeho rodičov, ako tvrdí žalovaný. Strany sporu si brali aj spoločný úver z Wustenrot stavebnej sporiteľne, ktorý bol minimálne sčasti tiež použitý na rekonštrukciu domu, čo napokon potvrdil aj žalovaný pri výsluchu dňa 23.02.2016, čo tiež odporuje výpočtu žalovaného. Svedkyňa Gabriela H. tvrdila a doložila aj listinami, že poskytla stranám finančné prostriedky za účelom ich použitia na stavbu domu získané na základe zmluvy o stavebnom úvere ( čl. 78a/), pričom strany sporu boli ručiteľmi úveru a uzatvorili aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktorými súhlasili, že sa tento úver bude splácať aj zrážkami z ich mzdy. D. sa javí ako vierohodným tvrdenie žalobkyne a svedkyne, že z týchto prostriedkov (nech aj len sčasti) skutočne mali aj strany sporu pri stavbe domu osoh, keď títo pristúpili na podmienku stŕhania splátok z vlastnej mzdy (počnúc prvým čerpaním úveru, ako to vyplýva z predložených listín). Svedkyňa pritom jasne vysvetlila a aj zdôvodnila, akým spôsobom bol úver poskytnutý a z akých financií sa hradila operácia očí ( čl. 129), pretože operáciu očí nehradila zo stavebného úveru, na ktorý získala nárok po nasporené určitej sumy, ale z tejto nasporenej sumy. Napokon, ak by aj čo i len časť stavebného úveru v sume 46. 963,- Sk použila na operáciu tak, ako to tvrdí žalovaný, táto stála podľa dokladov 20.550,- Sk, a teda stále ostala časť, vo vzťahu ku ktorej nemožno ani v zmysle tvrdení žalovaného vylúčiť, že bola stranám poskytnutá na stavbu domu. Ale aj bez zreteľa na tento dôkaz, keby ho súd aj nevzal do úvahy, nakoľko jeho pravdivosť žalovaný do konca sporu popieral a tvrdil aj to, že o tomto úvere nevedel, hoci bol jeho ručiteľom, už aj len z vyššie uvedených zistení a hodnotení vyplýva, že uplatnený vnos nemôže byť zohľadnený.

82. Žalovaný neprodukoval také dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skutočne boli konkrétne finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve vyplatené na stavbu spoločného domu, resp. konkrétne veci v jeho výlučnom vlastníctve zabudované do stavby spoločného domu. Súd preto v tejto časti konštatuje, že sumu 39.359,- eur ani len sčasti v jeho prospech pri vyporiadaní nezohľadnil.

83. Súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného (prednesený v záverečnej reči), že žalobkyňa túto sumu vnosov nerozporovala. Žalobkyňa namietala základ vnosov ako taký, a síce v podaní zo dňa 01.06.2016 argumentovala dôvodmi, pre ktoré nemôže obstáť listina ako darovacia zmluva pre účely posúdenia vnosov žalovaného, argumentovala, že nie je zrejmé, kedy, v akej konkrétnej výške a na čo boli použité a poukazovala na účelovosť spísania „darovacej“ listiny. Je zrejmé, že vnosy ako také popierala aj čo do základu. Okrem toho treba dodať, že primárne súd nezohľadnil vnosy žalovaného z dôvodu, že tieto nemôžu obstáť podľa práva, teda po právnom posúdení tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné (investície rodičov ako tretích osôb v prospech BSM, čo nie je možné; prípadne nezohľadnenie pri ich uplatnení princípu, že sa nahrádzajú skutočne vynaložené finančné plnenie, resp. cena vecného plnenia v čase vynaloženia). Posúdenie dôvodnosti nároku z pohľadu hmotného práva je pritom výlučne úlohou súdu, a preto aj keby žalobkyňa výslovne sumu vnosov nepopierala, nebolo by ich možné v spore zohľadniť, lebo po právnej stránke tieto neobstoja.

