Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25C/95/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu: H Point, s.r.o., IČO: 43 838 286, so sídlom Magnezitárska 11, Košice, právne zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47237406, so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47237406, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 1358,05 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1358,05 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1358,05 Eur od 13.2.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou podanou súdu 11.11.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1358,05 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 13.2.2020 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že v súvislosti s poistnou udalosťou špecifikovanou v správe o nehode si poškodený X. T. svoje poškodené motorové vozidlo Mercedes X. S., Q.:W. dal opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške podľa žalobcom predloženej faktúry. Pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky. Právo na náhradu škody poškodenému vznikla už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska schopné prevádzky tak ako pred škodovou udalosťou. Poškodený si u žalovaného uplatnil náklady na opravu motorového vozidla. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému náhradu škody, ktorá je predmetom žaloby. Žalobca si účtoval za opravu poškodeného motorového vozidla 60 eur na normohodinu bez DPH, čo je cena obvyklá v danom regióne pre daný typ vozidla. Žalovaný napriek tomuto faktu priznal v oznámení o poistnom plnení cenu za prácu len 20 Eur bez DPH. Krátenie žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil a nepreukázal neprimeranosť ceny práce faktúrovanej žalobcom. Žalobca na podporu svojich tvrdení o primeranosti vyúčtovanej ceny predložil ako dôkaz Cenníky od autorizovaných servisov pôsobiacich v regióne. Žalobca si vzhľadom na vyššie uvedené uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti v žalovaným nepriznanej výške.

2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 26.11.202, ktorým bola priznaná pohľadávka žalobcu, podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že žaloba žalobcu nespĺňa kritériá stanovené . Žalobca nešpecifikoval základné údaje napr. samotnú škodovú udalosť a realizované úkony týkajúce sa škodovej udalosti zo strany poškodeného.

Žalovaný namietol aj neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uvedenou zmluvou nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávka žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. . Súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného týkajúci sa postúpenej samotnej pohľadávky, v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete zmluvy, avšak absentuje naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Zároveň žalovaný namietol výšku uplatnenej pohľadávky, faktúru vystavenú žalobcom nemožno považovať za relevantnú, nakoľko faktúru vystavenú žalobcom nemožno považovať za relevantný zdroj určenia skutočnej škody, keďže ju vypracoval sám žalobca, preto je nemožno hodnotiť ako dôkazný prostriedok. Žalovaný namietal aj výšku úroku z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol plnenie a zároveň uviedol z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 22.12.2020 uviedol, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu jasne uviedol, že po vzniku škodovej udalosti bola škodová udalosť riadne žalovanému hlásená, aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, že v dôsledku škodovej udalosti si poškodený dal opraviť poškodené motorové vozidlo u žalobcu, vyčíslenie nákladov na opravu bolo uvedené vo faktúre, ktorý ako dôkaz bol súdu predložený. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení poistnej udalosti s vymedzením koľko žalovaný priamo plnil žalobcovi bolo taktiež v konaní predložené a zároveň bola doložená zmluva o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu, z ktorej vyplýva, že pohľadávka poškodeného vzniknutá z neuhradenej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bola postúpená žalobcovi. K nedostatku aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného X. T. spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keď z fakturovanej sumy na účet žalobcu poukázal sumu 4175,22 Eur. Z uvedeného je možné vyvodiť, že uznal svoj dlh písomne v zmysle ust. a sporná ostala len výška. Zároveň uviedol, že podľa názoru žalobcu zmluva o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom má všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti, t.z. jasne špecifikuje účastníkov zmluvy a predmet postúpenia spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto žalobca považuje vyjadrenia žalovaného ohľadne rozpornosti predmetu postúpenia, ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení za bezpredmetné a právne irelevantné. K výške uplatnenej pohľadávky žalobca poukázal na skutočnosť, že dôvody, pre ktoré žalovaný krátil poistné plnenie sú nepreskúmateľné. Žalovaný výšku práce pri poistnej udalosti v sume 20 Eur na normohodinu založil na tom, že žalobca si účtoval neprimerane vysokú cenu práce, čo nie je spôsobilý spôsob krátenia, nepredložil žiadnu relevantnú argumentáciu ani dôkazy. Žalovaný neuviedol a nepreukázal dôvod, pre ktorý považuje 20 Eur za normohodinu bez DPH za primerané. Naopak žalobca predložil cenníky, z ktorých vyplýva cena účtovaná žalobcom za normohodinu vo výške 60 Eur bez DPH ako obvyklá cena v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel. K námietkám ohľadne omeškania žalovaného žalobca uviedol, že vychádzajú z ust. ,, Zákona o povinnom zmluvnom poistení tieto nevylučujú aplikáciu ust. . Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje žalobca to, že v ust. Zákona o PZP zákonodarca postihuje nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ust. sankcionuje nečinnosť spočívajúcu v omeškaní plnenia peňažného dlhu. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch.

