Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Cb-34-2020.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Subarea
54Cb/34/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: SLOVNAFT, a.s., IČO: 31 322 832, Vlčie hrdlo 1, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., IČO: 36 863 360, so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, proti žalovanému: Združenie pre podporu ekologických palív, IČO: 50 578 472, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 51Cb/172/2018, o d m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 51Cb/172/2018, a to vo vzťahu k celému rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.11.2018, č. k. 51Cb/172/2018-461. Po povolení obnovy konania žalobca navrhuje, aby súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.
2. Svoju žalobu na obnovu konania žalobca odôvodnil tým, že tunajší súd rozhodol rozsudkom pre zmeškania podľa § 273 CSP zo dňa 30.11.2018, č. k. 51Cb/172/2018-461 tak, že žalobe vyhovel. Následne súd v rovnakom obsadení senátu tým istým sudcom v identickej veci vedenej pod spisovou značkou 42Cb/30/2017 medzi tými istými stranami sporu v tom istom procesnom postavení dňa 22.07.2020 vyniesol rozsudok, ktorým žalobu žalovaného v tomto konaní zamietol ako právne neopodstatnenú a nepreukázanú. V oboch prípadoch bola predmetom konania otázka či ide o obchodné zastúpenie a či preto môže existovať žalovaný nárok na odstupné po ukončení zmluvy. V konaní pod sp. zn. 42Cb/30/2017 vylúčil, žeby mohlo ísť o obchodné zastúpenia a aj keby išlo o obchodné zastúpenie žalovaný v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku ním žalovaného nároku. Teda rozsudok vydaný v konaní pod sp. zn. 51Cb/172/2018, ktorý bol vydaný skrátenou formou, súd rozhodol bez akéhokoľvek posúdenia právnej opodstatnenosti žalovaného nároku. Kontumačný rozsudok by nemal byť vynášaný bez akéhokoľvek posudzovania žalovaného nároku súdom, ale iba v prípade, ak je žalobný nárok žalobcu právne opodstatnený. Dňa 22.07.2020 sa v dôsledku rozhodnutia tohto súdu pod sp. zn. 42Cb/30/2017 preukázalo, že rozsudok v konaní pod sp. zn. 51Cb/172/2018 nespĺňa základné kritérium pre postup podľa § 273 CSP, pretože nevychádza ani zo zistenia právnej opodstatnenosti základu žalobného nároku a preto postup podľa § 273 CSP nemohol byť ani využitý. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel, až po vydaní rozsudku v konaní pod sp. zn. 42Cb/30/2017. Ide o skutočnosti, ktoré však môžu žalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie v konaní vedeného pod sp. zn. 51Cb/172/2018. V konaní vedeného pod sp. zn. 51Cb/172/2018 išlo o nárok žalovaného v tomto konaní ako žalobcu na odstupné patriace obchodnému zástupcovi po zániku zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice. Kontumačným rozsudkom bola žalovanému žalovaná suma priznaná, avšak rozsudkom v konaní vedeného pod sp. zn. 42Cb/30/2017 bol nárok žalobcu zamietnutý ako nedôvodný. Rozsudok pre zmeškanie je postavený na domnienke, že žalovaný veľmi pravdepodobne nemá žiadne argumenty
proti správnosti skutkových tvrdení žalobcu. Práve z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na to, že proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie, musí súd veľmi obozretne pristupovať k využitiu tohto svojho oprávnenia, aby sa predovšetkým znížilo riziko vydania mylného rozsudku. K aplikácii rozsudku pre zmeškanie nie je možné pristupovať iba formálne bez prihliadnutia na všetky okolnosti známe v čase rozhodovania súdu. Rozsudok pre zmeškanie ani nepredstavuje nástroj výlučne pre zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Využitie rozhodnutia rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podlieha formálny a materiálny podmienkam. Pri každom rozhodovaní je súd povinný skúmať či žalobcom tvrdený stav je nesporný a zároveň je povinný prihliadnuť na všetky skutočnosti, na ktoré má podľa zákona prihliadnuť. V prípade, ak by sa žalobcom tvrdený stav nejavil ako nesporný, súd by nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, ak by aj inak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ochrana ohrozených alebo porušovaných práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Ak bol kontumačný rozsudok postavený na domnienke, že žalovaný nemá žiadne argumenty, komplikovanosť právnej otázky tkvejúcej v skutkovom stave veci je takou materiálnou záležitosťou, ktorú by mal súd nevyhnutne zohľadniť v rámci materiálnych podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku. Dňa 22.07.2020 tunajší súd rozhodol tak, že opodstatnenosť takéhoto nároku ako pri napadnutom rozhodnutí nie je vôbec daní a ak by aj bola daná, takýto žalobný nárok nie je preukázaný. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.07.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019. V konaní vedeného pod sp. zn. 51Cb/172/2018 neboli skúmané materiálne podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku, ktoré ak by posudzované boli, zjavne by k vydaniu kontumačného rozsudku neprišlo.
3. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
4. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
5. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
7. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
8. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
9. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
11. Podľa § 413 ods. 1 CSP, Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> alebo e) je zjavne nedôvodná.
12. Podľa § 413 ods. 2 CSP, Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
13. Súd žalobu na obnovu konania, ktoré bolo vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 51Cb/172/2018 preskúmal a dospel k záveru, že nie je dôvodná.
14. V prvom rade súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu straním sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ustanovenie § 397 písm. a) až f) CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách, respektíve z niektorého expressisverbis vymieneného zákonného dôvodu. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania. Konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. Podaním žaloby na obnovu konania sa iniciuje konanie o povolenie obnovy. V tejto prvej fáze (iuducum rescidens) súd skúma, či je obnova procesne prípustní, posúdi podanú žalobu a na základe záverov o splnení podmienok prípustnosti rozhodne o tom, či žalobu na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. V prípade, ak súd vysloví záver, že žaloba na obnovu konanie je opodstatnená a povolí ju, konanie sa dostáva do druhej fázy (iudicium rescissorium), v ktorej už prebieha samotné prejednanie veci.
