Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-18-2021.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci oprávneného H.. A. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na E. ul. č. X v S. zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o. so sídlom na Kukučínovej ul. č. 7 v Košiciach proti povinnej Ing. W. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Z. ul. č. XX v S. zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o výkon rozhodnutia o úprave styku oprávneného s mal. X. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcou s povinnou, zastúpenou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 26Em/4/2019-139 zo dňa 17.6.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 26Em/4/2019-180 zo dňa 4.11.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil výkon II. výroku rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/313/2015-162 zo dňa 23.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/106/2017 zo dňa 31.10.2017.
2. Rozhodol tak na základe návrhu oprávneného z 10.11.2016, ktorým sa pôvodne domáhal výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou - rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 15.12.2014 č.k. 13P/107/2013-151 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.6.2015 č.k. 8CoP/134/2015
- 176, pretože ho povinná nerešpektuje a neumožňuje mu styk s maloletou. Povinná sa odsťahovala z miesta posledného bydliska a nedala mu vedieť kde s maloletou je. Až následne zistil, že sa presťahovala k svojej matke. Povinná odmieta komunikovať aj s orgánom starostlivosti o dieťa a mládež, aj s kolíznym opatrovníkom, ktorému rovnako neumožňuje návštevu maloletej. V dôsledku zmeny rozhodnutia, ktorého výkonu sa domáhal, oprávnený v priebehu konania žiadal o nariadenie II. výroku rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/313/2015-162 zo dňa 23.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/106/2017 zo dňa 31.10.2017, pretože povinná nerešpektuje ani toto rozhodnutie a naďalej mu neumožňuje styk s maloletou. Z vyjadrenia povinnej zistil, že dôvodom nepodrobovania sa rozsudku je skutočnosť, že nezisková organizácia Miesto pod Slnkom, n.o. nevykonala voči nej žiadne úkony smerujúce k realizácii odborného poradenstva, ktoré im bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/313/2015-162 zo dňa 23.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/106/2017 zo dňa 31.10.2017. Keďže nezisková organizácia je akreditovaným subjektom, oprávnene očakávala, že výkon poradenstva a jeho formy bude riadiť označená nezisková organizácia. Nezisková organizácia ju žiadnym spôsobom nevyzvala na realizáciu odborného poradenstva. Uviedla, že maloletá, ktorá má v súčasnosti 6 rokov, nebola v žiadnom kontakte s oprávneným od 2.5 roka, nepozná ho a je nemožné, aby bez akejkoľvek prípravy realizovala stretnutie s oprávneným. Už aj predtým, keď bývali v spoločnej domácnosti, oprávnený sa tam zdržiaval zriedkavo. Aj v súčasnosti sa v maloletej vynárajú spomienky na agresívne správanie sa oprávneného, ktoré však pripisuje neidentifikovanému mužovi. Nastúpila do prípravky
materskej školy, pričom táto zmena v jej bežnom životnom režime znamenala pre ňu veľkú záťaž. Z dôvodu jej adaptácie v škôlke musela istý čas stráviť v škôlke aj ona. Zo správy neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom n.o. súd prvej inštancie zistil, že ich oprávnený kontaktoval 28.11.2017, keď im mailom zaslal rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Následne sa telefonicky dohodli, že počkajú na vyznačenie jeho právoplatnosti a keď sa tak stalo, kontaktovali povinnú sms správou 4.1.2018 nasledovne „Dobrý deň, tu je Miesto pod Slnkom. Obdržali sme rozsudok, prosíme Vás, aby ste nás v danej veci kontaktovala. Ďakujeme:“ Obdobnú správu zaslali povinnej opäť dňa 23.1.2018, žiadnym spôsobom sa však neozvala. Kontakt na nich je verejne známy a povinnej je známy aj z predchádzajúcej komunikácie z roku 2016. Povinná sa im za celé obdobie žiadnym spôsobom neozvala, od právoplatnosti rozsudku dňa 28.11.2017 do 31.5.2020 sa nerealizovalo žiadne stretnutie oprávneného s maloletou. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že sociálne zisťovanie v domácnosti povinnej nebolo možné vykonať, nakoľko s tým nesúhlasila matka povinnej. Povinná im tvrdila, že ju oprávnený žiadnym spôsobom nekontaktuje, preto ho nemá potrebu iniciatívne informovať o maloletej a pravdepodobne nemá na oprávneného ani telefónne číslo. Z vyjadrenia MUDr. S. zistil, že maloletá je zdravá, pravidelne absolvuje prehliadky, nemá kompletné očkovanie z dôvodu závažných nežiaducich reakcií po podaní prvých očkovacích dávok. Zo správy materskej školy zistil, že maloletá navštevovala ich zariadenie od 2.9.2019 do 1.4.2020 dopoludnia. Maloletá je veľmi citlivé dieťa, silne citovo naviazané na povinnú, a preto aj lúčenie bolo pomerne emotívne. Povinná bola na maloletú citlivá, pomerne silno ho ochraňovala pred vonkajšími vplyvmi, ktoré by jej mohli spôsobovať stres. Centrum nemá právomoc vyzývať rodičov k plneniu svojej povinnosti, ktorá im vyplýva z rozhodnutia súdu, a preto očakávajú, že si túto povinnosť splnia sami rodičia tak, že kontaktujú centrum za účelom dohodnutia ďalšieho postupu. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 2 ods. 1, § 372, § 376 ods. 1 - 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 3 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len vyhláška) a dospel k záveru, že dlhodobo nedochádza k plneniu rozhodnutia súdu. Povinná od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu, ktorého výkonu sa oprávnený domáha, nevykonala žiadne úkony smerujúce k zabezpečeniu styku maloletej s oprávneným a žiadnym spôsobom nekontaktovala neziskovú organizáciu Miesto pod Slnkom n. o., a to napriek tomu, že telefónne číslo na ňu má a zo strany neziskovej organizácie bola niekoľkokrát kontaktovaná. Pokiaľ povinná ako ospravedlniteľný dôvod nerealizácie styku oprávneného s maloletou uviedla psychický stav maloletej, jej citlivosť a prílišné naviazanie na povinnú, súd nemá za preukázané, že tento jej stav je spôsobený realizáciou rodičovských práv oprávneného.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná a žiadala zmeniť napadnuté uznesenie a zamietnuť návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Namietala, že jej nebolo doručené žiadne podanie oprávneného z 5.5.2020, ktorým zmenil svoj návrh a domáhal sa nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/313/2015-162 zo dňa 23.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/106/2017 zo dňa 31.10.2017 miesto pôvodne navrhovaného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 15.12.2014 č.k. 13P/107/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.6.2015 sp. zn. 8CoP/134/2015 a ku tomuto sa teda ani nemohla riadne vyjadriť. Uviedla, že je v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletej, aby bola podrobená výkonu rozhodnutia, t.j. styku s oprávneným, ku ktorému nemá žiadny vzťah okrem neurčitých negatívnych spomienok. Nezisková organizácia podľa jej názoru nevykonala žiadne relevantné úkony smerujúce k realizácii výchovného opatrenia. SMS správy zasielané povinnej s textom „aby sa ozvala“, nevypovedajú nič o tom, že by táto organizácia vykonávala konkrétne úkony k realizácii konkrétneho odborného poradenstva. Nakoniec pozornosti súdu ušlo aj to, že maloletá dňa 18.9.2020 dovŕši 7 rokov a v školskom roku 2020/2021 nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Stretnutia s oprávneným sú pritom upravené na utorok a piatok každého kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 11.00 hod., teda styk v týchto časoch už nebude realizovateľný.
