Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Ek/784/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Hruštín, so sídlom Kultúrna 468/2, 029 52 Hruštín, IČO: 00 314 501, zastúpený Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, o vymoženie nepeňažného plnenia, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom kráľom, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, od sp. zn. 90EX 179/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 06.03.2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.03.2024 z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.03.2024 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.03.2023 domáha od povinného vymoženia nepeňažného plnenia - odstránenia oplotenia drevenej stavby a samostatného pódia postaveného na parcele EKN č. XXXXX v k. ú. E., obec E., okres Námestovo bez stavebného povolenia, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia stavebného úradu obce Hruštín sp. zn. /HR-2 zo dňa 02.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2021 a vykonateľnosť dňa 20.09.2021 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Žilina – odbor výstavby a bytovej politiky sp. zn OU – ZA – OVBP2-2021/016001-002 zo dňa 12.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2021.

2. Dňa 09.06.2023 bol tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že exekučný titul je v aktuálnom znení nevykonateľný, nakoľko stavby, ktoré majú byť odstránené nie sú identifikované dostatočným spôsobom, nakoľko samotné umiestnenie daných stavieb sa nachádza nielen na pozemku parcele uvedenej v exekučnom titule (F. G. XXXXX v k. ú. E., obec E., okres Námestovo) ale zároveň aj na parcele – F. G. XXXXX v k. ú. E., obec E., okres Námestovo – obidve parcely evidované na LV č. XXXX . Povinný tak poukázal na skutočnosť, že daný exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekúcie neobsahuje presné a úplné vymedzenie pozemkov, na ktorých má dôjsť k odstráneniu stavby, a tým pádom aj priestorovo polohové vymedzenie stavby, ktorá sa má odstrániť je nesprávne – chybné, a teda exekučný titul je nevykonateľný.

3. Oprávnený sa k návrhu povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že v čase vykonávania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20.08.2020, ktorý bol vykonaný zamestnankyňou stavebného úradu obce Hruštín Mgr. Jarmilou Ivanovou sa predmetné stavby bez stavebného povolenia nachádzali iba na pozemku EKN parcela č. XXXXX k. ú. E.. Keďže sa oprávnený návrhom na vykonanie

exekúcie domáha odstránení stavieb, ktoré sa nachádzajú na pozemku EKN parcela č. XXXXX k. ú. E., majú za to že exekučný titul je vykonateľný. Stavby, ktoré sa nachádzajú aj na parcele EKN parcela č. XXXX k. ú. E., boli dostavané neskôr a tieto neskôr dostavané stavby budú predmetom ďalšieho konania.

