Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-28-2020.pdf
PDF · 139.87 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, S. U., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 41/95, Poprad, IČO: 47 257 113 proti žalovaným: 1/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, S. U., 2/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, S. U., obaja právne zastúpení Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/174/2011-639 zo dňa 26.02.2020 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci rozhodol nasledovne: Súd určuje, že žalobca je vlastníkom parcely registra KN C č. XXX/XX o výmere 9 m2, trvalý trávny porast, k. ú. S. U. na základe geometrického plánu znalca L.. V. H., č. plánu X/XXXX zo dňa 14.01.2020, úradne overeného dňa 30.01.2020, pod č. G1 XX/XX, a to v podiele X/X. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti rozsudku, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Štátu priznáva voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti rozsudku, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 132 ods. 1 OZ a § 137 písm. c) CSP. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v tomto spore daný tým, že bez kladného rozhodnutia vo veci žalobca nedá do súladu stav užívací a stav právny k pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, vo vzťahu k námietke žalovaných v 1/ a 2/ rade, dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXX/X a XXX/ XX, zapísaných na LV XXX, k. ú. S. U., ktoré nadobudol od svojich právnych predchodcov darovacou zmluvou z dňa XX.XX.XXXX a časti týchto nehnuteľností sú v predmete tohto sporu. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X z odôvodnenia bodu 23 tohto rozsudku vyplýva, že táto nie je predmetom sporu. Vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe geometrického plánu č. X/XXXX, dospel k záveru, že sporné vlastníctvo pozemkov žalobcu a žalovaných v 1/ a 2/ rade možno uzavrieť tak, že parcele XXX/XX
zodpovedá 9 m2 a parcele XXX/XX 5 m2. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže dôjsť napr. aj posunutím oplotenia, čo sa stalo aj v tomto prípade. Právny predchodcovia žalobcu kúpili pozemok, parcelu č. KNC XXX/X, spolu s rozostavanou stavbou v roku 1985. Pozemok kupovali v stave, v akom bol oplotený od pána T.. To, že pán T. už vtedy posunul hranicu svojho pozemku do pozemku B. vyplynulo nielen z vyjadrení strán, ale aj zo sporov, ktoré prebiehali na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. 3C/410/2000 a 4C/24/2010. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec L.. H., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok. Ostatní stavebníci po postavení svojich domov začali stavať ploty podľa mier, ktoré boli uvedené v geometrickom pláne č. XXX/XXXX. Právni predchodcovia žalobcu tak v zadnej časti namerali šírku pozemku 19 m2 od existujúceho oplotenia pána T., a tak došlo k posunu pozemku XXX/X do pozemku žalovaných v 1/ a 2/ rade a následne u pozemku, ktorý patril do vlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade, došlo u parcely XXX/X k posunu do pozemku pána G.. V dôsledku toho došlo k posunu hraníc na celej ulici. Potvrdil to aj bývalý starosta obce S. U., ktorý potvrdil, že ploty sa stavali v rokoch 1984 -1985. Parcela č. XXX/XX, ktorá vznikla z obecnej parcely XXX/X bola odpredaná právnym predchodcom žalobu v rokoch 1998-1999, aby mohli zlegalizovať hospodársku budovu, ktorá už na tejto parcele stála. Vzhľadom k tomu, že pred odpredajom pozemkov oplotenie už bolo realizované, právni predchodcovia žalobcov oplotili časť, ktorá patrila obci. Toto vyplýva z výpovede starostu, ktorý bol vypočutý ako svedok v konaní pred Okresným súdom Kežmarok pod č. 3C/410/2000. Toto jednoznačne potvrdzuje výpoveď svedka a vyvracia akékoľvek pochybnosti, kedy bolo medzi stranami postavené oplotenie. Je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu v skutočnosti mali oplotený pozemok už v roku 1985 v dĺžke 46,2 m. Žalovaný v 1/ rade vo svojej výpovedi z 08.11.2019 uviedol, že pozemky neboli posunuté, boli posunuté ploty a žalovaná v 2/ rade uviedla, že právni predchodcovia žalobcu kupovali pozemok za svojim pozemkom, nie za ich. Tým vlastne potvrdili skutočnosti, ktoré boli uvedené aj súdnym znalcom, že v rámci pozemkov boli na ulici posunuté oplotenia a v takom posunutom stave, kupovali pozemok právni predchodcovia žalobcu za svojim pozemkom. Z výpovede bývalého starostu obce S. U. vyplynulo, že