Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-6-2020.pdf
PDF · 171.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu P. T., A.. X.XX.XXXX, W. O. XXX/XX, XXX XX T., právne zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zastúpená Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 868 299, so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom Mgr. Miroslavom Maďarom, advokátom, o zaplatenie 2.710,99,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.225,83,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.225,83,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 64,20 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.710,99,-EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.710,99,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom nedôvodne kráteného poistného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o havarijnom poistení č. 6817285212/2769015746, bez uvedenia dátumu jej uzatvorenia (ďalej len „zmluva o havarijnom poistení“), po poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 11.7.2020.
2. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 11.7.2020 došlo k poistnej udalosti, po ktorej bolo jeho osobné motorové vozidlo zn. Y. Z., EČV: T.-XXXAR, č. karosérie K., značne poškodené. Poistnú udalosť oznámil žalovanému, ktorý jej likvidáciu viedol pod č. 8209834619. Žalobca vo veci opravy vozidla uzavrel zmluvu o oprave veci so spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen. Po oprave vozidla mu bola vystavená faktúra DF20 95 zo dňa 31.7.2020 vo výške 7.227,47,- EUR, ktorá bola splatná dňa 14.8.2020. Žalovaný, listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 16.9.2020 oznámil žalobcovi, že mu priznáva poistné plnenie vo výške 4.366,48,-EUR. Žalovaný nepriznal žalobcovi plnenie za neprimerane účtovanú prácu, plnú náhradu za použité náhradné diely a poistné plnenie krátil za neprivolanie polície, spolu vo výške 2.710,99,-EUR. Žalovanému takto, v rozpore s § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 12 ods. 3, ods. 5 písm. a), b) VPP KAS-4, bezdôvodne odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.
3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa žalovaného opravu motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, avšak dohoda o tom, že by mal opravu vykonať konkrétny autorizovaný servis medzi žalobcom a žalovaným nebola. Ani v zmluve o havarijnom poistení, VPP KAS-4, ani v Osobitných poistných podmienkach pre havarijné poistenie motorových vozidiel OPP 276-4, ani Osobitných zmluvných dojednaniach pre súborové nebonusové havarijné poistenie motorových vozidiel ODZ MV 245/4, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nie je uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o originalite náhradných dielov a ani maximálna účtovná sadzba za 1 normohodinu vykonanej práce (30,-EUR s DPH), a napokon ani právo žalobcu krátiť, resp. znížiť poistné plnenie z dôvodu opravy motorového vozidla v neautorizovanom servise v prípade, ak žalovaný nevyužije možnosť určenia autorizovaného servisu v zmysle čl. 12 ods. 7 VPP KAS-4. Žalovaný tak, podľa názoru žalobcu, neuviedol žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu poistného plnenia. Faktúra, ktorú mu predložil žalobca, je hodnoverným dokladom za opravu motorového vozidla. Žalobca ju uhradil spoločnosti VH Autoservis, s.r.o. a žiada zaplatiť iba toľko, čo sám zaplatil za opravu vozidla, pričom v prípade autorizovaného servisu, mohla byť faktúra omnoho vyššia. Žalobca poukazuje na súdne konanie v obdobnej veci, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 12Csp/4/2017 , ako aj pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 19Csp/24/2017 , v ktorých súdy zaviazali žalovaného uhradiť krátené poistné plnenie za náhradné diely a za pracovné úkony. V uvedených sporoch išlo o totožnú poistnú zmluvu aj o totožné motorové vozidlo. Ďalej poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/33/2016 , rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/95/2015 , rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4C/47/2016 , v ktorých súdy rozhodli o uložení povinnosti žalovanému uhradiť krátené poistné plnenie, s tým, že faktúra za opravu preukazuje výšku skutočnej škody, resp. že nie je rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce zmluvných a nezmluvných servisov a nie je to ani dôvodom na krátenie ceny práce.
4. Ku kráteniu poistného plnenia za neprivolanie polície podľa čl. 10 ods. 5 a ods. 18 VPP KAS-4 vo výške 485,16,-EUR žalobca uviedol, že poistnú udalosť nenahlásil polícii z dôvodu, že sa domnieval, že celková výška škody nepresiahne 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona . Aj keď mu teda z uvedeného ustanovenia takáto povinnosť vyplýva, z ustanovení VPP KAS-K nevyplýva právo žalovaného krátiť poistné plnenie o 10%, t.j. o 485,64,-EUR. Poistné plnenie sa kráti podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah povinnosti plniť. Žalobca neporušil vedome a úmyselne poistné podmienky, keďže ako laik a osoba, ktorá sa nezaoberá opravami motorových vozidiel nemohol predpokladať, že škoda, ktorá mu vznikla, bude väčšia ako 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona . V tomto smere poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 32Cb/179/2010 , ktorý dospel k podobnému záveru.
5. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s uhradením poistného plnenia, žalobca si voči nemu uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 2.710,99,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia.
6. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to faktúru č. DF20 95 zo dňa 31.7.2020 v nečitateľnej podobe, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP 705-8 účinné od 1.11.2015, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.9.2020, osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel OPP 276-4 účinné od 1.10.2014, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Csp/4/2017 -81, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Csp/24/2017 , rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4C/47/2016 -76, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 32Cb/179/2010 , rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/33/2016 , rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/95/2015 -210.
7. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť zmluvu o havarijnom poistení č. 6817285212/2769015746 z dôvodu, že on ňou nedisponuje.
8. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2020, žalobca na výzvu súdu predložil faktúru č. DF20 95 zo dňa 31.7.2020 v čitateľnej podobe a následne, dňa 3.11.2020 predložil Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP KAS-4 účinné od 1.10.2014, ktoré k žalobe pripojené neboli.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.11.2020 (na elektronickom formulári odporu proti platobnému rozkazu), prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca mal údajne uzavrieť
so žalovaným poistnú zmluvu č. 6817285212 / 2769015746, ktorou malo byť poistené poškodené motorové vozidlo žalobcu. Žalobca uvedenú poistnú zmluvu nepredložil a teda nepreukázal zmluvný (poistný) vzťah so žalovaným. Žalobca priložil iba poistné podmienky, ktoré sú verejne dostupné na internetovej stránke žalovaného, pričom tieto ani nemuseli byť súčasťou údajnej zmluvy o havarijnom poistení. Svoje dôkazné bremeno sa žalobca snaží prostredníctvom ust. § 189 CSP preniesť na žalovaného, hoci dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Žalobca však s poukazom na článok 8 CSP neuniesol ani povinnosť tvrdenia, keď všeobecné poistné podmienky, osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania, o ktoré opiera svoj nárok mali byť súčasťou údajnej konkrétnej poistnej zmluvy, pričom nepreukázal, že táto poistná zmluva na ne relevantným spôsobom odkazuje. Neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu. Vzhľadom na nepreukázanie poistno-právneho vzťahu a práva na poskytnutie poistného plnenia, žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
10. Ďalej žalovaný uviedol, že v prípade, ak by žalobca preukázal zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným, potom žalovaný v plnom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu, pričom má za to, že dostatočným spôsobom zdôvodnil zníženie poistného plnenia žalobcu. V rámci žalobcovej poistnej udalosti č.: 8014329153 (v žalobe nesprávne uvedená ako č. 8209834619) došlo nie len k porušeniu zmluvne dojednaných poistných podmienok, ale aj k závažnému porušeniu zákonných ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. K nepredloženiu nadobúdacích dokladov zo strany žalobcu, žalovaný uvádza, že je povinnosťou žalobcu (poisteného) predložiť žalovanému (poisťovateľovi) doklady potrebné k jeho objasňovacej činnosti. Žalobca je povinný poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť. Okruh dokladov, ktoré je žalovaný oprávnený požadovať, nie je v Občianskom zákonníku nijako limitovaný. Poisťovňa si preto môže vyžiadať nielen doklady, ktoré bezprostredne súvisia s nahlásenou udalosťou, ale aj iné doklady, ktoré majú s poistnou udalosťou iba nepriamu súvislosť alebo ktoré sa týkajú okolností uzatvorenia poistnej zmluvy. Táto povinnosť poistníka, žalobcovi vyplýva z čl. 10 bod 16 VPP KAS-4. Je aj v súlade s ust. § 799 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka . Z dôvodu, že žalobca nepredložil žalovanému do dnešného dňa požadované doklady (nadobúdacie doklady k náhradným dielom) a jednalo sa o povinnosť v zmluve dohodnutú, žalovaný v zmysle ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka pristúpil k zníženiu poistného plnenia. Boli splnené všetky zákonné predpoklady na takého zníženie.
11. Vo vzťahu k povinnosti žalobcu nahlásiť polícii dopravnú nehodu, žalovaný poukázal na ustanovenia zákona o cestnej premávke, v ktorých sú definované povinnosti účastníka dopravnej nehody. Vzhľadom na výšku škody je nesporné, že žalobcova poistná udalosť bola dopravnou nehodou v zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke. Žalobca tak porušil svoju povinnosť podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke privolať políciu k dopravnej nehode, ktorej bol účastníkom (čl. 10 bod 5 VPP KAS-4). Skutočnosť, že porušenie pravidiel cestnej premávky je protiprávne konanie, je nespochybniteľná a nevyvrátiteľná. Žalovaný ďalej uviedol, že vo všeobecnosti nie je povinný poskytnúť poistné plnenie v plnej výške pri všetkých poistných udalostiach. Vždy je potrebné skúmať ako ku škode došlo a aké závažné bolo porušenie zmluvne dohodnutých povinností a právnych predpisov zo strany poškodeného. Možnosť zistiť spoľahlivé a hodnoverné okolnosti dopravnej nehody, príslušníkmi policajného zboru bola, v tomto prípade, konaním žalobcu znemožnená. Vzhľadom na uvedené je možné už len polemizovať o tom, čo bolo príčinou dopravnej nehody (napríklad požitie alkoholu, nebezpečná jazda oproti idúceho vodiča, nedostatočné venovanie sa jazde, porušenie pravidiel cestnej premávky a pod.). Práve z dôvodu, že bolo znemožnené vykonať objektívne šetrenie škodovej udalosti, žalovaný pristúpil k zníženiu poistného plnenia a to len vo výške 10%, ktoré vyjadruje všetky podstatné skutočnosti a okolnosti žalobcovej poistnej udalosti a žalovaný ho považuje za dostatočné a primerané vzhľadom na protiprávne konanie žalobcu. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca vzhľadom na typ poškodeného OMV (Y. Z.) a rozsah jeho poškodenia v rámci prejednávanej poistnej udalosti, si mal a mohol byť vedomý, že poškodenie jeho OMV prevyšuje 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona . V toto smere žalovaný poukázal najmä na nadobúdaciu cenu OMV ako aj na všeobecne známu skutočnosť, že servis na týchto prémiových vozidlách je drahý, a rovnako tak je všeobecne známe, že aj náhradné diely sú podstatne drahšie ako u iných typoch vozidiel. Žalobca je navyše vlastníkom OMV značky Y. Z. tej najvyššej a najdrahšej modelovej rady. Okrem toho aj sám žalobca uviedol, že poškodenie vozidla bolo rozsiahle. Argumentácia žalobcu, že políciu neprivolal z dôvodu, že sa domnieval, že celková výška škody neprekročila 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona , považuje žalovaný za špekuláciu aj z toho dôvodu, že žalobca už v roku 2016 zažil podobnú situáciu, keď so svojím motorovým vozidlom spôsobil dopravnú nehodu a tiež neprivolal políciu. Rovnako aj vtedy mu poisťovňa krátila poistné plnenie. Žalobca sa aj vtedy so svojím nárokom obrátil na príslušný
súd, ktorý však dal v tomto smere za pravdu žalovanému (Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 10C/67/2016 - 173 zo dňa 13.11.2018). Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.:15Co/89/2019 zo dňa 20.05.2020. V prípade, ak by súd v tejto otázke neakceptoval názor žalovaného, potom by sa mohlo stať pravidlom, že vodič, ktorý mal pri dopravnej nehode majetkovú škodu (nedošlo by k poškodeniu zdravia), túto nenahlási policajtom, napr. z obavy o stratu vodičského preukazu, ak viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, či iných omamných látok, prípadne iným spôsobom porušil dopravné predpisy, lebo by to bolo pre neho výhodnejšie, keď v prípade nahlásenia by mohol očakávať oveľa citeľnejšie následky.