84. Súd nevykonal výsluch svedkov navrhovaných žalovaným, a to brata žalobkyne p. Pavla H. a U. H.. Právna zástupkyňa žalovaného na poslednom pojednávaní uviedla, že by mali byť vypočutí pre skutočnosti, ktorými žalovaný spochybňuje investíciu žalobkyne v podobe úveru 46.963,- Sk, pričom ale treba dodať, že takýto návrh počas celého konania žalobkyňa ani nevzniesla, a teda ich výsluch k týmto skutočnostiam by bol nehospodárny. Aj keby sa mali vyjadriť k finančnej kondícii rodiny žalobkyne,

ani zistenia tohto charakteru nie sú pre rozhodnutie súdu podstatné. Pre posúdenie vyporiadania nehnuteľnosti, prípadne uplatnených vnosov do nej, vôbec nebolo nutné skúmať, aká sociálna situácia bola na strane rodičov žalobkyne či žalobkyne samotnej počas stavby domu. Na hodnotu nehnuteľnosti (nespornú), ani na spôsob jej vyporiadania by nemali tieto zistenia žiaden vplyv. Ich výsluch nebol, vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd neprihliadol na žalovaným uplatnené vnosy, spôsobilý objasniť relevantné skutočnosti ani čo do tejto položky. To, či by vnosy obstáli alebo nie, totiž nezáležalo od toho, aká bola sociálna situácia rodiny žalobkyne, pretože predovšetkým tieto vnosy boli po právnej stránke neopodstatnené. Reálnu výšku či skutočné vnesenie investícii žalovaného (resp. jeho rodičov) do domu v BSM, nie je možné ani logicky odvodzovať od finančnej kondície rodiny žalobkyne.

Výpočet vyporiadavacieho podielu:

85. K výpočtu vyporiadavacieho podielu súd dospel nasledovne: Vyporiadavaná hodnota BSM je hodnota hnuteľných vecí (zariadenie domu) 835,- eur + traktor s vlečkou 750,- eur + zostatok na bankovom účte 1.126,10 eur + nehnuteľnosť (rodinný dom s príslušenstvom) 102.305,61 eur - spoločné nesplatené záväzky (ŠFRB + Wustenrot) 26.561,18 eur, predstavuje čistú hodnotu BSM v sume 78.455,53 eur. Z tejto sumy by mal mať každý z manželov podiel 1-ice, teda každému by malo pripadnúť po 39.227,76 eur. Žalovaný nadobudol hnuteľné veci - zariadenie domu v hodnote 835 eur, traktor s vlečkou v hodnote 750 eur, zostatok na účte vedenom na jeho meno v sume 1.126,10 eur, a rodinný dom s príslušenstvom v hodnote 102.305,61 eur a prevzal záväzky v hodnote 26.561,18 eur, teda mu celkovo pripadlo 78.455,53 eur, čo je čo je o 39.227,76 eur viac, než na neho pripadá podiel 1. Žalobkyňa nenadobudla nič, ani neprevzala žiaden záväzok, teda nadobudla hodnotu 0,- eur, čo je o 39.227,76 eur menej, než na ňu pripadá 1. To znamená, že túto sumu by mala žalobkyňa dostať v rámci vyrovnania svojho podielu tak, aby každý z manželov mal polovičný podiel. Treba ďalej ale zohľadniť ešte pohľadávku v sume 45,- eur, čo je polovica z ustálenej hodnoty zariadenia domácnosti, ktoré užívaním žalovaného od rozvodu viedlo k vyhodeniu vecí (matrace, mraziak, kosačka), ďalej v sume 275,- eur, čo je polovica kúpnej ceny utŕženej za predaj spoločného auta po rozvode žalovaným. Z týchto dôvodov musí žalovaný nahradiť sumu 320,- eur, a teda k sume 39.227,76 eur sa pripočíta ešte 320,- eur, spolu: 39.547,76 eur. Treba však zohľadniť, že žalovaný vynaložil zo svojich prostriedkov na úhradu splátok troch úverov po rozvode sumu 17.553,23 eur (ŠFRB-3.233,23 eur, Wustenrot-14.030,- eur, Consumer 290,- eur), pričom od druhého manžela mu má byť uhradená táto suma vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti ich podielov, tu v rozsahu 1, teda v prospech žalovaného treba zohľadniť polovicu z toho, čo je 8.776,62 eur. To znamená, že žalovaný by mal žalobkyni vyplatiť sumu 39.547,76 eur a žalobkyňa by mala žalovanému vyplatiť sumu 8.776,62 eur. Po započítaní je výsledok taký, že žalovaný je na vyrovnanie podielov povinný žalobkyni zaplatiť sumu 30.771,14 eur. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu podielu v tejto výške samostatným výrokom rozsudku.

