Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-19-2019.pdf
PDF · 108.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej v právnej veci žalobcu: DALITRANS, s.r.o., so sídlom Veľké Bierovce 266, Trenčianske Stankovce, právne zastúpeným: JUDr. Viera Nováková, advokátka, ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5004 O-624/2018 zo dňa 06.12.2018 rozhodol takto:
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca správnou žalobou doručenou elektronicky správnemu súdu žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného - Národného inšpektorátu práce Košice, č. PO/BEZ/2018/5004 0-624/2018 zo dňa 06.12.2018, doručené žalobcovi dňa 10.12.2018 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu - Inšpektorátu práce Košice, č. 226/17/O/Obn zo dňa 24.09.2018, vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznať žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. Administratívne konanie 2. Návrhom zo dňa 24.08.2018, ktorý bol doručený prvostupňovému orgánu dňa 04.09.2018 sa žalobca domáhal obnovy konania pre nesprávny postup správneho orgánu voči žalobcovi, ktorému sa odňala možnosť zúčastniť sa na konaní pred Inšpektorát práce Košice, a ktorý bez nariadenia pojednávania vydal rozhodnutie č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017, čo mohlo mať podstatný vplyv na označené rozhodnutie a náprava sa už pre zmeškanie lehoty nemohla urobiť v odvolacom konaní. 3. Žalobca v návrhu na povolenie obnovy konania /i správnej žalobe podľa ust. § 194 a nasl. SSP / mal za to, že ide o vec správneho trestania a tvrdil, že v prípade označeného správneho konania o nepovolení obnovy konania ide o obnovu konania v správnom trestaní za porušenie povinností podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1, § 2 ods. 1 písm. a) bod 4, § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prvostupňový správny orgán vydal vo veci správneho trestania rozhodnutie pod sp. zn.: 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.500,- eur. O existencii uvedeného rozhodnutia získal žalobca podľa jeho tvrdení vedomosť, keď dňa 28.05.2018 nahliadol do správneho spisu a dňa 06.06.2018 mu bolo doručené vo fotokópii rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a dokladom o prevzatí predmetného rozhodnutia žalobcom 18.09.2017 do vlastných rúk a tak sa predpokladá, že zamestnankyňa žalobcu podpísala prevzatie zásielky obsahujúcej napadnuté rozhodnutie a mohlo dôjsť k ľudskému zlyhaniu. Uviedol tiež, že dňa 04.08.2018 žalobcovi bolo doručené oznámenie o tom, že žalovaný ako odvolací orgán nebude posudzovať odvolanie, ktoré podal po prevzatí rozhodnutia 06.06.2018. Toto oznámenie žalobca nenapadol v zákonnej lehote správnou žalobou.
4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 226/17/O/Obn zo dňa 24.09.2018, návrh na povolenie obnovy konania zamietol a obnovu konania nepovolil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že návrh na obnovu konania nebol podaný včas, podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku a dôvody, ktoré účastník konania v predmetnom návrhu uviedol, neboli dôvodmi pre ktoré obnovu konania podľa ust. § 62 Správneho poriadku možno povoliť. 5. Žalobca proti rozhodnutiu č. 226/17/O/Obn zo dňa 24.09.2018, ktoré mu bolo doručené 15.10.2018 podal včas odvolanie, v ktorom uviedol, že odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V danom prípade sú podľa žalobcu dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Dôvody odvolania, ktoré preukazujú rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, uviedol v písomnom odvolaní. 6. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/5004 0-624/2018 zo dňa 06.12.2018, odvolanie žalobcu zamietol, a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 226/17/O/Obn zo dňa 24.09.2018, ktorým nepovolil obnovu konania vedeného pred správnym orgánom prvého stupňa, v ktorom vydal rozhodnutie Inšpektorát práce Košice č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia rovnako ako správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania prevzatím rozhodnutia o uložení pokuty 18.09.2017, preto nielen odvolanie proti nemu, ale aj návrh na obnovu konania posúdil ako oneskorene podané. Podľa žalovaného žalobca sa o dôvode na obnovu konania nedozvedel ani dňa 04.08.2018, kedy mu bolo doručené oznámenie o tom, že správny orgán nebral do úvahy ním podané odvolanie proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice/ č. 226/17/O zo dňa 11.09.2017 a o dôvode obnovy konania sa žalobca nedozvedel ani 06.06.2018, kedy mu bolo na jeho žiadosť doručené právoplatné rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 226/17/O zo dňa 11.09.2017. Žalovaný uzavrel, že o dôvodoch na obnovu konania sa žaloba dozvedel doručením rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice/ č. 226/17/O zo dňa 11.09.2017 do vlastných rúk, dňa 18.09.2017. Preto jeho návrh na obnovu konania bol správnym orgánom prvého stupňa správne posúdený ako podaný v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 správneho poriadku. 7. V nadväznosti na ustanovenia § 60 Správneho súdneho poriadku žalovaný dospel k záveru, že ani dané odvolanie neodôvodňuje povolenie obnovy konania. K odvolaniu voči rozhodnutiu č. 226/17/ O/Obn zo dňa 24.09.2018 Národný inšpektorát práce uviedol, že nemôže pri posudzovaní prípadu brať do úvahy namietaný dôvod obnovy konania spočívajúci v tom, že žalobca nemal rozhodnutie Inšpektorátu Košice č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017 k dispozícii, pričom mohlo dôjsť k zlyhaniu ľudského faktora pri preberaní poštových zásielok v daný deň. Túto námietku považuje odvolací správny orgán za právne irelevantnú. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa zaslal rozhodnutie riadne poštovým podnikom a následne obdŕžal doručenku o prevzatí predmetného rozhodnutia č. 226/17/ O/Obn zo dňa 11.09.2017 s dátumom prevzatia dňa 18.09.2017 (ako dôkaz slúži doručenka, ktorá je súčasťou administratívneho spisu). 8. Preto doručenie predmetného rozhodnutia právnej zástupkyni účastníka konania v roku 2018 sa nepovažuje za doručenie v zmysle správneho poriadku, a to z dôvodu, že účastník konania v označenom administratívnom konaní nepredložil splnomocnenie, na základe ktorého by bola právna zástupkyňa oprávnená preberať poštové zásielky za účastníka konania a konať v jeho mene. Splnomocnenie právnej zástupkyne JUDr. Viery Novákovej bolo predložené ako príloha odvolania voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017 a bolo doručené na inšpektorát práce dňa 20.06.2018. 9. Odvolací správny orgán poukázal najmä na znenie ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Tvrdenie žalobcu o tom, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel až dňa 06.06.2018 pokladal za zavádzajúce. 10. Národný inšpektorát mal i za to, že v konkrétnom prejednávanom prípade neboli splnené zákonom taxatívne uvedené dôvody na povolenie obnovy konania - neboli predložené žiadne nové dôkazy a najavo nevyšli žiadne nové skutočnosti. Odvolací správny orgán posúdil tieto dôvody ešte pred zaslaním oznámenia o oneskorene podanom odvolaní. Účastník konania sa v odvolaní proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania obmedzil iba na tie skutočnosti, ktoré uvádzal v samotnom ním podanom odvolaní voči predchádzajúcemu rozhodnutiu Inšpektorátu Košice č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017. Národný inšpektorát práce uzavrel, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, pričom účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy a nevyšli najavo ani nové skutočnosti,
ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci a oprávňovali by povolenie obnovy konania podľa § 62 Správneho poriadku. Správna žaloba vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu 11. Správnou žalobou žalobca namietal, že správny orgán neprejednal v správnom konaní správny delikt na ústnom pojednávaní, ktoré žalobca považoval za žiaduce pre konečné rozhodnutie. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu o nepovolení obnovy konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh na obnovu konania nepovolil aj z dôvodu, že v rámci začatého správneho konania nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. S týmto názorom sa žalobca nestotožnil, pretože správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o uložení pokuty č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017 vychádzal z jediného dôkazu, a to zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 27.03.2017, ktorá bola spísaná s pánom J. U.. Dôkaz bol získaný pred začatím správneho konania a účastník konania nemal možnosť menovanému klásť otázky. Žalobca tvrdí, že vo veci malo byť nariadené ústne pojednávanie, na ktorom by bol ako svedok vypočutý J. U.. V danom administratívnom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie, preto došlo k porušeniu jeho procesných práv a žalobca poukazujúc na ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. 