Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/13/2021

Zmenené rozhodnutím VK-14P/119/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci starostlivosti o maloletého F. V. N., I.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matky W.. K. O.L., I.. XX. XX. XXXX, K. B. XX, zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Mierová 1, Veľký Krtíš a otca W.. L. N., I.. XX. XX. XXXX, U.. K. X, Y., zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom, Rázusova 47, Lučenec, o návrhoch rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto rozhodol: I. Súd m e n í výrok V. rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/80/2020-138 zo dňa 08. 02. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoP/13/2021-269 zo dňa 19. 05. 2021 o styku otca s maloletým nasledovne: Súd u p r a v u j e styk otca L. N., I.. XX. XX. XXXX s maloletým F. V. N., I.. XX. XX. XXXX na každú stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., párnu sobotu od 9.30 hod. do 18.30 hod. a párnu nedeľu od 9.30 hod. do 18.30 hod., vždy bez prítomnosti matky. Otec si maloletého na začiatku styku p r e v e z m e v areáli detského ihriska B., v obci B. a na konci styku ho matke K. O., I.. XX. XX. XXXX o d o v z d á v mieste jej bydliska. Matka K. O., I.. XX. XX. XXXX je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v čase začiatku styku na určenom mieste odovzdať. Obaja rodičia maloletého sú p o v i n n í zabezpečiť, aby pri odovzdávaní maloletého na začiatku styku neboli prítomní ich rodinní príslušníci. II. Súd návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, návrh matky na zmenu rozsahu styku a návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a . III. Súd konanie v časti návrhu otca na nahradenie súhlasu matky na zápis maloletého na plnenie predprimárneho vzdelávania z a s t a v u j e . IV. Súd r u š í výchovné opatrenie uložené rodičom maloletého výrokom VI. rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14P/80/2020-138 zo dňa 08. 02. 2021. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v právnej veci manželky (matky) Mgr. K. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., K. B. č. XX, zastúpenej právnym zástupcom SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., IČO: 52826791, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 13, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ing. Zuzana Šníderová, advokátka a konateľka, a druhého manžela (otca) W.. L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Y., U. K.. XX/X, zastúpeného JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom v Lučenci, Rázusova č. 47, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., K. B. č. XX, na čas po rozvode, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -138 zo dňa 08.02.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného (štvrtý výrok), vo výroku o úprave styku otca s maloletým (piaty výrok) a v závislom výroku o trovách konania (siedmy výrok) p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“ v spojení s ; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo W.. L. N., nar. XX.XX.XXXX a W.. K. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 09.06.2018 v Lučenci, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Lučenec, vo zv. 23, ročník 2018, str. 90, por. č. 50, rozviedol (prvý výrok); na čas po rozvode zveril maloletého F. V. N., XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky W.. K. N., nar. XX.XX.XXXX (druhý výrok); vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (tretí výrok); otcovi maloletého W.. L. N., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. V. N., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 180,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky W.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 08.02.2021 (štvrtý výrok); styk otca W.. L. N., nar. XX.XX.XXXX s maloletým F. V. N., nar. XX.XX.XXXX upravil tak, že bude prebiehať za prítomnosti matky W.. K. N., nar. XX.XX.XXXX v nasledovných dňoch a časoch: každú stredu od 11:00 hod. do 14:00 hod. s tým, že každý párny týždeň bude styk prebiehať v domácnosti otca a každý nepárny týždeň v domácnosti matky, každú nepárnu sobotu od 8:00 hod. do 14:00 hod. v domácnosti otca a každú nepárnu nedeľu od 8:00 hod. do 14:00 hod. v domácnosti matky, miestom odovzdania maloletého na začiatku a konci styku je domácnosť toho rodiča, u ktorého styk podľa predchádzajúceho odseku prebieha; otcovi uložil povinnosť matke zabezpečiť dopravu do miesta jeho bydliska v dňoch styku, ktorý má prebiehať v jeho domácnosti zrealizovanú prostredníctvom inej osoby ako otcom tak, aby sa styk mohol začať v