obec odpredala časť parcely XXX/X o výmere 22 m2 žalovaným v 1/ a 2/ rade, pričom postupovala v línii geometrického plánu z roku 1978 a rešpektovala stav vytvorený geometrickým plánom pred začatím výstavby. Následne vznikli isté spory medzi stranami sporu a rovnako aj právni predchodcovia žalobcu po zameraní svojich nehnuteľností tiež odkupovali od obce časť nehnuteľnosti z parcely XXX/X. Účelom bolo vytvorenie pravidelného tvaru línii parciel ako súčasť priestranstva prislúchajúceho k rodinnému domu. Znalecké dokazovanie vo forme kontrolného znaleckého posudku bolo nariadené na základe návrhu žalovaných v 1/ a 2/ rade. Aj keď títo nesúhlasili s výsledkom znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdny znalec vypracoval znalecký posudok dôsledne, bol 2x priamo na mieste samom len preto, aby dospel k spravodlivým záverom. V rámci tohto dokazovania zistil množstvo chýb v meraniach a v geometrických plánoch, pričom tieto chyby aj napravil. Práve sa orientoval na spornú časť parciel, ktoré rozdelil do troch dielov A, B a C a následne geometrickým plánom č. X/XXXX upresnil a preniesol už tieto diely na konkrétne parcelné čísla. Práve z jeho podrobného dokazovania vyplynulo, že diel C bol predaný obcou 2x, pričom ako prví ho nadobudli právni predchodcovia žalobcu a ako druhí žalovaní v 1/ a 2/ rade. Diel B nebol nikdy predmetom prevodu a patrí žalobcov a diel A patrí žalovaným v 1/ a 2/ rade. Všetky nedôslednosti a spory vznikli v dôsledku toho, že geometrický plán v roku 1980 a záznam podrobného merania zmien 49, ktorým boli zamerané pozemky s kmeňovým číslom XXX bol bezprostredne pripojený na geometrický plán č. XXX-XXX-XX a nesprávne zakreslený do katastrálnej mapy. Chybné nákresy spôsobili to, že hranice pozemkov v mape neboli stotožnené s hranicami - plotmi jednotlivých pozemkov. Ak geodeti z chybných zákresov vytýčili hranice do terénu, spôsobili im spory, ako napr. aj v tejto veci. Žalovaní v 1/ a 2/ rade chceli vychádzať v tomto spore z katastrálnej mapy, ktorá ale nie je súladná s užívacím stavom, ktorý v teréne existuje od roku 1985. Znalecké dokazovanie v priebehu sporu preukázalo, že pri skutočnom oplotení pozemkov, nebola dodržaná právna základná hranica od miestnej komunikácie. Všetky geometrické plány sa realizovali buď na žiadosť právnych predchodcov žalobcu alebo žalovaných v 1/ a 2/ rade, pričom nesprávne tým východzim bodom bol plot, ktorý akoby bol právnou hranicou a od tohto plotu boli vynášané miery, čo sa prejavilo na východnej hranici od potoka. Právni predchodcovia žalobcu nerušene užívali pozemok XXX/X v celej dĺžke a šírke a boli dobromyseľní k hranici od žalovaných. Nemali vedomosť o tom, že došlo k nejakému posunu, čo bolo preukázané v konaní pred Okresným súdom Kežmarok, č. k. 3C/410/2000, tak v dôsledku stavu, ktorý bol, keď kupovali v roku 1998 od obce S. U. diel z pozemku č. XXX/X a kupovali len to, čo už mali od roku 1985 oplotené. Právni predchodcovia žalobcu kupovali v roku 1998 časť parcely XXX/X, ktoré boli hranice reálne v teréne označené ako diel 1, resp. diel C, a to práve oplotením existujúcim už v roku 1985 a stali sa tak jeho vlastníkmi. Rovnako takýmto spôsobom na úkor ďalšieho suseda pána G., si zväčšili svoj pozemok žalovaní v 1/ a 2/ rade. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že výsledok vykonaného dokazovania,
výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom bolo nesporne preukázané, že či už je časť pozemku označená ako parcela KN XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, aj keď táto nie je predmetom sporu, odišiel z vlastníckej sféry žalovaných v 1/ a 2/ rade a aj obce S. U. tým, že právni predchodcovia žalobcu kúpili v roku 1982 od pána C., čo je preukázané v konaní OS v Kežmarku 3C/410/2000, nehnuteľnosti zapísané na LV XXX v takom stave, v akom boli v prírode dobromyseľne nadobudnuté a oplotené ešte v roku 1985. Chopili sa držby týchto časti sporných parciel. Právni predchodcovia žalobcu boli v dobrej viere, že sú vlastníkmi aj spornej časti parcely a až po viac ako 10 rokoch zistili, že istú časť napriek tomu, že ju držia, patrí vlastnícky obci S. U. a túto záležitosť aj dali do poriadku. Uplynutím vydržacej doby a titulom nerušením stavom nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania. Žalobca v roku 2007 nadobudol nehnuteľnosti od rodičov darom. Záverom citoval rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/1848/1998 a 22Cdo/1689/2000. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby a súd prvej inštancie výrokom rozsudku určil vlastníctvo k parcele, ktorá bola sporná medzi stranami sporu podľa geometrického plánu vypracovaného znalcom, označené ako XXX/XX o výmere 9 m2. K žalovaným v 1/ a 2/ rade uviedol, že vytvorená parcela č. XXX/XX, ktorá sa nachádza až za hospodárskou budovou žalobcov a nikdy nebola zapísaná do katastra nehnuteľností, nebola predmetom tohto konania. Hoci žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhovali ďalší kontrolný znalecký posudok a výsluch svedka L.. P., tieto návrhy súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodné. Už prvé kontrolné znalecké dokazovanie bolo vykonané na návrh žalovaných v 1/ a 2/ rade a len oni položili znalcovi otázky. Tieto smerovali k preukázaniu hranice od pána T.. Čo sa týka výsluchu znalca L.. H., bol v konaní takisto vypočutý, dvakrát podal rozsiahly znalecký posudok, následne ho doplnil a vypracoval aj geometrický plán. L.. P. ako navrhovaný svedok bol viackrát na pojednávaní predvolaný, ale na neho nedostavil. Podľa výpovede svedka L.. S. bol zabezpečený geometrický plán, ktorý robil L.. P., na základe čoho malo dôjsť k majetkoprávnemu vyporiadaniu celej lokality. K prijatiu jeho plánu však nedošlo. Táto skutočnosť už sama o sebe nesúvisí s predmetom sporu, a preto aj jeho výsluch by v tomto spore nedal odpoveď na podstatné otázky. Rovnako nevykonal dokazovanie, ktoré v priebehu konania navrhovali žalovaní v 1/ a 2/ rade, nakoľko mal za to, že sa ich vykonaním vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nezmení dôkazná situácia, keďže tieto dôkazy nesúviseli so sporom.
3. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
4. V zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Ako dôvod odvolania považovali to, že napriek značnej dĺžke súdneho konania, súd prvej inštancie významným spôsobom im odoprel právo na zabezpečenie a vykonanie dôkazu vypočutím svedka L.. P., ktorý vyhotovoval podrobnú dokumentáciu pre majetkoprávne zameranie lokality. Upretie tohto práva na vykonanie dôkazu, nevypočutie svedka, ktorý je odborníkom z oblasti geodézie, kartografie jednoznačným spôsobom mohlo vyvrátiť nesprávne zistenia L.. H., ktoré boli podkladom pre nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Znalec z posudku uviedol, že geometrický plán č. XX/XXXX, zhotoviteľa L.. A. nebol pre dané katastrálne územie vyhotovený a nepodarilo sa ho ani identifikovať, čo však nie je pravda. O existencii geometrického plánu má Okresný súd Kežmarok vedomosť zo súdneho konania, pod sp. zn. 4C/24/2010. Táto okolnosť ja bola označená v rámci súdneho konania. Nakoľko súdne konanie v tomto smere vychádza zo znaleckého posudku, ktorý obsahuje závažné pochybenie znalca pri jeho znaleckej činnosti a vyhotovení znaleckého posudku, nebolo možné z tohto záveru vychádzať. Na základe toho súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a tak aj následne nesprávne vec právne posúdil. Pre opätovné získanie právnej istoty žalovaných, odstránenie arbitrárnosti rozsudku a zamedzenie opakovanej svojvôli pri znaleckej činnosti, spojené s nelegitímnym dôkazom je dôležité skúmať skutkový a právny stav v súvislosti s konaním pred Okresným súdom v Kežmarku, sp. zn. 4C/24/2010, na ktoré opakovane žalovaní poukázali. Žalobca nemôže byť vlastníkom parcely č. XXX/ XX o výmere 9 m2 - trvalý trávnatý porast v k. ú. S. U., na základe zhotoveného geometrického plánu znalcom, pretože tento pozemok nemožno vnímať ako domnelé pokračovanie parcely č. XXX/X, keďže práve parcela XXX/XX bola súčasťou pozemku XXX/XX vo vlastníctve žalovaných. Ak žalobca a znalec L.. H. tvrdia, že právni predchodcovia žalobcov získali predmetnú časť pozemku kúpu v roku 1998 je nelogické, že právni predchodcovia žalobcu v roku 2001 chceli túto časť znova odkúpiť. Žalovaní sa týmto odvolávajú na vlastnícke právo dobromyseľných vlastníkov svedčiacim im ku časti parcely XXX/ XX. Rozsudok súdu prvej inštancie nepovažujú za presvedčivý, a tak že by zodpovedal zákonným predpokladom podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Na základe toho navrhujú, aby Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhli alternatívu, aby návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žiadal tiež oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Ako prílohu pripojil k tomuto odvolaniu geodetickú dokumentáciu z 2011, týkajúcu sa majetkoprávneho vyporiadania lokalita v k. ú. S. U..
