Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-241-2020.pdf
PDF · 156.48 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/241/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, 951 42 Zbehy 60, IČO: 34 013 997, zast.: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zast.: JUDr. Allan Böhm, advokát, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Pribratému účastníkovi konania súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia
1. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa 15.02.2016 na Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s § 112 stavebného zákona návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území Č. pre stavbu Strategického parku, k. ú. Q.Y., G., P., J., G., Č., ktorých vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, Nitra, keďže pokus navrhovateľa o získanie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný, pretože vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody nereagoval.
2. Stavebný úrad oznámením č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-005 zo dňa 29.02.2016 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a na deň 24.03.2016 nariadil ústne pojednávanie.
3. Zo zápisnice z ústneho pojednávania dňa 24.03.2016 č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-006 vyplynulo, že splnomocnený zástupca vyvlastňovaného (žalobcu) sa pojednávania zúčastnil a uplatnil písomné námietky v tom smere, že navrhovateľ nepredložil v rámci vyvlastňovacieho konania vyvlastňovanému za vyvlastnený pozemok náhradný pozemok v zmysle § 111b ods. 1 stavebného zákona, nakoľko Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy má záujem o náhradný pozemok. Ďalej bolo konštatované, že cena určená v znaleckom posudku nezodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti, keďže trhová cena vyvlastnených pozemkov predstavuje minimálne 50,- eur za m2, pričom primeraná náhrada sa zistí analyzovaním miestneho trhu všetkými troma rovnakými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych
cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Zároveň predložil znalecký posudok č. 1/2016, vypracovaný Ing. S. E., V. XX, K..
4. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vo veciach vyvlastňovacieho konania, rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) v súlade s § 108 stavebného zákona rozhodol tak, že vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi - žalobcovi:
LV KN- „E“ Druh pozemku Celková výmera parc. v m2 Podiel v m2 VŠH €/m2 Spoluvlastnícky podiel Náhrada (v €) za podiel čitateľ menovateľ XXXXXX Orná pôda 324 32,4 15,11 1 10 489,564 XXXXXX Orná pôda 1883 188,3 15,11 1 10 2 845,213 XXXXXXX Orná pôda 1904 190,4 15,11 1 10 2 876,944 XXXXXXX Orná pôda 2032 203,2 15,11 1 10 3 070,352 XXXXXXX Orná pôda 478 239 15,11 1 2 3 611,29 SPOLU 853,3 12 893,36
v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, Bratislava na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií pre stavbu „Strategický park - k. ú. Q., G., P., J., G. U. Č.“ v k. ú. Č..
5. Za vyvlastnené pozemky bola žalobcovi stanovená náhrada podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS -Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 12 893,36 eura.
6. Námietku vo veci výmeny pozemkov, ktoré sú predmetom vyvlastnenia v susedných katastrálnych územiach, Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol. Rovnako zamietol námietku týkajúcu sa výšky finančnej náhrady za vyvlastnenie a žalobcu odkázal bez prerušenia konania na súd. Taktiež zamietol námietku týkajúcu sa spôsobu výpočtu finančnej náhrady znaleckým posudkom.
7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku napadnuté prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra potvrdil s odôvodnením, že žalovaný vec preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa formálnou, ako aj vecnou stránkou prvostupňového rozhodnutia i procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a keďže nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
8. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2016, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení
9. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nezaoberal sa dôsledne argumentmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu.
