Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-15-2021.pdf
PDF · 134.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., 2) C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpení: JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava
- mestská časť Rača, IČO: 35 526 343, proti žalovaným: 1) D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., 2) E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpení: JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 544 163, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému vydržaním a na jeho trpenie, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1) a 2) majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je ich právo prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1) a 2), k parcele KN-C č. XX/X, záhrada o výmere 884 m2, k parcele KN-C č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 596 m2, vedených na liste vlastníctva č. XXX k. ú. B., cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných 1) a 2), parcelu KN-C č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, vedenej na liste vlastníctva č. XXX k. ú. B., pešo, osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom v prípade dovozu palivového dreva pre žalobcov 1) a 2) alebo stavebných a pozemkových úprav na nehnuteľnostiach žalobcov 1) a 2), v rozmeroch ako je to zamerané geometrickým plánom č. 36210161-144/2022, vyhotoveného dňa 24.10.2022, úradne overeného dňa 07.11.2022.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že vlastníci parc. č. KN-C XX/X – záhrada o výmere 884 m2, parc. č. KN-C XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 596 m2 nachádzajúce sa v k. ú. B., obec B., okres D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo aj povozom cez parcelu č. KN-C XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2 nachádzajúcu sa v k. ú. B., obec B., okres D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, žalovaní sú povinní strpieť výkon práva prechodu žalobcov pešo aj povozom cez parcelu č. KN-C XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2 nachádzajúcu sa v k. ú. B., obec B., okres D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor a náhrady trov konania od žalovaných 1) a 2).
2. V odôvodnení žaloby uviedli, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parc. č. KN-C XX/X – záhrada o výmere 884 m2, KN-C XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 596 m2 a stavby (rodinného domu) na parc. č. KN-C XX/X so súp. Č. 140, všetko nachádzajúce sa v k. ú. B., obec B., okres D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rožňava, katastrálny
odbor. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, parc. č. KN-C XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, parc. č. KN-C XX/X – záhrada o výmere 253 m2, parc. č. KN-C XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, parc. č. KN-C XX/X – záhrada o výmere 220 m2 a stavby (rodinného domu) na parc. č. KN-C XX/X so súp. Č. 148,k všetko nachádzajúce sa v k. ú. B., obec B., okres D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor. Žalobcovia najmenej od roku 1989 prechádzajú do svojej domovej nehnuteľnosti a záhrady cez parcelu žalovaných a to parc. č. KN-C XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2. Iný prístup ku svojim nehnuteľnostiam nemajú. Žalovaní postavili svoj rodinný dom na parc. č. KN- C XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, pričom v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby – rodinného domu ONV – odboru územného plánovania v Rožňave zo dňa 13.02.1989 (číslo: OÚP a SP – 98/1989-Sz) je uvedený prístup na pozemok a k rodinnému domu žalobcu podľa zákresu na snímke v šírke 3,5 m. Teda už v tom čase bolo aj písomne dohodnuté právo prechodu žalobcov cez pozemok žalovaných. Neoddeliteľnou súčasťou predmetného rozhodnutia bol geometrický plán na oddelenie parciel č. 244-363-096/89 zo dňa 08.03.1989 vypracovaný Geodéziou n. p. Prešov, HS-363 Rožňava a kópia z pozemkovej mapy č. 813-28-3603-1709/88 zo dňa 27.07.1988. Z týchto listín je taktiež jednoznačne zrejmé, že je vyznačené právo prechodu cez vlastníka parcely č. KN-C XX/X v šírke 3,5 m, teda právo prechodu žalobcov cez parcelu č. KN-C XX/X bolo vzájomne písomne dohodnuté stranami sporu v roku 1989, pričom takýto prechod využívali aj právni predchodcovia strán sporu. Žalobcovia za obdobie cca 20 rokov bezproblémovo prechádzali cez parcelu č. KN-C XX/X (pôvodne EN 32/1) a mali nerušený výkon práva prechodu cez túto parcelu, tak ako takýto nerušený výkon práv prechodu mali aj právni predchodcovia strán sporu a pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností. Vzhľadom ku skutočnosti, že strany sporu sa do podania žaloby nevedeli dohodnúť ohľadom uzavretia mimosúdnej dohody o zriadení „ťarchy“ – vecného bremena, t. j. práva prechodu žalobcov cez parcelu žalovaných s tým, že by vecné bremeno bolo zapísané aj na predmetnom liste vlastníctva, žalobcovia nemali inú možnosť ako žiadať súdnou cestou takýto zápis.