12. Poukázal na to, že žalovaný žalobcovi zaslal oznámenie v oneskorene podanom odvolaní zo dňa 27.07.2018, v ktorom konštatoval zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Preto žalobca podal dňa 24.08.2018 návrh na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 62 ods. 1 pís. a) Správneho súdneho poriadku na príslušný inšpektorát práce. Dôvody na obnovu konania videl v tom, že nesprávnym postupom správneho orgánu, nenariadením pojednávania sa žalobcovi v administratívnom konaní odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, kde nemohol klásť otázky svedkovi, ktorý vypovedal v rámci výkonu inšpekčnej činnosti u žalobcu tak, že kontrolný orgán uzavrel výkon inšpekčnej činnosti na zisťovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania so záverom o porušení povinností žalobcu na úseku nelegálneho zamestnávania, a uložil mu v administratívnom konaní pokutu 3.500,- eur. Žalobca namietal skutočnosť, že správny orgán vychádzal z jediného dôkazu, ktorým bola zápisnica spísaná s J. U., pričom účastník konania nemal možnosť menovanému klásť otázky a tvrdil, že v danom prípade malo byť nariadené ústne prejednanie veci. 13. Podľa žalobcu procesný postup správneho orgánu žalobcovi objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci, a to vrátane vykonávania dokazovania a správny orgán neakceptovaním jeho procesných práv v konaní pred správnym orgánom, porušil jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a v tomto smere poukazuje na nález ÚS SR III. ÚS 231/2010 z 25.08.2010, z ktorého vyplýva povinnosť nariadiť ústne pojednávanie nielen v priestupkových veciach. Žalobca mal za to, že existoval dôvod povolenia obnovy konania, lebo skutkový stav nebolo možné jednoznačne ustáliť a na zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Poukázal pritom na zásadu materiálnej pravdy, ktorá vyžaduje, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. 14. Vo vyjadrení žalovaný 03.06.2019 k žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2018/5004 0-624/2018 zo dňa 06.12.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, lebo dôvody na povolenie obnovy konania neboli splnené a samotný návrh na obnovu bol podaný oneskorene. Zdôraznil, že žalobca opakovane namietal nedôvodne, že žalovaný nezabezpečil vykonanie dôkazných prostriedkov, ktorými by bola odstránená spochybniteľnosť tvrdenia žalovaného o využívaní závislej práce žalobcom bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a opakovane namietal skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa vychádzal z jediného dôkazu, ktorým bola zápisnica spísaná s J. U., pričom žalobca nemal možnosť menovanému klásť otázky a tvrdil, že v danom prípade malo byť nariadené ústne prejednanie veci. Na základe uvedeného navrhol konajúcemu súdu, aby po vykonanom dokazovaní na návrh žalobcu preskúmal predmetné rozhodnutie a žalobu zamietol ako nedôvodnú. 15. Žalobca sa v replike zo dňa 07.08.2019 vyjadril k správnej žalobe opakujúc tie isté argumenty o porušení judikatúry Ústavného súdu, súdov SR, odňatí práva na súdnu a inú a právnu ochranu s nemožnosťou zúčastniť sa ústneho pojednávania vo veci správneho trestania pri uložení pokuty, a dôvodiť proti vykonanému jedinému dôkazu, ktorým bolo označenie osoby a jej konštatovanie, že je zamestnaný u žalobcu, čím mali správne orgány za naplnené, že došlo k porušeniu zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Právne názory správneho súdu
16. Súd v konaní podľa zákona č. 162/02015 Z. z. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd preto podľa § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol. 17. Z obsahu správnej žaloby správny súd zistil, že preskúmavanými sú rozhodnutia žalovaného zo 06.12.2018, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý nepovolil na žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania dňa 24.09.2018. Konštatuje, že žalobné dôvody uvádzané žalobcom sú totožné ako uvádzané odvolacie dôvody, ale tie nie sú základom ani dôvodom pre povolenie obnovy konania podľa § 62 správneho poriadku a návrh na povolenie obnovy konania žalobca podal oneskorene, v rozpore s § 63 ods. 3 správneho poriadku.