10. Uviedol, že pred začatím samotného vyvlastňovacieho konania bol žalobcovi dňa 20.01.2015 doručený list s označením - Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v prílohe ktorej navrhovateľ zaslal návrh kúpnej zmluvy, v ktorom na základe znaleckého posudku ponúkol za pozemky vo vlastníctve žalobcu sumu 12 893,36 eura. Žalobca na ponuku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s predajom a s cenou, ktorú navrhol na základe znaleckého posudku navrhovateľ, keďže cena bola podľa názoru žalobcu značne podhodnotená, na návrh nereagoval. Argumentácia o nízkej cene pozemkov, ktorú vyjadril žalobca v odpovedi na návrh kúpnej zmluvy bola prezentovaná právnym zástupcom žalobcu na
ústnom pojednávaní dňa 24.03.2016 na Okresnom úrade Nitra, v priebehu ktorého predložil písomné námietky, ktorými poukazoval na nesprávne určenie ceny za vyvlastňované pozemky v znaleckom posudku. Poukazoval na fakt, že pri použití metódy polohovej diferenciácie je nutné, aby cena akou bola vyvlastňovaná nehnuteľnosť ocenená, zodpovedala trhovej cene rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na znalecký posudok č. 1/2016, vypracovaný znalcom Ing. S. E., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie stavebné konštrukcie, odhad nehnuteľností zo dňa 16.01.2016. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na účely vyvlastňovania pozemkov, ktoré patria do vlastníctva iného subjektu - Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Pozemky, ktoré patria do vlastníctva tohto subjektu, boli taktiež určené na výstavbu predmetného strategického parku a sú v priamom susedstve s vyvlastňovanými pozemkami žalobcu, čo dokazuje aj zobrazenie umiestnenia dvoch najväčších parciel pozemkov Biskupstva Nitra a pozemkov žalobcu prostredníctvom katastrálnej mapy. Uviedol, že obe skupiny pozemkov sa vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou s rozdielom tej skutočnosti, že pri pozemkoch Biskupstva Nitra ustanovil Ing. S. E. v znaleckom posudku s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu vyvlastňovaných pozemkov na 27,- eur za m2.
11. Vo vzťahu k argumentácii o objektívnom stanovení ceny vyvlastňovaných nehnuteľností formou znaleckého posudku poukázal na ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva nutnosť analyzovania miestneho trhu s použitím všetkých troch spomínaných metód pri určovaní ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom použitím metódy polohovej diferenciácie, na ktorú skutočnosť dôsledne žalobca upozorňoval vo svojom odvolaní. Bol názoru, že žalovaný sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s argumentá-ciou žalobcu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže preskúmanie správnosti transparentnosti a objektívnosti znaleckého posudku by malo značný vplyv na výšku priznanej finančnej náhrady a na charakter samotného rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že dôležitosť argumentácie žalobcu, ktorá smerovala voči spôsobu akým bol znalecký posudok vykonaný, nemala podľa obsahu rozhodnutia na žalovaného žiaden vplyv, keďže sa nevysporiadal s danou argumentáciou a konal tak v rozpore s princípom materiálnej pravdy a nutnosťou spoľahlivo a precízne zistiť skutočný stav veci, ako aj vysporiadať sa s námietkami a argumentáciou žalobcu.
12. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/16/2008 mal za zrejmé, že žalovaný mal možnosť vykonať dodatočné dokazovanie vo veci na účel spoľahlivého zistenia skutočného skutkového stavu ustanovením znalca v zmysle správneho poriadku.
13. Nesúhlasil s tvrdeniami, ktoré boli prezentované už v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a ktoré potom potvrdil žalovaný bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia. Uviedol, že navrhovateľom je právnická osoba, ktorá je 100% dcérskou spoločnosťou žalovaného a v nedávnej minulosti bol v 100% vlastníctve žalovaného. Navrhovateľ v konaní aj podľa svojich vlastných tvrdení vystupuje v mene Slovenskej republiky, teda štátu pri realizovaní strategických cieľov - prípravy priemyselného parku pre príchod významného investora. Bol presvedčený, že navrhovateľ ako právnická osoba, v ktorej 100% vlastníckym podielom disponuje žalovaný, a teda zákonite disponuje pozemkami, ktoré by mohol ponúknuť ako náhradu za vyvlastňované pozemky žalobcu. Konštatoval, že ani jedna zo žalobcom špecifikovaných možností poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku zo strany žalobcu nebola realizovaná a napriek týmto skutočnostiam žalovaný potvrdil argumentáciu stavebného úradu a opätovne zamietol námietku žalobcu s odkazom na tvrdenie navrhovateľa, že nedisponuje žiadnymi dostupnými pozemkami.
14. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci toto rozhodnutie potvrdil, čím podľa jeho názoru značne zasiahol do práv žalobcu, ktorý sa svojou argumentáciou snažil o určenie primeranej a zákonnej náhrady za svoje vyvlastňované pozemky.
15. Žalobca podanie žaloby odôvodnil ďalej tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že značná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje iba na sumarizáciu faktov predchádzajúceho konania, citovanie odvolaní žalobcu, uvedenie ustanovení príslušných právnych predpisov a strohé odmietnutie návrhov žalobcu bez akéhokoľvek podrobnejšieho odôvodnenia podaných námietok a argumentácie žalobcu.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 13.06.2016 uviedol, že sa v rozhodnutí stotožnil s právnym názorom okresného úradu, keď v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
18. Poukázal na to, že okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie k vyvlast-neným pozemkom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Okresný úrad pri námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpoveda-júcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia odkázal okresný úrad žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania.
19. Poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999 Z.z., ako aj stavebný zákon, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní. Zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k stavebnému zákonu osobitným zákonom, ktorý upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňova-cieho konania uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť - § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. Vzhľadom na uvedené ustanovenia zákona č. 175/1999 Z.z. žalovaný nebol oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správny orgán mal vo vyvlastňovacom konaní postupovať podľa § 36 správneho poriadku a nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.
20. Tvrdil, že žalobcom uvedenú judikatúru nie je možné v žiadnom prípade aplikovať na tento prípad, keďže nezohľadňuje príslušné ustanovenia zákona č. 175/1999 Z.z. ako osobitného predpisu vo vzťahu k stavebnému zákonu.
21. Žalovaný s poukazom na § 111b ods. 1 stavebného zákona konštatoval, že citované ustanovenie pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku a v tom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t. j. môže ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. Tvrdenie, že navrhovateľ vyvlastnenia, ako spoločnosť v 100% vlastníctve Slovenskej republiky zastúpenej správcom majetku štátu, ktorým je žalovaný, mohol ponúknuť ako náhradné pozemky iné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky by predpokladalo, že navrhovateľ vyvlastnenia by musel najprv získať pozemky do svojho vlastníctva, pričom takýto postup je v rozpore tak s ustanoveniami stavebného zákona, ako aj s účelom sledovaným zákonom č. 175/1999 Z. z. V danom prípade z vyjadrenia navrhovateľa vyvlastnenia vyplýva, že nemá vo svojom vlastníctve pozemky, ktoré by mohol použiť na zámenu, pričom uviedol, že má vo vlastníctve výlučne pozemky, ktoré nadobudol za účelom realizácie stavby a žiadne iné, ktoré by mohol žalobcovi ako náhradné pozemky prideliť. Preto zastáva názor, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď námietku žalobcu ohľadne poskytnutia náhrady za vyvlastnenie predmetných pozemkov formou zámeny pozemkov vo výroku rozhodnutia zamietol.
22. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia považoval za účelové. Bol názoru, že žalobca v tejto časti žaloby len cituje rozhodnutia NS SR, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti riadneho
odôvodnenia rozhodnutia a všeobecne uvádza, že podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa podmienku riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka
24. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/107/2016-67 zo dňa 23.05.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania - spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, ktorý vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2016 so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil a stotožnil sa s vyjadrením žalovaného a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z.z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. To je presne aj prípad žalobcu a pribratého účastníka, ktorí sa vo vyvlastňovacom konaní nedohodli na výške náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku žalobcu. V takomto prípade treba postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z..
25. Pribratý účastník tvrdil, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádza § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje aký inštitút má v takomto prípade žalobca využiť. Z dôvodovej správy, ako aj z logiky ust. § 4a ods. 4 vyplýva, že jeho účelom je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie, a preto je potrebné odkázať vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
26. Ďalej uviedol, že účelom vyššie citovaného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samotného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície.
