Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-40Cb/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu:P. F. - N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: 51 292 254, zastúpený: A.. T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. XX, XXX XX C., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 5.452,93 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2023 (pred tým Okresný súd Bratislava I) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.452,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.452,93 EUR od 18.06.2021 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pohľadávky vo výške 5.452,93 EUR, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.08.2022. Poškodenému, R. I. (ďalej aj „poškodený“), vznikla škoda na motorovom vozidle značky K. B. G. C (ďalej aj „motorové vozidlo“) dňa 11.03.2021. Škodu zavinil škodca, ktorý mal povinné zmluvné poistenie uzatvorené u žalovaného. Celková škoda na motorovom vozidle bola vyčíslená na sumu 10.000,- EUR. Žalovaný poskytol poškodenému poistné plnenie v sume 4.547,07 EUR. Nebolo poskytnuté poistné plnenie v sume 5.452,93 EUR. Žalobca mal za to, že poškodený ako aj žalobca si riadne a včas splnil všetky povinnosti, ktoré sú povinní splniť pri vzniku škodovej udalosti a žalovaný nepostupoval pri riešení poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou, preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Na základe tvrdení žalobcu vydal tunajší súd dňa 20.07.2023 platobný rozkaz č. k. - 23, ktorým návrhu žalobcu vyhovel. 3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, žalobcov nárok neuznal, žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný v odpore dôvodil tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody na motorovom vozidle vo výške 10.000,- EUR. Nárok žalobcu je podľa žalovaného nepreukázaný v celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal, že by na opravu motorového vozidla vynaložil sumu 5.452,93 EUR. Žalovaný mal za to, že žalobcovi poukázal všetky účelne a dôvodne vynaložené náklady. Žalovaný namietal, že žalobca požaduje poistné plnenie akoby motorové vozidlo opravoval autorizovaný servis a akoby boli na opravu vozidla použité nové originálne náhradne diely. Žalovaný ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a tvrdil, že pohľadávka poškodeného zanikla uhradeným poistného plnenia žalovaným v zmysle oznámení o poistnom plnení, preto poškodený žiadnu pohľadávku zo škodovej udalosti nemohol na žalobcu previesť.

Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania. Poškodený sa dozvedel o tom, kto mu škodu na motorovom vozidle spôsobil v deň škodovej udalosti, dňa 11.03.2021. Vedomosť o osobe škodcu ako aj o rozsahu škody sa žalobca dozvedel z kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom dňa 11.03.2021. Žalobcovi začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva odo dňa 11.03.2021 a táto mu uplynula dňom 11.03.2023. Žaloba bola podaná na súde dňa 15.03.2023 v dôsledku čoho je zrejmé, že žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody titulom nákladov na opravu motorového vozidla po uplynutí premlčacej doby. 4. Vyjadrením zo dňa 25.09.2023 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného tak, že žalobca nedokladoval žalovanému žiadny účet za opravu motorového vozidla, preto žalovaný nemôže vedieť či boli pri oprave motorového vozidla účtované ceny za opravu ako sú účtované autorizovaným servisom a aké náhradné diely boli pri oprave použité. Žalobca navrhol v konaní výsluch svedka, likvidátora, prostredníctvom ktorého sa má v konaní objasniť, za čo žalovaný plnil. Žalobca rozporoval kalkuláciu nákladov predloženú žalovaným, nakoľko z tejto nie je možné určiť o aké diely ide a žalobca zároveň rozporoval cenu mechanickej, klampiarskej a lakovníckej práce v sume 10,- EUR s DPH. Žalobca poukázal na to, že v konaní si uplatňuje skutočnú škodu, nárok premlčaný nie je, pretože žalobu podal na poštovú prepravu dňa 11.03.2023. 5. Podaním zo dňa 14.12.2023 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu tak, že zotrváva na svojich tvrdeniami uvedených v odpore, nárok žalobcu považoval za nepreukázaný a premlčaný. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 18.01.2024. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou a písomnými podaniami žalobcu a žalovaného založenými v súdnom spise, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.08.2022 (č.l. 2 - 3), oznámením o postúpení pohľadávky (č.l. 4), správou o nehode (č.l. 5), oznámením o škodovej udalosti poškodeným (č.l. 6), osvedčením o evidencii (č.l. 7), oznámením o poistnom plnení (č. l. 8), vyrozumením k oznámeniu (č.l. 9), oznámením o poistnom plnení (č.l.10), kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtom (č.l. 58 - 61), písomným vysvetlením k uplatnenému nároku (č.l. 62), ako aj ostatným spisovým materiálom. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.04.2024, sa strany sporu v celom rozsahu pridržiavali svojich písomných podaní a vyjadrení. 7. Súd s poukazom ust. (ďalej aj „“) nepripustil dôkazný návrh žalobcu, ktorý súdu predložil, a to znalecký posudok za účelom stanovenia skutočnej výšky škody na motorom vozidle, pretože tento bol súdu doručený až dňa 16.04.2024, t.j. len pár dní pred pojednávaním, pričom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby znalecký posudok súdu predložil spolu so žalobou, prípadne spolu s vyjadrením v konaní. Súd nevykonal ani ďalšie navrhnuté dôkazy, a to najmä výsluch likvidátora a doloženie celého spisu škodovej udalosti, či dôkazy navrhnuté žalobcom vo vyjadrení zo dňa 25.09.2023, nakoľko vykonanie týchto dôkazov nepovažoval s ohľadom na právny stav veci pre rozhodnutie za potrebné. 8. Z vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci: 9. Dňa 11.03.2021 došlo k vzniku poistnej udalosti pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle poškodeného. Škodca mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu. Škoda bola riadne nahlásená žalovanému. Žalovaný žalobcovi oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.06.2021 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný uviedol, že poistnú udalosť likvidoval formou rozpočtu, pretože žalobca nedoručil doklady preukazujúce opravu poškodeného motorového vozidla. Poistné plnenie bolo priznané v sume 2.801,49 EUR. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.06.2021 oznámil žalobcovi, že poistná udalosť bola dolikvidovaná a žalobcovi bolo priznané poistné plnenie v sume 1.745,58 EUR. Žalobcovi bola celkovo zo strany žalovaného vyplatená náhrady škody v sume 4.547,07 EUR, neuhradená ostala suma, ktorá je predmetom sporu. 10. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.03.2021 došlo k poistnej udalosti, ani to, že na motorovom vozidle poškodeného vznikla škoda. Nebola sporná identifikácia osoby, ktorá škodu zavinila a ani skutočnosť, že škodca mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Medzi stranami sporu ostala sporná otázka premlčania nároku, aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj samotná výška nároku žalobcu na poistné plnenie. 11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení: 12. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 13. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

14. Podľa , , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 15. Podľa , (ďalej aj „“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 16. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 18. Podľa , , , lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 19. Podľa , , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 20. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 21. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 22. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje, a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania), nie je možné priznať. Premlčanie je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Uplynutie času samo o sebe neznamená zánik práva. Toto právo trvá aj naďalej, avšak v prípade, ak ten, kto má povinnosť plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takéto právo nie je možné v konaní priznať. Nakoľko predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, vznikla v dôsledku škodovej udalosti, súd posudzoval premlčanie podľa ust. v spojení s ust. . 23. Pri právach na náhradu škody ustanovuje premlčaciu dobu v , a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba znamená určenie premlčacej doby, ktorá plynie nezávislé na správaní oprávneného subjektu a ktorej začiatok je spravidla viazaný na skutočnosť, ktorá má za následok vznik práva (napr. vznik škody), ktoré podlieha premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba znamená určenie premlčacej doby v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorej začiatok je spravidla viazaný na subjektívne poznatky (vedomosť) oprávnenej osoby o skutočnostiach podmieňujúcich vznik práva oprávnenej osoby a vznik povinnosti konkrétnej povinnej osoby. Pre subjektívnu premlčaciu dobu je charakteristické, že subjektívna premlčacia doba končí najneskôr s uplynutím objektívnej premlčacej doby. Podľa ustanovenia právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

