Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1PP/247/2020

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/81/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 17. júna 2021 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. mája 2021, sp. zn. 1Pp/247/2020 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Ľudmily Pavlíkovej a Bc. Romana Pavlíka v trestnej veci odsúdeného R. U., narodeného 9. januára XXXX, trvale bydliskom K., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom („ÚVTOS Dubnica nad Váhom"), na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom 19. mája 2021 rozhodujúc o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto

rozhodol:

Podľa , , , sa odsúdený R. U., narodený 9. januára XXXX podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 23.06.2008.

Podľa odsúdenému určuje skúšobnú dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov, súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 36 (tridsaťšesť) mesiacov, s odkazom na písmeno b) ustanovuje obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a s odkazom na písmeno k) ustanovuje povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.

odôvodnenie:

11.11.2020 bol prvostupňovému Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného R. U. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Uznesením z 03.02.2021 („uznesenie “) bol odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, bola mu určená skúšobná doba 48 mesiacov, nariadený probačný dohľad 36 mesiacov a uložený zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok v skúšobnej dobe a povinnosť v skúšobnej dobe sa zamestnať.

Na podklade sťažnosti prokurátora sťažnostný Krajský súd v Trenčíne uznesením z 09.04.2021 („uznesenie “) uznesenie v celom rozsahu zrušil a prvostupňovému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

V uznesení sťažnostný súd okrem iného dôvodil, že § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné

prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, tj. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nevykonal v uvedenom smere všetky potrebné dôkazy a dospel preto k predčasnému záveru. Z hodnotenia odsúdeného R. U. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia Okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave o polepšenie, Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie (podmienečné prepustenie neodporúča) a jeho resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. V rozpore s tým je potom okresným súdom vyvodený jednoznačný záver, podľa ktorého odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Okresný súd o návrhu odsúdeného R. U. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol prinajmenej predčasne a bez náležitého zistenia skutkového stavu veci. Nevykonal totiž všetky potrebné dôkazy na jeho objasnenie, preto jeho záver o podmienečnom prepustení odsúdeného je predčasný. Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný súd sa pri hodnotení dôkazov na verejnom zasadnutí mal oveľa dôslednejšie zaoberať okolnosťami spáchania trestného činu, za ktorý bol R. U. odsúdený a vykonáva si trest odňatia slobody, jeho povahou, motiváciou, pohnútkou a v tejto súvislosti i jeho charakterovými vlastnosťami, náležite ich vyhodnotiť a to najmä z hľadiska očakávania, či v budúcnosti povedie riadny život a či sa skutočne zbavil nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu spoločensky vysoko nebezpečného (teraz veľmi závažného) trestného činu, bez rizika jeho ďalšej recidívy a v tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie. Preto bude potrebné, aby si okresný súd zadovážil trestný spis týkajúci sa odsúdenia v prejednávanej trestnej veci ako podklad pre svoje rozhodnutie (spis Okresného súdu Žilina sp. zn. ), vykonať dôkaz oboznámením jeho podstatných častí, pretože bez dôsledného preštudovania základného trestného spisu nemožno zodpovedne posúdiť nielen závažnosť trestnej činnosti, ale ani stupeň prevýchovy odsúdeného a to zvlášť s poukazom na to, keď aj podľa posledného hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom je u odsúdeného riziko sociálneho zlyhania vyhodnotené ako vysoké, rovnako ako nepriaznivá je hodnotená aj resocializačná prognóza odsúdeného a z uvedených dôvodov riaditeľ označeného ústavu konštatoval u odsúdeného iba čiastočné preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného a v závere svojho hodnotenia jeho podmienečné prepustenie ani neodporučil.

Riadiac sa názorom sťažnostného súdu uvedeným v uznesení prvostupňový súd vo veci určil nový termín verejného zasadnutia, na ktorom doplnil dokazovanie v smere načrtnutom sťažnostným súdom, z ktorého celkového dokazovania (vrátane jeho doplnenia) vyplynuli najmä nasledovné skutočnosti:

Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrhu. Na otázku predsedu senátu, aby sa sám vyjadril k trestnému činu, čo mu predchádzalo, uviedol: „Ja si priebeh skutku nepamätám. Ja som mal vtedy okolo dve promile. Bol som opitý. My sme pred skutkom boli na zábave, tam sme obidvaja požívali alkohol vo väčšom množstve. Po zábave sme išli smerom do bytu. Ja som sa ešte zastavil vo večierke kúpiť alkohol, lebo na druhý deň mal byť štátny sviatok „Traja králi“ a malo byť zavreté. Ja som prišiel na byt, poškodená už tam bola. Začali sme popíjať, naliali sme si po štamprlíku. Ja už som mal dosť, išiel som si ľahnúť. Ráno, keď som sa zobudil, ležala vedľa postele a chrčala. Dal som jej prvú pomoc. Volal som hneď ráno sám sanitku. Oni už len skonštatovali exitus. My sme sa mali radi, chcel som si ju vziať za ženu. Skutočne si presne neviem vybaviť okolnosti, pre ktoré som skutok spáchal. Pamätám si, ale že som ju oživoval, dvíhal som jej hlavu a chcel som, aby žila. Ja nespochybňujem, že ku skutku došlo. Budem si to vyčítať do konca života, ale skutočne sa na presné skutočnosti, prečo som skutok spáchal, nepamätám.“ Na ďalšiu otázku, aby popísal či spoločne s družkou požívali alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, odpovedal: „Ja som ani tak moc nemohol, bol som šofér z povolania. Družka

požívala alkohol častejšie ako ja. Údajne sa v minulosti aj protialkoholicky liečila. S tým sa mi priznala až neskôr. Ja som jej chcel aj pomôcť s tým, aby už toľko nepila, ale vtedy mi povedala, že chodila aj na liečenie, ale nijako jej to nepomohlo. Napriek všetkému som ju mal veľmi rád. Vedela sa o všetko postarať. Bola to riadna žena. Vzájomne si vypomáhali aj s platbami za byt.“ Pokiaľ sa mal vyjadriť, či mával pred spáchaním skutku agresívne správanie, tvrdil: „Nemyslím si. Keď som si viac vypil, vedel som sa rozčúliť, za to ma aj mama vyhrešila, ale nič podobné sa mi nestalo, nemal som výlevy zlosti. Skôr som býval ľuďom nápomocný akoby som mal niekomu ublížiť.“ Na otázku, aby sa vyjadril, aké by boli jeho prvé kroky v prípade podmienečného prepustenia, odpovedal: „V prípade podmienečného prepustenia si hneď hľadám prácu. Bývanie mám už zabezpečené k tomu predkladám aj potvrdenie farára a chcem, aby bolo oboznámené. Som rád, že mi dal takú možnosť. Som rád, že reflektoval môj list. Za to ďakujem aj sociálnej pracovníčke ústavu a tunajšiemu farárovi, ktorí mi to sprostredkovali. Tam by som mal zabezpečené nielen bývanie a prácu, ale aj sociálne istoty. Tam by som bol aj pod dohľadom. Tam sa piť nemôže.“ Ak sa mal vyjadriť k minulému, k aktuálnemu požívania alkoholu a vyhliadkam v tomto smere dobudúcna, uviedol: „Ja som presvedčený, že v budúcnosti nedám do úst ani kvapku alkoholu. Nie je to ani možné a ani to nechcem už vyskúšať. Ja si plne uvedomujem, že skutok, za ktorý vykonávam trest je dôsledkom nadmerného požitia alkoholu. Ja si myslím, že keby som vtedy nemal vypité, skutok by sa nestal a nebol by som toho času vo výkone trestu. Skutok veľmi ľutujem. Tiež poukazujem na to, že chodím pravidelne na omšu a spovedám sa, aby mi odpustil spáchaný skutok. Abstinujem už 13 rokov 5 mesiacov.“ Odsúdenému bol daný aj priestor, aby sa sám vyjadril, na čo uviedol: „Ja nesúhlasím s tým, že by v mojom prípade malo dôjsť k recidíve. Nie som recidivista. Pokiaľ ide o skoršiu trestnú činnosť, tam sú síce dve odsúdenia, ale obe sú zahľadené a navyše to bolo dávno pred tým, ako som sa dopustil tohto skutku, za ktorý vykonávam trest. Pokiaľ ide o to, že sa nemám kam vrátiť, to jednak nie je úplne pravda, o čom predkladám už spomenutý list a zároveň pokiaľ ide o tú chalupu, túto som musel predať, lebo v nej nechcel bývať žiaden z mojich súrodencov a nechcel som, aby po maminej smrti bola prázdna a z týchto dôvodov, keďže som ešte mal vykonať dlhý trest, rozhodol som sa chalupu predať. Úspory síce som minul na zaplatenie mojich dlhov, ale pokiaľ ide o samotné dlhy, zostatok k dnešnému dňu je len 1 200,- Eur. Dlh by som splácal tak, že v prípade podmienečného prepustenia by som si našiel zamestnanie v dohľadnej dobe by sa mi to podarilo splatiť. Výkon trestu mi pomohol pochopiť môj zlý duševný stav v čase spáchania skutku. Teraz sa cítim oveľa lepšie, chápem hodnoty životné, mám chuť pomáhať ľuďom.“

