Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-51-2015.pdf
PDF · 126.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/51/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v sporovej veci žalobcu: R. C., H.. XX.XX.XXXX, U. F. Č.. XX, U.B., právne zastúpený: JUDr. Jozef Madej, advokát, Laurinská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, P.O.BOX 82, 817 82 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal ,aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 67920,51.- Eur titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že mu vznikla škoda ako fyzickej osobe na nezákonné daňové konanie vo veci podozrenia zo vzniku daňovej povinnosti z liehu za zdaňovacie obdobie 30.10.20007 v celkovom množstve 4531 litrov alkoholu rôzneho druhu, objemu a objemov koncentrácie liehu v spotrebiteľskom balení za zdaňovacie obdobie 31.10.2007 v celkovom množstve 5 listrov alkoholu rôzneho druhu, objemu a objemov koncentrácie liehu v spotrebiteľskom balení. 3. Ďalej v žalobe uviedol, že dňa 30.10.2007 bol Okresným súdom Lučenec vydaný príkaz na domovú prehliadku č. p. X.-N.-X-X/XXXX, ktorý sa vzťahoval na prehliadku rodinného domu, v ktorom žila jeho matka, a to na podnet Colného kriminálneho úradu Banská Bystrica zo dňa 29.10.2007 pre podozrenie na nepovolenú výrobu liehu. Žalobca tvrdil, že pri predmetnej domovej prehliadke boli zaistené liehoviny v množstve 4 113 litrov. Colný úrad v Banskej Bystrici pobočka Lučenec vyzval žalobcu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 30.10.2007 v náhradnej lehote 10 dní na celkové množstvo liehu 1.203,4224 hektolitrov čistého alkoholu čo predstavuje v prepočte daň vysokú 1.130.480,45 Eur. Súčasne upozornil žalobcu na možnosť uloženia poriadkovej pokuty až do výške 49.790,88 Eur. Žalobca podal námietku proti výzve , že je nesprávna a pobočka Colný úrad v Lučenci vydala opravnú výzvu na podanie daňového priznania .Colný úrad vydal dňa 21.10.2008 protokol o určení dane a určil žalobcovi výšku dane 15.454,81.- Eur .Následne žalobca sa vyjadril a dňa 30.10.2008 podal návrh na obnovu konania a Colný úrad návrh zamietol. Žalobcovi platobným výmerom c. 72976/2008-5172 zo dňa 02.12.2008 vyrubená daň za zdaňovacie obdobie 30.10.2007 a 31.10.2007 v celkovej výške 15.454,81 Eur. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Colného riaditeľstva SR c. 5884/2009-1425 zamietnuté. Colný úrad trval na zaplatení dane a vo veci ďalej konal a žalobcu vyzval na zaplatenie spotrebnej dane. Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonností rozhodnutí správcu dane. Ďalej uviedol, že súd rozsudkom zo dňa 28.10.2009 sp. zn. 24S 14/2009 zrušil rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 5884/2008-1425 zo dňa 12.3.2009
a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 72976/2008 -5172 zo dňa 2.12.2008 a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne dňa 21.5.2010 a 26.5.2010 došlo k odobratiu kontrolných známok zo zaistených spotrebiteľských balení liehu za účelom preskúmania pravosti. Žalobca uviedol, že z výsledkov odbornej expertízy 3.1.2011 sa ukázalo, že vzájomným porovnávaním so specimenmi bolo zistené, že ide o pravé kontrolné známky. Na základe zistení colný úrad rozhodnutím č. 23077/2011-5172 zo dňa 20.9.2011 zastavil daňové konanie vo veci podozrenia zo vzniku daňovej povinnosti zo spotrebnej dane z liehu, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet colného úradu.
4. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to náhradu majetkovej škody vo výške 6739,12.- Eur a odhadom určenú výšku ušlého zisku vo výške 50.000.- Eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 11181,39.- Eur, celkove sumu 67920,51.- Eur.