12. Žalovaný namieta aj uplatnené príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania. Žalobcovi nárok na úroky z omeškania nevznikol. Tento mu môže vzniknúť len v prípade, že konajúci súd prizná žalobcovi rozsudkom nárok, ktorého priznania sa domáha a žalovaný by v lehote stanovenej v rozsudku dobrovoľne nesplnila povinnosť, ktorá by mu bola uložená súdom.
13. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 1.12.2020 (označenej ako vyjadrenie k odporu) opätovne uviedol, že poistnou zmluvou nedisponuje a žiada aby ju súdu predložil žalovaný. Nad rámec svojich predchádzajúcich tvrdení uviedol, že je spotrebiteľ, teda je slabšou stranou v spore a pri dopravnej nehode bol v miernom šoku a výšku škody nevedel vyhodnotiť. V súvislosti s predložením faktúry za opravu vozidla bez predloženia dokladov o originalite náhradných dielov, žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/60/2019 , v ktorom súd uviedol, že faktúra, ktorou servis vyfakturoval cenu za vykonanú opravu, vrátane ceny za dodané náhradné diely, preukazuje výšku škody a je hodnoverným dokladom o oprave. Naopak, postup žalovaného, pokiaľ vypočítava náhradu škody len v programe AUDATEX, nemožno považovať za objektívne zistenie výšky škody.
14. Ďalej žalobca uviedol, že porušenie jeho povinnosti privolať políciu nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalovaný nepreukázal aký vplyv to malo na vznik poistnej udalosti ani akým spôsobom to zväčšilo rozsah následkov tejto dopravnej nehody. Jeho tvrdenia o tom, že mu to sťažilo šetrenie poistnej udalosti považuje žalobca za nepreukázané. Samotné neprivolanie polície nemá za následok vznik oprávnenia poisťovne krátiť poistné plnenie. Toto je viazané na ďalšie okolnosti a to vplyv na vznik poistnej udalosti a zväčšenie rozsahu jej následkov. Bez preukázania uvedených okolností, sú tvrdenia žalovaného iba hypotetické a ničím nepreukázané skutočnosti. Žalobca ani neporušil ust. č.l. 10 bod 1 písm. f) VPP KAS-4. Na podanej žalobe trval.
15. K replike žalobca pripojil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/60/2019 .
16. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 21.1.2021 zotrval na jeho predchádzajúcich tvrdeniach. Nad ich rámec k nepreukázaniu existencie poistnej zmluvy zo strany žalobcu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/69/2017 zo dňa 5.3.2018, ktorý uviedol, že: „Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca od podania žaloby (a ani na následnú výzvu súdu) v konaní nepredložil poistnú zmluvu č. 6503975464, z ktorej odvodzoval svoj nárok. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 25. septembra 2014 žalobca do spisu založil iba poistnú zmluvu č. 53 - 1286440-3 z 31. októbra 2001 uzavretú medzi pôvodným žalobcom 1/ a žalovaným. Osobitne súd prvej inštancie uviedol, že každého z účastníkov sporového konania zaťažuje dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. , pričom na základe listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom.“ Žalobca sa snaží preniesť dôkazné bremeno na základe ust. § 189 CSP na žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasí. Žalovaný v tomto smere poukázal na skutočnosť, že úspech jednej strany sporu znamená neúspech druhej. Bolo by v rozpore s princípmi, na ktorých stojí civilné konanie, ak by konajúci súd nútil jednu stranu k oznámeniu informácií potrebných k úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. Takýmto postupom by súd predovšetkým napomáhal jednej strane sporu proti druhej, čím by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konania, zakotvenú v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky. Súdy sú povinné poskytovať ochranu právom stanoveným spôsobom, pričom tento spôsob upravuje predovšetkým Civilný sporový poriadok . V ňom ale nie je upravený procesný postup, ktorým by súd prinútil žalovanú oznámiť skutočnosti, ktoré potrebuje žalobca na podanie riadnej žaloby. Žalovaný trvá na svojom názore, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom.
17. Pokiaľ ide o zníženie poistného plnenia, žalovaný má za to, že žalobca vedome porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 10 bod 5 VPP KAS-4. Z uvedeného článku totiž vyplýva, že poistený je povinný nahlásiť každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidle
prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody (3.990,00 €) podľa § 125 Trestného zákona . Z dôvodu porušenia tejto povinnosti nebolo možné pravdivo zistiť skutočnú príčinu predmetnej dopravnej nehody (napr. porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, požitie alkoholu, neprimeraná rýchlosť a pod.). Krátenie poistného plnenia potom bolo dôvodné. Pri skúmaní vedomosti poisteného o existencii určitej povinnosti je potrebné brať do úvahy nielen skutočnú vedomosť, ale aj vedomosť predpokladanú. V súlade so zásadou „neznalosť zákona neospravedlňuje“ sa vychádza z nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že poistený vedel o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi, a to bez ohľadu na to, či to tak v konkrétnom prípade bolo. Vedomosť o existencii určitých povinnosti platí aj pre tie povinnosti, ktoré poistený na seba vzal poistnou zmluvou.
18. V súvislosti s obranou žalobcu, že po dopravnej nehode bol v menšom šoku, žalovaný opätovne poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/67/2016 - 173 zo dňa 13.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/89/2019 zo dňa 20.5.2020. Uvedené rozhodnutia riešia totožnú otázku, dokonca za účasti totožných strán sporu, pričom v danom spore bolo žalobcovi znížené poistné plnenie práve z dôvodu neprivolania polície.
19. Žalovaný ďalej poukázal na to, že faktúra, ktorá má preukazovať výšku škody žalobcu, nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, a to najmä náležitosť uvedenú v ust. § 74 ods. 1 pís. f) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia musí totiž faktúra obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. V preloženej faktúre sa však vôbec neuvádza rozsah vykonaných prác, len popis práce (napr. karosárske práce), avšak nikde neuvádza rozsah v akom boli jednotlivé práce vykonané, teda či boli vykonané v rozsahu 1 hodiny, 2 hodín a pod.. Nie je v nej uvedená ani výška jednej normohodiny, z ktorej sa pri fakturovaní jednotlivých prác vychádzalo. Fakturáciu tak nie je možné podľa jednotlivých položiek overiť a je nepreskúmateľná. Nie je možné zistiť, ako žalobca, dospel k fakturovanej sume 654,00 Eur za „karosárske práce“, k sume 594,00 Eur za „lakernicke práce“, ani čo bolo fakturované pod pojmom lakovací materiál vo výške 482,12 Eur, ani pod pojmom konzervácia dutín vo výške 24,00 Eur a pod. Žalobca tak nepreukázal výšku škody.
