Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Co-111-2019.pdf
PDF · 106.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: CAPITOL, a.s., IČO: 35 750 448, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: T.. T. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom D.. XX. H. XXX/ XX, XXX XX W. B. V., o zaplatenie 1.483,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13C/132/2011-742 zo dňa 20.11.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu s odkazom na ust. § 642 Obchodného zákonníka, § 191 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.12.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 1.483,36 eura s 18 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 01.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uvedenú sumu žalobca požaduje z dôvodu ručenia žalovaného vrátením provízie za storno poistných zmlúv, ktoré uzatvoril v mene žalobcu. Právny zástupca žalobcu sa k prejednávanej veci vyjadril tak, že žalovaný získaval províziu za poistné zmluvy sprostredkované členmi tímu, od januára 2007 do októbra 2007, čo vyplýva z jednotlivých vyúčtovaní žalobcu za jednotlivé mesiace. Po októbri 2007 do januára 2009, kedy došlo k ukončeniu spolupráce, dochádzalo už len k stornám poistných zmlúv a v následných vyúčtovaniach dochádza k navyšovaniu dlhu z dôvodu storno provízii. Zároveň žalobca do spisu predložil vyúčtovanie za január 2009, kde uvádza, že zostatok storno rezervy bol vo výške 64,27 eura a o túto storno rezervu bol znížený dlh z vyúčtovania. Na upresnenie uviedol, že vo vyúčtovaní za mesiac január 2009 celkový dlh žalovaného predstavoval 790,51 eura, od tejto sumy je potrebné odpočítať storno rezervu vo výške 64,27 eura, a preto pri vyúčtovaní za január 2009 predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi sumu vo výške 726,24 eura z titulu storna poistných zmlúv. Za predchádzajúce obdobie z titulu, že došlo k stornu poistných zmlúv bol žalovaný vyzvaný žalobcom na zaplatenie sumy vo výške 654,04 eura, pričom túto sumu žalovaný aj zaplatil 17.08.2009. Už v žalobe žalobca špecifikoval, že žalovaná suma pozostáva zo 4 vyúčtovaní, a to za august 2009, február 2010, marec 2010 a máj 2010. Z týchto vyúčtovaní je možné pri spočítaní splatného dlhu toho - ktorého vyúčtovania zistiť súčtom výšku žalovanej sumy, t. j. za august 2009 splatný dlh vo výške 159,34 eura, čo zodpovedá storno províziám za poistnú zmluvu T. W. č. XXXXXXXXXX, ďalej vo februári 2010 splatný dlh 9,20 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za zmluvu T. T. č. XXXXXXXXXX, ďalej za marec 2010 splatný dlh vo výške 477,92 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za poistné zmluvy T. W. č. XXXXXXXXXX a T. W. č. XXXXXXXXXX, a nakoniec máj 2010 splatný dlh vo výške
913,10 eura podľa druhej strany vyúčtovania, a to za 9 stornovaných poistných zmlúv. Toto sú všetky poistné zmluvy, o ktoré ide v tomto súdnom spore.