5. K odvolaniu vyjadril sa samotný žalobca, ktorý obsiahlym spôsobom poukázal na všetky dôkazy, ktoré v rámci konania boli k dispozícii a poukázal na genézu vzťahov, spôsob nadobudnutia pozemku zo strany jeho rodičov, výmeru jednotlivých parciel, resp. častí, ktoré tvoria, oplotený pozemok jeho právnych predchodcov, teraz patriaci jemu. Poukázal na to, že veci, na ktoré poukazujú žalovaní v 1/ a 2/ rade opakovane sa riešili už v sporoch, ktoré sú dávno ukončené, a to právoplatne. Ich snahou je zavádzať súd. Poukázal na už rozhodujúcu skutočnosť, že v roku 1984 jeho rodičia budovali septik paralelne s garážou žalovaných a začali budovať hospodársku budovu, oplotenie sa stavalo v roku 1985, konkrétne v sobotu 08.06.1985, za účasti dozoru, konkrétne žalovaného v 1/ rade. Poukázal na vzťahy so susedmi pozemkov, vo vzťahu žalobca žalovaný a žalovaný a ďalšia nehnuteľnosť, rodinný dom suseda pána G. a žiadal, aby rozhodnutie bolo ako správne potvrdené v celom rozsahu.
6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá poukázala na to, že pokiaľ malo ísť len o tú skutočnosť, že nebol vypočutý L.. V. P., je pravdou, že pred vynesením rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí vykonania tohto dôkazu, ale tento svedok bol opakovane predvolaný ako svedok a mal byť vypočutý, čo sa nestalo. Pokiaľ išlo o skutočnosti, resp. listiny, ktoré svedok mal preukázať a ktoré sú tou geodetickou dokumentáciou, na ktorú žalovaní poukázali a je z roku 2011, je pravdou, že tieto práce sa realizovali, ale mali byť zakončené geometrickým plánom, ktorý mal sa realizovať a zamerať užívacie hranice medzi susediacimi vlastníkmi. Predmetom tohto skúmania teda neboli hranice právne. Žalobca vychádzal z nepochybného tvrdenia o tom, že časť pozemku, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol, že patrí do jeho výlučného vlastníctva, bola prvým ponúknutá na odpredaj práve právnym predchodcom žalobcu. Z tohto dôvodu najdôležitejšie z pohľadu žalobcu je to, že hranice pozemkov sa ustálili už v roku 1980 a vlastne už v konaní pred Okresným súdom Kežmarok, pod sp. zn. 4C/24/2010 bolo zistené a určené vlastníctvo k parcele XXX/X, ktorá je stále uvádzaná žalovanými v 1/ a 2/ rade ako argument pre to, že žaloba nie je dôvodná, ale k tejto parcele vec právoplatne bola už v minulosti skončená a je záväzný iný rozsudok súdu v tomto konaní. Znova zdôraznil, že pozemok bol oplotený v čase, keď dokončili rodičia dom a nik zo susedov v tom čase nemal vedomosť o nejakom posune hraníc pozemkov a každý zo susedov tak vpravo, ako aj vľavo užívali nehnuteľnosti už vo vyznačených hraniciach a oplotení. Poukázal na tituly, akým spôsobom vlastníctvo jeho právni predchodcovia nadobudli. Považoval znalecký posudok L.. H. za vecne správny a s ohľadom aj na predošlé spory medzi stranami, ktoré sú už právoplatne skončené, je potrebné skonštatovať, že rozhodnutie takto vecné, ako aj právnej stránke je správne, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov konania. Rovnako žalobca žiadal oznámiť termín a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia.
7. Žalovaná strana sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu s tým, že nemohol ovplyvniť dĺžku súdneho konania, naďalej trval na vypočutí svedka L.. P.. Ďalej poukázali na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že odkúpil časti pozemku o výmere 9 m2 ešte v roku 1998 a podporené znaleckými posudkami je v príkrom rozpore s konaním právnych predchodcov žalobcu, ktorí ešte v roku 2001 požiadali o odkúpenie parcely č. XXX/XX. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu žalobcu majú pocit, že ide o fotomontáž. Je tu nesúlad dejinných udalostí a nemôže byť to na neprospech žalovaných. Znalecký posudok vykazuje známky povrchnej práce znalca z odboru geodézie. Naďalej trvajú aj na tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore, nie je vlastníkom parcely, ktorá je medzi stranami sporu sporná. Nepreukázal ani naliehavý právny záujem. Existencia podzemnej stavby žalobcu septik na nárokovanom pozemku vo vlastníctve žalovaných nemôže byť v neprospech žalovaných, aby títo boli povinní znášať svojvôľu žalobcu spojených užívaním pozemkov, oplotených od roku XXXX. Silným motívom žalobcu na podaní tejto žaloby bola legalizácia septiku na splašky na cudzom pozemku, teda pozemku žalovaných. Nesúhlasia s nadbytočnosťou výsluchu svedka U., trvajú na tom, že znalecký posudok nie je správny a nesprávne z neho aj súd prvej inštancie vychádzal. Ak by bol vypočul L.. P., potom mohol sa postup súdu uberať aj iným smerom. Predmetný pozemok XXX/XX mal byť podľa viacerých stanovísk a vyjadrení žalujúcej strany bezprostredným voľným pokračovaním parcely XXX/X. Parcelu kúpili žalovaní v 2004, dobromyseľne tento pozemok vlastnia a užívajú 16 rokov. Trvajú na výsluchu svedka L.. P., a preto navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
