Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-109-2020.pdf
PDF · 145.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/109/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diana Bičovej, v právnej veci žalobcu: RD Services, s.r.o., so sídlom Važecká 2319/2, 040 12 Košice, IČO: 50 176 749, právne zastúpenému: JUDr. Tomáš Baulovič, advokát so sídlom v Košiciach, Kupeckého 4, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2020/021495-002 zo dňa 04.05.2020 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP2-2020/021495-002 zo dňa 04. 05. 2020, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2020/009145 zo dňa 31.01.2020 a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 04.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 06.07.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP2-2020/021495-002 zo dňa 04. 05. 2020 ako aj rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2020/009145 zo dňa 31.01.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP2-2020/021495-002 zo dňa 04. 05. 2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2020/009145 zo dňa 31.01.2020 potvrdil.
3. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj prvostupňový správny orgán) č. OU-KE-OCDPK-2020/009145 zo dňa 31.01.2020 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150 eur podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 488/2013 Z. z.) za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 22. 09. 2018 v čase o 17:31:00 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 380,4 km, smer PO, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.
4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 27.02.2020 odvolanie, v ktorom uviedol, že daná spoločnosť sa zaoberá hlavne prenájmom motorových vozidiel a tvrdil, že na všetkých zakúpených vozidlách má spoločnosť zakúpenú diaľničnú známku ihneď po jeho kúpe. V tomto prípade bolo vozidlo novo kúpené s dočasným EČV L.. Na toto vozidlo spoločnosť zakúpila diaľničnú známku 13.09.2018 s číslom dokladu XXXXXXXXXX, čiže uvedené motorové vozidlo s jedinečným VIN: F. malo diaľničnú známku od 13.09.2018. Po obdržaní veľkého technického preukazu vozidlo prihlásili na trvalé značky a dňa 21.09.2018 (piatok) zaslali žiadosť o zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky. Keďže dňa 22.09.2018 spoločnosť dostala výhodnú objednávku na prenájom vozidla do 14.10.2016, vozidlo prenajala.
Dňa 24.09.2018 (pondelok) spoločnosť RD services, s.r.o., obdržala potvrdenie o oprave údajov v evidencii úhrad diaľničných známok, v ktorom je uvedené, že doterajšie znenie identifikačných údajov diaľničnej známky sa v celom rozsahu ruší a nahrádza sa nasledujúcim znením pre EČ L.: Platnosť diaľničnej známky od: 13.09.2018 Platnosť diaľničnej známky do: 31.01.2019.
Žalobca mal za to, že Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) a ani spoločnosti Sky Toll, a. s. nevznikla žiadna majetková ujma, nakoľko diaľnicu využívalo to isté vozidlo, na ktoré bola 13.09.2018 zakúpená diaľničná známka a pochybenie vzniklo len na strane poskytovateľa tým, že zmenu v evidencii úhrad vykonal oneskorene a to až o 3 dni od podania žiadosti. Ako dôkaz predložil potvrdenie o úhrade diaľničnej známky zjednodušená faktúra č.1813353072, potvrdenie o prijatí podania - automatická správa zo dňa 21.09.2018, potvrdenie o oprave údajov zo dňa 24.09.2018. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené dôkazy žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i procesný postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal a stotožnil sa s ním. Odvolanie žalobcu preto zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí po citácii ustanovení § 10a ods. 1, 2, 7, § 11 ods. 1, 2, § 5 ods. 4, § 16 zákona č. 488/2013 Z. z., čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že pokutu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. uložil prvostupňový správny orgán rozkazom č. OU-KE- OCDPK-2019/062885 zo dňa 06.12.2019 (ďalej len „napadnutý rozkaz“) prevádzkovateľovi vozidla za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., tým že dňa 22.09.2018 v čase o 17:31:00 hod. nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty D1, 380,4 km, smer PO, vozidlom s evidenčným číslom L. bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 2 ods. 5, § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1, § 11 ods. 5, § 12 ods. 1 citovaného zákona. Uvedené skutočnosti mal správny orgán bez pochýb preukázané na základe záznamu o vykonaní kontroly č. 15690513 zo dňa 23.09.2018 v čase o 03:04:25 hod. Národnou diaľničnou spoločnosťou, ako osobou, ktorá je ustanovená zákonom č. 488/2013 Z. z. ako osoba spôsobilá na kontrolu dodržiavania povinnosti prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla podľa tohto zákona. Keďže prvostupňový správny orgán nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 tohto zákona uložil mu pokutu 150 EUR. Proti rozkazu podal žalobca odpor. V odpore uvádza tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní proti napadnutému rozkazu.
