Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/22/2024

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 35 855 673, substitučne zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 577,09 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.05.2024, v upomínacom konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 84,83 € z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, istiny 364,80 € z dôvodu neuhradenia zvyšnej časti kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie, zmluvnej pokuty vo výške 127,46 €, úroku zo omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 577,09 € od 04.07.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Predmetom sporu je pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb číslo A21201797 zo dňa 12.12.2022, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy.

2. Dňa 19.06.2024 bola vec postúpená Okresnému súdu Žilina z dôvodu, že platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní sa nepodarilo žalovanému doručiť s poukazom na o upomínacom konaní.

3. Súd pri prvotných procesných úkonoch lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný je cudzincom, štátnym občanom Srbskej republiky. Podľa registra obyvateľov má žalovaný hlásený prechodný pobyt od 16.09.2022 na adrese B. XXX, C.. Na uvedenú adresu sa žalovanému nepodarilo doručiť súdnu zásielku obsahujúcu žalobu. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Oddelenia cudzineckej polície zo dňa 17.07.2024 súd zistil, že žalovaný so štátnou príslušnosťou Srbská republika mal na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa o pobyte cudzincov s platnosťou do 02.11.2023 na adrese B. XXX, C.. Z vykonaného šetrenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Čadca na adrese prechodného pobytu žalovaného mal súd zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza ubytovacie zariadenie Penzión Domes. Penzión funguje ako dočasné ubytovanie pre pracovníkov pracujúcich na turnusy. Polícia spolu s majiteľkou penziónu prehľadala knihu návštev o ubytovaných hosťoch. Pri šetrení sa nepodarilo v knihe návštev nájsť osobu totožnú so žalovaným, ktorý by bol v zariadení ubytovaný od začiatku roka 2024. Podľa vyjadrenia majiteľky penziónu u nej neboli za posledné dva roky ubytované žiadne osoby srbskej národnosti.

4. V spore vystupuje žalovaný, ktorý je občanom Srbskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávaný spor vykazuje cezhraničný prvok. Súd preto prvotne skúmal, či je na prejednanie veci s cezhraničným prvkom splnená základná podmienka, a to právomoc súdu prejednať a rozhodnúť

spor podľa (ďalej len „“). Medzi základnú procesnú podmienku, ktorá je neodstrániteľná a má vždy za následok zastavenie konania, patrí aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa . Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Nedostatok právomoci súdu je vadou konania a takým nedostatkom procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť, a teda ani dodatočne akýmkoľvek spôsobom konvalidovať.

5. Podľa , podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

6. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

7. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

8. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa druhej vety , právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

10. Podľa článku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o u uznávaní o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci.

11. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.

12. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

13. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je inak stanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25.

14. Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

15. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

17. Podľa , ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

18. Podľa , právomoc slovenského súdu je daná aj: a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

19. Podľa , účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v .

20. Podľa , vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

21. Súd skúmal, či je v spore daná právomoc slovenského súdu na konanie. Súd najskôr preskúmaval podľa akého prameňa práva má v konkrétnom prípade pri posudzovaní právomoci v spore s cezhraničným prvkom postupovať. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou alebo dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne môže byť právomoc založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. 21.1 Právo Európskej únie Žalovaný je občanom Srbskej republiky, ktorá nie je členským štátom Európskej únie. Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, a preto súd prioritne skúmal možnosť založenia právomoci podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o u uznávaní o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie). Nariadenie je v otázkach určovania právomoci uplatniteľné na osoby s bydliskom na území členského štátu bez ohľadu na ich štátne občianstvo. Na takéto osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu. Vykonaným šetrením sa nepodarilo zistiť, že by mal žalovaný na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie bydlisko s poukazom na vykonané zistenia podľa bodu 2 odôvodnenia tohto uznesenia (pojem bydlisko nemožno stotožňovať s pojmom hlásený trvalý alebo prechodný pobyt). Na posudzovanie a určenie právomoci súdu nie je preto možné použiť ako prameň práva Nariadenie.