8. K tomuto vyjadreniu žalovaných sa znova vyjadril žalobcu a aj jeho právny zástupca. Znova poukázal na chronológiu a závery dvoch znaleckých posudkov, v podstate totožné ako s vyjadrením k odvolaniu
žalovaných v 1/ a 2/ rade. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrvávanie žalovaných v 1/ a 2/ rade na výsluchu L.. P. a vychádzať z podkladov spoločnosti R. z 2011 je neodôvodnené z toho dôvodu, že tento geometrický plán nebol akceptovaný susedmi, nebol pokladom pre zápis do katastra, a preto aj vyvoláva nedôveryhodnosť. Pokiaľ ide o predmet tohto konania, išlo o priestor vo vnútri záhrady právnych predchodcov žalobcu, oplotenie, ktoré bolo realizované v roku XXXX. Na tieto okolnosti sa už vyjadrovali právni predchodcovia žalobcu v konaniach vedených pred Okresným súdom v Kežmarku, sp. zn. 3C/410/2000 a 4C/24/2010. Tam boli preukázané aj okolnosti výstavby alebo dokončenia stavebného rodinného domu, a to na základe stavebného denníka. Oplotenie bolo vždy v línii rovnej, až do roku XXXX, predložené boli dôkazy fotografie a tiež sa k tomuto vyjadrovali susedia T. a G. v iných konaniach pred súdom prvej inštancie. Nároky žalovaných sú nedôvodné tým, že žiadajú niečo, čo sa nachádza až za oplotením ich susedov. Vlastníctvo nadobudli právni predchodcovia žalobcu v súlade so zákonom. Znalecké závery sú jasné a pokiaľ ide o nejaké posuny alebo existencia sporov, ktoré medzi stranami sporu boli v minulosti viaceré, tieto vznikli na základe množiacich sa chýb v grafických údajov katastra a nenesú vlastníci pozemkov na týchto žiadnu vinu. Ako laici vychádzali aj rodičia žalobcu z informácii, ktoré mali k dispozícii v čase, kedy nadobudli uvedenú nehnuteľnosť. Ide o listinu, ktorú predložili žalovaní ako žiadosť rodičov žalobcu z roku XXXX, kde žiadali o odkúpenie sporného pozemku, odpoveď na to sa dá vyčítať z posudku XX/XXXX, a to z príloh č. 6, 7, 9, 10, 12 a 14 a je zjavné, že reálna stavba hospodárskej budovy bola zriadená na časti pôvodného pozemku č. XXX/X vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných a časti pozemku vo vlastníctve obce. V rozpore s týmto geometrickým plánom z XXXX hospodársku budovu zakreslil tak, že takmer celá okrem 3 m2 sa nachádza na pozemku XXX/X, ktorá je vo vlastníctve obce a z tohto vychádzali aj právni predchodcovia žalobcov. Opakovane zdôraznili, že nie je možné vychádzať z aktívnej legitimácie žalobcu v tom, že sa bude poukazovať na parcelu č. XXX/X, táto má osobitný právny režim a riešila sa v osobitnom konaní, kde sa právoplatne vec skončila. Nehnuteľnosti darovacou zmluvou, ktorú nadobudol v roku XXXX žalobca od svojich rodičov darom, previedli vlastníctvo na parcely XXX/X a XXX/XX, ktorej súčasťou je aj časť pozemku odkúpená od obce na základe kúpnej zmluvy z roku XXXX. Parcela č. XXX/X nemá súvis s týmto sporom. S poukazom na uvedené odvolanie žalovaných navrhli zamietnuť.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne uzavrel. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
10. Z obsahu spisu nateraz je možné dospieť k týmto skutkovým okolnostiam. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania parcely registra KN C č. XXX/XX o výmere 13 m2 v k. ú. S. U. a po zmene petitu pripustenej na pojednávaní súdu sa domáhal určenia, že je vlastníkom parcely registra KN C č. XXX/ XX o výmere 9 m2, trvalý trávny porast, k. ú. S. U. na základe geometrického plánu znalca L.. V. H. č. plánu X/XXXX. Tento nárok žalobca uplatňoval na základe kúpnej zmluvy, keď jeho právni predchodcovia kúpnou zmluvu zo dňa 16.07.XXXX nadobudli vlastníctvo k spornej parcele od obce S. U., ktorá parcela bola následne opätovne predaná žalovaným 1/ a 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 14.04.2004 uzavretou medzi žalovanými 1/ a 2/ a obcou S. U.. V dôsledku toho došlo k dvojitému prevodu tej istej parcely.
11. Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. S. U. mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra KN C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 880 m2, č. XXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2, rodinného domu súp. č. XXX na parcele KN C č. XXX/X a hospodárskej budovy súp. č. XXX na parcele registra KN C č. XXX/XX s titulom nadobudnutia darovacia zmluva N XXX/XX-V XXXX/XX-XXX/XXX v podiele X/X. Z predloženej notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX zo dňa 16.11.XXXX vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu V. B., nar. XX.XX.XXXX a S. B., nar. XX.XX.XXXX ako darujúci darovali M. B., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanému všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. S. U..
12. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.XXXX obec S. U. ako predávajúci previedla na V. B. a S. B. ako kupujúcich nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1, k. ú. S. U. uvedené v predmetnej zmluve. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 27.01.XXXX bol z parcely č. XXX/X vytvorený diel 1/ o výmere 49 m2 a diel 2/ o výmere 37 m2. Diel 1/ parcely XXX/X bol pričlenený k parcele XXX/X- zastavaná plocha, bez dielu 3/ a výmere 3m2, ako nová parcela č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 880 m2. Z dielu 2/ parcely XXX/X a dielu 3/ parcely č.XXX/X bola vytvorená nová parcela
č. XXX/XX- zastavaná plocha o výmere 40 m2. Obec tak predala kupujúcim diel 1/ parcely XXX/X zastavaná plocha o výmere 49 m2 k parcele XXX/X a diel 2/ parcely. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXX/XX dňa 12.01.1999. Na predloženom geometrickom pláne je zobrazené zakreslenie jednotlivých dielov. V zväčšenej podobe spolu so šírkou pozemku sa nachádza geometricky plán na čl. XXX spisu a bol predložený žalovanými 1/ a 2/.
13. Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. S. U. mal súd preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov registra KN C č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 631 m2, č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 171 m2, XXX/X ostatná plocha o výmere 23 m2, rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra KN C č. XXX/XX a garáže súp. č. XXX, postavenej na parcele registra KN C č. XXX/XX v podiele X/X s titulom nadobudnutia kúpna zmluva S., kúpna zmluva V XXX/XX-XXX/XX, a k parc. č. XXX/X- uznesenie súdu 3C 486/12.
14. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.04.2004 obec S. U. ako predávajúci previedla na O. T. a S. T. ako kupujúcich nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1, k. ú. S. U. uvedené v predmetnej zmluve. Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 19.06.2003, ktorý vyhotovil L.. A. N. bol vytvorený diel 1/ z parcely č. XXX/X o výmere 22 m2, ktorý bol pričlenený k parcele č. XXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Obec tak predala kupujúcim diel 1/ parcely XXX/X zastavaná plocha o výmere 22 m2 k jestvujúcej parcele č. XXX/XX. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXX/XX dňa 04.05.2004. V bode III. kúpnej zmluvy je zároveň zvýrazneným písmom uvedené, že kupujúci kupujú diel 1/ z parcely č. XXX/X za účelom vytvorenia pravidelného tvaru línií parciel, ako súčasť priestranstva prislúchajúceho k rodinnému domu. Na predloženom geometrickom pláne je znázornený diel 1/ (čl. 10 spisu).
15. Zo záveru kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX L.. V. H. vyplýva, že katastrálna mapa v smere sever juh od hranice pozemkov parcely č. XXX/X a XXX/X vykazuje chybný zákres hraníc ostatných pozemkov- XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Pri geometrickom pláne č. XX/XX a zázname podrobného merania zmien k tomuto geometrického plánu bola zistená hruba chyba v pripojení meračskej priamky C, D na bod D, ktorú pri spracovaní znaleckého posudku odstránil. Pri skutočnom oplotení pozemkov nebola dodržaná právna západná hranica (od miestnej komunikácie). Všetky vyhotovované geometrické plány sú riešené tak, akoby plot bol právnou hranicou a omerné miery sú merané a vynášané od plota. Chyba sa potom prejavila na východnej hranici (od potoka). Ide cca o konštantný posun, preto vznikol aj diel „b". Právna hranica nie je totožná s oplotením preto, lebo vlastník pozemku parcely č. XXX/X a č. XXX/X p. T. zasiahol stavbou hospodárskej budovy a oplotením do pozemku parcely č. XXX/X žalobcu. Tento posun sa preniesol na ostatné pozemky. Podľa prílohy č. 14 k jeho znaleckému posudku diel označený ako „a" = 18 m2 a diel „b" = 5 m2 kúpili žalovaní 1/ a 2/ od obce. Diel „b" o výmere 5 m2 je podľa právnej hranice vlastníctvom žalobcu a obec nebola vlastníkom tejto plochy. Diel „c" 9 m2 je plocha, ktorá bola kúpená dvakrát, najprv právnymi predchodcami žalobcu v roku XXXX a následne žalovanými v roku XXXX..