4. Uznesením sp. zn zo dňa 06.03.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. Oprávnenému ani povinnému trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) odôvodnil tým, že exekučný titul je vykonateľný z materiálnej stránky. Materiálna vykonateľnosť predloženého titulu je daná, nakoľko v exekučnom titule je jednoznačne identifikovaný povinný, oprávnený, taktiež je v tomto exekučnom titule jasne vymedzená povinnosť povinného a právo oprávneného. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že v zmysle tvrdení a logiky povinného by žiadna exekúcia, ktorej účelom je nepeňažné plnenie v podobe odstránenia stavby, nebola vykonateľná z dôvodu sústavného porušovania právnych predpisov SR, ku ktorým v tomto prípade dochádza v podobe zhotovenia danej stavby bez stavebného povolenia. Oprávnený by sa za žiadnych okolností a nijakým spôsobom nemohol domôcť svojich práv v tomto konaní za predpokladu, ak by po vydaní exekučného titulu povinný sústavne rozširoval danú stavbu aj na ostatné parcely, ktoré sú pridružené k parcele uvedenej v exekučnom titule. V prípade skutkového stavu je nutné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zastavenie exekúcie v prvom rade zodpovedať na otázku či návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a teda či oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie preukázal (alebo aspoň osvedčil), že povinný porušil exekučný titul. Premietnutím uvedeného možno tak poukázať na skutočnosť, že exekúcia sa začala podaním návrhu na vykonanie exekúcie dôvodne a zároveň povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal, že by nedochádzalo k porušovaniu povinnosti stanovenej exekučným titulom z jeho strany, ale len potvrdil, že svojou činnosťou, ktorú v danom konaní vyvíjal došlo k ďalšiemu porušeniu a navedeniu protiprávneho stavu.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že nie je pravdivé tvrdenie oprávneného, že stavby, ktoré sa nachádzajúce na parcele EKN parc. XXXXX, k. ú. E. boli dostavané neskôr a z toho dôvodu exekučný titul sa týka len odstránenia stavieb nachádzajúcich sa na parcele E KN s parc. č XXXXX k. E.. Toto tvrdenie sa javí ako účelové. Exekučný titul obsahuje nasledovnú identifikáciu stavieb, ktoré sa majú odstrániť: „oplotenie, drevená stavby a samostatné pódium“ postavené na pozemku parcela č. E KN XXXXX“ z vyššie uvedeného sa dá vyvodiť používajúc jednoduchý gramatický výklad, že išlo o dokončené stavby už v čase vydania exekučného titulu, resp. vykonania štátneho stavebného dohľadu, inak by sa predsa uvedené výrazy nepoužili. Rozhodnutie v tomto smere vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a opiera sa pritom iba o vyjadrenie oprávneného, napriek tomu, že toto vyjadrenie popiera aj samotný dôkaz v podobe snímky obrazovky, ktorú povinný do tohto konania založil. Samotný fakt, že stavby sú v skutočnosti postavené na dvoch parcelách, pričom exekučný titul obsahuje iba jednu parcelu, spôsobuje to, že exekučný titul nie je vykonateľný, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Z dôkazov založených v konaní je zrejmé, že stavby ktoré sa majú odstrániť, sa nachádzajú na oboch pozemkoch. Nie je zrejmé ako exekútor docieli to, aby bola odstránená len časť nachádzajúca sa na parcele č. XXXXX tak, aby sa nezasiahlo aj do časti stavby nachádzajúcej sa na parcele č. XXXXX, nakoľko v tomto prípade nejde o žiadne samostatné stavby, ale o stavby tvoriace jeden celok. Exekučný titul preto nemôže by a ani nie je materiálne vykonateľný. So záverom súdu ohľadom jasne vymedzenej povinnosti povinného, ktorú nijako bližšie nezdôvodnil, však nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Ako mal povinný svoju povinnosť splniť, keď reálne nie je zrejmé, kde začína a kde končí tá ktorá parcela. Pritom je v tomto prípade z dôkazov jasné, že hranica parciel sa nachádza približne uprostred stavieb, ktoré sa majú odstrániť, teda takto uloženú povinnosť bez svojej viny povinný ani nemôže riadne splniť a rovnako tak ju nebude schopný vykonať ani exekútor, resp. ním poverené osoby. Vo vzťahu k materiálnej vykonateľnosti poukázal povinný na prezentovanú judikatúru NS SR a NS ČR obsiahnutú v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2023. Ďalšou vadou rozhodnutia je aj jeho nepreskúmateľnosť. Z rozhodnutia súdu podľa názoru povinného nie je zrejmé prečo považoval súd rozhodnutie za materiálne vykonateľné, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou povinného, práve naopak prevzal tvrdenia oprávneného o tom, že stavba bola v čase vykonania dohľadu iba na parcele č. XXXXX, avšak uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde.