3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2021 uviedli, že nemajú záujem brániť žalobcom v možnosti prechádzať cez ich pozemok ani do budúcna, pokiaľ bude pretrvávať stav, že nebudú mať možnosť ako sa inak dostať k svojej domovej nehnuteľnosti. Už desiatky rokov prechádzajú cez ich pozemok do svojej domovej nehnuteľnosti a to nerušene a hlavne bezplatne. Uviedli, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Zdôraznili, že predpokladom pozitívneho rozhodnutia o určovacej žalobe je naliehavý právny záujem, teda nie akýkoľvek záujem, ale výlučne záujem právny, ktorého intenzita je značná a dosahuje úroveň naliehavosti. Odvolávali sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/49/2003 (uvedený aj v časopise Zo súdnej praxe č. 75/2003), v zmysle ktorého naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, pričom nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. V danom prípade však postavenie žalobcov nie je nijako ohrozené a nemajú ani žiadnu neistotu, ktorá by sa mohla pozitívnym rozhodnutím o ich žalobe odstrániť. Na zvýraznenie správnosti tejto námietky sa odvolávali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 06.12.2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011. Poukázali aj na ustanovenie§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci podanie žaloby žalobcami nesvedčí pre ich dobromyseľnosť a konanie v medziach dobrých mravov, preto ide o neprípustný, šikanózny výkon práva. Sami žalobcovia potvrdili, že je vyznačené právo prechodu v podstate pre nich aj rozhodnutím príslušného správneho orgánu, pričom sami potvrdili aj existenciu písomne dohodnutého práva prechodu žalobcov cez pozemok žalovaných. Z týchto dôvodov žalovaní 1) a 2) navrhovali žalobu zamietnuť.
4. Žalobcovia na základe výzvy súdu na upresnenie žalobného petitu predložili geometrický plán o zameraní plochy z nehnuteľnosti žalovaných, cez ktorú plochu žiadajú určiť právo prechodu. Predložili fotografie znázorňujúce rôzne situácie, v dôsledku ktorých vznikajú nezhody medzi stranami sporu ohľadom práva prechodu a prejazdu žalobcov 1) a 2).
5. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 08.03.2023 uviedli, že so žalobou nesúhlasia a nie je daný priestor na pozitívne rozhodnutie o podanej žalobe, pretože táto je zjavne nedôvodná. Podanie žalobcov obsahuje také skutočnosti a informácie, z ktorých zjavne vyplýva nedôvodnosť podanej žaloby. Uviedli, že s geometrickým plánom nesúhlasili, pretože sú presvedčení, že nie je dôvodné, potrebné a účelné zriaďovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a už vôbec nie uložiť im
povinnosť strpieť jeho výkon, keďže aj na základe priloženej fotodokumentácie je úplne zrejmé, že z ich strany nedochádza k obmedzovaniu práva prístupu k nehnuteľnosti žalobcov. Pozitívne rozhodnutie o podanej žalobe by bolo pre žalovaných v obrovskej miere obmedzujúce a malo by to za následok absolútne ničím neodôvodnený a zjavne neprimeraný zásah do ich vlastníckych práv, pretože zriadením vecného bremena na základe vypracovaného geometrického plánu by prišli o možnosť využívať takmer 20 % ich dvora, resp. nezastavanej plochy. Takéto výrazné obmedzenie ich vlastníckeho práva a možnosti využívať svoj vlastný pozemok je neprípustným zásahom do ich ústavných práv. Na základe žalobcami priloženej fotodokumentácie je zjavné, že žalobcom nie je (ale ani nikdy nebolo) popreté právo prechodu a prejazdu. V každom prípade i napriek tomu, že žalobcovia predložené fotografie zhotovili účelovo (súdili tak na základe uhla, pod akým sa zábery vyhotovili), tieto beztak vyznievajú v ich prospech. V prvom rade je potrebné dať do pozornosti, že ako takmer v každej rodine, dovoz palivového dreva sa realizuje aj u nich raz do roka a k situáciám tvrdeným žalobcami dochádza síce opakovane, ale len veľmi zriedkakedy. Z fotografie č. 1 je úplne jednoznačné, že palivové drevo je poukladané po bokoch príjazdovej cesty, čo jasnou rečou hovorí o ich dobrej vôli umožniť žalobcom prístup k ich nehnuteľnostiam a to aj za cenu, že si ničia vlastný trávnik a okolité dreviny, len aby žalobcovia mali nerušenú možnosť prechodu a prejazdu týmto priestorom. Podstatné však je, že palivové drevo bolo dovezené na nákladnom vozidle Praga V3S (čo zrejme nepoprú ani žalobcovia, ale až áno, preukážu to svedecky), ktorá má rozchod kolies prednej nápravy 1.870 mm a rozchod kolies zadnej nápravy 1.755 mm. Rozchod kolies vozidla Hyundai Tucson (aké vozidlo žalobcovia vlastnia) je podľa technických údajov uvedených na internetovej stránke nasledovný:
- rozchod vpredu (mm) r16 / r17 / r18 / r19 - 1 620 / 1 608 / 1 608 / 1 604
- rozchod vzadu (mm) r16 / r17 / r18 / r19 - 1 631 / 1 620 / 1 620 / 1 615. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že pre osobný automobil značky Hyundai Tucson, rozhodne nie je obmedzujúce prejsť týmto priestorom. Navyše k veci patrí, že aj bez ohľadu na uvedené, palivové drevo takto bolo uskladnené len veľmi krátku dobu, a to jeden deň, kým sa neuložilo do kôp (aj) z blízkosti tej časti priestoru, ktorou žalobcovia premávajú a využívajú ako prístup k svojej nehnuteľnosti, čo je viditeľné na fotografii č. 2. Uviedli, že keby zložené palivové drevo bolo zostalo hoci aj po celý rok v polohe, v akej sa nachádza na zábere (čo je nonsens), aj tak by nepredstavovalo pre žalobcov prekážku, pre ktorú by nemohli realizovať svoje právo prechodu a prejazdu, ako to nesporne vyplýva z nimi predloženej fotografie. To platí o to výraznejšie, že žalobcovia (v podstate celkom logicky a tak, ako takmer každý v obdobnej situácii) sa snažia predložiť také dôkazy (a tým aj fotografie), ktoré vyznievajú čo najintenzívnejšie v ich prospech a zároveň rovnako intenzívne v neprospech žalovaných, ako protistrany. Okrem toho prízvukovali, že po rovnom úseku, bez prekážok, kade prejde V3S–ka, zákonite musí prejsť a Hyundai Tucson, ktoré je vozidlom podstatne užším, o tom už ani nehovoriac, že aj pri dovoze palivového dreva toto je nevyhnutné zložiť okamžite na miesto mimo príjazdovej cesty, inak by sa predsa (úplne logicky) ani V3S–ka nedostala z areálu. Fotografia č. 2 motorového vozidla žalovaného je zhotovená účelovo v čase, keď žalovaní potrebovali vyložiť náklad dovezený ich motorovým vozidlom. O tom, že vozidlo tam stálo naozaj len niekoľko sekúnd svedčí aj fakt, že je evidentné, že je stiahnuté (minimálne) okno na pravých predných dverách auta. Státie tohto motorového vozidla bolo absolútne len dočasné s tým, že v zadnej časti domu sa nachádza vstup do kuchyne a do kotolne žalovaných. Za takéhoto dôkazného stavu je evidentné, že žalobcovia bezdôvodne namietajú zastavenie vozidla žalovaných na ich vlastnom pozemku. Zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo svojom ust. § 2 ods. 2 písm. y) definuje zastavenie s vozidlom ako jeho uvedenie do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu tak, ako tomu bolo aj danom prípade. Ak uvedené platí (aj) na pozemných komunikáciách, o to viac platí vo svojom vlastnom dvore. Žalovaní uviedli, že takýmto konaním nikoho a nijako neobmedzili, žalobcom prejazd neznemožnili a už v žiadnom prípade nenegovali ich prechod k ich nehnuteľnostiam. Fotografia č. 3 vyznieva výlučne v prospech žalovaných, keďže dokazuje, že motorové vozidlo žalovaných aj v tomto prípade bolo zaparkované tak, aby bol umožnený prechod a prejazd žalobcom (čiže úplne na kraji príjazdovej cesty). Fotografia je síce zhotovená z uhla tak, aby vyvolávala dojem, že na prejazd nie je dostatočný priestor, avšak to pravda nie je s tým, že od tuje nachádzajúcej sa vpravo pri pohľade na prednú časť vozidla po pravú časť predného nárazníka zaparkovaného auta (je to bod, ktorý je lokalizovaný najviac smerom k stredu vozovky) v čase vyhotovenia fotografie je vzdialenosť asi 4 m. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhovali vykonať obhliadku miesta za účelom zistenia (odmerania) vzdialenosti od takto zaparkovaného vozidla žalovaných až po tuje; vykonaním takto navrhovaného úkonu by sa súd mal možnosť presvedčiť aj o tom, že tvrdenia žalobcov sú zlomyseľné, účelové až klamlivé a preto si mysleli, že sa žalobcovia budú vehementne brániť vykonaniu navrhovanej obhliadky; pokiaľ by sa však pripojili
k tomuto dôkaznému návrhu, súd si bude môcť urobiť vlastný, naozaj objektívny úsudok o danej veci. Každá sporová strana sa snaží vždy vypichnúť tie najmarkantnejšie pochybenia protistrany, čo vyplýva z logiky veci. Vychádzajúc z uvedeného, ak teda to sú tie ich najintenzívnejšie „pochybenia“, ktoré sú zadokumentované na jednotlivých záberoch, nech si súd urobí záver o tom, aké sú tie ich menej intenzívne konania v neprospech žalobcov. Je evidentné, že žalobcovia podali šikanóznu žalobu, ktorá je bez akýchkoľvek pochýb nedôvodná.
6. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 16.08.2023 uviedli, že žalovaní neuviedli pravdu a naďalej robia schválnosti pri prejazde motorovým vozidlom žalovaných, resp. ich rodinných príslušníkov a návštev. K pojmu "povozom" uvedeného v petite žaloby uviedli, že pod pojmom "povoz" mali žalobcovia na mysli prejazd motorovým vozidlom. Upresnili žalobný petit tak, že sa domáhajú určenia, že vlastníci parc. č. KN-C XX/X – záhrada o výmere 884 m2, parc. č. KN-C XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 596 m2 nachádzajúce sa v k. ú. B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo aj motorovým vozidlom cez parcelu č. KN-C XX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 499 m2 nachádzajúcu sa v k. ú. B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX a žalovaní sú povinní strpieť výkon práva prechodu žalobcov pešo aj motorovým vozidlom cez parcelu č. KN-C XX/X – zastavené plochy a nádvoria o výmere 499 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX.
7. Na pojednávaní dňa 19.03.2024 žalobcovia 1) a 2) doplnili žalobný petit a navrhovali, aby súd určil, že žalobcovia majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu v rozmeroch ako je to určené žalobcami 1) a 2) predloženým geometrickým plánom č. 36210161-144/2022 a majú právo prechodu pešo, osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom v prípade potreby dovozu palivového dreva alebo stavebných a pozemkových úprav ich nehnuteľnosti. Uviedli, že určenia práva prechodu sa domáhajú na základe vydržania. Z predloženého listinného dôkazu, ktorý tvorí prílohu žaloby vyplýva, že už od roku 1989 vykonávajú právo prechodu, na základe ústnej dohody. Toto právo vykonávali do roku 2020, pretože krátko pred podaním žaloby sa narušili ich vzťahy, hlavne potom, ako do domu žalovaných sa nasťahoval ich syn. Toto právo vykonávajú dodnes, avšak s ťažkosťami, to, čo už bolo uvedené, že musia vyzývať žalovaných, aby im uvoľnili cestu v niektorých prípadoch. Na základe toho žalobcovia tvrdia, že právo prechodu vykonávali pokojne a nerušene od roku 1989 až do roku 2020.
8. Žalobca 1) v ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že pozemok, na ktorom stojí ich rodinný dom a rodinný dom žalovaných, niekedy tvorilo vlastníctvo ich rodičov. Žalobca 1) spolu s manželkou začali stavať rodinný dom skôr. Dom žalobcov už bol postavený, keď žalovaní tiež začali stavať svoj rodinný dom. V rozhodnutí o umiestnení stavby vydaným pre žalovaných je uvedené, že prístup k rodinnému domu žalobcov bude zabezpečený podľa zákresu na snímku v šírke 3,5 m, teda už v roku 1989, v čase vydania tohto rozhodnutia Okresným národným výborom bola daná táto podmienka, pretože prístup k ich domu je jedine možný cez pozemok žalovaných. Takto vykonávali toto právo od roku 1989 až do roku 2019 pokojne a nerušene, pešo, osobným motorovým vozidlom od roku 2004 a v prípade potreby aj nákladným motorovým vozidlom, pokiaľ do ich domu, alebo na ich pozemok sa privážali veci, ktoré bolo potrebné doviesť nákladným motorovým vozidlom. Následne sa ich vzťahy trochu narušili po roku 2019, keď syn žalovaných začal namietať, že pokiaľ oni budú mať právo prechodu, hodnota ich domu bude nižšia. Od tej doby sa robia naprieky tak, ako o tom predložili fotografie. Pri vstupe na ich pozemok sú zaparkované motorové vozidlá, od ktorých nemôže voľne prechádzať. Musí žalovaných vyzývať, aby mu uvoľnili cestu, musí trúbiť alebo prípadne musí zakričať, že nevie prejsť. V dôsledku týchto problémov klesá aj cena jeho nehnuteľnosti, rodinného domu, pretože rodinný dom je nepredajný kvôli sťaženému prístupu k rodinnému domu a nemôže robiť ani prístavbu k rodinnému domu pre svoju dcéru, práve z tých istých dôvodov. Cez pozemok žalovaných prechádzajú k svojim nehnuteľnostiam aj toho času, pretože iný prístup k vlastným nehnuteľnostiam nemajú. Rodinný dom žalobcov je vykurovaný tuhým palivom, drevom a na jednu vykurovaciu sezónu potrebujú žalobcovia doviesť dve fúry, teda dve nákladné autá dreva. Teraz opravujú sociálne zariadenia a preto aj toho času menším nákladným autom im vozia materiál k ich domu a tiež sa chodí cez pozemok žalovaných. Zápis práva prechodu do katastra nehnuteľností chcú mať z dôvodu vylúčenia právnej neistoty, vzhľadom na mierne narušené vzťahy so žalovanými. Žalobca 1) uviedol, že cestu vybudoval on, lebo on ju potreboval k výstavbe rodinného domu, ktorý bol postavený ako prvý. Bola tam pôvodne orná pôda, preto túto cestu bolo potrebné spevniť. Následne cesta bola rozkopaná, keď zavádzali plyn a keď dávali potrubia pre vodu, avšak potrubie pre vodu najprv odbočuje do rodinného domu žalovaných a následne vedie do ich rodinného domu. Po týchto úpravách bolo potrebné cestu spevniť a štrk doviezol za účelom úpravy cesty žalobca aj žalovaný 1).