27. Pribratý účastník zdôraznil, že ani doterajšia judikatúra vo veciach vyvlastnenia, na ktorú vo viacerých miestach žaloby poukazoval žalobca, nemôže byť automaticky aplikovaná aj v tomto prípade. Zastával názor, že v predmetnom prípade, konkrétne v otázke povinnosti správneho orgánu zaoberať sa s primeranosťou výšky náhrady, by mala byť možnosť aplikácie doterajšej judikatúry výrazne limitovaná, pretože táto judikatúra vychádza zo všeobecných predpisov a nezohľadňuje osobitnú úpravu § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách.
28. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu z dôvodu nesúhlasu žalobcu s náhradou za vyvlastnenie uviedol, že právna úprava stavebného zákona (§ 111b ods. 1) dáva prednosť prideleniu náhradného pozemku pred poskytnutím náhrady v peniazoch, avšak vždy len za predpokladu, že takéto majetkové vyrovnanie je možné. Zdôraznil, že majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku v danom prípade možné nebolo. Pribratý účastník tvrdil, že je obchodnou spoločnosťou a fakt, že jeho spoločníkom je štát, nijakým spôsobom negarantuje pribratému účastníkovi, že môže disponovať s pozemkami, ktoré vlastní štát. Nemá žiadne zákonné možnosti ako primäť svojho spoločníka, aby vykonal konkrétny právny úkon vo vzťahu k obchodnému partnerovi samotnej spoločnosti. Rovnako nemá zákonné možnosti ako donútiť štát, aby poskytol žalobcovi pozemky, preto argumenty žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako zavádzajúce a žalobu navrhol zamietnuť.
V.
Replika žalobcu
29. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike doručenej súdu dňa 29.07.2016 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, keďže primárna argumentácia žalobcu vyslovená v žalobe a taktiež v odvolaní zo dňa 14.04.2016 bola zameraná na spôsob určenia náhrady za vyvlastňované pozemky a na nedostatok právne relevantného odôvodnenia vyjadreného žalovaným. Taktiež nesúhlasil s neobjektívnym a netransparentným určením náhrady za vyvlastňované pozemky, pričom konštatoval, že si je sám vedomý spoločensky ekonomického významu pripravovanej investície, za účelom ktorej sú pozemky vo vlastníctve žalobcu vyvlastňované.
VI.
30. Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol rozsudkom č. k.1S/107/2016-126 zo dňa 08.09.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok žalovaný a pribratý účastník napadli samostatnými kasačnými sťažnosťami, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26.07.2017 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.1S/107/2016-126 zo dňa 08.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že „krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia v rámci stavebného zákona, pričom lex specialis právnu úpravu týkajúcu sa vyvlastňovania v režime zákona o významných investíciách vôbec nezohľadnil a ani neuviedol prečo.“
31. Krajský súd v Bratislave vo veci následne rozhodol rozsudkom č.k. 1S 197/2017 - 293 zo dňa 16.11.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Aj proti tomuto rozsudku podali žalovaný a aj ďalší účastník samostatné kasačné sťažnosti, o ktorých Najvyšší súdu SR rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Sžk/10/2018 zo dňa 30.09.2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/107/2016-293 zo dňa 16.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd dôsledne nerešpektoval právny názor kasačného súdu a stotožnil sa s argumentáciou sťažovateľov, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko postup požadovaný krajským súdom by bol v rozpore s účelom zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý v prípade pochybností do značnej miery určuje aj spôsob jeho výkladu.
32. Krajský súd v Bratislave vec opätovne prejednal riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a konštatoval, že žaloba nie je dôvodná.
VII.
Právne posúdenie
33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ) opätovne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Sžk/10/2018 zo dňa 30.9.2020 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP.
34. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci B. U. proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok X.-A. U. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok U. X. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok W.-G. proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. Preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
35. V preskúmavanej veci podal žalobca žalobu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení v spojení s rozhodnutím žalovaného, dňa 17.05.2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (OSP) podľa druhej hlavy piatej časti. Podľa ustanovení tejto hlavy sa
postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
36. Podľa ust. § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
37. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti SSP.