určený deň a hodinu; matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a umožniť otcovi riadny priebeh styku s maloletým; otcovi uložil povinnosť matke oznámiť bezodkladne, ak zistí skutočnosti, na základe ktorých sa nemôže na styk dostaviť alebo zabezpečiť dopravu v určený čas, v takom prípade je matka povinná otcovi umožniť styk s maloletým od času, kedy sa otec na styk dostaví alebo kedy zabezpečí dopravu až do času pôvodného určeného konca styku (piaty výrok); rodičom maloletého W.. L. N., nar. XX.XX.XXXX a W.. K. N., nar. XX.XX.XXXX uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo forme rodičovskej terapie za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií a vzájomnej komunikácie pri starostlivosti o maloletého F. V. N., nar. XX.XX.XXXX, a to na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš v rozsahu a termínoch určených úradom práce (šiesty výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (siedmy výrok).

1.2 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že matka maloletého sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.08.2020 domáhala rozvodu manželstva a zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti so zastupovaním a spravovaním jeho majetku a uloženia povinnosti otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého výživným v sume 300,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku; súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo manželov prestalo plniť jeho funkcie v zmysle a o rodine (ďalej aj „“) a je tak vážne narušené, že nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto manželstvo manželov rozviedol; v súlade s ustanovením zároveň upravil aj výkon rodičovských práv a povinností manželov k spoločnému maloletému dieťaťu na čas po rozvode a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky; s poukazom na ustanovenie určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

1.3 V súlade s ustanovením upravil súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému; za odôvodnené potreby maloletého v zmysle považoval pravidelné mesačné výdavky v sume 50,- € na plienky, 20,- € na vitamíny a iné zdravotné pomôcky, 40,- € na ošatenie, 12,50 € na hygienu, 55,- € na stravovanie maloletého v podobe príkrmov a 10,- € na nákup hračiek; za odôvodnenú potrebu maloletého považoval aj výdavky na sporenie 50,- € a poistenie 10,- €, ktorými sa maloletému tvoria úspory; výdavok 10,- € na mobilný telefón matky súd prvej inštancie nezohľadnil, nakoľko mal za to, že ide o krytie výdavkov matky a výdavok na pohonné hmoty zohľadnil len v sume 20,- €; zo sumy 100,- €, ktorou matka prispieva na bývanie svojim rodičom, určil ako alikvotnú časť na maloletého, ktorý spotrebuje menšie množstvo nákladov na energie ako dospelá osoba sumu 33,- €; zo sčítania uvedených výdavkov vyplynulo, že na odôvodnené potreby maloletého je potrebné mesačne vynaložiť sumu približne 300,- €; s poukazom na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v uznesení sp. zn. zo dňa 19.03.2018 súd prvej inštancie zohľadnil, že odôvodnené potreby maloletého sú pokryté štátnou sociálnou dávkou v podobe prídavku na dieťa v sume približne 25,- € a po jeho odpočítaní ostáva rodičom povinnosť pokryť výživným potreby dieťaťa v rozsahu 275,- € mesačne; súd prvej inštancie v súlade s ustanovením posudzoval v akej miere sa má ktorý z rodičov vyživovacou povinnosťou podieľať na pokrytí odôvodnených potrieb maloletého a dospel k záveru, že väčšia potencionalita je na strane otca; matka maloletého poberá len rodičovský príspevok v sume 370,- € mesačne, iný príjem nemá; celodenne sa o maloletého stará a z tohto titulu má byť vyživovacia povinnosť zo strany otca určená vo vyššej miere; otec je konateľom v štyroch spoločnostiach a spoločníkom v troch z týchto spoločností; má tak možnosť dosahovať príjem jednak z titulu podielu na zisku ako spoločník a zároveň z titulu odmeny konateľa; súd skonštatoval, že mu nie je celkom zrejmé, z akého titulu otec aktuálne dosahuje príjem; zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR“) Lučenec vyplýva, že súčasný otcov príjem je 700,- € mesačne a vypláca si ho ako podiel na zisku; v rámci výsluchu otec uviedol, že poberá príjem v sume 700,- € mesačne, pričom jeho právny zástupca uviedol, že sa otcovi vracia pôžička, ktorú investoval do spoločnosti; otec maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol aj to, že z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú vlastní v Y., má príjem v sume 250,- € ročne; okrem toho vlastní poľnohospodársku pôdu o rozlohe 17 ha, ktorá aktuálne neprodukuje zisk, ale existuje tu potencionalita príjmov a v prípade jej nerentability možnosť jej speňaženia predajom; v zmysle potvrdenia daňového úradu bol celkový príjem otca (brutto) v roku 2018 na úrovni prevyšujúcej 17.000,- € a v roku 2019 na úrovni prevyšujúcej 24.000,- €; vzhľadom na veľkú potencionalitu a viaceré možnosti otca dosahovať príjem mal súd prvej inštancie za to, že je v súlade s ustanovením dôvodné, aby sa maloletému tvorili aj úspory; dodal však, že keďže už maloletý má založené sporenie (50,- €) aj poistenie (10,- €) v sume spolu 60,- €