15. Súd sa teda v prvom rade musel venovať preskúmaniu žaloby na obnovu konania z pohľadu či žaloba spĺňa všetky zákonné náležitosti, a či je žaloba na obnovu konania prípustná.
16. Súd preskúmal či žaloba spĺňa náležitosti podľa § 406 CSP. Súd konštatuje, že z pohľadu naplnenie formálnych náležitostí, žalobca splnil všetky náležitosti podania, ktoré predpokladá ustanovenie § 406 CSP a nebolo potrebné pristupovať k odstraňovaniu vád podania.
17. Ďalej súd skúmal, že či je žaloba na obnovu konania smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému ju zákon pripúšťa. Aj táto podmienka bola splnené. Žaloba podal žalobu na obnovu konania voči právoplatnému rozsudku pre zmeškanie, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2018 a u žalobcu sa mali objaviť dôvody na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP.
18. Žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou osobou, a to žalobcom, ktorý vystupoval v pôvodnom konaní ako žalovaný a rozsudkom zo dňa 30.11.2018, č. k. 51Cb/172/2018-461, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť, teda bolo rozhodnuté v jeho neprospech.
19. Súd taktiež skúmal, že či bola žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby na obnovu konania. Žaloba bola podaná v subjektívnej premlčacej lehote 3 mesiacov od kedy sa mal žalobca dozvedieť o dôvode obnovy konania. O dôvodoch obnovy sa mal dozvedieť dňa 22.07.2020, keď bol vydaný rozsudok v konaní vedeného pod sp. zn. 42Cb/30/2017, ktorým bola žaloba v identickej veci zamietnutá. Žaloba na obnovu konania bola súdu doručená dňa 22.10.2020, t. j. v zákonom stanovenej subjektívnej lehote 3 mesiacov.
20. Ďalej súd skúmal, že či žaloba na obnovu konania nie je zjavne nedôvodná a tu zistil, že ide o prípad zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania. Podľa súdu nie je sú splnené podmienky podľa § 397 písm. a) CSP. Súd je názoru, že žalobcom uvádzané rozhodnutie vydané v konaní 42Cb/30/2017 nie je možné považovať za rozhodnutie, skutočnosti, ktoré by žalobca nemohol uplatniť bez vlastnej viny a ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V danej veci súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2018, sp. zn. 1Obo/1/2018, v ktorom súd uviedol, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto neprávosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť žaloby na obnovu konania. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie má súd za to, že je aplikované na toto konanie, nakoľko žalobca sa domáhal obnovy konania z dôvodu, že súd nevyhodnotil materiálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, že súd nemal preukázanú odôvodnenosť nároku, čo preukázal rozsudok, ktorý bol vydaný pod sp. zn. 42Cb/30/2017 a bol vydaný v identickej veci. Rozsudok pre zmeškanie bol vydaný v konaní 51Cb/172/2018 z dôvodu, že žalovaný bol v konaní vlastnou vinnou pasívny, nereagoval na výzvu na vyjadrenie k podanej žalobe a bol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd mal v danom konaní splnené podmienky na rozhodnutie, a preto bolo na uvážení sudcu či rozhodne touto skrátenou formou. Žalobca mal v konaní možnosť brániť sa návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo aj spravil. O uvedenom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 29.07.2019, č. k. 51Cb/172/2018-589 tak, že návrh zamietol. Uvedené uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 30.09.2019, č. k. 3Cob/158/2019. Dovolanie voči uvedenému uzneseniu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2020, sp. zn. 5Obdo/17/2020. Súd má za to, že sú mal možnosť a správne vyhodnotil možnosti na aplikáciu skrátenej formy rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a rozhodol tak, pretože žalovaný bol pasívny a nebránil sa, hoci v tom čase mu na súde už prebiehalo ďalšie konania, kde sa vzhľadom na rozsudok vydaný pod sp. zn. 42Cb/30/2017 bránil. Ak by sa žalobca riadne bránil svoje práva, neprišlo by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Súd nemá za preukázané, že by žalobca uplatňoval nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol skôr uplatniť. Žalobca mal možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, avšak vlastnou pasivitou ich neuplatnil, hoci v identickom konaní pod sp. zn. 42Cb/30/2017 k ich uplatňovaniu. Existencia rozsudku zo dňa 22.07.2020, č. k. 42Cb/30/2017 tiež nie je dôvodom na obnovu konania, nakoľko k rozdielnym rozhodnutiam prišlo pasivitou žalobcu v konaní pod sp. zn. 51Cb/172/2018, a také konanie nemôže požívať právnu ochranu v tom, že súd by zasiahol do právoplatného rozhodnutia. Z právnych princípov vyplýva, že práva patria bdelým, a preto hoci došlo k právne rozdielnym záverom v dvoch identických konaniach, nie je daný dôvod na povolenie obnovy konania, nakoľko k vydaniu rozsudku pre zmeškanie zo dňa 30.11.2018, č. k. 51Cb/172/2018-41 prišlo pasivitou, t. j. zavinením žalobcu.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP ako zjavne nedôvodný odmietol.
7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa.
9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca zavinil zastavenie konania, tým že po podaní žaloby vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Žalovaní v 1. a 2.rade by mali nárok na náhradu trov konania, avšak tým žiadne trovy nevznikli. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl.
17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50, 17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach, resp. elektronicky do elektronickej schránky súdu.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.