Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cb/27/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu V+V STAVINVEST, s. r. o., so sídlom Kapitána Jaroša 4, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 43 819 478, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského 14/ A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému Pozemkové spoločenstvo lesných a pasienkových pozemkov Ochtiná, so sídlom Ochtiná 86, 049 35 Ochtiná, IČO: 35 561 386, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47 258 853, v konaní o zaplatenie sumy 113.590,25 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100% .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 113.590,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 11.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur od žalovaného.

2. Poukázal na skutočnosť, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo na stavbu: Protipožiarne lesné cesty (práce) v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vyhotoviť dielo „Protipožiarne lesné cesty“ za podmienok dojednaných v zmluve v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.11.2011 a Dodatku č. 2 (ďalej spolu ako „zmluva“) a žalovaný sa zaviazal uhradiť cenu diela vo výške a za podmienok dojednaných v čl. V zmluvy. Žalobca objednané dielo riadne zhotovil, pričom bolo za účelom jeho realizácie nevyhnutné vykonať aj naviac práce, ktoré neboli zahrnuté v projekte v zmysle zmluvy. O realizácii naviac prác, ako aj o ich rozsahu a cene žalovaného informoval prostredníctvom listu zo dňa 07.07.2015, v ktorom ho zároveň vyzval na vyjadrenie sa k naviac prácam. Vykonanie naviac prác žalovaný potvrdil podpisom Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy, stavby, jej dokončenej časti, resp. objednaných stavebných prác zo dňa 10.07.2015, pričom voči vykonaným naviac prácam nevzniesol žiadne výhrady či pripomienky. Na odsúhlasenie naviac prác a úhradu ceny za ich vykonanie bol žalovaný vyzvaný aj listom svojho právneho zástupcu zo dňa 26.08.2015, ktorý prevzal dňa 31.08.2015. V reakcii na výzvu žalobcu žalovaný v liste zo dňa 08.09.2015 uviedol, že uplatnený nárok považuje za neopodstatnený a úhradu prác žalobcovi neposkytne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný cenu riadne zrealizovaných naviac prác do dnešného dňa neuskutočnil, uplatnil si žalobca nárok na zaplatenie sumy vo výške 113.590,25 EUR prostredníctvom tejto žaloby. Nesplnením svojho záväzku riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Za prvý deň omeškania žalobca považuje deň nasledujúci po dni

podpisu preberacieho protokolu zo strany žalovaného, t.j. 11.07.2015, kedy sa žalovaný musel najneskôr oboznámiť s rozsahom vykonaných naviac prác a s cenou za ich vykonanie. Výška úroku z omeškania v zmysle vyššie uvedeného predstavuje 8,05 % ročne. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.

3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. -26 zo dňa 23.11.2015, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, nahradiť paušálnu náhradu nákladov a trovy konania. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 27.11.2015, ktorého prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom.

4. Žalovaný následne podal na tunajší súd osobne v zákonnej lehote dňa 02.12.2015 podanie s označením ,,Odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rožňava z 23.11.2015", v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva ako neopodstatnený v celom rozsahu, nakoľko predmetom žaloby je nárok na zaplatenie ceny za vykonané práce naviac oproti pôvodne dohodnutým prácam podľa zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu postaviť protipožiarnu lesnú cestu v lokalite Podkiar v katastri obce Ochtiná. Táto lesná cesta aj bola žalobcom postavená, avšak žiadne naviac práce neboli nikdy a nikým objednané, ani nikým dohodnuté a to ani ústne ani písomne a už vôbec nie v objeme 113.590,25 Eur, ktorý tvorí polovicu objemu rozpočtu diela. Stavba bola realizovaná zo štátnych prostriedkov a žalobca ako dodávateľ bol vybraný verejným obstarávaním podľa , pričom doposiaľ nebol proces realizácie daného rozvojového programu ukončený zo strany štátnych inštitúcií.

5. Žalobca podaním zo dňa 28.12.201 aj nasledujúcimi vyjadreniami reagoval na odpor podaný žalovaným v tom zmysle, že zdôraznil, že naviac práce boli vykonané na základe požiadavky žalovaného, pričom tento bol o postupe prác priebežne informovaný a nevzniesol žiadne námietky. Vykonanie naviac prác žalovaný potvrdil podpisom Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy, stavby, jej dokončenej časti, resp. objednaných stavebných prác zo dňa 10.07.2015, pričom voči vykonaným naviac prácam nevzniesol žiadne výhrady či pripomienky. Realizácia prác, vrátene naviac prác je podrobne zachytená v stavebnom denníku ku ktorému mal žalovaný po celý čas prístup a ktorého kópiu záznamu zo dňa 29.05.2015 žalobca súdu predložil.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca, ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom, Zmluvu o dielo na stavbu, protipožiarne lesné cesty ( práce v zmysle, ktorých sa žalobca zaviazal vyhotoviť toto dielo, za podmienok dojednaných v zmluve v znení dodatku čl. 1 a dodatku čl. 2), žalovaný sa zaviazal uhradiť cenu diela vo výške a za podmienok dojednaných v čl. 5 zmluvy. Žalobca dielo riadne zhotovil, za účelom jeho realizácie bolo nevyhnutné vykonať aj práce naviac, o ktorých rozsahu a cene bol žalovaný informovaný prostredníctvom listu zo dňa 07.07.2015, v ktorom ho žalobca vyzval na vyjadrenie. Vykonanie naviac prác žalovaný potvrdil aj podpisom zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 10.07.2015, pričom žalovaný voči vykonaným naviac prácam nezniesol žiadne výhrady. Následne bol žalovaný vyzvaný aj listom právneho zástupcu zo dňa 26.08.2015 na odsúhlasenie naviac prác a úhrady ceny za ich vykonanie, k čomu však nedošlo. Jednalo sa o zákazku, ktorá bola financovaná cez EÚ fondy. Spoločnosť žalobcu sa zúčastnila súťaže, ktorú vyhrala a mali stavať cestu pre urbár Ochtiná. Jednalo sa o výkop dlhý asi 1,8 km v triede zeminy 4, tak to bolo predpokladané, no asi po 120 m kopania bolo zistené že narazili na kameň, čo bolo zaznamenané aj v stavebnom denníku, už dňa 07.08.2013. Táto skutočnosť predpovedala navýšenie ceny, ktorú však v tomto momente nebolo možné určiť. Problém bol aj s vodou, jej odtokom, trebalo urobiť drenáže, preto konečnú cenu bolo možné stanoviť až na konci vyhotovenia diela. Po skončení všetkých prác odovzdali ich súpis, cenovú kalkuláciu predsedovi Pozemkového spoločenstva Ochtiná a to aj na kontrolu. Následne, týždeň na to predseda oznámil, že výbor cenu nepreplatí. V siedmom mesiaci boli odovzdané všetky Stavebné denníky, ktoré súviseli s odovzdaním stavby. Všetka dokumentácia bola predložená protistrane, tá nespolupracovala. Projektantom celých prác bol pán U., ktorého zabezpečoval žalovaný a na stavbe bol asi 2 x kedy sa vyjadril k vzniknutej situácii asi tak, že žalovaný nemal zabezpečený geologický prieskum. Preto sa problémy nedali ani predpokladať. Následne bola preto podaná žaloba na základe ktorej žalobca žiadal rozhodnúť, v zmysle jej petitu a zaviazať žalovaného na úhradu sumy vo výške 113.590,25 Eur, spolu s úrokom z omeškania a zároveň ho zaviazať na vyčíslenie trov konania, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, žalobca uviedol, že predmet plnenia vyplýva priamo zo Zmluvy o dielo, niet pochýb o tom, že došlo ku kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám pri vyhotovení

diela. Poukázal na , na fakt, že došlo k ústnej dohode o vykonaní prác naviac. Žalovaný bol písomne niekoľkokrát upovedomený o naviac vykonaných prácach a žalovaný mal o prácach naviac preto vedomosť. Uviedol, že pokiaľ by žalovaný namietal neuzavretie Zmluvy o dielo, ohľadom naviac prác, v tom prípade vzniká nárok bezdôvodného obohatenia, pri vykonaní prác naviac by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, pretože došlo ku kvantitatívnej a kvalitatívnej zmeny pri vykonaní týchto prác. Apeloval však na skutočnosť, že došlo k uzavretiu ústnej dohody o vykonaní naviac prác. Pri uzatvorení ústnej dohody bol prítomný len žalobca a predseda pozemkového spoločenstva, pán P.. Prvýkrát sa o naviac prácach žalobca zmienil asi 08.08.2013, v škole v Štítniku, kedy mu oznámil, že narazili na skalu a cena sa preto navýši, konkrétnu výšku vtedy nevedel. Rozprávali sa o tom viackrát aj s pani D., aj manažér pán J.W.L.A.L. to niekoľkokrát prejednával so žalovaným. Jeho reakcia na túto skutočnosť bola, že povedal, aby pokračovali v práci naďalej, cenovú kalkuláciu nepýtal. O ústnej dohode nebol vyhotovený žiadny záznam, bolo to len zapísané v Stavebnom denníku.

7. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať na úhradu všetkých trov, ktoré vznikli žalovanému. Zo žaloby nevyplýva z akého titulu si žalobca uplatňuje svoj nárok a žalovaný má za to, že práce naviac si neobjednal, nechcel ich vykonať a z tohto dôvodu ich aj odmieta vyplatiť. Poukázal na čl. 2,5,10 - v Zmluve o dielo, kde vyplýva, že cena za zhotovenie diela bola pevne stanovená a maximálna. Jej prípadné zmeny mohli byť uskutočnené výlučne písomne. V prípade vzniku prác naviac, tieto mohli byť doplnené a doriešené len na základe Zmluvy o dielo. Až v roku 2010 bol zvolený ako predseda pozemkového spoločenstva. Projekt týchto protipožiarnych ciest bol podaný ešte jeho predchodcom. Preto nemal dosah ani na výberové konania. Zmluva o poskytnutí nenávratnej finančnej dotácie bola schválená v júli 2012 a to vo výške 66.0000,- Eur, z toho 131.000 Eur bola pestevná činnosť, cesta Dúbrava 33.0000,- Eur a cesta Kiár 149000,- Eur, ktorá sa robila a ktorá je aj predmetom Zmluvy o dielo. Do júla 2015 vykonal 3 žiadosti o preplatenie finančných prostriedkov. Prvá bola v roku 2012, tú napísal sám. Do decembra 2014 sa preinvestovalo 174.000,- Eur. V decembri 2014 bola vykonaná kontrola zo strany PPA ( Poľnohosp. plat. agentúry), tu bola vytknutá suma cca 4500,- Eur, za cestu Kiár a za práce ktoré neboli vykonané. Túto sumu musel žalobca vrátiť, čo bola podmienka PPA. Žalobca túto sumu vrátil a následne aj celá suma bola z PPA krátená. Od decembra 2014 do mája 2015 neboli vykonané žiadne práce a všetky ostatné práce v hodnote 20.000,- Eur boli vykonané v máji a začiatkom júla 2015. Bolo mu vtedy oznámené, že boli vykonané práce naviac, v hodnote 84.000,- Eur. V rámci kontroly v decembri 2014 sa PPA informovali, či by bolo možné 334.000,- Eur na cestu Dúbrava použiť, ako na pestevnú činnosť. To však nebolo možné, čo im bolo aj oznámené. Žalobca uviedol, že s projektantnou spol. Premier consulting už má všetko vybavené a suma, ktorú fakturoval spoločnosť vyplatí. Následne potom ako stavbu dokončil im nenechal nič ani faktúru, ktorú žalovaný potreboval k dokladovaniu projektu. Dňa 06.07.2015 mu telefonicky oznámil, že faktúru mu doručí po kolegovi. V stredu 08.07.2015 mu prišla faktúra, následne ju 10.07.2015 podal ďalej aj s príslušnými ďalšími dokladmi a faktúrami. Rozpočet zo dňa 07.07.2015 mu bol predložený na konci júla sa vrátil z dovolenky. Čo sa týka skaly, na ktorú bolo narazené pri realizácii cesty žalobca mu to oznámil, ale neriešil to nakoľko nie je stavbár. Pán Široký je horár, ktorý len dozeral na dodržiavaní vyznačenej trasy protipožiarnej cesty, kedy v záverečnej fáze upozornil aj na odchýlku cesty, ktorá sa napravila. Urbár vychádzal žalobcovi v ústrety, pomáhal mu aj s odstraňovaním koreňov, stromov, za čo si nič neúčtoval. Kalamita na pozemkoch bola v máji 2014 a s cestou sa začalo na jar, v roku 2013. Faktúra za naviac práce vystavená nebola. Podľa Zmluvy o dielo, práce naviac mali byť dohodnuté formou dodatku k Zmluve o dielo, k čomu nedošlo, a preto nemohla byť vystavená ani faktúra. Zápis o odovzdaní a prevzatí diela podpisoval on, v stredu 08.07.2015, kedy mu kolega žalobcu doručil aj faktúru, certifikáty, ktoré boli potrebné k 3. žiadosti. Zápis mu bol predložený už rukou vypísaný a nevedel kto ho vyplnil. V januári až februári 2015 mali ústnu dohodu, že žalobca vykoná naviac práce ku skládke dreva, o čom sa dohodli mimo Zmluvy o dielo, ktorú aj uznal. Následne mu vystavil faktúru, ktorú aj uhradil za túto cestu. Mal za to, že tento zápis sa týka týchto prác. Žalobca odišiel nahnevaný, tak si myslel že si to chcel takto len poistiť. Čo sa týka prác naviac, ktoré mu oznámil na ceste Kiár, v sume 84.000,- Eur, tak s touto sumou ihneď, ako mu to žalobca oznámil nesúhlasil, načo potom nahnevaný žalobca odišiel. Stavebný denník mu bol predložený asi dvakrát, v auguste 2014 a potom 08.07.2015. 8. Právny zástupca žalobcu navrhol nariadenie znaleckého dokazovania z odboru Stavebníctvo, či došlo k vykonaniu naviac prác, v akom rozsahu a aká je hodnota týchto prác. Právna zástupkyňa žalovaného, navrhovala zamietnuť návrh právneho zástupcu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania, pretože ho považoval v tomto štádiu ako nadbytočný. Výsledky znaleckého dokazovania by nemali žiadny vplyv pre opodstatnenosť nároku z dôvodu, že po vypočutí účastníkov konania nie je sporné, že nedošlo k uzatvoreniu dodatku Zmluvy o dielo a to najmä v písomnej forme, kde by boli dohodnuté práce

naviac. Nebolo vykonané ani iné samostatné dielo a teda nie je možné tvrdiť, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, keďže predmetom žaloby bola Zmluva o dielo. Krátkou cestou predložila súdu judikát najvyššieho súdu ČR s dvoma rozsudkami, z ktorých vyplýva, že žaloby boli zamietnuté v prípadoch, keď žalobca vykonal práce naviac, za okolností keď práce naviac bolo možné vykonať iba na základe osobitných písomne vyhotovených dodatkov v zmluve a tieto práce naviac takto neboli dohodnuté, tzn. keď žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie naviac vykonaných prác, mimo podmienok zmluvne dohodnutých. V takomto prípade bez ohľadu na to, či práce boli skutočne vykonané žalobca nemal právo na zaplatenie požadovanej ceny.

9. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 06.06.2016 uviedol, že vzhľadom na argumentáciu žalovaného na predmetnom pojednávaní považuje žalobca za potrebné doplniť popis skutkových okolností predchádzajúcich podpisu Zmluvy o dielo zo dňa 10.11.2011 uzatvorenej medzi stranami sporu. Cenovú ponuku na zhotovenie diela predkladal žalobca na základe projektovej dokumentácie, ktorej vypracovanie zabezpečoval žalovaný. Súčasťou projektovej dokumentácie bol aj presný popis prác, ktoré bude v rámci zhotovenia diela potrebné vykonať, pričom žalobca nemal pri vypracovaní cenovej ponuky inú možnosť, ako vychádzať z údajov uvedených v predloženej dokumentácii. Súčasťou diela mali byť aj zemné práce - výkopy telesa cesty v hĺbke asi 1,8 km, a to v triede zeminy 4,5. Po začatí týchto výkopových prác v teréne však bolo zistené, že v trase cesty sa nachádza kameň, ktorý bude potrebné búrať, čo však nebolo súčasťou pôvodného projektu. Túto skutočnosť žalobca zaznamenal v zápise v stavebnom denníku zo dňa 07.08.2013. Bezprostredne po tom, čo žalobca zistil, že trieda zeminy v teréne nezodpovedá projektovej dokumentácii, upozornil na túto skutočnosť žalovaného, a to konkrétne predsedu Pozemkového spoločenstva lesných a pasienkových pozemkov Ochtiná, Ing. D. P.. Ing. P. bol zároveň upozornený, že vzhľadom na zistený rozdiel v triede zeminy bude potrebné vykonať búranie kamennej steny s pomocou strojov, v dôsledku čoho dôjde k navýšeniu pôvodne plánovanej ceny prác. Ing. P. túto skutočnosť zobral na vedomie, potvrdil podpisom v stavebnom denníku a dal žalobcovi pokyn na pokračovanie prác, na základe čoho žalobca ďalej realizoval dielo. V ďalšom priebehu realizácie diela vznikol problém s odtokom vody, ktorý žalobca navrhol riešiť prostredníctvom vybudovania odtokových drenáží, s čím opätovne oboznámil štatutára žalovaného, Ing. P. s tým, že tieto práce neboli zahrnuté v pôvodnej projektovej dokumentácií, a teda bude o ich hodnotu potrebné navýšiť cenu diela. Nakoľko Ing. P. aj realizáciu týchto prác ústne odsúhlasil, pristúpil žalobca následne k ich realizácii, čo vyplýva aj zo zápisov v stavebnom denníku podpísaných Ing. P.. Po skončení realizácie diela žalobca v záujme presnej špecifikácie rozsahu vykonaných prác, vykonal priamo na mieste realizácie diela merania, na základe ktorých následne vypracoval Súhrnný list stavby, Rekapituláciu objektov stavby, Krycí list rozpočtu, Rekapituláciu rozpočtu a Rozpočet, pričom s obsahom týchto dokumentov žalobca Ing. P. oboznámil už v polovici júna 2015. Následne sa žalobca prostredníctvom manažéra stavby, Bc. D. J., opakovane pokúšal dohodnúť termín prevzatia Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, k čomu však došlo až 10.07.2015. Hoci štatutár odporcu, Ing. P., svojim podpisom na Zápise o odovzdaní a prevzatí budovy, stavby, jej dokončenej časti, resp. objednaných stavebných prác zo dňa 10.07.2015 potvrdil, že došlo k vykonaniu naviac prác vo forme drenážovania cesty a sekania do skaly, tieto bez bližšieho zdôvodnenia odmietol uhradiť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca pri realizácii diela postupoval na základe projektovej dokumentácie predloženej žalovaným, pričom postup prác podrobne zaznamenával do stavebného denníka a priebežne konzultoval so žalovaným. Žalobca nemohol pri predkladaní cenovej ponuky predvídať, že projektová dokumentácia obsahuje nesprávne určenie triedy zeminy, čo bola skutočnosť, ktorá mala podstatný vplyv na tvorbu konečnej ceny. Žalovaný pochybil, keď zadal vypracovanie projektovej dokumentácie bez realizácie geologického prieskumu, ktorým by bola presne určená trieda zeminy. Z výpovede štatutárneho zástupcu odporcu, Ing. P., na pojednávaní konanom dňa 19.05.2016 je zrejmé, že bol žalobcom upozornený na skutočnosť, že sa pri výkone zemných prác objavila skala, a teda si musel byť vedomý nevyhnutnosti navýšenia ceny z dôvodu kvalitatívnej zmeny diela. V tejto súvislosti nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný zmenu diela „neriešil“, resp. jej nevenoval náležitú pozornosť. Žalovaný musel mať o zmene diela vedomosť, čo vyplýva aj zo stavebného denníka, ku ktorému mal žalovaný po celý čas prístup a v ktorom boli pravidelne zaznamenávané všetky stavebné práce, vrátane búrania kamennej steny pričom tieto práce neboli súčasťou pôvodnej projektovej dokumentácie. Žalovaný mal navyše možnosť vykonávať aj fyzickú ohliadku stavby, pričom na stavbe bol prítomný jeho zástupca, pán Š.. Hĺbenie skalného podkladu pritom bolo, aj vzhľadom na prítomnosť stavebných strojov, fyzicky pozorovateľné aj voľným okom, a preto muselo byť žalovanému zrejmé, že ide o práce nad rámec projektovej dokumentácie. Výkon týchto prác prebiehal počas niekoľkých mesiacov, a preto mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor na