2. Dňa 01.06.2017 sa žalovaný svojím podaním vyjadril k žalobcom predloženým listinám tak, že z týchto dokladov nebolo možné preveriť ako na seba nadväzujú, kedže neboli kompletné od 10/2007. Žalobca podľa neho môže vymáhať pohľadávky len do 3/2009. Na základe uvedeného (a tvrdení obsahovo korešpondujúcimi s predchádzajúcimi vyjadreniami žalovaného) mal žalovaný za to, že konanie by malo byť zastavené z dôvodu nedostatočnej spolupráce žalobcu so súdom, nepreukázanie dlhu a nedostatočné vyčíslenie storno rezervy tak, ako bola použitá. Podľa jeho vyjadrení žalobca nedokázal, že mu je dlžný peniaze, keďže od januára 2009 už nemá nárok na storno rezervu. Doklady, ktoré žalobca predkladá sú podľa žalovaného neoprávnené a opravované podľa potrieb žalobcu.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za to, že hoci žalovaný od začiatku konania namietal, že zmluvu o sprostredkovaní nikdy nepodpísal, že podpis na zmluve nie je jeho, toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené vypracovaním znaleckého posudku súdneho znalca Y.. N. B., znalca z odboru písmoznalectvo č. X/XXXX, ktorý potvrdil skutočnosť, že podpis na zmluve je vlastnoručným podpisom žalovaného. Na základe uvedeného je nesporné, že zmluva o sprostredkovaní bola platne uzavretá a je dokumentom, na základe ktorého vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mal v zmysle zmluvy o sprostredkovaní ako aj Všeobecných podmienok pre poradcov nárok na províziu za dojednanie poistných zmlúv a zároveň za každú žalovaným dojednanú poistnú zmluvu žalovaný ručí za prípadné stornovanie poistnej zmluvy vo výške 100 % priznaných jednotiek a vyplatenej provízie pri storne zmluvy počas obdobia jedného roka od začiatku platnosti zmluvy a vo výške 33 % pri storne zmluvy počas obdobia druhého roka od začiatku platnosti zmluvy. Za účelom zaistenia ručenia za stornovanie dojednaných zmlúv bol od začiatku spolupráce vytváraný účet vo výške max. 20 % mesačnej provízie žalovaného (storno rezerva). Žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobca si storno províziu za stornované zmluvy uplatnil jednak z vytvorenej storno rezervy vo výške cca 2.000 eur a jednak na základe výzvy žalobcu o dlhu žalovaného žalovaný zaplatil týmto istým titulom sumu 654,04 eura dňa 17.08.2009 - čo potvrdil aj žalobca. Navyše žalovaný poukazoval neustále na skutočnosť, že žalobca nepredložil doklady tak, aby sa z nich dalo jednoznačne určiť odôvodnenosť pohľadávky žalobcu a jej presná výška.
4. Na návrh žalobcu za účelom ochrany žalovaného bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou R., U.., U..G..C.. so sídlom P. XX, G.. Účelom tohto znaleckého dokazovania mala byť odpoveď na otázku, či žalobca dôvodne žaluje istinu vo výške 1.483,36 eura z titulu ukončenia zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá vznikla na základe stornovania poistných zmlúv v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a na základe VZP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a vyčísliť výšku dlhu, uviesť presný postup výpočtu v súlade s podmienkami zmluvy o sprostredkovaní a so Všeobecnými podmienkami žalobcu tak, aby bol celý postup výpočtu preskúmateľný. Výsledkom znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 4/2018 (čl. 621 a nasled.) bolo konštatovanie, že na základe predložených dokladov (aj opakovane žiadaných od žalobcu) nie je možné jednoznačne zistiť výšku dlhu žalovaného, keďže žalobca nepredložil k znaleckému dokazovaniu jednoznačné doklady o výške svojej pohľadávky.
5. Na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní je síce osvedčený nárok žalobcu na storno províziu žalovaného podľa príslušných ustanovení VZP, avšak absentuje preukázanie presného spôsobu výpočtu, jej výšky ako aj spôsob započítania už vrátenej storno provízie na dlh žalovaného. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov nebolo možné vypočítať presnú výšku pohľadávky voči žalovanému a žalobca ani na základe výzvy súdu, ani na základe výzvy ustanovenej znaleckej organizácie nepredložil ani dodatočne dôkazy, ktoré by tento jeho uplatňovaný nárok - zaplatenie sumy 1.483,36 eura s príslušenstvom - osvedčovali. Navyše z predložených dokladov nie je zrejmé ani to, kedy jednotlivé zmluvy nadobudli účinnosť (platnosť) a ku ktorému dátumu boli stornované, a teda či je žalobca oprávnený vymáhať storno províziu v lehote dvoch rokov od začiatku platnosti resp. účinnosti tej ktorej zmluvy. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu - ako aj znalcovi - všetky doklady potrebné k jednoznačnému osvedčeniu jeho nároku v tomto konaní, súd žalobu zamietol.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, keďže žalobu zamietol, a preto mal žalovaný úspech v celom rozsahu.