24. V prvom rade sa súd najskôr zaoberal vznesenou námietkou premlčania, a teda posúdením či nárok žalobcu je premlčaný. Dňa 11.03.2021 došlo k vzniku škody a bola identifikovaná osoba škodcu, teda žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na základe kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla rozpočtom zo dňa 11.03.2021 žalobca vedel škodu vyčísliť, t.j. vedel určiť výšku škody. Dňa 11.03.2021 mal teda žalobca vedomosť o tom, že došlo k vzniku škody, kto za ňu zodpovedá a aká je jej predpokladaná výška, t.j. boli naplnené všetky podmienky na to, aby žalobca mohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody súdnou cestou. V tento deň začala žalobcovi plynúť subjektívna 2 ročná doba na podanie žaloby, ktorá uplynula dňa 11.03.2023. 25. Žaloba bola súdu doručená dňa 15.03.2023. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žaloba bola uplatnená a podaná dňa 11.03.2023, súd mal za preukázané z podacej pečiatky poštového doručovateľa, že žalobca podal žalobu dňa 11.03.2023 na poštovú prepravu. Žaloba však bola súdu doručená až 15.03.2023. Právna teória rozlišuje dva druhy lehôt, a to hmotnoprávne lehoty a procesné lehoty. upravuje lehoty hmotnoprávne. Takouto lehotou je aj doba premlčania. Charakteristickým znakom hmotnoprávnej lehoty vo vzťahu k počítaniu času nie je iba to, že počítanie času je predmetom právnej úpravy v , ale aj to, že dodržanie lehoty (doby) je v zásade naplnené iba vtedy, ak úkon, ktorého včasnosť treba posúdiť, bol doručený adresátovi. Charakteristickým znakom procesnej lehoty je, že je súčasťou právnej úpravy upravujúcej procesný postup orgánov rozhodujúcich o právach upravených v hmotnoprávnom predpise, prípadne upravujúcich postup účastníkov daného konania, pričom právna úprava upravujúca tento procesný postup upravuje procesné lehoty spravidla tak, že včasnosť jej dodržania posudzuje v závislosti na odovzdaní na dopravu, prípadne tým, že nedodržanie procesnej lehoty môže byť (na rozdiel od hmotnoprávnej lehoty) za zákonom stanovených predpokladov odpustené. Hmotné právo spája následky s lehotou hmotnoprávnou a procesné právo s procesnými lehotami uvedenými v procesných predpisoch. Zásadný rozdiel medzi uvedenými druhmi lehôt je teda v tom, že hmotnoprávne lehoty sa považujú za zachované, pokiaľ je adresátovi určitý úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote, pričom procesnoprávna lehota sa považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta). Hmotnoprávna lehota je zachovaná jedine vtedy, ak bol úkon v posledný deň lehoty doručený adresátovi, teda dostal sa do sféry jeho vplyvu, napr. ak bola žaloba doručená súdu. Podľa tejto lehoty je dôležité, aby posledný deň lehoty bola žaloba doručená súdu v opačnom prípade je podanie urobené po uplynutí hmotnoprávnej lehoty. Premlčacia doba je lehotou hmotnoprávnou, pretože vyplýva z hmotnoprávneho predpisu, je totiž upravená . Jej úpravu nenájdeme v žiadnom procesnom predpise. Pre počítanie premlčacej doby je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad vyplývajúcich z ust. . Žaloba musí byť najneskôr v posledný deň premlčacej doby doručená súdu, inak sa právo premlčí. Vzhľadom na uvedené, žaloba žalobcu mala byť podaná na súde, resp. doručená súdu, najneskôr dňa 11.03.2023, ktorý však pripadol na sobotu, a preto je posledným dňom lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 13.03.2023. Keďže žaloba bola doručená súdu až dňa 15.03.2023 je zjavné, že bola súdu doručená neskoro, po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku čoho je nárok žalobcu premlčaný a námietka premlčania bola žalovaným v konaní vznesená dôvodne. 26. Premlčanie nároku spolu so vznesenou námietkou premlčania je skutočnosťou, ktorá keď nastane, súd nemôže uplatnený nárok priznať a je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd sa preto následne nezaoberal ďalšími spornými otázkami medzi stranami sporu, ktorými bola aktívna vecná legitimácia žalobcu a výška škody. 27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa zásady úspechu v spore. Súd žalobu zamietol, žalovaný mal preto v spore plný úspech a súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ().

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.