38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
42. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
43. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
44. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
45. Podľa § 1 zákona č. 175/1999 Z.z., tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov podľa tohto zákona sa týka iba pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby podľa § 1 ods. 2 alebo ods. 3 vrátane súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení (ďalej len "podnikový pozemok").
47. Podľa § 4a ods. 1, 2 a 4 zákona č. 175/1999 Z.z.:
(1) Na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné
nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.
(2) Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje písomným a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody.
(4) Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
48. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").
49. Podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (zákon o významných investíciách).
50. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.
51. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
52. Podľa § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
53. Podľa § 111b ods. 1 Stavebného zákona, náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.
54. Podľa § 111b ods. 2 Stavebného zákona, náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
55. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
56. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952 označeného ako Ochrana majetku: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
57. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ.
58. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť postupu orgánov rozhodujúcich o vyvlastnení v súvislosti s aplikáciou zák. č. 175/1999 Z.z. ako lex specialis na rozhodovanie vo veci náhrady za vyvlastňované pozemky, resp. na stanovenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona (v nadväznosti na správny poriadok) na rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie.
59. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR- OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 vyvlastnil žalobcovi vo verejnom záujme vlastnícke právo k pozemkom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia v prospech navrhovateľa vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. pre stavbu „Strategický park - k. ú. Q., G., P.Á.Ž., J., G. U. Č.“ v k. ú. Č.U..
60. Za vyvlastnené pozemky bola žalobcovi stanovená náhrada podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS -Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 12 893,36 eura.
61. Nespornou skutočnosťou je, že predmetná stavba strategického parku je významnou investíciou, ktorá je uskutočňovaná vo verejnom záujme.
62. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zákonnými predpokladmi vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za primeranú náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v Stavebnom zákone (§ 108 až § 118), ktorý okrem toho, že v § 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Pri vyvlastnení, ako výnimočnom spôsobe zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky, korešpondujúce s čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Preto medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha, spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady.
63. Jednou zo základných podmienok vyvlastnenia je existencia verejného záujmu na vyvlastnení. Samotný pojem verejný záujem je neurčitý právny pojem, pričom z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že pokiaľ ide o kritérium verejného záujmu, je ponechaný na jednotlivých štátoch pomerne široký rámec voľnej úvahy. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žalobných námietok a zistil, že podmienka verejného záujmu bola v konaní správnymi orgánmi riadne identifikovaná ako investícia významne ovplyvňujúca objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky, ako o investícii vo verejnom záujme, t.j. ktorej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemu výroby ako aj v exportnej schopnosti. Preto je nesporné, že sa ňou pozitívne ovplyvní výroba a zamestnanosť v Slovenskej republike, čo sa následne priaznivo prejaví v ekonomike, v znížení nezamestnanosti ako aj v sociálnej sfére. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že vo veci bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daných pozemkov ako jedna zo základných podmienok vyvlastnenia. Splnenie tejto podmienky bolo preukázané predložením Osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia
pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, a preto bol ďalší účastník oprávnený na podanie návrhu na vyvlastnenie. Potom súd musí prijať záver, že v napadnutom rozhodnutí bol verejný záujem na vyvlastnení dotknutých pozemkov náležite skúmaný a aj preukázaný. Realizácia stavby je v zmysle citovaných osvedčení významnou investíciou a jej uskutočnenie je celkom zjavne vo verejnom záujme, čo konajúce správne orgány zistili a v preskúmavaných rozhodnutiach aj primerane odôvodnili.
64. Rozsah vyvlastnenia predmetných pozemkov bol v preskúmavanom rozhodnutí o vyvlastnení celkom jasne vymedzený, čo vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené, že sa vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy. Súčasne vo výroku je uvedená tabuľka, v ktorej sú uvedené čísla listu vlastníctva, na ktorom sa predmetné pozemky nachádzajú spolu s výmerou uvedeného pozemku a spoluvlastníckym podielom na danom pozemku.
