Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-70C/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobkyne: B. B., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom V. 9, B., právne zastúpenej: P.. E. L., advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. 4, B., 2/ B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. 4, B., 3/ M. V., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom V. 9, B. a 4/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. 9, B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ nemajú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.4.2021 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd až do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti darovacej zmluvy pod V-XXXX/ XXXX zo dňa X.X.XXXX a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zakáže žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou v katastrálnom území X., obec B., mestská časť X., okres B. V, ktorá je vedená Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníctve žalovanej 1/ v 1 podielu, žalovaného 2/ v 1 podielu a žalovaných 3/ a 4/ v 1 podielu ako: byt č. XX, nachádzajúci sa na 8. p. bytového domu súpisné číslo XXXX, vo vchode V. 9, a ako spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX (ďalej len ako „nehnuteľnosť“), a to túto najmä scudziť, čo i len sčasti predať, darovať, zameniť, dať do nájmu alebo bezodplatného užívania alebo akokoľvek inak zaťažiť právom k cudzej veci, najmä záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva alebo vecným bremenom. Súčasne sa žalobkyňa domáhala ustanovenia E. V., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom V. 9, B., do funkcie procesného opatrovníka pre žalovanú 3/, ktorá ju bude zastupovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je dcérou žalovaných 3/ a 4/ a z toho titulu je zákonnou dedičkou po svojich rodičoch a z rovnakého dôvodu je povinná poskytovať im vyživovaciu povinnosť. Žalovaní 3/ a 4/ sú manželia; spoločne obývajú predmetnú nehnuteľnosť, ktorú nadobudli kúpou zo dňa 14.1.2004. Obaja sú dlhodobo závislí od alkoholu. Z dôvodu alkoholizmu a pridružených ochorení súvisiacich s nadmerným užívaním alkoholu sú obaja na čiastočnom invalidnom dôchodku. Žalovaná 3/ je vedená v ambulancii psychiatra, neurológa a diabetológa. Jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval - žalobkyňa nemá k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu svojej matky, avšak z lekárskej správy jej psychiatra F.. G. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že jej manžel (žalovaný 4/) verbalizuje, že „manželka koľkokrát nevie kde je,“ „dej sna si premietne do skutočnosti,“ „referuje problematické prejavy správania.“ Žalovaná 3/ bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Univerzitnej nemocnice; z prepúšťacej správy X. oddelenia R. na T. v B. zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že žalovaná 3/ trpí na diagnózu N. encefalopatiu, metabolickú alkoholovú (ochorenie mozgu súvisiace s alkoholizmom), diagnózu syndróm závislosti od alkoholu a inými, ide o osobnosť s organickými zmenami, udáva