5. Skutočnú výšku škody 6739,12.- Eur si žalobca uplatnil titulom nezákonného aktu domovej prehliadky uskutočnenej dňa 30.10.2007, ktorý hodnotil ako vážny zásah do jeho práv na pokojné užívanie domácnosti a súkromný či rodinný život. Tvrdil, že mu daný zásah spôsobil mimoriadny smútok, apatiu, diskomfort a psychickú nepohodu. Poukázal na to, že činnosť policajtov pri domovej prehliadke priamo sledovali aj občania obce Kurtáň, v ktorej sa nachádzala nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom domovej prehliadky. Mal za to, že v dôsledku tohto zákroku sa zmenil postoj obyvateľov tejto obce k nemu a k jeho rodine, začali byť terčom posmeškov a osočovaní. Tvrdil, že dlhotrvajúce trestné stíhanie a hrozba v podobe uloženia nezákonného trestu mu spôsobili celkové dlhodobé psychické vypätie, začal trpieť depresiami, pravidelne navštevoval psychiatra, jeho celková psychická nepohoda sa odrazila aj na jeho partnerskom vzťahu a dodnes užíva rôzne lieky.
6. Žalobca si náhradu ušlého zisku vo výške 50 000,- eur si uplatnil titulom domovej prehliadky, ktorú podľa neho mohli sledovať všetci obyvatelia obce Kurtáň. Tvrdil, že verejne ponižujúca domová prehliadka a celé nezákonné konanie pre neho znamenali formu verejnej dehonestácie s rozsiahlymi následkami, došlo k citeľnému poškodeniu jeho dobrého mena v podnikaní, mal za to, že došlo k zásahu do jeho práva na podnikanie a na radosť z dosiahnutého výsledku. Poukázal na to, že svoju prevádzku „Bufet“ so sídlom vo Fiľakove, ktorú prevádzkoval s manželkou, musel zrušiť, keďže stáli zákazníci prestali chodiť a jeho rodina v dôsledku zdĺhavého a zbytočného procesu stratila možnosť vytvárať zisk. Mal za to, že sa v očiach ľudí stal nedôveryhodným, utrpela preto aj jeho dobrá povesť ako seriózneho obchodného partnera, čo vnímal na sťažení komunikácie s potencionálnymi obchodnými partnermi. Žalobca uviedol, že približná výška jeho ušlého zisku je cca 2 864 330,- eur (poukázal na 3 podnikateľské zámery z rokov 2008 a 2009), avšak z dôvodu, že takto vyčíslená výška ušlého zisku bola určená len odhadom a mal záujem na rýchlom prejednaní veci, uplatnil si náhradu škody v podobe ušlého zisku len v sume 50 000,- eur. Nakoniec si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 11181,39.- Eur a to za zásahy do jeho garantovaných práv za obdobie od 30.10.2007 do 29.9.2011 .
7. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil dôkazy spolu so žalobou, ktoré sú známe žalovanému.
8. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 29.9.2015 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť Ďalej uviedla, že dňa 30.10.2007 bola vykonaná domová prehliadka u žalobcu na základe príkazu č.p. OSLC -V-8-1/2007 zamestnancami Colného kriminálneho úradu pobočka Banská Bystrica domová prehliadka a prehliadka iných priestorov .Na základe zápisnice o domovej prehliadke ako aj zápisnice o vydaní vecí ČVS : CKU -58/5018-2007/Pd bolo žalobcovi zaistených 4536 listrov liehu alkoholu (1805,36 listrov čistého liehu /18,0536 hektolitrov čistého liehu).Žalovaná po zrušení rozsudku KS v Banskej Bystrici sp. zn. 24S 14/2009-66 zo dňa 28.9.2009,ktorým bol zrušené rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica pobočka colného úradu Lučenec NS č. 72976/2008-5172 zo dňa 2.12.2008 a rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 5884/2009-1425 zo dňa 12.3.2009 a po vrátení veci na ďalšie konanie vykonal na požiadanie žalobcu expertízu kontrolných známok Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru v Bratislave. Z výsledkov expertízy zo dňa 5.9.2011 bolo Colnému úradu Banská Bystrica doručené vyplýva, že sa jedná o pravé ako aj nepravé kontrolné známky (nepravými kontrolnými známkami boli označené spotrebiteľské balenia liehu na ktoré podal žalobca daňové priznania zaevidované pod č. 73296/07-5172 a č. 73287/07-5172). Colný úrad Banská Bystrica pobočka Colného úradu Lučenec NS rozhodnutím č. 23077/2011-5172 zo dňa 20.9.2011(právoplatným dňa 14.10.2011) konanie vo veci vyrubenia rozdielu dane za lieh zastavil.