6. Vzhľadom ku skutočnosti, že účastník konania - žalobca podal proti rozkazu odpor, ktorý nebol odmietnutý, rozkaz bol zrušený v celom rozsahu (§ 13 ods. 5) a prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla. S uvedenou skutočnosťou oboznámil účastníka konania listom zo dňa 16.12.2019 a predvolal ho v určený deň a hodinu za účelom prejednania správneho deliktu v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 a § 33 zákona o správnom konaní. Z prejednávania správneho deliktu je vyhotovená zápisnica. Účastník konania - žalobca sa na prejednanie správneho deliktu dostavil dňa 30.01.2020, kde sa oboznámil s podkladmi pre vydanie rozhodnutia. Na podporu svojich predchádzajúcich podaní v zápisnici opakovane uviedol skutočnosti uvedené v odpore. Odvolával sa na potvrdenie o oprave údajov, ktoré obdržal od NDS, kde je jasne uvedené, že sa v celom rozsahu ruší a nahrádza nasledujúcim znením, kde je uvedené EČ: L., platnosť od 13.09.2018 do 31.01.2019. Okrem uvedených skutočností nepodal žiadne iné návrhy na vykonanie dôkazov.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepredložil doklad o tom, že v čase kontroly dňa 22.09.2018 disponoval dokladom, ktorým by preukázal, že zabezpečil, aby povinnosť úhrady diaľničnej známky k vozidlu bola splnená.
Prvostupňový správny orgán v rámci dokazovania požiadal NDS o vyjadrenie k predmetnej záležitosti. NDS vo svojom stanovisku zo dňa 08.01.2020 potvrdzuje, že pre vozidlo s EČ L. G. bola zakúpená ročná diaľničná známka pre obdobie od 13.09.2018 do 31.01.2019. Kontrolou v rámci evidencie úhrad NDS zistila, že žiadosť o preregistráciu diaľničnej známky z EČ L. na EČ L. bola prevádzkovateľom podaná dňa 21.09.2018 (piatok v čase o 16:01hod.). Poskytovateľ služby notifikačnou emailovou správou oboznámil prevádzkovateľa, že jeho žiadosť prijal na spracovanie. Z tejto správy je tiež zrejmé, že vybavenie žiadosti v prípade, ak ide o zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky, bude realizované podľa čl. VI- Zmena údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky (to je prípad prevádzkovateľa) a v prípade žiadosti ak ide o oslobodenie vozidiel od úhrady diaľničnej známky, bude realizované podľa čl. VII. VOP. Žalovaný mal ďalej bezpochyby preukázané, že zmena v evidencii úhrad bola vykonaná bezodkladne v najbližší pracovný deň, t. j. v pondelok 24.09.2018 (po procese posúdenia a schvaľovania). V ten istý deň bolo prevádzkovateľovi vozidla poskytovateľom služby zaslané stanovisko o vybavení žiadosti, v ktorom poskytovateľ služby zároveň upozorňuje prevádzkovateľa, že diaľničná známka s novým EČ je platná až od okamihu vykonania zmeny t. j. od 24.09.2018.
Žalovaný na základe stanoviska NDS a predložených dokladov konštatuje, že prevádzkovateľ vozidla s EČ L. nemohol v čase spáchania správneho deliktu dňa 22.09.2018 v čase o 17:31:00 hod. disponovať potvrdením vystaveným NDS o schválení preregistrácie vozidla v systéme správcu výberu úhrady diaľničnej známky, pretože jeho žiadosť bola schválená až dňa 24.09.2018 a teda v čase výkonu kontroly dodržiavania povinnosti prevádzkovateľa vozidla nespĺňal podmienky podľa § 4 ods. 2. a ani nedisponoval žiadnym relevantným dokladom o úhrade diaľničnej známky k platnému EČ L. alebo platným dokladom o preregistrovaní úhrady diaľničnej známky z (neplatného EČ L.). Takýto dôkaz správnemu orgánu počas celého konania nepredložil.