20. Žalovaný v závere dupliky poukázal na to, že poistné plnenie bolo krátené o sumu 124,20,-EUR (Oprava krytu dverí) z dôvodu, že v zmysle Zápisu z obhliadku zo dňa 15.7.2020 bol kryt dverí na poškodenom motorovom vozidle určený na opravu, avšak servis tento diel neopravoval, ale vymenil ho za nový. Preto žalovaný priznal žalobcovi len náklady za opravu tohto dielu a rozdiel medzi výmenou a opravou vo výške 124,20,-EUR odpočítal z poistného plnenia.
21. K duplike žalovaný predložil zápis o poškodení vozidla, z obhliadky zo dňa 15.7.2020.
22. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
23. Po nariadení pojednávania, žalobca dňa 18.3.2021 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný nepochopiteľne spochybňuje existujúci právny vzťah medzi ním a žalobcom z poistnej zmluvy č. 6817285212. Potom ale žalobcovi nie je zrejmé na základe čoho žalovaný priznal a vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 4.366,48,-EUR. V oznámení o poistnom plnení žalobca uviedol, titulom akej poistnej zmluvy plnil aj s uvedením evidenčného čísla poisteného vozidla patriaceho žalobcovi. Z toho dôvodu spochybňovanie skutočnosti, či žalobca mal alebo nemal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení so žalovaným, považuje žalobca za absurdné a bezpredmetné. Pokiaľ bude žalobca naďalej spochybňovať existenciu poistného vzťahu, žalobca trvá na tom, aby súd v zmysle edičnej povinnosti uložil žalovanému povinnosť predložiť poistnú zmluvu podľa § 189 CSP . V ostatných tvrdeniach, týkajúcich sa zníženia poistného plnenia pre neoznámenie dopravnej nehody polícii a krátenie fakturovaných položiek, žalobca poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Spochybňovanie faktúry č. DF20 95 vystavenej dňa 31.7.2020 a splatnej dňa 14.8.2020, považuje žalobca za nezmyselné. Ak by si žalobca preštudoval uvedenú faktúru podrobnejšie, zistil by, že u položiek ktoré spochybňuje išlo o cudzí výkon. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuje aj na už spomínané rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici.
24. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v prítomnosti obidvoch strán sporu.
25. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol že trvá na podanej žalobe. Odmietol vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom poukázal na oznámenie o plnení z poistnej udalosti, ktoré mu žalovaný doručil, a na základe ktorého mu žalovaný čiastočne aj plnil. Žalobca nedisponuje písomnou zmluvou o uzavretí havarijného poistenia. V tomto smere opätovne žalobca poukázal na ustanovenie § 189 CSP s tým, že žiada, aby súd zaviazal v zmysle tohto ustanovenia žalovaného na predloženie poistnej zmluvy. Ku kráteniu poistného plnenia sa už podrobne vyjadril v písomných podaniach doručených súdu. Nad rámec týchto vyjadrení uvádza, že pokiaľ ide o neprivolanie polície na miesto dopravnej nehody, žalovaný je oprávnený primerane znížiť v zmysle § 799 ods. 1 O.z. poistné plnenie vtedy, ak žalobca vedome porušil ustanovenia poistnej zmluvy. Dôkazné bremeno v tejto otázke je na žalovanom, pričom tu uvádza, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a túto skutočnosť nepreukázal. Žalovaný nepreukázal, ako táto skutočnosť neprivolania polície zväčšila rozsah škodovej udalosti. Ak by súd napriek tomu považoval krátenie poistného plnenia z tohto dôvodu za dôvodné, potom nie je zrejmé prečo žalovaný krátil poistné plnenie práve o 10 %. Žalovaný ani túto skutočnosť nepreukázal. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia za náhradné diely, súdu predložil žalobca faktúru, ktorá je hodnoverným dokladom o výške škody. Žalobca si dal svoje vozidlo opraviť do servisu, ktorého predmetom činnosti je oprava motorových vozidiel, ktorý mu následne vystavil faktúru. Ku spochybňovaniu prác na tejto faktúre uviedol, že v danom prípade ide o cudzí výkon prác subdodávateľmi žalobcu. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/60/2019 , ktorý obdobnú právnu otázku vyriešil konštatovaním, že žalobca splnil povinnosť preukázať výšku škody predložením faktúry. Krátenie ceny práce na sumu 30,-EUR za 1 normohodinu, ani táto nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, ani z poistnej zmluvy. Ide tak iba o svojvôľu na strane žalovaného. Ku kráteniu za opravu krytu dverí nemá žiadne informácie od klienta, avšak pokiaľ servis považoval za potrebné vymeniť tento diel namiesto jeho opravy na ktorú bol pôvodne pri ohliadke vozidla určený, zrejme ho vymenil Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach v tomto konaní. Trvá na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca nepredložil zmluvu, od ktorej odvodzuje svoj nárok. Pokiaľ ide o povinnosť žalobcu predložiť doklady o pôvode náhradných dielov, táto povinnosť vyplýva žalobcovi z článku 10 bod 4 VPP KAS - 4. Ku kráteniu za neprivolanie polície žalovaný poukázal na článok 10 bod 5 a bod 18 VPP KAS - 4, na základe čoho považuje krátenie poistného plnenia za dôvodné. Povinnosť privolať políciu žalobcovi vyplývala aj zo zákona o cestnej premávke. K otázke či výška škody pri dopravnej nehode presiahne alebo nepresiahne 1,5 násobok väčšej škody, poukázal žalovaný tak, ako vo svojich vyjadreniach na rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 10C/67/2016 , v ktorom bola riešená rovnaká otázka a to pri rovnakých účastníkoch. Práve z dôvodu neprivolania polície žalovaný potom nemohol zistiť príčinu dopravnej nehody, nemohol zistiť, či tam napr. nebol prítomný alkohol alebo iné porušenie právnych predpisov, ktoré by mohlo založiť dôvod na niektorú z výluk poistenia. Žalovaný zotrval aj na argumentácii týkajúcej sa výšky škody. Mal za to, že faktúra je nepreskúmateľná z dôvodu, že uvádza pri jednotlivých položkách iba množstvo číslo 1 a cenu práce. Nie je z tejto faktúry vôbec zrejmé, čo to znamená množstvo 1. Predložená faktúra vôbec neuvádza rozsah a druh služby a z toho dôvodu ju považuje za nepreskúmateľnú. Faktúra musí pritom spĺňať náležitosti podľa zákona. Aj v prípade, ak nejaký subdodávateľ vystavil faktúru servisu, táto faktúra mala byť súčasťou faktúry servisu. Vzhľadom na uvedené má za to, že výška škody nebola žalobcom preukázaná. Na otázku súdu, či žalovaný vyzval žalobcu na preukázanie originality náhradných dielov, právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný vždy vyzýva na splnenie tejto povinnosti, avšak v danom spore túto skutočnosť nevie súdu preukázať. Ku kráteniu poistného plnenia o sumu 124,20,-EUR za kryt dverí poukázal na to, že išlo o diel, ktorý bol určený na opravu a nie na výmenu. Krátená suma je potom rozdielom medzi novým dielom a opravou pôvodného dielu. S poukazom na svoje vyjadrenia namietal aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
27. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia poistnej zmluvy, t.j. dňa 8.7.2015.
28. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník Občiansky zákonník "), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 54 ods.1 , 2 Občianskeho zákonníka , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
31. Podľa § 797 ods. 1 , 2 , 3 Občianskeho zákonníka , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
32. Podľa § 799 ods. 1 , 2 , 3 Občianskeho zákonníka , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
33. Podľa § 295 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “), súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
34. Podľa čl. 10 bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-4)“ (ďalej len „VPP KAS-4“), je poistený povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidle (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona , tiež ak sa usmrtí alebo zraní osoba, dôjde k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia alebo ak do okolia uniknú nebezpečné veci.
35. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona , škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. (pozn. súdu 2.660,- EUR)
36. Podľa čl. 10 bod 16 VPP KAS-4, poistený je povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka . Pokiaľ MV bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká.
37. Podľa čl. 10 bod 18 VPP KAS-4, ak malo porušenie povinnosti uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto článku podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti alebo pokiaľ to spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne, je poisťovňa oprávnená plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosť plniť.
38. Podľa čl. 12 body 3, 5 písm. b), 7 a 13 VPP KAS-4 za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A - D poskytne poisťovňa poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach Slovenskej republiky. Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Poistenie sa nevzťahuje na poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia.
39. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke “), dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona .
40. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) , d) Zákona o cestnej premávke , účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi; d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 42. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. “), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Podľa § 295 CSP , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou (č.l. 2-5), splnomocnením zo dňa 2.8.2017 (č.l. 6), vyúčtovaním trov právneho zastúpenia (č.l. 9), osvedčením o registrácii pre DPH (č.l. 11), faktúrou č. DF20 95 zo dňa 31.7.2020 (č.l. 12 a 71), Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP 705-8 účinnými od 1.11.2015 (č.l. 13-16), oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.9.2020 (č.l. 17-18), osobitnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel OPP 276-4 účinnými od 1.10.2014 (č.l. 19-21), rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Csp/4/2017 -81 (č.l. 22-25), platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Csp/24/2017 (č.l. 26), rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4C/47/2016 -76 (č.l. 28-34), rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 32Cb/179/2010 (č.l. 35-37), rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/33/2016 (č.l. 38-41), rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/95/2015 -210 (č.l. 42-49), Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP KAS-4 účinnými od 1.10.2014 (č.l. 84-89), vyjadrením žalovaného (č.l. 92-96 a 101-104)), splnomocneniami (č.l. 97-99), osvedčením o registrácii pre DPH (č.l. 100), replika žalobcu (č.l. 118-124),
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/60/2019 (č.l. 120-124), duplika žalovaného (č.l. 137-144), zápisom o poškodení vozidla, z obhliadky zo dňa 15.7.2020 (č.l. 145), vyjadrením žalobcu zo dňa 18.3.2021 (č.l. 155-156), poistnou zmluvou č. návrhu 2769015746 zo dňa 8.7.2015, ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Súd vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré si súd postupom podľa § 295 CSP , v zmysle ktoré sú môže vykonať aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol. Do súdneho spisu bol pripojený súdny spis z konania tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 10C/67/2016 , pričom z tohto súdneho spisu súd vykonal dôkaz a oboznámil strany sporu s poistnou zmluvou číslo návrhu 2769015746 zo dňa 8.7.2015.
47. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov na pojednávaní ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
48. V konaní žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný spochybňoval, či bola medzi žalobcom vystupujúcom v postavení spotrebiteľa a žalovaným, vystupujúcim v postavení dodávateľa, uzatvorená zmluva o havarijnom poistení č. 6817285212/2769015746, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla žalobcu, zn. Y. Z., EČV: T.-XXXAR, č. karosérie K., keďže ju žalobca súdu nepredložil. Žalovaný tvrdil, že zmluva bola uzavretá a jej titulom mu žalovaný poistné plnenie čiastočne vo výške 4.366,48,-EUR aj plnil ešte pred podaním žaloby. Nedisponoval jej písomným vyhotovením a iba z toho dôvodu je súdu nepredložil.
49. Súd skúmal na námietku žalovaného ako aj z úradnej povinnosti, či je daná aktívna legitimácia žalobcu a zistil, že táto je daná.