stavy zmätenosti, mnestické a intelektové funkcie má organicky deteriorované, jej psychomotorické tempo je inhibované, allopsychicky zlyháva. Diagnostický záver znel: „demencia bližšie neurčená, syndróm závislosti od alkoholu, N. encefalopatia“ a iné. Všeobecný lekár žalovanej 3/ F.. P. H. v správe zo dňa XX.X.XXXX uvádza, že trpí „demenciou ťažkého stupňa ethyltoxickej a metabolickej genézy s amentiformnými stavmi a N. encefalopatiou.“ Žalovaná 3/ je prevažne ležiacou, plienkovanou pacientkou, ktorá si vyžaduje 24-hodinovú opateru a starostlivosť. V komunikácii so žalobkyňou spravidla nevie reagovať, má zásadné poruchy krátkodobej pamäte, žalobkyňu ako svoju dcéru síce rozpoznáva, nerozpoznáva však svojho vnuka, či manžela žalobkyne, spravidla nevie uviesť základné okolnosti týkajúce sa jej denného režimu, či jedla a čo robila, alebo kto bol v jej blízkosti, častokrát rozpráva scestne, nereaguje, alebo produkuje ilúzie. Máva obdobia kedy reaguje lepšie, vie sa orientovať, zo skúseností žalobkyne z posledných rokov je však žalovaná 3/ jednoznačne neschopná robiť právne úkony, ich zmyslu nerozumie, nie je schopná pochopiť ich dosah a spravidla urobí to, o čo ju tretie osoby požiadajú. Žalovanému 4/ je podľa lekárskej správy z hepatologickej ambulancie R. F.. L. zo dňa 25.9.2019 diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu, alkoholová hepatitída, alkoholová choroba pečene v štádiu steatózy, opakovane prekonal epileptické záchvaty. Miera jeho závislosti od alkoholu bola podľa skúseností žalobkyne zo spoločného života so svojimi rodičmi obdobná ako u žalovanej 3/, avšak nadmerné požívanie alkoholu nemalo na jeho intelektové schopnosti taký zásadný dosah, ako na žalovanú 3/. Jeho osobnosť je však taktiež zmenená a ovplyvnená užívaním alkoholu a ďalšími pridruženými ochoreniami. Má tiež zníženú mieru empatie, ako aj odhad svojich možností a schopností. Z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu súvisiaceho najmä s cirhózou pečene si vyžaduje intenzívnu zdravotnú starostlivosť, vo februári 2021 sa ošetrujúci lekár žalovaného 4/ pri komunikácii so žalobkyňou vyjadril tak, že jeho zdravotný stav sa javí ako terminálne štádium. Žalovaná 1/ je od roku 2017 osobným asistentom žalovanej 3/. Túto činnosť vykonáva na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie zo dňa 24.4.2017 podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to z dôvodu, že žalovaná 3/ je klasifikovaná ako osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Osobnú asistenciu poskytuje žalovaná 1/ žalovanej 3/ na 4 hodiny denne; osobným asistentom žalovanej 3/ je na základe obdobnej zmluvy aj jej manžel - žalovaný 4/. Žalovaná 1/ poskytuje žalovanej 3/ asistenciu v jej byte na ul. V. s pomocou svojho manžela - žalovaného 2/. Žalobkyňa nemala vedomosť, či má žalovaný 2/ rovnako uzatvorenú zmluvu na poskytovanie osobnej asistencie v prospech žalovanej 3/; informácie ohľadne svojich rodičov však komunikuje prevažne so žalovaným 2/.

3. Žalovaný 4/ bol vo februári 2021 hospitalizovaný z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Pri komunikácii žalobkyne so žalovanými 1/ a 2/ ohľadne zabezpečenia osobnej starostlivosti o žalovanú 3/ po hospitalizácii žalovaného 4/ žalobkyňa zistila, že úroveň komunikácie žalovaných 1/ a 2/ voči nej sa zmenila, mala výrazný charakter arogancie a verbálnej agresivity. Následne žalobkyňa zistila, že na liste vlastníctva vzťahujúcom sa k nehnuteľnosti vo vlastníctve jej rodičov je vedená plomba. Žalovaný 4/ následne žalobkyni uviedol, že nehnuteľnosť darovacou zmluvou previedli na svojich opatrovateľov - žalovaných 1/ a 2/ s tým, že títo im prisľúbili možnosť dožitia v predmetnom byte. Z LV č. XXXX žalobkyňa neskôr zistila, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli darovacou zmluvou pod V-XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX od žalovaných 3/ a 4/ spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1, a to bez toho, že by v časti C LV bolo vedené v prospech jej rodičov právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Následne žalobkyňa zistila, že nehnuteľnosť v celosti (1/1) je prostredníctvom internetového portálu a realitnej kancelárie ponúkaná na predaj za cenu 179 900,- €. Podľa vyjadrenia žalovaného 4/ sa so svojimi opatrovateľmi - žalovanými 1/ a 2/, dohodli, že si všetci štyria spoločne kúpia nehnuteľnosť, kde budú spolu bývať a kde žalovaní 1/ a 2/ budú žalovaným 3/ a 4/ poskytovať opateru až do ich dožitia.

4. Žalobkyňa bola presvedčená, že žalovaní 1/ a 2/ využili psychický stav jej matky, žalovanej 3/, ktorá má zásadne znížené rozpoznávacie schopnosti a zároveň zneužili oslabené postavenie žalovaného 4/, keď ho presvedčili, že oni ako opatrovatelia sa o nich postarajú, za ktorým účelom im previedli spoluvlastnícky podiel na svojom byte a zároveň majú preukázateľne v úmysle svoj zostávajúci spoluvlastnícky podiel previesť na tretie osoby. Žalobkyni neprislúcha hodnotiť úmysel svojich rodičov prevádzať majetok v ich vlastníctve na tretie osoby, avšak žalovaní 3/ a 4/ nemajú žiaden racionálny dôvod na prevod svojho majetku na tretie osoby, a už vôbec nie bezodplatne. Sú vlastníkmi predmetného bytu od roku 2004, predstavuje ich domov najmenej od roku 1990 keď boli ešte družstevnými nájomcami tohto bytu, ich doterajšie vyjadrenia neindikujú, že by mohli radikálnu zmenu bydliska a svojho doterajšieho prostredia vnímať ako pre nich prospešnú. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že jej matka (žalovaná 3/) nemá plnú spôsobilosť na právne úkony. Tento jej názor odvodzovala nielen z jej vlastného pozorovania