86. Žalovaný netvrdil skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nedostatočnú bonitu, prípadne nemožnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na výplatu žalobkyne. Treba vziať do úvahy, že žalovaný sa na základe tohto rozsudku stane výlučným vlastníkom nie zanedbateľného majetku, ktorý bol doposiaľ v BSM. Okrem toho, konanie začalo v roku 2015, a preto mal tiež dostatok času, zabezpečiť si aspoň čiastočne prostriedky, ktoré bude na očakávanú výplatu žalobkyne potrebovať, pretože s vyplatením žalobkyne nepochybne musel počítať (aj keby súd zohľadnil jeho vnosy, akože tak neučinil, i tak musel si byť vedomý, že bude žalobkyňu z domu vyplácať). Súd poskytol žalobcovi lehotu 120 dní od právoplatnosti rozsudku na výplatu, čo je podľa názoru odôvodnené výškou sumy, ktorú musí žalobkyni uhradiť, počas ktorého obdobia má možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky (napr. vybavením pôžičky, úveru a pod). Súčasne táto lehota je podľa názoru adekvátna i v tom smere, že nenúti žalobkyňu, aby na výplatu podielu čakala neprimerane dlhý čas.

Náhrada trov konania

87. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

88. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním, konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami ( , ). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu vo veci podľa na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Dôležité je, že rovnako tak žalobkyňa ako aj žalovaný sa na vyporiadaní BSM dohodnúť nevedeli. Pokiaľ sa bývalí manželia na vyporiadaní BSM nedohodnú, niet inej cesty než domáhať sa jeho vyporiadania na súde, a teda podanie žaloby je už len dôsledkom toho, že manželia neboli ochotní (schopní) sa dohodnúť, a teda možno konštatovať, že obaja rovnako zavinili, že niektorý z nich (mohol to byť ktorýkoľvek z nich) musel podať žalobu na súd. V konaní súd potom nie je viazaný návrhmi strán, akým spôsobom má BSM vyporiadať, ale je povinný vyporiadať ho v súlade so zásadami uvedenými v ust. bez ohľadu na návrhy strán, a preto je uplatnenie zásady úspechu pre účely náhrady trov konania nenáležité.

89. Z tohto dôvodu má súd za to, že hoci súd vyporiadal BSM na základe žaloby žalobkyne, a teda v zásade bolo žalobe vyhovené (aj keď nie celkom takým spôsobom, ako žalobkyňa požadovala, keďže masa sa ustaľovala počas konania, bolo potrebné dokazovať vnosy, a teda ani vyporiadanie neprebehlo presne v žalobe navrhovaným spôsobom), zásada úspechu žalobkyne podľa sa nepoužije, pretože je podľa súdu pri rozhodovaní o trovách daný dôvod na aplikáciu ust. , a to práve z vyššie uvedených dôvodov - charakteru konania, osobitného postavenia strán a aj z dôvodu, že súd nie je v tomto konaní viazaný návrhmi strán. V konaní nemožno konštatovať úspech či neúspech ani jednej strany, pretože súd (bez ohľadu na to, aké boli návrhy strán) aj tak pristúpi k vyporiadaniu podľa svojho uváženia v zmysle zákonných medzí a zásad, a práve táto povinnosť súdu a jeho možnosť ísť aj nad rámec návrhov strán, resp. odchýliť sa od nich, má značný vplyv na to, či a do akej miery bude žalobe vyhovené, preto zásada úspechu niektorej strany sa nemôže objektívne uplatniť. S poukazom na to potom súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, pretože v okolnostiach prípadu videl vyššie opísané dôvody osobitného zreteľa, na ktoré je podľa názoru súdu nutné prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.