vznesenie námietok v prípade, ak by s výkonom týchto prác nesúhlasil, k čomu však nedošlo. Žalovaný začal namietať vykonanie týchto prác a ich cenu až po predložení rozpočtu a ostatných súvisiacich dokumentov zo strany navrhovateľa. Rovnako v prípade zhotovenia odvodňovacích drenáží žalovaný najprv výkon týchto prác ústne odsúhlasil, pričom ich priebeh bol priebežne zaznamenávaný v stavebnom denníku. Až po ich ukončení a uplatnení nároku na zaplatenie ceny za ich vyhotovenie zo strany žalobcu ich žalovaný začal účelovo spochybňovať. Hoci žalovaný argumentuje tým, že nedošlo k uzavretiu písomného dodatku k zmluve o dielo, táto skutočnosť bola spôsobená predovšetkým nedostatkom súčinnosti na jeho strane. V čase, keď bolo žalobcom zistené, že trieda zeminy nezodpovedá údajom v zmysle projektovej dokumentácie, nebolo objektívne možné dodatok k zmluve o dielo uzavrieť, nakoľko navrhovateľ z dôvodu chýbajúceho geologického prieskumu nemohol odhadnúť konečný rozsah búracích prác pôvodne nezahrnutých do projektovej dokumentácie. Obdobne v prípade odvodňovacích drenáží išlo o práce, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej projektovej dokumentácii, a ktoré sa vykonávali priebežne, v závislosti od stavu terénu. Žalobca tak mohol určiť rozsah prác a ich cenu až po ich definitívnom ukončení, čo aj uskutočnil, pričom ich predložil na odsúhlasenie žalovaného a vyzval ho na uzavretie dodatku k zmluve o dielo, naposledy písomne listom zo dňa 07.07.2015. Napriek opakovaným urgenciám zo strany žalobcu však k uzavretiu písomného dodatku nedošlo, a to vzhľadom na nedostatok súčinnosti zo strany žalovaného, ktorý sa odmietal k týmto prácam vyjadriť. Postup žalovaného je v danom prípade účelový a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko počas celého výkonu sporných prác voči ním nevzniesol žiadnu námietku a nerozporoval ich realizáciu zo strany žalobcu, nakoľko si bol vedomý, že bez ich realizácie by nebolo možné dielo riadne ukončiť a žiadať o preplatenie projektu zo strany Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Rovnako účelovo zástupca žalovaného, Ing. P., spochybňuje podpis Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy, stavby, jej dokončenej časti, resp. objednaných stavebných prác zo dňa 10.07.2015. Pri podpise tohto zápisu mu muselo byť zrejmé, akých prác sa zápis týka, nakoľko tieto boli dostatočne špecifikované označením názvu diela, zmluvy o dielo, ako aj dátumom začatia a ukončenia týchto prác. Podpisom tohto zápisu jednoznačne potvrdil, že k vykonaniu naviac prác zo strany žalobcu došlo, pričom vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti nemohlo dôjsť k ich zámene s prácami vykonanými na inom diele, pričom argumentácia žalovaného je v tejto časti čisto účelová, s cieľom vyhnúť sa plneniu. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že k vykonaniu prác, ktorých cenu si žalobca uplatňuje, došlo, pričom žalovaný mal o zmene diela vedomosť a k realizácii predmetných prác došlo na základe jeho dohody so žalobcom. Žalobcovi nemôže byť na ujmu, že mu žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť na zavretie písomného dodatku k zmluve o dielo, hoci žalobca za týmto účelom uskutočnil všetky potrebné úkony a na uzavretie dodatku žalovaného vyzýval bezprostredne po tom, čo boli práce ukončené a bolo možné vyčísliť ich cenu. V opačnom prípade by na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu, keďže žalovaný by činnosťou žalobcu získal majetkový prospech, hoci by na jeho poskytnutie neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Investícia do cudzieho majetku zo strany žalobcu bez existencie relevantného právneho dôvodu predstavuje jednu z typických skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, pričom je nepochybné, že žalovaný by v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia bol povinný žalobcovi takto získané plnenie vydať. K žalovaným predloženým rozhodnutiam Najvyššieho súdu Českej republiky žalobca poznamenáva, že v podmienkach kontinentálneho systému práva, kam zaraďujeme aj systém práva platný v Slovenskej republike, nie je judikát prameňom práva, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Tieto judikáty navyše vychádzajú z odlišného skutkového stavu, ako aj z rozdielnej právnej úpravy a rozhodovacej praxe v Českej republike, a preto ich nemožno aplikovať na posudzovaný prípad, ktorý je predmetom konania na súde v Slovenskej republike. Žalovaný citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.01.2010 podľa ktorého „ak sa účastníci dohodli na pevnej cene určenej konkrétnou sumou, je objednávateľ povinný dohodnutú cenu zaplatiť, pričom nie je dôvod znalecky skúmať, či je takto dohodnutá cena v súlade s cenníkom. “ Z tohto rozhodnutia nemožno vyvodiť žiadne závery vo vzťahu ku sporu, ktorý je predmetom tohto konania. Hoci cena za dielo bola určená konkrétnou sumou, bod 5.2 zmluvy o dielo predvídal možnosť jej navýšenia v prípade potreby vykonania naviac prác. Ani prípadná dohoda zmluvných strán o pevnej cene navyše nevylučuje možnosť jej navýšenia v prípadoch špecifikovaných v , či možnosť vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.10.2009, sp. zn. , ktorým súd zhotoviteľovi v obdobnej skutkovej situácii priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedalo hodnote ním vykonaných naviac prác.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 uvádza, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 6.6.2016 neuvádza žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie mimo tých, ktoré uviedol v žalobe a na pojednávaní dňa 19.5.2016. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu nebola písomne uzatvorená dohoda o zmene zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo dojednanie o zmene diela v zmysle , čo výslovne potvrdil žalobca. Žalobca nepreukázal, že medzi stranami sporu by bola uzatvorená vyššie uvedená dohoda ústne. K vyjadreniu žalobcu uvádza, že pri skutočnej realizácii diela nedošlo k zmene diela vôbec. Žalobca platnosť zmluvy o dielo nespochybnil ani jej časti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosť, že cena diela bola dohodnutá pevnou sumou zotrváva na stanovisku, že žalobcom navrhované znalecké dokazovanie nie je pre rozhodnutie významné. Pripojene predložil kópie listín - faktúry (dobropis) č. 2/14 zo dňa 16.12.2014 žalobcu, na základe ktorej vrátil žalovanému 5 400,72 Eur ako naviac zaplatené práce, ktoré neboli skutočne vykonané a faktúru č. 05/14 zo dňa 4.8.2014 žalobcu na sumu 89 957,39 Eur za prevedené stavebné práce s prílohou „Súpis prác" (teda súpis prác vykonaných do 4.8.2014), kde podľa súpisu prác boli fakturované aj zemné práce a zhotovenie priepustov zo železobetónových rúr určených na odvodnenie terénu. Ako uviedol žalobca na pojednávaní, že v teréne je kameň zistil hneď po začatí prác, podľa údajov v stavebnom denníku už 7.8.2013. Teda z tejto fakturovanej sumy 89 957,39 Eur mal ešte žalobca po kontrole PPA vrátiť žalovanému 5 400,72 Eur, ktoré aj vrátil vyššie uvedeným dobropisom. Žalobcom navrhovaný výsluch svedkov - zamestnancov nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti relevantný, z kópie zápisu v stavebnom denníku vyplýva iba, že v teréne sa objavil kameň. Žalobca uviedol aj na pojednávaní, že túto informáciu vzal na vedomie, keďže v lese sa kameň bežne nachádza, čo však nemá za následok zmenu diela. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených na pojednávaní, t. z. práce naviac majúce za následok vykonanie nového diela resp. zmenu diela neboli realizované a ani dohodnuté, resp. ak by aj teoreticky boli takéto práce realizované, dohoda o zmene diela nebola uzatvorená. Preto žalobca nemá právo na zaplatenie žalovanej sumy.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, k žalovaným predloženej faktúre č. 05/04 zo dňa 04.08.2014 a k faktúre ( dobropisu) č. D2/14, že tieto nemajú žiadny súvis s nárokom uplatneným v tomto konaní. Zároveň predložil súdu čestné prehlásenia projektanta stavby, E. U., zo dňa 12.12.2016. Projektant, ktorý vypracoval projektovú dokumentáciu k stavbe v tomto čestnom prehlásení jednoznačne uvádza, že pri vypracovaní projektu vychádzal výlučne z terénnej obhliadky, porastovej mapy v mierke a mapy v mierke 1:50 000. Potvrdil tiež tú skutočnosť, že nezabezpečil vykonanie geologického prieskumu a geometrického zamerania, hoci ho o to projektant výslovne požiadal. Nie je preto pravdivé tvrdenie uvedené v odbornom vyjadrení Ing. J. zo dňa 19.09.2016 o tom, že projektant zloženie podkladu vopred poznal, a že túto skutočnosť zahrnul do výkazu výmer. Sprievodná správa projektanta stavby, E. U., z októbra 2009, ktorá potvrdzuje rozsah dokumentov, ktoré mal projektant k dispozícii pred vypracovaním projektu, pričom z dostupných podkladov nemal možnosť správne vyhodnotiť triedu zeminy, a to z dôvodu chýbajúceho geologického prieskumu. V správe je jednoznačne uvedený aj účel stavby, ktorým bolo zabezpečenie vstupu požiarnej techniky do danej lokality v prípade vzniku lesného požiaru. Predmetná stavba teda v žiadnom prípade nebola budovaná ako zvážnica pre ťažbu drevnej hmoty, pričom práve na tento účel ju žalovaný v súčasnosti používa. Čestné prehlásenie Bc. D. J. zo dňa 07.12.2016. Bc. D. J. ako manažér stavby týmto prehlásením potvrdzuje, že došlo k zmene diela z dôvodu, že predmetné práce bolo potrebné vykonať v inom type podkladu, než bol uvedený v projektovej dokumentácii. Taktiež došlo k navýšeniu objemov vykonávaných prác, nakoľko práce boli vykonávané vo väčších priečnych sklonoch a bolo tiež nevyhnutné urobiť odvodnenie telesa cesty z dôvodu veľmi veľkého prítoku povrchovej vody z veľmi svahovitého terénu. Čestné prehlásenie E. U. zo dňa 21.11.2016. Čestné prehlásenie potvrdzuje nevyhnutnosť nasadenia hydraulického kladiva z dôvodu , výkonu prác v skalnatom teréne. Odborné vyjadrenie Ing. E. S.. Ing. E. S. v odbornom vyjadrení potvrdil, že žalovaný vybudovanú protipožiarnu cestu používa na účel, na ktorý nebola konštruovaná, a síce na ťažbu drevnej hmoty, v dôsledku čoho dochádza k jej poškodzovaniu. Nedostatky uvedené v odbornom vyjadrení Ing. Š. sú preto dôsledkom využívania diela na iný účel, než na aký bola protipožiarna cesta budovaná a nedostatočnej údržby diela zo strany žalovaného, nemôže sa preto jednať o vady diela. Ďalej spracovateľ odborného vyjadrenia spolu so stavebným scenárom vypracoval výmer skutočne vykonaných prác s jednotkovými cenami, pričom tento porovnal s výmerom prác podľa projektovej dokumentácie. Nakoľko nemal k dispozícii informáciu o triede zeminy, v ktorej boli predmetné práce vykonané, spracoval porovnanie cien v dvoch variantoch. Prvý variant (Prílohy č. 1 a 2 odborného vyjadrenia) vychádza z toho, že práce boli vykonané v triede zeminy 4 a 5. Druhý variant (Prílohy č. 3 a 4 odborného vyjadrenia) predstavuje ocenenie prác v prípade, že 50 % prác bolo v triede zeminy 4 a 5 a 50 % prác v triede zeminy 6. Z obdivoch kalkulácii je zrejmé, že došlo k vykonaniu prác nad

rámec pôvodnej projektovej dokumentácie, a teda k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Presnú hodnotu prác vykonaných nad rámec projektovej dokumentácie by mohol určiť súdny znalec s súčinnosti s geológom, ktorý' by bol spôsobilý presne ohodnotiť triedu zeminy, v ktorej boli jednotlivé práce vykonané.

12. Na pojednávaní, žalobca uviedol, že trvá na všetkých písomných vyjadreniach ktoré sú súčasťou spisu, mal za to, že k vykonaniu naviac prác zo strany žalobcu došlo, resp. že došlo k zmene zmluvy o dielo, pričom tak ako už uvádzal žalovaný bol opakovane ústne upozorňovaný že boli zistené nezrovnalosti medzi obsahom projektovej dokumentácie a skutočným stavom, pričom žalovaný nenamietal a súhlasil s pokračovaním prác, pričom rozdiel bol najmä v uvedení triedy zeminy. Skutočnosť, že žalovaný bol informovaný o týchto prácach preukazuje aj stavebný denník žalobcu, ktorý potvrdil svojim podpisom a v ktorom bol zaznamenávaný celý priebeh prác podrobne, pričom zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Vykonanie naviac prác potvrdil žalovaný aj v zápise o odovzdaní a prevzatí budovy stavby dňa 10.07.2015, pričom opätovne nevzniesol žiadne námietky, existenciu dohody o zmene diela začal účelovo spochybňovať až po ukončení tohto diela. Čo sa týka uzavretia dodatku k zmluve o diele, k jeho uzavretiu nedošlo práve z dôvodu, že žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť pri jeho uzatváraní a preto ani nemohlo dôjsť k jeho uzavretiu, okrem iného aj z dôvodov, že rozsah týchto naviac prác ako aj ich cenu bolo možné ustáliť až po ich zrealizovaní, pričom skutočnosť, že projektová dokumentácia predložená žalovaným nebola v súlade so skutočným stavom, bola zdokladovaná aj odborným vyjadrením, ktoré súdu predložili a ktoré vyhotovil Ing. E.S.Z. S.. Na záver stručne zhrnul, že má za to, že ku zmene diela jednoznačne došlo aj keď nie formou dodatku k zmluve o dielo, ale minimálne v ústnej konkludentnej forme, kde v prípade potreby navrhol vypočuť manažéra J., zároveň uviedol, že je absurdné tvrdiť, že žalovaný o vykonaní naviac práce nemal vedomosť, pričom tieto sa realizovali v priebehu niekoľkých rokov, opakovane poukázal na stavebný denník, ktorý podrobne zaznamenáva tieto práce, a bol žalovaným podpísaný, ako aj o protokol o dielo, pričom v tomto protokole je presne špecifikované dielo, teda protipožiarna cesta Podkiar, preto nie je možné zohľadniť to, že by žalovaný nesprávne pochopil naviac práce vykonané k inému dielu, zároveň mal za preukázané, že došlo k vykonaniu týchto naviac prác, čo vyplýva aj z porovnania projektovej dokumentácie žalovaného a z predloženého odborného vyjadrenia avšak mal za to, že pokiaľ výška naviac prác ostáva sporná, navrhol ustanoviť súdneho znalca, ktorý túto otázku vyrieši. Zároveň mal za to, že pokiaľ by súd vyhodnotil, že k zmene diela nedošlo formou ústnej dohody, i tak vzniká nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle .

13. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach a to nielen na tých, ktoré odzneli na minulých pojednávaniach, ale poukazuje na písomné a vyjadrenia zo dňa 11.6.2016, 22.9.2016, 21.11.2016, 3.2.2017 a 20.04.2017, pričom poukazujeme hlavne na listinné dôkazy, ktoré boli predložené k vyjadreniu zo dňa 22.09.2016 a to je projektová dokumentácia resp. časť z nej, technická časť projektovej dokumentácie. Záverom uviedol, že žalobný nárok žalobcu nemá oporu v platnej právnej úprave, pričom poukazuje na skutočnosť, že nikdy medzi stranami nedošlo k uzavretiu dohody o zmene diela. Na túto skutočnosť bolo vykonané aj dostatočné dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že zmena diela nebola dohodnutá formou písomného dodatku zmluve o dielo čo nakoniec nebolo medzi stranami ani sporné, žalobca sa odvoláva na skutočnosť, že o zmene diela sa s Ing. Kupcom dohodol ústne, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za takúto dohodu považoval len to, že mu oznámil, že v lese je skala a že p. P. súhlasil s pokračovaním prác. Poukázal v tomto prípade na ustanovenie , pričom mal za to, že nedošlo ani k rozšíreniu, ani k zúženiu ani inej zmeny zmluvy o dielo, nakoniec mal za to, že nebolo ani preukázané, že tieto práce boli naviac vykonané a v akom rozsahu boli vykonané. K tvrdenej zmene diela mal za to, že žalobca účelovo menil svoje výpovede podľa vyjadrení žalovaného, pôvodne tvrdil, že práce naviac boli nutnosťou z dôvodu, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že sa jedná len horniny triede 4 a že projektová dokumentácia nezahŕňa práce ohľadom odvodňovania terénu, čo však žalovaný vyvrátil predložením kópie technickej časti projektu, z ktorej vyplynulo, že v projekte bola uvádzaná aj hornina trieda 5, a projektované boli aj práce odvodňovania terénu, pričom žalobca následne argumentoval tým, že tomu tak nebolo v dostatočnom rozsahu. Jediným dôkazom prác naviac, ktoré predkladá žalobca, je dodatočne zhotovený rozpočet a vyjadrenia manažéra projektanta a zamestnancov, pričom tieto dôkazy nepreukazujú vykonané práce naviac a už vôbec nepreukazujú jeho nárok. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 20.04.2017, kde zhrnul, že žalobca sa uchádzal o zhotovenie diela vo verejnej súťaži, spolu s ďalšími 3 stavebnými spoločnosťami, pričom v rámci súťažných podkladov bol vopred

oboznámený s podmienkami zhodnotenia diela a rozpočtom, sám ponúkol najnižšiu cenu, následkom čoho bol vybratý ako dodávateľ stavby, následne uzatvoril písomnú zmluvu o diele s pevnou stanovenou cenou a písomne dohodnutými podmienkami tejto zmluvy. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania, pričom mal za to, že súdy rozhodujú v tých intenciách, ako uvádza, pričom predložil aj judikatúru najvyšších súdov a mal za to, že nedošlo k uzavretiu dodatku zmluvy o dielo, ani iným spôsobom nedošlo k rozšíreniu resp. zúženiu zmluvy o dielo, teda k zmene diela, pričom postup v takomto prípade jednoznačne upravuje , a to s poukazom na a 549 . Zároveň dodal, že aj žalovaný si zadovážil odborné vyjadrenie a to ku dňu 19.9.2016, vyhotovené Ing. D. Š., z ktorého jednoznačne vyplýva, že stavba je zhotovená v rozsahu predloženej projektovej dokumentácie navyše je nekvalitná. Záverom, čo sa týka prác naviac, teda sekania do skaly, tam by chcel uviesť, že aj pre laika bolo viditeľné, že na začiatku cesty sa nachádza náročný skalnatý terén, na ktorý sa práve mohol sťahovať sekanie, teda práce naviac. Pričom to bolo zahrnuté aj v projekte, čo mohol projektant vidieť aj bez geologického prieskumu, v ďalších úsekoch už takýto terén nebol, nachádzala sa tam skôr suť, piesok, alebo hlina. preto položil rečnícku otázku, či v takomto teréne, na základe projektovej dokumentácie, je možné vykonať práce naviac v rozsahu prevyšujúcom 50% dohodnutej ceny diela. Čo sa týka protokolu o prevzatí diela na ktorý sa žalobca tiež odvoláva, žalovaný sa dodatočne k tejto skutočnosti vyjadril a to tým, že mal na mysli práce naviac, ktoré mali dohodnuté ohľadom iného projektu, zároveň poukázal, že rozpočet, ktorý dodatočne predložil žalobca ohľadom naviac prác, obsahuje aj položku, kde je uvedené že po ústnej dohode s predsedom urbáru Ochtiná Ing. P. sa ako naviac práca realizovala úprava cesty pod dreveným mostom ktorá je tu aj vyčíslená. Na pojednávaní strany sporu ustálili že táto už bola uhradená inou faktúrou. Z uvedených dôvodov preto žalovaný vzhľadom na priložený rozpočet mal za to, že v tomto protokole sa jedná o tieto naviac práce. Poukázal na skutočnosť, že ani ani dohody uzavreté ústnou konkludentnou formou nepozná, poukázala na bod 5.2 a bod 10.3 Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že v prípade vzniku prác naviac ovplyvňujúci cenu za dielo musia byť predmetné práce ich rozsah a cena prerokované a odsúhlasené účastníkmi zmluvy písomnou formou vo forme dodatku zmluve o dielo. Na základe uvedeného preto trval na to, aby súd zamietol návrhy na dokazovanie zo strany žalobcu k rozsahu a vykonaniu naviac prác, nakoľko mám za to, že takéto dokazovanie je nadbytočné a nemá vplyv na rozhodnutie v danej veci z dôvodu absencie dohody medzi stranami sporu.

14. Súd rozsudkom č.k. - 224 zo dňa 11.05.2017 žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %. Mal zato, že strany sporu si v bode 5.2 a 10.3 zmluvy o dielo dohodli spôsob, ako budú postupovať, ak dôjde k zmene predmetu diela respektíve naviac prác. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k platnej zmene predmetu diela v súlade s týmto ustanovením zmluvy. Strany sporu potvrdili, že rozsah prác - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly, ktoré si žalobca v súdnom konaní uplatňuje ako práce naviac, neboli písomne dohodnuté (písomne požadované objednávateľom, resp. vopred písomne oznámené zhotoviteľom a schválené objednávateľom). K vzniku nároku zhotoviteľa na zvýšenú cenu diela v prípade jeho rozšírenia alebo zmeny (zvýšenie jeho kvality) bola potrebná predchádzajúca dohoda objednávateľa a zhotoviteľa na vlastnom rozšírením diela alebo jeho kvalitatívnej zmene, čiže dohoda o zmene zmluvy o dielo. V posudzovanej veci by bola aj prípadná ústna dohoda o zmene zmluvy o dielo (objednávka) predsedu žalovaného (resp. súhlas s tými prácami a ich faktické prijatie), neplatná podľa ustanovenia , pre nedostatok písomnej formy, čo žalovaný v konaní aj namietal, pretože písomne uzavretá zmluva o dielo obsahovala dojednania v zmysle ustanovenia , že dodatok zmluvy musí byť spracovaný písomnou formou, teda že zmluva môže byť menená iba dohodou strán v písomnej forme. Neobstojí tu ani tvrdenie žalobcu, že rozsah naviac prác je zachytený v stavebnom denníku, pretože stavebný denník podpisujú stavebný dozor a stavbyvedúci a nie účastníci zmluvy. Taktiež podľa súdu nie je možné meniť zmluvu samotným zápisom v stavebnom denníku, ak to nie je výslovne dohodnuté. A k písomnej zmene Zmluvy o dielo nedošlo ani podpisom zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 10.07.2015 zástupcom žalovaného. Dohoda o rozšírení diela, prípadne tiež o jeho kvalitatívnej zmene, by tu teda nebola a zhotoviteľovi by nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu prípadnému výsledku vykonaných prác nevznikol, teda nevzniklo by mu ani právo tieto práce fakturovať, čo ani neurobil. Nevznikol by mu pritom ani nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože neboli splnené zmluvné podmienky pre úhradu nadpráce, ktoré nemožno považovať za samostatné dielo, a nemožno tento nedostatok nahradiť uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prevedenie nedohodnutých nadprác totiž nie je plnením bez právneho dôvodu a nie je ani plnením z neplatného právneho úkonu. Dohoda o zmene zmluvy o dielo, ktorej predmetom je rozšírenie alebo kvalitatívna zmena diela, nie je samostatnou právnou

skutočnosťou. Zmenu v právnych vzťahoch vyvoláva vždy len v spojení so zmluvou, ktorú mení. Ak je preto takáto dohoda neplatná (resp. neexistuje), potom plnenie, ktoré zhotoviteľ prípadne v jej intenciách vykonal nad rámec diela dohodnutý v zmluve o dielo, nie je plnením z neplatnej zmluvy (z neplatnej dohody o zmene zmluvy o dielo), ale ide o plnenie na základe zmluvy o dielo v situácii, keď neboli splnené v tejto zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.06.2007, sp.zn. ). Súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie naviac prác a dospel k záveru, že vzhľadom na zmluvné dojednania v písomnej zmluve o dielo strán sporu, žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny naviac prác, pretože ich vykonanie nebolo predmetom vzájomného písomného odsúhlasenia strán sporu. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že čo sa týka uzavretia dodatku k zmluve o dielo, k jeho uzavretiu nedošlo práve z dôvodu, že žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť pri jeho uzatváraní a preto ani nemohlo dôjsť k jeho uzavretiu, okrem iného aj z dôvodov, že rozsah týchto naviac prác ako aj ich cenu bolo možné ustáliť až po ich zrealizovaní, nakoľko iniciatíva zo strany žalobcu vyplynula až po vykonaní prác naviac, kedy žalovaného prvýkrát preukázateľne oslovil s úmyslom uzavrieť písomný dodatok k Zmluve o dielo. Hodnotu prác naviac, nemožno aj v prípade, že by došlo k preukázaniu realizácie týchto prác uznať pre absenciu dohody účastníkov zmluvy ako práce naviac. Preto súd žalobu zamietol a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Otázkami príčin vzniku prác naviac, teda kvalitou zeminy, čestnými prehláseniami zamestnancov žalobcu ako ani projektovou dokumentáciou, či odborným vyjadrením ohľadom rozsahu a potreby vykonaných naviac prác sa súd nezaoberal, pretože pre rozhodnutie v tejto veci ich nepovažoval za relevantné. Súd z rovnakého dôvodu zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, keďže tieto by nemali žiadny vplyv pre opodstatnenosť nároku žalobcu.