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že odsúdený je rozvedený, s ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity, pôvodným povolaním strojný mechanik, pred výkonom trestu zamestnaný. Do výkonu väzby bol predvedený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina. 01.07.2008 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok (ďalej len „ústav Ružomberok“), kde začal vykonávať trest v strednom stupni stráženia. Bezprostredne po umiestnení do výkonu trestu v ústave Ružomberok bol umiestnený do oddielu odsúdených zaradených v diferenciačnej skupine „C“. Adaptácia v ústave Ružomberok prebehla bez problémov. Správanie a postoj k plneniu povinností boli v súlade so zákonnými a internými normami. Na základe plnenia programu zaobchádzania mu bola zmenená diferenciačná skupina na „B“. V rámci vzdelávania bol zaradený do viacerých kurzov, ako boli kurz anglického jazyka, kuchársky a počítačový. Úspešne absolvoval aj rekvalifikačný kurz v odbore murár. Voľný čas sa snažil tráviť aktívne a zmysluplne. Pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách v ústave, kde si pracovné povinnosti plnil k spokojnosti kompetentných, za čo bol aj disciplinárne odmeňovaný. Kontakt mal nadviazaný s matkou, bratom, sestrou a neterou. Na základe návrhu odsúdeného mu bol rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok zmenený spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V ÚVTOS Dubnica nad Váhom vykonáva trest od 23.07.2013. Po bezproblémovom absolvovaní nástupného oddielu, kde bol oboznámený s ústavným poriadkom a časovým rozvrhom dňa, bol umiestnený do kolektívu odsúdených zaradených v diferenciačnej skupine „B“. Adaptácia na podmienky výkonu trestu v ústave prebehla taktiež bez problémov. Povinnosti si plní v súlade s požiadavkami a neboli zaznamenané žiadne porušenia. Poriadok v osobných veciach a predpísanú ústroj dodržiava. V kontakte s personálom je slušný, príkazy a nariadenia plní. V kolektíve odsúdených je nekonfliktný, avšak snaží sa v nej zaujať pozíciu, v ktorej dosiahne akceptáciu vlastnej osoby. Sklony k impulzívnemu správaniu sa u odsúdeného výraznejšie neprejavujú, ale snaží sa o kontrolu svojich reakcií zrejme z dôvodu dlhodobého výkonu trestu a túžbe po zmene. Má problémy pri zvládaní záťažových situácií, ktoré následne rieši analýzou s personálom. K trestnej činnosti verbalizuje kritický postoj. Priznáva, že alkohol v jeho živote zohral vo významných situáciách negatívnu rolu a verbalizuje odhodlanie po prepustení abstinovať. Počas celého obdobia výkonu trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom bol