mesačne, ktoré zahrnul do jeho odôvodnených potrieb, neurčil osobitne sumu výživného, ktorá by mala byť určená na tvorbu úspor, nakoľko by nebolo v záujme maloletého (z ekonomického hľadiska by mohlo dôjsť k strate), aby sa mu zakladal nový sporiaci účet a nepokračovalo by sa v už založenom sporení; vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie určil, že otec by mal pokryť odôvodnené potreby maloletého v pomere 2 : 1, teda z výdavkov 275,- €, by mal prispievať na výživu sumou 180,- € mesačne; zvyšnú tretinu výdavkov v sume približne 95,- € mesačne je povinná pokryť matka; pri určení výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že na realizáciu styku bude nevyhnutné, aby sa otec dopravoval zo svojho bydliska do bydliska matky a zároveň sa otec zaviazal zabezpečiť aj prepravu matky a maloletého pokiaľ bude styk prebiehať v jeho bydlisku, čo jeho právny zástupca odhadol na sumu približne 25,- € týždenne.

1.4 Pri úprave rozsahu styku otca s maloletým súd prvej inštancie skonštatoval, že sa mu javí ako rozumný návrh otca, ktorý rešpektuje denný režim maloletého; podľa matky sa maloletý zobúdza medzi 06:00 hod. až 08:00 hod., okolo 10:00 hod. až 11:00 hod. je dopoludňajší spánok a medzi 14:00 hod. až 16:00 hod. začína poobedný spánok; takémuto režimu zodpovedná styk každú stredu medzi 11:00 hod. a 14:00 hod. a čiastočne aj styk cez víkend medzi 08:00 hod a 14:00 hod.; ďalej mal za to, že víkendový styk je vhodné určiť na každú nepárnu sobotu a nepárnu nedeľu, aby bol celý párny víkend zachovaný matke na aktivity s maloletým a nie na každý jeden víkendový deň; súd prvej inštancie považoval za dôvodný aj návrh otca, aby polovica styku prebiehala v jeho domácnosti a polovica v domácnosti matky; z prešetrenia pomerov ÚPSVaR Lučenec mal za preukázané, že v domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky na to, aby tam prebiehala starostlivosť o maloletého počas styku; preto súd prvej inštancie upravil rozsah styku na každú stredu (raz u otca, raz u matky) od 11:00 hod. do 14:00 hod., nepárnu sobotu od 08:00 hod. do 14:00 hod. u matky a nepárnu nedeľu od 08:00 hod. do 14:00 hod. u otca; dodal, že účelom takejto úpravy styku je aj to, aby sa čo najskôr vybudoval dostatočný vzťah medzi otcom a maloletým tak, aby prítomnosť matky na styku už nebola nevyhnutná, a aby otec mohol v budúcnosti celý čas styku tráviť s maloletým vo svojej domácnosti; nakoľko matka na pojednávaní viackrát uviedla, že si odmieta sadnúť s otcom do auta, súd prvej inštancie zaviazal otca, aby dopravu zabezpečil prostredníctvom inej osoby; za účelom zabezpečenia riadneho priebehu styku matke uložil povinnosť, aby maloletého na styk riadne pripravila a umožnila otcovi riadny priebeh styku; zároveň súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť, aby vždy ako sa dozvie, že sa nebude môcť zúčastniť styku od jeho začiatku alebo nebude môcť matke včas zabezpečiť dopravu, bezodkladne tieto skutočnosti oznámil matke.

