Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-33-2021.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/33/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného F. A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.12.2020 pod sp. zn. 31T/76/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný F. A. uznaný vinným z nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 13.09.2019 v čase o 10.20 hod. na ceste II/573 v 18,2 km medzi Vlčanmi a Šaľou ako vodič motorového vozidla Hyundai Tucson EČ: SA-903CL jazdiaci v smere od Vlčian na Šaľu si oneskorene všimol pred sebou k pravému okraju vozovky zastavujúce vozidlo Škoda Rapid EČ: GA-893EP, ktoré viedla JUDr. N. W., nar. XX.XX.XXXX, narazil pravou prednou časťou svojho vozidla do ľavej zadnej časti vozidla Škoda Rapid, v dôsledku čoho bolo vozidlo Škoda Rapid odhodené do odvodňovacieho kanála vpravo popri ceste, čím porušil povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom JUDr. N. W. utrpela zranenia otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie pravého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti od 13.09.2019 do 17.10.2019, počas ktorej užívala lieky proti bolesti, nosila mäkký golier na krčnú chrbticu a chodila na rehabilitačné procedúry.
Za túto trestnú činnosť okresný súd podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona a § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, u obžalovaného upustil od potrestania.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 247-249 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Prokurátor následne v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok o treste považuje za nesprávny, keďže je uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov. Nesúhlasí s hodnotením súdu, že uloženie trestu v predmetnej veci by bolo nadbytočné vzhľadom k tomu, že išlo iba o bežnú nepozornosť
obžalovaného ako vodiča, ktorý už vykonal všetko, čo mohol, aby následky tejto nepozornosti odčinil a zobral si z veci ponaučenie. V uvedenom konaní neexistujú žiadne osobitné dôvody, či okolnosti, pre ktoré by obžalovanému nebolo primerané uložiť napríklad peňažný trest, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Nestotožňuje sa s hodnotením, že pri väčšine podobných situácií by išlo iba o škodovú udalosť bez priestupkového postihu. Naopak, aj ak by nebolo spôsobené ublíženie na zdraví, ale iba škoda na majetku, išlo by o zavinený priestupok so sadzbou pokuty od 150,- do 800,- eur a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá do 3 rokov. Aj s poukazom na skutočnosť, že trestný čin je závažnejší delikt ako priestupok, pri vyvodení trestnej zodpovednosti za uvedený prečin sa ako primerané javí uložiť trest, ktorý je proporčný závažnosti skutku, vrátane spôsobených následkov. Z pohľadu obžaloby potom nie je primerané, ak v trestom konaní za ublíženie na zdraví, hoci aj nedbanlivostné pri dopravnej nehode, páchateľ dostane miernejší rest, resp. žiadny trest, ako by pravdepodobne dostal sankciu pri dopravnom priestupku s následkom iba majetkovej škody, alebo aj pri inom bežnom dopravnom priestupku, pri ktorom by ani žiadne ublíženie na zdraví inej osobe nezavinil.
Z tohto dôvodu prokurátor podal vo veci odpor proti trestnému rozkazu, v ktorom súd uložil z pohľadu obžaloby neprimerane nízky peňažný trest a neuložil ani trest zákazu činnosti, hoci došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd následne po vykonaní hlavného pojednávania, ktoré trvalo 40 minút, neuložil ani taký trest, ako v trestnom rozkaze, ale úplne upustil od potrestania páchateľa. Podľa názoru prokurátora v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by takýto postup súdu dostatočne odôvodňovali, pretože okolnosti prípadu sa v zásade ničím nelíšia od iných nedbanlivostných prečinov podľa § 158 Trestného zákona, ku ktorým dochádza pri dopravných nehodách. Aj pri zohľadnení skutočnosti, že dopravná nehoda z nepozornosti sa môže stať prakticky každému vodičovi a aj s prihliadnutím na postoj obžalovaného, ktorý skutok oľutoval a vykonal dostupné opatrenia voči poškodenej, má za to, že peňažný trest pri spodnej hranici trestnej sadzby (ale vyšší ako pokuta, ktorá by prichádzala do úvahy pri priestupku), teda napríklad v sume 500,- eur, je jednoducho primeraným zákonným následkom pri vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti. Zároveň zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na spodnej hranici trestnej sadzby nie je spôsobilý neprimerane zasiahnuť rodinu či blízke osoby obžalovaného. Oprávnenie na vedenie motorového vozidla nepatrí medzi základné ľudské práva a prepravu osôb je možné v dnešnej dobe plnohodnotne zabezpečiť hneď niekoľkými dostupnými spôsobmi. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti upustenia od potrestania zrušil a uložil obžalovanému primeraný peňažný trest ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pri spodnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný odvolanie proti rozsudku nepodal. K odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a spravodlivý a odvolanie prokurátora za nedôvodné.