9. Žalovaná ďalej poukázala na to, že postup colných orgánov nemožno označiť za nesprávny a to aj napriek skutočnosti, že došlo k zastaveniu daňového konania voči žalobcovi .Poukázala na to, že pri domovej prehliadke bolo u žalobcu zaistených 4536 listov alkoholu (a nie 4113 listrov ako tvrdí žalobca)pričom žalobca nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia 423 listrov alkoholu z celkovo zaistených 4536 litrov alkoholu podal na predmetné množstvo daňové priznanie. Priznaná a odvedená daň predstavovala 45326 Sk t.j. 1504,54.- Eur. Žalovaná tvrdila, že u žalobcu bol zaistených 423 listrov alkoholu označených falzifikátov kontrolných známok ,ktoré potvrdili aj expertízy. Naviac žalobca nevedel preukázať ani pôvod ani spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu a nebola z roho odvedená ani spotrebná daň. Zastávala názor, že nemožno tento postup označiť za nesprávny .Ďalej poukázala na to, že žalobca si v žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 9.9.2013 uplatnil inú škodu (čo do výšky ako aj titulu) ako si neskôr uplatnil v samotnej žalobe, pričom identická je len uplatnená nemajetková ujma vo výške 11181,39.- Eur. 10. V žiadosti o predbežné prejednanie postúpenej žalovanej zo dňa 18.10.2013 si žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 67088,32.- Eur, ktorá pozostávala : 11181,39 náhrady nemajetkovej ujmy,19125,45.- Eur náhrady majetkovej ujmy, (cena za 4113 listrov zaisteného alkoholu, ktorý bol žalobcovi vrátený), suma 15454,81.- Eur t.j. daňová povinnosť vyrubená a zaplatená žalobcom) 7727,40.- Eur (pokuta za nepreukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu ktorá nebola žalobcom zaplatená) 3090.- Eur (pokuta za podanie daňového priznania, ktorá nebola žalobcom zaplatená), 10509,27.- Eur (sankčný úrok za oneskorene zaplatenú daň, ktorá nebola žalobcom zaplatená). Žalovaná zastávala názor, že žalobcovi nevznikla nemajetková ujma v súvislosti s nesprávnym úradným postupom ani s vykonanou domovou prehliadkou, ktorá odhalila u žalobcu zaistenie 423 listrov alkoholu označených falzifikátmi kontrolných známok .žalobca ani tento nárok nepreukázal.
11. Žalovaná poukázala ,že nárok uplatnený žalobcom titulom nezákonných rozhodnutí Colného úradu Banská Bystrica, Pobočka colného úradu Lučenec NS č. 72976/2008-5172 zo dňa 02. 12. 2008 a Colného riaditeľstva SR č. 5884/2009-1425 zo dňa 12. 03. 2009. je premlčaný a poukázala na ust. § 19 ods. 1 zák. 514/2003Z.z. Ďalej uviedla , že jedinými nezákonnými rozhodnutiami sú rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica, Pobočka colného úradu Lučenec NS č. 72976/2008-5172 zo dňa 02. 12. 2008 a Colného riaditeľstva SR 2 č. 5884/2009-1425 zo dňa 12. 03. 2009, ktoré boli zrušené Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatným dňa 28. 12. 2009). Tvrdila, že žalobca podal „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na ospravedlnenie a náhradu škody“ až v septembri 2013 a žalobu až vo februári 2015. Zastávala názor , že žalobca sa dozvedel o titule náhrady škody (ako aj o škode) z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatného dňa 28. 12. 2009) t. j. následne si mohol nárok na náhradu škody uplatniť na súde najneskôr do 28. 12. 2012. Žalobca si však nárok na náhradu škody uplatnil na súde až vo februári 2015.
