Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/144/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, Y., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, zast. Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o neplatnosť právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. mája 2020 č. k. -251 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 2 153,66 eura zastavil. Podanú žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , b), , , a uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 06. 08. 2019 zobral späť žalobu v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 4 556,01 eura a z uvedených dôvodov žiadal, aby súd konanie o tejto časti zastavil. Z uvedeného dôvodu súd konanie sčasti zastavil, nakoľko žalobca ešte pred meritórnym otvorením pojednávania, avšak po doručení žaloby žalovanej strane, zobral späť žalobu sčasti. Súd v konaní rozhodol o pokračovaní so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava ako právnym nástupcom žalobcu Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, kedy vychádzal zo skutočnosti, že k 01. 01. 2018 došlo k zániku žalobcu, a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupníckymi spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a. s. a VÚB Leasing, a. s. Podľa Projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11. 12. 2017 spísaného vo forme notárskej zápisnice všetky práva a povinnosti zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným prevzal právny nástupca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., a preto súd nemohol prihliadnuť k námietke vecnej legitimácie žalovanej spoločnosti VÚB, a. s. uplatnenej žalobcom počas konania. Žalobca ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany práv spotrebiteľa v podanej žalobe na tom základe, aby súd prioritne určil neplatnosť právneho úkonu zmluvy o revolvingovom úvere Žiadosť/ Zmluva o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 05. 05. 2005, uzatvorenej podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy na č. l. 11, ako aj s tým nadväzujúcich nárokov, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a nakoľko žalobca podľa vlastného udania mal vykonať úhrady nad sumu istiny, preto sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj ochrany práv spotrebiteľa. Na základe citovanej zmluvy o revolvingovom úvere Žiadosť/Zmluva o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 05. 05. 2005 bola medzi stranami sporu dohodnutá výška úverového rámca v sume 80 000,- Sk pri dohodnutej splatnosti v počte 30/mesačných splátok po 2 700,- Sk a rovnako v citovanej zmluve bol odkaz na možnosť ďalšieho úverového rámca vo výške 48 000,- Sk, ktorého možnosť, čerpania bolo oznámené žalobcovi na základe písomného podania označeného

ako „Schválenie Žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro“ z č. l. 80 súdneho spisu so štandardnou mesačnou splátkou po 1 600,- Sk. Súd mal počas konania preukázané z predložených výpisov z Pôžičkovej karty Quatro na č. l. 6-10 a z č. l. 12-19, že žalobca svoje oprávnenie využil a úver čerpal. Súd mal za to, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako spotrebiteľ - teda slabšia strana, ale postavenie slabšej strany sa však nedá absolutizovať a vychádza sa z definície priemerného spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý má primerané množstvo informácií a je v rozumnej miere pozorný a obozretný, a to s ohľadom na jeho sociálne a kultúrne faktory a jazykové schopnosti. Od spotrebiteľa sa teda vyžaduje určitá miera pozornosti, ktorá má svoj obraz napríklad v tom, že spotrebiteľ musí vykonať určité kontrolné zisťovania, aký tovar vlastne kupuje alebo akú zmluvu uzatvára. Európsky súdny dvor dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého spotrebiteľa, ktorého inteligenčný kvocient nie je na hranici demencie, ale ktorý je schopný sa slobodne rozhodnúť (C-315/92). Uviedol, že pri hľadisku priemerného spotrebiteľa je nutné vychádzať z konkrétneho typu vzťahu, na ktorý sa aplikuje. Vo vzťahu k vznesenej námietke absencie RPMN mal súd za to, že medzi stranami bolo nepochybne dohodnuté, na č. l. 11 súdneho spisu bodu 37 zmluvy, žalobca v postavení klienta zobral na vedomie skutočnosť, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov, preto správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov a zúčtuje na ťarchu kartového účtu, o čom sa výpis z účtu doručil žalobcovi. Za tejto situácie sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej strany vo vzťahu k dohode o určení RPMN, že je možné vychádzať len z indikovaného výpočtu RPMN. Na základe uvedeného súd podanú žalobu zamietol, a to aj s poukazom na Zákon o bankách, keď súd vychádzal podľa v konaní aj zo zhodných tvrdení strán, a to, že boli v právnom vzťahu, a to od 10. 05. 2005 do r. 2013, keď došlo k opakovanému prevydaniu platobných kariet, a to za obdobie od r. 2005 do r. 2009 a následne do r. 2009 do r. 2013 a rovnako boli preukázané transakcie z predložených Výpisov z Pôžičkovej karty Quatro na č. l. 6-10 a z č. l. 12-19, že žalobca svoje oprávnenie využil a úver čerpal a s tým spojených prehľadov obratov za jednotlivé časové obdobia od r. 2005 do r. 2013. Na základe uvedených spoločnosť VÚB, a. s. podľa o bankách bola povinná viesť obchodnú knihu a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe tak, že po skončení príslušného mesiaca bola vystavená a žalobcovi odoslaná informácia z informačného systému banky, a to výpis z bankovej knihy o obratoch, z ktorého bol zrejmý rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou o používaní kreditnej karty a čerpaní a splácaní poskytnutého úverového rámca, výšky povinnej splátky s dátumom splatnosti splátok. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystavil a odoslal klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Nakoľko žalobca nespochybnil skutočnosť, že vyčerpal sumy 80 000,- Sk + 48 000,- Sk a rovnako na predložených výpisoch z prehľadov transakcií o obratoch, vrátane účtovania poplatkov, tieto nespochybnil, nedoručil správcovi písomnú reklamáciu k doručenej informácii z informačného systému banky, a to výpisov z Pôžičkovej karty Quatro, súd mal za to, že týmto spôsobom žalobca nespochybnil údaje z uvedeného výpisu, z ktorého dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojený so správou, používaním kreditnej karty. Žalobca v podanej žalobe, ako aj vo vznesenej námietke podpisu za žalovanú spoločnosť na pojednávaní dňa 29. 05. 2020 namietol oprávnenie konať za žalovanú spoločnosť, a to, že pri podpise za VÚB nie je uvedené, kto sa podpisoval, či mal na to plnú moc, resp. či neboli títo zástupcovia VÚB prítomní naraz pri podpise zmluvy dňa 05. 05. 2005 v obci Y. a tiež jej chýbala plná moc. Spoločnosť VÚB, a. s. vznikla bez mála pred 30 rokmi dňa 01. 04. 1992 a t. č. nepochybne už má vyprofilovanú štruktúru nižších organizačných zložiek s na to určenými osobami oprávnenými konať za spoločnosť v predmete podnikania a to v poskytovaní úverov, pôžičiek, resp. bankových záruk, protizáruk, ručení a iných bankových produktov, pri ktorých je nevyhnutnou náležitosťou vyriešenie konania za túto spoločnosť a senát 7C OS Komárno z jeho činnosti nepozná prípad právneho vzťahu do súčasnosti, kde by nebola táto podmienka zachovaná a to oprávnenie konania za spoločnosť. Napokon, podľa súdu je možné pri riešení tejto otázky prihliadať aj ku skutočnosti, že dohodnuté plnenie žalovaná strana zo strany banky nespochybnila, teda v zmysle zmluvy sa dohodnuté plnenie zo strany žalovanej bez závad poskytlo, len s odstupom po viac ako 12 rokov (zmluva bola uzatvorená dňa 10. 05. 2005 a žaloba sa doručila dňa 10. 07. 2017) po čerpaní si žalobca spomenul na nedodržanie tejto podmienky zmluvy, a preto súdu sa táto námietka javí ako účelová. Ďalej vo vzťahu k námietkam žalobcu v podanej žalobe, ako aj vo vzťahu k vyjadreniu zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 29. 05. 2020, súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého je potrebné, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh, rovnaký právny názor prezentoval vo svojom rozhodnutí Najvyšší

súd Slovenskej republiky pod spis. zn. zo dňa 22. 02. 2018 (a následne aj zo dňa 17. 04. 2018). Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že v uzatváraných zmluvách nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda nebolo nevyhnutné určiť konkrétnym dátumom, ale postačilo vymedzenie iným určitým spôsobom, ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňovalo spotrebiteľovi tento dátum identifikovať a podľa súdu citovaná zmluva Žiadosť/Zmluva o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 05. 05. 2005 je v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď vo vzťahu k sume úveru 80 000,- Sk bola doba splatnosti vymedzená počtom mesačných splátok 80. Vo vzťahu k sume revolvingového úveru bola síce suma mesačnej splátky v zmluve dohodnutá a to v objeme 1 600,- Sk, avšak z charakteru dojednania o úvere ako revolvingového je zrejmé, že do doby existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu, bol žalobca oprávnený úver splácať a zároveň aj čerpať a to s na to určeným prostriedkom platobnou kartou, kedy k tzv. prevydaniu, k obnoveniu platobnej karty po r. 2013 zo strany žalovanej spoločnosti nedošlo, a preto ani v samotnej zmluve o úvere z r. 2005 nemohla byť určená konečná doba splatnosti, čo však podľa súdu nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Ďalej súd podanú žalobu vo zvyšku uplatneného nároku, že úver je bezúročný a bez poplatkov a s tým súvisiaceho nároku na vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj ochrany práv spotrebiteľa tiež zmietol, na tom základe, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o neplatnosti právneho úkonu zmluvy o úvere, preto vykonané úhrady boli v súlade so zmluvou, teda nedošlo k úhradám nad dohodnutý rámec zmluvy ako základu pre vydanie bezdôvodného obohatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa , , a uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu, ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní žalobu žalobcu zamietol, tým sa procesne úspešnou stranou sporu stala žalovaná strana, ktorá si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100% v zmysle ustanovenia .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ospravedlnil úžeru dodávateľa Consumer Finance Holding a. s., ktorý sa na úkor spotrebiteľa bez právneho dôvodu obohatil. Napadnutý rozsudok je nezákonný, nepreskúmateľný a v rozpore s úniovým právom. Odôvodnenie rozsudku je arbitrárne a je zmätočné. Súd prvej inštancie na strane 11 uviedol, že úver bol 80.000 Sk a počet splátok bol 80, čo je nepravda a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie svojvoľne odôvodnil rozsudok v rozpore so skutočnosťami v prejednávanej veci. Jeho právne postavenie ako spotrebiteľa je ohrozené, napriek tomu, že úver preplatil a obrátil sa na súd, aby mu poskytol ochranu z dôvodu, že žalovaný dodávateľ mal postúpiť pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia. Uviedol, že úver 80 000,- Sk = 2.655,51 eura splátka 2 700,- Sk = 89,62 eura x 30 = 2 688,60 eura a úver 48 000,- Sk = 1 593,31 eura splátka 1 600,- Sk = 53,11 eura bez uvedenia počtu splátok a bez uvedenia odplaty určite a zrozumiteľne, pričom taký právny úkon je neplatný s poukazom na ust. . So skutočnosťou, koľko mala byť dojednaná odmena za úver vo výške 48 000,-Sk sa súd prvej inštancie nevysporiadal a tak táto námietka spotrebiteľa ostala neodôvodnená. Poskytnutím poslednej sumy 20,- eur dňa 10. 01. 2013 a zablokovaním karty došlo de facto a de jure k poskytovaniu revolvingového úveru dodávateľom. Dodávateľ však nútil spotrebiteľa platiť za úver ďalej a vo výpisoch vykazoval transakcie nazvané sankčné úroky, štandardné úroky, náklady mandátnej správy pohľadávky, náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti, pričom nie sú určité a zrozumiteľné ani špecifikované. Uviedol, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole. Je úlohou súdu určiť, či sa má podmienka

zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a . V prípade kladnej odpovede je úlohou súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Za okolností, aké sú vo veci samej, neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku . Ak nejde o takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o RPMN v jej podmienke týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle článkov 3 a . Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto zmluvu z hľadiska smernice 93/13, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Uviedol, ako úver platil, a že podľa výpisu pôžičkovej karty QUATRO zo dňa 10. 02. 2017 na č. l. 12 -19 je na konci výpisu súčet uvedený ako debetná transakcia 9 860,37 eura, kreditná transakcia 10 565,90 eura a rozdiel je preplatok 705,53 eura. Spotrebiteľ celkom preplatil úver o 4 556,01 eura, na ktoré má zákonný nárok. Súd mal preukázané, že spotrebiteľ mal i preplatok na karte o 705,53 eura a ani na túto skutočnosť hodnú osobitného zreteľa neprihliadol a to na bezdôvodné obohatenie dodávateľa o 705,53 eura. Súd prvej inštancie za každú cenu obhajoval dodávateľa a nemiestne kritizoval vo svojom rozhodnutí spotrebiteľa. RPMN ani cena za poskytnuté plnenie, v tomto prípade za poskytnutý úverový rámec 48 000,- Sk nebola vopred určite a zrozumiteľne dohodnutá, a preto je taký úver plnenie bez príslušenstva. Advokát žalovaného k veci uviedol, že k postúpeniu došlo, avšak v súdom určenej lehote takúto zmluvu o postúpení nepredložili. K námietke pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že ich pohľadávka bola postúpená na Intrum Justitia. Doposiaľ nie je známe, aká pohľadávka mala byť postúpená, pričom s touto otázkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a tak je jeho rozhodnutie arbitrárne, pretože spotrebiteľ sa aj po vydaní rozhodnutia vo veci samej ocitá v stave právnej neistoty. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. o sudcovskej koncentrácii konania, pretože podľa sporový poriadok v sporoch s ochranou slabšej strany sa koncentrácia konania neuplatňuje. Súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenia a neprihliadol na skutočnosť, že predložená spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že cena plnenia nebola individuálne dojednaná, podmienky o cene úveru sú neprijateľné podmienky. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd prvej inštancie aplikoval ust. , pričom nie je jasné ani zrozumiteľné, prečo ho v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, keďže nebolo preukázané, že bol úver spoplatnený, resp. že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť. Súd prvej inštancie neaplikoval ust. , . Podľa , , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Uviedol, čo musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovať a uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d), až j), k) a i), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Doposiaľ nie je jasné aké sú celkové náklady úveru, preto žiadal, aby sa súd zaoberal cenou daného úveru, pretože ide o rozhodujúcu skutočnosť pre spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd nesprávne, svojvoľne a arbitrárne odôvodnil, že zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, z nej nevyplýva výlučná pôsobnosť na daný vzťah, a tak mu odňal právo na spravodlivý proces. Poukázal na ustanovenia a a uviedol, že odplata za daný úver je neurčitá, a tak ide o neplatný právny úkon, ako i celú zmluvu. Súd vo veci nerozhodol podľa ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa

tohto zákona. Súd po hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nerešpektoval rozhodnutia vyšších súdov a únijové právo. Poukázal na uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) zo 16. novembra 2010 Pohotovosť s. r. o./ Iveta Korčkovská (Vec C-76/10). Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedený rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu () a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený ( ). Okresný súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto argumentáciou v podaniach zaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania. Nie je pochopiteľné odôvodnenie na strane 8 odsek 2, v ktorom uviedol, že súd v konaní rozhodol o pokračovaní so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava ako právnym nástupcom žalobcu Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, kedy vychádzal zo skutočnosti, že k 01. 01. 2018 došlo k zániku žalobcu, a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupníckymi spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a. s. a VÚB Leasing, a. s. Podľa projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11. 12. 2017 spísaného vo forme notárskej zápisnice všetky práva a povinnosti zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným prevzal právny nástupca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., a preto súd nemohol prihliadnuť k námietke vecnej legitimácie žalovanej spoločnosti VÚB, a. s. uplatnenej žalobcom počas konania. Vo vzťahu k vznesenej námietke absencie RPMN súd mal za to, že medzi stranami bolo nepochybne dohodnuté, na č. I. 11 súdneho spisu bodu 37 zmluvy, žalobca v postavení klienta zobral na vedomie skutočnosť, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov, a preto správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov... a zúčtuje na ťarchu kartového účtu, o čom sa výpis z účtu doručil žalobcovi. Za tejto situácie sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej strany vo vzťahu k dohode o určení RPMN je možné vychádzať len z indikovaného výpočtu RPMN. Súd mal mať na zreteli, že podmienka v zmluve, ktorou zaväzuje dodávateľ spotrebiteľa súhlasiť s nim naformulovanou podmienkou, že zobral na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov je neprijateľná podmienka. Pretože súd prvej inštancie neprihliadol na neplatnosť tejto neprijateľnej podmienky je rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný. Žalobca v podanej žalobe, ako aj na pojednávaní, podpis za žalovanú spoločnosť namietal, ako i oprávnenie konať za žalovanú spoločnosť, a to, že pri podpise VÚB nie je uvedené, kto sa podpisoval, či mal na to plnú moc, resp. či neboli títo zástupcovia VÚB prítomní naraz pri podpise zmluvy dňa 05. 05. 2005 v obci Y. a tiež jej chýbala plná moc. Súd nesprávne odôvodnil v napadnutom rozsudku posúdenie podpísania zmluvy a nedostatočne sa s tým vysporiadal, pričom ide o arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie, pretože na túto skutočnosť nevykonal dokazovanie. Súd nesprávne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, pretože v prvom rade bolo potrebné zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a rešpektovať Zákon o spotrebiteľských úveroch a pre prípad nedodržania dodávateľom jednotlivých ustanovení mal posúdiť súd prvej inštancie úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa ani nepokúsil o zmierlivé usporiadanie strán sporu. On ako spotrebiteľ je diskriminovaný postupmi dodávateľa, o čom sa nemá ako dozvedieť a spolieha sa na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzavieraní zmluvy, pričom dodávateľ koná na ujmu jeho práv a on nemám inú možnosť domôcť sa svojich práv, preto len prostredníctvom všeobecného súdu Slovenskej republiky mi môže byť poskytnutá ochrana a to orgánom verejnej moci, ktorý je jediným orgánom rozhodnúť o mojich právach a právom chránených záujmov. Súd v tomto konaní nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, pretože nepredvolal a nevyslúchol stranu žalovaného, ako i zamestnancov, ktorí mali dotknutú spotrebiteľskú zmluvu vyhotoviť a podpísať, súd nepreskúmal postúpenie pohľadávky, pričom doposiaľ tieto skutočnosti o platnosti zmluvy sú sporné a súdom neodôvodnené v neprospech spotrebiteľa, od ktorého prijal žalovaný dodávateľ plnenia bez právneho dôvodu, pričom sa bez právneho dôvodu obohatil a získal úžeru. Namietol rozhodnutie o

trovách konania, pretože súd v tomto konaní žalobu žalobcu zamietol nedôvodne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, vec mu vrátil na konanie a nové rozhodnutie a zaviazal protistranu na úhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že indikatívny výpočet RPMN je dostačujúci, správny a jediný možný, že v zmluve neabsentuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), že zmluva nie je neplatným právnym úkonom, pričom ku každému z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podal vyčerpávajúce odôvodnenie. V danom prípade sa jedná o revolvingový úver - tzn. opakovane čerpaný a splácaný úver, ohraničený úverovým rámcom. Tento úver je dlžníkovi poskytnutý na základe kreditnej karty, čo je zo zmluvy zrejmé. Práve z uvedeného dôvodu, že sa jedná o revolvingový úver, nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Zmluvná dokumentácia preto obsahuje príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch). Zákonná náležitosť uviesť výšku RPMN je teda splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN (t.j. príklad výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných; inak sa zákonná požiadavka splniť nedá), nakoľko na presný výpočet RPMN je potrebné vopred poznať napr. presnú výšku úveru (koľkokrát a v akej výške bude opakovane revolvingový úver čerpaný) a počet splátok, atď. Pri revolvingovom úvere to však nie je možné, keďže zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, spotrebiteľ má k dispozícii na čerpanie úverový rámec (počiatok čerpania je navyše spojený zväčša s použitím karty, nie uzavretím zmluvy), veriteľ a zrejme ani spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie, koľko a ako dlho bude čerpať úver a splácať ho. Jediný reálny možný je teda indikatívny výpočet RPMN (inak by veriteľ musel vopred do zmluvy vypočítavať RPMN pre každý jeden z neuzavretého počtu uvažovaných variantov vývoja úverového vzťahu, a to nie je splniteľná úloha). Vo vzťahu k vznesenej námietke podpisu zmluvy za žalovaného poukazuje žalovaný na to, že žalobca uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový rámec. Predmetom bolo poskytnutie karty Quatro vydávanej v spolupráci so spoločnosťou „Slovenské kreditné karty, a. s.“. Zo zmluvy jasne vyplýva, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a žalobkyňou. Spoločnosť „Slovenské kreditné karty“ tak v predmetnom zmluvnom vzťahu pôsobila len ako splnomocnenec banky, t.j. v mene a na účet banky, resp. ako sprostredkovateľ (samostatný finančný agent) podľa o finančnom sprostredkovaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (

- ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - žalobcom, proti výrokom, ktoré boli v jeho neprospech ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné podľa zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa podanou žalobou, po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal určenia, že úver zo zmluvy č. 2553995 zo dňa 05. 05. 2005, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že zmluva o úvere č. 2553995 zo dňa 05. 05. 2005, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná a vydania bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy vo výške 4 556,01 eura, keď mal za to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky potrebné náležitosti, preto je neplatná, ako aj bezúročná a bez poplatkov, a keďže žalobca na základe tejto zmluvy zaplatil žalovanému viac ako bola výška úveru, vzniklo z tohto dôvodu na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktorého zaplatenia sa touto žalobou domáha. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 2 153,66 eura zastavil a podanú žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôsledku odvolania žalobcu je toto rozhodnutie predmetom preskúmania odvolacím súdom. Aj keď žalobca v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a celý ho navrhuje aj zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, podľa obsahu a z

dôvodov odvolania odvolací súd jeho odvolanie posúdil ako odvolanie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Zastavujúci výrok je preto už právoplatný.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

8. Súčasťou obsahu základného práva podľa (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. , ). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994). Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, ).

9. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , , ).

10. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práva zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právna argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,

ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (uznesenie NS SR z 31. januára 2019 sp. zn. ).

11. Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

12. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle . Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019 sp. zn. ).

13. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty Quatro zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

15. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný.

16. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Podľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „").

21. Podľa účinného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2014, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

22. Podľa účinného od 01. 06. 2014, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

23. Podľa nariadenia vlády č. účinného od 01. 01. 2015 ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

24. V dôvodovej správe k , ktorým bol do doplnené ustanovenie sa uvádza, že toto ustanovenie sa dopĺňa v smere jeho precizovania, kde sa výslovne ustanovuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným typom písma a ani menším písmom, ako ustanoví vykonávacím predpisom vláda Slovenskej republiky. Táto novela reaguje na zneužívajúcu prax dodávateľov, ktorí napriek tomu, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou, toto naďalej a sústavne používajú. Navrhuje sa pod hrozbou neplatnosti zmluvy ako celku zakotviť presnú úpravu štýlu a veľkosti písma, ktorú bude musieť dodávateľ v zmluvách, ale aj vo všetkých so zmluvou súvisiacich dokumentoch používať.

25. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu bolo to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, nepreskúmateľný, v rozpore s úniovým právom a jeho odôvodnenie je arbitrárne a je zmätočné. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch dospel k záveru, že táto odvolacia námietka je dôvodná. Žalobca už v žalobe a aj neskôr v priebehu konania uvádzal, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukazoval tiež na to, že zmluva o úvere a úverové zmluvné podmienky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere sú voľným okom nečitateľné. Uvádzal, že veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na spotrebiteľa. Napriek tejto námietke, z ktorej odvodzoval neprijateľnosť zmluvných podmienok sa súd prvej inštancie touto jeho námietkou vôbec nezaoberal a nevyhodnotil, ktorá časť zmluvy je ako písaná (ako veľkým písmom), čo tá ktorá časť obsahuje (aké náležitosti zmluvy) a v prípade, ak je niektorá časť zmluvy nečitateľná, aké to má právne dôsledky. Keďže fotokópia zmluvy, priložená žalobcom k žalobe bola nečitateľná, avšak odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, či aj originál je totožný s touto fotokópiou alebo viacero listov bolo zmenšených a vytlačených na jednom liste, požiadal strany o predloženie originálu listiny, na posúdenie veľkosti písma a z nej vychádzajúcej čitateľnosti listiny za účelom posúdenia tejto žalobcovej námietky. Právny zástupca žalovaného originál zmluvy na výzvu odvolacieho súdu odvolaciemu súdu predložil. Z nej odvolací súd zistil, že pre priemerného človeka je voľným okom čitateľná časť, v ktorej sú uvedené údaje o klientovi, údaje o zamestnaní klienta, údaje o finančnej situácii klienta a údaje o požadovanej karte, zmluvné ustanovenia, úverové poistenie a vyhlásenia klienta, avšak obchodné podmienky pre vydanie a požívanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a. s. čitateľné nie sú. Aj keď ustanovenia o veľkosti písma v zmluve boli do včlenené až po uzavretí predmetnej zmluvy, je potrebné túto skutočnosť (nečitateľnosť zmluvných podmienok) vyhodnotiť v zmysle vtedy platných ustanovení a posúdiť záväznosť týchto častí zmluvy a vyvodiť z toho právne dôsledky. Odvolací súd tiež zistil, že pokiaľ súd uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere žiadosť/zmluva o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 05. 05. 2005 bola dohodnutá výška úverového rámca v sume

80 000,-Sk pri dohodnutej splatnosti v počte 30 mesačných splátok po 2 700,-Sk a rovnako v citovanej zmluve bol odkaz na možnosť ďalšieho úverového rámca vo výške 48 000,-Sk, ktorého možnosť čerpania bolo oznámené žalobcovi na základe písomného podania označeného ako schválenie žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro s mesačnou splátkou po 1 600,-Sk, ani v tomto závere sa odvolací súd so zistením skutkového stavu súdom prvej inštancie nestotožňuje. Z predmetnej zmluvy z 05. 05. 2005, z bodu IV. Údaje o požadovanej karte vyplýva, že žalobca žiadal o úverový rámec 80 000,-Sk, pričom z bodu V. vyplýva, že úverový rámec bol schválený vo výške 48 000,-Sk, čo mu bolo následne aj oznámené schválením žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro zo dňa 11. 05. 2005 (č. l. 80). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že právny vzťah účastníkov konania posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva a to podľa osobitného právneho predpisu Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu , aj keď tomu tak nie je, pretože , ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch necitoval v tomto znení - v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, takže vec aj nesprávne právne posúdil (keďže súd prvej inštancie jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku neoznačil arabskými číslicami v zmysle ustanovenia , nie je možné uviesť presný odsek napadnutého rozsudku). S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd po prejednaní podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku je potrebné v zmysle ustanovenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať posúdením náležitostí zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty v zmysle ustanovení, účinných v čase jej uzavretia, záväznosťou obchodných podmienok pre ich nečitateľnosť, tým, či zmluva obsahuje RPMN, či ho musí obsahovať pri tomto type zmluvy (revolving), prípadne ako má byť pri tomto type zmluvy určená a tiež posúdením podmienky v zmluve, ktorou spotrebiteľ berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať RPMN spojenú s revolvingovým úverom (na ktorú poukazoval žalobca), ako aj ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, s ktorými sa súd doposiaľ nevysporiadal, prípadne vysporiadal nesprávne, vrátane námietky, či bola zmluva za veriteľa podpísaná na to oprávnenými osobami a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodniť a vyporiadať sa so všetkými pre posúdenie veci rozhodujúcimi skutočnosťami. K odvolacej námietke o postúpení pohľadávky žalovaného na spoločnosť Intrum Justitia odvolací súd dodáva, že táto skutočnosť doposiaľ nebola v konaní preukázaná. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).