Konanie na odvolacom súde:
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajcu, prokurátorky KP Trnava a v neprítomnosti poškodených, ktorí boli na verejné zasadnutie riadne a včas upovedomení.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla podanému odvolaniu vyhovieť z dôvodov popísaných v písomnom odôvodnení okresného prokurátora.
Obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, keď odvolanie navrhol ako nedôvodné zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že mu je strašne ľúto čo spôsobil, má z toho nočné mory.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Pri preskúmaní napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že tento výrok je správny a zákonný, nakoľko okresný súd pri ukladaní resp. neuložení trestu na hlavnom pojednávaní postupoval dôsledne podľa druhého dielu prvej hlavy Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje základné zásady ukladania sankcií.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa pri postupe, na základe ktorého aplikoval ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a u obžalovaného upustil od potrestania. Z podaného odvolania prokurátora nevyplývajú relevantné dôvody, prečo pri ukladaní trestu navrhoval prinajmenšom použitie ustanovení o alternatívnom (peňažnom) treste a nevyhnutnosti uloženia trestu zákazu činnosti a nezaoberal sa existenciou aj poľahčujúcich okolností, ktoré si obžalovaný vytvoril.
Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku, jeho úprimné oľutovanie, vyhlásenie o vine pred súdom, ale najmä nahradenie spôsobenej škody v celom rozsahu ako i následné dobrovoľné finančné vyrovnanie sa s poškodenou W. a tým nielen prejavená, ale aj naplnená účinná snaha po náprave, môžu práve v jeho prípade odôvodniť postup spočívajúci v upustení od potrestania páchateľa. V tomto smere teda odvolací súd vzhľadom aj na osobnostné charakteristiky obžalovaného (ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný), nepovažoval postup súdu prvého stupňa v rozpore so zákonom a tiež dospel k záveru, že samotné prejednanie veci pred súdom bez uloženia trestu bude postačovať k naplneniu účelu trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák.
K námietke prokurátora ohľadom toho, že v rámci priestupkového konania by v danom prípade bola uložená „väčšia“ sankcia, ako to bolo v prejednávanom prípade, krajský súd uvádza, že takáto úvaha prokurátora je čisto hypotetická, špekulatívna, nemajúca reálny (odhliadnuc od všeobecného pohľadu) základ pri hodnotení rozhodných skutočností prejednávaného prípadu, nakoľko už samotné prejednanie veci pred súdom a vydanie odsudzujúceho rozsudku má väčší dopad na obžalovaného, ako samotné priestupkové konanie hoci i s uložením sankcie.
V danom prípade je zrejmé, že išlo o prečin menšej závažnosti (vzhľadom na jeho špecifické okolnosti), pri ktorom nie je vylúčený postup v zmysle § 40 ods.1 písm. a) Tr. zákona, pričom aj najvyšší súd pri svojej judikačnej činnosti viackrát vyslovil, že aj spôsobenie ťažších následkov nebráni posúdiť takýto skutok ako prečin menšej závažnosti (obdobne viď. NR 9Tz 35/1963).
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Vychádzajúc z celého súhrnu vyššie uvedených okolností, dospel odvolací súd k záveru, že v prípade obžalovaného je možné aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o upustení od potrestania. Vychádzajúc aj zo samotného prejavu obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní (ktoré nie je možné zachytiť písomne do zápisnice ale je výsledkom naplnenia „zásady bezprostrednosti“), nemal odvolací súd žiadne pochybnosti, že už samotné prejednanie veci pred súdom bude postačujúce na jeho nápravu. Je nepochybné, že akýkoľvek trest, resp. i samostatné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, by mohlo mať negatívne následky nielen na jeho živobytie, ale i i jeho funkciu člena rybárskej stráže (viď č.l. 246), v tomto smere u odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní prokurátora odvolací súd uprednostnil predovšetkým humánny rozmer veci, čo ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. umožňuje.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebránila žiadna zákonná prekážka pre zákonný postup okresného súdu v zmysle § 40 ods.1 písm. a) Tr. zák. a aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že v danom prípade plne postačovalo na dovŕšenie nápravy obžalovaného samotné prejednanie trestnej veci pred súdom, nepovažoval odvolací súd odvolanie prokurátora za dôvodné a toto následne podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.