Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-395-2020.pdf
PDF · 104.21 KB
Case nature
Subarea
74Ek/395/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 681 156, práv. zást.: Martin Pavle s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 860 450, proti povinnému: MARATÓN s.r.o., so sídlom Strojárenská 11A, 040 01 Košice, IČO: 36 570 796, o vymoženie pohľadávky vo výške 45.085,10 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Michal Mazúr, so sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice, IČO: 31 308 848 pod sp. zn. 111EX 255/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Oprávnený má nárok na náhradu trov konania voči povinnému vo výške 320,46 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 02.03.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 45.085,10 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu sp. zn. 4Up/875/2019 zo dňa 01.08.2019, vykonateľný dňa 29.08.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 03.03.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, so sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice, IČO: 31 308 848, ktorý ju vedie pod sp. zn. 111EX 255/20.
3. Povinnému bolo dňa 26.08.2020 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.08.2020. Následne dňa 10.09.2020 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.07.2019 si oprávnený ako žalobca uplatnil pohľadávku vo výške 45.085,10 EUR s príslušenstvom v nadväznosti na nevrátenie finančných prostriedkov povinným vyplývajúce zo Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku č. Z2711023031601 zo dňa 26.04.2010 (ďalej len „zmluva“). Zmluvu oprávnený s povinným uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky ako príloha č. 1, pričom podľa čl. 10 ods. 6 prvej vety platí: Prijímateľ je povinný odviesť výnos, resp. vrátiť NFP alebo jeho časť alebo príjem uvedený v žiadosti o vrátení finančných prostriedkov (ŽoV) do 50 dní odo dňa doručenia ŽoV. Žiadosť o vrátenie č. 27110230316/ Z01 bola oprávneným zaslaná povinnému dňa 26.08.2014, povinný na túto žiadosť reagoval svojim stanoviskom zo dňa 12.11.2014 a oprávnený na predmetné stanovisko odpovedal svojim listom zo dňa 25.11.2014. Zo stanoviska povinného zo dňa 12.11.2014 je zrejmé, že najneskôr bola predmetná žiadosť doručená povinnému dňa 12.11.2014 a teda 50-dňová lehota začala plynúť najneskôr dňa
13.11.2014 a uplynula najneskôr dňa 01.01.2015, takže pohľadávka sa stala splatnou najneskôr dňa 02.01.2015. Ak oprávnený žalobu podal dňa 19.07.2019, tak ju podal po uplynutí 4-ročnej všeobecnej premlčacej doby (§ 397 Obchodného zákonníka). Ďalej povinný uvádza, že po doručení platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/875/2019 zo dňa 01.08.2019 (exekučný titul) povinný podal proti označenému platobnému rozkazu odpor zo dňa 01.08.2019, ktorý bol uznesením Okresného súdu zo dňa 02.10.2019 odmietnutý z formálnych dôvodov (odpor podaný elektronicky, ale nie prostredníctvom elektronického formulára). Uznesenie o odmietnutí odporu bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 03.10.2019 a v rovnaký deň aj zástupcovi oprávneného. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať , ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Na základe tvrdenia povinného je nesporné, že oprávnený si návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.07.2019 uplatnil premlčanú pohľadávku (právo priznané po uplynutí premlčacej doby) a ak označený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť ako aj vykonateľnosť dňa 29.08.2019, resp. oprávnený sa dozvedel o odmietnutí odporu dňa 03.10.2019, tak návrh na vykonanie exekúcie mal podať najneskôr do 3 mesiacov počítaných od právoplatnosti exekučného titulu, resp. počítaných od doručenia uznesenia o odmietnutí odporu, čo neurobil (návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dňa 04.03.2020 a v upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza, že exekúcia začala dňa 23.04.2020) a preto povinný vznáša námietku premlčania výkonu súdneho rozhodnutia v zmysle § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na premlčanie výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný navrhuje zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiada exekučný súd, aby návrh ako nedôvodný zamietol a povinného zaviazal na náhradu ďalších trov exekučného konania vzniknutých oprávnenému vo výške 320,46 EUR. Povinný podal návrh