9. Žalobkyňa 2) v ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že v čase, keď sa staval rodinný dom žalovaných, oni to vedeli, že žalobcovia musia mať prístup ku domu a že musia chodiť cez ich pozemok. Pri ceste sa nachádza dom svokrovcov a pozemky, na ktorých stojí rodinný dom žalovaných, aj rodinný dom žalobcov, tvorili záhradu svokrovcov a z tohto dôvodu od začiatku bolo zrejmé, že prístup budú mať iba cez pozemok žalovaných. Iný prístup k ich domu nemajú. Z inej strany nevedie žiadna cesta, z ktorej by mohli mať prístup do ich domu. Právo prechodu využívali najprv pešo. Potom, keď kúpili auto, tak osobným motorovým vozidlom a aj nákladným motorovým vozidlom, pokiaľ potrebovali doviesť palivové drevo, skoršie ešte aj uhlie a pokiaľ robia nejaké stavebné úpravy. V roku 2021 prerábali kúpeľňu a vtedy mali určitý problém, pretože zo strany žalovaných bolo kontrolované kedy, kto a koľkokrát ide cez pozemok. Pokiaľ prídu ku nim návštevy, neparkujú na pozemku žalovaných 1) a 2). V jednom prípade sa stalo, že opravár prišiel im opraviť wifi a zastal na pozemku žalovaných 1) a 2), avšak synovec volal okamžite jej manželovi, že stojí na ich pozemku. Pokiaľ si žalobcovia niečo objednajú, radšej idú po balík do dediny, aby nikto ku nim nechodil cez pozemok žalovaných. Snažia sa vyhýbať konfliktom ako len môžu. Uviedla, že určenia práva prechodu cez pozemok žalovaných sa domáhajú z dôvodu právnej istoty. Žalobcovia tvrdia, že im žalovaní bránia v prechode a žalovaní tvrdia, že im nebránia, avšak hlavne kvôli tomu, že deti žalovaných sú už dospelé a majú námietky proti právu prechodu žalobcov.
10. Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu v ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedli, že so žalobou nesúhlasia, navrhovali, aby súd žalobu zamietol. Trvali na obsahu písomného vyjadrenia zo dňa 17.06.2021 v celom rozsahu. Je nesporné, že žalobcovia právo prechodu využívajú od roku 1989, inak by nebolo možné užívanie ich nehnuteľnosti, ako to potvrdil aj žalobca. Od podania žaloby, teda od roku 2021, situácia sa nezmenila. Žalovaní popierali skutkové tvrdenia žalobcov. Tvrdili, že nie sú pravdivé, pretože žalobcom je umožnené bez problémov využívať právo prechodu. Okrem toho poukázali na koncentráciu konania, v zmysle ktorého predmetný geometrický plán mal byť súčasťou prílohy žaloby. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pretože na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. Namietali, že nie je úplný okruh strán sporu, pretože syn žalovaných, ktorý má trvalý pobyt u žalovaných, nie je stranou sporu, čo by malo byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je, že predmetom konania zostal pôvodný žalobný petit, pretože v priebehu konania k zmene žaloby nedošlo napriek tomu, že zástupkyňa žalobcov opakovane sa snažila upresniť žalobný petit, to, čoho sa žalobcovia domáhajú. Uviedol, že tretím dôvodom pre zamietnutie žaloby je absencia existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na požadovanom určení, vzhľadom na to, že žalobcovia právo prechodu vykonávajú. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s názorom žalovaných navrhoval, aby o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, nakoľko žaloba bola niekoľkokrát modifikovaná, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane.
11. Žalovaný 1) na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že žalobcovia mali postavený rodinný dom skôr. Začali stavať v roku 1987 a oni začali stavať svoj dom v roku 1990 a dokončili ho v roku 1991. Čo sa týka cesty, nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že on budoval túto cestu, pretože cesta tam bola vždy a to od domu ich rodičov, teda od cesty, ktorá vedie cez dedinu až skoro po koniec záhrady. Prívod vody a kanalizáciu vybudovali spoločne so žalobcom. O cestu sa stará väčšinou on. Tvrdil, že viackrát tam doniesol štrk a rozsypal ako žalobca. Nepoprel, že od roku 1989 žalobcovia chodili po tejto ceste vedúcej aj cez ich pozemok pešo, autom, aj nákladným autom. Tvrdil, že nikdy im vo výkone tohto práva nebránili. So žalobou nesúhlasil preto, lebo nechce mať ťarchu, inak stav rešpektuje, pretože žalobcovia nemajú inú možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam. Čo sa týka námietky, že ich deti robia problémy uviedol, že ich dcéra býva inde, teda nebýva s nimi v spoločnej domácnosti. Syn s nimi ešte býva, avšak má postavený rodinný dom inde, plánuje sa presťahovať do svojho domu.