1.5 Vzhľadom na konflikty medzi rodičmi uložil súd prvej inštancie matke a otcovi za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií a vzájomnej komunikácie pri starostlivosti o maloletého výchovné opatrenie podľa ustanovenia , a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo forme rodičovskej terapie na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Veľký Krtíš.

1.6 Na záver súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie o styku otca s maloletým nariadené uznesením č.k. -83 zo dňa 30.11.2020 zanikne v súlade s ustanovením právoplatným skončením konania, nakoľko na túto dobu bolo jeho trvanie obmedzené.

1.7 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , , , , ; o trovách konania rozhodol podľa C.m.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika v spojení s a C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie zo dňa 03.03.2021 (č.l. 171-175 spisu); rozsudok napadla vo výroku o výživnom (štvrtý výrok) a vo výroku o úprave styku otca s maloletým (piaty výrok), pričom uplatnila odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 C.m.p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci; uviedla, že nesúhlasí s výživným v sume 180,- € mesačne, nakoľko maloletý rastie a náklady na neho sa budú zvyšovať; bude potrebné častejšie nakupovať nové oblečenie, ktoré je pre väčšie deti drahšie a matka bude musieť vynaložiť viac finančných prostriedkov; v položke vitamíny a zdravotné pomôcky sú zohľadnené len veci, ktoré sú mu poskytované denne a nie je zohľadnené to, že deti v jeho veku bývajú často krát chorľavejšie a je potrebné im nakupovať viac vitamínov a liekov; súd prvej inštancie nezohľadnil ani fakt, že maloletý je

momentálne kojený a je mu podávaná aj riadna strava, ktorá musí byť vyvážená, plná ovocia, zeleniny, ktorá nie je lacná, čím sa opäť zvyšujú náklady matky; čo sa týka energií maloletý potrebuje teplejšie prostredie, v ktorom trávi čas, tým pádom je nutné viac vykurovať priestory, čím sa logicky zvyšujú náklady na energie, ktoré sú pre maloletého vo väčšej miere ako pre dospelého; nestotožnila sa ani s výškou nákladov na pohonné hmoty, ktorú súd prvej inštancie ustálil na 20,- €, nakoľko motorové vozidlo využíva výlučne len na potreby maloletého k lekárovi, do prírody, na výlety; matka maloletého chce po skončení pandémie maloletému zabezpečiť, aby trávil čas aj s inými deťmi, napríklad v detských herniach, v lete na kúpalisku a to tiež nestojí malé peniaze; súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vypočítaval výšku výživného len z nákladov pre 1,5 ročné dieťa a nezobral do úvahy, že dieťa rastie, a menia sa mu potreby; súd prvej inštancie nedostatočne zistil finančnú situáciu otca maloletého, keď si mal vyžiadať účtovné závierky všetkých firiem, kde je spoločníkom a konateľom, nakoľko tieto za rok 2020 už museli byť k dispozícii a nespoliehať sa len na vyjadrenia právneho zástupcu otca maloletého ako aj otca samotného; okrem toho je otec maloletého vlastníkom pôdy, ktorú obhospodaruje a vlastníkom nehnuteľnosti (bytu), ktorú prenajíma a má z nej príjem; súd prvej inštancie sám uviedol, že by bolo možné určiť aj vyšší pomer výživného na ťarchu otca, napr. 3:1, avšak nelogicky zohľadnil skutočnosť, že na realizáciu styku v domácnosti otca je potrebné maloletého ako aj jeho matku prísť vyzdvihnúť a zabezpečiť im aj odvoz späť; matka je na rodičovskej dovolenke a jediný jej príjem je z rodičovského príspevku; otec maloletého by sa mal na výdavkoch podieľať vo väčšej miere ako matka, nakoľko on má predpoklad sa niekde zamestnať a zvýšiť svojej mesačný príjem nad 700,- € mesačne; k styku otca s maloletým matka uviedla, že v takom rozsahu ako ho schválil súd prvej inštancie, je styk aj pri zohľadnení presunov nerealizovateľný; maloletý má nepravidelný režim, ktorý sa stále mení; presuny z miesta trvalého pobytu do Y. na neho budú mať negatívny dopad; maloletý potrebuje svoj stanovený režim, inak je nepokojný, veľa plače a celkovo je nevrlý; stanovený čas súdom prvej inštancie každú stredu od 11:00 hod. do 14:00 hod. bude v budúcnosti ťažko splniteľný, nakoľko v prípade, ak by matka nastúpila opäť do práce a maloletého dala do jaslí, nebude možné styk zabezpečiť tak, ako je uvedené v rozsudku; taktiež si nevie predstaviť realizáciu styku každú druhú stredu v Y., nakoľko cesta tam trvá cca 50 minút, čo znamená, že maloletý strávi skoro 2 hodiny v aute; namiesto toho navrhla, aby bol styk otca upravený každú stredu v domácnosti matky od 17:00 hod. do 19:00 hod.; vzhľadom na režim a potreby maloletého je nerealizovateľný aj styk každú nepárnu sobotu a nedeľu ako určil súd prvej inštancie; maloletý vstáva rôzne a obliecť a nakŕmiť ho trvá aj hodinu; v prípade realizácie styku v bydlisku otca každú nepárnu sobotu od 08:00 hod. by musela maloletého zobudiť už o 06:00 hod.; styk otca bude zároveň končiť v čase, kedy má maloletý poobedný spánok; navrhla upraviť styk na každú nepárnu sobotu v čase od 11:00 hod. do 14:00 hod. v mieste trvalého bydliska matky a v domácnosti otca každú druhú nepárnu nedeľu v mesiaci od 11:00 hod. do 14:00 hod., aby bol zabezpečený aj styk starých rodičov zo strany otca s maloletým; poukázala na to, že uvedeným návrhom chce prioritne chrániť maloletého a nevystavovať ho zbytočnému stresu, ktorý môže mať vplyv na jeho psychiku; navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že zvýši výživné na maloletého na sumu 300,- € mesačne a upraví styk otca s maloletým podľa jej odvolacieho návrhu.