12. Žalovaná vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu colných orgánov .Uviedla, že dňa 30. 10. 2007 vykonali zamestnanci Colného kriminálneho úradu, Pobočka Banská Bystrica domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov u žalobcu, pri ktorej bolo zaistených celkovo 4536 litrov alkoholu. Dňa 09. 11. 2007 boli Colnému úradu Banská Bystrica, Pobočke colného úradu Lučenec NS doručené daňové priznania žalobcu na spotrebnú daň z liehu (zaevidované pod č. 73296/07-5172 a č. 73287/07-5172) na 422 litrov alkoholu a 1 liter alkoholu, z ktorého bola priznaná spotrebná daň vo výške 45.224,-Sk a 102,-Sk resp. 1.501,16 € a 3,38 €. Dňa 05. 09. 2011 boli Colnému úradu Banská Bystrica, Pobočke colného úradu Lučenec NS doručené výsledky expertízy kontrolných známok odobratých zo spotrebiteľských balení liehu s výsledkom, že sa jedná o pravé ako aj nepravé kontrolné známky (nepravými kontrolnými známkami boli označené spotrebiteľské balenia liehu, na ktoré podal žalobca daňové priznania zaevidované pod č. 73296/07-5172 a č. 73287/07-5172 t. j. daňové priznania na 422 litrov a 1 liter alkoholu). Tvrdila, že nesporné, že počas domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov žalobcu bolo zaistených aj 423 litrov alkoholu v SBL označeného falzifikátmi kontrolných známok. Taktiež považovala za nesporné, že pôvod alebo spôsob nadobudnutia týchto SBL nevedel žalobca preukázať a taktiež nebola z predmetného alkoholu odvedená spotrebná daň v celkovej výške 1.504,54 €. Zastávala názor, že že postup colných orgánov nemožno označiť za nesprávny, nakoľko zabránili kráteniu spotrebnej dane zo strany žalobcu.
13. Žalovaná zastáva názor, že žalobca sa o nemajetkovej ujmy titulom nezákonných rozhodnutí (s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) dozvedel z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatného dňa 28. 12. 2009) t. j. tento nárok si žalobca mohol uplatniť na súde najneskôr do 28. 12. 2012. Žalobca si však nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil na súde až vo februári 2015. Žalovaná v tomto smere poukázala na uznesenie NS SR spis. zn. 8Cdo/28/2018 zo dňa 15. 04. 2019. Poukázala na to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu je premlčaný, nakoľko sa žalobca o tejto škode nemohol dozvedieť až dňa 29. 09. 2011 (dátum ukončenia daňového konania), ale omnoho skôr. Žalovaná vo vzťahu k nemajetkovej ujme vo výške 11.181,39 € titulom nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu námietku premlčania.
14. Žalovaná uviedla k uplatnenému nároku žalobcom a to ušlého zisku vo výške 50.000.- Eur , ktorý však podľa tvrdení žalobcu mohol dosiahnuť výšku až približne 2.864.330,-Eur a ku ktorému malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť v dôsledku zmarených podnikateľských zámerov so T.H. O. (z roku 2008), s P. M. (z roku 2008-2009) a X. U. (z roku 2008-2009),že nárok je premlčaný. Žalovaná má za to, že sa žalobca o ušlom zisku titulom nezákonných rozhodnutí (s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) dozvedel z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatného dňa 28. 12. 2009) t. j. ušlý zisk si žalobca mohol uplatniť na súde najneskôr do 28. 12. 2012. Žalobca si však nárok na náhradu ušlého zisku uplatnil na súde až vo februári 2015. V prípade, že ušlý zisk vznikol žalobcovi titulom nesprávneho úradného postupu zastávala názor, (s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo/28/2018 zo dňa 15. 04. 2019) , že žalobca sa o tejto škode dozvedel v rokoch 2008 - 2009, nakoľko sa v tomto období neuskutočnili vyššie uvedené podnikateľské zámery. Žalovaná uplatnila vo vzťahu k ušlému zisku vo výške 50.000,-Eur titulom nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu námietku premlčania.
