Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-120-2019.pdf
PDF · 102.58 KB
No categories available
21Csp/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Marcinkechovou v spore žalobcu: P. F. F., R..F.. F. F. V. XX, XXX XX V. - E., C.: XXXXXXXX, proti žalovanému: 1/ U. V., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX Š. Č.. XXX a 2/ C.. K. M., O.. XX.XX.XXXX, V. M. H. XXX/XX, XXX XX Z. B., o zaplatenie 29.030,15 € s príslušensvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 19.991,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.991,93 eur od 01.07.2019 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovaným v 1. a v 2. rade splácať dlžnú sumu v splátkach po 250,00 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 23.07.2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní k zaplateniu sumy 29 030,15 eur s príslušenstvom. 2. Žalobca poukazoval na zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX z 22.11.2013 zo dňa 29.03.2016 XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanými, v súlade s ktorými zmluvami poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 29 900 eur . Poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 358,80 eur bol zúčtovaný dňa 25.11.2013. Sumu vo výške 29 541,20 žalovaný v 1. rade vyčerpal. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 217,35 eur. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 38,20 eur a 6,59% p.a. úrok za medziúver vo výške 164,20 eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalovaný v 2. rade prevzal ručenie pohľadávky žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom z 12.02.2019 žalobca vyzval žalovaného v prvom rade na doplatenie omeškaných splátok, pričom ho zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca úver zosplatní. Dňa 27.03.2019 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 2 081,82 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 29 900,- eur , čo po započítaní predstavuje sumu 27 818,18 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 27 818,18 eur, nezaplatených úrokov za
medziúver vo výške 574,74 eur a nezaplatených poplatkov za poistenie 119,60 eur a poplatkov vo výške 180,- eur, ktoré si žalobca neuplatňuje. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý má za to, že pre neurčitosť, čo sa týka dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a nezrozumiteľnosť čo sa týka určenia mesačnej splátky, s ktorou boli žalovaní v omeškaní a pre omeškanie ktorej bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úverusú listy žalobcu z 12.02.2019 a 27.03.2019 neplatné právne úkony. Ďalej navrhuje umožniť uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 150,- eur. 4. K vyjadreniu žalovaného podal repliku žalobca, ktorý uviedol, že zmluva o úvere obsahuje údaj o priemernej RPMN , ktorá je zhodná s údajom zverejneným Ministerstvom financií SR v časti vážený priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov. Bonita úveru bola riadne preskúmaná za dobu 12 mesiacov, vrátane preverenia záväzkov v úverovom registri a Sociálnej poisťovni, ako aj predložením potvrdenia o príjme. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo v súlade s §565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Ustanovenia nestanovujú náležitosti listu s ohľadom na presné označenie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní. Žalovaný navrhuje splátky minimálne vo výške 250,- eur mesačne. 5. Vo vyjadrení žalovaného 1/ zo dňa 17.07.2020 žalovaný namietal skutočnosť, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C- 377/14, podľa ktorého celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícií spotrebiteľovi, pričom žalovaný reálne čerpal 29 541,20 eur, keďže žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 358,80 eur. Keďže v zmluve je uvedený nesprávny údaj, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výše úveru nebol vôbec uvedený. 6. Žalobca dupliku nepodal. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.05.2021, na pojednávaní bez účasti strán, ktoré svoju neúčasť riadne ospravedlnili, súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27.03.2019, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 12.02.2019, výpis z účtu stavebného sporenia, výpis z účtu zosplatneného medziúveru, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako ručiteľ uzavreli dňa 22.11.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru - medziúveru vo výške 29 900,- eur žalovanému 1/, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 254 mesačných splátkach po 179,15 eur do pridelenia cieľovej sumy . Úroková sadzba medziúveru bola stanovená na 6,59 % p.a., doba trvania zmluvy 30,08 rokov, termín konečnej splatnosti 15.12.2043, RPMN 7,60%, celková výška medziúveru, ktorý musí dlžník zaplatiť 81 206,81 eur. Podľa ustanovenia 8.1. zmluvy si veriteľ zúčtuje poplatok za spracovanie úveru pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. 