2.2 Otec vo vyjadrení zo dňa 09.04.2021 (č.l. 196-200 spisu) k odvolaniu matky uviedol, že výživné je predovšetkým určené na zabezpečenie a uspokojenie nevyhnutných potrieb maloletého, ktoré sú približne v sume 300,- € mesačne a nemá matke nahrádzať zdroj príjmu; súd prvej inštancie pri určení výživného v sume 180,- € mesačne zohľadnil potencionalitu dosahovania príjmov otca aj skutočnosť, že na realizáciu styku bude nevyhnutné, aby sa otec dopravoval jednak do bydliska matky, a aby matku prepravoval do svojho bydliska; zdôraznil, že výživné sa určuje podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania o tomto nároku; čo sa týka úpravy styku s maloletým uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko on aj matka maloletého majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti; denný režim maloletého počas styku nebude žiadnym spôsobom narušený, naopak styk je upravený v zhode s tým, ako matka opísala denný režim maloletého; realizácia styku tak, ako ho upravil súd prvej inštancie vedie k vzájomnému utužovaniu a prehlbovaniu vzťahu medzi maloletým a otcom; pre maloletého je potrebné, aby trávil čas aj mimo domu matky iba s otcom; o maloletého má záujem sa starať a má záujem stretávať sa s ním čo najviac; vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.

2.3 Matka v odvolacej replike zo dňa 24.04.2021 (č.l. 217-218 spisu) uviedla, že maloletý citlivo reaguje na zmenu svojho denného režimu; častý styk otca s maloletým nevedie k ich vzájomnému utužovaniu a prehlbovaniu; maloletý v prítomnosti otca veľa plače, je nervózny a nepokojný; vzhľadom na to, že maloletý takto prežíva styk v domácom prostredí, matka nesúhlasí, aby sa realizoval styk

