Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-2-2019.pdf
PDF · 118.34 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4Cb/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne SOPHISTIC Pro finance, a. s., IČO: 47 008 181, Matičné námestie 1141, 022 01 Čadca, zast. JUDr. Vlasta Lehutová, advokátka, Matičné námestie 2847/3A, 022 01 Čadca, IČO: 42 351 502, proti žalovaným 1/ iFinet s.r.o., IČO: 50 133 870, Vysoká nad Kysucou 249, 023 55 Vysoká nad Kysucou, 2/ C. U., nar. XX.X.XXXX, X. O. M. XXX, XXX XX X. O. M., o zaplatenie istiny 127,58 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 127,58 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 127,58 € od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
1. Záväzným predmetom sporu podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP bol nárok žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ na zaplatenie sumy 127,58 € s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia. Nárok bol uplatnený ako zmluvný nárok na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 (čl. 5), a to podľa článku II. a článku III./19 tejto zmluvy: „Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto zmluvy.“ Tvrdenia žalobcu boli v tej rovine, že finančná inštitúcia voči žalobcovi žiadala vyplatiť stornoprovízie, žalovaní 1/, 2/ stornoprovízie napriek výzve žalobcu nevrátili. Žalovaní 1/, 2/ vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Vykonávajú teda finančné sprostredkovanie. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ ide o záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Týmto záväzkovým vzťahom je zmluva o spolupráci zo dňa 18.2.2016. Žalovaný 2/ k tomuto záväzku pristúpil 18.2.2016 dohodou o pristúpení k záväzku. 16.3.2017 došlo k výpovedi uvedených zmlúv. Zmluvný vzťah bol ukončený. Platbu žalobca od žalovaných 1/, 2/ žiadal priznať spoločne a nerozdielne.
2. Žalovaní 1/, 2/ produkovali nasledovné tvrdenia a dôkazy: Žalovaní 1/, 2/ mali za to, že je povinnosťou žalobcu preukázať, z akého dôvodu boli zmluvy stornované a či takému stornovaniu sa nedalo predísť. Navrhli zistiť príčiny, čas zániku stornovaných zmlúv. 16.3.2017 v dôsledku výpovede zmluvného vzťahu bola ukončená spolupráca medzi žalobcom a žalovanými. Správa zmlúv bola zverená inému pracovníkovi žalobcu, ktorý mal realizovať starostlivosť o tieto zmluvy (povinnosti podľa článku II. zmluvy o spolupráci). Pre prípad, že by sa súd stotožnil s názorom žalobcu, potom žiadali, vzniesli procesný návrh započítať provízie, ktoré žalovaní 1/, 2/ by mali vrátiť na prostriedky na dôchodkovom účte
žalovaného 1/ v zmysle vnútorných predpisov žalobcu, resp. na podiel zo zisku za rok 2016. Uviedli, že tieto návrhy na započítanie má súd vyhodnotiť ako kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP, teda len do výšky nároku uplatneného žalobcom. Žalovaní uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú v celom rozsahu. Navrhovali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietli aj výšku nároku. Žiadali, aby súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Uviedli, že žalovaní nie sú pasívne legitimovaní. Po ukončení zmluvy podľa článku II., bod 2.1, odsek 1 zmluvy o spolupráci je E. X. povinný starostlivosťou o udržanie uzatvorených zmlúv a nie žalovaní 1/, 2/. Následnú starostlivosť o udržanie uzatvorených zmlúv mal ďalej vykonávať E. X. po ukončení zmluvy so žalovanými. Žalovaní 1/, 2/ túto činnosť ďalej nemohli vykonávať aj z toho dôvodu, že takúto činnosť môžu vykonávať len v rozsahu splnomocnenia a podľa pokynov a vnútorných predpisov žalobcu. Žalovaní už nemali splnomocnenie po ukončení zmluvy, preto neboli povinní dodržiavať pokyny a neboli viazaní vnútornými predpismi žalobcu po ukončení spolupráce. Nemohli vykonávať následnú starostlivosť o udržanie uzatvorených predmetných zmlúv. Pasívne legitimovaným subjektom je preto E. X.. E. X. mal byť preberateľom odmien, aj platcom stornopoplatkov po ukončení zmluvy o spolupráci. Na E. X. prešlo zo žalovaných 1/, 2/ približne 3 500 zmlúv. E. X. z týchto zmlúv dostáva provízie, preto je povinný platiť z týchto zmlúv aj stornopoplatky. Objektívne žalovaní 1/, 2/ nedokázali ovplyvniť uvedené storná aj z toho dôvodu, že žalobca na storná nemá právny nárok. Jeho nárok na storno nevyplýva ani zo zákona č. 186/2009 Z. z., ani z vnútorných predpisov. Popreli základ nároku. Po ukončení zmluvy žalovaní nie sú oprávnení naďalej vykonávať činnosti podľa zmluvy. Žalobca odhlásiť žalovaného ako finančného agenta z NBS ku dňu 16.2.2017. Žalovaný nebol ďalej oprávnený tieto činnosti vykonávať. Nie je daný nárok na zaplatenie stornopoplatkov. Z opatrnosti vzniesli aj námietku premlčania.