9. Z výpisu z účtu zo zosplatneného medziúveru vyplynulo, že žalovaný čerpal medziúver vo výške 29 541, 20 eur. Žalovanému bol zúčtovaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 358,80 eur. 10. V upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 12.02.2019 sporiteľňa žalovaných vyzvala na splatenie dlžnej sumy 957,87 eur s tým, že v prípade nezaplatenia dlhu do 20.02.2019 sporiteľňa vyhlási mimoriadnu splatnosť pohľadávky. 11. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27.03.2019 sporiteľňa oznámila žalovaným, že k 27.03.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Dlžná suma ku dňu zosplatnenia predstavovala podľa vyčíslenia žalobcu 28 692,52 eur. 12. Podľa výpisu z účtu stavebného sporenia žalovaný v 1. rade nasporil spolu sumu 2 081,82 eur, podľa výpisu z účtu medziúveru dlžná suma podľa vyčíslenia žalobcu ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru predstavovala celkovo sumu 28 692,52 eur, z toho istina 27 818,18 eur, poplatky 180,- eur, nesplatené úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 574,74 eur. Z výpisu z účtu zo zosplatneného medziúveru vyplynulo, že žalobca žalovanému predpísal na úrokoch medziúveru 10 322,88 eur (60*164,20 eur+147,78 eur +2,87 eur +67,54eur +157eur +95,69 eur), z ktorej sumy žalovaný evidoval nezaplatené úroky vo výške 574,74 eur. Žalovaný v 1. rade teda zaplatil žalobcovi 9748,14 eur, ktoré žalobca započítal na úroky. 13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 15. V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie ,ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Keďže základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania bola 0%, úroky z omeškania predstavujú 5% ročne. 24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaní v 1. a 2. uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní ho neprijímali na takéto účely, spĺňajú tieto osoby definíciu veriteľa a spotrebiteľov v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 22.11.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.
25. Žalovaný v 1. rade namietal neplatnosť právnych úkonov - upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 12.02.2019 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 27.03.2021, a to z dôvodu nezrozumiteľnosti, čo sa týka určenia mesačnej splátky , s ktorou boli žalovaní v omeškaní viac ako tri mesiace . Takéto tvrdenie súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže súhlasí s vyjadrením žalovaného, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) nestanovujú obsahové náležitosti takéhoto listu čo do presného označenia splátky, omeškanie ktorej bolo dôvodom zosplatnenia dlhu, ba čo viac, súd má za to, že priamo uvedené ustanovenia vymedzujú takúto splátku. Z ustanovenia § 565 OZ totiž vyplýva, že právo zosplatnenia môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Veriteľ teda môže zosplatniť dlh výlučne len pre omeškanie splátky predchádzajúcej tri mesiace zosplatneniu ( 53 ods. 9 OZ), keďže právo zosplatniť dlh pre omeškanie s predchádzajúcimi splátkami veriteľovi zaniklo na základe § 565 OZ druhá veta a právo zosplatniť dlh pre omeškanie so splátkami s ktorými je dlžník v omeškaní menej ako tri mesiace ešte nevzniklo na základe § 53 ods. 9 OZ. Pre omeškanie ktorej splátky došlo k zosplatneniu úveru tak vyplýva priamo zo zákona. 26. Pokiaľ ide o uvedenie priemernej RPMN v zmluve, žalovaný uviedol údaj „vážený priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov“, či išlo o vecne správny postup však nemá na rozhodnutie v prejednávanej veci žiaden vplyv, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba prípad, ak by bola nesprávne uvedená zmluvná RPMN, nie však správnosť uvedenia priemernej RPMN, ktorá má len informatívnu funkciu. 27. Žalovaný v 1. rade tiež namietal nesprávne uvedenú celkovú výšku medziúveru. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade sumu vo výške 29 541,20 eur. Suma uvedená ako poskytnutá čiastka úveru 29 900,- eur sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutej sumy, pretože zahŕňa aj poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 358,80 eur. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS). V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C - 377/14, vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.). Podľa bodu 8.1 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Žalobcovi v súlade s bodom 8.1 zmluvy vznikla povinnosť vyplatiť žalovanému v 1. rade v súvislosti so zmluvou len sumu 29 541,20 eur (ktorá aj bola žalovanému vyplatená, ako to vyplýva z výpisu z účtu zo zosplatneného medziúveru), hoci podľa zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 29 900,- eur, pričom sumu 358,80 eur si žalobca účtoval na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom (poplatok za poskytnutie úveru), ktorú sumu žalovanému reálne nevyplatil. 28. Žalobcom predložená úverová zmluva teda neobsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru a tiež je v zmluve nesprávne uvedené RPMN, ktoré žalobca počítal zo sumy 29 900,- eur, nie správne zo sumy 29 541,20 eur. Preto súd dospel k právnemu záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. 29. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 29 541,20 eur a keďže súd vyhodnotil žalobu ako bezúročnú a bezpoplatkovú, žalovaný v 1. rade má povinnosť vrátiť len istinu, pričom ako ručiteľ v prípade nesplnenia povinnosti žalovaným v 1. rade pohľadávku uspokojí žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade zaplatil žalobcovi 9 748,14 eur, ktoré žalobca započítal na úroky. S dlhom žalovaného v 1. rade žalobca započítal nasporenú sumu stavebného sporenia vo výške 2 081,82 eur. Keďže žalovaný v 1. rade prestal svoj dlh splácať a žalovaný v 2. rade pohľadávku neuspokojil, žalobca úver predčasne zosplatnil k 27.03.2019, čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť žalobcovi celý nesplatený dlh. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade ani po zosplatnení úveru nesplnili svoju povinnosť vrátiť nesplatenú časť dlhu, súd dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná. Dôvodná je v sume 17 711,24 eur, ktorá dlžná suma bola vypočítaná tak, že od poskytnutého úveru 29 541,20 eur bola odpočítaná splatená časť úveru 9 748,14 eur, ktoré žalobca pôvodne započítal na úroky medziúveru spolu so započítanou sumou stavebného sporenia 2081,82 eur (29 541,20 - (9 748,14+ 2 081,82) =17 711,24).
30. Z uvedených dôvodov súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na zaplatenie žalobcovi dlžnej sumy vo výške 17 711.24 eur spoločne a nerozdielne a vo zvyšku súd žalobu zamietol. 31. Žalovaný v 1. rade požiadal o splátkový kalendár, s čím žalobca súhlasil. Na účely rozhodovania o povinnosti splatiť dlh v splátkach podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku súd skúmal výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, obdobie, za ktoré by došlo k zaplateniu dlhu a záujmy strán a dospel k záveru, že je odôvodnené povoliť žalovanému splácať dlh v splátkach. Žalovaný v 1. rade navrhol splátky vo výške 150,- eur mesačne, žalobca vo výške 250,- eur mesačne. V prípade, ak by súd povolil žalovanému v 1. a 2. rade splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 150,- eur, nesplatená časť istiny úveru by bola splatená v 119 splátkach, t.j. splácanie bezúročného úveru by trvalo bez jedného mesiaca desať rokov. Takáto dĺžka splácania by bola proti legitímnym očakávaniam žalovaného na splatení pohľadávky. V danej súvislosti je potrebné tiež poukázať na výšku pôvodnej zmluvnej splátky, ktorá bola vo výške 217,35 eur mesačne, teda vyššia ako žalovaným v 1. rade navrhnutá výška splátky. Ak by teda súd pristúpil na žalovaným navrhnutú výšku splátky, došlo by k situácií, kedy by žalovaný mal po porušení zmluvných povinností lepšie podmienky ako pred ním, čo je zjavne nežiaduci stav. Súd povolil žalovaným v 1. a 2. rade splácať dlžnú umu v splátkach po 250,- eur mesačne, čo je suma, s ktorou vyjadril žalobca súhlas a v prípade riadneho splácania dôjde k splateniu dlžnej sumy v horizonte 6 rokov, čo súd považuje za adekvátne. Súd preto v zmysle § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. povolil plnenie priznanej sumy v podobe splátok po 250,- eur mesačne k 20. dňu v mesiaci s tým, že omeškanie čo i len s jednou splátkou bude mať za následok splatnosť celého plnenia, čo by malo žalovaných primäť k tomu, aby svoj dlh uhrádzali riadne a včas. 32. Žalovaný v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%, súd mu ich priznal v takejto výške od 01.07.2019 do zaplatenia, t.j. odo dňa od ktorého si žalobca nárok na úrok z omeškania uplatnil, keďže i. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Obe strany mali vo veci čiastočný, a to porovnateľný úspech, keď súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 17 711,24 eur s úrokom z omeškania a zároveň zamietol žalobu v časti uplatnenej sumy 11 318,91 eur, ako aj zmluvných úrokov. Z toho dôvodu súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).