Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24Csp-15-2021.pdf
PDF · 106.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou, v právnej veci žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, v konaní zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému H. T. Z., nar. X.XX.XXXX, Y. námestie XX, M., o zaplatenie 610,45 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 590,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2,54 Eur od 7.11.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65,17 Eur od 8.12.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,12 Eur od 9.1.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66,48 Eur od 7.2.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81,29 Eur od 10.3.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 295,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2,54 eur od 7.11.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 65,17 eur od 08.12.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 79,92 eur od 09.01.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 66,48 eur od 07.02.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 81,29 eur od 10.03.2018 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sume 315,05 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Žalovanému boli poskytované služby, ktoré boli vyúčtované faktúrou pod VS XXXXXXXXX vo výške 2,54 eur s lehotou splatnosti 06.11.2017, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 65,17 eur s lehotou splatnosti 07.12.2017, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 79,92 eur s lehotou splatnosti 08.01.2018, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 66,48 eur s lehotou splatnosti 06.02.2018, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 81,29 eur s lehotou splatnosti 09.03.2018. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil vystavené faktúry, pričom právny predchodca žalobcu ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Zmluvná pokuta je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená postupom podľa §116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uplynutím 15 dňa po zverejní oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pretože napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s § 297 písm. b) C.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 20.05.2021.
4. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 2.9.2017 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanému verejné telekomunikačné služby prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete. V ten istý deň uzavreli k zmluve dodatok, na základe ktorého sa zaviazal žalovanému poskytovať verejné služby prostredníctvom mobilnej siete, konkrétne program služieb Mobilný internet L s viazanosťou 24 mesiacov. V dodatku bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 100 eur, pri zmluvnej pokute bolo uvedené, že zmluvná pokuta v tejto výške predstavuje základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať. V ten istý deň uzavreli k zmluve ďalší dodatok, na základe ktorého právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol MT/Dátové zariadenie - Huawei Router E5577C za akciovú kúpnu cenu 1 Eur s viazanosťou 24 mesiacov. V dodatku bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 148 eur, pri zmluvnej pokute bolo uvedené, že zmluvná pokuta v tejto výške predstavuje základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 10.10.2017 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanému verejné telekomunikačné služby prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete, konkrétne program služieb Happy XL volania s viazanosťou 24 mesiacov, vrátane poskytnutia koncového zariadenie IMEI LENOVO MOTO E4 PLUS. V zmluve bolo dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248 eur, pri zmluvnej pokute bolo uvedené, že zmluvná pokuta v tejto výške predstavuje základ
- počiatočná suma, ktorá bude klesať.
5. Z bodu 3 prvý odsek dodatkov k zmluve vyplýva, že porušením záväzku viazanosti je: a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynutie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla vedeného v tomto dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy.
6. Z bodu 3 druhý odsek dodatku k zmluve vyplýva, že podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedené vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná.
7. Žalovanému boli poskytované služby, ktoré boli vyúčtované faktúrou pod VS XXXXXXXXX vo výške 2,54 eur s lehotou splatnosti 06.11.2017, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 65,17 eur s lehotou splatnosti 07.12.2017, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 79,92 eur s lehotou splatnosti 08.01.2018, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 66,48 eur s lehotou splatnosti 06.02.2018, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 81,29 eur s lehotou splatnosti 09.03.2018. Vo faktúre č. XXXXXXXXXX boli žalovanému vyúčtované zmluvné pokuty tak na základe zmluvy zo dňa 2.9.2017 a 10.10.2017 vrátane zmluvných pokút za poskytnuté koncové zariadenia v sume 315,05 eur.
8. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2019 bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil ku dňu 06.08.2019 na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 29.07.2019 žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému, ktorú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému.
9. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom v čase omeškania ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalovaný je štátnym príslušníkom Poľskej republiky s trvalým pobytom na jej území. Podľa článku 18 ods. 2 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Od 21.7.2017 bolo žalovanému priznané právo na pobyt občana Únie na adrese: Mierové námestie 37, Trenčín z dôvodu že je zamestnaný na území SR. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov (č. 404/2011 Z.z.) je pobyt občana Únie trvalým pobytom. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, právo na pobyt občana Únie alebo právo na trvalý pobyt občana Únie zaniká, ak občan Únie a) písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru. Nakoľko žalovaný skončenie pobytu na území SR neoznámil (a Ministerstvo vnútra podľa oznámenia zo dňa 26.3.2021 neeviduje ukončenie
práva na pobyt podľa § 68 ods. 1 písm. b),c),d),e)) a povolenie na pobyt je platné do 20.7.2022, je naďalej považovaný za osobu s bydliskom na území Slovenskej republiky, čím je daná právomoc a následne aj príslušnosť tunajšieho súdu.
19. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 19.09.2019.
20. Na základe používania SIM kariet vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému poplatky za poskytnuté služby - mesačné poplatky, hlasové služby, nehlasové služby a iné poplatky a služby
- faktúrami, ktoré žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti. Z dôvodu porušenia povinností zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu prerušil poskytovanie služieb a vyúčtoval faktúrou žalovanému zmluvné pokuty v celkovej výške 315,05 eur zohľadniac počet dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej podľa § 43 ods. 1 zák. č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi služby a žalovaný sa zaviazal platiť za tieto služby ceny stanovené platným cenníkom po dobu viazanosti 24 mesiacov. Súd posúdil predmetný dodatok k zmluve v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Súd vychádzal i z právneho názoru, vysloveného Najvyšším súdu SR v uznesení sp.zn. 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011, publikovaného pod R 36/2013, že zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, i keď v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Zmluvu o pripojení, ktorou sa podnik zaviazal fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, poskytovať alebo sprístupniť službu, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
22. Na základe uzatvorených zmlúv právnemu predchodcovi žalobcu ako poskytovateľovi služieb vznikla povinnosť poskytnúť telekomunikačné služby žalovanému tak, ako si ich tento zvolil a žalovanému ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby vo výške vyfakturovanej žalobcom v zmysle cenníka. Žalovaný nezaplatil včas a riadne cenu za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami pod VS XXXXXXXXX vo výške 2,54 eur s lehotou splatnosti 06.11.2017, faktúrou pod VS 9104627658 vo výške 65,17 eur s lehotou splatnosti 07.12.2017, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 79,92 eur s lehotou splatnosti 08.01.2018, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 66,48 eur s lehotou splatnosti 06.02.2018, faktúrou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 81,29 eur s lehotou splatnosti 09.03.2018.