15. Vo vzťahu k ušlému zisku žalovaná poukázala na vyjadrenie žalobcu uvedené na strane 8 v odseku 1 žaloby: „...S prihliadnutím na to, že u žalobcu nedošlo v dôsledku nezákonného konania zo strany štátu k rozmnoženiu majetkových hodnôt, by mohol mať žalobca nárok na náhradu ušlého zisku až do výšky 2.864.330,-Eur. Vzhľadom na to, že vyčíslená výška ušlého zisku je určená iba odhadom a žalobca má záujem na rýchlom prejednaní veci, si uplatňujeme náhradu ušlého zisku v rozsahu vo výške 50.000,- Eur.“ V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp.. zn. 5Cdo/195/2015 zo dňa 29. 03. 2017, pričom skonštatoval „V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 513/2014). ,,Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti“ (z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 23/2008). Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Napokon hypotetický ušlý zisk, na ktorý sa dovolateľka odvoláva, vychádzajúci len z porovnania a spriemerovania zisku dosahovaného v prípade obdobnej podnikateľskej príležitosti za obdobných podmienok u iného subjektu v príslušnom podnikateľskom odvetví, v konečnom dôsledku vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom, ako základnú podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a 4 preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Pokiaľ žalovaný nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.“
16. Žalovaná argumentovala, že žalobcu, na základe predložených dôkazov a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nepreukázal , že ušlý zisk a tvrdenie žalobcu považuje za je nepreukázané, fiktívné a špekulatívne.. Ďalej žalovaná uviedla, že Žalobca si prostredníctvom žaloby uplatňuje aj skutočnú škodu vo výške 50,-€; 220,-€ a 300,-€ predstavujúcu poplatky za právne služby. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. „Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. ...“. Z predložených „Príjmových pokladničných dokladov“ (zle čitateľných) však nie je zrejmé za aké konkrétne právne služby žalobca advokátom zaplatil, ani o aký druh odmeny ide (tarifná, podielová, zmluvná atď.). Vzhľadom na uvedené máme za to, že žalobca nepreukázal existenciu vyššie uvedenej škody.
17. Vo vzťahu k úrokom vo výške 500,-€; 600,-€ a 600,-€ z požičaných finančných prostriedkov (na základe zmlúv z 10. 12. 2007, 16. 10. 2008 a 15. 08. 2009) vznášame námietku premlčania. Žalobca sa o skutočnej škode titulom nezákonných rozhodnutí dozvedel (s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatného dňa 28. 12. 2009) t. j. tento nárok si žalobca mohol uplatniť na súde najneskôr do 28. 12. 2012. O skutočnej škode titulom nesprávneho úradného postupu sa žalobca (s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo/28/2018 zo dňa 15. 04. 2019) dozvedel dňa 10. 12. 2007, 16. 10. 2008 a 15. 08. 2009, nakoľko v uvedených dňoch žalobca uzatvoril zmluvy o pôžičkách, v ktorých bola uvedená aj výška úrokov 500,-€; 600,-€ a 600,-€. Ďalšiu položku skutočnej škody žalobcu má predstavovať strata pri predaji historických vozidiel v rozmedzí rokov 2008 až 2010 vo výške 50,21 €; 1.203,35 €; 350,63 €; 635,29 €; 400,42 €; 536,12 € a 1.172,24 €. Uvedená strata bola stanovená ako rozdiel medzi odhadovanou bazárovou cenou historických vozidiel a cenou, za ktorú historické vozidlá predal žalobca. Odhadovanú bazárovú cenu historických vozidiel určil na žiadosť žalobcu „Veterán klub Lučenec“ v roku 2014. Žalovaná namietala, že „Veterán klub Lučenec“ nie je znaleckou organizáciou, t. j. stanovenie ceny historických vozidiel týmto občianskym združením je pre účely súdneho konania nepoužiteľné. Zároveň upriamujeme pozornosť súdu na skutočnosť, že „Veterán klub Lučenec“ stanovil iba „odhadovanú cenu“ historických vozidiel (4 až 6 rokov po uskutočnení predaja) bez toho, aby predané vozidlá predtým obhliadol. Žalovaná súčasne uplatnila námietku premlčania vyššie uvedenej škody. Žalobca sa o skutočnej škode titulom nezákonných rozhodnutí dozvedel z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatného dňa 28. 12. 2009) t. j. tento nárok si žalobca mohol uplatniť na súde do 28. 12. 2012 (resp. najneskôr do troch rokov od uskutočnenia posledného predaja). O skutočnej škode titulom nesprávneho úradného postupu sa žalobca (s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo/28/2018 zo dňa 15. 04. 2019) dozvedel dňa 10. 02. 2008, 12. 02. 2008, 11. 05. 2008, 12. 5 18. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a ostatným obsahom súdneho spisu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
19. Súd z príkazu na domovú prehliadku vydaného Okresným súdom v Lučenci č.p. OSLO -V-8-1/2007 zo dňa 20.10.2007 zistil, že bola nariadená domova prehliadka u žalobcu v rodinnom dome E. a k nim patriacim bytovým a nebytovým priestorom.