65. V prejednávanej veci je nepochybné, že proces vyvlastňovania na účely prípravy významných investícií definovaných v § l ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z. o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, sa primárne riadi právnou úpravou zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k právnej úprave vyvlastnenia podľa stavebného zákona. Je nepochybné, že obe tieto úpravy predstavujú ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavného práva vlastniť majetok, prípustnú a predvídanú v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR.
66. Ďalšou z nevyhnutných podmienok vyvlastnenia je, že musí byť uskutočnené za primeranú náhradu. Žalobca v konaní pred orgánom verejnej správy a aj v podanej žalobe namietal výšky primeranej náhrady za vyvlastnenie a v tejto súvislosti predložil aj znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný znalcom Ing. S. E.Á., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie stavebné konštrukcie, odhad nehnuteľností zo dňa 16.01.2016 s tým, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na účely vyvlastňovania pozemkov, ktoré patria do vlastníctva iného subjektu - Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Pozemky, ktoré patria do vlastníctva tohto subjektu, boli taktiež určené na výstavbu predmetného strategického parku a sú v priamom susedstve s vyvlastňovanými pozemkami žalobcu. Obe skupiny pozemkov sa vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou s tým rozdielom, že pri pozemkoch Biskupstva Nitra ustanovil Ing. S. E. v znaleckom posudku s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu vyvlastňovaných pozemkov na 27,- eur za m2. Samotné poukazovanie na vyššiu náhradu za vyvlastňované pozemky v zmysle žalobcom predloženého znaleckého posudku je dôkazom jeho nesúhlasu s priznanou výškou náhrady. V prípade, ak vyvlastnený nesúhlasí s priznanou výškou náhrady konajúci správny orgán má povinnosť bez prerušenia konania, odkázať ho na konanie pred všeobecným súdom. Z uvedeného je zrejmé, že k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie nedošlo, čo medzi účastníkmi nebolo ani sporné.
67. Podľa názoru súdu bol správny postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z.) odkázal žalobcu s nárokom na určenie vyššej náhrady za vyvlastnenie na súd. Podľa tohto ustanovenia je v kompetencii súdu rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení rušilo. Ide o urýchľovacie opatrenie zavedené zákonom č. 175/1999 Z.z. s tým cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a spor o vyššiu náhradu (rozdiel oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu) bol prenesený na súd. V takomto prípade teda nejde o správne súdnictvo (nejde o preskúmanie zákonnosti vydaného právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení), ale žalobu musí podať vyvlastňovaný proti navrhovateľovi vyvlastnenia vo veci určenia rozdielu v náhrade. Je potrebné zdôrazniť, že zák. č. 175/1999Z.z. upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou (§ 1 ods. 1).
68. Ustanovenie 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. vyníma nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci orgánov verejnej správy, a tým nepriamo i z právomoci súdov konajúcich v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí. Tento nárok sa stáva predmetom sporového občianskeho súdneho konania a patrí do právomoci všeobecných súdov. To znamená, že ide o vec, ktorá síce vyplýva zo stavebných predpisov (prameňov verejného práva), ale podľa § 4a ods. 4 zák. č. 129/1996 Z.z. ju prejednáva a rozhoduje súd v občianskom súdom konaní. V prospech prejednania a rozhodnutia tejto veci v sporovom súdnom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastňovaný má možnosť v sporovom konaní realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré môže konfrontovať s dôkaznými prostriedkami žalovaného, na ktorého
prešlo vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania.
69. I Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 2Sžk/10/2018 konštatoval, že právna úprava zákona 175/1999 Z.z. predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný správny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V civilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
70. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nepreskúmal transparentnosť a objektívnosť znaleckého posudku vo vzťahu k výške priznanej finančnej náhrady a nevykonal dodatočné dokazovanie vo veci na účel spoľahlivého zistenia skutočného stavu ustanovením znalca v zmysle správneho poriadku, vyhodnotil ako nedôvodnú. Vykonaním ďalšieho dokazovania ohľadom preverenia správnosti znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s. a znaleckého posudku č. 1/2016 predloženého žalobcom vypracovaného znalcom Ing. S. E., a to za účelom určenia vyššej náhrady za vyvlastnenie, by nebol naplnený zmysel a účel zákona č. č. 175/1999 Z.z., a to zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou.