21.2 Medzinárodné právo Medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou je uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorej preskúmaním bolo zistené, že posudzovanú otázku právomoci v tomto spore neupravuje. Ide o medzinárodnú zmluvu uzatvorenú medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie publikovanú ako vyhlášku pod č. o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, ktorá zaväzuje aj nástupnícke štáty. Vzhľadom na uvedené, súd nezistil existenciu medzinárodnej zmluvy, ktorá by upravovala právomoc slovenského súdu v danej veci.

21.3 Zákony Slovenskej republiky Súd vzhľadom na doposiaľ uvedené ďalej posudzoval právomoc podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie upravujúce právomoc súdu vo veci konať a rozhodovať.

22. Súd posudzoval právomoc podľa prameňa práva, ktorým je zákon Slovenskej republiky, t. j. postupoval podľa ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. S poukazom na súd vyhodnotil, že právomoc slovenského súdu vec prejednať a rozhodnúť nie je daná, pretože žalovaný nemá na území Slovenskej republiky bydlisko. Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený na základe spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný je občanom Srbskej republiky, ktorý má podľa registra obyvateľov hlásený od 16.09.2022 prechodný pobyt na adrese B.

XXX, C.. Na uvedenej adrese sa nachádza Penzión, ktorého majiteľka šetrením zistila, že za posledné dva roky u nej neboli ubytované osoby Srbskej národnosti. Žalovanému ako cudzincovi bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt do 02.11.2023. Súd nemal zistené lustráciou v Sociálnej poisťovni, že by žalovaný na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť. Z dopytu na Mesto Čadca neboli zistené žiadne ďalšie údaje o žalovanom alebo jeho blízkych osobách. Žalovaný sa na území Slovenskej republiky nenachádza vo väzbe ani v evidencii ZVJS. Lustráciou v agende občianskych preukazov neboli zistené žiadne ďalšie údaje o bydlisku žalovaného. Z uvedeného šetrenia mal súd podľa dostupných zistení preukázané, že žalovaný sa na adrese B. XXX, C. nezdržuje a iná adresa bydliska žalovaného na území Slovenskej republiky zistená nebola. Pre účely určenia právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť je rozhodujúce bydlisko žalovaného, t. j. miesto, kde sa žalovaný osobne skutočne zdržuje. Bydliskom sa rozumie miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý alebo prechodný pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Hlásený prechodný pobyt žalovaného nemožno stotožňovať s pojmom bydlisko aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky . Súd mal preukázané, že žalovaný nemá na území Slovenskej republiky v súčasnosti bydlisko, a preto nemožno založiť právomoc slovenského súdu na prejednanie veci s poukazom na . Súd skúmal právomoc aj podľa ďalších ustanovení . Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený na základe spotrebiteľskej zmluvy. Do úvahy prichádza preto posúdenie právomoci podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľských veci, t. j. podľa , podľa ktorého právomoc slovenského súdu je daná vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. V danom prípade je však spotrebiteľom žalovaný a nie žalobca. Právomoc slovenského súdu si mohli účastníci spotrebiteľskej zmluvy (žalobca a žalovaný) založiť aj dohodou s poukazom na . Súd preskúmaním spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o poskytovaní verejne dostupných služieb číslo A21201797 zo dňa 12.12.2022) zistil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená dohoda o právomoci súdu v prípade riešenia sporov. Súd preto nemôže založiť právomoc ani postupom podľa .

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zistenia mal súd preukázané, že nie je daná právomoc slovenského súdu v danom spore podľa ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Právomoc súdu je základnou neodstrániteľnou procesnou podmienkou konania. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v absencii právomoci slovenského súdu vo veci konať, súd konanie zastavil v súlade s v spojení s .

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. V danom prípade sa týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. Náhradu trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie upravenou v . Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Súd ustálil, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc a tým procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Nárok na náhradu trov konania vznikol preto žalovanému. Žalovanému podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne trovy majúce sa nahradiť nevznikli. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( , a ).

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresnom súde Žilina so sídlom v Žiline a s pracoviskom v Čadci.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline ( ).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.