20. Súd zo zápisnice Colného kriminálneho úradu, pobočka Banská Bystrica, o vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov alebo pozemkov ČVS: CKÚ-58/5018-2007/Va zistil, že dňa 30.10.2007 o 14.50 hod. bolo prikročené na základe príkazu OS Lučenec č. OSLC-V-8-1/2007 zo dňa 30.10.2007 k vykonaniu domovej prehliadky u N. C.Á., C. E. Č. XXX, pričom polovica tejto nehnuteľnosti patrila žalobcovi.
21. Na základe zápisnice o domovej prehliadke ako aj zápisnice o vydaní vecí ČVS : CKU -58/5018-2007/ Pd bolo žalobcovi zaistených 4536 listrov liehu alkoholu (1805,36 listrov čistého liehu /18,0536 hektolitrov čistého liehu).
22. Colný úrad Banská Bystrica, sp. zn. č. 72976/2008-5172 zo dňa 02. 12. 2008 vydal platobný výmer na spotrebnú daň z liehu a určil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie 30.10.2007 .Žalobca podal odvolanie.
23. Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím sp. zn. 5884/2009-1425 zo dňa 12.3.2009 potvrdilo rozhodnutie colného úradu Banská Bystrica - platobný výmer zn. 72976/2008 zo dňa 2.12.2008.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 24S 14/2009 zo dňa 28.10.2009 zrušil rozhodnutie Colného úrad Banská Bystrica, sp. zn. č. 72976/2008-5172 zo dňa 02. 12. 2008
a rozhodnutie Colného riaditeľstvo SR sp. zn. 5884/2009-1425 zo dňa 12.3.2009 a vec vrátil žalovanému orgánu na nové konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28.12.2009 a vykonateľnosť dňom 1.1.2010.
25. Colný úrad Banská Bystrica, sp. zn. č. 23077/2011-5172 zo dňa 20.9.2011 rozhodnutím zastavil daňové konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.10.2011.
26. Žalobca dňa 9.9.2013 si u Colného kriminálneho úradu v Banskej Bystrici požiadal o predbežné prerokovanie náhrady škody. Zo žiadosti vyplýva, že žalobca si uplatnil: 19125,45.- Eur náhrady majetkovej ujmy,(cena za 4113 listrov zaisteného alkoholu, ktorý bol žalobcovi vrátený), suma 15454,81.- Eur t.j. daňová povinnosť vyrubená a zaplatená žalobcom )7727,40.- Eur (pokuta za nepreukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu ktorá nebola žalobcom zaplatená) 3090.- Eur (pokuta za podanie daňového priznania, ktorá nebola žalobcom zaplatená), 10509,27.- Eur (sankčný úrok za oneskorene zaplatenú daň, ktorá nebola žalobcom zaplatená), nemajetkovú ujmu vo výške 11189,39.- Eur.
27. Kriminálny úrad finančnej správy listom zo dňa 16.10.2013 oznámil žalobcovi ,že žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody podľa § 15 ods. 2 zák. 514/2003 Z.z. postupuje na ďalšie konanie Ministerstvu financií.
28. MF SR zo dňa 3.4.2014 oznámilo žalobcovi, že žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody (uplatnenej žalobcom vo výške 55906,93.- Eur ) prerokovali a zistili, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu..