8. K námietke žalobcu, že vozidlo s EČ L. už v čase spáchania správneho deliktu malo platnú diaľničnú známku na základe potvrdenia o oprave údajov v evidencii diaľničnej známky, žalovaný konštatoval, že podľa čl. VI. bodu 2 VOP žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom Internetového portálu a prostredníctvom vybraných obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/ alebo krajiny registrácie vozidla/ prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť Diaľničnej známky).
Platnosť diaľničnej známky č. XXXXXXXXXX k EČ L. nastala po jej úhrade dňa 13.09.2018 pre obdobie od 13.09.2018 do 31.01.2019. Na diaľničnej známke po jej úhrade v súlade s platnou legislatívou môže byť realizovaných aj viac opráv alebo zmien. V tomto prípade bola realizovaná dňa 24.09.2018 zmena EČ, na základe ktorej bolo vystavené zákazníkovi priložené potvrdenie. Teda diaľničná známka č. XXXXXXXXXX s časovou platnosťou od 13.09.2018 do 31.01.2019 mala pre obdobie 13.09.2018 - 24.09.2018 údaj EČ L. a od 24.09.2018 15:10 hod. až do konca platnosti 31.01.2019 mala údaj EČ L..
Ak teda účastník konania - žalobca tvrdil, že mu bolo správcom výberu diaľničnej známky odsúhlasené použitie predmetného vozidla s novým EČ, mal takéto dôkazy aj predložiť. Účastník konania - žalobca k predloženému odvolaniu takéto dôkazy nepredložil, ale predložil nasledovné doklady:
- Doklad - potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, zjednodušená faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2018 k EČ vozidla L. s platnosťou diaľničnej známky od 13.09.2018 do 31.01.2019,
- Potvrdenie o prijatí podania - automatická (emailová) správa zo dňa 21.09.2018,
- Potvrdenie o oprave údajov NDS zo dňa 24.09.2018.
9. Ku skutkovým okolnostiam, ktoré sú zistiteľné z listinných dôkazov mal žalovaný preukázané, že prevádzkovateľ vozidla s EČ L. podal žiadosť o preregistráciu EČ L. na EČ L. v evidencii úhrad správcu výberu diaľničných známok. Z predloženej automatickej emailovej správy doručenej prevádzkovateľovi vozidla dňa 21.09.2018 o 16:01 hod. je bez pochýb preukázané, že poskytovateľ služby oznamuje prevádzkovateľovi vozidla, že jeho žiadosť bola poskytovateľom prijatá dňa 21.09.2018 a bolo jej
priradené referenčné číslo EV- 040370/18. Žiadosť bola spracovaná a schválená správcom výberu diaľničnej známky dňa 24.09.2018. Týmto dňom bolo vozidlo s EČ L. zaradené v systéme správcu výberu úhrady diaľničnej známky do databázy vozidiel, ktoré majú uhradenú diaľničnú známku. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla s EČ L. dňa 22.09.2018 v čase o 17:31:00 hod. ešte nedisponoval žiadnym potvrdením o preregistrácii (nie potvrdením o prijatí žiadosti) v systéme správcu výberu diaľničnej známky a z toho dôvodu v zmysle platnej legislatívy a VOP správcu výberu diaľničnej známky nespĺňal v čase výkonu kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla podmienky podľa § 4 ods. 2. Zákon spája moment preregistrácie úhrady s momentom schválenia poskytovateľom služby a následnou registráciou v centrálnej evidencii vozidiel, ktoré majú uhradenú diaľničnú známku, nie ako si mylne vysvetľuje účastník konania - žalobca, že je to moment podania žiadosti (v jeho prípade deň 21.09.2018, kedy bola žiadosť prijatá poskytovateľom služby). Z logiky veci (ale aj s prihliadnutím na § 27 zákona o správnom konaní) vyplýva, že na vybavenie spravidla akejkoľvek žiadosti, ktorá je predmetom posudzovania a schvaľovania má subjekt posudzujúci túto žiadosť na jej vybavenie primeranú lehotu.
10. Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo VOP. Prevádzkovateľ vozidla bol povinný toto ustanovenie zákona bez výhrad akceptovať. Ako vyplýva z čl. I. bodu 2 VOP, ktoré dopĺňajú, konkretizujú zákon č. 488/2013 Z. z., správca výberu úhrady diaľničnej známky, predovšetkým v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 488/2013 Z. z., Nariadením vlády č. 410/2014 Z. z., vydal tieto VOP, ktoré upravujú predovšetkým podrobnosti vo vzťahu k právam a povinnostiam správcu výberu úhrady diaľničnej známky, prevádzkovateľov vozidiel, vodičov vozidiel, prevádzkovateľov vozidiel alebo jazdných súprav oslobodených od úhrady diaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest SR.
11. VOP upravujú predovšetkým podrobnosti vo vzťahu k právam a povinnostiam správcu, prevádzkovateľov, vodičov, prevádzkovateľov vozidiel alebo jazdných súprav pri užívaní vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného je nespochybniteľné, že VOP sú spojené so zákonom č. 488/2013 Z. z., na základe ktorého boli vydané a tak neakceptovanie ich jednotlivých článkov má vplyv aj na samotný právny predpis.
Podstatným znakom špeciálnej delegácie je, že zákonodarca problematiku dostatočne upravenú vo svojich základných rysoch prenecháva na konkretizáciu konkrétnemu subjektu. VOP svojím charakterom upravuje podrobnosti vo vzťahu k právam a povinnostiam správcu výberu úhrady diaľničnej známky, prevádzkovateľov vozidiel, prevádzkovateľov vozidiel alebo jazdných súprav oslobodených od úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Keďže ide o otázky vysoko konkrétne pre ten-ktorý prípad, nie je vhodné tieto otázky upravovať v samotnom zákone. Takáto úprava by viedla k neúmernému nárastu rozsahu textu zákona, čo by často mohlo viesť k jeho neprehľadnosti. Z tohto dôvodu zákon predstavuje dostatočne určito upravený základný rámec priznaným oprávneniam a povinnostiam a konkrétne otázky, ktoré zásadným spôsobom neovplyvňujú samotné zákonné oprávnenie alebo povinnosť (lebo tieto už boli priznané zákonom), prenechávať na konkretizáciu VOP.
Na základe uvedeného žalovaný námietky žalobcu - odvolateľa považoval za nedôvodné, pretože zákon č. 488/2013 Z. z. pri kvalifikácii konania ako správneho deliktu odkazuje v danom prípade (§ 5 ods. 4) na povinnosti prevádzkovateľa vozidla konkretizované vo VOP.
12. Zároveň žalovaný trval na skutočnosti, že uložená pokuta za správny delikt je výsledkom úvahy správneho orgánu v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch - hraniciach uplatnil svoju právomoc. Určil výšku sankcie (v najnižšej zákonom dovolenej sadzby), pričom zákon pripúšťa rozpätie sankcie a to až do výšky 500 EUR. Zároveň prihliadol na okolnosti viazané na subjekt a jeho následok. Správnou úvahou aj v tomto prípade správny orgán zvážil závažnosť porušenia predpisov, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho správania sa prevádzkovateľa. Žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa nemal zákonnú možnosť v rámci ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. pokutu znížiť alebo od nej upustiť.
Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia a celého spisového materiálu dospel k záveru, že, účastník konania nepreukázal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal. V konaní neboli predložené dôkazy, ktorých sa účastník konania dovoláva a dôkazy, ktoré predložil nemajú takú výpovednú hodnotu, na základe ktorých by žalovaný bol oprávnený napadnuté rozhodnutie zrušiť.