Podľa § 62 zákona č. 71/1967 Zb. z o správnom konaní(1) Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. (2) Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.(3) Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu občana a účastník konania nadobudol práva dobromyseľný. Podľa § 63 (1) zákona č. 71/1967 Zb. z o správnom konaní obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.(2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. (3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.(4) Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.(5) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. Podľa § 64 zákona č. 71/1967 Zb. z o správnom konaní (1) Nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa. (2) Pokiaľ sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci.(3) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.(4) Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať (podať rozklad). 18. Správny súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nejde o správne trestanie, za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1, § 2 ods. 1 písm. a) bod 4, § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako bolo toto zavinené protiprávne konanie vymedzené správnym orgánom ako dôvod, pre ktorý bolo začaté správne konanie a dôvod pre uloženie pokuty vo výške 3 500 Eur. Prvostupňový správny orgán vydal vo veci správneho trestania vedeného proti žalobcovi rozhodnutie pod sp. zn.: 226/17/O/ Obn zo dňa 11.09.2017, ktorým uložil pokutu vo výške 3.500 eur. O existencii uvedeného rozhodnutia a o jeho obsahu nemal žalobca podľa jeho tvrdení vedomosť a dňa 28.05.2018 nahliadol do správneho spisu a dňa 06.06.2018 mu bol do vlastných rúk doručené vo fotokópii rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k.: 226/17/O zo dňa 11.9.2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a dokladom o prevzatí predmetného rozhodnutia žalobcom 18.09.2017. Z administratívneho spisu vyplýva, že toto rozhodnutie mu bolo doručené do vlastných rúk v uvedený dňa 18.9.2017. 19. K otázke námietky včasnosti podaného návrhu o povolení obnovy konania správny súd konštatuje, že žalobca sa o dôvodoch obnovy dozvedel v čase, keď prebral rozhodnutie 18.09.2017 a nie neskôr t.j. 06.06.2018. Preto lehota na podanie návrhu na obnovu konania márne uplynula podľa § 63 ods. 1,2,3, 4 správneho poriadku, počítajúc od 18.9.2017. Správny súd odkazuje na § 63 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je potrebné podať návrh podľa ods. 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy najneskôr do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
20. Vychádzajúc z obsahu podstatných z argumentov, motivácia žalobcu bolo dosiahnuť v správnej veci a v administratívnom konaní, obnovu konania, v ktorom mal správny orgán prvého stupňa nariadiť pojednávanie podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Prevzatím rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. k.: 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a dokladom o prevzatí predmetného rozhodnutia žalobcom 18.09.2017, je nutné konštatovať, že včasným podaním odvolania mohol uplatniť ním namietané právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 21. Dňa 24.09.2018 Inšpektorát práce Košice potom dôvodne nepovolil obnovu konania z ním uvádzaných dôvodov a na návrh žalobcu konštatoval, že Inšpektorát práce Košice vykonal inšpekciu 27.03.2017, podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení so zákonom 82/2005 Z. z. § 5 ods. 1 písm. a) na pracovisku žalobcu, kde bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na základe výsledku protokolov o inšpekcii zo dňa 18.04.2007 boli uvedené nedostatky jeho obsahom v znení jeho dodatku. V súlade s týmto záverom došlo k vyvodeniu administratívnej zodpovednosti rozhodnutím pod sp. zn.: 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017, ktoré žalobca prevzal 18. 