4. Súd vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov zistil tento skutkový stav:

5. Zo Zápisu o poškodení motorového vozidla T. X. S. XXX Q.:W. spoločnosti Slovexperta, vyplýva poškodenie uvedeného motorového vozidla a diely na výmenu: kryt nárazníka zadnej kapoty, OZD lišta zadný nárazník, kryt VNIZV, opierka hlavy PP, ODKL-PR D rezervy, obklad podlahy kufra, LEP-SA priestoru REZ, koncová rúra, priestor rezervy, kryt ložnej hrany, opierka hlavy P Ľ. Zároveň zo zápisu o poškodení motorového vozidla vyplývajú potrebné práce na opravu motorového vozidla a lakovanie.

6. Faktúrou č. 2020024 žalobca vyúčtoval odberateľovi - poškodenému X. T. cenu za opravu poškodeného motorového vozidla T. X. S. XXX S., Q.:W. vo výške 5533,27 Eur s dátumom splatnosti faktúry 6.2.2020 a dátumom o poskytnutí opravy 23.1.2020.

7. Žalobca v konaní predložil Kalkuláciu ceny opravy s rozpisom jednotlivých prác, ako aj s rozpisom ceny prác a ceny nákladov na materiál za opravu vyššie uvedeného motorového vozidla.

8. V zmysle Cenníka servisných služieb servisu Morris Slovakia s.r.o. je cena za mechanické práce 55 Eur bez DPH, cena za klampiarske a lakovacie práce Audi A4 - 61 Eur bez DPH a podľa cenníka spoločnosti Auto Gabriel cena za mechanické, klampiarenské a lakovacie práce 78 Eur s DPH u Audi A4 bez DPH 65 eur.

9. Správa o nehode zo dňa 14.11.2019 obsahuje poškodenie motorového vozidla zn. T. S.-XXX, Q.:W. poškodeného poisteného Mgr. X. T., bytom W. XX, W., zároveň z nej vyplýva vznik poistnej udalosti s dátumom nehody 14.11.2019, pričom motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku nárazu motorového vozidla zn. P. R. XXXJO, ktorého vodičom bola Q. T.. Obe motorové vozidla boli poistené u žalovaného.

10. Poškodený X. T. listom zo dňa 18.11.2019 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný dňa 28.1.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti - poškodenie motorového vozidla Mercedes BC 220, Q.:W. a zároveň uviedol cenu poistného plnenia 4175,22 Eur a vyjadrenie likvidátora, že cena prác bola priznaná vo výške 20 Eur za normohodinu bez DPH s konštatovaním, že faktúra za opravu motorového vozidla bola neprimerane účtovaná vo výške 1358,05 Eur.

11. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že medzi postupcom X. T., X. W. 31, Košice ako postupcom a žalovaným ako postupníkom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky dňa 3.2.202 predmetom zmluvy je postúpenie v bode 1 uvedenej pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou, pričom zároveň z predmetu zmluvy vyplýva, že postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi, a to poisťovni Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava pohľadávku z poistnej udalosti č. 9568027434 vo výške 1358,05 Eur a zároveň v bode 2 predmetnej zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna a prílohou zmluvy je list poisťovne o ukončení šetrenia, kde je identifikovaný postupovaný nárok.

Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ust. , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa ust. , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poškodenému X. T. vznikol nárok na náhradu poistného plnenia v dôsledku škodovej udalosti, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporné, nakoľko žalovaný náhradu poistného plnenia v časti 4175,22 Eur plnil, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 29.1.2020. Spornou v konaní ostala výška žalobcom uplatnenej pohľadávky, teda výška škody a z uvedeného dôvodu výška náhrady poistného plnenia. Žalobca v konaní preukázal výšku škody faktúrou, ktorou

vyčíslil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom tieto považoval za nevyhnutné pre navrátenie motorového vozidla do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou a zároveň súdu predložil kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v cene potrebných prác, ako aj materiálu. Pokiaľ žalovaný v oznámení o poistnom plnení krátil náhradu výšky poistného plnenia s odôvodnením, že priznal cenu za práce potrebné na opravu vo výške 20 Eur na nomohodinu bez DPH a nepriznal účtovanú cenu práce vo výške 1358,05 Eur ako neprimerane účtovanú cenu žalobcom, dôvodnosť tohto krátenia súdu v konaní ničím nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy o skutočnosti, že cena normohodiny účtovaná žalobcom je nadhodnotená a neobvyklá v danom regióne pre konkrétny typ poškodeného motorového vozidla, pričom žalobca preukázal obdobnú ceny normohodiny za lakovacie a mechanické práce cenníkom u iných autoservisov (Auto Gabriel s.r.o. Košice, Moris Slovakia s.r.o.). Autoservis je oprávnený dať si na jednotlivé náhradné diely svoju cenu a poisťovňa je povinná toto rešpektovať, nakoľko ceny náhradných dielov nemusia zodpovedať kalkulácii cien poisťovne. Ako správne poukázal žalobca v konaní, poškodené motorové vozidlo po oprave musí mať rovnaké kvalitatívne a funkčné parametre ako pred škodovou udalosťou. Poškodenému vznikol nárok na náhradu skutočných nákladov na opravu motorového vozidla, pričom cena nákladov na opravu motorového vozidla sa u každého servisu odvíja od použitej technológie opravy a samotného vybavenia servisu.

Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Za nedôvodné súd považuje tvrdenie žalovaného, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej žalobcom v konaní je neurčitý, nejasný, nešpecifikovaný a neplatný, nakoľko z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej žalobcom v konaní jasne vyplýva, že poškodený ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka svoju pohľadávku voči dlžníkovi - žalovanému poisťovni Kooperativa (teda nie svoj dlh voči žalobcovi), jasne definoval svoju vôľu postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému a zároveň špecifikoval postupovanú pohľadávku ako pohľadávku z poistnej udalosti č. 9568027434 uviedol jej výšku 1358,05 Eur.

14. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky má všetky náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Je potrebné rozlišovať vzťah poškodeného a žalovaného a vzťah poškodeného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok na krátenú náhradu škody z poistnej udalosti postupcu, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, t.j., že predmetom konania je vzťah poškodeného a žalovanej, a že iba zhodou okolností servis vykonávajúci opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku, je tá istá osoba, čím právne postavenie žalovanej sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Je potrebné zdôrazniť, že pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poškodeným uhradená , lebo žalovaná tento vzťah nemá právo spochybňovať alebo doň vstupovať, keďže sa koná o pohľadávke poškodeného voči žalovanej, ktorá vznikla momentom vzniku poistnej udalosti, ktorá bola postúpená žalobcovi. Zmluva o postúpení pohľadávok spĺňa všetky zákonné ust. § 524 Obč. zák., označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, identifikáciu pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Súd odkazuje napr. na závery Krajského súdu v Košiciach uvedené v rozsudku z 24.9.2018 v obdobnej právnej veci voči žalovanej, v ktorom vyslovil právny názor vo vzťahu k žalovanou namietanému postúpeniu pohľadávky poškodeného na autoservis, že je právne bezvýznamné, že k postúpeniu pohľadávky (poistné plnenie) došlo poškodeným na servis, ktorý opravu vykonal. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovanej, že postúpené pohľadávky predstavujú záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry. Zo znenia o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (priamy nárok poškodeného) vyplýva , že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z cit. ust. vyplýva, že priamo poškodený má nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi, t.j. voči žalovanej, že tento nárok mohol v zmysle predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky postúpiť následne na servis, v tomto prípade žalobcu.

15. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že takto špecifikovaná zmluva o postúpení pohľadávky je jasná, určitá a platná a žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu, keďže zmluva jasne identifikuje zmluvné strany, postupcu a postupníka, ako aj predmet zmluvy - pohľadávku, ktorá je predmetom postúpenia (rozdiel medzi reálnou škodou fakturovanou servisom - žalobcom a škodou zaplatenou dlžníkom - poisťovňou).

16. Nakoľko poškodenému vznikol nárok na náhradu poistného plnenia v celom rozsahu, pričom žalobca preukázal postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu platnou zmluvou o postúpení pohľadávky, súd považoval istinu uplatneného nároku žalobcu za dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.

Podľa ust. , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , účinného od 1.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Úroky z omeškania podľa ust. v spojení s ust. sankcionujú oneskorené prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, čo však nevylučuje povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie poistného plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ povinnosť uvedenú v plnil včas, teda skončil prešetrenie poistnej udalosti a vysvetlil odmietnutie poistného plnenia. Pokiaľ ust. okrem 15.dňovej lehoty na plnenie začínajúcej skončením prešetrenia poisťovateľa uvádza alternatívne aj možnosť plnenia poisťovateľa po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, ide logicky o lehotu na plnenie v prípade nároku náhrady škody, ktorých výšku stanovuje až súd svojim konštruktívnym rozhodnutím (napr. nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Opačný výklad by stanovoval jednak striktnú 15.dňovú lehotu na plnenie začínajúcu po skončení šetrenia poistnej udalosti a zároveň by poisťovateľovi umožnil neplniť bez ohľadu na preukázanie nárokov poškodenýn a s predpokladom, že poškodený si uplatní svoje nároky na súde a lehota na plnenie sa predĺži do doby právoplatného rozhodnutia súdu o výške nároku. Takýto výklad ust. by bol zjavne rozporný.