15. Proti predmetnému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. mája 2017 č.k. - 224 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolací súd zaujal stanovisko, že odvolanie žalobcu považuje za dôvodné, keďže súd prvej inštancie tým, že nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že súd pri prejednávaní veci a pri rozhodovaní musí nielen rešpektovať právo, ale výklad a aplikácia práva musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho - ktorého záujmu chráneného príslušným právnym predpisom. Súdom prináleží, aby sa zaoberali otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné výsledky a v prípade, ak by to tak bolo, súd je povinný takéto mechanické aplikovanie zákona odmietnuť a má zvoliť taký výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a bude racionálny a spravodlivý. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci súd prvej inštancie iba mechanicky aplikoval ustanovenia o zmluve o dielo a v rozpore so zásadou spravodlivosti nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky za zjavne vykonané dielo.

18. Sporné v tomto konaní podľa odvolacieho súdu je, či žalobca má nárok na zaplatenie ceny diela dohodnutej v predmetnej zmluve o dielo vo výške 629.621,56 Eur podľa citovaného ustanovenia , alebo aj na zaplatenie zvýšenej ceny diela podľa . Súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezaoberal tým ako bola dohodnutá cena diela v predmetnej zmluve o dielo, teda či bola dohodnutá ako pevná cena podľa citovaného ustanovenia , alebo či ako cena určená na základe rozpočtu podľa , , . Odvolací súd zistil z obsahu predmetnej zmluvy o dielo, že v čl. II/2.1 si zmluvné strany dohodli predmet diela podľa projektovej dokumentácie a výkazu výmer, ktorý je podkladom pre vypracovanie rozpočtu diela. Strany sporu uviedli, že bol vypracovaný rozpočet diela, uviedol to žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu keď uvádza, že predmetná suma, ktorú žalobca vymáha v tomto konaní 113.590,25 Eur „tvorí polovicu objemu rozpočtu stavby“. V spise na č.l. 175 je rozpočet, ale nie je zrejmé a súd prvej inštancie to ani neposudzoval, či tento rozpočet bol vypracovaný pred dohodou o cene diela, alebo až následne. To, že bol vypracovaný rozpočet nasvedčuje

tomu aj písomná výpoveď Ing. E. S. - stavebného dozorcu (č.l. 148 spisu), ktorý v tejto písomnej výpovedi uviedol, že „po zameraní skutkového stavu som vypracoval skutočný výkaz výmer a porovnal ho s rozpočtom projektovej dokumentácie“. Ak by teda bola cena diela dohodnutá na základe rozpočtu, bolo by potrebné takýto rozpočet vzhľadom na obsah textu predmetnej zmluvy o dielo, posúdiť ako rozpočet nezaručený, lebo v zmluve o dielo nie je uvedené, že ide o rozpočet zaručený, teda, že nie je ho možné meniť a preto podľa by sa žalobca ako zhotoviteľ mohol domáhať aby bola primerane zvýšená cena diela oproti cene uvedenej v nezaručenom rozpočte tak ako to tvrdí žalobca v odvolaní a v doplnení odvolania a to aj vtedy, ak by sa na tom zmluvné strany v zmluve nedohodli, a to ani následne dodatkom k zmluve o dielo. Žalobca v konaní preukázal, že predmetné dielo - protipožiarnu lesnú cestu v lesnom teréne, ako dielo vykonal bez vykonania predchádzajúceho geologického prieskumu, teda geologického zloženia podložia cesty, ktorú ako dielo vykonával. Toto dielo žalobca vykonával len na základe projektu zhotoveného projektantom E. U.. Projektant E. U. vo svojej písomnej svedeckej výpovedi z 12.12.2016 (č.l. 139 spisu) prehlásil, že projektovú dokumentáciu pre výstavbu lesnej cesty vypracoval len na základe terénnej ohliadky, na základe porastovej mapy a mapy bez geologického zamerania, pretože žalovaný na jeho požiadavku potreby dodania geologického prieskumu uviedol, že žalovaný nemá na tento geologický prieskum zabezpečené finančné prostriedky. Preto E. U. vypracoval projektovú dokumentáciu len na základe terénnej ohliadky a na základe máp. Preto takáto projektová dokumentácia nemohla viesť k vypracovaniu zaručeného rozpočtu diela. V konaní nebolo medzi stranami sporu rozporné to, že dielo bolo vykonané a žalovanému bolo odovzdané dňa 10.7.2015, čo vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10.7.2015, kde žalovaný potvrdil, že: „Na diele boli realizované odchýlky oproti PD - Práce naviac - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly“. Taktiež v konaní nebolo sporné, že v stavebnom denníku dňa 29.5.2015 je uvedené, že „na stavbe boli vykonané naviac odvodňovacie driny ako aj výkopy v normách triedy 5, 6, čo bude zrátané ako práce naviac a predloží sa investorovi na schválenie“. Tento zápis v stavebnom denníku je podpísaný žalobcom aj žalovaným. Aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 11.5.2017 vyplynulo, že na trase výstavby lesnej cesty bola jedna skala.

19. Odvolací súd uviedol, že za takejto dôkaznej situácie, keď projekt na predmetnú stavbu dal vyhotoviť žalovaný bez geologického prieskumu a uzatvoril so žalobcom zmluvu o dielo s cenou kde priamo zo zmluvy o dielo nevyplýva ako bola táto cena určená, nie je možné dospieť k záveru, či žalobca má podľa právo domáhať sa primeraného zvýšenia ceny uvedenej v zmluve o dielo alebo nie, alebo či žalobca, ak skutočne vykonal tieto práce podstatne vo väčšom rozsahu na predmetnom diele a s väčšími nákladmi ako bolo predpokladané v projekte bez riadneho geologického prieskumu, či žalobcovi vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia a nasl. o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa aplikuje aj na obchodnoprávne vzťahy, pretože nemá osobitné ustanovenie o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená platne v zmysle ustanovenia , , podľa ktorého vymedzenie predmetu diela v zmluve o dielo tvorí podstatnú časť zmluvy o dielo. Ak nie je predmet diela v zmluve vymedzený presne a určito, je potrebné takúto zmluvu hodnotiť ako neplatný právny úkon. Je nesporné, že v predmetnej zmluve o dielo si zmluvné strany ako predmet diela dohodli vyhotovenie diela: Protipožiarne lesné cesty podľa projektu stavby a výkazu výmer Podkiar, Dúbravy. Žalobca v konaní nepreukázal, čo bolo predmetom projektu a výkazu výmer, na základe ktorých sa predmet diela určoval a následne aj jeho cena a preto nie je možné posúdiť, či v dohodnutej cene diela 629.621,56 Eur bolo zhotovenie diela podľa riadneho projektu stavby a výkazu výmer, pretože zo samotnej zmluvy o dielo rozsah predmetu diela nevyplýva. Pri neplatnom právnom úkone vzniká zhotoviteľovi diela, ktorý dielo vykonal nárok nie na zaplatenie ceny diela, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . K otázke bezdôvodného obohatenia, odvolací súd ďalej uviedol, tak ako to správne uviedol aj žalobca v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že žalobcovi nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, za predmetné vykonané práce. Je nesporné a vyplýva to aj z rozsiahlej právnej literatúry, komentárov k ustanoveniu o bezdôvodnom obohatení, že bezdôvodným obohatením je získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu - teda napr. bez uzatvorenia zmluvy, dodatku k zmluve, no aj napriek tomu, sa plnilo a toto plnenie akceptovali obidve strany - ten kto plnil, aj ten kto plnenie prijímal. Tak to bolo aj v prejednávanej veci.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo v ďalšom konaní doplniť dokazovanie podľa návrhu žalobcu o rozsahu vykonaného diela, o predmete a rozsahu dohodnutého diela v predmetnej zmluve

o dielo a posúdiť, či práce zaplatenia ktorých sa žalobca domáha v tomto konaní boli zahrnuté ako predmet diela v zmluve o dielo a sú zahrnuté v cene dohodnutej v zmluve o dielo vo výške 629.621,56 Eur, alebo neboli v tejto cene zahrnuté. Ak tieto práce žalobca skutočne vykonal a žalovaný ich prevzal, bude potrebné posúdiť, či rozpočet diela, ak bol zhotovený, počítal s týmito naviac prácami a teda, či tieto naviac práce boli zahrnuté v rozpočte. Ak neboli tieto naviac práce zahrnuté v rozpočte, avšak žalobca ich vykonal, bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi hodnotu týchto vykonaných prác z dôvodu, že bez vykonania geologického prieskumu nebolo možné vopred určiť rozsah diela a následne cenu tohto diela. Až po vyhodnotení všetkých otázok súd opätovne posúdi uplatnený nárok.

21. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho rozsudku (č.k. - 282 zo dňa 26.03.2018) tunajší súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku.

22. Súd vo veci vyzval strany sporu na oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi, a to krycím listom rozpočtu, faktúrami, výsluchom svedkov Bc. D. J., E. U., E. U., vyžiadaním dokumentácie od pôdohospodárskej platobnej agentúry o projekte a vyhradil si právo predložiť a oboznámiť súd v priebehu konania súkromným znaleckým posudkom, resp. odborným vyjadrením. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním kompletnej spisovej dokumentácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava.

23. Súd vyžiadal vyžiadal kompletnú spisovú dokumentáciu týkajúcu sa poskytnutia a čerpania finančných prostriedkov na stavbu Protipožiarnej lesnej cesty Podkiar spolu s kompletnou spisovou dokumentáciou o verejnej súťaži na výber dodávateľa z obdobia 06/2010 od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, s ktorou sa strany sporu oboznámili po jej doručení súdu v informačnej kancelárii súdu.

24. Žalobca dňa 21.01.2019 predložil súdu súkromný znalecký posudok č. 332/2018 vyhotovený znalcom Ing. A. U., ako aj odborné vyjadrenie zo dňa 18.01.2019 vyhotovené stavebným dozorom, D. P.. V predmetnom znaleckom posudku mal znalec určiť vykonané zemné práce pri stavbe "Protipožiarna lesná cesta - Podkiar", pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec použil na ich určenie výpočet objemu realizovaných prác na základe meraní priečnych profilov každých 20 metrov, pričom v jednotlivých profiloch podľa vizuálneho posúdenia zaradil v daných miestach aj triedu ťažiteľnosti. Objem vypočítal na základe na základe matematického vzorca. Zadávateľom mu nebola poskytnutá projektová dokumentácia stavby. Skutkový stav zistil meraním. Z jeho záverov vyplýva objem vykonaných prác ako sumarizácia objemov podľa zatriedenia z hľadiska ťažiteľnosti a to objem hornín v triede ťažiteľnosti 3 - 2.516,34 m3, objem hornín v triede ťažiteľnosti 4 - 5.661,37 m3 a objem hornín v triede ťažiteľnosti 5

- 7.663,75 m3. Odborné vyjadrenie obsahuje výpočet ceny prác vykonaných na vyššie citovanom diele, ktoré bolo nevyhnutné vykonať a ktoré boli zapríčinené nesúladom medzi projektovou dokumentáciou diela a medzi skutočnou realizáciou diela, teda naviac prác a to vychádzajúc z údajov obsiahnutých v znaleckom posudku č. 332/2018 Ing. U.. Vyčíslenie je spracované v dvoch variantoch, a to vo variante s použitím jednotkových cien podľa krycieho listu rozpočtu, rozpočtu výkaz výmer a zmluvy o dielo (variant 1) a vo variante s použitím jednotkových cien podľa cenníka CENEKON platných v roku 2010 (variant 2).

25. Žalovaný dňa 10.05.2019 predložil súdu súkromný znalecký posudok č. 31/2019 vyhotovený znalcom Ing. T. Q., ktorého úlohou bolo zistiť dôvod vzniku rozdielneho množstva výkopových prác na stavbe "Protipožiarna lesná cesta - Podkiar" uvedeného v projektovej dokumentácii a v znaleckom posudku č. 332/2018 a z ktorého záverov vyplynulo, že dôvodom vzniku rozdielneho množstva výkopových prác na predmetnej stavbe bola skutočnosť, že výkopové práce sa nerealizovali podľa projektovej dokumentácie a objem výkopov uvedených v znaleckom posudku č. 332/2018 je vyrátaný tak, ako keby celý profil, ktorý vznikol odkopávkami bol realizovaný v teréne, bez násypov.

26. Žalobca sa podaniami zo dňa 18.06.2019 a 29.07.2019 vyjadril k podanému znaleckému posudku žalovaným a poprel tvrdenie žalovaného o tom, že znalec Ing. U. určil objem výkopových prác bez toho, aby zohľadnil, že časť odkopanej zeminy bola iba presunutá do násypu, na ktorom bola zriadená lesná cesta. Naopak, všetky tieto skutočnosti boli znalcom Ing. U. pri vypracovaní znaleckého posudku riadne zohľadnené a ním uvedené objemy vyjadrujú reálny rozsah žalobcom vykonaných prác. Irelevantná je tiež námietka žalovaného, podľa ktorej znalec pri vypracovaní znaleckého posudku neporovnal projektovú dokumentáciu stavby so skutočným stavom. Úlohou znalca totiž nebolo uskutočniť takéto porovnanie, ale priamo v teréne zistiť objem skutočne vykonaných zemných prác zo strany žalobcu,

z tohto dôvodu ani nebolo potrebné, aby mal projektovú dokumentáciu k dispozícii. Žalobca od začiatku konania tvrdí, že dielo nebolo vykonané podľa projektovej dokumentácie, nakoľko projektová dokumentácia predložená žalovaným nezodpovedala reálnemu stavu v teréne. Projektant, E. U., nemal pri vypracovaní projektovej dokumentácie k dispozícii geometrické zameranie, ani geologický prieskum, čo potvrdil aj v čestnom prehlásení zo dňa 12.12.2016. Projektová dokumentácia by preto vo vzťahu k spracovaniu znaleckej úlohy znalcovi neposkytla žiadne relevantné informácie. Samotné porovnanie skutočne vykonaných výkopových prác a prác v zmysle projektovej dokumentácie, ako aj vyčíslenie naviac vykonaných prác je predmetom žalobcom predloženého odborného vyjadrenia D. P. zo dňa 18.01.2019. Žalobca opakovane zdôraznil, že nebolo reálne možné postupovať podľa projektovej dokumentácie a dodržať tvar a rozmery priečnych profilov v ceste v zmysle projektu, keďže tento v dôsledku absencie predchádzajúceho geometrického zamerania, ktoré bol povinný dodať žalovaný, nezodpovedal skutočnému stavu v teréne. Na tieto nezrovnalosti bol žalovaný priebežne upozornený, pričom nijako nenamietal vykonanie potrebných naviac práv. Prvýkrát ich začal spochybňovať až keď si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny za vykonanie týchto prác. Pokiaľ žalovaný namietal odbornosť D. P. vo vzťahu ku vypracovaniu odborného vyjadrenia, považuje žalobca za potrebné uviesť, že okrem toho, že táto disponuje osvedčením o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavebný dozor, má aj dlhoročnú prax v oblasti oceňovania stavebných prác a spracovávania rozpočtov pre stavby, nakoľko sa tejto činnosti venuje od roku 1998. Žalobca uviedol, že D. P. v odbornom posudku len prevzala závery o objeme výkopových a o ich zaradení do jednotlivých tried horniny, cenu ktorých následne vypočítala jednak s použitím jednotkových cien podľa pôvodného rozpočtu a následne aj s použitím cenovej úrovne CENEKON pre rok 2010. Žalobca poprel, že by ním predložené dôkazy boli v rozpore s jeho skutkovými tvrdeniami. Naopak, žalobca od začiatku konania tvrdil, že vykonanie naviac prác bolo spôsobené nedostatočne spracovanou projektovou dokumentáciu, nakoľko žalovaný ako objednávateľ stavby nepredložil projektantovi všetky dokumenty potrebné na riadne spracovanie projektovej dokumentácie, čo malo neskôr za následok nevyhnutnosť vykonania naviac prác. Takýmto spôsobom bola skutkovo odôvodnená už samotná žaloba zo dňa 28.09.2015. Na tom nič nemení ani žalobcom opakovane uvádzaná skutočnosť, že jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý prispel k navýšeniu ceny vykonaných prác, bol absentujúci geologický prieskum a nesprávne uvedenie triedy horniny, v rámci ktorej boli realizované výkopové práce. Nakoľko žalovaný namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku z dôvodu nečitateľnej prílohy, žalobca súdu paralelne s týmto podaním zaslal poštou jedno vyhotovenie znaleckého posudku v listinnej forme, pričom jeden rovnopis zároveň zaslal právnej zástupkyni žalovaného. Za absurdné a účelové považoval žalobca tvrdenia žalovaného o tom, že fotodokumentácia obsiahnutá v znaleckom posudku sa netýka dotknutej stavby. Čo sa týka znaleckého posudku znalca Ing. T. Q. č. 31/2019, ktorý predložil žalovaný, tento nie je použiteľný pre potreby prebiehajúceho konania a nie je naň vôbec možné prihliadať z dôvodu, že ho vypracoval znalec z odvetvia, do ktorého nepatrí problematika, ktorá bola predmetom znaleckej úlohy. V danom prípade znalec posudzoval množstvo výkopových prác na stavbe „Protipožiarna lesná cesta - Podkiar“, a teda už z označenia stavby jednoznačne vyplýva, že sa jedná o dopravnú stavbu. Znalec Ing. Q. (na rozdiel od Ing. U.) však nie je v zozname znalcov zapísaný ako znalec pre odvetvie 370200 - Dopravné stavby, a teda nie je vôbec spôsobilý podávať znalecké posudky týkajúce sa tohto odvetvia. Hoci žalobca považoval predložený znalecký posudok za úplne bezpredmetný, k jeho záverom v stručnosti uviedol, že skutočnosť, že sa výkopové práce nerealizovali podľa projektovej dokumentácie nie je medzi stranami ani sporná, túto skutočnosť od začiatku konania uvádzal aj žalobca, pričom toto bolo spôsobené práve nedostatočne spracovanou projektovou dokumentáciou zo strany žalovaného, na čo poukazuje aj v tomto vyjadrení. Žalobca nesúhlasil s názorom znalca, podľa ktorého je objem výkopov uvedený v znaleckom posudku č. 332/2018 vyrátaný ako keby celý profil, ktorý vznikol odkopávkami bol realizovaný v teréne, bez násypov. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na str. 3 znaleckého posudku č. 31/2019, kde z popisu k obrázku č. 1 vyplýva, že znalec pre krátkosť času a pre možnú finančnú náročnosť uskutočnil len porovnanie profilu 5 - KM 0,650. Je teda zrejmé, že už len z tohto dôvodu nemohol znalec objektívne zhodnotiť objem skutočne vykonaných výkopových prác na celej stavbe, nakoľko vychádzal len z údajov, ktoré získal z krátkeho, ním vybraného profilu. Závery znaleckého posudku Ing. Q. tak v žiadnom prípade nemožno považovať za relevantné a dávať ich na jednu úroveň so znaleckým posudkom Ing. U., ktorý uskutočnil reálne zameranie celého profilu zhotovenej stavby. Okrem toho sa znalec Ing. Q.Z.B. vôbec nevyjadril k otázke ceny žalobcom skutočne realizovaných prác, a teda na základe tohto posudku nie je možné prijať žiadny záver ohľadom k dôvodnosti žaloby. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností o správnosti záverov znaleckého posudku žalobca opätovne navrhol vykonať na pojednávaní výsluch znalca Ing. A. U.. Nie je pravdou, že medzi stranami sporu nie je sporné, že cena za dielo bola dohodnutá ako maximálna a záväzná a že predmetom zmluvy o dielo bola

výstavba lesnej cesty podľa projektu stavby a výkazu výmer za pevne dohodnutú cenu. Naopak, žalobca v doplnení odvolania zo dňa 30.06.2017 podrobne argumentoval, prečo dohodnutú cenu nebolo možné považovať za pevnú a nemennú. V danom prípade nebolo možné k cene diela dospieť bez rozpočtu (presnejšie bez výkazu výmer, na základe ktorých bolo možné finančne vyčísliť náklady potrebné na vykonanie prác predstavujúcich predmet diela), ktorý musí, čo do merateľných veličín tvoriacich v súhrne dielo, vychádzať z PD odrážajúcej všetky špecifiká realizácie diela v mieste jeho zhotovenia. Tým je daná priama a neoddeliteľná obsahová súvislosť medzi úplnosťou a správnosťou výkazu výmer, súvisiacej PD a rozpočtom vychádzajúcim z daných podkladov. Inak povedané bez úplnej a vernej PD nie je možné overiť správnosť a hodnovernosť výkazu výmer určujúcich pre rozpočet a cenu diela (pevnú, nemennú). Podľa názoru žalobcu sa v čl. V. bode 5.1 ZoD jedná o cenu dohodnutú (nie o spôsob určenia ceny) podľa . Skutkové okolnosti doposiaľ tvrdené a preukazované žalobcom zároveň nasvedčujú tomu, že sa jednalo o nezaručený - teda neúplný rozpočet v zmysle , ktorý umožňuje žalobcovi domáhať sa voči žalovanému zvýšenia ceny diela, pretože došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok na uplatnenie práva zhotoviteľa domáhať sa zvýšenia ceny. V priebehu vykonávania prác sa preukázateľne objavila potreba ďalších činností nezahrnutých do rozpočtu, pričom potrebu týchto činností nebolo možné predvídať v čase uzavretia zmluvy. Zároveň požiadavka na zvýšenie ceny je primeraná (nižšia) vykonanému rozsahu naviac prác

