Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8CoP-134-2015.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/134/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa U.. C. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. E. L. X zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS, s.r.o. Kukučínova 7, Košice proti odporkyni U.. S. Y. rod. Z. E.. XX.X.XXXX bývajúcej v S. E. D. X zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčiovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O.E.E. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné námestie č. 9, Košice o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 15.12.2014 č.k. 13P 107/2013-151 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 15.12.2014 č.k. 13P 107/2013-151 manželstvo U.. C. Y. nar. XX.X.XXXX a U.. S.Á. Y. X.. Z. nar. XX.X.XXXX uzavreté 23.3.2013 zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Košice - Staré mesto vo zväzku XXX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletú O.E.E. Y. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa 160 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu matke dieťaťa. Upravil styk otca s maloletou O.E.E. každý utorok od 9:00 hod. do 10:00 hod. a každý piatok od 9:00 hod. do 10:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c/, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. d/) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (písm. f/). Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby riadne a úplne zistil skutkový stav a na základe neúplného zistenia skutkového stavu potom, čo v celom rozsahu uveril tvrdeniam navrhovateľa a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania manželstvo rozviedol. S rozvodom manželstva nesúhlasí a chce manželský zväzok zachovať. Ďalšie trvanie manželstva však podmienila tým, že navrhovateľ podstúpi psychodiagnostické vyšetrenie, prípadne psychologické vyšetrenie, podrobí sa príslušnému liečeniu a podľa ich výsledkov absolvuje doporučenú terapiu. Je toho názoru, že terajšie správanie navrhovateľa je neprirodzené a nenormálne a je dôsledkom určitých defektov jeho psychiky. Navrhovateľa dobre pozná, žila s ním v spoločnej domácnosti od jesene 2010 v jeho rodinnom dome v S., striedavo prespávali
aj v jej byte v D., najmä keď mala službu v zamestnaní alebo pri spoločenských príležitostiach. Z dôvodu, že to bolo sporadicky, najmä v roku 2011 a 2012 na návrh navrhovateľa vrátila a odovzdala byt vlastníkovi. Poprela, že navrhovateľ za ňu uhrádzal náklady spojené s užívaním jej bytu alebo, že byt bol špinavý, opak je pravdou. Byt odovzdala čistý, vkusne zariadený svojim nábytkom, ktorý v ňom ponechala vrátane televízora. Tiež uviedla, že manželstvo uzavreli z lásky na naliehanie navrhovateľa, ktorý sám požiadal jej rodičov o ruku, aj keď mu povedala, že kvôli tehotenstvu sa vydávať nemusí. Jej tehotenstvo bolo plánované a navrhovateľ dieťa chcel. Na preukázanie týchto skutočností navrhla vypočuť svedkov - svoju matku A.. C. Z. a otca U.. A. Z.. Správanie navrhovateľa sa radikálne zmenilo po uzavretí manželstva, začal sa prejavovať veľmi majetnícky, žiaril, zakazoval jej stretávanie s priateľmi a rodinou, nikam ju nepúšťal a pred jej prípadným odchodom vždy vyvolal hádku, takže nikam nešla. O domácnosť sa vzore starala, prala, varila, upratovala a zavárala. Na skutočné príčiny rapídnej zmeny správania sa navrhovateľa voči nej, ktoré viedli k hádkam a rôznym veľmi podivným prejavom a ktoré správanie, aj