16. Za účelom vymedzenia spornej parcely bolo v spore nariadené doplnenie kontrolného znaleckého dokazovania súdnym znalcom L.. V. H., ktorý súdu dňa 30.01.2020 predložil doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX spolu s geometrickým plánom č. X/XXXX, výsledkom ktorého bolo vytvorenie nových parciel registra KN C č. XXX/XX- trvalý trávny porast o výmere 9 m2 zodpovedajúci dielu „c" zo znaleckého posudku č. XX/XXXX a č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 5 m2 zapovedajúca dielu „b" zo znaleckého posudku č. XX/XXXX. Súdny znalec v závere uviedol, že pri vyhotovovaní geometrického plánu a znaleckého posudku zameral pomerne rozsiahlu lokalitu a zistil veľké rozpory v evidencii pozemkov a práv k ním.
17. Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 3C/410/200 a sp. zn. 4C/24/2010, ktorými argumentovali žalovaní 1/ a 2/ mal súd preukázané, že predmetom sporu medzi stranami bola parcela registra KN C č. XXX/ X, ktorá ale nie je predmetom tohto sporu. O tejto parcele bolo v uvedených konaniach právoplatne rozhodnuté. Predmetná parcela je medzi stranami sporu v dĺžke 41,10 m, pričom parcela, ktorá je predmetom tohto sporu je pokračovaním parcely, resp. v teréne nadväzuje na túto parcelu a bola predtým súčasťou parcely č. XXX/X a nikdy nebola medzi stranami predmetom sporu. Zároveň sporná parcela predĺžila hranicu medzi stranami na dĺžku 46,20 m.
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením veci. Zisťoval, či súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne odôvodnil rozhodnutie s tým, že v odôvodnení rozhodnutia nemusia byť dané odpovede na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré sú rozhodujúce významom pre rozhodnutie o veci samej a o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/05).
19. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Z obsahu spisu a aj z obsahu odvolania žalovaných v 1/ a v 2/ rade jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu existuje dlhodobý spor o vlastníctvo v podobe správneho určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami, ktoré patria do vlastníctva teraz žalobcu, predtým jeho právnych predchodcov, teda rodičov a žalovaných v 1/ a v 2/ rade.
21. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia priebehu hraníc v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu vlastníckych práv; v katastrálnom konaní preto nejde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu hranice pozemkov na základe technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného technického podkladu. Ak dôjde však k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami alebo aj o určenie spornej plochy, ktorá patrí tomu, ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010 sp. zn. 1Rkc/2/2009).
22. Spor medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, týkajúcich sa priebehu hranice, evidovanej v katastri nehnuteľností s hranicou v teréne sa nedá vyriešiť správnou cestou, opravou chyby v katastrálnom operáte, pretože ide o vlastnícky spor, ktorý je potrebné riešiť určovacou žalobou na všeobecnom súde, ktorý rozhodne o vlastníckom práve k spornému pozemku (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.03.2018 sp. zn. IV.ÚS/205/2018).
23. Z takto zistených skutočností v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba na určenie je tým právnym prostriedkom, ktorý možno použiť v konaní v spore medzi susediacimi pozemkami o to, kto je vlastníkom spornej parcely. Takúto právnu ochranu použil aj žalobca v predmetnom spore. Dve základné odvolacie námietky žalovaných v 1/ a 2/ rade bola správnosť záverov súdu prvej inštancie, na základe vypracovaného znaleckého posudku a druhou aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore.
24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotné postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípadoch, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009).
25. Odvolací súd sa domnieva, že aktívna legitimácia žalobcu je daná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel č. KNC XXX/X a XXX/XX, kat. úz. S. U.. Sporná parcela sa nachádza v zadnej časti pozemku, resp. v časti, kde sa nachádza parcela č. XXX/XX - hospodárska budova a nehnuteľnosť, túto vlastní žalobca. Tým mal právo podať určovaciu žalobu na súd, aby sa vyriešila sporná časť parcely, ktorá doteraz nebola predmetom žiadneho súdneho konania medzi žalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami a žalovanými v 1/ a 2/ rade. Odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že parcela č. KNC XXX/X bola predmetom konania, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom v Kežmarku pod sp. zn. 4C/24/2010. Práve v tomto konaní bolo riešené vlastníctvo parcely č. XXX/X, o ktorej je už právoplatne rozhodnuté a táto parcela nemá súvis s predmetným sporom, keďže sporná časť parcely sa nachádza za hospodárskou budovou, za parcelou č. XXX/X smerom ku nehnuteľnostiam, ktoré vlastnícky patria žalovaným v 1/ a 2/ rade. Odvolací súd sa domnieva, že aktívna legitimácia žalobcu bola daná.