4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že nebolo potrebné doručovať jej na vyjadrenie pozmenený návrh na výkon rozhodnutia, pretože súd môže podľa § 376 ods. 2 CMP nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Je nepochybne preukázané, že má právo na styk s maloletou, že rodičovské práva patria obom rodičom a dieťa má právo na výchovu a starostlivosť od oboch rodičov. Uviedol, že povinná mu bezdôvodne a zámerne neumožňuje stretávať sa s maloletou. Podľa zákona je navyše kvalifikované bránenie v styku považované za zmenu pomerov. Podľa toho by mohol uplatňovať aj iné nároky, jediné čo však skutočne chce, je konečne sa stretávať s maloletou. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, a aby sa výkon rozhodnutia uskutočnil v lehote bez zbytočného odkladu.
5. Povinná, aj oprávnený v ďalšom podaní zopakovali svoje predchádzajúce tvrdenia a navrhli rozhodnúť v zmysle pôvodných návrhov.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že styk oprávneného s maloletou sa dlhodobo nerealizuje, a to od právoplatnosti rozhodnutia. V neziskovej organizácii Miesto pod Slnkom sa rodičia mali zúčastniť odborného poradenstva, pričom ani túto povinnosť si povinná nesplnila. Obaja rodičia boli opakovane poučení a usmernení k rešpektovaniu aktuálneho rozhodnutia súdu ako aj ku skutočnosti, že oni ako rodičia majú prvoradú povinnosť konať v najlepšom záujme maloletej, aby zabezpečili jeho riadny fyzický, psychický a duševný vývin.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
9. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
10. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len vyhlášky), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uplatňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť (ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP).
13. Právna úprava vyplývajúca z CMP týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“) precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého, umožňuje súdu i v rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického alebo iného odborného poradenstva. Aj naďalej je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody. Exekučným titulom pre uvedený výkon rozhodnutia je rozhodnutie (rozsudok alebo uznesenie), ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, ďalej rozhodnutie o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, ako aj
cudzozemská verejná listina alebo dohoda, ktorej vykonateľnosť vyplýva z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému (§ 370 CMP).
14. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z § 377 ods. 2 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými sú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti môže byť zmena vo výchove maloletého dieťaťa napríklad zverením do niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, smrť povinného, plnoletosť dieťaťa a podobne. Samozrejme nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu, nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený a súd návrh zamietne. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie, a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorej povinnosť bola uložená vykonateľným titulom, pokiaľ k plneniu povinností nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť teda splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a nemôže ním byť popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, štvrtá časť CMP v spojení s citovanou vyhláškou ustanovujú postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia (exekučného titulu).
15. V preskúmanej veci sa oprávnený domáhal výkonu II. výroku rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/313/2015-162 zo dňa 23.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/106/2017 zo dňa 31.10.2017, ktorým bol upravený jeho styk s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a piatok od 9.00 hod. do 11.00 hod. v priestoroch neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom n.o. za účasti odborných zamestnancov neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom n.o. a počas prvého mesiaca od právoplatnosti rozsudku aj za prítomnosti matky (v tomto konaní povinnej). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne zistil a vyhodnotil, že povinná rozhodnutie v časti úpravy styku oprávneného s maloletou vôbec nerešpektovala, a stotožnil sa aj s jeho úvahou, že dôvody, ktorými toto svoje konanie obhajovala na súde prvej inštancie, nebolo možné akceptovať ako ospravedlniteľné. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/313/2015-162 zo dňa 23.