u otca; matka začala s maloletým navštevovať Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Veľký Krtíš a zo správy z posledného stretnutia vyplynulo, že dieťa je v porovnaní s posledným vyšetrením menej pokojné a menej šťastné; maloletému bola diagnostikovaná fobicko-úzkostná porucha a zmiešaná porucha správania a emócií; dieťa má po stretnutí s otcom problémy s jedením a so spánkom; na záver matka dodala, že si uvedomuje, že otec má rovnaké práva a povinnosti, avšak je to očividne v neprospech maloletého a nie v jeho najlepšom záujme; navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie podľa návrhu v odvolaní.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika v spojení s C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika v spojení s C.m.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa po zohľadnení, že podľa C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom (štvrtý výrok), vo výroku o úprave styku otca s maloletým (piaty výrok) a v závislom výroku o trovách konania (siedmy výrok) podľa a v spojení s C.m.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový (skutočný) stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( v spojení s C.m.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( v spojení s C.m.p.); odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky matky ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k výživnému a k úprave styku otca s maloletým, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v celom rozsahu poukazuje; preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na určenie výživného na maloletého v sume 180,- Eur mesačne a úpravu styku otca s maloletým v takom rozsahu ako vyhodnotil súd prvej inštancie; odvolacie námietky matky ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci; odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C.m.p.).

4.5 Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom (štvrtý výrok) a vo výroku o úprave styku otca s maloletým (piaty výrok) za vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutočnému stavu veci a správnemu právnemu posúdeniu veci ( v spojení s C.m.p.); plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité

pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne); konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného a určuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade; podľa súdnej praxe „určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu, preto každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa (aj plnoleté) je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2019); pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ( ) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov ( prvá veta ); schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania; základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb; musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku ( ); výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných aj nepravidelných platieb na dieťa, aby bola jednoznačne určiteľná; ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa však nie je bezhraničné a spotrebné mesačné výživné sa priznáva vo výške, ktorú predstavujú preukázané náklady na dieťa; po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, ktorá nemusí byť totožná; ak to pomery rodiča odôvodňujú možno určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného určeného na tvorbu úspor ( ); toto výživné má slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom kumulovať na osobitnom účte maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

4.6 Podľa zisteného skutočného stavu veci pochádza maloletý (vo veku takmer 20 mesiacov v čase rozhodovania odvolacieho súdu) zo vzťahu bývalých manželov, pričom v predmetnom konaní sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode (výroky o rozvode manželov, zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní maloletého a odbornom poradenstve už nadobudli právoplatnosť); rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, pričom maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou u jej rodičov, ktorá sa o neho stará; súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, preto správne rozhodoval o vyživovacej povinnosti k maloletému zo strany otca; vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému stále trvá, pretože tento vzhľadom na svoj vek nie je schopný sám sa živiť; maloletý nemá vlastný príjem ani majetok; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bolo potrebné za oprávnené výdavky maloletého považovať sumu približne 300,- € mesačne, po odpočítaní prídavku na dieťa (25,- €) sumu 275,- € mesačne (50,- € mesačne na plienky, 20,- € mesačne na lieky, vitamíny, odsávačku a teplomer, 40,- € mesačne na oblečenie, 12,50 € mesačne na hygienu, 55,- € mesačne na príkrmy, 10,- € mesačne na hračky, 10,- € mesačne poistka na dieťa, 50,- € mesačne sporenie dieťaťa, 33,- € mesačne na domácnosť po zohľadnení, že vzhľadom na vek maloletého nie je dôvodné, aby sa podieľal na výdavkoch domácnosti v 1/2 a 20,- € mesačne na benzín), na ktorých sa má sumou 180,- € mesačne (približne 2/3) podieľať otec, pretože je na jeho strane väčšia potencionalita príjmov; matka sa o maloletého osobne stará, a preto plní vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere osobnou starostlivosťou a má sa podieľať na nákladoch maloletého len v menšej miere finančným plnením 95,- € mesačne (1/3); súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadnil aj výdavok otca na pohonné hmoty (cca 25,- € týždenne), nakoľko otec bude v plnej miere zabezpečovať dopravu potrebnú pre realizáciu styku s maloletým medzi Y. (trvalé bydlisko otca) a B. (trvalé bydlisko matky); mesačne tak ide o sumu cca 100,- €, ktorú je otec povinný vynaložiť navyše nad súdom stanovené výživné; súd prvej inštancie správne neprihliadol na niektoré deklarované výdavky na maloletého s čím sa stotožnil aj odvolací súd (telefón v sume 10,- € až 20,- € mesačne, nakoľko nejde o výdavok maloletého, ale matky a pohonné hmoty v sume 50,- €, nakoľko vzhľadom na to, že maloletý je doma, nenavštevuje jasle ani iné zariadenie pre deti a dopravu na styk k otcovi bude zabezpečovať otec maloletého, nepovažuje ani odvolací súd sumu na pohonné hmoty v sume 50,- € za dôvodnú); matka ani otec nemajú okrem maloletého žiadnu ďalšiu vyživovaciu