zaradený na viacerých pracoviskách s dohľadom vo vnútri ústavu. Kompetentnými pracovníkmi bol hodnotený pozitívne po stránke plnenia pracovných povinností a správania, za čo bol opakovane disciplinárne odmenený. Aktuálne nie je pracovne zaradený z organizačných dôvodov. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa aktívne zapája do čistiacich a upratovacích prác v sektore a jeho okolí. Odsúdený počas celej doby strávenej vo výkone trestu aktívne využíva voľný čas formou účasti na spoločne organizovaných aktivitách i bohoslužbách v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Pravidelne si zapožičiava literatúru z ústavnej knižnice. Bol aktívnym členom krúžku Biblická škola i šikovných rúk, taktiež vo svojom voľnom čase lúšti krížovky, sleduje televíziu a počas vychádzok športuje. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava najmä s neterou. Pravidelne si píšu, neter ho navštevuje a zasiela mu balíky. Z komunikácie s odsúdeným a z poznatkov z korešpondencie sa javia vzťahy odsúdeného s týmito blízkymi ako štandardné a nekonfliktné. Nakoľko po úmrtí matky prišiel o možnosť ubytovania, vyvíja snahu o zabezpečenie nového bývania a zamestnania. Stanovený program zaobchádzania u menovaného je zameraný hlavne na rozvoj komunikačných zručností, sebakontrolu, sebareflexiu, tlmenie impulzívnych sklonov, zvládanie záťažových situácií, rozvoj kritického myslenia, akceptovanie negatívneho vplyvu užívania alkoholu na jeho správanie a konanie, aktívne a zmysluplné využívanie voľného času, udržanie pracovných návykov a podporu pozitívnych sociálnych väzieb. Aktuálne možno konštatovať, že stanovené ciele programu zaobchádzania odsúdený čiastočne plní v bode edukácia, a to z dôvodu problematického zvládania záťažových situácií. V ostatných bodoch program zaobchádzania plní na požadovanej úrovni. Počas doterajšieho výkonu trestu bol dvanásťkrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného bolo vyhodnotené ako vysoké. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako nepriaznivá. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť a charakter aktuálneho spáchaného trestného činu, absencia sociálneho zázemia, disharmonicky rozvinutá, emočne instabilná osobnosť s akcentovanými agresívnymi a impulzívnymi sklonmi. Ďalej odsúdený vykazuje znaky závislosti na alkohole a sklony k impulzívnemu správaniu pod vplyvom alkoholu, čo je zrejmé z autoanamnestických údajov uvedených v sociálnej situácii, psychologickom vyšetrení a záznamov v pedagogickej dokumentácii. Záverom hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, avšak jeho podmienečné prepustenie neodporúča. Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí doplnil, že od vypracovania hodnotenia u odsúdeného bol odsúdený opätovne zaradený do práce, ale záver hodnotenia sa nemení.

Zo spisového materiálu vyplýva, že R. U. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina z 23.06.2008, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, za spáchanie trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v nočných a ranných hodinách dňa 6.1.2008, v byte č. 25 v Žiline na Z. ulici č. XXXX/X, v ktorom spolu žili, pod vplyvom alkoholu v stave agresivity veľmi intenzívne fyzicky napádal rovnako v ťažkom stupni opitosti sa nachádzajúcu Y. B., nar. XX.X.XXXX údermi rukami a päsťami do rôznych častí tela, ale najmä do oblasti tváre, čím jej spôsobil mnohopočetné krvné výrony, opuchy, odreniny tváre v oblasti očí, pier, brady, sánky, krku a vlasatej časti hlavy, oboma rukami jej zvieral a stláča] krk, čím jej spôsobil zlomeninu a odlomenie štítnej chrupavky a v úmysle ju usmrtiť, jej ležiacej v spálni asi o 6.45 hod. uchopil oboma rukami hlavu, ktorú jej viackrát a dlhodobejšie prudko udieral o podlahu, čím jej spôsobil smrteľné vnútrolebkové poranenie skrvácaním do podlebnicového priestoru s prekrvácaním mäkkej pleny mozgu a poúrazovým opuchom mozgu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 14 rokov pôvodne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (v priebehu výkonu trestu mu bola zmenená diferenciácia na minimálny stupeň stráženia), na ktorého výkon nastúpil 06.01.2008 a ktorý má predpokladane vykonať 06.01.2022 (započítanie vykonanej väzby od 06.01.2008 do 23.06.2008). Okrem toho, že vyššie uvedeným rozsudkom súd schválil dohodu o vine a treste, je z neho ďalej zrejmé, že odsúdený sa k stíhanému trestnému činu v celom rozsahu priznal a úprimne ho oľutoval.

Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému podľa skráteného výpisu klienta plynie od 06.07.2018.

Zo znaleckého posudku na osobu obvineného vypracovaného v prípravnom konaní vyplýva, že ovládacie schopnosti odsúdeného boli v čase spáchania stíhaného skutku znížené v malej, forenzne nevýznamnej, miere priamym vplyvom alkoholu na jeho osobnosť, ktorý u neho oslaboval brzdné a kontrolné mechanizmy jeho osobnosti, labilizoval afektivitu a znižoval prah pre spustenie impulzívneho konania s agresiou. Požívanie alkoholu u odsúdeného nemal charakter závislosti, ale návykového abúzu

a prejavmi jeho nadmerného a častého pitia. Boli tiež konštatované sklony k agresívnemu správaniu sa odsúdeného, ktoré bolo potencované požívaním alkoholu. Tiež je záver o tom, že pobyt odsúdeného na slobode nebol z psychiatrického hľadiska nebezpečný.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ celkom trikrát súdne trestaný, keď okrem aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody vykazuje dve zahladené odsúdenia z rokov 1988 a 1991. Vo výkone trestu odňatia slobody je teda prvýkrát.