7. Keďže žalobca dal návrh na vykonanie znaleckého dokazovania a v konaní bol v celom rozsahu neúspešný, súd mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie v celkovej výške 1.150,67 eura, ktorá predstavuje súčet odmien vyčíslených znalcami po odpočítaní zloženého preddavku vo výške 700 eur.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomné odvolanie žalobca navrhujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 1.483,36 eura s 18 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 01.08.2010 do zaplatenia, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V konaní bolo vykonané množstvo dôkazov, ktoré svedčili v prospech žalobcu. Tvrdenia žalovaného boli klamlivé a zavádzajúce, o čom svedčí i znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 07.04.2015, vypracovaný Y.. N. B.. V znaleckom posudku č. 04/2018 zo dňa 30.08.2018, vyhotovenom znaleckou organizáciou R. U.. U..G..C.., sa súdny znalec dopracoval k dvom dlžným sumám 1.700,61 eura alebo 1.559,56 eura, ktoré majú predstavovať dlh žalovaného voči žalobcovi. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný je dlžný žalobcovi sumu minimálne 1.559,56 eura, teda žaloba o zaplatenie sumy vo výške 1.483,36 eura je legitímna a oprávnená. Žalobca si v súdnom konaní môže uplatniť i nižší nárok ako mu oprávnene patrí a ako vyplynie z vykonaného dokazovania. Mal za to, že žalovanému neprináleží náhrada trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný svojím konaním úmyselne maril súdne konanie a prednášal nepravdivé tvrdenia.
9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný (č. l. 768) navrhujúc napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že odvolanie bolo podané po odvolacej lehote, pretože bolo súdu doručené až 01.04.2019. Od začiatku konania mal žalovaný záujem skončiť spor bez akýchkoľvek prieťahov. Žalovaný zdokladoval, že žalobca nemá nárok na storno províziu. Každú upomienku na nedoplatky v storne za poistné zmluvy vyplatil. O pravosti svojho podpisu neklamal, čo potvrdzuje i skutočnosť, že v spise existujú dve zmluvy s dvoma rôznymi podpismi. Z výpisu emailových komunikácii medzi žalobcom a W., a.s. vyplýva, že zmluvy neboli stornované. Aj na pojednávaní právny zástupca žalobcu potvrdil, že zmluvy boli platné aj 29.01.2009. Žalobca preto nemá nárok na vrátenie provízie, ktorú si súdne uplatňuje. Na základe znaleckého dokazovania nie je možné jednoznačne zistiť výšku dlhu žalovaného, pretože žalobca nepredložil k znaleckému dokazovaniu jednoznačné doklady o výške svojej pohľadávky.
10. Toho istého dňa doručil žalovaný súdu ďalšie vyjadrenie (č. l. 771) označené ako „Súdne pojednávanie, žiadam uviesť do spisu". V tomto vyjadrení požiadal, aby bol vypočutý v spore prostredníctvom písomnej výpovede, pretože je zdravotne postihnutý s poruchou reči a bežných telesných funkcii. Opätovne zdôraznil svoj záujem o skončenie konania bez prieťahov, poukázal na falošné zmluvy. Bola jeho povinnosť uzatvárať poistné zmluvy pre zamestnancov J. U. U., pretože to vyplývalo z ich interných predpisov. Nebol to žiadny podvod. Žalobca nemá nárok na vrátenie provízie, pretože zmluvy neboli stornované, čo potvrdil i právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2012.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k tomu záveru, že v zákonnej lehote podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.483,36 eura spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 01.08.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobca uvedenú sumu požaduje z dôvodu ručenia žalovaného vrátením provízie za storno poistných zmlúv, ktoré uzatvoril v mene žalobcu. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Levice platobným rozkazom č. k. 11Ro/471/2010-25 zo dňa 02.02.2011 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č. k. 11Ro/471/2010-47 zo dňa 13.09.2011 zrušil. Po vykonanom dokazovaní a nariadenom znaleckom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 13C/132/2011-742 zo dňa 20.11.2018, ktorým žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania (napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 13.03.2019 a žalobca odvolanie odovzdal na poštovú prepravu dňa 28.03.2019).