povinnosť; matka býva u svojich rodičov; má príjem v podobe rodičovského príspevku v sume 370,- € mesačne, pričom má výdavky v sume 66,- € mesačne na bývanie u rodičov a v sume 10,- € až 20,- € mesačne na telefón; otec deklaroval príjem v sume 700,- € mesačne z podnikania; býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 120,- € mesačne; výživné zo strany otca v sume 180,- € mesačne v súčasnosti postačuje na pokrytie všetkých základných potrieb dieťaťa aj vzhľadom k jeho veku, zdraviu a záujmom, uvedené zodpovedá aktuálnym oprávneným potrebám maloletého, a je v ňom už zohľadnená aj suma 50,- € mesačne na sporenie a suma 10,- € mesačne na poistenie; zároveň je uvedené výživné postačujúce k zistiteľným finančným pomerom otca maloletého; odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou matky o tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil finančnú situáciu otca maloletého; súd prvej inštancie naopak skonštatoval veľkú potencionalitu príjmov otca a viaceré možnosti otca dosahovať príjem a nezohľadňoval len sumu 700,- €, na ktorú poukazuje matka v odvolaní; príjem otca a jeho celkové finančné pomery mal súd prvej inštancie za preukázané lustráciou v Sociálnej poisťovni, výsluchom otca, zistením zostatku na bankovom účte, potvrdením z daňového úradu a prihliadol aj na motorové vozidlo užívané otcom a skutočnosť, že otec vlastní poľnohospodársku pôdu a byt; súd prvej inštancie s poukazom na uvedené skonštatoval, že je dôvodné, aby sa maloletému v zmysle tvorili aj úspory, ktoré však z dôvodu už existujúceho založeného sporenia pre maloletého (50,- € plus 10,- €) zahrnul do jeho odôvodnených potrieb a súčasne určil pomer v akom majú rodičia pokryť tieto potreby na 2:1, t.j. otec v sume 180,- € a matka v sume 95,- €; vzhľadom na argumentáciu matky v odvolaní, že deti vo veku maloletého bývajú chorľavejšie a je potrebné im nakupovať viac liekov a vitamínov ako uviedla vo svojich výdavkoch, odvolací súd uvádza, že počas konania neboli dokazovaním preukázané žiadne mimoriadne výdavky, ani zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom maloletého; ďalšia argumentácia matky týkajúca sa výdavkov maloletého smeruje najmä do budúcna (t.j. argumentácia, podľa ktorej „dieťa rastie a náklady na neho sa budú zvyšovať, bude potrebné častejšie nakupovať oblečenie, ktoré bude drahšie“ a podobne), avšak odvolací súd poukazuje na to, že výživné sa určuje podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku a teda rozhodujúci je aktuálny stav veci; v budúcnosti pri prirodzenom raste a vývoji maloletého dieťaťa sa budú zvyšovať aj výdavky maloletého, čo môže mať vplyv na zmenu výživného do budúcna; vzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolací súd nateraz stanovené výživné v sume 180,- € mesačne za dostačujúce na úhradu všetkých výdavkov nevyhnutných pre zabezpečenie základných potrieb maloletého pokrývajúce aj sporenie a poistenie maloletého, ktoré je zároveň primerané možnostiam otca aj matky maloletého.