18. Súd poukazuje na obdobnú súdnu prax uvedenú v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , , , Krajský súd v Bratislave sp.zn. . V uvedených rozhodnutiach bol vyslovený právny záver, že odvolací súd odkazuje na správne závery uvedené súdom v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania podľa . Poukazuje aj na obdobnú súdnu prax, ktorá bola vo vzťahu k omeškaniu plnenia s poistným plnením posudzovaná napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach a to rozsudku sp.zn. z 22.11.2018 a z 28.07.2018 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. z 27.04.2017. V uvedených rozhodnutiach bol vyslovený aj právny záver, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúce z vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa zákona a to bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z zákona o povinnom zmluvnom poistení. Rovnako zo súdnej praxe vyplynulo, že z vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, že uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania plniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o meškanie s splnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania ( ). Odvolací súd v týchto prípadoch zastáva názor, že ust. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v cit.zák. poisťovateľov a má

pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne , že plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas t.j., neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom (otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v ), dostáva sa do omeškania, čo znamená popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v . Je potrebné poukázať na to, že povinnosť platiť úroky z omeškania, ktorá je upravená v cit.zák. je síce na mieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinností podľa ods. 6 tohto zákonného ust., t.j., sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v splnila včas t.j., skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia. Práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný ako poisťovňa má nielen nepeňažnú povinnosť posúdiť nárok poškodeného (vykonať riadne šetrenie) v trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti a v tejto lehote aj skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti, ktorej nesplnenie je sankcionované úrokmi z omeškania podľa ust. , ale má aj (peňažnú) povinnosť na plnenie poškodenému. Pri výklade ust. v znení novely vykonanej účinným od 1.11.2003 nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že novelizácia vychádza primárne z právnych predpisov Európskej únie a zákon priamo odkazuje ( bod 5 prílohy zákona ) na Smernicu 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS ( tzv. štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel). Podľa úpravy v bode 19 Preambuly citovanej smernice „okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v zmienenej predpísanej lehote; ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy“. Vnútroštátne právne predpisy je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel noriem úniového práva prenesený do vnútroštátneho práva, preto súd aj pri interpretácii dotknutých , sa má usilovať v najvyššej možnej miere o taký výklad, ktorý je v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným citovanou smernicou. Pri reštriktívnom výklade , ak zákon by mal sankcionovať úrokmi z omeškania výlučne nesplnenie peňažnej povinnosti poisťovateľa, účel smernice a požiadavka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, nie sú naplnené. Je teda potrebné zvoliť taký výklad, ktorý umožní sankcionovať poisťovateľa úrokmi z omeškania nielen pre nesplnenie povinností uložených mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti v zmysle ust. , , ale i pre nesplnenie nadväzujúcej (peňažnej) povinnosti poisťovateľa po skončení vyšetrovania poistnej udalosti plniť poistné plnenie v zákonnej lehote (ustanovenej v ust. zákona) v prípade opodstatnených a riadne preukázaných nárokov na náhradu škody. Toto vnútroštátne právo umožňuje. Ust. totiž odkazuje okrem iného aj na použitie , pokiaľ to samotný nevylučuje. Nie je teda žiadna prekážka ( to nevylučuje) aplikovať v prípade omeškania poisťovateľa s peňažným plnením ust. , pričom ust. sa ako lex specialis uplatní len v prípade osobitného typu omeškania, a to omeškania so splnením povinností upravených v ust. tohto zákona. Takýto výklad je plne v súlade s účelom citovanej smernice. Nesprávnym výkladom by totiž bolo možné dospieť k absurdným záverom, že poisťovateľ by uvedením akéhokoľvek dôvodu (nejasného, neurčitého aj absurdného či protiprávneho) a jeho oznámením poškodenému podľa ust. mohol týmto spôsobom odmietnuť a zdržiavať plnenie v prípade riadne preukázaných nárokov na náhradu škody poškodeným, ako je tomu aj v posudzovanom prípade, a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti (koncipovanej v § ust. 1 ods. 2 ) poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov a sankcionovateľnosti tohto konania. Základným účelom a zmyslom je okrem iného včasné poskytnutie spravodlivej náhrady škody spôsobenej osobám poškodeným prevádzkou

motorových vozidiel a posilnenie zodpovednosti poisťovateľa za poskytnutie plnenia v prípade riadne preukázaného nároku na náhradu škody.

19. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v súlade s ust. po uplynutí 15 dní od oznámenia ukončenia šetrenia poistnej udalosti, pričom žalovaný Listom zo dňa 29.1.2020 oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. 9568027434, ktorým oznámil krátenie poistenia z fakturovanej sumy 5533,27 Eur na sumu 4175,22 eur, do omeškania s úhradou krátenej sumy poistného plnenia 1358,05 Eur sa teda žalovaný dostal od 13.2.2020.

20. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami odo dňa omeškania s neuhradenou sumou poistného plnenia do zaplatenia.

Podľa ust. , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech vo veci, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.