23. Služby boli žalovanému riadne dodané, skutočnosť, že žalovaný riadne dodané telekomunikačné služby v účtovanom rozsahu využíval, nebolo v konaní sporné a využitie telekomunikačných služieb a rozsah ich využitia mal súd preukázané aj zo prehľadu prevádzky, ktorý bol súčasťou každej z faktúr. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uvedenú sumu služieb uhradil, a to čo i len čiastočne, súd čo do tejto časti žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za cenu spotrebovaných telekomunikačných služieb riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi preto súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania z každej dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s úhradou konkrétnej faktúry. Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 0,00 %, preto po pričítaní 5 % v súlade s §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania pri všetkých faktúrach činí 5,00 % ročne. Úroky boli správne uplatnené, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.
24. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia poplatku za obmedzenie služieb vo výške 19,80 eur (s DPH) a to v rámci faktúry č. XXXXXXXXXX. Vo vzťahu k tomuto poplatku žalobca nepredložil žiaden dôkazy (cenník, tarifu), z ktorého by vyplývala výška tohto poplatku, preto súd nemal preukázané, na základe čoho uvedený poplatok práve v uplatnenej výške bol žalovanému vyúčtovaný. Zo žiadnej z predložených listín uvedený poplatok nevyplýva. Okrem toho treba dodať, že ide o poplatky sankčného charakteru, ktoré jednostranne určuje dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa privodiť ich zmenu, pričom spotrebiteľ tým, že podpísal zmluvu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane
poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatkov sankčného charakteru. Uvedené poplatky tiež podľa názoru súdu nemôžu vystihovať možné náklady právneho predchodcu žalobcu súvisiace s vykonaním týchto administratívnych úkonov, ale v rozhodujúcej miere predstavujú „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Uvedené poplatky predstavujú možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška poplatkov podľa názoru súdu výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok (stanovený jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku/tarife) určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. Nakoľko zaplatením poplatku za prerušenie služby žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby, podľa názoru súdu takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ. Z týchto dôvodov súd nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedený poplatok v celom rozsahu zamietol. Na zdôraznenie vyššie uvedeného súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. Súd preto žalobu v časti tohto poplatku spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol.
25. Žalobou si žalobca uplatnil aj zmluvné pokuty v celkovej výške 315,05 Eur. Súd preto zameral pozornosť na skúmanie toho, či predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže dojednanie zmluvnej pokuty musí spĺňať všetky formálne aj obsahové náležitosti tak, ako vyplývajú z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane primeranosti zmluvnej pokuty. Súd pritom dospel k záveru, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná platne, keď bola zachovaná písomná forma, zároveň bola dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne dojednaná zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej je účastník zmluvného vzťahu povinný túto zmluvnú pokutu zaplatiť, a taktiež výška predmetnej zmluvnej pokuty bola v zmluve takto dojednaná. Súd vychádzal z toho, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby s odkazom na predmetné faktúry, ktoré doposiaľ neboli uhradené, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú voči žalovanému v tomto konaní. Súd zároveň považoval výšku zmluvnej pokuty, tak ako bola dojednaná a následne touto žalobou uplatnená, za primeranú, keďže výška zmluvnej pokuty sa odvíjala od výšky zľavy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu žalovanému zo štandardných poplatkov za dojednané služby, pričom zároveň bolo dojednané, že táto zmluvná pokuta sa bude postupne znižovať v závislosti od časového faktoru, ktorým je porušenie dojednanej zmluvnej povinnosti. Pritom žalovaný si bol vedomý toho, že mu boli poskytnuté zľavy zo štandardných poplatkov za dojednané služby, a to z dôvodu, že sa zaviazal užívať tieto služby poskytované mu prostredníctvom predmetnej SIM karty po dobu viazanosti 24 mesiacov. Súd preto považoval za logické a oprávnené očakávanie na strane žalobcu resp. jeho právneho predchodcu pri uzatváraní predmetného zmluvného vzťahu, že počas dohodnutej doby viazanosti žalovaný v podstate splatí poskytnuté zľavy zo štandardných poplatkov za poskytované služby v rámci dojednaného mesačného paušálneho poplatku resp. ďalších poplatkov za poskytnuté služby, t.j. účelom dohodnutej doby viazanosti v trvaní 24 mesiacov bolo splácanie poskytnutých zliav zo štandardných poplatkov za poskytované služby, a keďže bola zmluvná pokuta uplatnená v tomto súdnom konaní už s prihliadnutím na dobu dokedy právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému mesačné paušálne poplatky, súd mal za to, že aj nárok na úhradu tejto zmluvnej pokuty je v celom rozsahu dôvodný.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Nárok žalobcu uplatnený v konaní predstavoval výšku 610,45 Eur čo predstavuje 100 %. Rozsudkom mu bola priznaná suma 590,65 Eur, čo predstavuje 97 %-ný úspech žalobcu. Žalovaný bol úspešný v zamietnutom zvyšku, jeho úspech predstavuje 3 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 94 %, v ktorom rozsahu má potom žalobca nárok voči žalovanému na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.