4.7 Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, ktorí si sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni; súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa; pokiaľ rodičia maloletého spolu nežijú, súd upraví rozsudkom výkon ich rodičovských práv a povinností resp. schváli rodičovskú dohodu; súčasťou takéhoto rozhodnutia je obvykle aj úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti; právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti a rodinných záväzkov; je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi; súd musí brať do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého; v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.07.2016 ústavný súd poukázal na to, že pojem najlepší záujem dieťaťa podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa nie je v dohovore definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ale obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu; zdôraznil, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy; tento záujem sa skladá z dvoch zložiek; na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná, z čoho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny; na druhej strane je podľa rozhodnutia ústavného súdu v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa; označený článok dohovoru vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na

jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov; matka na pojednávaní konanom dňa 08.02.2021 opísala denný režim maloletého, z ktorého súd prvej inštancie pri úprave styku vychádzal; pokiaľ matka v odvolaní uvádza režim maloletého v mierne odlišných časoch a poukazuje najmä na nepravidelnosť režimu maloletého, uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nebráni upraveniu styku tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, nakoľko za takejto situácie (pri častých zmenách režimu maloletého a nepravidelnosti jeho režimu) nie je možné upraviť styk otca s maloletým na konkrétne časy, ktoré by režimu maloletého absolútne vyhovovali; v tomto veku maloletého je nevyhnutné, aby intenzita styku otca s dieťaťom bola v čo najširšom rozsahu, pretože sa vytvára prirodzená väzba medzi rodičom a dieťaťom; v opačnom prípade by mohlo dôjsť medzi rodičom a dieťaťom k ich vzájomnému odcudzeniu a následkom toho aj k absencii výchovných prvkov zo strany otca k dieťaťu; odvolací súd má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol utužovaný kontakt s otcom (a maloletý si na otca zvykal, bol menej nervózny a plačlivý) a zachovaný každý týždeň kontakt aj v domácnosti otca; odvolací súd udáva, že je potrebné, aby si maloletý navykal na prostredie otca, ktoré bude pokladať tiež za domáce, aby v budúcnosti mohol tráviť čas s otcom aj sám bez potreby prítomnosti matky; styk otca s maloletým v jeho bydlisku nie je tak častý (1 x do týždňa v bydlisku otca), aby maloletý nemohol cestovať 50 minút v aute tam a 50 minút naspäť a táto skutočnosť nemôže byť na ujmu otca; napokon aj matka maloletého poukazuje na to, že chce s maloletým chodiť v budúcnosti na kúpalisko alebo do detských herní, kde tiež bude potrebné prepraviť maloletého autom; pokiaľ sa matka maloletého nestotožňuje so stanoveným stykom v stredu od 11:00 hod. do 14:00 hod. z dôvodu, že ak matka nastúpi do práce, maloletý pôjde do jaslí a uvedené nebude možné realizovať, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z aktuálneho stavu, za ktorého nemal preukázané, že by matka maloletého momentálne chcela dať maloletého do jaslí alebo nastupovala do práce; stretávanie sa otca s maloletým ako navrhuje matka a to na 1 x do týždňa na 2 hodiny v stredu od 17:00 hod. do 19:00 hod., každú nepárnu sobotu na 3 hodiny od 11:00 hod. do 14:00 hod. a každú druhú nepárnu nedeľu na 2 hodiny od 11:00 hod. do 13:00 hod., t.j. v priemere 4 hodiny do týždňa, nepovažuje odvolací súd za dostatočné; vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd, zohľadňujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, stotožnil s rozsahom styku upraveným súdom prvej inštancie, ktorý dáva priestor na zachovanie prirodzených väzieb s otcom maloletého a súčasne umožňuje matke v rámci jej osobnej starostlivosti plnenie práv a povinností vo vzťahu k maloletému.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta a a C.m.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta a a C.m.p.).

6.1 Matka podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci; nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o výživnom a úprave styku na základe riadne vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci, nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky matky vo vzťahu k výživnému a úprave styku za dôvodné (body 4.4 až 4.7 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom (štvrtý výrok) a vo výroku o úprave styku (piaty výrok) ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku ( ) o trovách konania pred súdom prvej inštancie (siedmy výrok), ktorý bol tiež vecne správny a v súlade so zákonom ( C.m.p.).

8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C.m.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej

veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách konania (trovy konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho konania) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ( a C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu ( C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie ( a C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( C.m.p.).