Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT, a.s., so sídlom U vlečky 1749/4, 143 00 Praha 4 - Modřany, Česká republika, IČ: 29 216 842, právne zastúpeného spoločnosťou VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 34.869,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -88 zo dňa 12.02.2020 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v časti zamietavého výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok 18,90 % ročne zo sumy 31.908,88 Kč od 2.8.2016 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33 369,- CZK s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 31 908,88 CZK od 2.8.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou súdu prvej inštancie 16.10.2018 žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 34.869,- Kč s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi Českou spořitelnou, a.s. a žalovaným bola dňa 23.01.2015 uzatvorená Smlouva o úvěru, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 30.000,- Kč. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v zmluve, pričom sa zaviazal platiť úroky z úveru vo výške 19,90 % ročne a poplatky za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru, prípadne poplatky za poistenie vo výške podľa zmluvy a aktuálneho sadzobníka veriteľa. Žalovaný však zmluvou dohodnuté podmienky nedodržal, pre uvedené bol úver zosplatnený a žalovaný bol upozornený na to, že pohľadávka je naďalej úročená úrokom z úveru, ako aj zákonným úrokom z omeškania. Z dôvodu, že dlžná suma nebola uhradená, Česká spořitelna, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku 01.08.2016 na žalobcu na základe Smlouvy o postoupení pohledávek. Žalobca preto žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 34.869,- Kč, poplatky vo výške 1.500,- Kč s úrokom z úveru vo výške 19,90 % ročne a úrokom z omeškania 8,05 % ročne. Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník - § 1810, § 1812 ods. 2, § 1813, § 1815, § 1970, na ustanovenia zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveřu - § 1 veta druhá, § 6 ods. 1, 2 a na § 2 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., mal za to, že žalobou uplatnený nárok bol dôvodný len čo sa týka sumy 33.369,- Kč. Nedôvodný bol v časti uplatnených

zmluvných úrokov vo výške 19,90 % ročne z dlžnej istiny 31.908,88 Kč od 02.08.2016 do zaplatenia, pretože podľa súdu prvej inštancie od splatnosti je dlžník v omeškaní, musí platiť zákonné úroky z omeškania, v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Preto žalovanému uložil okrem sumy 33.369,- Kč zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 31.908,88 Kč od 02.08.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žiadaných úrokov žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia bol aj nárok na uplatnené poplatky 1.500,- Kč, ktoré žalobca v žalobe nešpecifikoval. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v ktorom súd zamietol žalobu v časti úrokov vo výške 19,90 % ročne z dlžnej istiny 31.908,88 Kč od 02.08.2016 do zaplatenia, majúc za to, že sú dané odvolacie dôvody v zmysle a . Poukázal na to, že dohodnutý úrok je istý druh protiplnenia za poskytnuté finančné prostriedky, ktorý je viazaný na nemožnosť veriteľa disponovať svojimi peniazmi, ide o cenu za požičanie peňazí dlžníkovi. Zosplatnením úveru veriteľ nezískava automaticky možnosť opätovne disponovať svojimi finančnými prostriedkami, iba žiadať od dlžníka ich zaplatenie s možnosťou domáhať sa vrátenia týchto finančných prostriedkov od dlžníka prostredníctvom súdneho konania. Nie je dôvod na to, prečo by v prípade zosplatnenia nemal dlžník ďalej platiť cenu za požičanie peňazí, keď peniaze nevrátil. V tomto zmysle súd prvej inštancie zmysel úroku popiera. Nárok na úrok tak ako bol žiadaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu je upravený v samotnej zmluve, nie je si vedomý toho, že by zmluvné dojednanie bolo v rozpore s platným právom Českej republiky alebo Slovenskej republiky. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-94/17 a na to, že rovnaký názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení vo veci sp.zn. . Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží aj zaplatenie úrokov vo výške 19.90 % ročne zo sumy 31.908,88 Kč od 02.08.2016 do zaplatenia a vo zvyšku ponechá rozsudok nezmenený a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý odvolaním, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a listinami tvoriacimi obsah spisu, odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie, ako z dôvodov jeho rozsudku vyplýva, posudzoval nárok zo zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu, Českou spořitelnou, a.s. a žalovaným dňa 23.01.2015, predmetná zmluva sa však v spise vôbec nenachádza. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil len na tvrdeniach žalobcu uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Už táto uvedená okolnosť sama o sebe zakladá dôvod nepreskúmateľnosti rozsudku ako dôvodu pre jeho zrušenie. Za situácie, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený zmluvný vzťah na základe zmluvy, ako je uvedené v žalobe, má relevanciu odvolací argument žalobcu vo vzťahu k súdom nepriznanému nároku na zmluvou dohodnutý úrok z úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvný úrok z dlžnej istiny nie je možné priznať nakoľko po splatnosti úveru má dlžník platiť len zákonné úroky z omeškania, pri uložení povinnosti platiť zmluvný úrok aj úrok z omeškania by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobilo by to nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázkou zmluvne dohodnutého úroku z úveru po zosplatnení úveru sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane v niekoľkých svojich rozhodnutiach, konkrétne v rozhodnutí , , , , , , , , , , . V predmetných rozhodnutiach bolo konštatované, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Pri zosplatnení veriteľ nemá peňažné prostriedky, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa

názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neriadil. Tieto rozhodnutia pritom predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority v oblasti výkladu všeobecného práva.

6. Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil v rozsahu ako je uvedené vo výroku zrušujúceho uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel nemajú oporu v postupe, ktorý pri hodnotení nároku, ktorý bol predmetom konania zrealizoval.

7. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovnej prejedná a rozhodne. Pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z podstatného dôkazného prostriedku, ktorým je zmluva o poskytnutí úveru, konkrétne Smlouva o úvěru, ktorá mala byť uzatvorená medzi Českou spořitelnou, a.s. a žalovaným 23.01.2015 a pri rozhodovaní a posudzovaní uplatneného nároku vo vzťahu k zmluvným úrokom z úveru bude vychádzať z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré odvolací súd odkázal. Súd prvej inštancie sa oboznámi s obchodným registrom firiem v Českej republike, v ktorom pod IČ je žalobca uvedený v právnej forme a.s., nie s.r.o., táto právna forma je uvedená aj v plnomocenstve (č.l. 4 spisu) a zrealizuje úkony smerujúce k odstráneniu pochybenia v mene žalobcu.

8. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( ).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.