3. Rozsudkom prvostupňový súd (prvý rozsudok v poradí) č. k. 4Cb/2/2019-551 zo dňa 22.8.2019 rozhodol tak, že žalobu žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania. Prvostupňový súd konštatoval, že predmetom sporu nebol zákonný nárok na vrátenie stornovaných provízií podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom poradenstve. Uvedený zákon neobsahuje zákonný podklad na vrátenie stornovaných provízií. Zákon upravuje len právo na náhradu škody v § 30 uvedeného zákona. Nárok bol uplatnený ako zmluvný nárok. Nebol uplatnený ani ako zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka (R I/1979, strana 65: „Plnením bez právneho dôvodu sú aj plnenia, ktorých dôvod dodatočne odpadol, ako napríklad pri viazanosti zmluvy na rozväzovaciu podmienku, ktorá sa splnila.“) s tým, že prvostupňový súd ustálil, že článok III./3.2/19 zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 vyhodnotil ako rozväzovaciu podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka, teda od splnenia tejto podmienky záviselo, či následky, ktoré už nastali, pominú, teda či storno, ktoré už bolo vyplatené, bude vrátené. Predmetom sporu však žalobca neučinil vydanie bezdôvodného obohatenia, ale zmluvný nárok. Okrem toho v tomto smere prvostupňový súd konštatoval, že takto dohodnutá podmienka nie je určitá podľa § 37, § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa nemôže dovolávať vrátenia už raz vyplatenej provízie, na ktorú žalovanému vznikol nárok na základe neplatnej rozväzovacej podmienky. Rozväzovacia podmienka by mala byť objektívne splniteľná, čo v danom prípade nie je, keďže splnenie závisí od tretej osoby, a nie od zmluvnej strany. Podmienku mal splniť E. X., a nie žalovaní 1/, 2/, ktorým zmluvný vzťah bol ukončený. Súd konštatoval, že zmluva medzi finančnou inštitúciou a žalobcom je zmluvným vzťahom len medzi týmito subjektmi a práva a povinnosti vznikajú len medzi žalobcom a touto finančnou inštitúciou. Na žalovaného sa nevzťahuje automaticky, len na základe ďalšieho zmluvného dojednania medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku taktiež konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že storno zmlúv, zánik zmlúv je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaných 1/, 2/ počas trvania zmluvy o spolupráci, teda v čase od 18.2.2016 do 16.3.2017, ktorých konkrétnych povinností a kedy tento nárok na vrátenie provízie zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi vznikol. Len takýto nárok mohol žalobca od žalovaných 1/, 2/ požadovať a zároveň, ak nárok uplatnil v premlčacej lehote. Nároku na kompenzačnú námietku do výšky uplatneného nároku z titulu započítania súd nevyhovel z toho dôvodu, že zamietol žalobu žalobcu proti žalovaným, teda neexistoval nárok žalobcu voči žalovaným 1/, 2/, proti ktorému by započítal nároky žalovaných 1/, 2/ voči žalobcovi do výšky uplatneného nároku. Súd v takomto prípade nerozhodoval samostatným výrokom o takomto procesnom návrhu. Mal za to, že započítanie nebolo ani platným