Z listu občianskeho združenia Dobrý pastier - Kláštor pod Znievom vyplynulo, že v prípade podmienečného prepustenia tam odsúdený môže prísť („budú ho čakať“) a dajú mu aj prácu („každá šikovná ruka sa zíde“).

Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to že: 1. odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (formálna podmienka), 2. vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie (prvá materiálna podmienka) a 3. môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tj. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy (druhá materiálna podmienka). § 66 ods. 1 Tr. zák. pritom vyjadruje najmä požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného (dve materiálne podmienky), ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a ktorá pritom musí vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného. Očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom odsúdeného a odpisom z registra trestov odsúdeného, ako aj po doplnení dokazovania výsluchom odsúdeného a oboznámením sa so spisovým materiálom Okresného súdu Žilina dospel súd k záveru, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone tohto trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a dôvodne sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Bola u neho teda splnená tak formálna ako aj obe materiálne podmienky jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Návrh odsúdeného je teda spĺňajúc podmienky podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. plne dôvodný.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky, toto mal súd preukázané zo skráteného výpisu.

Splnenie oboch materiálnych podmienok mal súd preukázané z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom i zvyšku spisového materiálu. Je na tomto mieste v prvom rade potrebné konštatovať, že v predmetnom hodnotení nebol odsúdenému vytýkaný žiaden závažný nedostatok týkajúci sa plnenia jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody (prvá materiálna podmienka). Hodnotenie vyznieva pozitívne, v prospech odsúdeného. V načrtnutom smere je totiž konštatované, že povinnosti si plní v súlade s požiadavkami a neboli zaznamenané žiadne porušenia, poriadok v osobných veciach a predpísanú ústroj dodržiava, v kontakte s personálom je slušný, príkazy a nariadenia plní, v kolektíve odsúdených je nekonfliktný. Odsúdený pri výkone trestu preukázal svoje polepšenie okrem jeho skoršieho preradenia do minimálneho stupňa stráženia (kde sa vyžaduje úplné plnenie programu zaobchádzania) aj tým, že bol dvanásťkrát disciplinárne odmenený a nebol disciplinárne potrestaný. Tiež je z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom zrejmé, že voľný čas vie odsúdený tráviť zmysluplne, a to formou účasti na spoločne organizovaných aktivitách i bohoslužbách v rámci kultúrno-osvetovej činnosti, pravidelného zapožičiavania si literatúry z ústavnej knižnice a aj aktivitou v krúžku Biblická škola i šikovných rúk. Vo svojom voľnom čase tiež lúšti krížovky, sleduje televíziu a počas vychádzok športuje. Konštatácia, že odsúdený bol zaradený na viacerých pracoviskách s dohľadom vo vnútri ústavu, pričom kompetentnými pracovníkmi bol hodnotený pozitívne po stránke plnenia pracovných povinností a správania, za čo bol opakovane disciplinárne odmenený a aj v rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa aktívne zapája do čistiacich a upratovacích prác v sektore a jeho okolí, svedčí o vytvorení si