svojej matky, ale aj z lekárskych správ priložených k návrhu. Žiadnym rozhodnutím súdu síce žalovaná 3/ spôsobilosti na právne úkony nebola pozbavená, resp. obmedzená, doposiaľ však žalobkyňa nevnímala potrebu existencie takéhoto rozsudku súdu, keďže mala za to, že jej záujmy ochraňuje jej manžel. S ohľadom na ochranu práv a oprávnených záujmov svojej matky podala žalobkyňa aj návrh na obmedzenie spôsobilosti žalovanej 3/ na právne úkony; konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. XXPs/X/XXXX. Právny úkon darovacej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod V-XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, je z tohto dôvodu neplatný; ide pritom o neplatnosť absolútnu. Z rovnakého dôvodu by bola neplatná akákoľvek scudzovacia zmluva, ktorú by žalovaná 3/ uzatvorila ako bezpodielová spoluvlastníčka zostávajúceho spoluvlastníckeho podielu s treťou osobou. Žalobkyňa sa mieni osobitnou žalobou domáhať neplatnosti tejto darovacej zmluvy, resp. určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti; doposiaľ takáto žaloba podaná nebola - z dôvodu nebezpečenstva omeškania podala žalobkyňa najskôr návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Dôvodnosť a trvanie nároku podľa , ktorému žiadala žalobkyňa poskytnúť ochranu, odôvodnila tým, že žalobkyňa sa cíti byť morálne a eticky zodpovedná za zabezpečenie prijateľných životných podmienok, v ktorých jej rodičia dožijú svoje životy, sama však vykonávaným právnym úkonom svojich rodičov zabrániť nevie. Žalobkyňa mala za to, že je nevyhnutné autoritatívne poskytnúť ochranu jej rodičom - žalovanej 3/, ktorá scudzuje svoje (v zásade jediné) vlastnícke právo, a to bez toho, že by si takémuto právnemu úkonu a jeho následkom rozumela, a rovnako aj ochranu žalovanému 4/, ktorý sa zrejme z dôvodu vzťahu odkázanosti na svojich formálnych osobných asistentov nechal presvedčiť k bezodplatnému prevodu svojej jedinej nehnuteľnosti. Žalobkyňa uviedla, že si plne uvedomuje, že základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada (z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Žalobkyňa svoj návrh preto odvodila z toho, že je zákonnou dedičkou po svojich rodičoch (keď v zásade nespochybňovala právo svojprávneho človeka rozhodovať o dispozícii so svojím majetkom podľa svojej vlastnej vôle), teda tvrdila, že bezodplatným prevodom prakticky jediného predmetu dedičstva na cudzie osoby môže byť ukracovaná na svojom prípadnom majetku. Žalobkyňa svoj návrh odvodila tiež od toho, že má voči svojim rodičom zákonnú vyživovaciu povinnosť ( Zákona o rodine). Za situácie, keď k právnemu úkonu darovacej zmluvy došlo napriek nespôsobilosti žalovanej 3/ na právne úkony a zrejme za zneužitia znížených rozpoznávacích schopností na strane žalovaného 4/, zamýšľaným prevodom bytu na tretie osoby dôjde k stavu, v ktorom jediný majetok žalovaných 3/ a 4/ pripadne do vlastníctva tretích osôb, a to najmenej v polovici bezodplatne, avšak primeranú vyživovaciu povinnosť bude žalovaným 3/ a 4/ podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona o rodine povinná poskytovať žalobkyňa. Túto vyživovaciu povinnosť, po prevode predmetnej nehnuteľnosti, tak bude musieť poskytovať výlučne už len zo svojho majetku, na úkor hmotného zabezpečenia seba a svojho maloletého dieťaťa.

6. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov podľa odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaná 3/ nie je z dôvodu svojho mentálneho stavu schopná zabezpečiť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov sama. Žalobkyňa má pochybnosti o mentálnom stave aj žalovaného 4/, keďže tento môže byť ovplyvnený dlhoročným abúzom alkoholu. Žalobkyňa síce podala návrh na obmedzenie spôsobilosti svojej matky na právne úkony, avšak toto konanie nie je právoplatne skončené, pričom vzhľadom k tomu, že vlastníci nehnuteľnosti preukázateľne zamýšľajú previesť nehnuteľnosť už v súčasnej dobe, nie je predpoklad, že by k rozhodnutiu súdu o prípadnom obmedzení žalovanej 3/ došlo ešte pred uzatvorením právneho úkonu kúpnej zmluvy. Prevodom predmetnej hnuteľnosti na kupujúceho dôjde bezpochyby k vzniku nového súdneho sporu o neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy. Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje žalobkyňa aj preventívny účel, t.j. prevenciu pred spormi a ochranu tretích osôb - prípadných kupujúcich. Žalovaní 1/ a 2/ formou darovania polovice nehnuteľnosti zrejme zneužili vďačnosť žalovaných 3/ a 4, ktorým sústavne 4 roky poskytujú dennú osobnú asistenciu; navyše podľa vyjadrenia žalovaného 4/ im bola prisľúbená možnosť dožitia v predmetnom byte, ktoré právo zodpovedajúce vecnému bremenu však na LV č. 2526 vedené nie je. S poukazom na tieto skutočnosti mala žalobkyňa za to, že existuje značné riziko, že kúpnu cenu za predaj zostávajúceho spoluvlastníckeho podielu žalovaných 3/ a 4/ im žalovaní 1/ a 2/ neprevedú do držby. Predmetná nehnuteľnosť predstavuje jediný majetok žalovaných 3/ a 4/, teda bez tejto nehnuteľnosti a prislúchajúcej kúpnej ceny by nemali zabezpečené žiadne bývanie, čo by pri ich veku a ich zdravotnom stave bola prakticky nevyriešiteľná situácia. Rovnako existuje značné riziko, že žalovaní 1/ a 2/ nezabezpečia pre žalovaných 3/ a 4/ vlastníctvo žiadnej ďalšej nehnuteľnosti, tak ako im to mali údajne prisľúbiť, keďže už pred časom prisľúbili žalovanému 4/ právo zodpovedajúce vecnému bremenu, k čomu ale nedošlo; naopak uzatvorením darovacej zmluvy s osobami ťažko zdravotne postihnutými s celkom evidentnou

stratou rozpoznávacích schopností preukazujú, že ich úmysly sú pochybné. Existuje hmatateľné a celkom značné riziko, že prevodom nehnuteľnosti sa žalovaní 3/ a 4/ ocitnú v ťaživej ekonomickej a sociálnej situácii. Obaja sú v zlom zdravotnom stave, ich umiestnenie v špecializovanom zariadení je finančne náročné, ich príjmy k úhrade týchto prípadných poplatkov postačovať nebudú, pričom po prevode bytu do vlastníctva tretej osoby je predpoklad, že prípadné náklady na prevádzku takéhoto zariadenia by nemohli uhrádzať ani z vlastného majetku.

7. V časti návrhu na ustanovenie procesného opatrovníka žalovanej 3/ žalobkyňa dôvodila tým, že má za to, že žalovaná 3/ nie je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, pričom konanie o obmedzenie spôsobilosti žalovanej 3/ na právne úkony nie je skončené; žalovaná 3/ teda nemá ustanoveného zákonného zástupcu. V konaní o obmedzenie spôsobilosti žalovanej 3/ na právne úkony žalobkyňa navrhla, aby bola za procesného opatrovníka ustanovená jej sestra - dcéra žalovaných 3/ a 4/ E. V.. Rovnako aj v tomto konaní navrhla žalobkyňa, aby bola E. V. ustanovená do funkcie procesného opatrovníka na zastupovanie žalovanej 3/ v konaní o nariadenie tohto neodkladného opatrenia a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. E. V. je blízkou osobou žalovanej 3/, je plne spôsobilá na právne úkony a je u nej predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a zároveň s ustanovením do funkcie procesného opatrovníka súhlasí.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní a zhodnotení všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu dospel súd k záveru, že v konaní neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Okrem toho musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Ďalšou podmienkou je osvedčenie toho, že bez okamžitej úpravy pomeru strán by bolo právo strany ohrozené. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež

platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Z časového hľadiska je nariadenie neodkladného opatrenia prípustné pred začatím konania vo veci samej, v jeho priebehu i po skončení konania. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo samej súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu, ak má za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami. Poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. Inak povinnosť podať v určitej lehote žalobu navrhovateľovi súd uloží.

