Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-25-2020.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2021 v Martine takto
rozhodol:
Obžalovaní
B. K., nar. XX.XX.XXXX O. W., trvale bytom W., mestská časť B., U.. O. U. XXXX/X a Z. H., nar. XX.XX.XXXX O. W., trvale bytom K. Š. XXX, okres G. G.,
sú vinní, že
dňa XX.XX.XXXX od presne nezisteného času do XX.XX hod. tohto dňa v W. na ulici Z. Č.. XXXX spoločne založili požiar v podkrovnej miestnosti štvrtého nadzemného podlažia v budove bývalej spoločnosti G. I., a to tým spôsobom, že na drevených dverách, ktoré sa nachádzali v miestnosti na zemi zapálili molitanovú penu, následkom čoho po určitom čase došlo k rozšíreniu ohniska aj na zvyšnú molitanovú penu, ktorá sa nachádzala v miestnosti a tým došlo k požiaru dvoch podkrovných miestností budovy, čím svojím konaním spôsobili spoločnosti D., M..L..T.., M. M. Q. XXXXX/X, Z. - W. Č. M. W., IČO: 35851988, škodu vo výške 59.142,36 €, teda spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu,
čím spáchali
zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a za to im súd ukladá obžalovanému B. K. podľa § 245 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. obžalovanému Z. H. podľa § 245 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu na 3 roky. Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovaným B. K. F. Z. H. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému D., M.. L.. T.., M. M. Q. XXXXX/X, Z. - W. Č. M. W., IČO: 35 851 988, škodu poškodením vo výške 16.000,83 €.
Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodeného Wondericon, s. r. o. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody voči obžalovaným na civilný proces. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovaným Patrikovi Havrlovi a Brianovi Cipárovi povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, škodu poškodením vo výške 32.873,43 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný B. K. na hlavnom pojednávaní nebol prítomný, hoci písomné predvolanie mu bolo doručené do vlastných rúk, čo potvrdil vlastnoručným podpisom (č.l. 181) a o následkoch jeho prípadnej neúčasti na hlavnom pojednávaní bol riadne poučený (č.l. 182). Súd preto na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovaného B. K. z prípravného konania (č.l. 13). Spáchanie žalovaného skutku v celom rozsahu priznal a podrobne opísal akým spôsobom čin spáchal. K veci uviedol, že do predmetnej budovy bývalého závodu G. I. v W. na ulici Z. vošiel spolu s obžalovaným Z. H.. Tento objekt poznal, už ho navštívil v minulosti. Nepamätá si, ktorý konkrétny deň to bol, no vie, že tam boli v poobedňajších hodinách. Do budovy išli piť víno. So sebou mali jeden liter bieleho vína, z ktorého vypili každý tak 1-2 dl. Do areálu sa dostali cez dieru v plote, následne vyšli na najvyššie poschodie budovy, do miestnosti, v ktorej sa na zemi nachádzali molitanové zvyšky. Okrem nich v predmetnom areáli nebol nikto. Po chvíli, ako sedeli, začala im byť zima, preto sa s obžalovaným Z. H. rozhodli, že založia oheň. Na dvere, ktoré ležali na zemi, poukladali kusy molitanu. On sám tento molitan zapálil zapaľovačom, ktorý mal pri sebe. Molitan horel slabým plameňom, preto spoločne prikladali ďalšie kusy, aby sa oheň rozhorel viac. Ako molitan horel, stekal na zem. Následne sa začalo z dverí dymiť, preto ich spoločne nadvihli. Zistili že dvere horia. Oheň sa snažili uhasiť udupaním, ako aj vínom, no nepodarilo sa im to. Keďže sa zľakli, z miesta ušli smerom na stanicu. Hasičskú záchrannú službu nekontaktovali. Keď sa pozrel zo stanice smerom k budove, ktorú zapálili, videl plamene a veľký dym. Potom ako videli, že hasičská záchranná služba smeruje k horiacej budove, vrátili sa k nej a sledovali hasenie plameňov. To, že zapílili budovu, nepokladali za potrebné oznámiť na polícii, keďže išlo len o „starú“ budovu. Obžalovaný zároveň vyslovil ľútosť nad týmto konaním. Obžalovaný Z. H. na hlavnom pojednávaní nebol prítomný, hoci písomné predvolanie mu bolo doručené do vlastných rúk, čo potvrdil vlastnoručným podpisom (č.l. 181) a o následkoch jeho prípadnej neúčasti na hlavnom pojednávaní bol riadne poučený (č.l. 182). Súd preto na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovaného Z. H. z prípravného konania (č.l. 19). Spáchanie žalovaného skutku v