27. Žalovaný sa podaniami zo dňa 02.05.2019, 11.07.2019 a 06.09.2019 vyjadril k podanému znaleckému posudku a odbornému vyjadreniu žalobcom s tým, že nesúhlasí so závermi tohto znaleckého posudku. Ako podstatnú namietal skutočnosť, že znalec určil v posudku objem výkopových prác bez toho, aby zohľadnil, že časť odkopanej zeminy bola iba presunutá do násypu, na ktorom bola zriadená lesná cesta. Ako vyplynulo z posudku, znalec pri jeho vypracovaní neporovnal projektovú dokumentáciu stavby so skutočným stavom (str. 3 písm. d), pretože žalobca mu projektovú dokumentáciu neposkytol. Skutkový stav zistil takto znalec iba zameraním v teréne, pričom vychádzal zrejme len z údajov žalobcu. Znalcom vypočítaný objem výkopových prác je nereálny a pre stavbu cesty v zmysle projektu ani nebolo nutné výkopové práce v niekoľkonásobne prevyšujúcom objeme vykonať. Žalobca pri stavbe cesty nepostupoval v zmysle schválenej projektovej dokumentácie, postupoval v rozpore s projektovou dokumentáciou, pretože nedodržal tvar a rozmery priečnych profilov v ceste v zmysle projektu. Odborné vyjadrenie k cene zemných prác vypracovala osoba, ktorá disponuje oprávnením na výkon stavebného dozoru. Nemá odbornosť na stanovenie hodnoty stavebných prác, a preto žalovaný navrhol, aby súd takýto dôkaz nepripustil. Uvedené dôkazy predložené žalobcom sú v rozpore s jeho skutkovým tvrdením uvedeným v žalobe i v priebehu dokazovania. Znalecký posudok považovali za nepreskúmateľný pre nečitateľnú prílohu - fotodokumentáciu, z ktorej nebolo možné zistiť obsah jednotlivých snímok. Fotodokumentácia neobsahovala ani čas ani dátum jej vyhotovenia. Ako dôkaz z miesta stavby je nehodnoverná a žalovaný spochybnil, že sa vôbec týka dotknutej stavby. Žalovaný popiera skutkové tvrdenie žalobcu, že realizoval výkopové práce v rozsahu 15 841,46 m3. Zo znalca Ing. U. nepochybne vyplýva, že určil objem výkopových prác matematickým výpočtom objemu priečnych profilov (str. 2, str. 15 - 18 posudku). Závery tohto posudku však nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o žalobnom nároku, pretože nie sú dôkazom, že v takom objeme bol výkop skutočne realizovaný. Avšak za predpokladu, že žalobca skutočne vykopal pri zhotovení diela také množstvo horniny, potom dielo zhotovil v rozpore s projektovou dokumentáciou a v rozpore so zmluvou o dielo, dielo teda zhotovil vadne. Vykopaním niekoľkonásobne väčšieho množstva horniny v rozpore s projektom zasiahol značným rozsahom do záujmového územia lesa. 2. Znalec Ing. Q. vypracoval na základe kontrolného zistenia sondou do telesa cesty, pričom zistil, že na konkrétnom mieste bol realizovaný nielen výkop ale aj zhutnený násyp tak ako to predpokladá projekt, zámerom ktorého bol minimálny zásah do záujmového územia (PD technická správa). Najmä sondou na konkrétnom mieste zistil, že ak by bol žalobca vykopal na konkrétnom úseku ním uvedené množstvo horniny, bolo by to 6 - násobne väčšie množstvo horniny v porovnaní s projektom. Pre rozhodnutie o žalobnom nároku je irelevantné, či projektant mal k dispozícii výsledky geologického prieskumu, keďže vykonal obhliadku terénu a mal k dispozícii výsledky meraní. Žalovaný zotrváva na návrhu, aby súd nepripustil ako dôkaz na určenie ceny zemných prác odborné vyjadrenie osoby disponujúcej len oprávnením na výkon stavebného dozoru s poukazom na ust. , ktorý určuje postavenie a úlohu stavebného dozoru, pričom oprávnenie na stanovenie hodnoty stavebných prác z tohto ustanovenia nevyplýva. Doterajším dokazovaním je nepochybne preukázané a medzi stranami sporu nie je sporné, že: - cena za dielo vo výške 194 600,69 eur bez DPH bola dohodnutá ako maximálna a záväzná, - predmetom zmluvy o dielo je výstavba lesnej cesty podľa projektu stavby a výkazu výmer za pevne dohodnutú cenu. Z uvedených dôvodov považoval znalecký posudok č. 332/2018 za bezvýznamný pre rozhodnutie. Závery

tohto posudku môžu byť jedine dôkazom toho, že žalobca nevykonal dielo riadne a podľa zmluvy. Navrhol na pojednávaní vykonať výsluch znalca Ing. T. Q.. Žiadal, aby žalobca predložil konkrétny dôkaz o tom, že skutočne vykonal výkopové práce v takom objeme ako bol ich objem vypočítaný znalcom v 332/2018. Súdny znalec Ing. T. Q. má odbornosť na zisťovanie hodnoty stavebných prác. Súčasťou zisťovania hodnoty je aj zistenie jednotlivých parametrov stavby a jej rozsahu. Ako znalec sa vyjadroval k tým spôsobom, že zisťoval rozsah jednej stavebnej práce, a to zemných prác. Neskúmal znalecky dopravnú stavbu. Preskúmaním rozsahu zemných prác hoci len na určitom úseku sondou do telesa cesty dospel k záveru, že na tomto konkrétnom úseku je v rozsahu zemných prác v porovnaní so zistením znalca Ing. U. na tom istom úseku neprimeraný rozdiel, z čoho je možné dospieť k záveru, že zemné práce neboli vykonané v rozsahu ako uvádza žalobca. Na tejto skutočnosti žalovaný trvá a považuje ju za preukázanú. Ďalšie skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu považoval za vykonštruované tvrdenia, ktoré sú v zásadnom rozpore so znením písomného vyhotovenia zmluvy o dielo, obsah a platnosť ktorej strany sporu doteraz nespochybnili.

28. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.11.2019, na ktorom žalobca uviedol, že čo sa týka ceny diela dohodnutej v predmetnej Zmluve o diele má za to, že žalobca predkladal krycí list rozpočtu a samotný rozpočet s výkazom - výmer dňa 16.06.2010, ktorý bol vyhotovený pred podpisom Zmluvy o dielo. V súdnom spise je Zmluva o dielo založená bez dátumu, ale v origináli predloženom Poľnohospodárskou platobnou agentúrou je Zmluva o dielo s presným dátumom jej uzavretia a to je ku dňu 07.10.2010, preto má za to, že cena diela bola určená na základe rozpočtu podľa ust. § 547 ods. 1

- 3 , pričom je zrejmé, že sa jednalo o rozpočet nezaručený, z ktorého vyplýva, že žalobca sa mohol domáhať zvýšenia ceny diela oproti cene uvedenej v nezaručenom rozpočte tak ako to konštatoval aj odvolací súd vo svojom Uznesení v bode 40. Čo sa týka predmetu a rozsahu dohodnutého diela v predmetnej Zmluve o dielo, nenamieta platnosť Zmluvy o dielo. Mal za to, že predmet a rozsah diela bol stanovený v súlade s projektovou dokumentáciou a nenamietal ani skutočnosť, že jednotlivé položky prác, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní boli zahrnuté aj v stanovení predmetu a rozsahu diela, ako aj v cene diela, avšak tieto boli určené v inej kvalite a v inom rozsahu ako boli skutočne vykonané a to vzhľadom k skutočnostiam, ktoré už opakovane namietali a to, že projektová dokumentácia bola vyhotovená bez vykonania geologického prieskumu, a preto nebolo možné vopred určiť presný rozsah diela a následne ani cenu diela. Čo sa týka skutočného objemu realizovaných prác, dokladali súkromný znalecký posudok a následne odborné vyjadrenie, kedy znalec určil obhliadkou v teréne s následným zameraním objem skutočne zrealizovaných prác s reflektovaním na triedu hornín a následne bola vyhotovená v odbornom vyjadrení cenová kalkulácia, resp. vyčíslenie ceny prác vykonaných naviac. Žalobca na upresnenie uviedol, že najväčší problém v skutočnosti nebolo to, že nebol vykonaný geologický prieskum, ale to, že súčasťou projektovej dokumentácie nebolo geometrické zameranie, avšak tieto podklady zabezpečoval ešte predchodca žalovaného a zrejme nastal problém s tým, že nebol dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie týchto úkonov, preto bola projektová dokumentácia vyhotovená na základe vrstevníc v mierke, ktorá je uvedená v znaleckom posudku a takto to bolo podľa jeho názoru nedostačujúce. Čo sa týka ceny diela žalobca má za to, že krycí list rozpočtu na cent súhlasí s výškou ceny uvádzanej v Zmluve o dielo, preto je nutné konštatovať, že cena bola určená na základe takto určeného rozpočtu, pričom aj následne pri kontrolách PPA sa vychádzalo z predmetného rozpočtu, preto je nutné konštatovať, že cena bola určená na základe tohoto rozpočtu. Čo sa týka nutnosti geologického prieskumu opätovne poukázal na čestné prehlásenie projektanta, že tento avizoval žalovanému, že je potrebné previesť tento geologický prieskum a sám žalovaný odmietol vykonať geologický prieskum z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Rovnako má za to, že tvrdenie PZ žalovaného, že geologický prieskum nie je potrebný, nakoľko už voľným okom je možné posúdiť terén sa nezakladá na pravde, nakoľko výkopové práce sa vykonávali až do hĺbky 7 metrov, čo nie je možné voľným okom posúdiť, čo sa v tejto hĺbke nachádza. Zároveň sa vyjadril k skutočnosti, že ako žalobca mení svoje výpovede. Mal za to, že žalobca od počiatku zotrváva na podanej žalobe. To, že tu odzneli rôzne ceny prác naviac, má za to, že sa jedná vždy o tú istú sumu len bez DPH. Žalobca svoj nárok nemenil. Od začiatku bolo predmetom žaloby zaplatenie 113.590,25 Eur, na čom žalobca zotrváva. Naopak mal za to, že práve žalovaný svoju výpoveď mení, a to ohľadom skutočnosti, že naviac práce podľa neho vykonané neboli. Až do rozhodnutia KS žalovaným argumentoval tým, že naviac práce neboli odsúhlasené, že nebol uzavretý dodatok k Zmluve o dielo, až následne po rozhodnutí KS uvádza, že nedošlo k vykonaniu žiadnych naviac prác. Nie je pravda, že by žalovaný nevedel o tom, že boli vykonané naviac práce. Všetky sú evidované v stavebnom denníku, ktorý je súčasťou súdneho spisu, a ku ktorému mal žalovaný počas realizácie stavby prístup. Navyše realizácia naviac prác vyplýva aj z podpísaného dokumentu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý bol žalovaným podpísaný. Naviac práce v

ňom boli špecifikované, teda pokiaľ by si žalovaný toho vedomý nebol, takúto listinu by určite nepodpísal. Čo sa týka stavebného denníka mal za to, že v tomto sú zaznamenané naviac práce avšak skutočne tam nie je špecifikácia čo ani nebolo možné uskutočniť z dôvodu toho, že pokiaľ by bola čo i len malá odchýlka od rozpočtu predloženého PPA, agentúra by finančnú dotáciu žalovanému neposkytla. Navyše v čase vykonávania týchto prác nebolo možné určiť objem, to sa robí až následne v rámci faktúry. Čo sa týka geometrického zamerania je všeobecne známe, že takéto zameranie je potrebné aj pri stavbe rodinného domu, nie to ešte pri výstavbe cesty, ktorá je v strmom teréne.

29. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že čo sa týka ceny o dielo má za to, že cena bola stanovená ako cena pevná, maximálne určená dohodou zmluvných strán v zmysle Zmluvy o dielo čl. 2 ods. 2.1.. Je pravda, že žalobca predkladal pred uzavretím Zmluvy o dielo nacenený výkaz - výmer, na základe ktorého sa dospelo k následnej dohode, avšak tento možno hovorovo nazvať „rozpočet“, pričom zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by mala byť cena stanovená na základe rozpočtu a rozpočet netvorí ani jeho neoddeliteľnú súčasť. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených PPA žalobca sa prihlásil do súťaže, kde predložil rozpočet, avšak ani tu sa nejedná o skutočný rozpočet, na základe ktorého bol vybratý spomedzi štyroch uchádzačov ako realizátor predmetného diela, nakoľko ponúkal najnižšiu cenu za zhotovenie predmetného diela, preto ako uviedol mal za to, že cena bola stanovená ako pevná, maximálne určená. Krycí list rozpočtu, na ktorý sa žalobca odvoláva bol žalovanému predložený až po zhotovení diela spolu s faktúrou, na základe ktorej si uplatňoval žalobca cenu diela, preto má za to, že čo sa týka ceny diela, je potrebné postupovať v súlade s ust. . Čo sa týka predmetu a rozsahu diela, v Zmluve o diele bolo určené, že tento je stanovený podľa projektu stavby a výkazu - výmer. Ešte pred uzavretím Zmluvy o dielo mal žalobca možnosť vykonať obhliadku, prezrieť si terén, pričom má za to, že zloženie terénu bolo možné objektívne predvídať už pri jeho prezretí. Preto mal za to, že nebolo nutné vykonávať geologický prieskum. Zároveň poukázal na to, že žalobca účelovo mení svoje výpovede, pričom v priebehu celého konania až po odvolacie konanie uvádzal, že cenu bolo potrebné navýšiť nakoľko nebol zabezpečený geologický prieskum. Teraz tvrdí, že podstatné je geometrické zameranie. Rovnako poukázal na skutočnosť, že predkladal až tri ceny za naviac práce, a to vo výške 86.000,- Eur, 94.000,- Eur a následne 113.000,- Eur. Žalovaný mal za to, že žiadne naviac práce vykonané neboli. Dielo bolo vykonané v dohodnutom rozsahu. Navyše žalobca nevykonal ani všetky naprojektované práce, navyše musel vrátiť približne 4.000,- Eur z dôvodu, že nezatrávnil plochu. Čo sa týka skutočnosti, že geologický prieskum nebolo potrebné vykonať, ohľadom tejto skutočnosti trvá na vypočutí projektanta, ktorý by sa mal vyjadriť v zmysle či ku každej stavbe ciest je potrebné zabezpečovať geologický prieskum, pričom má za to, že toto potrebné nie je a hlavne, či pri tejto konkrétnej protipožiarnej ceste bolo nutné zabezpečiť geologický prieskum. Čo sa týka rozsahu vykonaného diela opätovne odkazuje na materiály predložené PPA, z ktorých vyplýva, že v decembri 2014 bola vykonaná kontrola za účasti p. J. ako manažéra stavby a p. Širokého ako lesníka a zástupcu agentúry PPA, kedy boli práce ukončené na 90 % a počas predmetnej kontroly neboli zistené žiadne naviac práce, len práce vykonané v rozsahu dohodnutého Zmluvou o dielo, teda protipožiarna cesta dlhá 1,7 km. Druhá kontrola bola v júni 2015 za účasti štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. P. a p. J., z ktorého opäť vyplynulo, že stavba bola zrealizovaná tak ako bola dohodnutá. Až po odovzdaní a prevzatí diela žalobca predložil faktúru o vykonaní prác naviac. Počas zhotovovania diela neoznámil žalobca žalovanému, že nie je možné pokračovať v prácach, pre prekážku, ktorú by nebolo možné predvídať a kedy by bolo nutné vynakladať ďalšie náklady, pričom táto skutočnosť bola predmetom dokazovania priamo na pojednávaní zo dňa 11.05.2017. Poukázal na dotaz sudkyne a následnú odpoveď žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca nemal v úmysle prerušiť práce a zaoberať sa uzavretím dodatku Zmluvy o dielo. Čo sa týka geologického prieskumu tento nebol spomínaný pri uzatváraní Zmluvy o dielo vôbec. Zo strany žalobcu nebolo namietané, že nebol vyhotovený, alebo by ho bolo potrebné vyhotoviť. Rovnako čo sa týka prác naviac, túto skutočnosť mu oznámil až po zhotovení diela, keď vyúčtovával faktúrou posledných 20.000,- Eur. Čo sa týka stavebného denníka má za to, že tento neobsahuje žiadnu špecifikáciu naviac prác ani množstvo, nebola tam zaznamenaná ani žiadna udalosť a čo sa týka cenovej kalkulácie, alebo vyčíslenia naviac prác, dňa 11.06.2015 predložil žalobca žalovanému rozpočet naviac prác vo výške 86.352,89 Eur, o čom predložil originál na nahliadnutie a v rovnaký deň predložil aj faktúru s inou sumou na 113.590,25 Eur. Čo sa týka stavebného denníka mal za to, že ho podpisoval a následne bol predkladaný na PPA, ktorá vyplácala finančné prostriedky, a preto je potrebné zdôrazniť, že práce zaznamenané v stavebnom denníku zodpovedali rozsahu diela dohodnutého zmluvou, inak by PPA nepreplatila finančné prostriedky. To znamená, že v stavebnom denníku nemohli byť uvádzané žiadne naviac práce. Už sa vyjadroval k podpisu pri odovzdaní a prevzatí diela a že tam mal za to, že sa jednalo o naviac práce, ktoré mali dohodnuté so žalobcom mimo projektu, a ktoré mu aj riadne uhradili a čo sa týka čestného prehlásenia

projektanta podotkol, že on osobne s projektantom nekomunikoval, tento mu neoznamoval, že je nutné zabezpečiť geologický prieskum ani on osobne mu neoznamoval, že nemá na to finančné prostriedky.

30. Na pojednávaní bol vypočutý svedok D. J., ktorý pracoval ako zamestnanec žalobcu na pozícii vedúci stavby. Uviedol, že projekt mal priamo na stavbe. V rámci projektovej dokumentácie nebol zabezpečený geologický prieskum. Konkrétne na to sa pýtal, nakoľko pri vykonávaní diela nastali problémy. Mal za to, že investor by pri takejto stavbe mal vyhotoviť geologický prieskum. Nepamätal sa, či bolo zabezpečené geometrické zameranie terénu. Mal za to, že pri zhotovovaní diela boli vykonávané aj práce mimo projektovej dokumentácie, nakoľko pri výkopových prácach nastali problémy. Terén prechádzal zo zeminy do kameňa, preto musela byť použitá iná technika na výstavbu, nakoľko sa tam nachádzal aj iný terén, ktorý nesúhlasil s projektovou dokumentáciou. Pokiaľ prišiel skontrolovať práce Ing. P. aj p. Š. upozorňoval ich na tieto problémy aj na skutočnosť, že sú vykonávané práce naviac, ktoré nie sú uvádzané v projekte. Videli v akom teréne robia, neupozorňoval ich na rozsah týchto prác. Žalovaný na tieto skutočnosti reagoval tak, že sa to dostalo aj do stavebného denníka. Investor povedal, že majú pokračovať v práci. Investor nenamietal naviac vykonané práce, inak by predsa museli práce prerušiť. Vykonané diela chodievalo kontrolovať viac ľudí, ale aj žalovaný chodieval kontrolovať. V priebehu stavebných prác tieto práce, ani ich kvalitu žalovaný nenamietal. Bez týchto naviac prác by určite nebolo možné ukončiť toto dielo. Pamätal si, že pri kontrole PPA, kde bol prítomný asi p. Ing. Č. sa čudoval v akom teréne pracujú. Keď bola víchrica a popadali stromy museli si pomáhať sami a tieto stromy odstraňovali aj mimo rozpočtu, aby sa dalo v prácach pokračovať. Rovnako, keď narazili na vodné toky, ktoré neboli zamerané, museli vykonávať drenáže, ktoré neboli predmetom rozpočtu ani projektu, ale bez uskutočnenia týchto prác by nebolo možné cestu dokončiť. Udiala sa ako vis maior veľká kalamita, popadalo veľa stromov a keby tieto stromy neodstraňovali v prácach by nebolo možné pokračovať. Dokonca žalobca navrhoval nejakú firmu na odstránenie nepriaznivých následkov žalovanému. O prácach na diele hovoril s Ing. Š., s Ing. P. a tajomníčkou urbáru, meno si nepamätal. Oslovoval ju, keď nevedel nájsť Ing. P., pretože býva vedľa cesty. Práce naviac konzultoval s Ing. P. a tajomníčkou urbáru. S Ing. P. konzultoval naviac práce na stavbe. Nepamätal si kedy presne to bolo. Po desiatich rokoch si to už nemôže pamätať. Rovnako aj s tajomníčkou urbáru. Opäť nevie presne kedy, ale navštevoval ju fyzicky doma. To, že majú v prácach pokračovať im povedal priamo Ing. P. ako zástupca urbariátu. Opäť nevedel presne kedy. Oznamoval mu to hneď, keď prvýkrát narazili na kameň a on povedal, „chlapi robte ďalej, cestu potrebujeme“. Navštívili ho s konateľom firmy aj v škole, nepamätal si presne dátum, ale vedel, že ho opakovane upozorňovali na práce naviac. Na otázku ohľadom pracovného postupu pri výstavbe cesty neodpovedal. Práce na ceste vykonávali ich zamestnanci. Na mená si už nevedel spomenúť. Asi sedem rokov nepracuje vo firme a lesní robotníci, ich mená tiež nevedel. Neboli z ich firmy. Stojace stromy odstraňovali pilčíci so svojou technikou. Nevedel, či sa jednalo o zamestnancov urbáru alebo nejakú prenajatú firmu, ale pne a všetko čo zostalo pod zemou vyťahovali oni, technikou JCB, Caterpilar, DTA, boli to ich zamestnanci. Nevedel uviesť mená bagristov, menili sa tam aj traja - štyria chlapi po dvoch týždňoch, už si nepamätá. Nie je povinnosťou dodávateľa upozorňovať investora, že je potrebné zabezpečiť geologický prieskum, toto by mal investor zabezpečiť sám ešte pred uzavretím Zmluvy o dielo.

31. Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok D. Š., ktorý pôsobil u žalovaného na pozícii odborný lesný hospodár, pričom v rámci svojej pozície dohliadal na výstavbu protipožiarnej lesnej cesty Podkiar. Realizáciu diela sledoval dosť pravidelne, raz. resp. dvakrát do týždňa, podľa potreby. Mal aj iné pracovné povinnosti v Pozemkovom spoločenstve Ochtiná. Pri výstavbe cesty sa dá povedať, že sa postupovalo štandardne. Čo sa týka prvého úseku výstavby cesty, jednalo sa o akúsi rekonštrukciu už existujúcej cesty a potom sa napojila nová cesta. V roku 2014 došlo ku kalamite v tejto oblasti, avšak mal za to, že táto pri výstavbe cesty možno aj napomohla stavbárom, resp. uľahčila im prácu. Na otázku, či sa nejednalo o nadmerný zásah do lesného pôdneho krytu uviedol, že pokiaľ by sa jednalo o nadmerný zásah, štátna ochrana prírody by v zmysle zákona o ochrane prírody zasiahla, k čomu však nedošlo. V tejto oblasti sa nachádza aj vodný zdroj druhej kategórie a Ochtinská aragonitová jaskyňa. K dispozícii mal aj projektovú dokumentáciu. O odvoze zeminy nemal vedomosť, nakoľko takáto zemina by sa dala využiť pri stavbe ďalších ciest. Čo sa týka výkopových prác mal za to, že tie sa vykonávali tak ako sa v rámci projektovej dokumentácie predpokladalo a očakávalo. Nepostrehol hĺbenie sedem metrových výkopov v telese cesty. Je tam skalnatá stena, ale do hĺbky sedem metrov nie. Po kalamite Žofii korene nebolo potrebné vyťahovať, bolo len potrebné pozostatky odstrániť. Mali dobré vzťahy s dodávateľom. Myslí si, že aj za výraznej pomoci ich techniky dochádzalo k odstraňovaniu kmeňov a prípadných koreňov. Traktormi vyťahovali aj sami korene. Jednalo sa samozrejme len o

samotnú trasu cesty a dalo by sa uzavrieť, že viac menej tieto práce vykonávali po kalamite Žofii v tejto oblasti. Zloženie terénu bolo uvedené v pláne starostlivosti o lesy. Nachádzali sa tam kypré pôdy a vystupujúca materská hornina, bridlica v niektorých častiach, o tom však projektant pri projektovaní musel vedieť. Bridlica bola voľným okom viditeľná a pred začatím diela prišiel p. R. a p. J. a spolu prešli túto trasu, avšak nie celú. Keď začal žalobca stavať, nepovedal, že by bol nejaký problém. Nevedel, či mal k dispozícii celú projektovú dokumentáciu, ale tú časť, ktorú potreboval pri výkone svojej funkcie k dispozícii mal. Na začiatku projektovú dokumentáciu prechádzali s odberateľom aj dodávateľom. Či bol geologický prieskum súčasťou projektovej dokumentácie nevedel, geologický prieskum nevidel, ale zrejme ani nebol potrebný, nakoľko sa jednalo o Slovenské Rudohorie a projektant mal vychádzať z geologickej mapy pri vypracovaní projektovej dokumentácie. Geologický prieskum nebol potrebný. Či v projektovej dokumentácii bolo uvedené, že projektant vychádzal z geologickej mapy nevedel. Geometrické zameranie asi bolo súčasťou projektovej dokumentácie. Rozpočet stavby, prípadne krycí list rozpočtu k dispozícii nemal, finančné záležitosti neriešil. Za časť ako boli projektované výkopové práce podľa triedy ťažiteľnosti hornín zodpovedal projektant. Pri posudzovaní, či je objem výkopových prác v súlade s projektovou dokumentáciou posudzoval na základe toho, že videl výkop a násyp. V tomto smere je laik. Hĺbku výkopov nemeral, posudzoval ho len vizuálne.

32. Na pojednávaní dňa 30.01.2020 sa žalobca vyjadril k predloženej rekapitulácii rozpočtu naviac prác zo dňa 11.06.2015 žalovaným tak, že sa jedná o bežný postup. Žalovanému predkladali ako prvú alternatívu vyčíslenia naviac prác bez faktúry, ktorá mala byť žalovaným prekontrolovaná a prípadne odsúhlasená, k čomu však nedošlo. Následne vyčíslenie naviac práce ešte kontrolovali, upresňovali a na základe meraní dali druhú alternatívu, ktorá je aj prílohou žaloby, a na základe ktorej bola vystavená faktúra. Aj faktúra vystavená ako cena za dielo bola v nižšej sume ako bola dohodnutá v zmluve o dielo, a čo sa týka naviac prác, vyfakturované neboli z dôvodu čo je tiež bežnou praxou, že musia byť vopred odsúhlasené, nakoľko vystavenej faktúre automaticky nabieha DPH a v prípade ak nie je odsúhlasená cena naviac prác vznikol by im ďalší výdavok.

33. Žalovaný sa vyjadril, že faktúra nebola vystavená ani k súpisu naviac prác, ktoré tvoria žalobu. Jediná faktúra, ktorá bola vystavená, bola na cenu diela vo výške cca 194.000,- Eur, čo bola cena diela v zmysle zmluvy o dielo a ktorá bola predkladaná PPA.

34. Na pojednávaní bol vypočutý ako svedok - znalec Ing. A. U., ktorý uviedol, že na obhliadke bol priamo so zadávateľom, kde prešli terén a prehľadali svah, ktorý mal byť upravený výkopovými prácami. Následne tam bol aj osobne s pomocníkom nakoľko to bol náročný terén. Spolu merali nakoľko bolo treba terén merať, keďže sa vytvárali priečne profily každých 20 metrov. Mal určiť objem výkopových prác na danom úseku. Na vyhotovenie znaleckého posudku nebola potrebná projektová dokumentácia, ani ju nemal k dispozícii. Na výpočet objemu výkopových prác použil bežné matematické vzorce spriemerizovaných na každých 20 metrov. Na otázku, či časť zeminy, ktorá bola použitá na násyp bola zohľadnená v znaleckom posudku znalec uviedol, že to bolo zohľadnené tam, kde to malo zmysel. Nie vždy sa dá odkopaná zemina použiť ako násyp, nakoľko to závisí aj od sklonu svahu a kvality materiálu. Vo všeobecnosti pre danú stavbu bolo možné použiť na násyp 5 až 10 % odkopanej zeminy. Ďalej uviedol, že sa jedná o dopravnú stavbu, líniová - cesta - protipožiarna cesta. Triedu ťažiteľnosti horniny určoval vizuálnym posúdením svahu. Ťažiteľnosť hornín klasifikoval v tabuľke znaleckého posudku. Uviedol, že je rozdiel robiť výkopové práce pokiaľ je svah tvorený zeminou a pokiaľ je tvorený skalou alebo kameňom, čo sa prejaví aj zaťažením strojov, ktoré sú používané. Pri obhliadke bol prítomný žalobcom poverený zamestnanec a osoba, ktorá uskutočňovala výkopové práce. Komunikácia so žalobcom prebiehala telefonicky. Prvé stretnutie so žalobcom si znalec nepamätá. Žalobca žiadal znalca, aby bol znalecký posudok vypracovaný reálne. Žalobca mu nehovoril aký bol vykopaný objem zeminy, ale chcel, aby ho určil reálne, aby žalovaný neplatil viac ako treba, nakoľko je medzi nimi spor ohľadom výkopových prác. Materiál, ktorý je potrebný na vytvorenie násypu, ktorý tvorí cestné teleso je kameň. Problém nebol v tom aký bol materiál, ale násyp nebolo možné vytvoriť z dôvodu sklonu svahu, ktorý bol príliš strmý a násyp by sa na ňom neudržal. Vo svojom znaleckom posudku uviedol, že aj v bode 0 je potrebné upraviť ten stav, ale aj v tom bode 0 je pri výstavbe protipožiarnej odobrať a upraviť isté kubíky zeminy avšak nevedel, či k daným úpravám došlo žalobcom, alebo to bolo urobené už skôr inou osobou. Pri posudzovaní objemu výkopových prác pri úprave svahu vychádzal z informácií, ktoré mu poskytol žalobca ku dňu obhliadky. Spolu prešli od 0,00 km až po koniec a žalobca mu nehovoril kým boli vykonané práce, len mu uviedol, že na tej trase je potrebné urobiť objem výkopových prác a vychádzal z reálneho stavu ku dňu obhliadky.

35. Na pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj znalec Ing. T. Q., ktorý uviedol, že pri svojej práci pracoval so sondou kedy posudzoval stav pôvodného terénu a realizované práce, avšak na malom úseku, nakoľko pri posudzovaní kompletnej stavby by to bolo finančne veľmi náročné. Výsledok jeho znaleckého posudku sa dá najbližšie posúdiť podľa obrázkov, kde znázornil rozdiel oproti projektovej dokumentácii, odkopávky, ktoré mali byť vykonané v zmysle projektovej dokumentácie cien a naviac odkopávky, ktoré vychádzali zo znaleckého posudku Ing. U.. Je nutné konštatovať, že výkopové práce boli realizované odlišne ako predpokladala projektová dokumentácia a skutočne boli vyhotovené v rozsahu ako v znaleckom posudku uvádza Ing. U., avšak mimo násypu, ktorý bol vyhotovený tak ako uvádza na obrázku 3 a obrázok č. 5 zachytáva plochu výkopu, ktorá sa nemohla realizovať nakoľko je nad pôvodným terénom, pričom Ing. U. aj túto časť zarátal do výkopu. Z obrázku č. 17 vyplýva, že na obrázku znázornený svah bol celý skutočne odkopaný, avšak zachytáva aj realizovaný násyp. Podotkol, že projektová dokumentácia predpokladala výkop a násyp v pomere 1:1 k čomu v zmysle zistených realizovaných prác nemohlo dôjsť, pretože odkopaná bola podstatne väčšia časť zeminy. Tu podotkol, že pri oceňovaní prác treba vychádzať z iných hodnôt, pretože pri násype sa len premiestňuje odkopaná zemina a v prípade ostatnej zeminy je potrebné ju vyviesť. Tam sa jedná o výkop. Na otázku zloženia hornín v trase lesnej cesty znalec neodpovedal, nakoľko presahovala jeho oprávnenie. Pri výstavbe protipožiarnych lesných ciest nie je bežné vyhotovovať geologický prieskum, je ťažké sa k tomu vyjadriť, určuje to projektant a stavebný úrad. K otázke, či sa vie vyjadriť k tomu, či skutočne realizované práce naviac tak ako ich predpokladá Ing. U. boli pri výstavbe protipožiarnej cesty nutné sa znalec nevyjadril, uviedol, že je ťažké to posúdiť. Mal za to, že sa jedná o dopravnú stavbu. Ďalej uviedol, že nie je znalcom pre toto odvetvie, avšak je znalcom pre oceňovanie stavebných prác, preto vypracoval tento posudok. Dĺžka úseku lesnej cesty, ktorú posudzoval mala asi sto metrov. Zdôraznil, že závery jeho posudku sa týkajú len toho úseku. Tento úsek zvolil preto, že sa jednalo o úsek typický pre lesné cesty podľa vzorového profilu v projektovej dokumentácii. Predmetný úsek sa nachádza asi 600 až 800 metrov od začiatku protipožiarnej cesty. Objemy výkopových prác nezisťoval, zaoberal sa len rozdielom projektovej dokumentácie a znaleckým posudkom. O vyčíslení rozdielu nemal zadanú otázku. Na otázku, ako je to geometrickým zameraním oproti geologickému prieskumu, keď má za to, že geologický prieskum nie je bežný pri projektovaní protipožiarnych lesných ciest znalec uviedol, že otázka je mimo jeho oprávnenia.

36. Na tomto pojednávaní súd pristúpil aj k výsluchu svedkyne C. D., ktorá uviedla, že bola podpredsedkyňou spoločenstva. Z titulu jej funkcie sporadicky chodila na miesto stavby. Bola tam hlavne z dôvodov, že počas realizácie došlo ku kalamite, a preto tam opakovane chodievali. Od začiatku prebiehalo viac komunikácií ohľadom toho, že problémom bol kameň, resp. skala, ktorého bolo veľa, avšak nikdy s ňou nikto nekomunikoval ani neriešil práce naviac. Prezentovala, že sú spoločenstvo, niekoho zastupujú, preto by ani ako výbor nemohli samostatne o prácach naviac rozhodnúť, ale zdôraznila, že o prácach naviac s ňou nikto nehovoril. Asi v decembri 2014 bola uskutočnená kontrola PPA. V tom čase boli práce na 90 % ukončené. Prišli dve osoby z úseku technického a ekonomického a prítomný bol aj p. J.. Ani v tom čase nebola spomenutá žiadna naviac práca. Výsledkom kontroly bolo zistené, že jedna položka nebola zrealizovaná, preto im ju aj vyčiarkli z fakturácie, ale ani vtedy sa p. J. nezmienil o naviach prácach. O prácach naviac s nikým nikdy nehovorila. Od decembra do apríla 2015 práce stáli, až v apríli 2015 sa opäť začalo pracovať a až v tomto období sa začalo hovoriť o prácach naviac, ale s ňou o tom nikto nehovoril. Nemala vedomosť, či s niekým iným sa žalobca rozprával o prácach naviac a ani to nepredpokladala. Práce ohľadom odstraňovania koreňov po kalamite vykonávala ťažobná spoločnosť p. B., pretože na tieto práce bola potrebná príslušná technika, ktorou oni nedisponovali. V priebehu stavby nezaznamenala väčšie zásahy do terénu, resp. vývoz väčšieho množstva zeminy. Pritom boli iba dve možnosti, žiadna skládka sa v lese nenachádza a cez obec zemina nebola vyvážaná. Nevie o tom. Pokiaľ si pamätá stavba trvala asi tri roky. O skale sa začalo hovoriť asi po roku, ale opakovane zdôraznila, že skala tam bola od počiatku, od prvého momentu. O skale počula toľko, že je tam viac skaly ako sa predpokladalo. Na túto skutočnosť nereagovala, nemala na to kompetencie na to inak reagovať. Uviedla, že je len zamestnanec, chodievali tam viac menej len sporadicky, po kalamite niekedy aj trikrát týždenne, ale stávalo sa aj, že tam tri týždne nebola. Technické záležitosti ohľadom stavby určite neriešila. Pán J. jej zvykol zavolať keď išlo nejaký problém. Išlo skôr o drobnosti personálneho charakteru. Svedkyňa ďalej uviedla, že stavebný denník nekontrolovala. S projektovou dokumentáciou sa neoboznamovala, nakoľko to z titulu jej vzdelania nebolo pre ňu potrebné. S projektantom stavby neriešila žiadne okolnosti. Na otázku ohľadom nosenia faktúr, ktoré nechávali u nej v prípade keď nezastihli predsedu sa svedkyňa nevedela presne vyjadriť, skôr mala dojem, že chodieval do Štítnika za predsedom.

37. Na pojednávaní dňa 20.02.2020 žalobca uviedol, že zotrváva na písomnom podaní. S vykonaním ďalších dôkazov, resp. s nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania žalobca nesúhlasil s poukazom na ust. . Čo sa týka oboznamovania sa s prílohami spisu PPA, súd už dňa 24.10.2018 informoval sporové strany, že spisový materiál je dostupný. Odvtedy boli vykonané ďalšie dve pojednávania, pričom žalovaný mal priestor, aby navrhol vykonanie tohto dôkazu. Rovnako namietal vykonanie znaleckého dokazovania, keďže žalovanému už od mesiaca máj 2019 bol známy obsah znaleckého posudku Ing. U. ako aj Ing. Q., napriek tomu návrh na vykonanie znaleckého dokazovania doposiaľ nepredložil. Znalci na poslednom pojednávaní pri ich výsluchu zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov a z ich výpovedí nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, preto mal za to, že žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor, aby predložil návrhy na doplnenie dokazovania. Opakovane boli súdom vyzývaní na doplnenie návrhov dokazovania, preto navrhol, aby súd navrhované dôkazy nevykonal.

38. Žalovaný uviedol, že po tom ako žalobca predložil znalecký posudok Ing. U. a žalovaný sa oboznámil so zrušujúcim Uznesením KS aj sám predložil súkromný znalecký posudok Ing. Q. a navrhol vypočuť oboch znalcov na pojednávaní. Až z výsluchu znalcov na poslednom pojednávaní vyplynulo, že nie je možné dospieť k záverom, ktoré nariadil KS vo svojom zrušujúcom UZN a uložil to ako úlohu súdu prvej inštancie. Žalovaný navrhol súdu nariadiť znalecké dokazovanie vzhľadom na hodnotu predmetu konania, vzhľadom k tomu, že sa jedná o odborné otázky a tiež s poukazom na to, že súd nevyhlásil dokazovanie za skončené.

39. Súd Uznesením č. k. - 705 zo dňa 19.05.2020 vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Petrom Hamindom z odboru 370000 - Stavebníctvo, odvetvia 370901 - Odhad hodnoty nehnuteľností, 370200 - Dopravné stavby.

40. Zo záverov znaleckého posudku č. 125/2020 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Hamindom vyplýva, že znalec dňa 10.07.2020 vykonal odbornú obhliadku predmetnej lesnej cesty (LC) v čase od 13:00 do 15:00 za účasti Ing. D. P. a Ing. D. Š.. Po preštudovaní Stavebného denníka znalec konštatoval, že stavebný denník neobsahuje jediný záznam o vykonaní naviac prác, navyše až v posledný deň zápisu zo dňa 29.5.2015 je záznam, že sa realizovali výkopy v horninách tr. 5,6 a že to bude zrátané ako práce naviac a predložené investorovi na schválenie. Na základe uvedených faktov o vedení stavebného denníka mal za to, že stavebný denník bol vedený neodborne, neprofesionálne a v rozpore so d, a jeho výpovedná hodnota je nulová. Na základe skutočností uvedených v stavebnom denníku nie je žiadny predpoklad pre vyúčtovanie naviac prác. Po dôkladnom preštudovaní znaleckého posudku č. 332/2018 mal znalec za to, že zadávateľ zadal nesprávne zadanie znalcovi. Znalec podľa zadania mal vypracovať objem zemných prác na projekte Protipožiarna lesná cesta lokalita pod Kiar - v extraviláne k.ú. Ochtiná. V konfrontácii fotodokumentácie súd. sp. č. 436 km 0,100 a priečneho profilu 0,100 (súdn.sp.č. 441) je nesúlad. Mal za to že, znalec vyhotovil znalecký posudok v zmysle zadania, avšak k meritu veci nebol žiadnym spôsobom nápomocným nakoľko neoddelil naviac práce a paušálne zameral celkový záber. Nakoľko nebolo zrealizované počiatočné geodetické zameranie územia, znalec ani sa nemohol dopracovať k tomu záveru. Navyše na str. 579 súdn. sp. je evidentné že sklon násypu nie je realizovaný v zmysle PD. Túto skutočnosť je možné postrehnúť porovnaním priečneho profilu zo znaleckého posudku na str. súdn. sp. č. 588 a PD priečne profily str. súdn sp. č. 122 v km 1,400. V zmysle vypracovaných priečnych profilov je evidentné, že sú v rozpore s PD. Nedodržaný sklon 1:1. Po dôkladnom preštudovaní znaleckého posudku č. 31/2019 v konfrontácii s miestnou obhliadkou a meritom veci mal za to, že metodický postup k vyriešeniu tejto záležitosti zvolil znalec T. Q. v posudku č. 31/2019 správny, kde komplexne pristúpil k problematike a zvolil vhodnú metodiku postupu a s jeho záverom sa plne stotožnil. Pre maximálnu objektívnosť akceptovania nároku naviac prác by bolo potrebné realizovať sondy cca po každých 50 m podľa postupu znalca p. T. Q., čo mu príde ako ekonomický neúnosné, realizovať priečne sondy v celej dĺžke úseku lesnej cesty. Znalec mal stanoviť ku dňu 29.05.2015 rozsah a hodnotu skutočne vykonaných prác pri zhotoveni diela ..Protipožiarna lesná cesta v lokalite Pod Kiar", k ú. Ochtiná, investora Pozemkové spoločenstvo lesných a pasienkových pozemkov Ochtiná. Vzhľadom na fakt, že od 29.05.2015 ubehol dlhý čas, lesná cesta zarástla náletovou zeleňou, násypy, rigoly a okolie zarástlo krovím, vplyvom mimoriadnych povodní došlo k lokálnym poruchám a degradáciám je veľmi ťažké a obtiažne hodnoverne a preukázateľne stanoviť skutočne vykonané práce. Čo sa týka rozsahu a hodnoty skutočne vykonaných prác naviac ku dňu 29.05.2015, ktoré neboli zahrnuté v projektovej dokumentácii vypracovanej projektantom E. U. a v krycom liste

rozpočtu zo dňa 16.06.2010 znalec uviedol, že vzhľadom k faktu, že pôvodné územie nebolo geodeticky zamerané, v čase keď sa údajne objavila hornina tr.5 v neočakávaných množstvách aktuálny stav v tom čase sa tiež nezameral nie je možné hodnoverne odpovedať na položenú otázku. Znalec sa mal tiež vyjadriť, či skutočne vykonané práce naviac boli alebo neboli zahrnuté do projektovaného výkazu výmer a projektovaného rozpočtu diela. Pri miestnej obhliadke lesnej cesty Pod Kiar zmeral jednotlivé úseky, kde sa hornina triedy 5 vyskytuje fotky č.8 až 12. Celkový úsek je dlhý 344,3 m. Z celkovej dĺžky úseku lesnej cesty je 1780 m je to 19,3%. V rozpočte stavby je uvedená kubatúra pre tr.hornín 4 m3 a pre tr.hornín 5 ml. Spolu to činí 4169 m3. Z celkovej kubatúry je zahrnutý objem tr.hornín 5 66%, z čoho mu vyplynulo, že v rozpočte stavby sa počítalo s dostatočnou kubatúrou tr.hornín 5. K otázke, či zistené skutočne vykonané práce naviac boli nevyhnutné na vykonanie diela a či bez zistených prác naviac bolo alebo nebolo možné dielo podľa projektovej dokumentácie - autor projektu E. U., J. B. XX, J., číslo zákazky 21/2009, názov: Protipožiarna lesná cesta - v lokalite - Pod Kiar vykonať znalec uviedol, že vzhľadom k faktu, že pôvodné územie nebolo geodeticky zamerané, v čase keď' sa údajne objavila hornina tr.5 v neočakávaných množstvách aktuálny stav v tom čase sa tiež nezameral nie je možné hodnoverne odpovedať na položenú otázku. Podľa jeho záverov, ak by aj teoreticky nastal stav ako popisuje zhotoviteľ stavby, mal práce na stavbe prerušiť, vykonať sondy v trase navrhnutej lesnej cesty, hodnoverne ich zamerať, vyčísliť tieto práce naviac v zmysle rozpočtu, predložiť investorovi návrh rozpočtu naviac prác v dôsledku výskytu nečakaných okolností, investor podľa zváženia by tieto naviac práce akceptoval a vystavil by objednávku na vykonanie naviac prác - žiaľ takýto štandardný proces sa neudial. Znalec mal odpovedať aj na otázku, či potreba prác naviac bola objektívne predvídateľná aj bez vopred realizovaného geologického prieskumu určeného na stanovenie tried ťažiteľnosti zemín a hornín základovej pôdy a bez vypracovania geometrického zamerania terénu, v ktorom sa dielo realizovalo. Na základe svojich odborných a profesijných skúsenosti ako stavbyvedúci realizoval niekoľko dopravných stavieb a dovolí si tvrdiť, že každá stavba je živý proces, kde sa dopredu nikdy nedá vylúčiť výskyt nepredvídateľných okolností. Ako už spomínal, stavba je živý proces, nie je to pásová výroba, ktorú riadi software. Íst' do realizácie stavby, kde nebol zrealizovaný geologický prieskum (i ked' to stavebný zákon nevyžaduje), geodetické zameranie je veľkým rizikom a odborne zdatný zhotoviteľ by mal vedieť vyhodnotiť tieto rizika. Mal za to, že zhotoviteľ mohol očakávať zmeny a ak teoreticky tie zmeny nastali mal ich sprocesovať ako uviedol vyššie. (sondy, zameranie, rozpočet, objednávka). Na otázku, stanovenia objemu žalobcom skutočne vykonaných práce (v m3) na stavbe Protipožiarna lesná cesta v lokalite Podkiar v členení podľa triedy ťažiteľnosti hornín, v ktorej boli práce vykonané znalec uviedol, že vzhľadom k faktu, že pôvodné územie nebolo geodetický zamerané, v čase keď sa údajne objavila hornina tr.5 v neočakávaných množstvách aktuálny stav v tom čase sa tiež nezameral nie je možné hodnoverne odpovedať na položenú otázku. Vzhľadom k faktu, že pôvodné územie nebolo geodeticky zamerané v čase, keď sa údajne objavila hornina, ktorá sa nezhoduje s triedou ťažiteľnosti podľa projektovej dokumentácie nie je možné hodnoverne vyčísliť cenu zrealizovaných prác nakoľko skutkový stav v čase realizovaných prác nebol žiadnym hodnoverným spôsobom zameraný, preukázaný a zadokumentovaný. Neboli zistené žiadne iné podstatné skutočnosti k určeniu objemu a ceny prác.