II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného
13. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 04.07.2020 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, teda že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiada o jeho preskúmanie a zrušenie, rovnako s rozhodnutím prvého stupňa.
14. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca si svoju povinnosť zakúpiť diaľničnú známku pre príslušné vozidlo, ktoré používalo vymedzený úsek ciest splnil, nakoľko diaľničnú známku zakúpil na konkrétne vozidlo s jedinečným identifikátorom VIN: F., ktorému bolo priradené číslo doklad o zakúpení diaľničnej známky XXXXXXXXXX, ktorú prvotne zaevidoval na dočasné EČV: L. už dňa 13.09.2018 s tým, že po získaní tzv. veľkého technického preukazu a pridelení trvalej EČV: L. zaslal žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky dňa 21.09.2018, teda ešte deň predchádzajúci dňu, v ktorom sa mal dopustiť údajného správneho deliktu. 15. Objektom skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu je záujem štátu na užívaní spoplatnených úsekov ciest až po úhrade príslušného správneho poplatku v podobe diaľničnej známky. 16. Napriek tomu, že zákonodarca evidenčne spojil zakúpenie diaľničnej známky k EČV vozidla, je možné konštatovať, že základný záujem na zaplatenom užívaní vymedzených úsekov ciest sa viaže ku konkrétnemu motorovému vozidlu. EČV sa používa iba ako evidenčný identifikátor vozidla, ktorý je dobre rozpoznateľný z vonku aj za jazdy vozidla, a ktorý je spravidla u jedného vlastníka vozidla nemenný, čo umožňuje konkretizovať zodpovednú osobu. 17. Žalobca zakúpením diaľničnej známky tento objekt chránený ZoDZ neporušil ani neohrozil a splnil si zákonom uloženú povinnosť. Uložením pokuty tak nebol naplnený zmysel a účel uloženia sankcie za porušenie chránenej povinnosti spočívajúcej v užívaní spoplatnených úsekov ciest len s vopred zakúpenou diaľničnou známkou, nakoľko mal žalobca základnú povinnosť (úhradu diaľničnej známky) ku konkrétnemu splnenú. Žalovanému, štátu ani Národnej diaľničnej spoločnosti žiadna reálna škoda konaním žalobcu nevznikla.
Žalovaný tým, že nezohľadnil skutočnosť, že konaním žalobcu nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného zákonom, konal neprimerane formálne, bez adekvátneho preskúmania materiálnej stránky deliktu, teda či sa jedná o také konanie, ktoré je spoločensky neprijateľné. 18. Vo vzťahu k „neprípustnému" formalizmu Ústavný súd SR konštatuje, „že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. (I. ÚS 306/2010 zo dňa 8. decembra 2010) 19. Podľa názoru Ústavného súdu ČR „Jazykový výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslné nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity." (PL. ÚS 33/97 zo dňa 19.12.1997) 20. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti podriaďuje prílišný („neprípustný") formalizmus svojvôli moci. (napr. IV. ÚS 110/09 zo dňa 2. apríla 2009). Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického
výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. (III. ÚS 341/07zo dňa 1. júla 2007). 21. Žalobca ďalej poukázal na právne posúdenie vecne a miestne príslušného správneho súdu v niektorých skutkovo iných a právne porovnateľných veciach.
22. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.09.2020 žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca uvádza, že v čase diaľničného incidentu mal zakúpenú diaľničnú známku, odvolávajúc sa pritom na VIN vozidla, s týmto žalovaný nesúhlasí, nakoľko žalobca počas celého konania nepreukázal, že povinnosť úhrady diaľničnej známky bola splnená.
23. K žalobcovej námietke, ktorou vyčítal žalovanému vadu nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k vyslovenému porušeniu § 10a ods. 1 ( v spojení s § 4 ods. 2 ) zákona č. 488/2013 Z. z. ktorou dôvodil, že rozhodujúcou skutočnosťou je posúdenie, či u žalobcu boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktoré možno uložiť danú sankciu, žalovaný správny orgán považuje právne posúdenie preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom č. 488/2013 Z. z. účinným do 30.06.2019 a má potrebu reagovať pre vec žiaducim odôvodnením.
24. Žalovaný správny orgán tiež dôvodí, že skutková podstata správneho deliktu, ktorý žalobca spáchal (108 ods. 1) ustanovuje zároveň hranice akceptácie úhrady pri zadávaní povinných identifikátorov platby ustanovených v zákone (§ 5 ods. 1) s cieľom zamedziť takým úhradám, ktoré v dôsledku nesprávneho zadania týchto identifikátorov kontrolný systém vyhodnocuje ako porušenie povinnosti. V žiadnom prípade nejde o extenzívny výklad právnej normy, ktorým by sa rozširoval význam právnej úpravy zákonodarcom. Práve naopak ide o zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, ktorého podkladom je aj dôvodová správa návrhu zákona.
Objektom skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je teda nielen záujem štátu na užívaní spoplatnených úsekov ciest až po úhrade diaľničného poplatku, ako tvrdí žalobca, ale zároveň nevyhnutým je záujem štátu na jeho riadnom a kontrolovateľnom výbere za užívanie nadštandardného typu pozemných komunikácií, pričom podľa § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z., finančné prostriedky získané z výberu úhrady diaľničnej známky sú príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorá je povinná tieto finančné prostriedky použiť na plnenie úloh podľa § 12 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, t. j. na prípravu, realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic.
Žalovaný ďalej konštatuje, že zákonodarca jasne a zreteľne konkretizuje (§ 5 ods. 1), ktoré údaje je potrebné do systému zadať, aby bola splnená povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 a zároveň upozorňuje na správnosť a úplnosť zadávania uvedených údajov. Z týchto údajov a ani zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že diaľničná známka sa viaže na VIN vozidla, preto nepodložené tvrdenie žalobcu žalovaný považuje za neopodstatnené a účelové a bez akejkoľvek opory v zákone. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu je tiež nesprávna až absurdná obrana žalobcu, že údaj pri zadaní EČ vozidla sa používa iba ako evidenčný (pomocný) identifikátor, ktorý je rozpoznateľný z vonku aj za jazdy vodiča a ktorý je spravidla u jedného vlastníka vozidla nemenný, čo umožňuje konkretizovať zodpovednú osobu.
25. Žalovaný správny orgán k žalobcovej námietke, že zakúpením diaľničnej známky (hoci aj k nesprávnemu, resp. neplatnému EČ), tento objekt chránený zákonom o diaľničnej známke neporušil, neohrozil a splnil si uloženú povinnosť argumentuje, že podmienka nevyhnutnosti uvedenia správnych údajov pri úhrade poplatku, ako aj v prípade uvedenia nových údajov v súvislosti so zmenou, resp. opravou povinného identifikátora poplatku je kľúčová a je jediným predpokladom pre správnu identifikáciu vozidiel s uhradeným poplatkom prostredníctvom kontrolného systému správcu výberu úhrady, v rámci ktorého všetky vozidlá zaznamenané kontrolným systémom sú podrobené na NDS automatickej kontrole spočívajúcej v porovnaní s databázou úhrad a oslobodených vozidiel a následne tiež manuálnej kontrole. V prípade ak nie sú dodržané povinnosti prevádzkovateľa pri správnej úhrade diaľničnej známky, ako aj pri preregistrácii na iné EČV, alebo včasnej oprave chybne zadaných údajov, užívateľ vymedzených úsekov sa musí podrobiť sankcii za porušenie povinností podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. Príslušný správny orgán v tomto prípade nemôže postupovať inak ako tak, že za toto protiprávne konanie udelí zákonnú sankciu. V súvislosti s udelením pokuty za porušenie
povinnosti na úseku úhrady diaľničnej známky je potrebné uviesť, že pokuta v stanovenej výške plní zákonom vyžadovaný účel správneho trestania, a to primerane postihnúť porušiteľa povinnosti (represívna funkcia) a zároveň pôsobiť na neho preventívne (preventívna funkcia).