celom rozsahu priznal a podrobne opísal akým spôsobom čin spáchal. K veci uviedol, že v niektorý deň na začiatku mesiaca V. XXXX, pravdepodobne dňa XX.XX.XXXX, ho obžalovaný B. K. zavolal piť víno do niektorého z objektov bývalého závodu G. I.Z. v W. na ulici Z.. B. K. tento objekt poznal, bol už v ňom piť s inými ľuďmi. Do areálu vošli cez dieru v plote, mohlo byť okolo XX,XX hod. V tomto areáli bol prvý krát. Budova bola opustená. Vyšli na vrchné poschodie, kde bolo viacej miestností. Jedna z miestností bola plná odrezkov z peny, ktorá sa používala ako výplň do stoličiek. Táto pena bola až do výšky pliec, obaja do nej aj chvíľu skákali. Následne našli dvere položené na zemi, tieto preniesli do stredu miestnosti, ktorá bola plná peny a položili ich na túto penu. Následne obaja zapaľovali kúsky peny, táto ako horela, tak sa roztekala. Keďže je fajčiar, mal pri sebe zapaľovač. Horiace kúsky peny kládli na dvere. On ešte upozornil, aby im horiaca pena nestiekla pod dvere na penu pod nimi. Avšak zbadal, že pena, ktorá sa nachádzala pod dverami, sa chytila a horí, preto sa snažili ju uhasiť. Na oheň vyliali celé víno, no nepomohlo to, začalo to značne dymiť a horieť aj plameňom. Vtedy sa obaja zľakli, keďže nechceli tam zomrieť, utiekli odtiaľ. V tom čase už bola tma. Bežali k stanici a potom šli do mesta, obaja boli vystrašení. Keď sa opätovne vrátili k železničnej stanici, videl prichádzajúcich hasičov. On následne vlakom odišiel domov do K. Š., B. zostal v W.. Svoje konanie oľutoval. Svedok W. N., splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti D. M.. L.. T.. (B. F. B., M..L..T..)., bol vypočutý len v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, kedy uviedol, že dňa XX.XX.XXXX mu bolo oznámené, že horí objekt G. I., ktorého vlastníkom je spoločnosť D. M.. L.. T.. Následne sa k objektu dostavil, kde sa už v tom čase nachádzali všetky záchranné zložky. Konkrétne horel podkrovný priestor bývalej čalúnnickej dielne v budove súpisné č. XXXX, ktorá je postavená na parcele č. XXXX/X. Tento objekt bol postavený v roku XXXX a v súčasnosti je prázdny a nevyužívaný.
Požiar sa podarilo uhasiť až dňa XX.XX.XXXX a v tento deň bola vykonaná aj ohliadka. Na poškodenej budove boli vykonané opravy - oprava strešnej konštrukcie a strechy. Rozpočet na tieto opravy bol stanovený na sumu 63.740,- €. Preto žiadal, aby v tomto rozsahu boli obžalovaní zaviazaní na náhradu škody v prospech poškodenej spoločnosti. Svedok B. N., splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti N. B., F..M.. O. R. Q., bol vypočutý len v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX, kedy uviedol, že spoločnosť D. M.. L.. T.. mala poistenú budovu - bývalý objekt G. I. O. W. v poisťovni, ktorú zastupuje. Dňa XX.XX.XXXX bola nahlásená poistná udalosť, dňa XX.XX.XXXX bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a poisťovňa spoločnosti D. M.. L.. T.. vyplatila sumy vo výške 16.000,- € a 27.141,53 €, teda v celkovej výške 43.141,53 €. Tento svedok v mene poisťovne si voči obžalovaným uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 32.873,43 €. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním odborného vyjadrenia a listinných dôkazov: Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vypracovaného znaleckou T.H. V. M.. L.. T.. (Č..Y.. XX-XX) vyplýva, že výška škody spôsobenej požiarom na budove, ktorá sa nachádza v priestoroch bývalej spoločnosti G. I. v W. na U.. Z. č. XXXX je ku dňu XX.XX.XXXX v sume 59.142,36 €. Z krycích listov rozpočtu (č.l. 44-54) vyplýva, že rozpočet opravy poškodení budovy, ktorá sa nachádza v priestoroch bývalej spoločnosti G. I. v W. na U.. Z. č. XXXX, bol vyčíslený na sumu 63,730,18 €. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranárskeho zboru v W. (č.l. 96) vyplýva, že miesto vzniku požiaru sa nachádzalo v hale s odpadom - molitanom na štvrtom nadzemnom podlaží. Požiarom bola zasiahnutá podlaha o veľkosti približne 60 m2 a drevená konštrukcia strechy v rozsahu približne 500 m2. Podľa stupňa vyhorenia nebolo možné konkrétne určiť ohnisko požiaru. Požiar vznikol jeho úmyselným založením neznámych osôb. Z dôvodu veľkej plochy vyhorenej strešnej konštrukcie požiar pravdepodobne vznikol na viacerých miestach naraz takým spôsobom, že do špár na podbití strešnej konštrukcie boli vložené kúsky molitanu neznámou osobou a zapálené, pravdepodobne za pomoci zapaľovača alebo zápaliek. Molitan je vysoko horľavá látka. Oheň zo zapáleného molitanu sa rozšíril na drevenú konštrukciu strechy. Na fotodokumentácii (č.l. 59-62) je zachytený poškodený interiér budovy, ktorá sa nachádza v priestoroch bývalej spoločnosti G. I. O. W. I. U.. Z. Č.. XXXX. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/43/2018 vyplýva, že obžalovaný B. K. bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/43/2018 zo dňa 04.09.2018 uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon u neho podmienečne odložil a stanovil mu skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/52/2018 vyplýva, že obžalovaný B. K. bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/52/2018 zo dňa 28.05.2018 uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon u neho podmienečne odložil a stanovil mu skúšobnú dobu na 3 roky s probačným dohľadom. Zo správ o povesti obžalovaného B. K. mal súd ďalej preukázané, že obžalovaný B. K. má v odpise registra trestov štyri záznamy. Naposledy bol uznaný vinným rozhodnutím Okresného súdu Hodoním (Česká republika) sp. zn. 19T/122/2020 zo dňa 05.08.2020 zo spáchania trestného činu „Zatajenie veci“, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 50 x 200,- CZK. Okrem toho mal súd z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 189-192) preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal tri priestupky, dva priestupky proti majetku, keďže poškodil cudziu vec a dopustil sa drobnej krádeže a jeden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 186-188) mal súd preukázané, že voči obžalovanému aktuálne neprebieha iné trestné konanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 194-195) mal súd preukázané, že obžalovaný je odo dňa 27.04.2021 zamestnaný v spoločnosti V. XX, M..L..T.., IČO: 52279502. Zo správ o povesti obžalovaného Z. H. mal súd preukázané, že obžalovaný Z. H. má v odpise registra trestov jeden záznam, rozhodnutím Okresného súdu Hodoním (Česká republika) sp. zn. 19T/122/2020 zo dňa 05.08.2020 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Zatajenie veci“, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 50 x 200,- CZK. Okrem toho mal súd z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 200-206) preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal šesť priestupkov, dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jeden priestupok proti majetku a tri priestupky proti verejnému poriadku. Z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 199) mal súd preukázané, že voči obžalovanému aktuálne neprebieha iné trestné konanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 208-209) mal súd preukázané, že obžalovaný je odo dňa 27.04.2021 zamestnaný v spoločnosti V. XX, M..L..T.., IČO: 52279502.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchali ho obžalovaní, ktorí sú za jeho spáchanie trestne zodpovední. Súd vychádzal predovšetkým z priznania obžalovaných, ktorí potvrdili spáchanie skutku a v prípravnom konaní podrobne opísali svoje konanie, ktoré predchádzalo jeho spáchaniu, priebeh skutku samotného, ako aj konanie po spáchaní skutku. Ich výpovede sa zhodujú a vzájomne dopĺňajú. Priznanie obžalovaných a nimi prezentovaný opis priebehu skutku pritom plne zodpovedá zisteným následkom ich konania, ktoré sú preukázané zabezpečenou fotodokumentáciou. Obžalovaní potvrdili, že spôsobili požiar v budove bývalého E. G. I. O. W. tým, že zapaľovali molitan, ktorý sa im nekontrolovateľne rozhorel. Následne, keďže sa im nepodarilo požiar uhasiť, z miesta ušli bez toho, aby včas privolali potrebnú pomoc. Čo sa týka zavinenia obžalovaných, súd z ich výpovedí jednoznačne ustálil, že títo konali v nepriamom úmysle. Obžalovaní, zapaľovali vysoko horľaví materiál - molitan v miestnosti, ktorá mala byť podľa vyjadrenia obžalovaného H. zaplnená kúskami tohto materiálu až do výšky pliec. Takto zapálené kusy molitanu im tiekli, preto ich pokladali na iný horľaví materiál - drevené dvere. Predmetné konanie obžalovaných súd vyhodnotil ako absolútne ľahkovážne, pri ktorom obžalovaní jednoznačne museli vedieť, že svojím konaním môžu spôsobiť požiar a napriek uzrozumeniu s týmto rizikom, tento vysoko horľavý materiál zapaľovali (a nakoniec aj požiar v budove