Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/20/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci exekúcie oprávnenej: UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie sumy 25,92 eura, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. septembra 2019 č.k. -16, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 72,95 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, 5, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Preskúmaním exekučného spisu zistil, že povinný je vlastníkom starších motorových vozidiel, na ktorých je viacero exekútorských blokácií, ďalej, že povinný nie je vedený v katastri nehnuteľností na žiadnom liste vlastníctva, dlhodobo nie je zamestnaný, nepoberá dôchodkové dávky, nepoberá úrazové dávky, nepoberá dávky v nezamestnanosti ani nemocenské dávky, na povinného nie je vedený žiadny bankový účet z ktorého by mohla byť prikázaná pohľadávka. Za 7 rokov vedenia exekúcie bola vymožená suma 0 eur. Preto považoval súdnym exekútorom tvrdenú nemajetnosť povinného je opodstatnenú a ďalšie vedenie konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedla, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považovala v tomto štádiu za predčasné rozhodnutie. Mala za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha jej. Tvrdila, že v danom prípade je povinným fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom poberania dôchodku, výkonu zamestnania alebo na základe inej právnej skutočnosti. Namietala, že súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Uviedla tiež, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Namietala, že súdny exekútor nepreskúmal, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Podotkla, že ak by bola exekúcia zastavená, hrozí, že právo bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrhom oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Andrey Ondrejkovej dňa 20.03.2012 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Nové Zámky č.k. -8 zo dňa 10.04.2012 na základe exekučného titulu Výkazu nedoplatkov č. 1110233366 zo dňa 21.12.2011 vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.02.2012. V priebehu konania doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na výzvu súdu doručil aj exekučný spis a uviedol že za 7 rokov vedenia exekúcie bola vymožená suma 0 eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bolo preukázané, že povinný nevlastní žiadny majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej ani trovy exekúcie.

11. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 02.05.2012, podľa ktorého „Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa EP, ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Z citovaného uznesenia vyplýva, že súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa a vykonáva funkcie, na ktoré by bol inak povinný štát, ktorými sú v tomto prípade aj zisťovanie majetkových pomerov povinného. Súd prvej inštancie preto správne nezisťoval duplicitne takéto zistenia, ale len z obsahu exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného v súčinnosti s IRIS, s Evidenciou vozidiel, s Katastrom nehnuteľností, so Sociálnou poisťovňou a v súčinnosti s bankami. Z uvedeného vyvodil správny záver, že povinný nedisponuje s majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávnenej.

12. K námietke oprávnenej, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha len jej, odvolací súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 20.10.2011, podľa ktorého „v zmysle ust. §58 ods. 1 EP exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v §57 ods. 1 EP. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinní v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

takéhoto konania. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa, že okresný súd procesne pochybil, keď mu nezaslal na vyjadrenie návrh povinnej na zastavenie exekúcie je postup nezákonný a neústavný, nemohla zakladať dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom.“. V danom prípade preto nie je vecou oprávnenej posúdiť hospodárnosť konania, pretože to patrí súdu prvej inštancie, ktorý postupuje na základe podnetu súdneho exekútora, na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazov.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávnenej, podľa ktorého by povinný mohol v budúcnosti nadobudnúť majetok alebo poberať dôchodok, a preto by exekúcia nemala byť zastavená. V tejto súvislosti zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že podmienkou na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je prejudikovanie, či sa situácia povinného môže niekedy v budúcnosti zlepšiť. Pokiaľ lustrácia majetkových pomerov dostatočne preukázala jeho nemajetnosť, ide bezpochyby o zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nestotožnil ani s odvolacou námietkou oprávnenej, ktorou poukázala na to, že jej hrozí, že pohľadávka bude premlčaná.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).