Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/15/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému B.. T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Št. E. XXX/XXX, XXX XX Z. C., právne zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. -206 zo dňa 9. septembra 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. -206 zo dňa 9. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.000,- Eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou pôvodne podanou na upomínacom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 3.000,- Eur s príslušenstvom, kde svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2018 sa ako postupník stal nadobúdateľom uplatnenej pohľadávky. Žalobca v konaní tvrdil, že postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653) uzavrel so žalovaným dňa 22. 05. 2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.000,- Eur (ďalej aj „Zmluva o úvere“) k účtu č. XXXXXXXX/XXXX s konečnou splatnosťou 1 rok odo dňa podpisu zmluvy. Podmienky čerpania a splácania sú uvedené v zmluve a vo VOP. Žalovaný nesplnil splátky, a tak postupca podaním zo dňa 23. 01. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia prestavovala sumu 6.725,48 Eur. Žalovaná suma však predstavuje len istinu úveru v sume 3.000,- Eur. Zvyšok si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Uplatňuje si však úrok z omeškania zo žalovanej istiny počnúc dňom 18. 12. 2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný uzatváral Zmluvu o úvere na obchodné meno B.. T. K., T.: XX XXX XXX, na základe osvedčenia o zápise do Slovenskej advokátskej komory pod č. 3144 zo dňa 01. 01. 2004. Nakoľko uzatváral Zmluvu o úvere ako podnikateľ a účel poskytnutia finančných prostriedkov bol vopred stanovený na prevádzkové potreby dlžníka, nie je možné k žalovanému pristupovať ako k spotrebiteľovi.

3. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu upomínacieho súdu uviedol, že v danom prípade nie je splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď pôvodný veriteľ - postupca

nedoručil dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky, žalobca ako postupník pred začatím súdneho konania postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal a táto zmluva o postúpení pohľadávky nie je ani súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom. Uviedol tiež, že žalobcom nebol predložený originál, resp. overená fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky s prílohou, kde je uvedený predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, v takej podobe a forme, aby súd mohol túto uznať za hodnoverný dôkaz. Zároveň poukázal na skutočnosť, že postupca ho neupozornil, že v prípade nesplácanie dlhu môže dôjsť k zosplatneniu úveru, oznámenie o zosplatnení od neho neobdržal. Neobdržal od neho ani upozornenie, že po nezaplatení celého zostatku úveru môže postúpiť svoju pohľadávku tretej osobe. K charakteru zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje žalovaný nárok, uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú, a táto sa riadi Zákonom o ochrane spotrebiteľa, príslušnými ustanoveniami , nie . V tejto súvislosti osobitne poukázal na svoj dlhodobo zhoršený zdravotný od roku 2014 a následné priznanie plného invalidného dôchodku. V rokoch 2013 a 2014 mu bol pozastavený výkon správcovskej činnosti a výkon advokátskej činnosti, čiže od tej doby do 30. 05. 2019 vôbec nepodnikal. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže zo Zmluvy o úvere vyplýva, že konečná splatnosť poskytnutého úveru je jeden rok od jeho poskytnutia, čiže konečná splatnosť nastala dňa 22. 05. 2015. Žaloba bola podaná až koncom roku 2019, a teda je uplatňovaný nárok premlčaný v zmysle ustanovení , ako aj . Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že si nie je vedomý, že by mu bol poskytnutý úver v sume 5.000,- Eur, a pokiaľ mu aj bol, tak ho splatil. Mal za to, že žalobca by mal preukázať, aká suma už bola zo strany žalovaného uhradená, prečo si uplatňuje predmetnú sumu, či sa jedná o istinu pohľadávky, či sa jedná o nejaké príslušenstvo pohľadávky, alebo úroky z omeškania.

4. Žalobca v priebehu konania uviedol, že v Zmluve o úvere je žalovaný identifikovaný obchodným menom a miestom podnikania K. XX, preto postupca všetky listiny žalovanému doručoval na adresu K. XX, Z. C.. Skutočnosť, že sa žalovaný na tejto adrese nezdržiaval nebola postupcovi v zmysle ustanovení článku 7.5.1.VOP oznámená a z uvedeného dôvodu nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu. Listina zo dňa 12. 09. 2020, v ktorej bol žalovaný upozornený, že postupca môže pohľadávku postúpiť, sa postupcovi vrátila s dodatkom „adresát neznámy“. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo rovnako žalovanému odoslané a aj keby nebolo, nespôsobuje to neplatnosť postúpenia, ale len to, že dlžník naďalej môže svoj záväzok plniť pôvodnému veriteľovi. Žalovanému bolo zároveň postúpenie pohľadávky oznámené najneskôr doručením žaloby.

5. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, právne posúdil ako úverovú zmluvu podľa a nasl. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Považoval za nesporné, že zmluvné strany v uvedenej Zmluve o úvere dohodli tzv. úverový limit (v sume 5.000,- Eur) a nestanovili si pevnú (napr. mesačnú) splátku. Žalovaný, ako dlžník mohol úver čerpať až do výšky úverového limitu, nemal uloženú povinnosť v pravidelných intervaloch poskytnuté prostriedky vracať. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá len konečná splatnosť, do ktorej museli byť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dojednaným úrokom uhradené. Podľa názoru okresného súdu uzavretú Zmluvu o úvere nemožno v danom prípade právne kvalifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú, keď na túto nedopadá ustanovenie a nasl. (ďalej len „“), v zmysle ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie vychádzal z predmetu uvedenej zmluvy (článok 1 Zmluvy o úvere), ktorým je záväzok banky (predchodcu žalobcu) poskytnúť dlžníkovi (žalovaný) ako MIKRO podnikateľovi kontokorentný úver vo výške 5.000,- Eur na prevádzkové potreby dlžníka a záväzok dlžníka poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Už v uvedenom predmete je žalovaný označený ako MIKRO podnikateľ a úver mu má byť poskytnutý na jeho prevádzkové potreby a nie na osobnú spotrebu, pričom aj v záhlaví uvedenej zmluvy je žalovaný vymedzený obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a údajom, že koná na základe osvedčenia o zápise do Slovenskej advokátskej komory pod č. 3144 zo dňa 01. 01. 2004, a hoci sa v uvedenej zmluve nachádza aj údaj o adrese trvalého pobytu (Št. E. XXX/XXX, XXX XX Z. C.), ako na to v priebehu konania poukazoval žalovaný, či jeho dátum narodenia a rodné číslo, z predmetnej zmluvy je úplne zrejmé, že ide len o špecifikáciu fyzickej osoby konajúcej za subjekt, ktorý s poukazom na podniká na základe Osvedčenia o zápise do Slovenskej advokátskej komory. Okresný súd ďalej uviedol, že z článku 1 Zmluvy o úvere vyplýva, že poskytovaný úver sa viaže na účet dlžníka č.

XXXXXXXX/XXXX, ktorý bol žalovanému zriadený Zmluvou o podnikateľskom účte zo dňa 12. 05. 2014, čo tiež nenasvedčuje tomu, že by sa v prípade Zmluvy o úvere malo jednať o zmluvu spotrebiteľskú.

6. Pri hodnotení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd považoval za preukázané, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03. 01. 2019 (č. l. 83 spisu), ktorým postupca oznámil dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky na žalobcu, bolo dňa 08. 01. 2019 odoslané na adresu K. XX Z. C., s tým, že uvedená zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila dňa 14. 01. 2019 s doložkou „adresát neznámy“. Podľa názoru okresného súdu neobstojí argumentácia žalovaného, že v Zmluve o podnikateľskom účte, resp. v Zmluve o úvere je žalovaný označený adresou Št. E. XXX/XXX, Z. C. a ani argumentácia, že žalovaný už v danom čase nevykonával advokátsku činnosť a na adrese K. XX sídlo tejto kancelária z tohto dôvodu už nemal. V zmluve o úvere je totiž uvedené miesto podnikania žalovaného ako: K. XX, Z. C.. V prípade, ak žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy sídlo svojej kancelárie na uvedenej adrese nemal, bol povinný upozorniť na túto skutočnosť právneho predchodcu žalobcu ešte skôr, ako uvedenú zmluvu uzatvoril. Navyše, ak došlo následne po uzatvorení uvedenej zmluvy k zmene miesta podnikania (sídla jeho advokátskej kancelárie), zaťažovala žalovaného v zmysle čl. 7.5.1. VOP povinnosť bez zbytočného odkladu takúto zmenu adresy banke (právnemu predchodcovi žalobcu) oznámiť. Žalovaný pritom v konaní ani len netvrdil, že by si takúto oznamovaciu povinnosť splnil. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade banka, ako postupca doručila oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému na adresu U. XX, Z. C., uvedená listina sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda sa považuje za doručenú. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.04.2007, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že doručovaniu zásielok treba priznať účinky, aj keď sa adresát reálne neoboznámi s jej obsahom, pretože si porušil svoju povinnosť oznámiť druhej zmluvnej strane zmenu adresy.

7. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd považoval za preukázané, že aj oznámenie o tom, že banka je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe, ktoré je súčasťou výzvy zo dňa 12. 09. 2018 (č. l. 81 spisu), bolo žalovanému podľa doručenky (č. l. 86 spisu) dňa 14. 09.2018 odoslané na adresu K. XX, Z. C. a toto oznámenie sa rovnako banke vrátilo s poznámkou „adresát je neznámy“. I pri doručovaní uvedeného oznámenia preto okresný súdu uplatnil závery vyslovené už vyššie, a teda že aj uvedené oznámenie sa dostalo do dispozície žalovaného a z tohto dôvodu je potrebné považovať ho za doručené.

8. Okresný súd uzavrel, že nakoľko bolo žalovanému postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, nie je v zmysle dlžník oprávnený dožadovať na preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Rovnako aj z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávok vrátane jej prílohy bola podľa okresného súdu súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu, bola táto zmluva spolu s jej prílohou žalovanému doručená dňa 22.11.2019 tak, ako to vyplýva z doručenky na č. l. 114 spisu. Preto nie sú dôvodné nielen výhrady žalovaného o tom, že mu nebolo postúpenie pohľadávky oznámené, ale ani jeho výhrady o tom, že mu nebola doručená zmluva o postúpení pohľadávky.

9. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal vznesenou námietkou premlčania s tým, že vyriešenie tejto námietky závisí od otázky, kedy nastala splatnosť poskytnutého úveru. Ako nesporné okresný súd vyhodnotil, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 12. 05. 2014 zmluvu o podnikateľskom účte, predmetom ktorej je okrem iného Záväzok banky (právneho predchodcu žalobcu) viesť pre žalovaného podnikateľský účet č. XXXXXXXX/XXXX, a na jej základe uzavreli následne dňa 22. 05. 2014 aj Zmluvu o úvere, ktorej predmetom bol záväzok banky (predchodcu žalobcu) poskytnúť dlžníkovi (žalovaný) ako MIKRO podnikateľovi kontokorentný úver vo výške 5.000,- Eur na prevádzkové potreby dlžníka a záväzok dlžníka poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Splatnosť úveru bola stanovená na 1 rok odo dňa podpisu úverovej zmluvy (t. j. 22.05.2015), s tým, že podľa III ods. 2 predmetnej zmluvy „ak v lehote najmenej 3 dni pred uplynutím konečnej splatnosti Úveru Banka neoznámi Dlžníkovi, že nedôjde k revolvovaniu Kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti úveru revolvuje. Po revolvovaní je Konečná splatnosť úveru jeden rok od revolvovania.“, t. j. 22. 05. 2016. Žalovaný na pojednávaní vzniesol pochybnosti o tom, či banka oznámila alebo neoznámila žalovanému skutočnosť, že k revolvovaniu daného úveru nedôjde, a z tohto dôvodu mal za to, že konečná splatnosť úveru nastala už 22. 05. 2015. Okresný súd uviedol, že žalovaný jednoznačne netvrdil, že mu banka oznámila, že k revolvovaniu kontokorentného úveru nedôjde (čo by malo za následok, že nedošlo ani k posunutiu splatností úveru na 22. 05. 2016), ale len pripustil, že sa to mohlo stať. Vzhľadom k uvedenému považoval okresný súd argumentáciu žalovaného za účelová, s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie

vo veci samej, pretože žalovaný mal a mohol uvedenú argumentáciu predniesť v čase, keď ho súd na vyjadrenie sa k Zmluve o úvere a k písomnému podaniu žalovaného vyzval a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo by súdu umožnilo prípadne dokazovanie doplniť do nariadeného pojednávania, dôkazy na pojednávaní vykonať a vo veci rozhodnúť na jedinom pojednávaní. Zároveň okresný súd uviedol, že len samotné pripustenie možnosti, že skutkový stav mohol byť iný (ale aj totožný), ako uvádza žalobca, na jeho spochybnenie nestačí.

10. Okresný súd s poukazom na dospel k záveru, že v prejednávanom prípade premlčacia doba začala plynúť dňa 22. 05. 2016 a podľa uplynula dňa 22.05.2020. Keďže žalobca podal žalobu na súde včas, t. j. dňa 22.10.2019, súd prvej inštancie podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

11. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením a priznal žalobcovi, ako procesne úspešnej strane nárok na náhradu trov konania od neúspešného žalovaného v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení , , a . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu a v danom prípade podmienka aktívnej legitimácie na strane žalobcu splnená nie je. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická, či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetnom konania. Poukázal na to, že veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému - postupníkovi. Ten, ako nový veriteľ vstúpi do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom - postupcom a dlžníkom a súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Do doby, než je mu oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, môže dlžník splniť dlh postupcovi, a tým privodiť zánik záväzku. Podľa žalovaného z rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nepreukázal a žalovaný doručenie oznámenia poprel. Žalovaný trval na tom, že nakoľko pôvodný veriteľ ako postupca nedoručil dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky, žalobca ako postupník pred začatím súdneho konania postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal a táto zmluva o postúpení pohľadávky nie je ani súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom, nemožno hovoriť o preukázaní aktívnej legitimácie žalobcu, čiže v tomto konaní nie je splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcu. Zopakoval, že strany žalobcu nebol predložený originál, resp. overená fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, v ktorej je uvedený predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, v takej podobe a forme, aby súd toto mohol uznať za hodnoverný dôkaz.

14. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie Zákona o bankách, ktoré je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu vymedzujúcom, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje špecifické podmienky, za splnenia ktorých môže byť postúpená banková pohľadávka (alebo je časť). Tieto musia byť splnené kumulatívne už v čase postúpenia pohľadávky. Predovšetkým musí ísť o pohľadávku splatnú, pričom dlžník musí byť aj po predchádzajúcej písomnej výzve v omeškaní so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom ( ). Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým zákonným predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil a nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v Zákona o bankách. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru právneho predchodcu žalobcu (banky), ktoré obsahovalo výzvu na splatenie celej pohľadávky, nebolo preukázateľne doručené žalovanému. Aj zosplatnenie

úveru bolo nesprávne súdom prvej inštancie posúdené ako platné. Žalovaný uviedol, že v konaní nepotvrdil, že by mu bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu ani možnosť postúpenia pohľadávky v prípade nezaplatenia dlhu. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. V prípade, že neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo sa o postúpenie v rozpore so zákonom. Postúpenie pohľadávky učinené v rozpore so zákonom, nemožno konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky.

15. Žalovaný v závere odvolania namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadom doručovacej adresy žalovaného (X.XXX,-) napriek tomu, že žalovaný zmenu korešpondenčnej adresy oznámil ešte právnemu predchodcovi žalobcu a vôbec nevykonal dokazovanie ohľadom námietky žalovaného týkajúcej sa uplatňovanej sumy 3.000,- Eur, teda z čoho táto pohľadávka pozostáva, či sa jedná o konečnú pohľadávku žalobcu alebo nie. Taktiež odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá právu účastníkov na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj vznesenú námietku premlčania.

16. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 21. 12. 2020, v ktorom uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za správne. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 02. 2020 k písomnému vyjadreniu žalobcu zotrval na podanom odvolaní v rozsahu všetkých v odvolaní uvedených dôvodov.

18. Súd prvej inštancie doručil dňa 08. 02. 2012 žalobcovi písomné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, pričom zároveň umožnil žalobcovi, aby sa v lehote 10 dní od doručenia vyjadrenia k uvedenému podaniu vyjadril. Žalobca sa k podaniu žalovaného nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

20. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 17. 12. 2018, kde podľa skutkových tvrdení žalobcu opísaných v žalobe sa malo jednať o pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 12. 05. 2014, ktorú postupca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom. V priebehu konania žalobca upresnil, že pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 22. 05. 2014, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.000,- Eur k účtu č. XXXXXXXX/XXXX.

21. Základnou odvolacou námietkou v tomto prípade je tvrdenie žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keď k žalobe nepripojil zmluvu o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, v ktorej je uvedený predmet zmluvy o postúpení pohľadávky a pred samotným postúpením pohľadávky žalobca nedoručil žalovanému ani výzvu na úhradu dlžnej sumy s oznámením o postúpení pohľadávky tretej osobe, pričom súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval aktívnu legitimáciu žalobcu za preukázanú.

22. Aktívnou vecnou legitimáciou je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

23. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci, keď prijal tvrdenie žalobcu, že tento sa stal veriteľom pohľadávky uplatnenej voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi okresného súdu, že aktívna legitimácia žalobcu bola jasne preukázaná. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd napriek námietke nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcom, vznesenej už v podanom odpore žalovaného, neskúmal žalobcom predložené dôkazy dostatočne podrobne a pri vykonávaní dokazovania sa nezameral na odstránenie rozporu medzi žalobcom tvrdenými skutočnosti a ním predloženými dôkazmi.

24. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súčasťou spisového materiálu je Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 17. 12. 2018 medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom

- postupníkom, ako aj Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2018, v ktorej je postupovaná pohľadávka špecifikovaná ako „Pohľadávka z nepovoleného debetu na účte, číslo účtu: XXXXXXXXXX, s uvedeným dátumom zosplatnenia 30. 06. 2017“. Takto špecifikované označenie pohľadávky sa číslom účtu nezhoduje s pohľadávkou, ktorá mala vzniknúť právnemu predchodcovi žalobcu na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 22. 05. 2014, poskytnutím kontokorentného úveru žalovanému vo výške 5.000,- Eur k účtu č. XXXXXXXX/XXXX.

25. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia síce dostatočne podrobne vysporiadal s otázkou doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03. 01. 2019 (č.l. 83 spisu), ktorým postupca oznámil dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky na žalobcu a tiež s otázkou doručovania výzvy banky zo dňa 12.09.2018 na úhradu splatnej a nezaplatenej pohľadávky v sume 6.295,47 Eur adresovanej žalovanému, ktorá bola súčasťou oznámenia banky, že banka je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe (č. l. 81 spisu), avšak aj z týchto predložených listinných dôkazov rovnako vyplýva, že tieto sa týkajú pohľadávky z nepovoleného debetu na účte, číslo úveru/ účtu: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Číslo účtu teda opäť nekorešponduje s číslom účtu označeným v Zmluve o úvere uzavretej dňa 22.05.2014, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úveru k účtu č. XXXXXXXX/XXXX.

26. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané súdom prvej inštancie nie sú, vzhľadom na uvedené rozpory v žalobcom predložených listinných dôkazoch, dostatočne presvedčivé, pretože z týchto listinných dôkazov nie je zrejmé, či predmetom postúpenia na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok bola práve tá pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý v konaní tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky preukazujúca aktívnu legitimácia žalobcu mu nebola doručená. Odvolací súd považuje za nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej okresný súd nepovažoval výhrady žalovaného o tom, že mu nebolo postúpenie pohľadávky oznámené, ako aj výhrady o tom, že mu nebola doručená zmluva o postúpení pohľadávky, za dôvodné. Odvolací súd zastáva názor, že je potrebné prisvedčiť žalovanému, že pokiaľ boli spolu s platobným rozkazom žalovanému doručované listinné dôkazy, a to Zmkuva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12. 2018 s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok č. l. 19 a oznámenia z č. l. 81 a č. l. 83 s odlišným označením čísla účtu, než je uvedené v Zmluve o úvere zo dňa 22. 05. 2014, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, žalovaným vyššie uvádzané námietky nie sú celkom bez opodstatnenia.

27. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na strane jednej a povinnosti súdu na strane druhej, strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strany uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná a zmätočná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, neodôvodnené a nepreskúmateľné.

28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska vyššie nastavených požiadaviek práva na spravodlivý proces, nemôže z dôvodu existujúcich nejasností a rozporov v kontexte celého súdneho konania obstáť.

29. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Okresný súd v ďalšom konaní opätovne preskúma uplatnený nárok žalobcu, pričom sa zameria na odstránenie rozporov medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, ako aj medzi listinnými dôkazmi navzájom. Úlohou žalobcu v tomto spore bude zdôvodniť odlišné označenie pohľadávok v listinných dôkazoch, ktoré súdu predložil. Okresný súd posúdi, či predmetom postúpenia bola pohľadávka identická s tou, ktorá je predmetom žaloby. Následne súd prvej inštancie sledujúc predovšetkým skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu podrobne odôvodní, či žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoje postavenie veriteľa vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi z hľadiska hmotného práva, a či žalobca je nositeľom procesného práva si tento svoj hmotnoprávny nárok žalobou uplatňovať. V prípade, že žalobca neunesie dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, súd žalobu zamietne.

31. Podľa súd prvej inštancie je pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

32. O náhrade trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).