Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Csp-64-2021.pdf
PDF · 93.98 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/64/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: D. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, F., v konaní o zaplatenie 4529,25 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4529,25 eura od 24.02.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu prvoinštančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 06.04.2017, doručenou súdu dňa 10.04.2017 požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 4529,25 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobcu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 20.9.2012 uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5900,00 eur. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 23.2.2017.
2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 7.8.2017, k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel.
3. Súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom, č. k. 16Csp/122/2017-55 zo dňa 09.03.2018 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.529,25 eura, úrok vo výške 252,05 eura, úrok z omeškania vo výške 4,20 eura, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.529,25 eura od 24.02.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 252,05 eura od 24.02.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) , vo zvyšnej časti sa žaloba zamietol (výrok II.) a žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, výslovne uvádzajúc, že toto smeruje len proti výroku II., v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. O odvolaní rozhodol rozsudkom Krajský súd v Nitre, č. k. 9Co/197/2018-105 zo dňa 07.02.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku o náhrade trov konania (III.) potvrdil.
4. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 9Co/197/2018-105 zo dňa 07.02.2019 podal žalobca dovolanie o ktorom rozhodol uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky, č. k. 1Cdo/171/2019 zo dňa 24.02.2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. februára 2019 sp. zn. 9Co/197/2018 zo dňa 07.02.2019 a rozsudok Okresného súdu Nitra z 9. marca 2018, sp. zn. 16Csp/122/2017 vo výroku, ktorým zamietol žalobcu a rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Dovolací súdu vo svojom rozhodnutí uviedol, že z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva
o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
5. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré boli riadne predvolané strany sporu, pričom pojednávania sa zúčastnil iba žalovaný, ktorý uviedol, že nevie ako sa k tomu postaviť, v živote takéto veci neriešil. Úver si bral vtedy, keď brat zakladal firmu. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané splnenie podmienok podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ ), pojednával v neprítomnosti žalobcu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, po predčasnom zosplatnení , prepočtom zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, stavom omeškaných splátok, opakovaným upozornením, výzvou na predčasné splatenie úveru, zistil nasledovný skutkový a právny stav :
7. Dňa 20.9.2012 žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5 900,00 eur a žalovaný sa zaviazal ich splatiť v 120. pravidelných mesačných splátkach vo výške 99,31 eur splatných v 30. deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bola splatná 22.10.2012. V zmluve je uvedená úroková sadzba 15,90% p.a., mesačný poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur, ročná percentuálna miera nákladov 18% , priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy 19,59% a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 12156,00 eur. Žalovaný do dátumu zosplatnenia, t. j. 23.2.2017 na istinu uhradil 1370,75 eura a na úrokoch 3 495,44 eura, spolu 4866,19 eura. Po predčasnom zoplatnení žalovaný neuhradil žiadnu splátku . Žalovaný splátky od októbra 2016 neplatil. Žalobca doložil do spisu opakované upozornenie z 21.12.2016 a výzvu na predčasné splatenie úveru z 23.2.2017 , ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlhu vo výške 4845,50 eura najneskôr do 5.3.2017.
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ OZ“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3,4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
16. Súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, opätovne prejednal vec a na základe vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že strany platne uzavreli úverovú zmluvu a súd predmetný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský vzhľadom k tomu, že žalobca konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ/veriteľ a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ani povolania, ale ako spotrebiteľ, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007). Súd tak pristúpil k prieskumu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a po zohľadnení obsahu uzatvorenej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru, práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému titulom pôžičky sumu 5900,00 eur a žalovaný konal v rozpore so zmluvnými dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neuhrádzal pravidelné mesačné splátky riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok žalobca dňa 23.2.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu zostávajúcej sumy úveru jednorazovo. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal dobrovoľnú úhradu dlhu. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by súd mal preukázanú úhradu dlhu alebo zánik záväzku z iného
dôvodu ako zaplatením, niektorým zo spôsobov podľa šiesteho oddielu OZ, prípadne akúkoľvek zmenu záväzku.
17. Keďže predmetom konania po zrušení zamietajúceho výroku súdu prvej inštancie, ktorým nebol žalobcovi priznaný zmluvný úrok po zosplatnení úveru, ostala iba táto časť, súd zameral svoju pozornosť na skúmanie, či žalobcovi oprávnene patrí aj zmluvný úrok po zosplatnení, t. j. či môže požadovať paralelne popri úroku z omeškania z dlžnej sumy, aj zmluvný úrok od momentu zosplatnenia úveru. Majúc na zreteli už vyslovený, pre súd prvej inštancie právne záväzný názor dovolacieho súdu, dospel súd po opätovne vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobcovi patrí nárok na zmluvný úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4529,25 eura od 24.02.2017 do zaplatenia a to aj s poukazom na to, aby nové rozhodnutie súdu bolo v súlade s najnovšou, pomerne konštantnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
18. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedeného právneho názoru z ustanovení § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 vete prvej Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Podľa názoru súdu, má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať, keďže nimi disponuje dlžník. V opačnom prípade by sa dlžník dostal do neoprávnenej výhody oproti veriteľovi, čo by ani nebolo spravodlivé. V tomto kontexte súd poukazuje na charakter zmluvných úrokov, ktoré možno považovať za odplatu za používanie peňažných prostriedkov, keďže ako bolo vyššie uvedené zmluva o úvere nesmie byť dohodnutá ako bezúročná, t. j. v zmluve o úvere musí byť dohodnutý zmluvný úrok. Na strane druhej, úrok z omeškania plní skôr sankčnú funkciu, pričom výška úroku z omeškania je kogentne stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené, podľa názoru súdu nič nebráni tomu, aby veriteľ, teda žalobca požadoval popri úroku z omeškania zároveň aj zmluvný úrok dohodnutý v zmluve o úvere.
19. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že úrok z úveru je nárokom, na ktorého existenciu nemá omeškanie dlžníka ani vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žiaden vplyv (porov. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/1/2018-67z 25. 1. 2018). Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru za dodržania podmienok podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ dochádza iba k modifikácii termínu splatnosti úveru, nie však k zániku nároku veriteľa na úrok, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva iný záver. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predovšetkým z článku 4.3 zmluvy uzavretej medzi žalobcom žalovaným vyplýva, že ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % p. a. a to až do jej zaplatenia. Vzhľadom na uvedené súd nezistil, že by sa zmluvné strany dohodli na zániku zmluvného úroku okamihom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, preto súd priznal žalobcovi zmluvné úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a to s poukazom nielen na zmluvné dojednanie strán sporu, ale aj aktuálnu, v tejto otázke pomerne konzistentnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rovnaký právny názor ako v tejto veci prezentuje aj v mnohých, pre súd prvej inštancie známych rozhodnutiach (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/115/2019, 8Cdo/237/2019, 8Cdo/135/2020, 5Cdo/73/2020).
20. Súd tak uložil žalovanému povinnosť nahradiť súdom priznaný nárok do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keďže nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali uloženie dlhšej paričnej lehoty (lehoty na plnenie), pričom tieto netvrdil ani samotný žalovaný. V danom prípade súd rozhodol iba o tej časti, ktorá bola zrušená dovolacím súdom, v dôsledku čoho časť nároku žalobcu ostala právoplatná a to na základe rozsudku súdu, č. k. 16Csp/122/2017-55 zo dňa 09.03.2018 (výrok I.).
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 453 ods. 3 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom vo výroku precizoval, že ide o trovy prvoinštančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.