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/106/2017 zo dňa 31.10.2017 boli uložené povinnosti súvisiace so stykom priamo rodičom a nie neziskovej organizácii Miesto pod Slnkom n.o., ktorá nemala povinnosť iniciatívne vykonávať konkrétne úkony smerujúce k realizácii rozhodnutia ako sa nesprávne povinná domnieva v podanom odvolaní. Výrok právoplatného rozsudku je totiž podľa § 228 ods. 1 CSP záväzný pre strany a tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Stranami v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a nositeľmi týchto práv a povinností sú rodičia mal. dieťaťa, t.j. v tomto konaní oprávnený a povinná a nie akreditovaný subjekt Miesto pod Slnkom, n.o., ktorý je len miestom plnenia ich povinností, resp. subjektom, ktorý má byť len prítomný pri plnení si povinností strán označených v rozsudku. V rozsudku mu je uložená len povinnosť byť prítomný pri styku oprávneného s maloletou a poskytnúť pre stretnutia svoje priestory, a nie zorganizovať stretnutia oprávneného a maloletej, iniciatívne povinnú vyzývať a konkretizovať, ako by si mala plniť povinnosti, ktoré sú jej uložené v rozsudku a vyplývajú pre ňu aj zo skutočnosti, že má maloletú zverenú do svojej osobnej starostlivosti. Odvolací súd je toho názoru, že sms správy, ktoré akreditovaný subjekt zasielal povinnej boli ešte nad rámec toho, čo mu bolo uložené rozsudkom, t.j., že z jeho strany nedošlo ku žiadnym pochybeniam, ktorými by bolo možné následne ospravedlňovať nečinnosť povinnej pri realizácii styku oprávneného s maloletou. Povinná bola právne zastúpená v čase vyhlásenia a doručenia rozsudku, ktorého výkonu sa oprávnený domáha, rovnako bola právne zastúpená aj v konaní o výkon rozhodnutia, preto odvolací súd považuje jej obhajobu len za špekulatívnu a účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu uložených povinností. K odvolacím námietkam povinnej, že styk oprávneného s maloletou nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože k nemu nemá žiadny vzťah okrem neurčitých negatívnych spomienok, už vyjadrili svoje komplexné stanovisko súdy v merite veci, ku ktorému odvolací súd dodáva, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodiča o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v
článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby stále dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Je zrejmé, že oprávnenému, aj maloletej boli tieto práva odopierané aj keď nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by ich výkon bol v rozpore so záujmami maloletej. Odvolací súd si z priložených rozhodnutí všimol, že povinná nesúhlasila s rozvodom s oprávneným, nespomínala žiadne psychické týranie, ani jeho údajné sexuálne úchylky, na tie začala poukazovať až dva mesiace po právoplatnosti rozvodu manželstva, kedy podala návrh na zákaz styku oprávneného s maloletou. Povinná prakticky od narodenia maloletej nedávala oprávnenému žiadny priestor na uplatňovanie jeho rodičovských práv a povinností, nedala možnosť kolíznemu opatrovníkovi zistiť názor maloletej, pretože odmietla šetrenie v domácnosti, kde žijú, nezúčastňovala sa nariadeného odborného poradenstva, preto odvolací súd neuveril ničím nepreukázaným tvrdeniam povinnej o tom, že sa maloletá bojí oprávneného a nie je v jej záujme stretnúť sa s ním.
16. Po vyhlásení napadnutého uznesenia začal školský rok 2020/2021, v ktorom mala maloletá podľa odvolacích námietok povinnej nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, pretože mala už takmer 7 rokov. Povinná školská dochádzka dieťaťa v danej veci priamo zasahuje do možnosti realizácie styku oprávneného s maloletou, pretože ich styk bol upravený práve v doobedňajších hodinách, kedy prebieha vyučovanie. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli v odvolacom konaní najavo, odvolací súd nemohol potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne, aj keď ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa na to boli splnené podmienky, a odvolací súd o nich ani nemohol sám rozhodnúť, pretože by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov mohol len napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu doručiť podanie oprávneného z 5.5.2020 povinnej na vyjadrenie, zistiť, či maloletá skutočne nastúpila do 1. ročníka základnej školy, ak dôjde k pozitívnemu zisteniu, bude jeho povinnosťou vyhodnotiť vplyv tejto okolnosti na možnosti realizácie styku oprávneného s maloletou a tým aj na samotnú dôvodnosť výkonu rozhodnutia, zistiť, či v dôsledku tejto okolnosti nedošlo ku začatiu konania, resp. ku rozhodnutiu o zmene exekučného titulu, následne opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).