Nesprávnym zadaním povinných identifikátorov platby resp. nedodržaním zákonných povinností podľa ustanovenia (§ 5 ods. 1) zákona č. 488/2013 Z. z., dochádza totiž k tomu, že systém kontroly zaeviduje vozidlo ako vozidlo bez úhrady a spúšťa proces generovania rozkazov, ukladania pokút, dokazovania, prejednávania správnych deliktov... Je pochopiteľné, že nedodržaním zákonných povinností zo strany vodičov, ktorí užívajú spoplatnené úseky ciest, a ktorí často bagatelizujú svoje konania, vzniká štátu (! nie NDS) preukázateľná škoda, ktorá je spravidla vyššia ako zaplatený diaľničný poplatok.
26. K žalobcovej námietke, či došlo k naplneniu materiálnej stránky správneho deliktu a či ide o také konanie žalobcu, ktoré je spoločensky neprijateľné, žalovaný uviedol, že len samotná skutočnosť, že určité ľudské správanie je zákonom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. Na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty, a to s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty správneho deliktu. Na základe vyššie uvedeného správny orgán má za to, že častá argumentácia žalobcov, že ide „len o drobné" (pochybenie, preklep, opomenutie...) pri nesprávnom zadaní identifikátorov, alebo nepodaní včasnej žiadosti o preregistráciu úhrady, prípadne registráciu vozidla s parkovacím preukazom, nemá pri posudzovaní zákonnosti uloženej pokuty za toto porušenie opodstatnenie v zákone.
27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.09.2020 už replikou nevyjadril.
III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
28. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a preskúmavanú právnu vec posúdil jednak v právnych medziach žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP a taktiež podľa procesnoprávnych zásad pre prejednanie správnej žaloby vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
29. O správnej žalobe následne rozhodol súd po nariadení ústneho pojednávania uskutočneného dňa 13.05.2021, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že v tomto prípade nebola splnená objektívna stránka skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu. Zároveň poukázal na nedostatok materiálnej stránky a odkázal na svoje písomné podania.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní dňa 13.05.2021 ospravedlnil písomným podaním zo dňa 06.05.2021, doručeným súdu toho istého dňa.
30. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
31. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút,
ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
32. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
33. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 150 Eur za správny delikt spočívajúci na tom skutkovom základe, že motorovým vozidlom EČ: L. XXX M. dňa 22.09.2018 užíval vymedzený úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky.
34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
36. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
38. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
40. Podľa § 5 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a) krajina registrácie vozidla, b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2, c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.
41. Podľa § 5 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, diaľničnú známku možno uhradiť a) na miestach určených na úhradu v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky,
b) prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, c) ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.
42. Podľa § 5 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.
43. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
44. Podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke, za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.
45. Podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej podľa § 9 ods. 10 spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.
46. Podľa § 16 zákona o diaľničnej známke, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
48. Podľa čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť a. s. so sídlom v Bratislave za správnosť údajov poskytnutých podľa bodu 2/ a 3/ tohto článku (body týkajúce sa povinností zákazníka poskytovať údaje poskytovateľovi služby) je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov poskytovateľovi služby.
49. Podľa čl. VI. ods. 1 až 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky - Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky : 1) Diaľničná známka je medzi vozidlami alebo prípojnými vozidlami neprenosná. 2) Žiadosť o zmenu v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom Internetového portálu a prostredníctvom vybraných Obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/ prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť Diaľničnej známky). 3) Za účelom zmeny vozidla/prípojného vozidla je Zákazník povinný predložiť, v prípade Internetového portálu predložiť elektronicky, príslušné Potvrdenie a relevantný doklad preukazujúci dôvod na realizáciu požadovanej zmeny. Konkrétne doklady, prostredníctvom ktorých je možné preukázať dôvod na realizáciu vyššie požadovanej zmeny, sú uverejnené na Internetovom portáli. 4) Poskytovateľ služby, na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady Diaľničných známok, vystaví Zákazníkovi Potvrdenie o zmene údajov.