50. V tomto smere súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
51. V posudzovanom prípade si súd do konania pripojil súdny spis z konania tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 10C/67/2016 , na ktorý poukazoval žalovaný s tým, že spor prejednávaný v danom konaní bol vedený medzi rovnakými sporovými stranami a to o tiež o plnení z poistnej zmluvy. Z uvedeného súdneho spisu mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, č. návrhu 2769015746 zo dňa 8.7.2015. Aktívna legitimácia žalovaného v súdnom konaní tak bola preukázaná. Súd pri uvedenej právnej otázke uvádza, že aj v prípade, ak by vychádzal z iných predložených listinných dôkazov v súdnom spise, predovšetkým z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.9.2020, ktoré žalovaný vystavil a doručil žalobcovi, dospel by k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný aj z tohto dôkazu. Z predmetného oznámenia mal súd za preukázané, že žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie vo výške 4.366,48,-EUR, za poistnú udalosť, ktorá vznikla dňa 11.7.2020 titulom poistnej zmluvy č. 6817285212/2769015746. Uvedené oznámenie tak podľa názoru konajúceho súdu bez pochybností preukazuje, že v čase vzniku poistnej udalosti, na ktorú žalovaný plnil poistné plnenie, teda v rozhodnom čase, bol žalobca oprávneným subjektom na plnenie z poistnej zmluvy, teda, že mu patrilo právo na vyplatenie poistného plnenia. V danom čase, pred začatím súdneho konania, mu bola vyplatená časť poistného plnenia vo výške 4.366,48,-EUR. Potom, vychádzajúc z uvedeného záveru by súd nemohol (ani v prípade, ak by poistnú zmluvu nemal k dispozícii) dospieť k opačnému záveru po začatí súdneho konania, iba z toho dôvodu, že žalobca písomné vyhotovenie zmluvy stratil, keď predmetom súdneho konania bola nevyplatená časť toho istého poistného plnenia z rovnakej poistnej udalosti vo výške 2.710,99,-EUR. Išlo by o plnenie stále založené na tom istom právnom základe. Aktívnu vecnú legitimáciu tak podľa názoru konajúceho súdu bolo možné v danom prípade, preukazovať aj inými dôkazmi, nie iba poistnou zmluvou, keď celkom nepochybne táto vyplývala z iných predložených dôkazov.
52. Súd pre úplnosť uvádza, že nevyhovel návrhu žalobcu a v zmysle edičnej povinnosti podľa § 189 CSP , neuložil žalovanému povinnosť predložiť poistnú zmluvu ako dôkaz proti sebe samému. Tu súd súhlasil s tvrdeniami žalovaného, že súd v konaní, ktoré je sporové, nemôže stranu sporu zaviazať preložiť dôkaz v jej neprospech a proti jej vôli. Nešlo by o prostriedok procesnej obrany strany sporu ale v podstate o prostriedok procesného útoku strany voči sebe samej, ktorý nie je strana sporu povinná
predložiť. Súd nemôže uložením povinnosti nútiť jednu stranu k oznámeniu informácií potrebných k úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. Ako uviedol aj žalovaný, aj podľa názoru konajúceho súdu, by takýto postup súdu bol v rozpore s princípmi, na ktorých stojí civilné konanie. Ustanovenie § 189 CSP , sa okrem uvedeného, podľa názoru konajúceho súdu vzťahuje na tretie osoby a nie na strany sporu. K tomu podporne súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Odo 12612/2006 , ktoré je použiteľné analogicky. V Civilnom sporovom poriadku nie je upravený procesný postup, ktorým by súd prinútil žalovaného oznámiť skutočnosti, ktoré potrebuje žalobca na podanie riadnej žaloby. Takýmto postupom by súd napomáhal jednej strane sporu viesť spor proti druhej strane sporu, čo by bolo neprípustné.
53. Súd ďalej zistil, že v konaní nebolo sporné, že dňa 11.7.2020 vznikla na osobnom motorovom vozidle žalobcu, poistná udalosť.
54. V konaní nebolo ďalej sporné ani to, že vozidlo žalobcu bolo po dopravnej nehode značne poškodené (ako sa vyjadril sám žalobca) a že si žalobca zabezpečil opravu motorového vozidla spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen. Po oprave vozidla bola uvedenou spoločnosťou vystavená faktúra DF20 95 zo dňa 31.7.2020 vo výške 7.227,47,-EUR, ktorá bola splatná dňa 14.8.2020.
55. V konaní, ako už súd uviedol nebolo sporné, že žalovaný dňa 16.9.2020 listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“, oznámil žalobcovi výpočet poistného plnenia vo výške 4.366,48,- EUR. Žalovaný poistné plnenie krátil v sume 2.860,99,-EUR a to v časti 936,60,-EUR za neprimerane účtovanú prácu (30,-EUR/1Nh s DPH), v časti 1.165,03,-EUR za nedoloženie nadobúdacích dokladov k náhradným dielom, v časti 124,20,-EUR za opravu krytu dverí (tieto boli namiesto opravy vymenené), za spoluúčasť 150,-EUR a v časti 485,16,-EUR za neprivolanie polície. Sumu krátenia, s výnimkou spoluúčasti vo výške 150,-EUR, t.j. vo výške 2.710,99,-EUR žalobca uplatnil v tomto súdnom konaní.
56. Sporné v konaní bolo, či žalovaný krátil poistné plnenie dôvodne a v súlade s Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP KAS-4 účinnými od 1.10.2014 (ďalej len „VPP KAS-4“), alebo nie.
57. Z ustanovenia § 799 ods. 1 OZ vyplýva pre poisteného (žalobcu) povinnosť zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené. Občiansky zákonník Občiansky zákonník teda ukladá žalobcovi povinnosť dodržiavať povinnosti, ktoré rozdeľuje do troch skupín a to povinnosti dohodnuté v poistnej zmluve, povinnosti ustanovené v Občianskom zákonníku (vrátane tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ ) a povinnosti uvedené v poistných podmienkach. V ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka , sú upravené povinnosti poisteného (žalobcu) písomne oznámiť bez zbytočného odkladu poistiteľovi (žalovanému), že nastala poistná udalosť, pravdivo vysvetliť vznik poistnej udalosti, pravdivo informovať o jej rozsahu a pravdivo informovať o jej následkoch a predložiť doklady, ktoré si žalovaný vyžiada, pričom v poistných podmienkach môžu byť dohodnuté aj ďalšie povinnosti. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka , upravuje sankciu pre žalobcu, v prípade ak vedome poruší povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2, ak takéto vedomé porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Za splnenia uvedených podmienok, je žalovaný oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť a to podľa toho, aký vplyv malo porušenie povinností, na rozsah jeho povinnosti plniť. Pod vedomosťou o porušení povinnosti treba rozumieť nielen úmyselné zanedbanie povinnosti, ale aj stav, za ktorého osoba oprávnená na poistné plnenie vedela alebo musela vedieť o povinnosti a túto napriek tomu nesplnila.