6. Uvedenú sťažnosť povinného súd oprávnenému s poukazom na zásadu procesnej ekonómie na vyjadrenie nezasielal, nakoľko povinný v sťažnosti neuvádzal žiadne nové skutočnosti okrem tých, ktoré boli predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

15. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

18. Súd prvej inštancie (ust. Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ) po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že táto sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Nad rámec skutočností uvádzaných v napadnutom uznesení vyšším súdnym úradníkom súd udáva:

19. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie stavebného úradu obce Hruštín sp. zn. /HR-2 zo dňa 02.12.2020, ktoré sa stalo vykonateľný dňa 20.09.2021 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Žilina – odbor výstavby a bytovej politiky sp. zn.: OU – ZA – OVBP2-2021/016001-002 zo dňa 12.04.2021. Z uvedených rozhodnutí (nielen z výrokovej časti rozhodnutia) vyplýva, že stavebný úrad dňa 20.08.2020 poveril zamestnankyňu stavebného úradu Mgr. Jarmilu Ivanovú na vykonanie štátneho stavebného dohľadu na predmetnom pozemku parcele č. XXXXX E KN v k. ú. E.. Poverená zamestnankyňa úradným listom pod č. SOcÚ/20/0726/HR – 1 zo dňa

10.08.2020 oznámila H. B., A. B. a Poľnohospodárskemu družstvu v Hruštíne, že dňa 20.08.2020 o 08:45 hod vykoná na pozemku štátny stavebný dohľad, z ktorého vyhotovila záznam ku ktorému pripojila fotodokumentáciu. V písomnom oznámení o zistených skutočnostiach z výkonu štátneho stavebného dohľadu č. SOcÚ/20/0726/HR zo dňa 25.08.2020, ktoré bolo okrem iných doručené aj povinnému vyplýva, že A. B. na pozemku parcela č. XXXXX E KN zrealizoval: 1/ oplotenie v dĺžke cca 150 m z drevených stĺpov s výplňou z rezervných lát výšky 1,5 2 – 3 m, ktoré ukotvil/ zabetónoval do automobilových pneumatík a tieto vsadil do zeme a zasypal zemou na úroveň upraveného terénu, ďalej 2/ drevenú stavbu o rozmeroch 7 x 14 m – drevená konštrukcia s obvodovými stenami z dreva a s dvoma vstupnými otvormi zastrešená pultovou strechou, ktorú osadil na drevené trámy a tieto uložil na štrkovom podklade, vnútorný priestor stavby tvorí jedna miestnosť a dve sociálne zariadenia v týchto priestoroch boli viditeľné plastové vodovodné rúrky a kanalizačné rúry pravdepodobne už zaústené do plastovej nádrže – žumpy, stavba obsahuje aj terasu o rozmeroch 3 x 2 m z drevených dosák na drevených trámoch uložených na štrkovom podklade 3/ „samostatné pódium“ o rozmeroch 3 x 7 m z drevených dosiek na drevených trámoch uložených na štrkovom podklade, pričom na stavby nebolo vydané stavebným úradom oznámenie k ich ohláseniu a ani stavebné povolenie. V oznámení ďalej uviedla aj vyjadrenie stavebníka k jej zisteniam a to, že vykonal len minimálny zásah do prírody a že realizáciou stavieb plánuje vytvoriť miesto pre rozvoj a výchovu detí a poznávania. Stavebný úrad obec Hruštín na základe zistení zo štátneho stavebného dohľadu úradný listom č COcÚ/20/0843/HR – 1 zo dňa 02.09.2020 podľa § 88, 88a a § 61 od. 1 stavebného zákona oznámil stavebníkovi A. B. začatie konania o dodatočnom povolení stavby/odstránení stavby „Oplotenie, drevená stavba a samostatné pódium“ z pozemku parcela č. XXXXX E KN v k. ú. E., ktorému doručil dňa 03.09.2020. V oznámení stavebný úrad upozornil stavebníka, že v prípade, ak v určenej procesnej lehote (60 dní) ním požadované doklady nepredloží alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor s verejnými