12. Žalovaná 2) na pojednávaní potvrdila, že žalobcovia od roku 1989 chodili cez cestu pešo, autom, aj nákladným autom. Chodia aj teraz, nebránia im v prístupe. Táto prístupová cesta nie je oplotená na ich pozemku od ostatnej časti záhrady a je možné, že stalo sa, že auto bolo zaparkované na ceste vtedy, keď boli u nich na návšteve vnúčatá, v záujme bezpečnosti vnúčat, aby nevybehli na túto cestu, pretože je nepredvídateľné, kedy sa na tejto ceste objaví auto. Na cestu treba odbočiť pred domom a preto nie je viditeľné, že sa blíži auto.
13. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu: výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 24.11.2020, výpisom z listu vlastníctva č. XXX k. ú. B., výpisom z listu vlastníctva č. XXX k.
ú. B., rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 13.02.1989 vydaným Okresným národným výborom, odbor územného plánovania a SP v Rožňave vo fotokópii, výkazom výmer z geometrického plánu č. 244363096/89, vyhotoveným 08.03.1989 vo fotokópii, kópiou z pozemkovej mapy, plnomocenstvom daným žalobcami zástupkyni, vyjadrením Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, geometrickým plánom č. 36210161/144/2022 vo fotokópii, ktorý bol overený 07.11.2022, fotografiami predloženými k podaniu žalovaných, čestným prehlásením A. F. zo dňa 12.03.2024, predloženým zástupkyňou žalobcov na pojednávaní a fotografiami v počte 7 kusov, predloženými zástupkyňou žalobcov na pojednávaní.
14. Na návrh žalobcov v konaní bol vypočutý svedok F. G., ktorý na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná a z videnia pozná aj žalobkyňu. Do domácnosti žalobcov prišiel na základe toho, že žalobca ho poprosil, aby mu prišiel opraviť elektrinu. Prišiel autom a žalovaný ho v bráne zastavil, aby sa autom vrátil a auto odstavil tam, kde býva asi ich matka a potom, aby išiel pešo. Na základe toho tak aj urobil. Vykonal prácu u žalobcu, za účelom ktorej si ho zavolal, potom sa pešo vrátil cez pozemok a odišiel.
15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. B. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva sú evidované parcely registra „C“, parcela č. XX/X o výmere 884 m2 záhrada, parcela č. XX/X o výmere 596 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavba – rodinný dom H. I. XXX J. F. I. XX/X. V časti B listu vlastníctva ako vlastníci týchto nehnuteľností sú zapísaní žalobcovia 1) a 2) v podiele 1/1.
16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. B. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva sú evidované parcely registra „C“, parcela č. XX/X o výmere 499 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XX/X o výmere 253 m2 záhrada, parcela č. XX/X o výmere 54 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavba – rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XX/X. V časti B listu vlastníctva ako vlastníci týchto nehnuteľností sú zapísaní žalovaní 1) a 2) v podiele 1/1.
17. Z rozhodnutia Okresného národného výboru – odbor územného plánovania a SP v Rožňave číslo OÚPaSP-98/1989-Sz zo dňa 13.02.1989 vyplýva, že pre žalovaného 1) bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby samostatne stojacieho rodinného domu na pozemkoch záhrady v zastavanom území parcely č. EN XX časť, XX/X časť. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že prístup na pozemok a k rodinnému domu A. B. bude zabezpečený podľa zákresu na snímku v šírke 3,5 m.
18. Z fotokópie geometrického plánu č. 244-363-096/89 zo dňa 07.03.1989, z obsahu poznámky vyplýva, že na parcele č. XX/X sa poznačuje právo prechodu pre vlastníka parcely EN č. XX/X v šírke 3,50 m.
19. Z fotografií predložených žalobcami vyplýva, že na fotografii č. 1 po obidvoch stranách cesty, cez ktorú sa má realizovať právo prechodu, je uložené drevo, na fotografiách č. 2 a 3 je znázornené, že na ceste je zaparkované motorové vozidlo.
20. Zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že strany sporu – žalobcovia 1) a 2) aj žalovaní 1) a 2) sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Svoje rodinné domy si postavili na pozemkoch, ktoré v minulosti tvorili záhradu vlastnícky patriacu rodičom žalobcu 1) a žalovaného 1). Rodinný dom žalobcov bol postavený skôr. Následne žalovaní sa rozhodli si postaviť rodinný dom tiež na pozemku, ktorý pôvodne patril rodičom žalovaného 1) a žalobcu 1). Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia Okresného národného výboru, odbor územného plánovania a SP v Rožňave číslo OÚPaSP-98/1989-Sz zo dňa 13.02.1989 a z geometrického plánu č. 244-363-096/89 zo dňa 07.03.1989, nakoľko už v týchto listinách je poznamenané, že prístup na pozemok žalobcov bude zabezpečený v šírke 3,5 m. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia právo prechodu cez pozemok žalovaných vykonávajú minimálne od roku 1989 pešo, od roku 2004 osobným motorovým vozidlom a tiež nákladným motorovým vozidlom, v prípade dovozu palivového dreva, opráv a údržby svojich nehnuteľností.