spôsobili). Dokonca z miesta ušli bez toho, aby sa pokúsili zabezpečiť potrebnú pomoc za účelom zamedzenia vzniku väčšej škody. Aj samotné vyjadrenie obžalovaného B. K., ktorý uviedol, že nepokladali za potrebné oznámiť na polícii spôsobenie požiaru, keďže išlo len o „starú“ budovu prezentuje ich postoj k veci iného (budove) a jej prípadného zničeniu. Čo sa týka stanovenia výšky škody, ktorá bola konaním obžalovaných spôsobená, súd vychádzal z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou V. M.. L.. T.., z ktorého je zrejmé, že konaním obžalovaných bola spôsobená škoda vo výške 59.142,36 €. Obžalovaní týmto konaním spáchali zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného B. K. možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, a to tá, že sa k spáchaniu činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Súd zároveň u obžalovaného zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., vzhľadom na nezahladené odsúdenia. Súd však na priťažujúcu a poľahčujúcu okolnosť neprihliadal, keďže zároveň zistil existenciu osobitnej „priťažujúcej“ okolnosti, a tou je opätovné spáchanie zločinu. Obžalovaný B. K. totiž v minulosti už spáchal zločin (odsúdenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/52/2018), pričom toto odsúdenie nie je zahladené. Súd teda pri určení výmery ukladaného trestu aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák. Vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu súd dolnú hranicu tzv. základnej trestnej sadzby (3 - 8 rokov) zvýšil až o polovicu (5 rokov a 6 mesiacov - 8 rokov). Následne mohol súd uložiť trest v rámci celého takto upraveného rozpätia. Súd uložil obžalovanému B. K. trest odňatia slobody v spodnej polovici takto upravenej trestnej sadzby, keď prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a osobu obžalovaného. Takto určený trest sa javí byť spravodlivým trestom za spáchaný zločin. Súd zaradil obžalovaného B. K. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného zločinu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Na strane obžalovaného Z. H. možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, a to tá, že sa k spáchaniu činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Existencia inej poľahčujúcej okolnosti u neho nebola preukázaná. Oproti tomu však nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti. Hoci obžalovaný má v odpise registra trestov evidovaný záznam z konania vedeného pred Okresným súdom Hodonín, Česká republika, v čase rozhodnutia v tejto veci súdu nebolo známe, či už u predmetného odsúdenia neplatí tzv. fikcia neodsúdenia. Bez jednoznačného preukázania tejto skutočnosti súd nemohol obžalovanému pričítať existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (3 až 8 rokov) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu. Následne uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (3 až 6 rokov a 4 mesiace) prihliadnúc na okolnosti prípadu. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu a povinnosti v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Obžalovanému Z. H.Á. tak súd poskytol priestor, aby počas
skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život. Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho správania a k rešpektovaniu práv iných osôb. Ak by sa po skončení skúšobnej doby (počas nej) predsa len ukázalo, že obžalovaný neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu. O nároku na náhradu škody poškodeného D., M.. L.. T.. súd rozhodol tak, že oboch obžalovaných zaviazal, aby títo spoločne a nerozdielne nahradili poškodenému škodu vo výške 16.000,83 €, t.j. v rozsahu, ako bola preukázaná po znížení o sumu, ktorá bola plnená poškodenému poisťovňou (č.l. 82, 55, 56). V zostávajúcej časti súd poškodeného D., M.. L.. T.. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovaným na civilný proces. O nároku na náhradu škody poškodeného N. B., F..M.. O. R. Q. súd rozhodol tak, že oboch obžalovaných zaviazal, aby títo spoločne a nerozdielne nahradili poškodenému škodu vo výške 32.873,43 €., t.j. v takom rozsahu, ako si uplatnil. Poškodený N. B.F., F..M.. O. R. Q. preukázateľne uhradil spoločnosti D., M.. L.. T.. poistné plnenie vo väčšom rozsahu, ako si sám voči obžalovaným uplatnil (č.l. 62, 55, 56).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.