41. Z vyjadrenia žalobcu k zo dňa 09.12.2020 a 11.02.2021 vyplynulo, že žalobca mal zato, že znalec vôbec nesplnil súdom zadané úlohy, nezodpovedal zadané otázky, pričom znalecký posudok je nepreskúmateľný, neobjektívny a vnútorne protirečivý. Z obsahu znaleckého posudku je zjavný tendenčný prístup zohľadňujúci výlučne argumentáciu žalovaného, pričom znalec sa v tomto smere nezdržal ani hodnotenia právnych otázok, čo je z povahy znaleckej činnosti absolútne neprípustné. Ako taký nemá znalecký posudok absolútne žiadnu dôkaznú hodnotu k súperiacim verziám strán sporu. Stalo sa tak výlučne v dôsledku nevratného pochybenia znalca a to nenaplnením zadanej znaleckej úlohy a svojvoľným posudzovaním neprípustných otázok. V čl. I znaleckého posudku, označenom ako „Úvod“ je pod bodom 6. uvedený zoznam použitých právnych predpisov a literatúry, medzi ktorými je uvedená aj vyhláška MS SR č. ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v platnom znení. Žalobca týmto upozorňuje, že táto vyhláška bola s účinnosťou od 01.08.2018 zrušená vyhláškou MS SR č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež znalcom uvádzaná Inštrukcia MS SR , o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v platnom znení bola zrušená Inštrukciou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 13/2018 z 02.10.2018. Znalecký posudok taktiež neobsahuje žiadne prílohy, na základe ktorých by bolo možné preskúmať správnosť záverov znaleckého posudku. Už len z vyššie uvedených formálnych nedostatkov je zrejmé, že znalec nemá ani základný

prehľad o aktuálnych právnych predpisoch upravujúcich znaleckú činnosť, čo aj vzhľadom na obsah znaleckého posudku, vyvoláva pochybnosti o jeho kompetentnosti. V bode 2.1 znaleckého posudku znalec uvádza, že dňa 10.07.2020 vykonal odbornú obhliadku predmetnej lesnej cesty (LC) v čase od 13:00 hod. do 15:00 hod. za účasti Ing. D. P. a Ing. D. Š., t.j. za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného (Ing. P.) a osoby, ktorá u žalovaného pôsobila v pozícii odborného lesného hospodára (Ing. Š.) a ktorá je z tohto titulu úzko prepojená so žalovaným. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo nevyhnutné na obhliadku predvolať tieto osoby, resp. prečo znalec v prípade, ak potreboval priamo na mieste doplniť niektoré skutkové informácie, nepredvolal na obhliadku aj žalobcu. Porušil tým svoju základnú povinnosť postupovať nestranne, v dôsledku čoho znalecký posudok nemožno hodnotiť ako objektívny a hodnoverný. Postup znalca je tak v zjavnom rozpore s o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého je znalec povinný vykonávať znaleckú činnosť nestranne, ako aj v rozpore s princípom rovnosti strán a kontradiktórnosti civilného procesu, ktoré sú vyjadrené v a Základných princípov (ďalej ako „“). Týmto pochybením došlo k zásahu do základných procesných práv žalobcu, pričom viaceré zistenia znalca nie sú pre žalobcu vysvetliteľné iným spôsobom, ako že vychádzal z jednostranných a neúplných informácií poskytnutých zo strany Ing. Kupca a Ing. Širokého. V bode 2.2 znaleckého posudku označenom ako „Znalecký postup“ znalec cituje znenie medzičasom zrušenej Inštrukcie MS SR , o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, čím len potvrdil svoju nekompetentnosť, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z neaktuálnych právnych predpisov. V časti 2.3 znaleckého posudku označenej ako „Znalecké dokazovanie“ znalec prezentuje svoje odborné zistenia, pričom v prvom odseku uvádza, že v zmysle projektovej dokumentácie má byť sklon 1:1, pričom podľa doloženej fotodokumentácie je evidentné, že svah je zvislý, čo je v rozpore s PD. Táto skutočnosť pritom medzi stranami ani nie je sporná, nakoľko žalobca od začiatku tvrdil, že jednou z hlavných príčin, pre ktorú došlo k potrebe vykonania naviac prác, bola skutočnosť, že zo strany žalovaného nebolo zabezpečené geometrické zameranie terénu, a teda projektová dokumentácia nebola v súlade s reálnym profilom terénu. Na tieto skutočnosti bol žalovaný zo strany žalobcu opakovane upozorňovaný, pričom aj z laického pohľadu mu muselo byť zrejmé, že objem výkopových prác výrazne prevyšuje objem predpokladaný projektovou dokumentáciou, pričom voči realizácii týchto prác nikdy nenamietal. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným v bode 2.3.1 znaleckého posudku a následne aj v závere znaleckého posudku, ktoré znalec zahrnul do odpovede na úlohu č. 1, je potrebné zdôrazniť, že súd znalcovi v bode 1. uznesenia zo dňa 19.05.2020 uložil výlučne preštudovať súdny spis a oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou, výkazom výmer, krycím listom rozpočtu zo dňa 16.06.2010, stavebným denníkom a so súkromnými znaleckými posudkami - t. j. nezadal mu úlohu, ktorú znalec svojvoľne doslova vytvoril. Konkrétne úlohy znalca, resp. otázky, ktoré mal v znaleckom posudku zodpovedať potom súd zreteľne formuloval v bode 2. predmetného uznesenia. Znalec si napriek tomu, v rozpore so znením uznesenia súdu, sám vymodeloval úlohu č. 1, v rámci ktorej pristúpil k svojvoľnému hodnoteniu stavebného denníka, postupu žalobcu pri realizácii stavby, či predložených znaleckých posudkov, hoci toto vôbec nebolo predmetom jeho znaleckej úlohy, resp. otázok, ktoré mal znalec zodpovedať. Znalec prevažnú časť svojho posudku venoval hodnoteniu listinných dôkazov predložených v súdnom konaní, čo mu neprislúcha, pričom na položené otázky vôbec neodpovedal. Čo sa týka poznámok znalca k stavebnému denníku, je potrebné opätovne zdôrazniť, že úlohou znalca vôbec nebolo hodnotiť spôsob vedenia stavebného denníka a už vôbec nebol oprávnený sa vyjadrovať k tomu či stavebný denník bol vedený v súlade so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Z jednoznačne vyplýva, že „v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.“ Je teda zrejmé, že hodnotením súladu vedenia stavebného denníka so zákonom znalec závažným spôsobom prekročil svoje kompetencie. Znalec uviedol, že stavebný denník je v rozpore s stavebného zákona, avšak nijako bližšie nekonkretizoval, v čom mal tento rozpor spočívať, nakoľko stavebného zákona len všeobecne špecifikuje náležitosti stavebného denníka. V predmetnom ustanovení sa na žiadnom mieste neuvádza, že má obsahovať záznam o vykonaných naviac prácach, či o predložení vykonaných naviac prác investorovi na schválenie, ako to tvrdí znalec, ani to nevyplýva z ním citovaného znenia ustanovenia stavebného zákona. Sám znalec však pripúšťa, že v zápise v stavebnom denníku zo dňa 07.08.2013 sa objavuje informácia o tom, že sa v trase objavil kameň. Aj v záznamoch z ďalších dní sa opakovane objavuje záznam o tom, že sa vykonávalo búranie kamennej steny, ako aj o strojoch, ktoré boli za týmto účelom použité. Dňa 07.08.2013 žalobca nemal ako vedieť, aký bude objem kamennej steny, ktorú bude potrebné búrať, a teda ani nemohol do stavebného denníka uviesť rozsah prác, ktoré sa budú vykonávať, tieto bolo možné určiť až po ukončení realizácie diela. Opätovne je však

potrebné zdôrazniť, že zo stavebného zákona nijako nevyplýva povinnosť stavebníka na dennej báze uvádzať konkrétne výmery vykonaných stavebných prác. Za úplne nepochopiteľnú a bezpredmetnú vo vzťahu k zadanej znaleckej úlohe považuje žalobca poznámku znalca o tom, že osobne si myslí, že kameň v lese je prirodzená vec. Okrem skutočnosti, že takéto hodnotiace úsudky znalca nemôžu tvoriť obsah znaleckého posudku, je aj z laického posúdenia zrejmé, že je rozdiel, keď sa v teréne pri realizácii výkopových prác objavia drobné skaly a keď sa narazí na súvislý kamenný masív, ktorý vyžaduje búranie prostredníctvom ťažkých strojov. Je nepochybné, že ak by žalobca pri realizácii diela narazil na kamenný podklad, ktorý bol predvídaný projektovou dokumentáciou, tak by nepovažoval za potrebné na túto skutočnosť osobitne upozorňovať v stavebnom denníku. Poznámku o tom, že sa v trase cesty objavil kameň do stavebného denníka zapísal práve preto, že túto skutočnosť považoval za podstatnú udalosť, nakoľko predvídal potrebu vykonania naviac prác. Záznam z posledného dňa realizácie stavby, t.j. zo dňa 29.05.2015 už predstavoval len sumárny zápis, v ktorom žalobca opätovne zdôraznil, že na stavbe boli vykonané naviac práce, vrátane výkopových prác v horninách triedy 5 a 6. V žiadnom prípade nemôže byť pravdivé tvrdenie znalca o tom, že naviac práce sa realizovali možno len posledný deň 29.05.2015, jedná sa len o jeho ničím nepodloženú domnienku. Znalec sa ďalej v znaleckom posudku venoval hodnoteniu znaleckého posudku č. 332/2018 znalca Ing. A. U. (ďalej len „znalecký posudok Ing. U.“) hoci ani toto nebolo predmetom jeho znaleckej úlohy. Znalec pritom nijakým spôsobom nespochybnil závery Ing. U., ani sa k nim nijakým spôsobom vecne nevyjadril, namietal len údajne nesprávne zadanie znalcovi. V prvom rade je potrebné upresniť, že zadanie bolo správne, keďže znalec Ing. U. mal určiť skutočný objem vykonaných prác realizovaných na diele, čo aj uskutočnil, pričom znalec Ing. Haminda nijako nespochybnil správnosť jeho výpočtov. Pokiaľ znalec Ing. Haminda opakovane uvádza, že sklon násypu nie je realizovaný v súlade s projektovou dokumentáciou, ide o triviálnu skutočnosť, ktorá je známa od začiatku konania a ktorá ani nebola medzi stranami sporná. Práve preto Ing. U. zameral priečne profily každých 20 metrov (zameranie priečnych profilov spolu s fotodokumentáciou tvorí prílohu znaleckého posudku), ako uvádza vo svojom znaleckom posudku, čo mu následne umožnilo vypočítať skutočný objem realizovaných výkopových prác. Následne bolo možné jednoduchou matematickou operáciou zistiť objem vykonaných naviac prác (rozdiel medzi objemom skutočne realizovaných prác podľa znaleckého posudku Ing. U. a objemom prác podľa projektovej dokumentácie) a ich hodnotu následne vyčísliť, čo vo svojom odbornom vyjadrení urobila Jana Kováčová, pričom aj samotný znalec Ing. Haminda vo svojom znaleckom posudku uznal, že jej závery sú po metodickej stránke v poriadku. Nie je teda pravdivé tvrdenie znalca o tom, že znalecký posudok Ing. U. nebol pre súd žiadnym spôsobom nápomocným, naopak, tento súdu poskytol dôležitú informáciu o skutočnom objeme realizovaných výkopových prác, a to aj v členení podľa tried ťažiteľnosti horniny, na základe čoho už nebolo zložité vyčísliť ani objem a hodnotu naviac prác realizovaných žalobcom. Znalec vo svojom znaleckom posudku neuviedol, akým iným spôsobom, než porovnaním výmery skutočne realizovaných prác a prác podľa projektovej dokumentácie bolo možné určiť rozsah a hodnotu naviac prác. Hoci znalec neuviedol žiadne konkrétne výhrady voči postupu či záverom Ing. U., opakovaním známych skutočností o nesúlade projektovej dokumentácie a reálnym sklonom terénu sa snaží navodiť dojem o nepoužiteľnosti znaleckého posudku Ing. U., hoci táto skutočnosť nemala na možnosť realizácie znaleckého posudku, či na správnosť jeho záverov, žiadny vplyv. Ku znaleckému posudku č. 31/2019 vyhotovenému znalcom Ing. Q. sa znalec vyjadril tak, že metodický postup zvolený znalcom Ing. Q. je správny a že naviac práce by bolo možné vyčísliť prostredníctvom sondy po každých 50 metrov, čo však znalec nerealizoval, lebo sa mu to zdalo ako ekonomicky neúnosné. K tomuto konštatovaniu znalca žalobca uvádza, že násypy neboli realizované v celom úseku cesty, úsek v dĺžke cca 1 km (t.j. viac než polovica celkovej dĺžky cesty) bol realizovaný bez násypov, a teda by na vyčíslenie naviac prác v tomto úseku nebolo vôbec potrebné sondy použiť. Táto skutočnosť v žalobcovi vyvoláva pochybnosti, či znalec vôbec prešiel celú dĺžku žalobcom vybudovanej lesnej cesty. Záver znalca je tiež v ostrom kontraste s jeho odpoveďou na otázku č. 2 a otázku č. 3 uvedenú v závere znaleckého posudku, kde už znalec konštatuje, že takéto vyčíslenie nie je možné. Ak mal znalec za to, že vypracovanie znaleckého posudku bude vyžadovať zvýšené náklady, mal o tejto skutočnosti informovať súd, pričom tento problém mohol byť vyriešený doplnením preddavku určeného na úhradu trov znaleckého dokazovania, a nie svojvoľne rozhodnúť o tom, že vzhľadom na možnosť zvýšených výdavkov potrebné zisťovanie nevykoná a uspokojí sa s konštatovaním o nemožnosti zodpovedania položených otázok. Ak by žalobca vychádzal zo záverov znalca Ing. Hamindu, podľa ktorého znalec Ing. Q. spracoval svoj znalecký posudok metodicky správne, dáva žalobca do pozornosti súdu, že aj znalecký posudok Ing. Q. potvrdzuje, že došlo k vykonaniu naviac prác. Napríklad z obrázku č. 5 na str. 5 znaleckého posudku Ing. Q. jednoznačne vyplýva, že aj znalec Ing. Q. zistil, že boli vykonané naviac práce (na obrázku označené ako „Naviac odkopávky (nepožadované PD). Zrejme účelovo však znalec

neuviedol ani objem skutočne realizovaných výkopových prác, hoci ich na základe predmetného nákresu mohol bez problémov vypočítať. Namiesto toho uviedol len objem výkopov podľa znaleckého posudku Ing. U. a objem výkopov podľa projektovej dokumentácie a rozdiel medzi týmito hodnotami, hoci tieto údaje boli vopred známe, t.j. na zistenie tohto rozdielu nebolo vôbec potrebné vypracovávať znalecký posudok. To znamená, že aj keby sa pri spracovaní znaleckého posudku postupovalo údajne metodicky správnou metódou Ing. Q., je nepochybné, že by bolo zistené, že na diele boli realizované naviac práce v objeme vysoko prevyšujúcom objem podľa projektovej dokumentácie. V porovnaní so znaleckým posudkom Ing. U. by bol rozdiel len v konkrétnom vyčíslení objemu vykonaných prác, ktorý by podľa všetkého nebol zásadný, čoho si však znalec Ing. Q. bol zrejme vedomý, a preto účelovo nepristúpil k takémuto porovnaniu, a to ani vo vzťahu k ním posudzovanej časti zhotoveného diela. Ďalší text bodu 2.3 znaleckého posudku je obsahovo totožný so závermi znaleckého posudku, preto sa žalobca nebude k tejto časti znaleckého posudku osobitne vyjadrovať. K jednotlivým záverom znaleckého posudku žalobca uvádza, že znalec absolútne nesplnil úlohy uložené súdom, neodpovedal na položené otázky a namiesto toho sa venoval posudzovaniu právnych otázok a hodnoteniu skutočností, ktoré neboli predmetom znaleckého dokazovania (správnosť vedenia stavebného denníka, hodnotenie znaleckých posudkov a pod.). Jedným z ťažiskových dôvodov, pre ktoré znalec konštatoval nemožnosť zodpovedania zadaných otázok, bola údajná degradácia terénu pod vplyvom mimoriadnych povodní, zarastením cesty krovím a pod. Tieto tvrdenia znalca však žiadnym spôsobom nie je možné preskúmať, z fotodokumentácie na stranách 5 až 9 znaleckého posudku pritom nie je očividné, že by lesná cesta bola zdegradovaná spôsobom, ako to popisuje znalec. Pochybenia znalca sú podľa názoru žalobcu takej intenzity, že zo strany znalca došlo ku spáchaniu správneho deliktu v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom žalobca nemal inú možnosť ako podať na Ministerstvo spravodlivosti SR podnet na preskúmanie postupu znalca v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom. Žalobca zvažuje tiež podanie trestného oznámenia na osobu znalca .

42. Z vyjadrenia žalovaného k zo dňa 11.01.2021 vyplynulo, že žalovaný súhlasí so závermi tohto znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že, stavebný denník, ani znalecký posudok znalca Ing. U. č. 332/2018 neobsahujú také skutočnosti, na základe ktorých je možné vyčísliť rozsah a hodnotu skutočne vykonaných prác a prác naviac a následne odborne posúdiť ich nevyhnutnosť; tieto skutočnosti nie je možné posúdiť ani na základe vykonanej obhliadky; dôvodom nemožnosti splniť úlohu stanovenú súdom je chýbajúce východiskové geodetické zameranie pôvodného územia a tiež časový odstup od 29.5.2015, počas ktorého vplyvom prírodných javov a mimoriadnych povodní došlo k lokálnym poruchám a degradácii cesty; znalecký posudok znalca Ing. U. bol vypracovaný bez geodetického zamerania pôvodného územia a jeho výsledkom je sumár celkového objemu vyťaženej horniny, pričom bez predchádzajúceho geodetického zamerania pôvodného územia nebolo ani možné dospieť k záveru o stanovení rozsahu naviac prác; znalecký posudok znalca Ing. Q. je síce vypracovaný metodolicky správne, avšak nie je ekonomicky únosné prekopať sondami celé teleso cesty (t. z. fakticky zbúrať cestu, ktorá najmä aktuálne ku dňu rozhodovania už nie je v pôvodnom stave); v rozpočte sa počítalo s dostatočnou kubatúrou hornín triedy 5; odborne zdatný zhotoviteľ (t. z. pri bežnej opatrnosti a predvídavosti) mohol v danom prípade očakávať zmeny v triede ťažiteľnosti zemín a hornín základovej pôdy aj bez predchádzajúceho geodetického zamerania terénu. Závery tohto znaleckého posudku plne korešpondujú s doterajšou procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tom, že žalobca naviac práce nevyhnutné na zhotovenie diela nevykonal a nepredložil o ich existencii žiaden dôkaz. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že znalec nezodpovedal na zadané otázky (najmä rozsah a hodnota skutočne vykonaných prác, prác naviac) zrejme preto, že z dôvodov, ktoré uviedol nebolo možné odborne posúdiť skutkový stav, pričom sám skutkový stav zisťovať nemôže. Len samotná nesprávna citácia právnych predpisov nemá bez ďalšieho za následok vecnú nesprávnosť posudku. Inštrukcia MS SR č. 7/2009 upravujúca zoznam znaleckých odborov a odvetví bola síce zrušená, ale úprava je nahradená prílohou č. 1 vyhl. č. 228/2018, ktorá ustanovuje zoznam znaleckých odborov a odvetví, kde pol. 37 00 00 je tiež odbor stavebníctvo a pod pol. 37 02 00 je tiež odvetvie dopravné stavby tak, ako je to v posudku uvedené. Znalec teda vypracoval posudok v zodpovedajúcom odbore. Nesprávna citácia právneho predpisuje len formálnou chybou. Znalecký posudok obsahuje prílohy - uznesenie a zápis o obhliadke tak, ako je v posudku uvedené. Žalobca znalcovi vytýka práve postup, ktorý realizoval v prospech žalobcu aj znalec Ing. U. vykonávajúci obhliadku za účasti žalobcu na nehnuteľnosti žalovaného bez účasti žalovaného a jeho vedomia. Skutočnosť, že terén nie je geodeticky zameraný namietol žalobca prvýkrát až na pojednávaní 21.11.2019. Dovtedy mu táto skutočnosť neprekážala. Tvrdenie žalobcu, že toto bol od začiatku dôvod vzniku naviac prác je čistá

lož. Dovtedy opakoval pri každej príležitosti, že dôvodom zvýšených nákladov bol chýbajúci geologický prieskum podložia. Úlohou znalca bolo preštudovať súdny spis a najmä výslovne uvedené listinné dôkazy. Účelom tejto úlohy je oboznámenie sa so skutkovým stavom, ku ktorému znalec vypracuje odborné posúdenie. Úlohu v tomto smere znalec splnil. To že nie je možné na základe stavebného denníka zistiť rozsah stavebných prác, lebo jeho výpovedná hodnota je nulová a že znalec Ing. U. na objednávku žalobcu vypracoval posudok, na základe ktorého ani nie je možné pre chýbajúce geometrické zameranie pôvodného územia vyčísliť naviac práce nie je chybou znalca. Námietky žalobcu pramenia z jeho dôkaznej núdze. Znalec v posudku uviedol, že odborne zdatný zhotoviteľ by mal v danom prípade zmeny týkajúce zloženia horniny predpokladať. K tomu dodal, že najmä v prípade, ak by žalobca skutočne práce naviac aj vykonal a mienil tieto práce vyúčtovať, mal všetky podstatné zmeny uviesť do stavebného denníka v súlade s § 46d Stavebného zákona (...do stavebného denníka sa zaznamenávajú všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku...zapisujú sa všetky dôležité údaje o stavebných prácach a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.) Dielo je projektované do územia Slovenského rudohoria a Revúcej vrchoviny (technická správa projektu) v lokalite Biela skala, pričom žalobca vykonal pred začatím obhliadku na mieste. Ak vystupujúcu horninu videl projektant a znalec, potom ju musel vidieť a vnímať pri obhliadke miesta pred začatím stavby aj žalobca, a teda skutočne mohol žalobca možné zmeny v zložený podkladu očakávať. Poznámka žalobcu v stavebnom denníku, že v lese je kameň nie je upozornením a žalovaný túto poznámku vôbec ako upozornenie nevnímal práve vzhľadom na lokalitu tak ako je vyššie uvedené. Čo sa týka predloženého žalobcom, práve „len" nesprávne zadanie otázky znalcovi malo za následok, že posudok nie je dôkazom existencie naviac prác, ale je len výsledkom matematického výpočtu predpokladaného objemu vyťaženej horniny, nie je teda žiadnym dôkazom o vykonaní naviac prác, keďže chýba základný údaj o pôvodnom, východiskovom stave a tvare pozemku. Žalovaný zastáva stanovisko, že znalec Ing. Haminda vypracoval znalecký posudok v súlade s jeho zadaním. Vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom, pričom na položené otázky, najmä na zistenie rozsahu a hodnoty skutočne vykonaných prác a naviac prác nemohol hodnoverne a spoľahlivo odpovedať z dôvodov ktoré uviedol, teda že nie je možné vychádzať ani zo stavebného denníka ani zo záverov posudku Ing. U., možné by bolo odborne posúdiť skutkový stav metodikou akú použil znalec Ing. Q., čo by však znamenalo vysoké náklady, to znamená reálne by takýto postup vyžadoval búranie cesty, ktorá vzhľadom na 5 - ročný časový odstup a zmeny v prírode so záplavami už nie je v pôvodnom stave v akom bolo k 29.5.2015.

