Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Csp-45-2020.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému J. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, J.. Č.. X. T. L. Z., Ž. X, D., o zaplatenie 1 118,57 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 30. 01. 2020, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1 118,57 eura a úrokov z omeškania 8 % ročne zo sumy 768,73 eura od 18. 12. 2018 do zaplatenia a trovy konania. Uplatnenú pohľadávku odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom S. S., a.s. a žalobcom, ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 22. 09. 2010 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť a tak postupca podaním zo dňa 23. 11. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22. 11. 2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 1 118,57 eura, ktorá pozostávala z istiny 768,73 eura, riadneho úroku vo výške 288,29 eura, úroku z omeškania 58,94 eura a poplatku vo výške 2,61 eura. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 13. 02. 2020 platobným rozkazom sp. zn. 5Up/231/2020, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručil žalovanému, a preto žalobca upomínaciemu súdu oznámil, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 300/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu, v dôsledku čoho bola vec postúpená dňa 25. 09. 2020 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) na ďalšie konanie.
3. Na výzvu súdu žalobca reagoval doplnením dôvodov žaloby podaním, doručeným súdu 21. 01. 2021, v ktorom uviedol, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 1 380,- eur dňa 22. 09. 2010 a z poskytnutého úveru vykonal úhrady v celkovej výške 2 020,91 eura splátkami, zaplatenými v období od 03. 09. 2010 do 15. 12. 2017. Z týchto platieb na istinu bola započítaná suma 960,82 eura, na riadny úrok bola započítaná suma 926,20 eura, na poplatky suma 131,53 eura a na úrok z omeškania 2,36 eura. Do istiny veriteľ započítal poplatky za upomienky v celkovej výške 103,40 eura a aj zmluvný úrok vo výške
246,15 eura, takže po započítaní sumy 960,82 eura bola vyčíslená suma 768,73 eura, uplatnená ako zostatok istiny. Žalobca ďalej konkretizoval výpočet riadneho úroku vo výške 288,29 eura za obdobie od 09. 11. 2016 do 12. 12. 2018 s tým, že od 09. 11. 2016 do 15. 12. 2017 vyčíslil úroky z úveru vo výške 15,90 % ročne zo sumy 868,73 eura, od 09. 01. 2017 do 09. 12. 2017 a opakovane 15,90 % úrok aj z istiny 768,73 eura a posledný údaj bol o výpočte úrokov z úveru zo dňa 12. 12. 2018 (takto vyčíslené úroky sú nepreskúmateľné, pričom možno len predpokladať, že sa jedná o chybu v písaní a žalobca mienil vyčísliť úroky z omeškania od 09. 01. 2018 do 09. 12. 2018 zo sumy 768,73 eura). Uplatnené poplatky vo výške 2,61 eura špecifikoval ako neuhradené poplatky za poistenie 3x0,87 eura. Sumu 58,94 eura žalobca špecifikoval ako súčet zmluvného úroku z omeškania vo výške 9,19 eura ku dňu 22. 11. 2017 a zákonného úroku z omeškania vo výške 49,75 eura ku dňu 12. 12. 2018.