58. Súd následne pristúpil k posúdeniu dôvodov krátenia poistného plnenia týkajúceho sa opravy motorového vozidla, t.j. náhrady za pracovné výkony, za použité náhradné diely a krátenia za neprivolanie polície.
59. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu nepredloženia hodnoverných dokladov o náhradných dieloch žalobcom, keď žalobca predložil na preukázanie opravy iba faktúru za opravu vozidla, súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že nemal v konaní preukázané, že by bol žalovaný požiadal žalobcu v súlade s čl. 10 bod 16 VPP KAS -4, na predloženie hodnoverných dokladov za opravu motorového vozidla. Žalovaný nepredložil v tomto smere súdu žiadny dôkaz. Potom súd dospel
k záveru, že žalobca takúto povinnosť, o ktorej splnenie nebol požiadaný, ani nemal dôvod splniť. Pokiaľ ide o preukázanie výšky škody predložením faktúry, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/60/2019 , na ktorý poukazoval aj žalobca, ktorý v otázke, či je faktúra dostatočným dokladom na preukázanie výšky škody, dospel k záveru, že: „Nakoľko žalobkyňa riadne zdokladovala výšku škody doložením faktúry od servisu a nemala povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov, žalovaný nemohol po práve krátiť poistné plnenie s odkazom na § 779 ods. 3 Občianskeho zákonníka s použitím čl. VI. bodu 16 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie. Postup žalovaného, pokiaľ vypočítava náhradu škody len v programe I., nemožno považovať za objektívne zistenie výšky škody; vyúčtované náklady servisom, ktorý vykonal opravu motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne, nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom spochybnené. Zároveň je potrebné poukázať na to, že podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka len v prípade, ak malo vedomé porušenie povinnosti uvedených v § 779 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu.“
60. Súd neprisvedčil ani argumentácii žalovaného o tom, že z dôvodu nedostatkov faktúry, je faktúra v rozpore so zákonom a preto ju nie je možné preskúmať. Súd k uvedenému tvrdeniu žalovaného poukazuje na to, že ak aj má predložená faktúra nejaké nedostatky, je potrebné vychádzať z toho, že žalobca bol aj vo vzťahu k servisu, ktorý opravu jeho motorového vozidla vykonal a faktúru vystavil, v právnom postavení spotrebiteľa a nemôže niesť zodpovednosť za prípadné nedostatky faktúry, ktorú v zostávajúcej časti sám uhradil. Žalovaný nevyužil v tomto smere svoje právo v zmysle čl. 12 bod 7. VPP KAS-4 a neurčil opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Súd ďalej uvádza, že v žalobcom predloženej faktúre sú uvedené práce aké boli vykonané aj náhradné diely, ktoré boli použité. Ak žalovaný nevyužil svoje právo v zmysle čl. 12 bod 7. VPP KAS-4 a neurčil opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, potom je aj z tohto dôvodu potrebné vychádzať zo žalobcom predloženej faktúry. Žalobca nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krátenie poistného plnenia za nedoloženie nadobúdacích dokladov o sumu 1.165,03,-EUR, súd považoval za nedôvodné.
61. Nemôže byť na ťarchu žalobcu ani to, že si pri výmere autoservisu vybral ním zvolený autoservis, ak ide o subjekt, ktorého predmetom činnosti je oprava cestných motorových vozidiel. Ak si potom žalobcom zvolený servis za tie isté služby účtuje vyššie ceny ako napríklad zmluvný servis žalovaného, ešte to nemusí znamenať, že ide o náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na opravu vozidla. Nebolo preukázané, že by existoval rozdiel v kvalite alebo kvantite žalobcovi poskytnutej opravy v porovnaní s inými servismi. Súd tak nemohol konštatovať, že by náklady na opravu vozidla neboli vynaložené účelne. Všetky náklady boli riadne vyúčtované faktúrou. Krátenie ceny hodinovej práce za prácu neautorizovaného servisu o sumu 936,60,-EUR, súd potom v danom prípade tiež považoval za neodôvodnené.
62. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia za opravu krytu dverí o sumu 124,20,-EUR, tu súd nespochybňuje, že podľa zápisu o poškodení motorového vozidla z ohliadky zo dňa 15.7.2020, nešlo o diel určený na výmenu. Tento mal byť opravený lakovaním. Žalovaný však súdu k tomuto kráteniu nepreukázal, prečo a na základe akého ustanovenia zmluvy, resp. zmluvných podmienok, krátil poistné plnenie práve o sumu 124,20,-EUR. Súd z predloženej faktúry č. DF20 95 zistil, že cena nového náhradného dielu „kryt“ bola vo výške 104,50,-EUR. Potom, ak podľa tvrdení žalovaného, krátená suma je rozdielom medzi novým dielom a opravou pôvodného dielu, nemožno ani po započítaní zodpovedajúcej ceny práce pri oprave, resp. pri výmene, nijako dospieť k výške krátenia poistného plnenia o 124,20,-EUR. Súd preto uvedené krátenie považoval za nepreukázané. Súd pre úplnosť poznamenáva, že na predmetnej faktúre je vyúčtovaný ešte jeden „kryt“, ten je však ešte lacnejší, ako kryt použitý súdom pri uvedenom výpočte krátenia.