43. Na pojednávaní dňa 20.05.2021 sa žalobca v prvom rade vyjadril k skutočnosti ohľadom zmluvy o dielo. Mal za to, že zmluva o dielo bola uzavretá platne, bol v nej vymedzený predmet diela, cena diela vychádzala z rozpočtu, kedy je potrebné ho posudzovať ako rozpočet nezaručený a následne aplikovať . Cena diela v zmluve o dielo kopírovala plne rozpočet, ktorý bol vyhotovený dňa 16.06.2010, teda pred uzavretím zmluvy o dielo dňa 07.09.2010. To, že sa v danom prípade jedná o rozpočet nezaručený vo svojom rozhodnutí uvádza aj KS v Košiciach, pričom prvostupňový súd je rozhodnutím vyššieho stupňa viazaný. Za danej situácie je nesporné, že žalobcovi vzniká nárok na úhradu naviac prác, ktorých vznik ako aj rozsah žalobca v konaní preukázal, ako to vyplýva z čestného prehlásenia projektanta U., ktorý uviedol, že nemal k dispozícii geologický prieskum, pri tvorbe projektovej dokumentácie. O vykonaní geologického prieskumu žiadal žalobcu, ten však kvôli nedostatku finančných prostriedkov geologický prieskum ani geodetické zameranie nezrealizoval. V súvislosti s vyššie uvedeným tak došlo k nesprávnemu určeniu triedy zeminy, ako aj sklonu projektovanej protipožiarnej cesty - projektovej dokumentácie a na základe uvedeného vystala nutnosť vykonať práce naviac, nakoľko predmetné dielo nebolo možné realizovať v zmysle projektovej dokumentácie. Bolo nevyhnutné využiť ťažkú techniku. Ing. Kupec bol ústne upozorňovaný opakovane na to, že došlo k skutočnostiam, ktoré sú v rozpore s projektovou dokumentáciou, o čom svedčí aj výpoveď p. J. a rovnako p. D. vo svojej výpovedi uviedla, že bola ústne informovaná o výskyte skaly a s tým súvisiacimi naviac prácami. Že Ing. P. o týchto skutočnostiach vedel, potvrdil aj podpisom stavebného denníka a rovnako aj podpisom pri odovzdávaní stavby dňa 10.07.2015. Naviac práce ani ich rozsah v priebehu stavebných prác nerozporoval ani nenamietal a spochybňovať ich začal až po odovzdaní stavby. Naviac práce boli preukázané aj znaleckým posudkom Ing. U., ktorý stanovil, že práce prevyšujú rozsah stanovený projektovou dokumentáciou, a že sú v odlišnej triede horniny, čo je tiež preukázané odborným vyjadrením p. P.. Čo sa týka znaleckého posudku predloženého Ing. Q., na tento v konaní nie je možné prihliadať, nakoľko tento znalec nemá oprávnenie v oblasti dopravných stavieb. Znalec má oprávnenie v oblasti odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Navyše z jeho znaleckého posudku vyplýva, že posudzoval len krátky úsek predmetného diela, a to 100 metrov, pričom aj z výsledkov tohto znaleckého posudku vyplýva, že boli vykonané práce nad rámec projektovej dokumentácie. Znalecký

posudok nariadený súdom, Ing. Hamindu, považujeme tiež za irelevantný, nakoľko tento neodpovedal na súdom položené otázky, s poukazom na degradáciu terénu a finančnú neúnosnosť pri použití sond, namiesto toho znalec posudzoval právne otázky a odpovedal na otázky, ktoré mu súd ani nepoložil. Mal za to, že pokiaľ by súd nepriznal žalobcovi nárok v rozsahu vykonaných naviac prác, žalobcovi stále vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo tiež vyplýva z UZN KS. Ďalej mal za to, že nárok žalobcu v konaní bol nesporne preukázaný, preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

44. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.05.2021 uviedol, že žalobca žalobu založil najprv na tom skutkovom tvrdení, že vykonal práce naviac v žalovanej sume ale nešpecifikované, ktoré boli nevyhnutné pre vykonanie diela ale neboli zahrnuté v projekte a vo výkaze výmer v zmysle zmluvy. V žalobe výslovne uviedol, že o rozsahu a cene týchto prác informoval žalovaného listom až po skončení diela 7.7.2015. Na prvom pojednávaní žalobca uviedol, že práce naviac spočívali v tom, že oproti pôvodne predpokladanej zeminy v triede 4 narazili na kameň, a to už v úvode stavby začiatkom augusta 2013. Táto skutočnosť predpovedala navýšenie ceny, pričom bolo nutné pre problém s odtokom vody urobiť drenáže. Preto konečnú cenu mohli zistiť až pri skončení diela, výslovne uviedol, že po zistení, že projekt nie je v súlade so skutočným stavom sa nedali v danom štádiu robiť žiadne opatrenia, lebo rozpočet sa musí striktne dodržať a akákoľvek zmena musí byť odôvodnená, že došlo k kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám diela, ktoré bližšie nešpecifikoval a aj k ústnej dohode o vykonaní naviac prác a o týchto prácach bol žalobca niekoľkokrát písomne upovedomený. K dohode o naviac prácach žalobca najprv uviedol, že dohoda o prácach naviac bola uzatvorená s Ing. P. v Štítniku v lete 2013, ale nevedel uviesť jej obsah. Netvrdil vôbec, že oznámil žalovanému potrebu zvýšenie ceny za dielo a výšku ceny a túto skutočnosť netvrdil počas celého konania. Štatutárny zástupca žalovaného Ing. P. poprel uzatvorenie dohody o naviac prácach, pričom uviedol, že žalobca ho prvýkrát informoval o vykonaní naviac prác aj s vyčíslením ich ceny po skončení diela začiatkom júla 2015. Následne žalobca uviedol, že dohoda o vykonaní naviac prác nebola uzatvorená a na ďalšom pojednávaní tvrdil, že k prerušeniu prác a k uzavretiu dodatku k zmluve nedošlo z dôvodu ohrozenia termínu ukončenia diela. Po rozhodnutí odvolacieho súdu v novom konaní žalobca predložil znalecký posudok s vyčíslením objemu zemných prác 15 841,46 m3 pričom zotrval na pôvodne žalovanom nároku len pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy ale zmenil skutkové tvrdenia týkajúce sa rozsahu prác naviac, teda že nedošlo k zmene diela v jeho rozšírení, zmenil skutkové tvrdenia v tom, že chýbajúci geologický prieskum pred začatím diela nebol podstatný, podstatné bolo že chýbalo geodetické zameranie, lebo trasa cesty nebola vytýčená. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia nezmenil. Od začiatku tvrdil, že o vykonaní naviac prác sa s nikým nedohodol a ani ich nežiadal, následne po tom ako ich špecifikoval žalobca na pojednávaní tvrdil, že to neboli naviac práce ale práce naprojektované. Výsluchom strán sporu opodstatnenosť žalovaného nároku nebola preukázaná najmä pokiaľ ide o rozsah a hodnotu skutočne vykonaných naviac prác a ich nevyhnutnosť pre zhotovenie diela v súlade so zmluvou, existenciu dohody o prácach naviac a ani oznámenie žalobcu o potrebe prác naviac bez zbytočného odkladu po tomto zistení s požadovanou úpravou ceny a oznámením výšky ceny. Výsluchom svedkov, p. J.W.L. nebol preukázaný rozsah prác naviac ani ich špecifikácia, ani uzatvorenie dohody o prácach naviac v akejkoľvek forme, ani nutnosť prác naviac na zabezpečenie diela, p. Ing. Š. bolo preukázané, že už na pohľad je možné v trase cesty identifikovať vystupujúcu materskú horninu - bridlicu a že trasa cesty sa nachádza Slovenskom Rudohorí, z čoho je možné vysloviť záver, že výskyt skalnatého terénu bolo možné objektívne predpokladať už z vizuálnej obhliadky. Ing. Š. dohliadal na stavbu titulom dohľadu z hľadiska ochrany prírody a nie ako stavebný dozor, ako tvrdil na pojednávaní žalobca. Stavba bola realizovaná spôsobom výkop - násyp bez závažnejších zásahov do pôdneho krytu, p. D., že dielo bolo realizované viditeľne v skalnatom teréne a poprela, že s ňom niekto rokoval o zmene zmluvy alebo o vykonaní prác naviac. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. U. je zrejmé, že bol (neprípustnej zisťovaný skutkový stav a nie jeho odborné posúdenie. Znalec matematickým výpočtom na základe obhliadky v teréne vyčíslil celkový objem zemných prác a pri zatriedení hornín vychádzal z vizuálneho posúdenia existujúceho terénu. V posudku síce uviedol, na ktorých úsekoch boli aké skupiny hornín, avšak nie na základe geologického prieskumu podložia a nemal k dispozícii ani konkrétnu masu vyťaženej horniny, z ktorej mohol určiť skupinu ťažiteľnosti. Posudok vyhotovil nie podľa stavu k ukončeniu diela ale podľa stavu k 11/2018 o 3,5 roka neskôr. Z jeho posudku nie je možné zistiť rozsah skutočne vykonaných prác v zmysle zmluvy ani rozsah naviac prác, predpokladaný objem vyťaženej horniny bez konkrétneho dôkazu o pôvodnom sklone a stave terénu z hľadiska rozhodnutia o nároku žalobcu je irelevantný. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Q. - ktorý vykonal prieskum rozsahu stavebných prác kopanou sondou do telesa cesty vyplýva, že, Ing. U. síce určoval objem vyťaženej horniny, ale takto určil iba objem výkopov, pričom

podľa projektu mali byť vykonané nielen výkopy ale aj násypy (čo má vplyv na cenu prác) v pomere 1:1, t. z. že podľa projektu bilancia vykopanej zeminy má pokrývať potrebu spätného násypu. Súčasne na preskúmavanom úseku zistil, že objem výkopových prác bol realizovaný v 6 x väčšom rozsahu ako predpokladal projekt, pričom na tomto konkrétnom mieste nesprávne pripočítal Ing. U. aj predpokladanú plochu výkopu, ktorá sa nachádzala nad úrovňou pôvodného terénu, teda v tejto časti výkop ani nemohol byť reálne vykonaný, preto bol údaj Ing. U. chybný. Ing. Q. sa vyjadril k nutnosti predchádzajúceho geologického prieskumu pôdy tak, že v podobných prípadoch ako je prejednávaný nie je zvykom robiť geologický prieskum. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Hamindu nariadeného súdom vyplýva, že stavebný denník ani Ing. U. neobsahujú také skutočnosti, na základe ktorých je možné vyčísliť rozsah a hodnotu skutočne vykonaných prác a prác naviac, pričom tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani na základe vykonanej obhliadky z dôvodu uplynutia času a degradácii cesty vplyvom poveternostných javov. Podľa záverov znalca rozpočet obsahoval dostatočnú kubatúru horniny v tr. 5, pričom dostatočne odborne zdatný zhotoviteľ pri bežnej opatrnosti a predvídavosti mohol očakávať zmeny v ťažiteľnosti hornín aj bez geologického prieskumu. Z výsledkov dokazovania teda vyplýva, že, nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz o skutočnom vykonaní prác naviac nutných pre zabezpečenie diela, a teda nebolo preukázané vôbec, ktoré konkrétne práce naviac, v akom rozsahu a v akej hodnote boli skutočne vykonané. Sporné práce naviac mali byť vykonávané pod zemou, ide teda o zakryté zemné práce u ktorých bez odkrytia, bez sondáže alebo bez preskúmania skutočnej masy vykopaných hornín nie je objektívne možné zistiť ich rozsah a hodnotu. Ak nebol preukázaný rozsah a hodnota skutočne vykonaných naviac prác, nebolo vôbec preukázané a ani nie je možné prijať ani záver, či žalobcom uvedené naviac práce boli alebo neboli nutné na zabezpečenie diela, resp. vykonanie diela v zmysle zmluvy - podľa projektu a výkazu výmere. Takto nebola preukázaná ani neúplnosť rozpočtu, pričom rozpočet je možné za neúplný označiť iba ak existuje dôkaz o nutnosti prác naviac ktoré v rozpočte neboli zahrnuté a súčasne bez týchto prác dielo v zmysle zmluvy nebolo možné vykonať. Totiž rozpočet má obsahovať práce nevyhnutné na vykonanie diela podľa zmluvy, v opačnom prípade je neúplný. Znalecký posudok Ing. U. je na preukázanie prác naviac v kontexte s hypotézou ustanovenia (dokazovanie naznačené odvolacím súdom a predbežne vyslovený právny názor súdu) nepoužiteľný, lebo len z predpokladu zisteného obhliadkou terénu matematicky vypočítal celkový objem vykopanej horniny (zisťoval skutkový stav), ale nebolo úlohou znalca a odborne neposúdil ani rozsah skutočne vykonaných prác naviac ani nutnosť zisteného rozsahu zemných prác na vykonanie diela podľa zmluvy, a teda z jeho záverov nie je možné prijať záver, či prípadne vykonané práce naviac boli nutné pre realizáciu diela podľa zmluvy alebo neboli nutné a žalobca ich vykonal svojvoľne v rozpore so zmluvou a s projektom, pričom rozpočet bol úplný. Totiž rozdiel medzi naprojektovaným objemom zemných prác a znalcom zisteným celkovým objemom zemných prác bez ďalšieho nerovná sa objemu prác naviac. Ak sa žalobca odvoláva na tento posudok, potom logicky musí prijať záver, že zloženie hornín z hľadiska tried ťažiteľnosti bolo možné predvídať aj bez geologického prieskumu, lebo ani tento znalec geologický prieskum nerobil a aj bez neho dokázal odborne a len vizuálne posúdiť zloženie hornín. Potom aj žalobca pri náležitej opatrnosti a vychádzajúc zo svojej odbornej zdatnosti mohol predvídať zloženie hornín a jeho argument o nepredvídateľnosti zloženia podložia a tým aj neúplnosti rozpočtu neobstojí. Stavebný denník neobsahuje žiadny záznam o meraní a oceňovaní skutočne vykonaných prác v priebehu vykonávania diela. Záznamy v stavebnom denníku nešpecifikujú práce naviac, t. z. druh, rozsah a merné jednotky v priebehu realizácie diela vôbec. Neobsahuje žiadny záznam o zistení zjavných alebo skrytých, dodatočne zistených prekážok realizácie diela (okrem počasia a popadaných stromov, ktoré nedostatky odstránili namiesto žalobcu iní). Jediný zápis v stavebnom denníku že boli práce naviac realizované pochádza z 29.5.2015, ide o posledný zápis pri ukončení prác, teda zápis nasledujúci po zakrytí zemných prác, ktorý uvádza aj výkopy v hornine skupiny 6, pričom znalec Ing. U. výkopy v skupine 6 nezistil. Z písomne uzatvorenej zmluvy o dielo nepochybne vyplýva, že cena je dohodnutá ako pevná a maximálna, dielo má byť vykonané podľa projektu stavby a výkazu výmer a zhotoviteľ sa zaväzuje dodržať technológie výstavby a použitia materiálov podľa projektovej dokumentácie bez požadovania zmien projektu za účelom zvýšenia ceny či zníženia vlastných nákladov (bod 2.1, ). Inak povedané, zhotoviteľ sa zaväzuje dodržať projekt a nesmie spôsob zhotovenia diela, t. z. postupom výkop - zásyp v pomere 1 : 1 svojvoľne meniť (projekt totiž počíta so šetrným zásahom do lesného pôdneho krytu). Z dokazovania vyplynulo, že podkladom pre stanovenie ceny diela bol výkaz výmer vypracovaný projektantom a v rámci verejnej súťaže žalobcom ocenený výkaz výmer podľa projektu stavby. Zhotoviteľ bol víťazom verejnej súťaže a ním ocenený výkaz výmer bol oznámený objednávateľovi do uzavretia zmluvy. Cena bola dohodnutá ako maximálna a záväzná. Žalovaný tvrdí, že cena za dielo nebola stanovená podľa rozpočtu, žiadny rozpočet nie je súčasťou zmluvy o dielo a o cene podľa rozpočtu žalobca nepredložil žiadny dôkaz. Ak súd vyhodnotí, že cena bola stanovená

podľa rozpočtu, tento rozpočet nie je súčasťou zmluvy. Zhotoviteľ oznámil rozpočet objednávateľovi do uzavretia zmluvy. Z hľadiska posúdenia žalobného nároku do úvahy prichádza aplikácia ustanovenia , prípadne , , , , , . V zmysle ustanovenia , mal žalobca povinnosť v prípade, ak zistil prekážku pri realizácii diela, ktorú vopred nemohol predvídať a súčasne táto prekážka vyvolala potrebu prác s dosahom na zvýšenie ceny, bez zbytočného odkladu a ešte pred vynaložením nákladov: • oznámiť túto skutočnosť žalovanému, • oznámiť žalovanému nevyhnutnosť prekročenia rozpočtu c) oznámiť žalovanému výšku požadovaného zvýšenia ceny. Žalobca takto nepostupoval, čo v priebehu konania niekoľkokrát sám potvrdil. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ diela a odborne zdatná osoba bol povinný žalovaného upozorniť na nedostatky projektovej dokumentácie, že projektová dokumentácia je nedostatočná v rozpočtovej časti, lebo neobsahuje v dostatočnej výmere nutnosť zemných prác v skupine hornín 5, 6 alebo projektant zahrnul do rozpočtu minimálny rozsah zemných prác, pričom zhotovenie diela podlá zmluvy vyžaduje zemné práce v niekoľkonásobne väčšom rozsahu a za účelom odstránenia týchto prekážok bol povinný prerušiť realizáciu diela. V zmysle mal žalobca ako odborne zdatná osoba povinnosť už pred vykonaním diela aj v priebehu jeho realizácie zistiť prekážky, ktoré bránia riadnemu vykonaniu diela a tieto prekážky musel žalovanému oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel že existujú. Žalobca bol povinný navrhnúť žalovanému zmenu diela a za tým účelom bol oprávnený práce prerušiť. Žalobca ako zhotoviteľ diela nepreukázal, že voči žalovanému tieto svoje povinnosti splnil. Totiž len samotná zmienka o tom, že v lese je skala ešte nie je dôkazom, že si povinnosti v zmysle vyššie cit. ustanovení splnil, keďže skalnatý terén bol v trase stavby viditeľný aj voľným okom. Dokonca aj z projektu vyplývalo, že lokalita má názov Biela skala. O nedostatkoch projektu a o potrebe navýšenia ceny a prerušenia prác vôbec so žalovaným nehovoril, čo vyplynulo z dokazovania. Argumenty žalobcu, že musel v prácach pokračovať a nemohol ich prerušiť pre ohrozenie termínu ukončenia diela neobstoja z dôvodu, že v zmysle vyššie cit. ustanovení sa žalobca počas doby vyriešenia prekážok nedostáva do omeškania. Neobstoja ani argumenty žalobcu o tom, že cenu za práce naviac vedel určiť až pri vyhotovení faktúry po skončení diela (t. z. po zakrytí zemných prác), lebo nevedel v akom rozsahu budú zemné práce realizované. Pritom sa odvoláva na závery znalca Ing. U., ktorý posúdil zloženie hornín vizuálne obhliadkou terénu a nepotreboval k tomu geologický prieskum. Zastávam stanovisko, že za doteraz preukázaného skutkového stavu možno prijať iba záver, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy, cena za dielo bola dohodnutá pevnou sumou a súčasne ako maximálna, ku ktorej dospeli zmluvné strany na základe výkazu výmer naceneného žalobcom do verejne súťaže, v ktorej bol vybratý ako najúspešnejší uchádzať s ponukou najnižšej ceny. Ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu o množstve a cene prác naviac, o neúplnosti projektu a teda aj rozpočtu, o objektívnej nepredvídateľnosti zloženia pôdy a ani o nutnosti prác naviac z hľadiska zabezpečenia diela žalobca nepreukázal. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že pri zistení potreby prác naviac bez zbytočného odkladu oznámil žalovanému potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny tak ako to predpokladá ustanovenie . Naopak, z dokazovania vyplýva skôr záver, že žalobca ak by aj realizoval výkopové práce vo väčšom rozsahu, robil tak svojvoľne so zámerom po skončení diela ich ako naviac práce fakturovať a potrebu zvýšenia ceny a výšku požadovaného zvýšenia neoznámil žalovanému zámerne z dôvodu, aby žalovaný od zmluvy neodstúpil. Odborné posúdenie hodnoty objemu výkopových prác uvedených vZP Ing. U. predložené žalovaným a vypracované D. P., stavebným dozorom zo dňa 18.1.2019 navrhujem ako dôkaz nevykonať, lebo nie je vyžiadané súdom a autor nemá na vypracovanie tohto odborného vyjadrenia spôsobilosť ( , Stavebného zákona). Navyše stanovenie rozsahu, hodnoty a nevyhnutnosti naviac prác je otázkou zložitou a rozsiahlou, na danú problematiku nepostačuje odborné posúdenie a danú problematiku odborne neposúdil ani znalec pre dopravné stavby Ing. U., ktorý sám nemá odbornosť v odvetví stanovenia rozsahu a hodnoty stavebných prác. Stanovisko Ing. S. zo dňa 6.12.2016 týkajúce sa súpisu vykonaných prác po ich zakrytí (zemné práce) a stanovenia hodnoty vykonaných prác nie je vypracované odborne spôsobilou osobou, preto navrhujem tento dôkaz nevykonať. Nemôže byť ani dôkazom ceny podlá rozpočtu, keďže bolo vypracované a predložené až v priebehu súdneho konania, t. z. po skončení a odovzdaní diela. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o dohode o cene podľa rozpočtu, o neúplnosti rozpočtu, o notifikácii nepredvídateľných prekážok žalovanému a o potrebe zvýšenia ceny o uzatvorení akejkoľvek dohody o realizovaní prác naviac, o skutočnom vykonaní prác naviac, rozsahu, hodnote a ich nevyhnutnosti pre zabezpečenie diela. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. 45. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

46. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli bez uvedenia dátumu ( v súdnom spise je Zmluva o dielo založená bez dátumu, ale v origináli predloženom Poľnohospodárskou platobnou agentúrou je Zmluva o dielo s presným dátumom jej uzavretia a to je ku dňu 07.09.2010), Zmluvu o dielo na stavbu: Protipožiarne lesné cesty ( práce) podľa a nasl. . Táto zmluva bola uzavretá ako výsledok obstarávania v zmysle o verejnom obstarávaní. Účastníci zmluvy si v článku II. zmluvy špecifikovali predmet zmluvy, ktorým bolo zhotovenie diela protipožiarne lesné cesty podľa projektu stavby a výkazu výmer protipožiarne lesné cesty Podkiar, Dúbravy. Ako podklad k vypracovaniu projektovej dokumentácie slúžila terénna obchôdzka s objednávateľom, meračské práce, mapové podklady - porastová mapa v mierke a mapa v mierke 1:50 000, bez dodania geologického prieskumu. Projekt vypracoval projektant E. U.. V zmluve bol pevne stanovený čas plnenia, ako aj miesto plnenia. V článku V. Cena za dielo, bola cena za zhotovenie predmetu Zmluvy o dielo v rozsahu článku II. zmluvnými stranami dohodnutá na 629.621,56 Eur s DPH. V článku 5.2 bolo výslovne uvedené, že v prípade vzniku naviac prác, zmeny podkladov, atď. ovplyvňujúcich cenu za dielo dohodnutú v článku 5.1 tejto zmluvy, musia byť predmetné práce, ich rozsah a cena prerokované, odsúhlasené a doriešené medzi objednávateľom a zhotoviteľom formou dodatku k tejto Zmluve o dielo. V článku VI. boli dohodnuté aj Platobné podmienky, v zmysle ktorých mal vykonané práce podľa čl. II. bod 2.1 tejto zmluvy zhotoviteľ fakturovať na základe súpisu vykonaných prác, odsúhlaseného technickým dozorom objednávateľa. Odsúhlasovanie faktúr objednávateľ vykoná do troch dní alebo vráti s pripomienkou brániacou úhradu faktúry na dopracovanie zhotoviteľovi. Úhrada konečnej faktúry celého diela je podmienená riadnym vykonaním celého diela a jeho odovzdaním a prevzatím v zápise o odovzdaní a prevzatí diela, po odstránení jeho nedorobkov. Po splnení uvedených podmienok zhotoviteľ vystaví konečnú faktúru celého diela, ktorú objednávateľ uhradí v lehote splatnosti. V článku IX. Odovzdanie a prevzatie diela je uvedené, že zhotoviteľ odovzdá a objednávateľ preberie riadne dokončené dielo. O odovzdaní a prevzatí diela zmluvné strany spíšu zápis. Obsahom zápisu je vyhlásenie objednávateľa, že odovzdané dielo preberá a pokiaľ nie, z akých dôvodov. V článku X. Ostatné ustanovenie bod 10.3 je uvedené, že zmeny a doplnky tejto zmluvy budú zmluvné strany riešiť formou očíslovaných písomných dodatkov k tejto Zmluve o dielo, ktoré sa po obojstrannom súhlasnom podpísaní zmluvnými stranami stanú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy o dielo.

47. K uvedenej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 10.11.2011, ktorým sa upravil bod 3.1. zmluvy, kde sa zmenila doba plnenia, ako koniec doby plnenia dňa 31.10.2014.

48. Z Projektovej dokumentácie diela „Protipožiarna lesná cesta - v lokalite - Pod Kiar“ a to z Technickej správy, Situácie, Porastovej mapy, Porastovej mapy - Zaistenie trasy, Priečne rezy, Druhy zvodníc a v neposlednom rada Rozpočtovej časti vyplýva, že dokumenty sú datované k 10/2009. Samotný rozpočet je v spise aj na č.l. 656 s dátumom 13.06.2010, pričom z neho jednoznačne vyplýva, že sa jedná o stavbu Protipožiarna lesná cesta Lokalita Podkiar a celková cena je v ňom stanovená sumou 194.920,69 Eur. Súčasťou spisu na č.l. 311 až 313 je aj Krycí list rozpočtu datovaný a podpísaný žalobcom dňa 16.06.2010 aj s rozpočtom s výkazom výmer zo dňa 13.06.2010 pre stavbu Protipožiarna lesná cesta Lokalita Podkiar, pričom celková cena je v ňom stanovená sumou 194.600,69 Eur.

49. Zo stavebného denníka stavby Protipožiarna lesná cesta Lokalita Podkiar vyplýva, že tento obsahuje zápisy od 10.06.2013 do 29.05.2015. dňa 10.06.2013 objednávateľ odovzdal stavenisko a dodávateľ ho prevzal, čím bola zahájená stavba. Záznamy obsahujú údaje o poveternostnom stave a prevedených prácach. Dňa 07.08.2013 uvedený záznam, že v trase cesty sa objavil kameň. Nasledujúce záznamy o prevedených prácach obsahujú záznamy o búraní kamennej steny. Dňa 16.08.2013 bola pozastavená práca z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov. Práce pokračujú dňa 04.11.2013 a to opäť búraním kamennej steny a to do 23.01.2014 a neskôr opakovane od 10.02.2014 do 06.03.2014. Posledný zápis je z 29.05.215 v ktorom, je uvedené, že týmto dňom bola stavba odovzdaná objednávateľovi. Na stavbe boli vykonané naviac odvodňovacie drény ako aj výkopy v horninách triedy 5,6, čo bude zarátané ako naviac práce a predloží sa investorovi na schválenie. Denník obsahuje podpis žalobcu aj žalovaného.

50. Zo súhrnného listu stavby zo dňa 11.06.2015 ako aj z Krycieho listu rozpočtu a Rozpočtu z rovnakého dňa boli žalobcom účtované pre Protipožiarnu lesnú cestu lokalita Podkiar - naviac práce vo výške 94.658,54 Eur, s DPH vo výške 113.590,25 Eur.

51. Listom zo dňa 07.07.2015 žalobca žiadal žalovaného o prekontrolovanie a schválenie prác naviac oproti Zmluve o dielo a projektu, ktoré žalovanému aj zaslal a po ich odsúhlasení chcel vystaviť faktúru, aby žalovaný mohol podať žiadosť o zmenu čerpania finančných prostriedkov.

52. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy, stavby, jej dokončenej časti resp. objednaných stavebných prác vyplýva, že dátum začatia preberacieho konania bol 08.07.2015 pre Protipožiarnu lesnú cestu Ochtiná. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela mimo iného vyplýva, že je opatrený aj rukou písaným textom a to v časti označenia diela, preberacieho konania, stavebného povolenia. Rukou sú dopísané aj práce naviac - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly. Pričom rukou je dopísané, že bola dodržaná dostatočná kvalita a neboli zistené závady ani drobné nedorobky. Pri podpise zástupcu žalovaného, ako preberajúceho je uvedený dátum 10.07.2015.

53. Listom zo dňa 26.082015 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy pristúpil k odsúhlaseniu zrealizovaných naviac prác, k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo a k následnej úhrade ceny týchto prác vo výške 113.590,25 Eur a to s poukazom na znenie príslušných ustanovení zmluvy o dielo a na text odovzdávacieho protokolu. Túto výzvu žalovaný prevzal dňa 31.08.2015.

54. Listom zo dňa 08.09.2015 žalovaný oznámil, žalobcovi, že úhradu vo výške 113.590,25 Eur mu neposkytne, nakoľko realizáciu naviacprác hodnotí ako neopodstatnenú, nakoľko tieto práce v zmysle súhrnného listu stavby vystaveného dňa 08.07.2015 neboli nikdy a nikým objednané, ani ich vykonanie nebolo dohodnuté.

55. Súd sa oboznámil aj s Čestnými prehláseniami: E. U. a Sprievodnou správou, Bc. D. J., E. U., odborným vyjadrením Ing. E. S., Žiadosťou o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, Súhrnným listom stavby, rekapituláciou objektov stavby, Krycím listom rozpočtu, rekapituláciou rozpočtu a rozpočtom zo dňa 06.12.2016, faktúrami č. 02/14 a Krycím listom rozpočtu, č. 01/13, č. 03/14 a Krycím listom rozpočtu, č. 04/14 a Krycím listom rozpočtu, . 05/14 a Krycím listom rozpočtu, č. 04/15 a Krycím listom rozpočtu, č. 01/15 a Krycím listom rozpočtu, spisovou dokumentáciou týkajúcu sa poskytnutia a čerpania finančných prostriedkov na stavbu Protipožiarnej lesnej cesty Podkiar spolu s kompletnou spisovou dokumentáciou o verejnej súťaži na výber dodávateľa z obdobia 06/2010 od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Znaleckým posudkom č. 332/2018 Ing. A. U. a Odborným vyjadrením D. P., Znaleckým posudkom č. 31/2016 Ing. T. Q., Znaleckým posudkom č. 125/2020 Ing. Petra Hamindu, Podnetom žalobcu na preskúmanie postupu znalca zo dňa 08.12.2020, Odpoveďou znalca na námietky žalobcu voči č. 125/2020 zo dňa 15.01.2021 a Potvrdením jeho prijatia Ministerstvom spravodlivosti zo dňa 18.01.2021, Úradným záznamom zo dňa 14.05.2021, rozsudkom Krajského súdu košice sp. zn. .

56. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

57. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

58. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

59. Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

60. Podľa ,, , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, iba že sa výslovne zaviazal plniť ich.

61. Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

62. Podľa , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

63. Podľa , na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

64. Podľa , ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

65. Podľa , ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

66. Podľa , ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.

67. Podľa , objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.

68. Podľa , zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.

69. Podľa , ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

70. Podľa , žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

71. Podľa ,, , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

72. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, súd pristúpil k posúdeniu, či predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená platne v zmysle ustanovenia , , podľa ktorého vymedzenie predmetu diela v zmluve o dielo tvorí podstatnú časť zmluvy o dielo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo na stavbu: Protipožiarne lesné cesty ( práce) za naviac práce vo výške 113.590,25 Eur, ktorá je predmetom uplatneného nároku. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno - záväzkový vzťah na základe platne uzavretej zmluvy o dielo na stavbu: Protipožiarne lesné cesty ( práce)

- Podkiar, Dúbravy, na ktorý sa podľa dohody strán vzťahuje . Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo špecifikované v článku II, bod 2.1. zmluvy

- predmetné konanie sa týka výlučne protipožiarnej lesnej cesty Podkiar, podľa projektu stavby a výkazu výmer, za dohodnutú cenu. Uvedená zmluva bola menená dodatkom č. 1. Predmet a rozsah sporného diela bol stanovený v súlade s projektovou dokumentáciou a jednotlivé položky prác, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní boli zahrnuté v stanovení predmetu a rozsahu diela, ako aj v cene diela. Žalobca v konaní namieta skutočnosť, že tieto práce boli určené v inej kvalite a v inom rozsahu ako boli skutočne vykonané a to vzhľadom k skutočnostiam, že projektová dokumentácia bola vyhotovená bez vykonania geologického prieskumu, a preto nebolo možné vopred určiť presný rozsah diela a následne ani cenu diela. A teda súd konštatuje, že sa v danom prípade sa nejedná o neplatný právny úkon a preto nenastala situácia, v ktorej vzniká zhotoviteľovi diela, ktorý dielo vykonal nárok nie na zaplatenie ceny diela, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Skutočnosť ohľadom vymedzenia predmetu a rozsahu diela v Zmluve o dielo napokon nebola medzi stranami sporu ani sporná, čo opakovane potvrdili aj vo svojich výpovediach na pojednávaní ako aj vo svojich písomných vyjadreniach.

73. Naopak medzi stranami ostalo sporné, či má žalobca nárok na zaplatenie ceny diela dohodnutej v predmetnej zmluve o dielo vo výške 629.621,56 Eur podľa citovaného ustanovenia , ktorá bola žalobcovi v plnej miere uhradená, alebo aj na zaplatenie zvýšenej ceny diela podľa a teda či bola dohodnutá cena diela v predmetnej zmluve o dielo, ako pevná cena podľa citovaného ustanovenia , alebo ako cena určená na základe rozpočtu podľa , , . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozpočtová dokumentácia je datovaná k dátumu 10/20009 a žalobca predkladal krycí list rozpočtu a samotný rozpočet s výkazom - výmer žalovanému dňa 16.06.2010, a teda je nesporné, že rozpočet bol vyhotovený pred podpisom Zmluvy o dielo dňa 07.09.2010. Súd si preto v plnej miere osvojil závery Krajského súdu Košice, ktorý zistil z obsahu predmetnej zmluvy o dielo, že v čl. II/2.1 si zmluvné strany dohodli predmet diela podľa projektovej dokumentácie a výkazu výmer, ktorý je podkladom pre vypracovanie rozpočtu diela. Strany sporu zhodne uviedli, že bol vypracovaný rozpočet diela, ktorý sa nachádza v spise na č.l. 311 až 313 a tiež na č.l. 656 a súd ustálil, že tento rozpočet bol vypracovaný pred dohodou o cene diela, teda pred podpisom samotnej Zmluvy o dielo. Z uvedených dôvodov je nutné konštatovať, že cena diela bola dohodnutá na základe rozpočtu, ktorý je nutné vzhľadom na obsah textu predmetnej zmluvy o dielo, posúdiť ako rozpočet nezaručený, lebo v zmluve o dielo nie je uvedené, že ide o rozpočet zaručený, teda, že nie je ho možné meniť a preto podľa a preto by sa žalobca ako zhotoviteľ mohol domáhať a v konaní sa aj domáha aby bola primerane zvýšená cena diela oproti cene uvedenej v nezaručenom rozpočte a to aj vtedy, ak by sa na tom zmluvné strany v zmluve nedohodli, a to ani následne dodatkom k zmluve o dielo. Zároveň bolo v konaní preukázané, že predmetné dielo - protipožiarnu lesnú cestu v lesnom teréne, žalobca ako dielo vykonal bez vykonania predchádzajúceho geologického prieskumu, teda geologického zloženia podložia cesty, ktorú ako dielo vykonával. Toto dielo žalobca vykonával len na základe projektu zhotoveného projektantom E. U., čo potvrdil aj samotný projektant vo svojej písomnej svedeckej výpovedi z 12.12.2016. Preto takáto projektová dokumentácia nemohla viesť k vypracovaniu zaručeného rozpočtu diela.

74. Čo sa týka posúdenia rozsahu vykonaného diela, predmetu a rozsahu dohodnutého diela v predmetnej zmluve o dielo a posúdenia, či práce zaplatenia ktorých sa žalobca domáha v tomto konaní boli zahrnuté ako predmet diela v zmluve o dielo a sú zahrnuté v cene dohodnutej v zmluve o dielo vo výške 629.621,56 Eur, alebo neboli v tejto cene zahrnuté a či tieto práce žalobca skutočne vykonal a žalovaný ich prevzal, tu súd konštatuje, že v konaní nebolo medzi stranami sporu rozporné to, že dielo bolo vykonané a žalovanému bolo odovzdané dňa 10.7.2015, čo vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10.7.2015, v ktorom sa okrem iného uvádza aj to, že: „Na diele boli realizované odchýlky oproti PD - Práce naviac - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly“. Taktiež v konaní nebolo sporné, že v stavebnom denníku dňa 29.5.2015 je uvedené, že „na stavbe boli vykonané naviac odvodňovacie drény ako aj výkopy v normách triedy 5, 6, čo bude zrátané ako práce naviac a predloží sa investorovi na schválenie“. Tento zápis v stavebnom denníku je podpísaný žalobcom aj žalovaným.

75. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné

bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

76. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení. Splnenie tejto povinnosti nie je možné od strán sporu vynucovať. V súvislosti s dokazovaním sa treba zaoberať otázkou dôkazného bremena a jeho významom pre rozhodnutie súdu. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, ktoré sú relevantné k posudzovanej veci, a teda sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie súdu. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena teda znamená, že stranu sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností a toto “bremeno neuniesla“, nebude v konaní úspešná. Nestačí, že strana označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Všeobecne možno preto vyjadriť, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo a na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal.

77. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, opodstatnenosť žalovaného nároku nebola preukázaná najmä pokiaľ ide o rozsah a hodnotu skutočne vykonaných naviac prác a ich nevyhnutnosť pre zhotovenie diela v súlade so zmluvou a o oznámenie žalobcu o potrebe prác naviac bez zbytočného odkladu po tomto zistení s požadovanou úpravou ceny a oznámením výšky ceny. Stavebný denník neobsahuje žiadny záznam o meraní ani oceňovaní skutočne vykonaných prác v priebehu vykonávania diela. Záznamy v stavebnom denníku nešpecifikujú práce naviac, a to druh, rozsah a merné jednotky v priebehu realizácie diela vôbec. Neobsahuje žiadny záznam o zistení zjavných alebo skrytých, dodatočne zistených prekážok realizácie diela. Jediný zápis v stavebnom denníku že boli práce naviac realizované pochádza z 29.5.2015, ide o posledný zápis pri ukončení prác. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10.7.2015, síce vyplýva, že: „Na diele boli realizované odchýlky oproti PD - Práce naviac - oddrenážovanie cesty a sekanie skaly“, avšak ich špecifikácia a rozsah ostávajú nejasné a v ďalšom dokazovaní aj nepreukázané. Výsluchom svedkov nebol preukázaný rozsah prác naviac ani ich špecifikácia, ani uzatvorenie dohody o prácach naviac v akejkoľvek forme, ani nutnosť prác naviac na zabezpečenie diela. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. U. je zrejmé, že znalec matematickým výpočtom na základe obhliadky v teréne vyčíslil celkový objem zemných prác a pri zatriedení hornín vychádzal z vizuálneho posúdenia existujúceho terénu. V posudku síce uviedol, na ktorých úsekoch boli aké skupiny hornín, avšak nie na základe geologického prieskumu podložia a nemal k dispozícii ani konkrétnu masu vyťaženej horniny, z ktorej mohol určiť skupinu ťažiteľnosti. Z jeho posudku nie je možné zistiť rozsah skutočne vykonaných prác v zmysle zmluvy ani rozsah naviac prác, znalec neoddelil naviac práce a paušálne zameral celkový záber. Nakoľko nebolo zrealizované počiatočné geodetické zameranie územia, znalec sa ani nemohol dopracovať k tomu záveru. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Q. - ktorý vykonal prieskum rozsahu stavebných prác kopanou sondou do telesa cesty vyplýva, že, Ing. U. síce určoval objem vyťaženej horniny, ale takto určil iba objem výkopov, pričom podľa projektu mali byť vykonané nielen výkopy ale aj násypy. Súčasne na preskúmavanom úseku zistil, že objem výkopových prác bol realizovaný v 6 x väčšom rozsahu ako predpokladal projekt, pričom na tomto konkrétnom mieste pripočítal Ing. U. aj predpokladanú plochu výkopu, ktorá sa nachádzala nad úrovňou pôvodného terénu, teda v tejto časti výkop ani nemohol byť reálne vykonaný. Zo záverov súdom nariadeného znaleckého posudku Ing. Hamindu vyplýva, že stavebný denník ani Ing. U. neobsahujú také skutočnosti, na základe ktorých je možné vyčísliť rozsah a hodnotu skutočne vykonaných prác a prác naviac, pričom tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani na základe vykonanej obhliadky z dôvodu uplynutia času a degradácii cesty vplyvom poveternostných javov a tiež vzhľadom k faktu, že pôvodné územie nebolo geodeticky zamerané ani v čase keď' sa údajne objavila hornina tr. 5 v neočakávaných množstvách aktuálny stav v tom čase sa tiež nezameral. Podľa záverov znalca rozpočet obsahoval dostatočnú kubatúru horniny vtr. 5, pričom dostatočne odborne zdatný zhotoviteľ pri bežnej opatrnosti a predvídavosti mohol očakávať zmeny v ťažiteľnosti hornín aj bez geologického prieskumu. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že, žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o skutočnom vykonaní prác naviac nutných

pre zabezpečenie diela, a teda nebolo preukázané vôbec, ktoré konkrétne práce naviac, v akom rozsahu a v akej hodnote boli skutočne vykonané. Z uvedených dôvodov potom nebolo možné prijať ani záver, či žalobcom uvedené naviac práce boli alebo neboli nutné na zabezpečenie diela, resp. vykonanie diela v zmysle zmluvy - podľa projektu a výkazu výmere. 78. Navyše je nutné podotknúť, že v zmysle ustanovenia , mal žalobca povinnosť v prípade, ak sa vyskytla potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy, oznámiť žalovanému potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu, v opačnom prípade zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3. Žalobca ako zhotoviteľ diela nepreukázal, že si voči žalovanému tieto svoje povinnosti splnil. Len samotná zmienka o tom, že v lese je skala ešte nie je dôkazom, že si povinnosti v zmysle vyššie citovaných ustanovení splnil, keďže aj z projektu vyplývalo, že lokalita má názov Biela skala a skaly boli viditeľné voľným okom. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že pri zistení potreby prác naviac bez zbytočného odkladu oznámil žalovanému potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny tak ako to predpokladá ustanovenie . 79. Na základe vykonaného dokazovania je nutné konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal pravdivosť ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo a teda dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

80. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie , , podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

81. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. - Exekučného poriadku).