kvalitných pracovných návykov ako predpokladu bezprostredne po výkone trestu odňatia slobody sa zamestnať a majúc legálny zdroj príjmov tým aj predchádzať prípadnej ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený taktiež čiastočne plní stanovený program zaobchádzania a k trestnej činnosti je plne kritický. Navyše si uvedomuje, akú negatívnu úlohu zohral v jeho živote alkohol, pričom je odhodlaný permanentne abstinovať. Aj pokiaľ ide o negatíva konštatované v hodnotení, týkajúce sa impulzívneho správania sa odsúdeného, je zrejmé, že toto vie odsúdený spoločensky akceptovateľným spôsobom korigovať. Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom v jeho súhrne vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody bol odsúdenému dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život, zaradil sa do spoločnosti, čo vlastne pred súdom prezentoval aj sám odsúdený. Čo sa týka rizika sociálneho zlyhania, kde boli odsúdenému udelené body za pohlavie a vek, súd v súlade s jeho rozhodovacou praxou i rozhodovacou praxou sťažnostného súdu konštatuje, že udelenie týchto bodov je diskriminačné a nie je možné na ne prihliadať. Odčítaním týchto 2 bodov z celkového počtu 13 udelených sa odsúdený dostane na bodov 11, čo už predstavuje stredné riziko sociálneho zlyhania. Preto nemôže byť relevantným záver riaditeľa ústavu o vysokom riziku sociálneho zlyhania odsúdeného z dôvodu jeho nepriaznivej resocializačnej prognózy. Je tiež potrebné záverom dať do pozornosti, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát. Súčasťou spravodlivosti v jeho prípade je nepochybne i možnosť dostať druhú šancu dokázať spoločnosti, že svoj zámer dobudúcna viesť riadny život myslí vážne. Prihliadnuc na uvádzané skutočnosti a tiež na charakter odsúdeným spáchanej trestnej činnosti a ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel súd k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Pokiaľ sťažnostný súd v uznesení nariadil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie a zaoberať sa okolnosťami spáchaného skutku, jeho povahou, motiváciou, pohnútkou a v tejto súvislosti i jeho charakterovými vlastnosťami odsúdeného a tieto skutočnosti náležite vyhodnotiť a to najmä z hľadiska očakávania, či v budúcnosti odsúdený povedie riadny život a či sa skutočne zbavil nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu spoločensky vysoko nebezpečného (teraz veľmi závažného) trestného činu, ani po doplnení dokazovania prvostupňový súd nedospel k takým záverom, ktoré by na jeho vyššie uvedenom závere niečo v zásade menili. Je nanajvýš zrejmé, že skutok, za ktorý bol odsúdený právoplatne odsúdený bol skutkom mimoriadne násilným, ktorým bol spôsobený nezvratný následok v podobe smrti človeka. Zároveň je ale zrejmé, že k spáchaniu stíhaného skutku odsúdeného viedol spôsob života, aký vtedy viedol, ktorý bol poznačený jeho nadmerným požívaním alkoholu, ktorý u odsúdeného odbrzďoval jeho agresiu. V tomto smere je ďalej ale dôležité zistenie, že odsúdený si túto skutočnosť vo výkone trestu odňatia slobody uvedomil, je k nej kritický a rovnako nikdy už nechce požívať alkohol a viesť život, aký viedol v čase spáchania stíhaného skutku. V tomto smere treba prihliadnuť aj na to, že odsúdený vykonal zo 14 rokov trestu odňatia slobody už približne 13,5 roka, počas ktorých úplne abstinoval a teda nič neoprávňuje súd domnievať sa, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v jeho užívaní bude pokračovať a opätovne sa dopustí v toho dôsledku násilnej trestnej činnosti. Výkon trestu odňatia slobody totiž okrem ponaučenia predstavuje aj akési vedenie k tomu, aby človek už trestnú činnosť nespáchal. Pokiaľ sťažnostný súd poukázal ďalej na to, že u odsúdeného bolo riziko sociálneho zlyhania vyhodnotené ako vysoké a rovnako ako nepriaznivá bola hodnotená aj resocializačná prognóza odsúdeného a z uvedených dôvodov riaditeľ označeného ústavu konštatoval u odsúdeného iba čiastočné preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného, tu prvostupňový súd dáva do pozornosti, že aj po opätovnom preskúmaní hodnotenia rizika sociálneho zlyhania a tam udelených bodov súd prvého stupňa dospel k tomu, že niektoré z udelených bodov boli diskriminačné a je nutné ich odčítať (tým sa zaoberal už vyššie). Navyše, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vo výkone trestu odňatia slobody sa odsúdený „obrátil na vieru“, z ktorého dôvodu sa má kam po výkone trestu uchýliť a kde tiež môže pracovať a naopak nemôže požívať alkohol, čo pre neho predstavuje ďalšiu motiváciu viesť riadny život bez škodlivých návykov.

Preto súd aplikujúc § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vyhovel návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a súčasne mu podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 48 mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú. Pre posilnenie účelu dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode počas skúšobnej doby tiež nariadil nad odsúdeným probačný dohľad 36 mesiacov za súčasného ustanovenia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a príkazu v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať. Určením skúšobnej doby 48 mesiacov a nariadením probačného dohľadu 36 mesiacov je podľa názoru súdu ochrana spoločnosti zabezpečená lepšie, ako keby odsúdený vykonal celý trest a

vyšiel z neho bez týchto „obmedzení“, keďže, ako je zrejmé, odsúdený vykonal zo 14 rokov trestu odňatia slobody už približne 13,5 roka

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.