71. Podľa názoru súdu v danej veci nebolo možné aplikovať ani žalobcom uvádzaný rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžo 16/2008 a ani rozsudok sp. zn. 4Sžo/65/2015, nakoľko tento sa týkal preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol vo veci vyvlastnenia pozemkov vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona v spojení s § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 O. - I. K.“, v ktorom prípade bola vylúčená aplikácia zákona č. 175/1999 Z.z..
72. V danom prípade bol vo vyvlastňovacom konaní predložený pribratým účastníkom (spol. MH Invest, s.r.o.) znalecký posudok, oceňujúci dané pozemky vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR. Orgán verejnej správy hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivca a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Orgán verejnej správy preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Súd poukazujúc na znenie ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. dospel k záveru, že konajúce orgány verejnej správy postupovali plne v súlade so zákonom, keď určili náhradu za vyvlastňované pozemky na základe predloženého znaleckého posudku.
73. Správny súd konštatuje, že i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžk/1/2018 zo dňa 12.06.2018 sa v obdobnej veci, kde predmetom preskúmania bolo taktiež rozhodnutie o vyvlastnení pozemku pre účely stavby „vybudovanie strategického parku, k.ú. Q., G., P., J., G., Č.“ zaoberal aj otázkou neuzavretia dohody ohľadom hodnoty vyvlastňovanej nehnuteľnosti. K nesprávne určenej výške náhrady za vyvlastnenie poukázal na ust. § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z., ktorého účelom je vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov,
územného konania ako aj stavebného kania pri realizácii významných strategických investícií. Zákon č. 175/1999 Z. z. ako právny predpis lex specialis obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkáže bez prerušenia konania na súd. Právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v citovanom rozsudku podporuje i právny názor žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí.
74. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie odôvodnenia, prečo mu nemôže byť poskytnutá naturálna náhrada za vyvlastnený pozemok namiesto finančnej náhrady, súd poukazuje na to, že náhrada, ktorá náleží vlastníkovi za vyvlastnené nehnuteľnosti môže byť finančná ale aj vecná. Náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje ten, v prospech koho sa vyvlastnenie vykonalo, teda noví vlastníci nehnuteľností. Ak s tým vyvlastnený súhlasí, náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť pridelením náhradného pozemku. Aj napriek tomu, že stavebný zákon umožňuje poskytnutie naturálnej náhrady za vyvlastnený pozemok, ide o možnosť a nie povinnosť poskytnúť túto formu náhrady. V tomto prípade, keď pribratý účastník ako navrhovateľ vyvlastnenia nevlastní pozemky, ktoré by mohol poskytnúť ako naturálnu náhradu, súd nevidí dôvod na to, aby mu nemohol poskytnúť finančnú náhradu.
75. I Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 2Sžk/10/2018 uviedol, že: „za situácie, ak by navrhovateľ vyvlastnenia takýto pozemok vlastnil a jeho ponuka na zámenu by bola prijatá, by to nepochybne bol prednostne použitý spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti na základe dohody v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 175/1991 Z.z. Existenciu dohody, bez ohľadu na jej obsah však nie je možné vynucovať. Požiadavka na poskytnutie náhradného pozemku za danej situácie teda nemá v právnej úprave lex specialis oporu.“
76. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo Správneho poriadku - § 46, § 47). Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade Stavebným zákonom a zákonom č. 175/1999 Z.z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé.
77. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
78. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a žalovaný sa primeraným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v správnom konaní. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná.
79. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom. Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil a vyvodil z neho správny právny záver. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže mu ani žiadne trovy konania
nevznikli. Ďalšiemu účastníkovi, keďže podporoval postavenie žalovaného, súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, a to aj vrátane trov kasačného konania.
81. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.