Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2CoCsp-56-2020.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 45,15 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19Csp/266/2019 - 40 zo dňa 22.09.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a.
II. Nárok na náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 39 a), § 451 ods. 1, 2, § 487, § 107, § 54 a) Občianskeho zákonníka, § 7, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 45,15 eura, odplaty vo výške 98 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatky za upomienky vo výške 180 eur, zmluvný úrok vo výške 49,14 % ročne zo sumy 350 eur od 2.12.2015 do 30.1.2018, zo sumy 288 eur od 31.1.2018 do 28.2.2018, zo sumy 226 eur od 1.3.2018 do 29.3.2018, zo sumy 164 eur od 30.3.2018 do 2.5.2018, zo sumy 102 eur od 3.5.2018 do 28.5.2018, zo sumy 45,15 eur od 29.5.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 448 eur od 3.12.2015 do 30.1.2018, zo sumy 386 eur od 31.1.2018 do 28.2.2018, zo sumy 324 eur od 1.3.2018 do 29.3.2018, zo sumy 262 eur od 30.3.2018 do 2.5.2018, zo sumy 200 eur od 3.5.2018 do 28.5.2018, zo sumy 143,15 eur od 29.5.2018 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa Žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 98,- Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 270,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 620,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku t.j. 620,- Eur do 02.12.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, zaslaných upomienok bolo 6, t. j. celkovo vo výške 180,- Eur. Žalovaný doposiaľ uhradil Žalobcovi sumu vo výške 304,85 eur.“
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Podľa prehľadu o výške úrokových sadzieb www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> v decembri 2015 bola u spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka bola 7,16 %., teda prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej navyše je toľkonásobné, že úroky nemožno považovať za iné, než úžerné. Taktiež, keďže žalobca mal nárok na súde uplatniť v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá mu začala plynúť poskytnutím plnenia žalovanému a najneskôr začala plynúť dňom, kedy nezaplatil požičanú istinu, ale neuplatnil ju ani v trojročnej objektívnej lehote od tohto dňa, kedy suma bola poskytnutá, súd prihliadol k premlčaniu a rozhodol, že nárok je premlčaný a žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie § 54a OZ v spojení s § 879v OZ. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 a 262 CSP.
5. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prípade osoby žalobcu má žalovaný za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Ďalej poukazuje na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Taktiež sa nestotožňuje s konštatovaním, aby došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
11. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 02.12.2015 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keďže ide o formulárovú zmluvu, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú.
12. Predmetná vec sa týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj pred formulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil okolnosti týkajúce sa úroku z poskytnutého úveru, keď podľa prehľadu o výške úrokových sadzieb www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> v decembri 2015 bola u spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka 7,16 %, teda prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej navyše je toľkonásobné, že úroky nemožno považovať za iné, než úžerné.
14. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru, ako aj z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania finančných prostriedkov na strane spotrebiteľov. Z dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé, ako dodávateľ šetril s odbornou starostlivosťou bonitu žalovaného, nakoľko v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru nie sú uvedené overiteľné údaje a žalobca na výzvu súdu žiadne relevantné overiteľné dôkazy o splnení odbornej starostlivosti nepredložil. Nie je zrejmé, z akých predložených listinných dôkazov žalobca informácie čerpal, a výška mesačných výdavkov je pre svoju výšku nevieryhodná. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona súd v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu poskytol žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké má žalovaný výdavky
na živobytie, a či teda mu zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že žalobcu v konaní nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu v spomínanom ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Vo vzťahu k premlčaniu odvolací súd poukazuje na to, že oprávnená osoba sa môže domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby. V prípade, ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ), nakoľko došlo k jeho premlčaniu.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca mal nárok na súde uplatniť v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá mu začala plynúť poskytnutím plnenia žalovanému, ale neuplatnil ju ani v trojročnej objektívnej lehote od tohto dňa, kedy suma bola poskytnutá. Od 02.12.2015 je možné začať počítať plynutie objektívnej premlčacej doby, ktorá žalobcovi uplynula 02.12.2018. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 02.12.2019, súd prvej inštancie uzavrel napokon správne, že táto bola podaná po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty.
17. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).