záujmami, nariadi odstránenie stavby podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona. Lehota na predloženie požadovaných dokladov uplynula dňa 02.11.2020. Na základe dôkazov vrátane vyhotovenej fotodokumentácie z miesta realizovaných stavieb zadovážených stavebných úradom pred vydaní rozhodnutia a založených v správnom spise mal OÚ Žilina ako odvolací orgán bez akýchkoľvek pochybností za dostatočne preukázané, že odvolateľ na pozemku parcela č. XXXXX E KN o výmere 1972 m2 z ktorého a z ďalších pozemkov E KN bol vytvorený pozemok parcela č. XXXX C KN – trvalo trávnatý porast o výmere 1164 266 m2 umiestnený mimo zastavaného územie obce, realizuje drevenú zastrašenú stavbu s terasou, samostatnú vyvýšenú stavbu drevenej terasy označenú v preskúmavanom rozhodnutí stavebným úradom ako drevené pódium, ktorých osadenie si vyžiadalo úpravu zemného podkladu. Táto úprava podkladu spočívala v odstránení zeminy na pomerne veľkej ploche pozemku a v následnom nasypaní štrkovej vrstvy za účelom jeho vyrovnania a následného osadenie oboch stavieb. V prípade stavby oplotenia z hľadiska zabezpečenia jeho stability vyžiadalo vybudovanie základovej konštrukcie, ktorá spočívala v zaliatí drevených stĺpov betónovou zmesou do automobilových pneumatík, ktoré plnili funkciu tzv. debnenia a ktoré odvolateľ ponechal a následne zasypal zeminou. Z pripojenej fotodokumentácie je ďalej zrejmé že odvolateľ v drevenej zastrešenej stavbe už realizoval aj vnútorné rozvody vody a kanalizáciu. V čase vykonania štátneho dohľadu boli drevená stavba s terasou, samostatná neprestrešená drevená terasa a oplotenie zrealizované už do takého štádia, pri ktorom bolo možné s prihliadnutím na spôsob ich stavebnotechnického a konštrukčného prevedenia s prihliadnutím aj na spôsob ich uloženia na pozemok, ako celok klasifikovať ako stavby podľa § 43a písm. a/ v spojení s ust. § 43a ods. 2 stavebného zákona, na ktoré sa vyžadovalo povolenie stavebného úradu podľa § 54 a 55 ods. 1 stavebného zákona. Okresný úrad Žilina tvrdenia odvolateľa, že ním realizované konštrukcie nie sú stavbami vyhodnotil ako nedôvodné a odporujúce zistenému skutkovému stavu. Úrad vo svojom rozhodnutí poukázal na rozporuplné tvrdenia povinného, keď na jednej strane uvádzal, že vykonal len minimálny zásah do prírody, že realizáciou stavieb plánuje vytvoriť miesto pre rozvoj a výchovu detí a poznávania a vo vyjadrení zo dňa 03.11.2020 k výzve stavebnému úradu toto svoje vyjadrenie doplnil len o to, že s jednou spoločnosťou s.r.o., ktorá má povolenie na podnikanie v poľnohospodárskej prvovýrobe, mal spustiť tento projekt ešte počas prázdnin, investičný zámer, ktorý mu stavebný úrad zmaril, avšak v odvolaní už tvrdil, že firma JALACKUB s.r.o. ktorej prenajal svoju pôdu na poľnohospodárske účely ide prevádzkovať včelín a všetko čo s tým súvisí, pričom na túto svoju činnosť potrebuje mať včelín aj plotený a potrebuje priestory aj na stáčania a predaj medu. Odvolateľ bol stavebným úradom náležite vyzvaný na preukázanie, že dodatočné povolenie stavieb, ktoré realizuje bez príslušného povolenia nie je v rozpore s platným územným plánom obce, s ochranou prírody a krajiny, ako aj s ochranou PPF a súčasne bol náležite aj poučený o právnych dôsledkoch v prípade ich nepredloženia v určenej procesnej lehote alebo v prípade, ak sa preukáže ich nesúlad s týmito verejnými záujmami. Odvolateľ mal dostatočný časový priestor a to 60 dňovú procesnú lehotu na to, aby si stavebným úradom požadované