17. Žalobkyňa v konaní neosvedčila dôvodnosť práva, ktorému má byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana; zo skutočností uvedených v návrhu vyplýva, že žalobkyňa nebola na podanie návrhu ani len aktívne vecne legitimovaná. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. júna 2010). Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa súd v rámci skúmania procesných podmienok pre jeho nariadenie, medzi ktoré patrí aj osvedčenie dôvodnosti práva, ktorého ochrany sa navrhovateľ domáha, musí zaoberať procesnou legitimáciou navrhovateľa.

18. Z tvrdení samotnej žalobkyne vyplýva, že nie je, ani nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, zákaz nakladania s ktorou chce návrhom dosiahnuť, a nie je a nebola ani účastníčkou akéhokoľvek hmotnoprávneho úkonu, ktorého predmetom by bola daná nehnuteľnosť. Uviedla, že sa domáha ochrany svojho dedičského práva, keďže sa považuje za zákonnú dedičku po svojich rodičoch (žalovaných 3/ a 4/), ktorí previedli zo svojho majetku na žalovaných 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorá by inak bola predmetom dedičstva po žalovaných 3/ a 4/ ako poručiteľoch. Táto argumentácia žalobkyne neobstojí, nakoľko práv dediča sa prirodzene môže domáhať iba osoba, ktorá sa dedičom už stala. Všeobecnými predpokladmi dedenia sú smrť poručiteľa, existencia dedičstva, dedičský titul a spôsobilý dedič. Ani jeden z nich v posudzovanej veci splnený nebol predovšetkým s poukazom na to, že žalovaní 3/ a 4/ žijú. Iba tá okolnosť, že žalobkyni by pre prípad smrti jej rodičov svedčal dedičský titul, nakoľko by ako ich dcéra prichádzala do úvahy ako zákonný dedič v prvej dedičskej skupine ( ), sama o sebe neznamená, že žalobkyňa je (budúcim) dedičom žalovaných 3/ a 4/, ani to, že by jej z tohto titulu vznikali voči žalovaným 3/ a 4/ akékoľvek práva medzi živými. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne v tej časti, v ktorej uviedla, že sa domáha ochrany svojich práv v súvislosti s existenciou zákonnej vyživovacej povinnosti žalobkyne ako dieťaťa voči žalovaným 3/ a 4/ ako rodičom ( a zákona o rodine). Zákonná vyživovacia povinnosť nezakladá právo (potencionálneho) povinného rozhodovať o nakladaní s majetkom (potencionálne) oprávnených; a to ani v prípade, že by už k plneniu tejto vyživovacej povinnosti skutočne dochádzalo, čo však nie je prípad posudzovanej veci. Skutočnosť, že fyzická osoba nie je alebo v budúcnosti nemusí byť schopná sama sa živiť, nemá žiaden vplyv na jej individuálnu autonómiu v občianskoprávnych vzťahoch. Možno teda uzavrieť, že na strane žalobkyne neexistuje žiadne subjektívne právo, ktorému by navrhovaným neodkladným opatrením mohla byť poskytnutá ochrana.

19. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že sa cíti byť morálne a eticky zodpovedná za zabezpečenie prijateľných životných podmienok svojich rodičov, uvedené súd nemôže nijakým spôsobom spochybňovať, naopak je možné vysloviť, že takýto záujem dieťaťa o svojich rodičov, najmä vo vyššom veku a za zhoršeného zdravotného stavu, treba považovať z morálneho hľadiska za chvályhodný. Avšak tento mravný záväzok, ktorý žalobkyňa pociťuje, sa nemôže prejaviť v objektívnej právnej rovine a žalobkyňa takto nemôže nadobúdať žiadne práva voči tretím osobám.