keď v zjemnenej forme pretrváva doteraz, navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcami z odboru psychológie a psychiatrie, pretože práve toto správanie sa navrhovateľa je príčinou, pre ktorú má obavy zveriť mu maloletú dcéru O.E.E., čo i len na prechodný čas. Súd prvého stupňa napriek tomu, že vyššie naznačené skutočnosti vyšli v konaní najavo, toto dokazovanie nevykonal a uspokojil sa len s tvrdeniami navrhovateľa. Súd prvého stupňa neskúmal dôsledne ani osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa, ktoré sú nadpriemerné. Vlastní rodinný dom, ktorého hodnota je okolo 300.000 Eur, ďalšie stavebné pozemky v S. v hodnote najmenej 50.000 Eur a jednoizbový byt v D. E. L. ulici. Rodinný dom je nadštandardne zariadený so saunou a jacuzzou, osobné motorové vozidlo značky Volvo má v nadštandardnej výbave, strelné zbrane, hodnotné rybárske náčinie - tridsať udíc s príslušenstvom a tiež firmu D. S..X..F.. D., v ktorej je jedným z dvoch spoločníkov a konateľom. Má priame vedomosti o tom, že príjem navrhovateľa je vysoký, rozhodne nie 650 Eur mesačne, čomu nasvedčuje aj výška jeho výdavkov, ktorá mnohonásobne presahuje ním deklarovaný príjem. Samotná spoločnosť D. s.r.o. zabezpečuje usporiadateľské služby, najmä v S. W. a inde, v súčasnosti s 83 zamestnancami na dohodu a vlastní niekoľko bankových účtov a má aj vysoké úspory. Žiadala, aby bol navrhovateľ zaviazaný platiť výživné pre maloletú dcéru O.E.E. 1.000 Eur mesačne z dôvodu, že majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa to umožňujú. Na preukázanie tejto skutočnosti v priebehu celého konania navrhovala vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a účtovníctva, keďže príjem deklarovaný navrhovateľom nie je pravdivý. Navrhovateľom predložené listinné dôkazy o výške príjmu zahrňujú všetky výdavky navrhovateľa, aj také, ktoré z pohľadu výživného nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu, ako boli uvedené a ako ich súd bral do úvahy tak, ako to má na mysli § 63 ods. 2 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa toto dokazovanie bezdôvodne zamietol. K výdavkom navrhovateľa uviedla, že o domácnosť sa nijako nestará, platí len poplatky za dom, odpojil internet, znemožnil jej užívať televízor. Cestovné osobným motorovým vozidlom má oveľa vyššie než deklaruje, pretože osobné motorové vozidlo používa každý deň. Prestal uhrádzať aj splátky na leasing za motorové vozidlo, ktoré jej kúpil ako dar, výdavky za mobil, ktorý jej tiež daroval. Na výživu maloletej O.E.E. prispieva 100 Eur mesačne a v januári 2015 zaplatil 160 Eur. Dodala, že jej spolužitie s navrhovateľom bolo normálne a harmonické až do krízy, ktorá uňho prepukla v lete 2013. Príčinu zmeny jeho správania nepozná, ale je toho názoru, že potom, čo mu bude poskytnutá odborná pomoc, ju môžu spoločne prekonať a rodinu udržať. Je ochotná sa kedykoľvek podrobiť psychologickému poradenstvu a bola ochotná aj počas celého trvania konania, čo aj deklarovala súdu prvého stupňa sledujúc tým len najlepší záujem maloletej O.E.E.. Z dôvodu, že má obavy zo správania sa navrhovateľa voči nej a maloletej dcére O.E.E. (ak sa nepodrobí liečeniu), v prípade rozvodu styk s maloletou navrhla upraviť len za jej prítomnosti mimo jej bydliska. Tiež uviedla, že ku koncu súdneho konania navrhovateľ prejavil snahu o akýsi zmier, ale pre krátkosť času a vyhlásený rozsudok, následne doručený, nebol dostatok priestoru na ďalšie rokovania o prípadnom zmierlivom vyriešení sporu.
Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na to, že odporkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, len opätovne poukazuje na tie, ktoré už predniesla v prvostupňovom konaní a s ktorými sa konajúci prvostupňový súd podľa jeho názoru správne a dostatočne vysporiadal v rozsudku. Zdôraznil, že je plnoletou fyzickou osobnou v plnom rozsahu spôsobilou na právne úkony, považuje sa za duševne a mentálne úplne zdravého, má stály okruh priateľov a známych, dokáže sa na sebe zasmiať, prijať svoje nedostatky, má primeranú sebaúctu, dokáže sa tešiť z každodenných vecí, má tolerantný postoj tak k sebe, ako aj k iným a dokáže sa povzniesť nad životnými neúspechmi. Konštatoval, že manželstvo s odporkyňou pri svojej výpovedi na pojednávaní 18.8.2014 vyhodnotil ako problematické, pretože v celom manželstve sa musel sústavne prispôsobovať len on. Musel sa vzdať svojich koníčkov, pretože sa musel venovať len odporkyni a jej psom, pričom odporkyňa zanedbávala upratovanie a zakazovala
mu návštevy najbližšej rodiny. Podľa jeho názoru nemali s odporkyňou nič spoločné. Ich vzťah bol problematický od začiatku a pokiaľ by odporkyňa nebola tehotná, nebol by sa ženil a bol by sa rozišiel s ňou ešte pred svadbou, avšak odporkyňa naliehala, aby uzavreli manželstvo a aby sa maloleté dieťa narodilo do usporiadanej rodiny. Nikdy nezakazoval odporkyni stretávať sa s priateľmi, odchádzať a prichádzať z domu a nezakazoval jej žiadnu činnosť ani aktivitu. Na pojednávaní 18.8.2014 jednoznačne odmietol návštevu psychologickej, resp. manželskej poradne a zdôraznil, že na svojom návrhu na rozvod manželstva s plnou vážnosťou stále trvá. Návrh odporkyne vykonať znalecké dokazovanie znalcami z odboru psychológie a psychiatrie považuje nie len za úplne zbytočný a účelový, ale aj za natoľko absurdný, že sa k nemu nebude bližšie vyjadrovať. Návrh odporkyne vypočuť ako svedkov jej rodičov rovnako považuje za úplne zbytočný a účelový, pretože skutočnosť, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel bola jednoznačne preukázaná v konaní pred súdom prvého stupňa výpoveďami účastníkov konania. Poukázal aj na to, že odporkyňa vo svojej výpovedi na otázku, či ho má rada sama uviedla, že má rada človeka, ktorého si brala a za ktorého sa vydávala, nie človeka, ktorého teraz spoznáva. Čo sa týka jeho majetkových a zárobkových pomerov, k týmto sa vyjadril písomne 12.9.2014, ako aj ústne na vytýčených pojednávaniach. Na preukázanie svojich zárobkových pomerov doložil konajúcemu súdu nielen všetky súdom požadované písomné doklady, ako pracovnú zmluvu, mzdový list za rok 2013 a 2014, ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2012 a 2013 ale aj zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia D. S..X..F.., D., O. XX, ktoré sa konalo 28.6.2013 a 30.6.2014 v sídle spoločnosti, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti D. s.r.o. za rok 2012 a 2013, preto nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne, že súd neskúmal dôsledne jeho zárobkové pomery a uveril len jeho tvrdeniam. Z týchto dôvodov odporkyňou navrhované znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a účtovníctvo považuje za účelové a nadbytočné, keďže účelom jeho vyjadrenia nie je skutočnosť o jeho majetkových resp. osobných pomeroch, ktoré už uviedol v písomnom vyjadrení z 12.9.2014. Za zmienku však stojí skutočnosť, že v spoločnosti D. s.r.o. sa oproti roku 2014 opätovne znížil počet dohodárov z 83 na 70, t.j. spoločnosť má v súčasnosti uzavreté dohody o vykonaní prác (nepravidelný príjem) momentálne s počtom 70 dohodárov, teda usporiadateľov (bližšie viď. písomné vyjadrenie z 12.9.2014). Za zmienku taktiež stojí, že nevlastní 30 udíc, má ich cca. 15 a niektoré z nich majú aj 20 rokov, má ich od začiatku rybárčenia, pričom najnovšia, t.j. posledná z nich bola zakúpená pred piatimi rokmi, nakoľko v posledných rokoch nie je aktívnym rybárom. Osobné motorové vozidlo zn. Volvo je sedemročné a v štandardnej výbave. Tvrdenia odporkyne, že odpojil internet a znemožnil jej užívať televízor nie sú pravdivé. Opak je pravdou, pretože odporkyňa aj v súčasnosti užíva celý dom, všetky izby, celý pozemok, pričom na pozemku má dvoch psov, ktoré znečisťujú pozemok a jedného psa má priamo v dome. Na výživu maloletej O.E.N. prispieva sumou 160 Eur mesačne tak, ako rozhodol konajúci súd. Návrh odporkyne v podanom odvolaní týkajúci sa výrokov o úprave styku, ktorý navrhuje upraviť len za jej prítomnosti mimo bydliska je podľa jeho názoru nielen zbytočný (prvostupňový súd upravil styk s maloletou O.E.F. za prítomnosti matky, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník), neurčitý ale aj nedôvodný a zároveň poukázal na to, že ani v súčasnosti nemá žiaden styk s maloletou dcérou, pretože matka mu styk neumožňuje, dcéry sa nemôže ani dotknúť a nemohol si ju ani odfotiť, aby fotografiu ukázal starej mame. Na základe toho navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní odporkyňou napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania, rozhodol podľa § 219 O.s.p. a napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení uviedol, že ak súd dospel k názoru, že manželstvo je rozvrátené a neplní si svoju funkciu a manželstvo rozviedol, navrhol prvostupňový rozsudok čo do rozvodu manželstva potvrdiť ako vecne správny. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že odôvodnené potreby, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa vo vyššej miere, ako to určil súd prvého stupňa, navrhol určiť výživné od otca s prihliadnutím na súčasné potreby dieťaťa vzhľadom na jeho vek a výchovu. V ostatnej časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhol prvostupňový rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p. a pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozsudku, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine a ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s týmto zákonným ustanovením. Odvolací súd poznamenáva, že vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnení povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo s mnohými okolnosťami. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali, ako to nepochybne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie obnovia. Záujem odporkyne o zotrvanie v manželstve, navyše s podmienkou, aby sa navrhovateľ podrobil psychologickému, resp. psychiatrickému vyšetreniu, nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa zotrvávať vo vzťahu, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Argumentácia odporkyne vyznieva účelovo so zreteľom na obsah odvolania, v ktorom absentuje prejav lásky, úcty a porozumenia voči navrhovateľovi a dovoľuje skôr záver, že konflikty medzi manželmi, ktoré sa postupne prehlbovali, dovŕšili rozvrat medzi nimi do tej miery, že rozvod sa stal rozumných východiskom zo vzniknutej situácie. Vzhľadom na skutkové zistenia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel, pretože nevytvára rodinné prostredie, v ktorom by manželia žili spolu vo vzájomnej zhode, v citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc, pričom tento rozvrat je hlboký a trvalý, o čom svedčí skutočnosť, že manželia spolu nekomunikujú, intímne sa nestýkajú a snaha o reparáciu ich vzťahu v dôsledku absolútnej rezignácie navrhovateľa , nie je úspešná. Vzhľadom na absolútne odmietavý postoj navrhovateľa k zachovaniu manželstva a jeho negatívny postoj k odporkyni, nemožno ani očakávať, že svoj postoj k manželskému spolužitiu prehodnotí. Súčasný právny stav neumožňuje súdu donútiť navrhovateľa zotrvať v nefunkčnom manželstve, ktoré považuje za neperspektívne. Aj keď odporkyňa neporušila žiadne manželské povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 a 19 Zákona o rodine, právna úprava podmienok rozvodu vyplývajúca zo Zákona o rodine nepozná inštitút zavinenia a teda nevychádza zo zásady, že návrh na rozvod môže podať len ten z manželov, ktorý nedal príčinu na rozvod manželstva a takisto sa pre skončenie manželstva rozvodom nevyžaduje konsenzus oboch manželov. Za tejto skutkovej situácie súd prvého stupňa zákonne rozhodol, ak manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O.E.C. na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že výchovné prostredie vytvárané matkou a jej doterajšia osobná starostlivosť o dieťa nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, preto je nesporne v záujme dieťaťa, aby bola kontinuálne zabezpečovaná matkou aj do budúcna. Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k určeniu výživného od otca pre maloleté dieťa na čas po rozvode dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou O.E.E., ako to vyplýva aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka a je len na rodičoch, aby vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pokojné prostredie počas styku otca s dieťaťom, čo je nesporne v záujme maloletej. Súdom upravený styk otca s maloletou O.E.F. je rovnako v súlade so Zákonom o rodine, zohľadňuje najmä útly vek dieťaťa a s tým súvisiacu starostlivosť o neho a zároveň rešpektuje právo maloletého dieťaťa byť vychovávané obidvoma rodičmi a navrhovateľovi vytvára priestor na realizáciu svojich rodičovských práv. Odvolací súd dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov v štádiu odvolacieho konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O.E.C. na čas po rozvode. Vo vzťahu k odvolacej námietke odporkyne, že súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež taký, ktorý účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie.
Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka (odporkyne) vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným a svojvoľným. V tomto prípade súd prvého stupňa poskytol odporkyni reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jej procesných práv v občianskom súdnom konaní vrátane práva na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Odvolací súd je toho presvedčenia, že postupom súdu prvého stupňa, ako to vyplýva z preskúmavaného spisu, nebola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom, pretože procesným postupom konajúceho súdu nebola odporkyni znemožnená realizácia jej procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.