doklady k realizácii stavieb zabezpečil a stavebnému úradu v tejto lehote aj predložil. Zo správneho spisu nemal odvolaní orgán preukázané, že by odvolateľ požadované doklady nielenže predložil, ale ani že by v tejto lehote dotknuté orgány na predloženie záväzných stanovísk ktorých bol riadne vyzvaný, vôbec požiadal, nakoľko ust. § 88a ods. 1 prvá veta stavebného zákona a ods. 4 v konaní o dodatočnom povolení stavby predpokladá dodatočné povolenie len takej stavby, ktorá nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom a to najmú s cieľmi a zámermi územného plávania a osobitnými predpismi. Odvolateľ teda mal a mohol v začatom správnom konaní využiť všetky zákonné postupy aby stavby, ktoré postavil bez právoplatného stavebného povolenia, bolo možné dodatočne legalizovať, toto dôkazné bremeno v zmysle ust. 88a ods. 1 stavebného zákona však v konaní neuniesol, čo malo za následok vydanie napadnutého rozhodnutia o ich odstránení.“

20. Podstatou sťažnosti povinného je skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v predmetnej právnej veci je materiálne nevykonateľné z dôvodu, že „nie je zrejmé ako exekútor docieli to, aby bola odstránená len časť stavby nachádzajúca sa na parcele č. XXXXX tak, aby sa nezasiahlo aj do časti stavby nachádzajúcej sa na parcele č. XXXXX, nakoľko v tomto prípade nejde o žiadne samostatné stavby, ale o stavby tvoriace jeden celok.

21. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Povinný vybudoval nehnuteľnosti, o ktorých odstránenie v predmetnej veci ide, bez stavebného povolenia/ohlásenia, v konaní iniciovanom stavebným úradom (úradný listom č COcÚ/20/0843/HR – 1 zo dňa 02.09.2020) o začatí konania o dodatočnom povolení stavby/odstránení stavby bol rovnako pasívny (v lehote učenej stavebným úradom nielenže nedoložil ním požadované doklady, ale o vydanie týchto záväzných stanovísk dotknuté orgány ani len nepožiadal). Až následne v exekučnom konaní poukazuje na skutočnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Vymáhané rozhodnutie sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).

22. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Úlohou exekučného súdu je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný.

23. Naviac súd udáva, že povinným doložená fotodokumentácia vychádza podľa názoru súdu z webového portálu https://zbgis.skgeodesy.sk/"https://zbgis.skgeodesy.sk/, a teda ide o satelitné snímky prekryté s katastrálnou mapou, ktorá má len informatívny charakter, teda nie je použiteľná na právne účely. Okrem iného súd udáva, že keďže ide satelitnú snímku, táto môže byť skresľujúca a nevypovedá nič o tom, na ktorej parcele sa reálne nachádzajú napríklad základy domu (na fotografii vidno len ako hranice parciel XXXXX a XXXXX majú prechádzať cez strechu budovy). Povinný nepredložil súdu žiadne geometrické zameranie „vytýčenie“ stavby na pozemku, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že sa nehnuteľnosti nachádzajú na inej parcele ako tá, ktorá je zadefinovaná v exekučnom titule.

24. Podľa ust. 205 , listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

25. V zmysle uvedeného ustanovenia teda platí zákonná vyvrátiteľná domnienka, že uvedené nehnuteľnosti, ktoré majú byť v zmysle exekučného titulu odstránené sa nachádzajú na pozemku

parcela č. XXXXX E KN v k. ú. E., čomu nasvedčuje jednak rozhodnutie Obecného úradu Hruštín č. /HR-2 zo dňa 02.12.2020, ako aj rozhodnutie Okresného úradu v sídle kraja Žilina – odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že okolnosti deklarované v rozhodnutí – exekučnom titule boli predmetom miestneho šetrenia zamestnancom stavebného úradu pri vykonávaní štátneho stavebného dohľadu v súvislosti s dodržiavaním o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

26. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

27. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. tak, že v konaní o sťažnosti povinného úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného žiadne trovy konania nevznikli (sťažnosť mu na vyjadrenie zaslaná nebola).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).