20. Z lekárskych správ predložených žalobkyňou (lekárska správa psychiatra F.. F. G. zo dňa XX.X.XXXX, prepúšťacia správa z psychiatrického oddelenia Z. sv. C. a F. zo dňa XX.X.XXXX, lekárska správa F.. P. H., všeobecnej lekárky, zo dňa XX.X.XXXX) má súd za osvedčené, že duševný zdravotný stav žalovanej 3/ je nepriaznivý (pričom však treba zdôrazniť, že súdu v civilnom sporovom konaní neprislúcha rozhodovať o obmedzení spôsobilosti na právne úkony). Rovnako intenzívnu mieru

zhoršenia duševného stavu na druhej strane nemá súd za osvedčenú v prípade žalovaného 4/ (lekárska správa F.. T. L. F., hepatológa, zo dňa XX.X.XXXX, o tom nesvedčí, hoci je z nej zrejmý abúzus alkoholu). Ani z duševného stavu žalovanej 3/ však nie je možné odvodiť subjektívne oprávnenie žalobkyne akýmkoľvek spôsobom zasahovať do individuálnej autonómie žalovaných, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad občianskeho práva. Žalovaná 3/ nebola doposiaľ obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, hoci príslušné konanie pod sp. zn. na tunajšom súde prebieha, pričom nebolo doposiaľ právoplatne skončené. K uvedenému je potrebné ešte poznamenať, že aj v prípade, že by k obmedzeniu žalovanej 3/ v spôsobilosti na právne úkony došlo, nevzniklo by právo žalobkyne domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ani právo domáhať sa nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Tieto práva by stále prislúchali naďalej iba žalovanej 3/, v mene ktorej by konal jej súdom ustanovený opatrovník.

21. Civilné procesné právo neposkytuje žalobkyni žiaden prostriedok na dosiahnutie ňou sledovaného cieľa, ktorým je v prvom rade zabránenie nakladaniu s nehnuteľnosťou vo vlastníctve (vo vzťahu k žalobkyni) tretích osôb a v konečnom dôsledku určenie vlastníckeho práva žalovaných 3/ a 4/ (t.j. aj v tomto prípade z pohľadu žalobkyne tretích osôb) k nehnuteľnosti. Tento stav pritom nie je možné považovať za odopretie práva na súdnu ochranu, resp. denegatio iustitiae, nakoľko je dôsledkom existencie už spomenutej hmotnoprávnej zásady individuálnej autonómie účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ktorá zahŕňa aj zmluvnú slobodu (inak aj zmluvnú autonómiu) a vlastnícku slobodu (sloboda nadobúdať a užívať majetok, ako aj nakladať s ním) a s ňou úzko spojenú zásadu rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, v zmysle ktorej subjekt občianskoprávnych vzťahov nemôže jednostranne inému nanútiť nejakú povinnosť ani právo. Ide teda o právom predpokladaný a aprobovaný stav, a to aj v situáciách, kedy účastníci občianskoprávnych vzťahoch prípadne i nekonajú vo svojom záujme.

22. Na ochranu osôb trpiacich duševnými poruchami, ktoré nie sú len prechodné, alebo nadmerne požívajúcich alkoholické nápoje alebo omamné prostriedky či jedy, a ktoré z toho dôvodu sú schopné robiť len niektoré právne úkony, pred dôsledkami ich konania zákon ustanovuje inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ( ), o ktorom súd rozhoduje v civilnom mimosporovom konaní ( a nasl. ). Tento inštitút nemožno obchádzať cez civilné sporové konanie a domáhať sa v ňom takého zásahu, ktorý by fakticky zodpovedal obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony tretích osôb. Prípadné ďalšie prostriedky právnej ochrany takýchto osôb nad rámec konania o spôsobilosti na právne úkony už nemožno hľadať v rovine občianskeho práva.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, nakoľko neboli splnené procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na jeho nariadenie podľa zamietol.

24. Žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala taktiež ustanovenia procesného opatrovníka žalovanej 3/, o ktorej mala za to, že nie je spôsobilá samostatne konať pred súdom. Procesný opatrovník ju mal zastupovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i v následnom konaní vo veci samej. Súd o tomto návrhu nerozhodoval, nakoľko v tomto štádiu konania na to nie sú splnené procesné podmienky. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tento návrh zamieta, so žalovanými vôbec nekoná. Naopak podľa súd návrh na jeho nariadenie ani uznesenie o zamietnutí neodkladného opatrenia protistrane vôbec nedoručuje. Súd nevydal negatívne rozhodnutie, ktorým by návrh žalobkyne na ustanovenie procesného opatrovníka zamietol, nakoľko zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu o takomto návrhu negatívne rozhodovať.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaní v konaní dosiahli plný úspech, nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Nakoľko však žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal. S poukazom na nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.