63. Napokon, sa súd zaoberal krátením poistného plnenia za neprivolanie polície. Pri skúmaní vedomosti žalobcu o existencii určitej povinnosti, súd nevychádza iba z preukázania skutočnej vedomosti žalobcu o svojich povinnostiach, ale aj z vedomosti predpokladanej. Poistený má vedieť o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi a na ktorých sa dohodol v poistnej zmluve (v súlade so zásadou „neznalosť zákona neospravedlňuje“) a to bez ohľadu na to, či to tak v konkrétnom prípade bolo. Tu súd poukazuje na to, že žalobca nebol účastníkom dopravnej nehody prvýkrát. Samotný žalobca uviedol, že sa už v minulosti domáhal vyplatenia kráteného poistného plnenia aj v konaní Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 12Csp/4/2017 , ako aj pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 19Csp/24/2017 , v ktorých súdy zaviazali žalovaného uhradiť krátené poistné plnenie za náhradné diely
a za pracovné úkony. V uvedených sporoch išlo o totožnú poistnú zmluvu aj o totožné motorové vozidlo. Okrem uvedeného, aj žalovaný v konaní uviedol, že žalobca bol žalobcom v ďalšom súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 10C/67/2016 - 173 zo dňa 13.11.2018, v ktorom rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/89/2019 zo dňa 20.5.2020 bola vyriešená totožná otázka, t.j. otázka, že krátenie poistného plnenia z dôvodu neprivolania polície je dôvodné, dokonca za účasti totožných strán sporu. Už vzhľadom na uvedené zistenia, nemohol súd dospieť k záveru, že žalobca v šoku z dopravnej nehody neprivolal políciu. V jeho prípade nešlo o prvú nehodu. Naopak, bol už účastníkom viacerých dopravných nehôd a pri bežnej opatrnosti a starostlivosti o svoje práva a zo svojich vlastných skúseností vedel, že k dopravnej nehode je potrebné políciu privolať. Teda, žalobca mohol a mal predpokladať, že bolo potrebné privolať políciu aj k jeho dopravnej nehode a že ak to neurobí, potom, porušuje povinnosť privolať k dopravnej nehode políciu. Jeho obranu o šoku z dopravnej nehody, z dôvodu ktorého neprivolal políciu, preto súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a účelovú. Súd dospel k záveru, že žalobca o svojej povinnosti privolať políciu na miesto dopravnej nehody vedel zo svojich predchádzajúcich skúseností a vedome políciu neprivolal. Teda, žalobca vedome porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu nielen z § 799od s. 1 Občianskeho zákonníka , ale aj z čl. 10 bod 5 VPP KAS-4 a z ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke . Z dôvodu porušenia tejto povinnosti potom nebolo možné zo strany žalovaného objektívne a pravdivo zistiť skutočnú príčinu dopravnej nehody žalobcu (napr. porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, požitie alkoholu, neprimeraná rýchlosť a pod.). Nesplnenie povinnosti žalobcu, volať políciu k dopravnej nehode potom malo podstatný vplyv na posúdenie vzniku poistnej udalosti a rozsahu jej následkov, pretože len privolaním polície bolo možné objektívne zistiť, či žalobca dodržoval pravidlá cestnej premávky a napr. nepožil pred cestou alkohol, dodržiaval povolenú rýchlosť jazdy a pod., kedy by žalovaný prípadne mohol použiť niektorú z výluk poistenia. Porušenie tejto pravidiel cestnej premávky je považované za vedomé a má podstatný vplyv nielen na vznik poistnej udalosti ale aj na zväčšenie rozsahu jej následkov. O vzťahu k porušeniu zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 799 svedčí napr. rozhodnutie NS ČR 32 Odo 904/2003 , ktoré okrem iného pojednáva o prekročení najvyššej povolenej rýchlosti a pod. Pokiaľ z článku 10 bod 5 VPP KAS-4 vyplýva, že poistený je povinný nahlásiť každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom motorovom vozidle prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody (3.990,00 €) podľa § 125 Trestného zákona , tu súd poukazuje na to, že podľa predloženej faktúry vznikla žalobcovi škoda vo výške 7.227,47,-EUR. Súd akceptoval v tomto smere tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca vzhľadom na typ poškodeného OMV (AUDI Q7) a rozsah jeho poškodenia v rámci prejednávanej poistnej udalosti, si mal a mohol byť vedomý, že poškodenie jeho OMV prevyšuje 1,5 násobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona . Ak by aj žalobca nemal vedomosť o všeobecne známej skutočnosťou, že náhradné diely na vozidlá zn. AUDI sú drahé, potom už vzhľadom na jeho predchádzajúce dopravné nehody, musel žalobca vedieť už v čase vzniku dopravnej nehody, že mu vznikla škoda vyššia ako 3.990,-EUR, keď iba jedno diskové koleso stálo viac ako 1.500,- EUR a poškodené boli aj dvere a nárazník vozidla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že krátenie poistného plnenia o sumu 485,16,-EUR, na základe porušenia uvedenej povinnosti zo strany žalobcu, bolo dôvodné.
64. Pokiaľ ide o rozsah zníženia poistného, žalovaný môže znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť. Platí zásada proporcionality, pričom primeranosť zníženia posudzuje žalovaný a následne v prípade vzniku súdneho sporu súd, ad hoc úvahou podľa okolností toho ktorého prípadu. Zníženie poistného plnenia je oprávnením žalovaného, preto je na ňom, či svoje oprávnenie využije alebo nie. V danom prípade žalovaný krátil poistné plnenie o 10%. Súd s poukazom na skutočnosť, že neprivolanie polície k dopravnej nehode malo podstatný vplyv na posúdenie vzniku poistnej udalosti ako aj rozsahu jej následkov, keď nebolo možné objektívne zistiť, či žalobca dodržiaval pravidlá cestnej premávky pred (jeho štvrtou) dopravnou nehodou, súd nemohol považovať zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného iba o 10% za iné ako primerané.
65. Súd potom, po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo za konanie vyšlo najavo, konštatuje, že žaloba bola dôvodná v časti uplatnenej istiny vo výške 2.225,83,-EUR, za práce a náhradné diely pri oprave motorového vozidla žalovaného. V časti vo výške 485,16,-EUR, za neprivolanie polície k dopravnej nehode, súd žalobu za dôvodnú nepovažoval a v tejto časti ju zamietol.
66. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dôvodu, že sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 2.225,83,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia, keď v zmysle § 797 ods. 3 veta prvá OZ , plnenie je splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Keďže v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.9.2020 sa uvádza, že poistné šetrenie bolo ukončené dňa 16.9.2020, potom žalovaný bol povinný plniť žalobcovi do 1.10.2020. Do omeškania s sa dostal dňa 2.10.2020. Súd, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. , priznal žalobcovi úrok z omeškania zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.225,83,-EUR od 2.10.2020 do zaplatenia.
67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 , 2 CSP , t.j. pomerne podľa pomeru úspechu strán sporu. V spore bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Žalobca si uplatnil žalobou nárok v celkovej výške 2.710,99,-EUR (100 %). Súd mu priznal nárok vo výške 2.225,83,-EUR. Úspešnosť žalobcu tak predstavuje 82,10 %. Úspech žalovaného predstavuje 17,90 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 64,20 % (82,10 % - 17,90 %). V súlade s st. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.