13. Podľa § 132 ods. 1, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
15. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
16. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú procesnú, dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
18. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je upravené v ust. § 132 a § 188 CSP, ktoré stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191 CSP z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva.
19. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že podanej žalobe s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v časti preukázania výšky žalovanej sumy nemožno vyhovieť. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobca znáša pre neho nepriaznivé rozhodnutie, t.j. zamietnutie podanej žaloby. Čo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. V predmetnom konaní žalobca pred súdom prvej inštancie tvrdil, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní dňa XX.XX.XXXX má od žalovaného nárok na storno províziu vo výške 1.483,36 eura s príslušenstvom. Pri takomto skutkovom tvrdení žalobcu bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné listinné dôkazy na preukázanie výšky žalovanej sumy tak, aby súd prvej inštancie mohol preskúmať spôsob výpočtu výšky žalovanej sumy - storno provízie a súčasne, aby súd mohol preskúmať i listinné dôkazy, z ktorých žalobca pri výpočte storno provízie vychádzal, a
teda či tieto listiny skutočne zakladajú nárok žalobcu v uplatnenej výške. Dôkazné bremeno preukázania výšky žalovanej storno provízie jednoznačne spočívalo na žalobcovi. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože nebolo možné preskúmať, či žalobcom uplatnený nárok v sume 1.483,36 eura je uplatnený v adekvátnej výške. V danej veci totiž nepostačovalo pred súdom tvrdiť, že storno provízia, ktorej zaplatenia sa od žalovaného domáha je vo výške 1.483,36 eura, ale túto výšku ako i jej výpočet bolo potrebné príslušnými listinnými dôkazmi hodnoverne preukázať. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaná suma pozostáva zo 4 vyúčtovaní, a to za august 2009 splatný dlh vo výške 159,34 eura, čo zodpovedá storno províziám za poistnú zmluvu T. W. č. XXXXXXXXXX, ďalej vo februári 2010 splatný dlh 9,20 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za zmluvu T. T. č. XXXXXXXXXX, ďalej za marec 2010 splatný dlh vo výške 477,92 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za poistné zmluvy T. W. č. XXXXXXXXXX a T. W. č. XXXXXXXXXX, a nakoniec máj 2010 splatný dlh vo výške 913,10 eura podľa druhej strany vyúčtovania, a to za 9 stornovaných poistných zmlúv. Na podporu svojich tvrdení predložil i určité listinné dôkazy, avšak žalobcom predložené dôkazy pre výpočet výšky storno provízie ako žalovanej sumy neboli dostačujúce. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znalecké dokazovanie nariadené súdom prvej inštancie za účelom zistenia, či žalobca dôvodne žaluje o zaplatenie sumy 1.483,36 eura. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 13C/132/2011-614 zo dňa 20.04.2018 nariadil znalecké dokazovanie z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a za súdneho znalca ustanovil znaleckú organizáciu R., U.. U..G..C.., so sídlom P. XX, G.. Úlohou súdneho znalca bolo preskúmať v súdnom konaní žalobcom predložené listinné dôkazy a ustáliť, či žalovaná suma 1.483,36 eura zodpovedá výpočtu storno provízie (na základe zmluvy o sprostredkovaní, dohodnutých zmluvných podmienok a Všeobecných podmienok pre poradcov), ktorú je v dôsledku stornovania poistných zmlúv žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Súčasne súd od súdneho znalca požadoval uvedenie presného matematického výpočtu storno provízie tak, aby bol preskúmateľný. Napriek skutočnosti, že žalobca bol vyzvaný prostredníctvom súdu výzvou zo dňa 21.06.2018 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.06.2018 na predloženie ďalších podkladov na objektívne vypracovanie znaleckého posudku, presne špecifikovaných v liste zo dňa 11.06.2018, žalobca na túto výzvu nereagoval a potrebné podklady na vypracovanie znaleckého posudku nedoložil. Z tohto dôvodu sa predmetné znalecké dokazovanie z dôvodov zapríčinených žalobcom nemohlo objektívne zrealizovať, pretože žalobca neposkytol súdnemu znalcovi potrebnú súčinnosť spočívajúcu v predložení relevantných listinných podkladov potrebných na splnenie zadaných znaleckých úloh. Vzhľadom na to súdny znalec síce vypracoval znalecký posudok č. 4/2018 dňa 04.09.2018, avšak so záverom, že na základe žalobcom predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu, nie je možné jednoznačne zistiť výšku dlhu (storno provízie) žalovaného, pretože žalobca nepredložil k znaleckému dokazovaniu jednoznačné doklady o výške svojej pohľadávky. Na základe takéhoto výsledku znaleckého dokazovania súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, ako skutkovú situáciu ustáliť v prospech žalovaného tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania výšky svojho nároku na zaplatenie sumy 1.483,36 eura.