právnym úkonom. Kompenzačná námietka je jednostranný právny úkon procesného započítania nároku žalovaných voči nároku žalobcu. Nároky musia byť zadefinované presným, určitým spôsobom čo do výšky, čo do základu nároku, čo do splatnosti nároku, aby bolo možné preskúmať, kedy došlo k stretu pohľadávok. Tieto náležitosti kompenzačná námietka nespĺňala, bola neurčitá, všeobecná, a tento jednostranný právny úkon započítania, kompenzačná námietka bola neplatným
právnym úkonom pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nároky žalovaného, v akej výške, z akého titulu, s akou dobou splatnosti, aké dôkazy započítavajú žalovaní proti konkrétnym nárokom žalobcu, v akej výške, aký základ nároku, aká doba splatnosti. V tomto smere prvostupňový súd poukázal na § 580 Občianskeho zákonníka: „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Prvostupňový súd mal za to, že z jednostranného prejavu vôle žalovaných 1/, 2/ nevyplýval jednoznačný, určitý prejav vôle a dôkazy smerujúce k tomu, že pohľadávky sú existujúcimi pohľadávkami, že sú spôsobilé na započítanie, kedy sa stretli, teda kedy došlo k započítaniu, kedy je lehota splatnosti jednotlivých pohľadávok. K započítaniu totiž dôjde až ku dňu stretnutia pohľadávok, čo v tomto prípade nebolo zrejmé a preskúmateľné. Pohľadávky majú byť vzájomné, čo tiež v tomto prípade nebolo zrejmé a preskúmateľné. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Keďže kompenzačnú námietku uplatnili žalovaní len do výšky nároku, súd vyhodnotil ich procesný návrh ako obranu a v rámci tejto obrany neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že existujú spôsobilé započítateľné pohľadávky, ktoré sa stretli s pohľadávkami žalobcu a došlo k ich zániku vo výške uplatneného nároku. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/ nie sú v spore pasívne legitimovaní. Vychádzal zo záveru, že z časového hľadiska zodpovedajú žalovaní 1/, 2/ za plnenie povinností uvedených v článku II. zmluvy o spolupráci a v článku III./19 zmluvy o spolupráci len do ukončenia zmluvy, teda do 16.3.2017. Po tomto dátume za plnenie povinností zodpovedá iný subjekt, ktorý prevzal zmluvné povinnosti po žalovaných 1/, 2/ na základe novej zmluvy o spolupráci. Ak takáto zmluva nebola uzavretá, potom žalobca. Taktiež žalovaní 1/, 2/ nie sú v spore pasívne legitimovaní, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nekonkretizoval, kedy vznikol nárok finančnej inštitúcie voči žalobcovi na vznik storna, nepreukázal, že vznikol počas platnosti zmluvy o spolupráci. Tým nepreukázal, že pasívne legitimovanými subjektmi sú žalovaní 1/, 2/, ktorí zmluvné povinnosti počas trvania zmluvy porušili. Z uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol. Rovnako aj z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaných 1/, 2/. Tým, že žalobca neuviedol dátum vzniku nároku na stornoprovíziu zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi, tým znemožnil žalovaným 1/, 2/ konkretizovať, kedy uplynula premlčacia lehota, z akých dôvodov.
4. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/45/2020-610 zo dňa 25.11.2020 zrušil rozsudok prvostupňového súdu, vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, pričom prvostupňový súd, pokiaľ nedôjde k zmene skutkového stavu, je v nadväznosti na § 391 ods. 2 CSP viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (rovnako aj strany konania, pokiaľ nepodali opravný prostriedok proti rozhodnutiu odvolacieho súdu). Záväzný právny názor odvolacieho súdu bol nasledovný: a) Nárok tvoriaci predmet sporu bol nárokom zmluvným, na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 a zmluvy o pristúpení k záväzku, a to článku III., bod 3.2, odsek 19 zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016: „Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto zmluvy.“ Zmluvný nárok v nadväznosti na uvedené vyplýva aj z ustanovenia článku VII., bod 4. odmeňovacej smernice (čl. 191 spisu): „Každý spolupracujúci obchodník je povinný vrátiť už vyplatenú odmenu alebo jej časť za stornovanú predmetnú zmluvu alebo jej časť, vrátane všetkých plnení poskytnutých v súvislosti s týmito predmetnými zmluvami.“ b) Žalobca aj žalovaný 1/ sú obchodnými spoločnosťami, sú zapísané v obchodnom registri, majú štatút podnikateľa a podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona považované za podnikanie. Preto na úpravu záväzkových vzťahov je potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Obchodné záväzkové vzťahy majú prevažne dispozitívnu povahu a platí zásada zmluvnej voľnosti účastníkov, ktorá je obmedzená len v taxatívne ustanovených prípadoch § 263 Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že zmluvným stranám ako stranám konania nič nebránilo, aby uzavreli túto zmluvu iným spôsobom, než je uzavretá v článku III., bod 3., odsek 19 zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 a než je v článku VII., bod 4. odmeňovacej smernice (čl. 191). Odvolací súd mal za to, že zmluva je platná, záväzná pre zmluvné strany, a to aj v nadväznosti na článok VIII., bod 14. zmluvy, podľa ktorého žalovaní 1/, 2/ vyhlásili, že si zmluvu pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a bez akéhokoľvek omylu a nátlaku ju podpísali. Platná zmluva je záväzná pre obidve zmluvné strany (článok II., odsek 3. Listiny základných práv a slobôd). Žalovaní 1/, 2/ ako podnikatelia musia znášať aj podnikateľské riziko, ktoré je s výkonom
podnikateľskej činnosti spojené. Bez ohľadu na dôvod ukončenia sprotredkovaných zmlúv za stavu storna provízie od finančnej inštitúcie vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízií od žalovaných 1/, 2/. c) Odvolací súd poskytol záväzný právny názor, že žalovaní 1/, 2/ sú v spore pasívne legitimovanými subjektmi k vráteniu prevzatých provízií, ktoré boli stornované finančnou inštitúciou. Vrátiť províziu môže len ten, kto províziu prijal, a to sú žalovaní 1/, 2/, a nie tretí subjekt E. X.. E. X. nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom na vrátenie provízií, ktoré neprevzal. d) Odvolací súd považoval za právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, z akých dôvodov a kedy došlo k zrušeniu či predčasnému ukončeniu zmlúv. Z bodu 21. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva záväzný právny názor odvolacieho súdu, že prvostupňový súd bude skúmať len to, či došlo zo strany finančnej inštitúcie k nárokovaniu storna celej alebo časti provízie vyplatenej žalovanému 1/ (zmluvný nárok článok III., bod 3.2, odsek 19 zmluvy o spolupráci). e) Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania a aplikácii Obchodného zákonníka konštatoval odvolací súd záväzný právny názor, že na vznesenú námietku premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka o premlčaní podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, teda premlčaciu lehotu 4 roky (§ 397 Obchodného zákonníka). f) Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením prvostupňového súdu, že išlo o rozväzovaciu podmienku podľa Občianskeho zákonníka, ktorá bola dohodnutá neurčitým, neplatným spôsobom, a ktorá nebola objektívne splniteľná.
5. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa článku III, bod 3.2, odsek 19 zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016: „Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto zmluvy.“ Podľa článku VII, bod 4 odmeňovacej smernice (čl. 191): „Každý spolupracujúci obchodník je povinný vrátiť už vyplatenú odmenu alebo jej časť za stornovanú predmetnú zmluvu alebo jej časť, vrátane všetkých plnení poskytnutých v súvislosti s týmito predmetnými zmluvami.“ Podľa bodu 21. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu: „...skúmať len to, či došlo zo strany finančnej inštitúcie k nárokovaniu storna celej alebo časti provízie vyplatenej žalovanému v 1/ rade.“ Prvostupňový súd sa dôsledne riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. K zmene skutkového stavu nedošlo, preto v celom rozsahu rešpektoval vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Podľa tabuľkového prehľadu jednotlivých nárokov stornoprovízií tvoriacich predmet sporu zisťoval, či zo strany finančnej inštitúcie došlo k nárokovaniu storna celej alebo časti provízie vyplatenej žalovanému 1/ a kedy. Vychádzal z tabuľkového prehľadu stornoprovízií, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozsudku prvého v poradí. Zistil nasledovný skutkový stav: 1. Číslo zmluvy 6960237900, provízia žalovaného 104,16 €, výška storno provízie 52,08 € - zmluva zanikla, úver splatený 8/2018 - dôkaz sa nachádza na čl. 217, 218 označený ako 1a, 1b; inštitúcia: OTP banka; dátum: august 2018. 2. Číslo zmluvy 50060973, rozdielová výška provízie žalovaného 59,30 €, výška storno provízie 2,86 € - Stornovaná časť provízie. Zmluvy netrvali 24 mesiacov, ale 21 mesiacov - absentujú rozhodujúce skutkové tvrdenia, kedy došlo k zániku zmluvy, či v čase od 18.2.2016 do 16.3.2017, alebo neskôr, aké je porušenie povinností žalovaných - dôkaz sa nachádza na čl. 316 označený ako 2; inštitúcia: NN životná poisťovňa; dátum: 15.6.2018. 3. Číslo zmluvy 8601291732, provízia žalovaného 12,20 €, výška stornoprovízie 6,10 € - Zmluva zrušená. Nie je uvedené, kedy bola zrušená, je uvedené len to, že mala trvať po dobu 2 rokov. Z tohto nie je možné zistiť, či zanikla v čase platnosti zmluvy od 18.2.2016 do 16.3.2017, aké bolo porušenie povinností žalovaných - dôkaz sa nachádza na čl. 340 označený ako 3; inštitúcia: AXA pojisťovna; dátum: 15.7.2018. 4. Číslo zmluvy 2546441, výška provízie žalovaného 4,35 €, výška stornoprovízie 0,15 € - Zmluva zrušená klientom. Nie je uvedené, kedy došlo k zrušeniu zmluvy. Nie je možné ustáliť, či bola zrušená v čase platnosti zmlúv so žalovanými od 18.2.2016 do 16.3.2017, akým spôsobom žalovaní spôsobili zrušenie zmluvy - dôkaz sa nachádza na čl. 375 označený ako 4; inštitúcia: Basler poisťovňa; dátum: 4.7.2018. 5. Číslo zmluvy 8001052705, výška provízie žalovaného 0,83 €, výška stornoprovízie 0,83 € - Provízia vôbec nemala byť žalovanému vyplatená. Zmluva zanikla skôr, ako vznikol nárok na províziu. Nie je uvedený dátum zániku zmluvy a teda dátum vzniku nároku na storno, ani v čom spočíva porušenie
zmluvných povinností žalovaných - dôkaz sa nachádza na čl. 383, 384 označený ako 5a, 5b; inštitúcia: UNIQA poisťovňa; dátum: 2.7.2018. 6. Číslo zmluvy 7105227756, rozdielová výška provízie žalovaného 149,04 €, výška stornoprovízie 44,71 € - Zanikla zmluva zmenou vlastníka 11.6.2016. Zmluva zrušená klientom. Nie je uvedené, v čom spočíva porušenie zmluvných povinností žalovaných v príčinnej súvislosti so zánikom zmluvy - dôkaz sa nachádza na čl. 394, 395 označený ako 6a, 6b; inštitúcia: OTP banka; dátum: 2.8.2018. 7. Číslo zmluvy 9101409482, získateľská výška provízie žalovaného 49,99 €, stornoprovízia 10,23 € - Zmluva zrušená pre neplatenie poistného. Nie je uvedené, kedy bola zrušená, či v čase platnosti zmluvy od 18.2.2016 do 16.3.2017 a v čom spočíva porušenie povinností žalovaných za zrušenie zmluvy - dôkaz sa nachádza na čl. 428, 429 označený ako 7a, 7b; inštitúcia: Generali poisťovňa; dátum 7a: 7/2018; dátum 7b: bez dátumu (ide o výpis z informačného systému žalobcu). 8. Číslo zmluvy 9101409085, rozdielová výška provízie žalovaného 98,85 €, stornoprovízia 4,10 € - Zmluva klientkou zrušená 18.7.2018. Z uvedeného je zrejmé, že k zrušeniu zmluvy došlo po účinnosti zmluvy medzi žalobcom a žalovanými, teda po dátume od 18.2.2016 do 16.3.2017. Nie je uvedené, v čom spočíva porušenie povinností žalovaných v príčinnej súvislosti so zrušením zmluvy - dôkaz sa nachádza na čl. 428, 430 označený ako 8a, 8b; inštitúcia: Generali poisťovňa; dátum 8a: 7/2018; dátum 8b: bez dátumu(ide o výpis z informačného systému žalobcu). 9. Číslo zmluvy 1200409241, výška provízie žalovaného 55,30 €, stornoprovízia 1,92 € - Čiastočné storno zmluvy. Nie je uvedené kedy, či k zrušeniu došlo v čase platnosti zmluvy medzi žalobcom a žalovanými, teda od 18.2.2016 do 16.3.2017, nie je uvedené ani to, v čom spočíva porušenie povinností žalovaných v príčinnej súvislosti so zrušením zmluvy - dôkaz sa nachádza na čl. 506, 507, 508 označený ako 9a, 9b, 9c; inštitúcia: Wüstenrot poisťovňa; dátum 9a: 7.9.2018; dátum 9b: dátum neuvedený (ide o pokračovanie 9a); dátum 9c: dátum neuvedený (ide o pokračovanie 9a). 10. Číslo zmluvy 9607196214, výška provízie žalovaného 4,32 €, stornoprovízia a jej výška 2,16 € - Zmluva zrušená klientom, úver splatený. Nie je uvedený dátum, nie je možné posúdiť, či k zániku zmluvy a vzniku storna došlo v čase platnosti zmluvy medzi žalobcom a žalovanými, teda od 18.2.2016 do 16.3.2017. Nie je uvedené, v čom spočíva porušenie povinností žalovaných v príčinnej súvislosti so zrušením zmluvy - dôkaz sa nachádza na čl. 452 označený ako 10; inštitúcia: UniCredit Bank; dátum: 9/2018. 11. Číslo zmluvy 8100028790, výška provízie žalovaného 14,69 €, výška stornoprovízie 2,44 € - Zmluva zanikla z dôvodu neplatenia poistného. Nie je uvedené, kedy zanikla, či v čase platnosti zmluvy od 18.2.2016 do 16.3.2017 a v čom spočíva porušenie povinností žalovaných v príčinnej súvislosti so zánikom tejto zmluvy - dôkaz sa nachádza na čl. 462, 463 označený ako 11a, 11b; inštitúcia: UNIQA poisťovňa; dátum: 1.10.2018.
6. Skutkové a právne závery prvostupňového súdu: Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že v nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súdu (najmä bod 21. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, článok III, bod 3.2, odsek 19 zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 a článok VII, bod 4 odmeňovacej smernice na čl. 191 spisu) u všetkých stornoprovízií, ktoré tvoria predmet uplatneného nároku vo výške 127,58 € finančné inštitúcie uplatnili nárok na vrátenie stornoprovízií (52,08 € dňa 8/2018 čl. 217, 218; 2,86 € dňa 15.6.2018 čl. 316; 6,10 € dňa 15.7.2018 čl. 340; 0,15 € dňa 4.7.2018 čl. 375; 0,83 € dňa 2.7.2018 čl. 383, 384; 44,71 € (predtým nesprávne 44,77 €) dňa 2.8.2018 čl. 394, 395; 10,23 € dňa 7/2018 čl. 428, 429; 4,10 € dňa 7/2018 čl. 428, 430; 1,92 € dňa 7.9.2018 čl. 506, 507, 508; 2,16 € dňa 9/2018 čl. 452; 2,44 € dňa 1.10.2018 čl. 462, 463; spolu 127,58 €). Splnením zmluvnej podmienky uniesol žalobca dôkazné bremeno voči žalovaným 1/, 2/ na vyplatenie zmluvného nároku, na vrátenie stornoprovízie v celkovej výške 127,58 €. Uniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že nárok nie je premlčaný, vzhľadom k aplikácii 4-ročnej premlčacej lehoty podľa § 387, 397 Obchodného zákonníka. Finančná inštitúcia voči žalobcovi uplatnila nároky na vrátenie vyplatených provízií v roku 2018, žaloba bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 23.12.2018, nárok teda nie je premlčaný. Z uvedených dôvodov súd priznal nárok v celom rozsahu 127,58 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/, 2/ nevrátili stornoprovízie na výzvu žalobcu v stanovenej lehote, dostali sa do omeškania s plnením a súd ich zaviazal zaplatiť žalobcovi aj 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 127,58 € od 18.12.2018 do zaplatenia. Keďže žalovaní 1/, 2/ uplatnili v tomto konaní aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 €, čo je príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 Občianskeho zákonníka, bola im priznaná aj táto suma. Žalovaní 1/, 2/ sú zodpovední voči žalobcovi spoločne a nerozdielne. Žalovaný uzavrel zmluvu o pristúpení k záväzku, preto zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného.
7. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu stranám konania zo záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (keďže nepodali mimoriadny opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu) žalovaní 1/, 2/ dňa 11.2.2021 (čl. 618) uviedli: Odvolací súd si nenaštudoval všetky zmluvy a dodatky, ktoré uzavreli strany sporu. Konkrétne si nenaštudoval bonusovú smernicu. Ak má žalobca nárok na stornopoplatky, bol si povinný odpočítať z dôchodkového účtu. Poukázal na článok VIII, písm. c), bod 5. bonusovej smernice a na odpočítanie storien po ukončení spolupráce (v prípade zániku zmluvného vzťahu). Vzhľadom na dodatok 1 k zmluve o spolupráci zo dňa 20.3.2014 a v bonusovej smernici mal žalobca odpočítať storná, ktoré sú predmetom žaloby v súlade s uvedenými zmluvami. Toto neučinil. Na dôchodkovom účte mal žalovaný v čase zániku zmluvného vzťahu 4 500 €. Storno poplatky predstavujú 127 €. Pokiaľ tak žalobca neučinil, porušil zmluvné dojednanie. Tento spor vyvolal žalobca. Bol povinný si najskôr odpočítať stornopoplatky z dôchodkového účtu žalovaného. Až v prípade, ak ich výška presiahne dôchodkový účet, mohol si ich uplatniť na súde.
8. K tomu súd udáva, že takéto tvrdenia produkovali žalovaní už pred rozhodnutím prvostupňového súdu rozsudkom prvým v poradí a pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Napriek tomu záväzný právny názor odvolacieho súd neobsahuje pokyn pre prvostupňový súd o povinnosti započítať nároky žalobcu s nárokom žalovaných. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP je súd viazaný tým, čo učinil predmetom konania žalobca. Prvostupňový súd bol viazaný aj záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Predmetom konania teda bol zmluvný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 127,58 € ako stornoprovízie. Takýmto predmetom sporu bol súd viazaný, k takému predmetu sporu viedol dokazovanie a o takom predmete sporu rozhodol. Súd vzhľadom k viazanosti predmetom sporu nie je povinný riešiť kompletné zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Žalovaným 1/, 2/ nič nebráni v tom (ani nebránilo), aby podali samostatnú žalobu na uplatnenie svojich zmluvných nárokov proti žalobcovi podľa článku VIII, písm. c), bod 5 bonusovej smernice, dodatku č. 1 k zmluve o spolupráci zo dňa 20.3.2014 a v bonusovej smernici. Ku dňu rozhodovania súdu 13.5.2021 bol skutkový stav nezmenený, totožný ako bol aj v čase rozhodovania prvostupňovým súdom prvým rozsudkom v poradí, ako bol aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, preto súd na túto situáciu aplikuje rovnaké závery, ako ich uviedol v rozsudku súdu prvostupňového súdu prvého v poradí (bod 5. odôvodnenia, strana 13, čl. 557). Kompenzačnú námietku žalovaní uplatnili len do výšky nároku 127,58 € tvoriacej predmet sporu 4Cb/2/2019. Preto ich návrh procesný súd vyhodnotil ako obranu. V rámci obrany neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že existujú spôsobilé započítateľné pohľadávky, ktoré sa stretli s pohľadávkami žalobcu a došlo k ich zániku vo výške uplatneného nároku. Žalovaní 1/, 2/ napriek skutočnosti, že už v prvom rozsudku v poradí táto procesná vada bola konkretizovaná, procesné vady neodstránili. Ich nároky na započítanie neboli zadefinované presným, určitým spôsobom čo do výšky, čo do základu nároku, čo do splatnosti nárokov, aby