na základe § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Návrh odôvodňuje premlčaním výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, mali podľa názoru povinného nastať skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený považuje návrh povinného za nedôvodný, nakoľko nemá oporu v skutkovom a ani právnom stave veci. Povinný tvrdí, že ustanovenie § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vzťahuje na všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Uvedené tvrdenie povinného je nesprávne. Ustanovenie § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vzťahuje výlučne na ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to na maximálne obmedzenie premlčacej doby desiatimi rokmi. Obchodný zákonník v ustanovení § 408 ods. 2 poskytuje v prospech veriteľa (oprávneného) výnimku zo zásady, že konanie o výkon rozhodnutia musí byť začaté v rámci všeobecnej desaťročnej premlčacej doby. Týka sa to prípadov, ak bolo právoplatne priznané v súdnom konaní, a to (i) neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby alebo (ii) po uplynutí desaťročnej premlčacej doby, pričom v oboch prípadoch možno rozhodnutie súdu vykonať. Jedinou podmienkou je, že konanie o jeho výkone sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Uvedené vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 5/2008: „Ustanovenie § 408 ods. 2 ObZ upravuje premlčanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutiu (v zmysle § 233 EP k exekúcii) a to tak, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 ObZ alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 EP exekúcii) začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a contrario treba vyvodiť, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 ObZ, rozhodnutie možno súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 EP exkúcii) začalo pred skončením (uplynutím) premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 ObZ.“. Samotný povinný v návrhu určil, že pohľadávka sa stala splatnou najneskôr dňa 02.01.2015. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k uplynutiu desaťročnej premlčacej lehoty, preto na tunajšie konanie nemožno aplikovať ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka. Okrem iného oprávnený je toho názoru, že exekučné konanie začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu ako aj Uznesenie o odmietnutí odporu voči platobnému rozkazu (exekučnému titulu) bolo doručené oprávnenému dňa 02.03.2020 a Uznesenie o zamietnutí sťažnosti žalovaného voči uzneseniu sp. zn. 4Up/875/2019 zo dňa 02.10.2019 o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu bolo doručené oprávnenému dňa 05.02.2020. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný a doručený príslušnému súdu dňa 02.03.2020, t. j. bezodkladne a týmto dňom začalo exekučné konanie (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedeného je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že exekučné konanie bolo začaté do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Záverom oprávnený konštatuje, že v tunajšom exekučnom konaní nie sú dané skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekúcia je teda vedená na základe riadneho exekučného titulu, tak ako to predpokladá § 45 Exekučného poriadku. Oprávnený si v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku uplatňuje náhradu trov konania vo veci rozhodovania o Návrhu a žiada súd, aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného za jeden úkon právnej pomoci (toto vyjadrenie) vo výške 320,46 Eur vrátane DPH (1 úkon vo výške 307,72 EUR s DPH (256,43 EUR bez DPH plus DPH 51,29 EUR) a 1x režijný paušál za rok 2020 vo výške 12,74 EUR s DPH).
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
11. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
12. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
13. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
14. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
15. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
16. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba
najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
17. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.
14. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. 18. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu sp. zn. 4Up/875/2019 zo dňa 01.08.2019. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.
19. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil námietku premlčania a zároveň uviedol, že oprávnený v základom konaní (v konaní o vydanie platobného rozkazu) podal žalobu po uplynutí 4-ročnej všeobecnej premlčacej doby (§ 397 Obchodného zákonníka. Súd v tomto smere uvádza, že povinný mal právo vzniesť námietku premlčania už v základnom konaní pri doručení platobného rozkazu a tak isto má právo vzniesť takúto námietku aj vo vykonávacom (exekučnom) konaní. Avšak keďže povinný nepodal voči platobnému rozkazu odpor v zákonom stanovenej forme (platobný rozkaz nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára), uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/875/2019 zo dňa 02.10.2019 bol odpor voči platobnému rozkazu odmietnutý. Zároveň uznesením zo dňa 27.01.2020 súd zamietol sťažnosť žalovaného (povinného) voči uzneseniu zo dňa 02.10.2019. Na základe uvedeného oprávnený podal voči povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej ako aj materiálnej (viď vyššie). Exekučný súd, ako súd vykonávací, nemôže skúmať meritórnu stránku exekučného titulu, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
20. Všeobecne možno premlčanie charakterizovať ako dobu, v rámci ktorej je veriteľ povinný si svoje právo uplatniť a po uplynutí ktorej sa jeho právo výrazne oslabuje možnosťou dlžníka uplatniť námietku premlčania. Teda veriteľov nárok na uznanie a priznanie premlčaného práva súdom (resp. príslušným orgánom) uplynutím tejto doby zaniká, právo ako také sa stáva naturálnou obligáciou, pričom plnenie zo strany dlžníka po uplynutí premlčacej doby nezakladá na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie. Celá úprava premlčania má kogentný charakter, nie je teda možné ísť nad rámec zákona ani v prípade dohody zmluvných strán týkajúcej sa dĺžky premlčacej doby (§ 401 Obchodného zákonníka). Čo sa týka doby premlčania, táto je určená zákonom, možno však hovoriť aj o predĺženej premlčacej dobe zo zákona (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3, § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo na základe právneho úkonu dlžníka (§ 404, 407 Obchodného zákonníka).
21. Obchodný zákonník precízne vymedzuje jednotlivé momenty začiatku plynutia premlčacej doby pri rôznych druhoch práv. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby. Ako vyplýva z judikatúry, toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Počiatok plynutia premlčacej doby v prípade práva uskutočniť právny úkon sa viaže na moment objektívnej možnosti tento úkon uskutočniť. V
ustanovení § 392 Obchodného zákonníka je uvedené, že pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami (napr. termín vykonania diela, povinnosť zaplatiť cenu tovaru a pod.). Premlčacia doba teda začína plynúť dňom kedy mal byť záväzok splnený, alebo v prípade, že ide o opakované, trvajúce plnenie, dňom kedy malo dôjsť k prvému z plnení. Pokiaľ je čas solúcie určený lehotou (napr. termín dodania do desiatich dní od podpisu zmluvy), počiatkom lehoty bude posledný deň lehoty na splnenie. Obdobne sa táto doba bude určovať v prípade plnenia záväzku podľa podmienok určených zákonom pre platnú solúciu (napr. § 341, 342 Obchodného zákonníka). V tomto ustanovení (§ 392 Obchodného zákonníka) formulované pravidlo je možné považovať za všeobecnú úpravu, pričom odchýlky viažuce sa na presne stanovené prípady, sú formulované v nasledujúcich ustanoveniach Obchodného zákonníka.
22. Obchodný zákonník v § 397 ustanovuje všeobecnú premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov s dodatkom, že takáto doba sa uplatní pokiaľ zákon neustanoví inak. Všeobecnú premlčaciu dobu možno právnym úkonom dlžníka predĺžiť, nie však skrátiť. Zo zákonných dôvodov môže dôjsť k spočívaniu alebo pretrhnutiu premlčacej doby. Odlišnú ako všeobecnú premlčaciu dobu možno nájsť napríklad v § 292 ods. 2, § 290 ods. 2, § 398, 399 Obchodného zákonníka.
23. V prípade, ak účastník konania (v tomto prípade povinný) neuplatní v základnom konaní námietku premlčania, resp. v tomto prípade z formálnych dôvodov bol odpor žalovaného (povinného), v ktorom uplatnil námietku premlčania odmietnutý a pohľadávka sa judikuje (prizná sa právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, resp. iným orgánom) začne plynúť nová premlčacia doba, ktorá však v žiadnom prípade nesmie presiahnuť maximálnu desaťročnú premlčaciu dobu podľa § 408 Obchodného zákonníka. Na spočívanie premlčacej doby v dôsledku uplatnenia práva podľa § 402 a 403 Obchodného zákonníka nadväzuje prerušenie premlčacej doby v dôsledku priznania práva súdom, premlčacia doba teda začne plynúť odznova, avšak je limitovaná uplynutím maximálnej premlčacej doby podľa § 408. Spočívanie premlčacej doby upravuje ustanovenie § 402 Obchodného zákonníka. Spočívanie nie je v zákone definované, možno ho vymedziť ako dôsledok konania veriteľa, ktorý za účelom dosiahnutia svojho práva toto uplatní v súdnom konaní (resp. rozhodcovskom). V dôsledku takejto právnej skutočnosti premlčacia doba prestáva plynúť, avšak po odpadnutí takejto prekážky jej plynutie pokračuje (v súlade s osobitnou úpravou v § 405 ods. 2). Naopak pretrhnutie premlčacej doby znamená, že na základe určitej skutočnosti premlčacia doba prestane plynúť, nebude už pokračovať, avšak môže začať plynúť nová premlčacia doba.
24. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. obmedzenie premlčacej doby. V tomto smere súd uvádza, že uvedené ustanovenie v tomto prípade nemožno aplikovať z dôvodu, že sa týka situácie, keď bolo právo priznané v súdnom, resp. v rozhodcovskom konaní pred uplynutím premlčacej doby, čo sa v tomto prípade nestalo. Obmedzenie premlčacej doby je upravené v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov, najmä v prípadoch nárokov, ktorých trvanie je v dôsledku všeobecného obmedzenia premlčacej doby jednoznačne limitované. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov (ods. 1). Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 - zo zákona; § 292 ods. 2
- dohodou; § 401 - písomným vyhlásením), sú limitované desaťročným maximálnym obmedzením. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, ide o kogentnú právnu úpravu. Uplynutím desiatich rokov, ktorými je premlčacia doba limitovaná, počas súdneho alebo rozhodcovského konania, stráca dlžník možnosť vzniesť námietku premlčania počas tohto konania, a to napriek tomu, že premlčacia doba už uplynula. Vyjadruje to druhá veta odseku 1. To znamená, že ani v prípade, že počas súdneho alebo rozhodcovského konania uplynie desať rokov odo dňa, keď premlčacia doba začala po prvý raz plynúť, dlžník nemôže vzniesť námietku premlčania. Maximálne obmedzenie premlčacej doby desiatimi rokmi má tiež vplyv na začatie konania o výkon rozhodnutia, ktorým bolo právo priznané, a to tak, že je rámcom aj pre začatie konania pre výkon rozhodnutia, ktorým bolo právo priznané (§ 407 ods. 2). To by znamenalo, že ak počas súdneho alebo rozhodcovského konania skončí desaťročná všeobecná premlčacia doba vznikne situácia, veriteľ môže navrhne výkon rozhodnutia až po uplynutí tejto doby. Dlžník je v tejto situácii v pozícii, keď môže namietnuť premlčanie, a tým zmariť vykonateľnosť rozhodnutia. Preto zákon v odseku dva poskytuje v prospech veriteľa výnimku zo zásady, že konanie o výkon rozhodnutia musí byť začaté v rámci všeobecnej desaťročnej premlčacej doby. Týka sa to
prípadov, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, a to a) neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby, alebo b) po uplynutí premlčacej doby, pričom v oboch prípadoch možno rozhodnutie súdu vykonať. Jedinou podmienkou je, že konanie o jeho výkone sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z uvedeného ustanovenia a contrario vyplýva, že ak toto právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby, rozhodnutie možno súdne vykonať len v prípade, keď sa konanie o jeho výkone začalo dovtedy, ako uplynula premlčacia doba.
25. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že na základe vyššie uvedeného ako aj na základe citovaných zákonných ustanovení nie je pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní premlčaná, nakoľko odo dňa keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz (r. 2014) došlo k pretrhnutiu premlčacej doby z dôvodu vydania vykonateľného exekučného titulu a následného plynutia novej premlčacej doby. Súd taktiež podotýka, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
26. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199e ods. 1 Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
32. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
34. Oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 320,46 EUR vrátane DPH (1 právny úkon vo výške 307,72 EUR s DPH + 1 režijný paušál za rok 2020 vo výške 12,74 EUR s DPH).
35. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, možno povinnému uložiť náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a oprávnenému tak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k tomuto návrhu a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd v súlade s týmto ustanovením priznal oprávnenému náhradu trov konania vo výške 320,46 EUR, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 256,42 EUR, z režijného paušálu vo výške 10,62 EUR a DPH vo výške 20%. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a zaviazal povinného na náhradu trov konania vo výške 320,46 EUR (výrok II.).