4. Žaloba s prílohami, poučenie spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 292 CSP, ako aj uznesenie súdu zo dňa 06. 10. 2020, č. k. 22Csp/45/2020-121, ktorým bol žalovaný vyzvaný aby sa k žalobe vyjadril, boli žalovanému doručené dňa 23. 12. 2020. Žalovaný s k žalobe nevyjadril a nevyjadril sa ani k doplneným dôvodom žaloby, ktoré žalovanému boli doručené dňa 28. 01. 2021.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 12. 05. 2021 (predchádzajúce pojednávanie, nariadené na deň 29. 04. 2021 bolo zrušené v súvislosti s opatreniami súvisiacimi so šírením choroby COVID-19). Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 07. 05. 2021, v ktorom navrhol pokračovať aj rozhodnúť vo veci samej aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní. Poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých súdov vzhľadom na procesnú úpravu § 150 ods. 1 CSP a § 151 ods. 1 CSP. Aj keď sa ospravedlnenie nesporne týka konania, vedeného voči žalovanému J. I. v tejto veci (sp. zn. 22Csp/45/2020), v závere žalobca uvádza sumu 1 002,05 eura, ktorú „žalovaná nevrátila žalobcovi“. Nakoľko predmetom tohto konania nebola suma 1 002,05 eura, nepochybne sa záver ospravedlnenia netýka tejto veci. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd potom rozhodol, že pojednávanie sa vykoná aj v neprítomnosti žalobcu.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že do 08. 01. 2022 ešte bude absolvovať protialkoholické liečenie v Resocializačnom centre FILIUS PAUL, Žibritov. Aktuálne je jeho jediným zdrojom príjmu hmotná núdza, ktorú poberá vo výške 136,- eur, pričom za pobyt v liečebnom zariadení platí mesačne asi 63,- eur. Má vyživovaciu povinnosť k 15-ročnému synovi J. I. s tým, že s matkou syna je dohodnutý, že počas pobytu v liečebni nebude na syna platiť výživné. Pred nástupom na liečenie na syna platil mesačne od 100 do 200,- eur. Po ukončení liečby mieni zostať žiť v Krupine, kde je dohodnutý s resocializačným zariadením na poskytnutí ubytovanie aj na vykonávaní murárskych prác. Uviedol, že chce uhradiť to, čo je predmetom sporu, v mesačných splátkach po 100 - 200,- eur, ktoré by však začal platiť až po ukončení liečby.
7. V zmysle ustanovenia § 282 CSP súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku iba na návrh žalobcu. Žalobca v predmetnej veci takýto návrh nepodal, pričom skutočnosť, že žalovaný sa k veci vyjadril prvýkrát až na pojednávaní, neodôvodňuje odročenie pojednávania. Žalobca sa z dôvodu procesnej ekonomiky rozhodol nezúčastniť pojednávania, ale pretože sa jedná sa o spotrebiteľský spor, kde v zmysle § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia, mohol predpokladať, že sa žalovaný zúčastní pojednávania, na ktorom môže byť, v súlade s ust. § 295 CSP, vypočutý aj bez návrhu. Pokiaľ sa preto žalobca rozhodol nezúčastniť pojednávania, nič mu nebránilo v písomnom ospravedlnení navrhnúť súdu, aby v prípade, ak žalovaný návrh uzná, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Takéto procesné podanie žalobca neurobil, preto súd o nároku žalobcu nemohol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Uplatnený nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, takže súd postupoval aj v súlade s procesnými predpismi podľa § 290 a nasl. CSP. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní súd považoval za nesporné, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 380,- eur, ako aj výška splatenej sumy zo strany žalovaného tak, ako tieto žalobca konkretizoval v písomnom podaní. Pretože však žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či uplatnený nárok je v súlade s hmotným právom, či úverová zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či táto zmluva má náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 22. 09. 2010. Zároveň súd na daný vzťah aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské vzťahy.
9. Listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom (iné dôkazy navrhnuté neboli) mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu S. S., a.s., so sídlom v I., ako veriteľ, uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom, dňa 22. 09. 2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej „Úverová zmluva“), ktorou žalovanému bol schválený spotrebný úver „na čokoľvek“ vo výške 1 380,- eur. V časti I. bola individuálne dojednaná úroková sadzba 15,90 % ročne, úrok z omeškania 8 % ročne, spracovateľský poplatok 13,24 eura, poplatok za správu úveru 1,99 eura mesačne, poplatok za upomienku 23,24 eura, výška splátky bola určená „od prvého čerpania do 30. 09. 2010“ vo výške 7,48 eura mesačne, od 10. 10. 2010 vo výške 25,86 eura mesačne, splatná k 10. dňu v kalendárnom mesiaci. Dojednaných bolo 120 splátok, splatných od 10. 10. 2010 a konečná splatnosť úveru bola určená na 10. 09. 2020, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 20,42 %, priemerná hodnota RPMN 24,66 % a celková čiastka, spojená s úverom, 3 017,90 eura. Výzvou zo dňa 05. 10. 2017 banka - S. S., a.s. oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 05. 10. 2017 vo výške 286,56 eura s tým, že túto dlžnú sumu veriteľ požadoval zaplatiť do 15 dní s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžná suma nebude uhradená, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Listom zo dňa 23. 11. 2017 S. S., a.s. oznámila žalovanému, že v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery s účinnosťou od 01. 01. 2015, vyhlásila ku dňu 22. 11. 2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Dlžnú sumu veriteľ vyčíslil na 1 037,- eur. Žalobca predložil ešte ďalšiu výzvu S. S., a.s. zo dňa 12. 09. 2018, ktorou žalovanému bolo oznámené, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 12. 09. 2018 na dlžnú sumu 1 075,05 eura. Nakoľko zosplatniť úver nie je možné opakovane a žalobca nevysvetlil takýto postup jeho právneho predchodcu, listina zo dňa 12. 09. 2018 je bezpredmetná.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1056/2018/CE zo dňa 17. 12. 2018 S. S., a.s., ako postupca, postúpila žalovanému ako postupníkovi viaceré pohľadávky, medzi nimi aj pohľadávku voči žalovanému, vyplývajúcu z Úverovej zmluvy, v celkovej výške 1 118,57 eura, z čoho istina predstavuje 768,73 eura, úroky 347,23 eura, RU 288,29 eur, UOZ 9,19 eura, UONZ 49,75 eura, poplatky 2,61 eura, príslušenstvo celkom 349,84 eura s tým, že výška poslednej úhrady 100,- eur bola vykonaná dňa 15. 12. 2017 a úver mal byť zosplatnený ku dňu 22. 11. 2017.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta, ods. 2 písm. j) ZSÚ, v znení účinnom do 31. 12. 2010, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
13. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ, v znení účinnom do 31. 12. 2010, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Zmluvné strany v časti I. Úverovej zmluvy, uzavretej dňa 22. 09. 2010, dojednali 121 splátok, a to prvú splátku vo výške 7,48 eura, splatnú do 30. 09. 2010 a 120 splátok, splatných od 01. 10. 2010 do 10. 09. 2020, vo výške 25,86 eura, splatné k 10. dňu v mesiaci. Splátka 25,86 eura pozostávala zo splátky vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom. V čase uzatvárania zmluvy však banka nemohla predpokladať vznik omeškania so splácaním úveru zo strany dlžníka, preto úroky z omeškania nemohli byť zahrnuté do výšky mesačne splátky. Navyše výška úrokov z omeškania je stanovená zákonom a závisí odo dňa vzniku omeškania. Už z tohto dôvodu je výška
splátky nepreskúmateľná. Takisto nezrozumiteľný je aj údaj o nákladoch banky, spojených s úverom, pretože v zmluve bol individuálne dojednaný iba poplatok za správu úveru 1,99 eura mesačne, príp. poplatok za upomienku, takže nie je zrejmé, aká čiastka zo sumy a na aké náklady banky mala byť započítaná. Vzhľadom na dojednanú výšku a počet splátok, žalovaný mal zaplatiť celkom 3 123,92 eura, čomu zodpovedá RPMN 21,61 %. Potom údaj v Úverovej zmluve o celkovej čiastke, spojenej s úverom, 3 017,90 eura je neurčitý, nezrozumiteľný a v dôsledku toho je nesprávne uvedená aj RPMN 20,42 % v neprospech spotrebiteľa. Uvedené má potom v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) b) ZSÚ za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol preto veriteľovi povinný vrátiť iba požičanú sumu v celkovej výške 1 380,- eur. Pretože medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 2 020,91 eura, žalovaný pred začatím konania splatil veriteľovi požičanú sumu v celom rozsahu, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.
15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Vzhľadom na výsledok konania nárok na náhradu trov vznikol úspešnému žalovanému. Žalovaný však uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.