Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-15-2020.pdf
PDF · 76.12 KB
No categories available
23CoE/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému C. G., bytom B. XX, práv. zastúpenému JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník o vymoženie 920,14 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24. októbra 2017, č. k. XEr/XXX/XXXX- XX, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX zo dňa 3.10.2003, ktorej pripojenou súčasťou bola zmluvy o úvere uzavretá 20.5.2003 medzi oprávneným a povinným, z ktorej okrem iného vyplývalo, že povinný v nej splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, a to na základe splnomocnenia obsiahnutého v zmluve, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uznanie záväzku z vyššie uvedenej zmluvy v mene povinného, pričom na základe substitučnej plnej moci splnomocnenec splnomocnil ďalšej Mgr. Bruna Žlnaja na spísanie exekučného titulu - notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou v mene povinného. Na základe týchto skutočností podal povinný návrh na zastavenie exekúcie pre nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. S poukazom na §§ 22, 23, 31, 39 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. K tomuto záveru dospel na základe toho, že absolútne neplatné je splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra, teda je bez právnych účinkov, a to pre rozpor so zákonom, keďže za povinného uznala dlh osoba, ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami povinného, čo vyplýva z toho, že splnomocnenie bolo obsahom formulárovej zmluvy o úvere pripravené oprávneným, teda splnomocnenec nehájil záujmy zastúpeného, a tak pre rozpor záujmov medzi nimi je splnomocnenie absolútne neplatným právnym úkonom. V ďalšej časti odôvodnil výroky o trovách exekúcie.
3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení v intenciách § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Najskôr argumentoval k povahe skúmanej úverovej zmluvy, ktorá podľa jeho názoru bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, ktorú nebolo možné hodnotiť ako bezúročnú a bez poplatkov, k možnosti vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka v obchodnoprávnom vzťahu, ku kogentnému použitiu ustanovení Občianskeho zákonníka v konkrétnych vzťahoch. Poukázal na rozpor postupu súdu prvej inštancie s rozsudkom Súdneho dvora o použití smerníc č. XXXX/XX/ES a č. XX/XXX/EHS, pričom uviedol s vecou
nesúvisiace články smerníc. V ďalšej časti namietol, že súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, keďže v konaní už bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Nesúhlasil s vyhodnotením plnomocenstva ako neplatného, keďže právne predpisy umožňujú zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, pričom zdôraznil, že povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, ale neurobil tak. V ďalšej časti namietal názor súdu prvej inštancie, ktorý však nebol obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia. Navrhol zrušiť napadnutého uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného súd vyslovuje pochybnosť, či a v akom rozsahu sa oprávnený oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané odvolanie a v ňom uvedené argumenty v prevažnom rozsahu vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu oprávneného vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva, ktoré malo byť súdom posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v žiadnom smere neodôvodňoval problematikou neprijateľných zmluvných podmienok a vôbec neposudzoval plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku.
7. K odvolacej námietke oprávneného, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu bolo možné zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, určenie okamihu, kedy tak má alebo môže urobiť, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je nutné prihliadať v každom štádiu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.1997, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.09.2011).
10. Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. tiež existenciu relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
11. Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul vo všeobecnosti požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Uvedené však neplatí absolútne a pri jej posudzovaní, ako exekučného titulu, je nutné skúmať splnenie zákonných podmienok.
12. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
13. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
14. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je zrejmé, že nemohlo ísť o slobodný výber zástupcu zo strany povinného. Zmluvná voľnosť povinného pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo pre konkrétneho advokáta bola preto otázna. Konanie oprávneného preto možno aj podľa odvolacieho súdu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
17. Z obsahu spisu sa javí, že povinný nemal možnosť výberu zástupcu, resp. nemal možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.
18. Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so záujmami splnomocnenej osoby.
19. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomáš Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár JUDr. Ondrej Ďuriač. Notárska zápisnica tak nemá znaky materiálnej vykonateľnosti, čím nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a rovnako rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nemá, a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP.