Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Csp/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu O.F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr., JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD, advokátom so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1. rade L. D., bytom B. XXX, XXX XX B. a žalovanému v 2. rade J. A., bytom Ž. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenému JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 23.08.2016 sa žalobca na žalovaných domáhal spoločného a nerozdielneho zaplatenia sumy vo výške 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.09.2015 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého 02.12.2014 objednal v obchodnej spoločnosti Ecoventi, s. r. o. so sídlom Martina Rázusa 13, 984 01 Lučenec, IČO: 47499249 fotovoltaické panely LS premium s príslušenstvom na svoj rodinný dom.

3. Spoločnosť Ecoventi, s. r. o. vystavila 02.12.2014 preddavkovú faktúru č. 30140003 na sumu vo výške 3.667,40 eur. 22.12.2014 žalobca na túto faktúru poskytol čiastočné plnenie vo výške 3.000 eur.

4. Spoločnosť Ecoventi, s. r. o. mala tovar podľa objednávky dodať v termíne od 01.12.2014 do 31.01.2015. Tovar však nedodala ani v riadnom ani v náhradnom termíne, a preto žalobca od zmluvy odstúpil a žiadal od spoločnosti Ecoventi, s. r. o. vrátenie zálohy vo výške 3.000 eur. Obchodná spoločnosť Ecoventi, s. r. o. zálohu žalobcovi nevrátila a dňom 09.02.2016 zanikla zlúčením s tým, že nástupníckou spoločnosťou sa stala obchodná spoločnosť AGRO COMET, s. r. o., IČO: 00 584 525 so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica.

5. Podľa mailovej komunikácie, ktorú má žalobca k dispozícii mala obchodná spoločnosť Ecoventi, s. r. o. problémy v dôsledku správania sa konateľov tejto spoločnosti pre spreneveru jej finančných prostriedkov. Tej sa mali dopustiť žalovaní ako jej konatelia.

6. Voči žalovaným sa svojho nároku domáhal z titulu náhrady škody podľa ust. .

7. Žalovaný v 1. rade (pôvodne vystupujúci ako žalovaný v 2. rade) sa k žalobe nevyjadril.

8. Žalovaný v 2. rade (pôvodne žalovaný v 3. rade) namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, keďže žalobca svoj nárok uplatnil voči obchodnej spoločnosti STAVAP PLUS s. r. o. so sídlom Tŕnie, Budička 11, IČO: 46 702 563, Okresným súdom Banská Bystrica bol 10.01.2018 v upomínacom konaní vydaný Platobný rozkaz sp. zn. a tento nadobudol právoplatnosť 13.02.2018.

9. V rámci prostriedkov procesnej obrany namietol, že žalobca nepreukázal nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku obchodnej spoločnosti STAVAP PLUS s. r. o. Namietol i skutočnosť, že žalobca nevyužil všetky zákonné možnosti na uspokojenie pohľadávky voči obchodnej spoločnosti STAVAP PLUS s. r. o.

10. Žalovaný v 2. rade namietol, že v prejednávanom spore nie sú kumulatívne splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a navrhol i z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia.

12. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

14. V situácii, kedy žalobcovi svedčí exekučný titul v podobe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho nároku voči obchodnej spoločnosti STAVAP PLUS, s. r. o. nemožno konštatovať, že nositeľmi právnej povinnosti uspokojiť jeho pohľadávku z titulu náhrady škody podľa ust. sú žalovaní ako konatelia právneho predchodcu spoločnosti STAVAP PLUS, s. r. o. Súd preto námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenú žalovanými vyhodnotil ako dôvodnú.

15. Nad rámec sa dopĺňa, že predpokladom uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Podanie takejto žaloby zo strany veriteľa je obmedzené do výšky jeho pohľadávky s príslušenstvom voči spoločnosti. Nato, aby bol veriteľ ako žalobca v súdnom konaní úspešný, bude musieť súdu preukázať nielen vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti.

16. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa ods. 2 posledne citovaného zákonného ustanovenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

20. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

21. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.

22. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.

23. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

24. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva (v prejednávanom spore je táto norma obsiahnutá v ust. ). Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR , , , obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

26. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca nepredložil základné skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaní v právnom postavení konateľov spôsobili obchodnej spoločnosti Ecoinvest, s. r. o. škodu. Nenavrhol ani prostriedok procesného útoku, z ktorého by bola zrejmá nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku tejto obchodnej spoločnosti.

27. V danom prípade tak žalobca nepreukázal naplnenie znaku skutkovej podstaty normy hmotného práva obsiahnutý v ust. spočívajúci v existencii nároku obchodnej spoločnosti Ecoinvest, s. r. o. na náhradu škody voči svojim konateľom, t. j. žalovaným.

28. Ak ostane neobjasnený znak skutkovej podstaty (hypotézy) normy práva zakladajúcej právo (nárok), rozhodne súd tak, ako by tento znak nebol naplnený, t. j. žalobu zamietne.

29. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalovaní boli v konaní úspešní, a preto im bol voči žalobcovi podľa posledne citovaných zákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.