21. V zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka: (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
22. V zmysle ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka:
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
23. V zmysle ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka: (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
24. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
25. V prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP. Žalobcovia 1) a 2) podanou žalobou chcú dosiahnuť zosúladenie skutočného právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, nakoľko v dôsledku nezhôd vzniknutých medzi stranami sporu v súvislosti s výkonom práva prechodu a prejazdu žalobcov 1) a 2) k vlastným nehnuteľnostiam cez pozemok žalovaných 1) a 2), postavenie žalobcov sa stáva neistým.
26. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak žalobca určovacou žalobou sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 137 písm. b) CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené a na preukázané nezhody strán sporu ohľadom vykonávania práva prechodu žalobcami 1) a 2) cez pozemok žalovaných 1) a 2) je daný naliehavý právny záujem na takomto určení, aj v záujme predchádzania sporov medzi stranami sporu.
27. Vecné bremeno je možné charakterizovať ako vecné právo k cudzej veci, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Subjektmi vecných bremien je povinná osoba a oprávnená osoba. Povinná osoba je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom príslušnej nehnuteľnosti, ktorý je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva. Oprávnenou osobou je konkrétne určená fyzická osoba alebo právnická osoba, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje a ktorá aktívne využíva vec. V prejednávanej veci žaloba smeruje proti žalovaným 1) a 2), vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku, cez ktorý navrhujú žalobcovia určiť právo prechodu k vlastným nehnuteľnostiam, teda je daná ich pasívna legitimácia v spore. Námietka žalovaných, že ich dospelý syn, ktorý aktuálne býva s nimi v spoločnej domácnosti, nie je stranou sporu na strane žalovaných, nie je dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko povinnými osobami v prejednávanej veci sú vlastníci zaťaženej nehnuteľnosti, pozemku, cez ktorý sa prechádza. Právo bývania dospelého syna u svojich rodičov v rodičovskom dome sa odvíja od vlastníckeho práva žalovaných 1) a 2) a takisto práva a povinnosti inej dospelej osoby – dospelého syna žalovaných 1) a 2) sa odvíjajú od práv a povinností vlastníkov nehnuteľností.
28. Žalovaní 1) a 2) navrhovali žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že napriek niekoľkým modifikáciám žalobného petitu nedošlo k zmene pôvodného žalobného petitu, teda nedošlo k zmene žaloby, čo považovali za dôvod na zamietnutie žaloby. Z obsahu žaloby vyplývajú skutkové tvrdenia o vykonávaní práva prechodu žalobcami najmenej od roku 1989 cez pozemok žalovaných v šírke 3,5 m, počas celej dĺžky pozemku parcely č. KN-C XX/X. Z petitu žaloby však nevyplývala táto skutočnosť, v akých rozmeroch sa právo prechodu na strane žalobcov vykonáva, nakoľko v petite žaloby bolo žiadané, aby súd určil, že žalobcovia majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo prechodu pešo, aj povozom cez parcelu č. KN-C XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX k. ú. B.. Zo znenia žalobného petitu teda vyplývalo, že žalobcovia žiadajú určiť právo prechodu cez celý pozemok žalovaných, bez konkrétneho vymedzenia. Súd žalobu posudzuje ako celok, vychádza z obsahu odôvodnenia žaloby ako aj žalobného petitu, teda neposudzuje žalobu iba na základe žalobného petitu. Z tohto dôvodu súd vyzval žalobcov na odstránenie rozporu
medzi odôvodnením a petitom žaloby, ktorý žalobcovia odstránili predložením geometrického plánu č. 244-363-096/89 zo dňa 07.03.1989, ktorým boli zamerané rozmery časti pozemku žalovaných 1) a 2), cez ktorú časť žalobcovia vykonávajú právo prechodu a prejazdu. Predložením geometrického plánu, ktorým je špecifikovaná časť pozemku žalovaných, cez ktorý realizujú žalobcovia právo prechodu a prejazdu, ako aj upresnenie pojmu „právo prechodu povozom“ na pojmy osobným motorovým vozidlom a príležitostne nákladným motorovým vozidlom, súd považoval za upresnenie žalobného petitu a nie za návrh na zmenu žaloby v zmysle § 139 a § 140 CSP, nakoľko v priebehu konania nedošlo zo strany žalobcov 1) a 2) k podstatnej zmene skutkových tvrdení a návrh na zmenu žaloby nebol prednesený. Vychádzajúc z vyššie uvedeného predmetom konania bolo rozhodovanie o určení, že žalobcovia 1) a 2) majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je ich právo prechodu a prejazdu k vlastným nehnuteľnostiam k parcele č. KN-C XX/X a č. KN-C XX/X vedených na liste vlastníctva č. XXX k. ú. B., cez pozemok žalovaných 1) a 2) – parcelu č. KN-C XX/X, vedenej na liste vlastníctva č. XXX k. ú. B., v rozmeroch ako je to zamerané geometrickým plánom č. 36210161-144/2022, vyhotoveného dňa 24.10.2022, úradne overeného dňa 07.11.2022, pešo, osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom v prípade dovozu palivového dreva pre žalobcov 1) a 2) alebo stavebných a pozemkových úprav ich nehnuteľnosti.
29. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie, teda oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby je potrebné vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo prisvojuje. Medzi okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť ako vec alebo právo nadobudol.
30. V prejednávanej veci žalobcovia 1) a 2) sa domáhali určenia, že majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo prechodu cez pozemok žalovaných 1) a 2), ktoré nadobudli vydržaním. Vykonaným dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu, bolo preukázané, že žalobcovia 1) a 2) aj žalovaní 1) a 2) si postavili svoje rodinné domy na pozemkoch, ktoré tvorili záhradu vo vlastníctve rodičov žalobcu 1) a žalovaného 1). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rodinný dom žalobcov 1) a 2) bol postavený skôr ako rodinný dom žalovaných 1) a 2), čo vyplýva aj z rozhodnutia Okresného národného výboru zo dňa 13.02.1989 o umiestnení stavby rodinného domu žalovaných 1) a 2), v ktorom je poznamenané, že prístup na pozemok a k rodinnému domu A. B. - žalobcu 1) bude zabezpečený podľa zákresu na snímke v šírke 3,5 m. Tento zákres je vykonaný v grafickej časti geometrického plánu č. 244-363-096/89, v šírke 3,5 m. Záznam o prístupe na pozemok žalobcov 1) a 2) cez pozemok vo vlastníctve žalovaných 1) a 2) v odôvodnení rozhodnutia o umiestnení stavby žalovaných 1) a 2) zo dňa 13.02.1989 možno považovať za záznam vykonaný na základe ústnej dohody medzi stranami sporu, na základe ktorej žalobcovia 1) a 2) v dobrej viere realizovali právo prechodu pešo v presvedčení, že im toto právo patrí a právo prechodu vykonávali minimálne od roku 1989, nakoľko na základe zhodných tvrdení strán sporu v roku 1989 rodinný dom žalobcov 1) a 2) už bol postavený. Následne potom, ako si žalobcovia 1) a 2) zakúpili motorové vozidlo v roku 2004, začali realizovať prejazd cez pozemok žalovaných takisto v dobrej viere a takisto realizovali prejazd nákladným motorovým vozidlom v prípade dovozu palivového dreva alebo stavebných a pozemkových úprav ich nehnuteľnosti. Zhodnými tvrdeniami strán sporu v konaní bolo preukázané, že právo prechodu a právo prejazdu žalobcovia vykonávali pokojne a nerušene počas 10-ročnej vydržacej lehoty a takto uplynutím tejto lehoty nadobudli právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných 1) a 2) - cez parcelu č. KN-C XX/X v rozmeroch, ako je to zamerané geometrickým plánom č. 244-363-096/89, v zmysle § 134 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení od 01.01.1992. Žalobcovia tvrdili, že právo prechodu pešo začali realizovať minimálne od roku 1989, avšak tento právny vzťah pretrval aj po 01.01.1992, preto existenciu tohto právneho vzťahu, aj nároky, ktoré z neho vznikli, je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy, ktorá nastala po 01.01.1992. Právo prechodu pešo nadobudli uplynutím 10-ročnej lehoty, ktorá plynula od roku 1989 do roku 1999 a právo prejazdu osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom po uplynutí 10-ročnej lehoty, ktorá plynula od roku 2004 do roku 2014, pričom výkon práva počas týchto lehôt žalobcovia 1) a 2) realizovali v dobrej viere, že im toto právo patrí, pokojne a nerušene.
Z týchto dôvodov súd žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko boli splnené podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, obsahom ktorého je právo prechodu a prejazdu žalobcov 1) a 2) a týmto určením možno predísť prípadným ďalším sporom medzi stranami sporu. Zhodnými tvrdeniami strán sporu, teda aj tvrdeniami žalovaných 1) a 2) bolo preukázané, že žalobcovia 1) a 2) právo prechodu a právo prejazdu cez pozemok žalovaných vykonávajú aj toho času, žalovaní 1) a 2) sa vyjadrili, že vo výkone tohto práva im nebránia, preto súd žalobu v časti, v ktorej žalobcovia 1) a 2) navrhovali uložiť povinnosť žalovaným 1) a 2) strpieť výkon ich práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných 1) a 2) zamietol ako nedôvodnú.
31. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia 1) a 2) boli v konaní čiastočne úspešní, preto súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.