9. 2017 a proti ktorému nepodal včas odvolanie. 22. Podľa správneho súdu v priebehu celého správneho konania dôležitým a rozhodujúcim bol fakt včasnosti podania návrhu na obnovu konania, pričom primárne išlo žalobcovi o prinavrátenie administratívneho konania do štádia riadneho konania o uložení pokuty žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keď správny orgán prvého stupňa i žalovaný konštatovali, že rozhodnutie o uložení pokuty č. 226/17/O/Obn zo dňa 11.09.2017 bolo žalobcovi doručené 18.09.2017 a návrh na povolenie obnovy konania bol podaný po uplynutí 3 mesačnej lehoty 20.06.2018. 23. Správny súd pripomína, že prvotne bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania 14.07.2017, kde sa mal žalobca možnosť vyjadriť aj k podkladom rozhodnutia a ten sa vyjadril 24.07.2017. Následne bola uložená pokuta rozhodnutím zo dňa 11.09.2017 Inšpektorátom práce Košice, ktoré žalobca prevzal do vlastných rúk dňa 18.09.2017. Odvolanie a návrh na povolenie obnovy konania tak podal dňa 20.06.2018 ako aj 24.08.2018 oneskorene. 24. Podľa správneho súdu mal žalobca možnosť účasti na správnom konaní a využívania opravných prostriedkov, čo nevyužil, alebo zanedbal. K otázke nenariadenia ústneho pojednávania a vypočúvania svedka J. U., dôvodne orgány verejnej správy uzavreli, že výsluch zabezpečený v štádiu inšpekcie práce má primárny cieľ, zistiť, či došlo k naplneniu nelegálneho zamestnávania žalobcom a až po začatí správneho konania sa vykonávajú dôkazy v intenciách Správneho poriadku. Napokon správny súd dodáva, že nariadenie pojednávania vo veciach správneho trestania potrebné v spojitosti s § 21 ods. 1, podľa ktorého ho správny orgán nariadi vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa prispeje k objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. 25. Podľa správneho súdu žalovaný a Inšpektorát práce Košice nevyhoveli návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania, keď mali za preukázané, že došlo k doručeniu rozhodnutia, ktoré zakladá začiatok plynutia 3-mesačnej lehoty podľa § 63 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb., to znamená lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3 mesiace odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy konania, ktoré sú striktne upravené v ustanovení § 63 ods. 3 a 4 Správneho poriadku a zmeškanie lehoty nie je prípustné. 26. Správny súd poukazuje na fakt, že vo vyjadrení zo dňa 03.06.2019 konštatoval žalovaný správny orgán tiež, že spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, došlo k spáchaniu správneho deliktu žalobcom pre porušenie § 3 ods. 2 v spojitosti s § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúceho v tom, že zamestnával osobu, ktorá bola zistená 27.03.2017 o 12:50 a konštatovaný bol stav využívania závislej práce fyzickej osoby J. U., ktorý toto potvrdil priamo pri výkone inšpekčnej činnosti, ako osoba zamestnávaná v rozpore s predpismi o zákaze nelegálneho zamestnávania. Správny súd pripomína, že pri výkone inšpekcie, nejde o výsluch svedka ale o bezprostredne získaný dôkaz slúžiaci pre potrebné závery rešpektovania zákona o zákaze nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práci. Vychádzal z nepochybnej konštrukcie, že bolo nepochybne zistené nelegálne zamestnávanie, a i žalovaný už odkázal na rozsudok 7Sžo/223/2015 z 23.02.2017, ktorý vysvetľujúc právnu úpravu v § 19 a § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce. 27. Správny súd odkazujúc