bolo možné preskúmať, kedy došlo k stretu pohľadávok. Takéto náležitosti ich kompenzačná námietka nespĺňala. Bola neurčitá, všeobecná. Jednostranný právny úkon započítania kompenzačná námietka, teda bola neplatným právnym úkonom, pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nároky žalovaného, v akej výške, z akého titulu, s akou dobou splatnosti, aké dôkazy započítavajú žalovaní, proti ktorým konkrétnym nárokom žalobcu, v akej výške, aký základ, aká doba splatnosti podľa § 580 Občianskeho zákonníka: „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Z jednostranného prejavu vôle žalovaných nevyplýval jednoznačný, určitý prejav vôle a dôkazy smerujúce k tomu, že pohľadávky sú existujúcimi pohľadávkami, že sú spôsobilé na započítanie, kedy sa stretli, teda kedy došlo k započítaniu, kedy je lehota splatnosti jednotlivých pohľadávok. V nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP súd nie je povinný a nemá ani právo namiesto žalovaných 1/, 2/ produkovať tvrdenia a dôkazy, pretože by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti strán konania. Takúto povinnosť mali žalovaní 1/, 2/. Taktiež nebolo povinnosťou súdu, aby sám zostavoval z pripojených dôkazov namiesto žalovaných 1/, 2/ tvrdenia, a to z rovnakých dôvodov. Takúto povinnosť mali žalovaní 1/, 2/. Z uvedených dôvodov súd postupoval v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a rovnako, ako v prvom rozsudku v poradí (bod 5. odôvodnenia, strana 13, čl. 557) konštatuje, že kompenzačná námietka bola uplatnená len do výšky nároku, preto bola vyhodnotená len ako obrana, v rámci ktorej žalovaní právne relevantným spôsobom neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že nárok zanikol započítaním. Z tohto dôvodu súd žalobu nezamietol (§ 147 ods. 2 CSP, § 580 Občianskeho zákonníka).
9. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ na pojednávaní dňa 13.5.2021 k jednotlivým stornoprovíziám uviedli, že síce ide o dôkazy finančných inštitúcií voči žalobcovi na vrátenie stornoprovízie, ale výška stornoprovízií, ktoré finančné inštitúcie požadujú od žalobcu je iná, ako výška stornoprovízie, ktorú žalobca požaduje od žalovaných 1/, 2/. K tomu vyslovil prvostupňový súd na pojednávaní predbežný názor a teraz uvádza: Je zrejmé, že medzi žalobcom a finančnými inštitúciami sú uzavreté iné zmluvné vzťahy ako je zmluva o spolupráci, ktorá je uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Preto výška stornoprovízie, ktorú požadujú finančné inštitúcie od žalobcu nemusí a nie je totožná s výškou stornoprovízie, ktorú požaduje žalobca od žalovaných 1/, 2/. Výška stornoprovízie, ktorú požaduje žalobca od žalovaných 1/, 2/ je v súlade so zmluvným dojednaním, ktoré je medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Podstatné bolo, že bolo zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ naplnené. Žalobca preukázal, že finančná inštitúcia voči nemu uplatnila nárok z konkrétnej zmluvy žalovaných 1/, 2/ na vrátenie stornoprovízie a súčasťou výzvy finančnej inštitúcie voči žalobcovi bola aj stornoprovízia, ktorá sa týka sporných zmlúv, z ktorých vrátenie stornoprovízie žiada aj žalobca voči žalovaným 1/, 2/.
10. Trovy konania: Súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že plný úspech v konaní má žalobca, preto žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.