50. Správny súd uvádza, že po vyhodnotení skutkového stavu veci (ktorý nebol sporným) a následnej aplikácii vyššie označených zákonných ustanovení dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie síce formálne napĺňa skutkovú podstatu administratívnymi orgánmi špecifikovaného správneho deliktu, pri posudzovaní danej veci nebol dôsledne zohľadnený tzv. materiálny znak správneho deliktu (tzn. či ide o také konanie žalobcu, ktoré je spoločensky neprijateľné a to vzhľadom na okolnosti prípadu), a s týmto sa v správnom konaní a ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia administratívne orgány dôsledne nevysporiadali. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru súdu tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok ich nezákonnosť.
51. Vzhľadom na podstatu argumentácie žalovaného prezentovanej v preskúmavanom rozhodnutí je potrebné zdôrazniť, že správne súdy vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovili názor, že čisto formálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, z hľadiska zásady právnej istoty, pretože takýto prístup by mohol viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku aj k nespravodlivému postihu. Skúmanie materiálneho znaku deliktu je preto kľúčové v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa názoru súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty. Argumentácia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa v naznačenom smere v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje.
52. V zmysle vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa pri formálnom posudzovaní skutkového stavu veci nebrali do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobcu, ktorý namietal, že za predmetné vozidlo uhradil diaľničnú známku a totožnosť daného vozidla je definovaná jeho VIN číslom. U vozidla počas platnosti diaľničnej známky došlo iba k zmene evidenčného čísla v súvislosti s prihlásením vozidla na trvalé značky, teda za vozidlo aj v čase kontroly bola preukázateľne uhradená diaľničná známka. NDS vo svojom stanovisku zo dňa 08.01.2020 potvrdila, že pre vozidlo s EČ L. G. bola zakúpená ročná diaľničná známka pre obdobie od 13.09.2018 do 31.01.2019. Kontrolou v rámci evidencie úhrad NDS zistila, že žiadosť o preregistráciu diaľničnej známky z EČ L. na EČ L. bola prevádzkovateľom podaná dňa 21.09.2018 (piatok v čase o 16:01 hod.), pričom zmena v evidencii úhrad bola vykonaná až v pondelok 24.09.2018. Zákon o diaľničnej známke pritom postihuje nesplnenie úhrady diaľničnej známky, čo však nie je tento prípad, pretože žalobca za predmetné vozidlo v čase kontroly diaľničnú známku mal uhradenú. Jeho pochybenie spočívalo iba v tom, že v systéme správcu výberu úhrady diaľničnej známky (t. j. v evidenčnom systéme NDS, a. s.), podľa všeobecných obchodných podmienok tejto spoločnosti nebola ku dňu 22.09.2018 vykonaní zmena registrácie diaľničnej známky.
V tomto prípade došlo k situácii, keď správca výberu úhrady diaľničnej známky mal úhradu zaplatenú, no pri kontrole ním prevádzkovaný systém vykazoval k predmetnému vozidlu nezaplatenie úhrady, čo administratívny orgán vyhodnotil ako naplnenie všetkých formálnych znakov správneho deliktu nezaplatenia úhrady diaľničnej známky. Podľa názoru súdu však objektívna stránka tohto správneho deliktu (podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke) je založená na porušení povinnosti zaplatiť úhradu za užívanie vymedzeného úseku ciest a nie na nevykonaní zmeny údajov v systéme správcu výberu úhrady diaľničných známok. Takéto konanie nemôže mať za následok jeho deliktuálnu zodpovednosť.
53. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach, ktoré označil v podanej žalobe žalobca, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok pod sp. zn. 3Asan/34/2019 zo dňa 25.03.2020), prípadne aj na Rozhodnutie ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 122/2020 zo dňa 19.08.2020, kde predmetom posúdenia boli veci založené na riešení rovnakého právneho problému ako v tejto veci.
54. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).
55. Z uvedených podstatných dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku podľa § 191 ods. 1 písm.
c/ SSP a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 SSP). Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude dostatočným spôsobom sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobcu v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, ktorý je pre orgán verejnej správy v ďalšom konaní záväzný (§ 191 ods. 6 SSP).
56. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.
57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).