Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-54-2020.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/54/2020
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcov: 1) D. E., nar. XX. X. XXXX, bytom A. S. XX a 2) D. E., nar. X. X. XXXX, bytom A. S. XX, obaja zastúpení Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom Ružomberok, Štiavnická 2018/7, proti žalovanej W. E., nar. X. X. XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 4330/31, v spore o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení a o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto
rozhodol:
Konanie sa zastavuje.
Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi 1) a žalobcovi 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobcom sa vracia spoločne a nerozdielne súdny poplatok zo žaloby vo výške 192,30 eura, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., po právoplatnosti výroku uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 12. 2020, sa žalobcovia domáhali voči žalovanej určenia, že závet a listina o vydedení, spísané dňa 17. 1. 2020 C. E., sú neplatné a určenia, že dôvody vydedenia, uvedené v závete a listine o vydedení zo dňa 17. 1. 2020, spísaných C. E., nie sú dané.
2. Podaním, doručeným súdu dňa 10. 5. 2021, pred otvorením pojednávania, vzali žalobcovia podanú žalobu späť v celom rozsahu. V späťvzatí žaloby uviedli, že po zhodnotení celej situácie došli k presvedčeniu, že poručiteľov majetok, ktorý zanechal, by aj v prípade vyhovenia žalobe vyvolal ďalšie súdne konania. Preto prijali rozhodnutie, aby všetok poručiteľov majetok nadobudla jeho manželka. Vzhľadom na ich dodatočný postoj navrhli, aby súd aplikoval zákonné ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil, nakoľko žalobcovia vzali podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon im prislúchal. Súd nezisťoval stanovisko
žalovanej ku späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo skôr než sa začalo pojednávanie, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. V súlade so zákonným ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Žalobcovia v späťvzatí žaloby uviedli, že dôvodom späťvzatia žaloby bola zmena ich postoja, keďže zvážili, že aj v prípade úspechu žaloby by došlo k ďalším súdnym konaniam. Z takto odôvodneného späťvzatia žaloby mal súd preukázané, že procesne zavinili zastavenie konania žalobcovia. Zmena postoja žalobcov k uplatnenému nároku po podaní žaloby nemôže byť hodnotená ako procesné zavinenie žalovanej. Súd nemal preukázané ani dôvody pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného poriadku, ktorú žalobcovia navrhovali. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/67/2010: „Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. (poznámka teraz § 257 Civilného sporového poriadku) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008: „K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal.“ Prihliadajúc k uvedeným právnym názorom súd nemal preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania. Skutočnosť, že žalobcovia po podaní žaloby, už v štádiu po vyjadrení žalovanej ku podanej žalobe, prehodnotili svoje rozhodnutie domáhať sa uplatneného nároku, a to bez toho, aby došlo ku zmene procesnej situácie, prípadne zákonnej úpravy vzťahujúcej sa na uplatnený nárok, nemôže byť vyhodnotená ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Súd preto priznal žalovanej voči žalobcom, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
11. Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
12. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) ZSP, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku zo žaloby, po jeho zákonnom krátení o 6,70 eura, t. j. vo výške 192,30 eura, žalobcom, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., po právoplatnosti výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.