21. Správny právny záver súdu prvej inštancie nie je spôsobilá spochybniť ani námietka žalobcu, že súdny znalec v znaleckom posudku dospel k dvom dlžným sumám, a to sume 1.700,61 eura a 1.559,56 eura, pričom žalobca si pred súdom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.483,36 eura, a teda podaná žaloba je legitímna a oprávnená. S touto úvahou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na záver znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec konštatoval, že na základe žalobcom predložených dôkazov nie je možné jednoznačne zistiť výšku dlhu žalovaného. Hoci súdny znalec vypracoval znalecký posudok a dospel k určitým dlžným sumám, podstatným v danej veci je, že tento znalecký posudok nebol objektívne vypracovaný, pretože súdny znalec pre jeho vypracovanie nemal k dispozícii všetky potrebné listinné podklady. Už v liste zo dňa 11.06.2018 súdny znalec uviedol, že pre objektívne vypracovanie znaleckého posudku je nevyhnutné, aby žalobca doplnil ďalšie podklady špecifikované v tomto liste. Žalobca však žiadne požadované podklady nedoplnil. Z uvedených dôvodov nie je možné vychádzať zo znaleckého posudku, na objektívne vypracovanie ktorého súdny znalec nemal k dispozícii všetky potrebné podklady. Rovnako súd nemohol podanej žalobe vyhovieť len na základe dôkazov predložených žalobcom, pretože tieto dôkazy nepostačovali ani súdnemu znalcovi na vypracovanie objektívneho znaleckého posudku za účelom zistenia dôvodnosti výšky žalovanej sumy, a preto nemôžu postačovať ani súdu pre vyhovenie žalobe a priznanie uplatneného nároku žalobcu.
22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o trovách konania. Nemožno prijať záver, že žalovaný úmyselne maril súdne konanie, preto by mal žalobcovi patriť nárok na náhradu trov konania.
Je pravdou, že v priebehu konania sa tvrdenie žalovaného o sfalšovaní jeho podpisu na zmluve o sprostredkovaní ukázalo vykonaným znaleckým dokazovaním za nepravdivé, no táto skutočnosť nedeklaruje úmyselné marenie predmetného súdneho konania žalovaným. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne postupoval v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, a teda v zmysle zásady procesného úspechu v spore. Žalobca nepredložil listinné podklady potrebné pre vykonanie objektívneho znaleckého dokazovania, čím neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania výšky žalovanej sumy, preto znáša dôsledky spojené so zamietnutím jeho žaloby. Jedným z týchto dôsledkov je i náhrada trov konania protistrane. Žalovaný bol v predmetnom spore v celom rozsahu úspešný, preto má zákonný nárok na náhradu trov konania. V danej veci by bolo nespravodlivé, pokiaľ by súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na jeho procesný úspech, i s prihladnutím na okolnosti predmetného sporu a dôvod zamietnutia žaloby. Odvolací súd dodáva, že žalobcovi nič nebránilo potrebné listinné podklady súdnemu znalcovi predložiť a tým uniesť dôkazné bremeno na ňom spočívajúce. Keďže tak neurobil, je dôvodné, aby trovy tohto konania znášal práve žalobca, v spore v celom rozsahu neúspešný.
23. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
24. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).