na právnu úpravu uvádza, že žalobca nedôvodne namietal, že právoplatné rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) SSP, v spojení s posúdením včasnosti a dôvodnosti návrhu na obnovu konania podľa § 62 a 63 správneho poriadku. Správny súd konštatuje, že k návrh na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. podal žalobca svojim písomným podaním z 24.08.2018 konštatujúc, že nemal k dispozícii rozhodnutie o uložení pokuty z 11.09.2017, ktoré prevzal až 18.06.2018. Rovnako tak súd konštatuje, že zásady právnej istoty sa premieta aj v dodržiavaní
zákonných ustanovení, ktoré upravujú lehoty ako časové úseky plynúce na uplatnenie práva a súčasne motivujú účastníkov súdnych i správnych konaní dbať na svoje práva a uplatňovať ich v zákonných lehotách. 28. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní v rámci práva záverečnej reči predniesol: „Trváme na tom, že správny orgán po začatí administratívneho konania mal nariadiť vo veci pojednávanie na prejednanie správneho deliktu § 20 ods. 1 SSP, ďalej konštatujeme, že rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 11.09.2017, prevzala zamestnankyňa žalobcu od doručovateľky, nenamietame, že to bola nekompetentná osoba. V skutočnosti sa žalobca o tomto rozhodnutí a začatí administratívneho konania a reakcii naň, dozvedel až prostredníctvom ustanovenej právnej zástupkyne, doručením rozhodnutia na jej výzvu od Inšpektorátu práce Košice dňa 06.06.2018, kedy predpokladá, že došlo aj k zaplateniu uloženej pokuty vo výške 3.500,- eur. Trváme na svojich žalobných dôvodoch, že správny orgán aj žalovaný porušili zákon, ak neprispeli k zákonnosti postupu v administratívnom konaní tak, že nepovolili obnovu konania.„ 29. Na tú istú otázku predsedu senátu zástupca žalovaného predniesol: „Trváme na svojich písomných vyjadreniach, i na dnešnom postoji k správnej žalobe, a máme zato, že rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť riadnym doručením dňa 14.09.2017, preto v následnom postupe na základe odvolania žalobcu, ktoré podal až 20.06.2018 v zmysle § 60 SSP, postupoval tak, že voči právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nevidel dôvod povoliť obnovu konania, pretože ide o právoplatné rozhodnutie. K otázkam právnym týkajúcich sa argumentov žalobcu udáva, že nenapĺňali dôvody § 63 ods. 3 SSP, pre ktoré by aj v prípade včasnosti podania návrhu na obnovu konania bolo možné postupovať. Takýmito dôvodmi boli ústne pojednávanie a právne vyhodnotenie existencie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.„ Posudzovaná žaloba nie je nedôvodná, lebo správny súd nezistil dôvody pre zrušenie administratívnych rozhodnutí uplatňované v tomto konaní. Preto bol povinný žalobu zamietnuť z hore uvedených dôvodov, posúdiac túto za prísnej aplikácie § 63 Správneho súdneho poriadku a ďalších dotknutých právnych predpisov administratívneho práva. 30. Správny súd, pokiaľ ide o správnosť argumentácie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by zmenili právny pohľad na procesno-právne otázky, ktoré súviseli s uplatnenými žalobnými námietkami žalobcu a závermi rozhodnutia žalovaného. Súd súhlasí a opakovane potvrdzuje, že pri vymedzení podmienok obnovy konania daných v § 62 Správneho súdneho poriadku, bol by dôvod povoliť obnovu konania z dôvodov v zákone uvedených a za splnenia včasnosti podania návrhu na povolenie obnovy konania žalobcom a preukázania tejto skutočnosti. 31. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nebol celkom ani čiastočne úspešný a žalovaný si odôvodené trovy konania neuplatnil. 32. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (podľa § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.