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
30. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
31.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
32. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
33. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
35. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
36. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
37. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
38. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
39. Podľa § 19 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z .právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
40. Podľa § 19 ods. 2 zák. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
41. Podľa ust. § 19 ods. 3 zák. 514/2003Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
42. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho Zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. / § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka /
43. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predmetom konania je náhrada škody uplatnená žalobcom ,ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného ako vydaním nezákonných rozhodnutí. Súd na daný prípad aplikoval a uplatnený nárok na náhradu škody posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
44. Súd v danom konaní posudzoval, či žalobca si uplatnil svoj nárok v zákonom stanovej lehote vzhľadom k tomu, že žalovaný uplatnil v konaní námietku premlčania .V danom konaní bolo spornou okolnosťou uplatnená námietka premlčania žalovaným s tým, že podľa žalovaného je nárok na náhradu škody je skutkovo založený na udalosti kedy sa žalobca dozvedel o titule náhrady škody (ako aj o škode) vyplývajúcich z rozhodnutí a to z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatného dňa 28. 12. 2009) pričom žalovaný tvrdil, že žalobca následne si mohol nárok na náhradu škody uplatniť na súde najneskôr do 28. 12. 2012. Žalovaná tvrdila, že žalobca si však nárok na náhradu škody uplatnil na súde až vo februári 2015. Súd sa v prvom rade musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania žalovanou s tým, aby posúdil či žalobca si uplatnil žalobu riadne a včas. 45. Súd pri posúdení otázky premlčania vychádzal z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. 46. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v ustanovenej dobe; na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
47. Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byť vykonané právo, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva.
48. Námietka premlčania môže byť úspešne uplatnená len za predpokladu, že sa veriteľ svojho práva behom premlčacej doby nedomáhal uplatnením na súde.
49. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody nesprávny úradný postup, potom pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zák. 514/2003Z.z.. je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode, v takom prípade na rozdiel od škody uplatňovanej vydaním nezákonného rozhodnutia, pre plynutie premlčacej doby nemá právny význam zrušenie rozhodnutia, ktorému prípadne i predchádzal nesprávny úradný postup ani deň jeho doručenia (oznámenia) poškodenému. Predpoklad hypotézy právnej normy § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. (pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá - v zmysle zákona č. 514/2003 ZZ.. Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený t.j. žalobca dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zákona 514/2003Z.z., preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom konaní reparovateľné a či výsledky takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe; v uvedenom okamihu teda nemusí byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednosti povinného subjektu. Súd pri posudzovaní uplatnenej námietky žalovanej ohľadom premlčania vychádzal zo skutkových okolností v predmetnej veci stranami sporu ako aj uplatneným nárokom žalobcu na prejednanie nároku na náhradu škody a dospel k záveru, že žalobca neuplatnil svoj nárok na náhradu škodu v lehote. Súd je toho názor ,že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody po lehote. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovanej, ktorá sa dovolala námietky premlčania v predmetnej veci. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody vychádzal zo skutkových okolností, ktoré sa viažu na uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 19 ods.1 zák. 514/2003 Z.z. Podľa názoru súdu sa žalobca žalobcovi boli známe skutkové okolnosti t.j. kedy sa dozvedel o škode od ktorých sa odvíja začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva z titulu nezákonných rozhodnutí (s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) dozvedel z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/14/2009-66 zo dňa 28. 09. 2009 (právoplatného dňa 28. 12. 2009),pričom žalobca si tento nárok mal uplatniť na súde najneskôr do 28. 12. 2012. avšak žalobca si nárok uplatnil na súde až dňa 11.2.2015 po lehote. Pokiaľ ide o uplatnenú nároku titulom nesprávneho úradného postupu tak súd je toho názoru, že ani v tomto prípade žalobca si neuplatnil nárok na náhradu škody tak ako si uplatnil v žalobe v lehote pretože samotná uplatnená náhrada škody ako aj ušlý zisk sa viažu na obdobie rokov 2008 až 2009 s poukazom na neuskutočnené podnikateľské projekty o ktorých žalobca vedel ,pričom žalobu podal až dňa 11.2.2015,teda po lehote. Súd v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalobcu ako aj rozhodnutím NS SR sp. zn. 8Cdo/28/2018 zo dňa 15.4.2019.Naviac treba uviesť ,že žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy, pričom svoj nárok odvíjal od príkazu na domovú prehliadku a považoval za vážny zásah do súkromia a rodinného života, tak k tomu treba uviesť, že sa jedná o nárok o ktorom žalobca vie o 30.10.2007, pričom žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až dňa 11.2.2015,podal žalobu až dňa 11.2.2015 teda po lehote. Súd na základe uplatnenej j námietky premlčania žalovanou , ktorá bola dôvodná a žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom vzniku škody a nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi vznikom uplatnenej škody, nemajetkovej ujmy a nezákonným rozhodnutím.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešná avšak súd jej nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že jej nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).