26. Žalovaný v 1/ a 2/ rade spochybnili správnosť záverov znaleckého posudku L.. V. H., ktorý bol už kontrolným posudkom k znaleckému posudku L.. U. H.. Obidva dôkazy navrhli žalovaní v 1/ a 2/ rade a rovnako mali právo podať konkrétne otázky znalcovi, ku ktorým žiadali, aby zaujal svoje odborné stanovisko. Z vykonaného dokazovania a znaleckých posudkov L.. H., L.. H. vyplýva, že nehnuteľnosti boli oplotené a užívané na základe vytýčených hraníc v tejto lokalite už v roku XXXX, resp. XXXX a tiež to, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli tieto nehnuteľnosti kúpou od predošlého majiteľa, v stave rozostavaného rodinného domu. V tomto rozsahu sa ujali užívania nehnuteľnosti, ktorú dodnes v takomto stave užívajú. Spory nastali medzi stranami sporu až následne, a aj v predošlých sporoch medzi nimi prebiehajúce pod sp. zn. 3C/410/2000 a 4C/24/2010 vyplýva, že v uvedenej rodinnej zástavbe došlo k posunu vlastníckych hraníc, počnúc susediacim pozemkom žalobcu, pánom T. a prejavilo sa to aj u nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, aj u nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade a aj ich ďalších susedov, teda rodiny G.. Táto problematika posunu alebo nesprávnosti vytýčenia hraníc pri individuálnej bytovej výstavby je pomerne častá, a to tiež aj vo vzťahu k dĺžke obdobia, za ktoré nerušene dobromyseľne užívajú svoje vlastníctvo konkrétni vlastníci pozemkov a aj stavieb na nich sa nachádzajúcich. Aj v danom prípade je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od predošlého vlastníka a vstúpili do užívania týchto nehnuteľností. Naviac právni predchodcovia žalobcu odkúpili v roku XXXX nehnuteľnosť, ktorá patrila vlastnícky obci S. U. a aj týmto úkonom považovali za vyporiadané svoje vlastníctvo v takom rozsahu, v akom ho užívali. Obaja znalci, ale predovšetkým znalec L.. H. sa zaoberali na základe úloh, ktoré stanovil súd, ale ktoré navrhovali strany sporu, ku geometrickým plánom, ktoré boli v tejto lokalite vypracované ešte pred realizáciou výstavby rodinných domov, teda z roku XXXX, XXXX, XXXX a následných geometrickým plánov v roku XXXX - XXXX na požiadavku už konkrétnych vlastníkov rodinných domov. Z takto vykonaného dokazovania odvolací súd nemohol dospieť k záveru v súlade s odvolacou námietkou žalovaných v 1/ a 2/ rade, že znalec postupoval neodborne, nepostupoval v súlade s podkladmi, ktoré existujú v katastri nehnuteľností a že jeho závery nie sú použiteľné pre toto konanie. Odvolací súd práve naopak poukazuje na rozsiahly znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný po ohliadke znalca na mieste samom dokonca dvakrát, a ktorý obsahuje prílohy 1 až 24, v ktorých reaguje znalec tak v textovej, ako aj v grafickej časti na všetky sporné momenty medzi stranami sporu. Znalec dospel k záverom, s ktorými sa stotožňuje aj súd prvej inštancie, ale aj odvolací súd, kde zistil celý rad nepresností a chýb v meraní, ktoré založili práve tieto nepresnosti istý posun hraníc pozemkov oproti tomu, čo jednotliví vlastníci rodinných domov v rokoch XXXX-XXXX kupovali do svojho vlastníctva a hlavne presne opísal, ktorým spôsobom, čiže všetky geometrické plány boli robené tak, ako keby plot bol právnou hranicou a miery boli vypočítavané od tohto plota, čo sa prejavilo na východnej hranici týchto parciel. Zároveň je potrebné podotknúť, že tak ako právni predchodcovia žalobcu, aj žalovaní v 1/ a 2/ rade istú časť si odkúpili od obce S. U.. V podstate z totožných dôvodov ako právni predchodcovia žalobcu, to znamená, že chceli si vyporiadať právne nehnuteľnosti tak, ako ich aj užívali, a to bol ten moment, od ktorého žalovaní v 1/ a 2/ rade sa domáhali a reálne vykonali aj istý posun hranice v spornom území do pozemkov, ktoré vlastnícky patria teraz žalobcovi a konkrétne na parcele č. XXX/XX zasiahli do vlastníctva žalobcu v rozsahu 9 m2. Táto plocha bola spornou plochou a týmto znaleckým posudkom a následne na pokyn súdu prvej inštancie vypracovaným geometrickým plánom znalec vyznačil tú časť nehnuteľnosti, ktorá je sporná a na ktorú si činia nárok aj žalobca aj žalovaní v 1/ a 2/ rade, a teda vlastnícky by mala patriť žalobcovi. Preto neustále dookola sa opakujúce argumenty tak jednej aj druhej strany museli byť definitívne doriešené rozsudkom súdu tak, aby bol vkladu schopný do katastra nehnuteľností, a aby definitívne bola vyriešená sporná hranica medzi susediacimi pozemkami. Právni predchodcovia žalobcu okrem nehnuteľností, ktoré nadobudli od pána C., ako pôvodného majiteľa pozemku a toho, kto začal stavať rodinný dom a po kúpe nehnuteľnosti v roku XXXX od obce boli tými, ktorí si dali, „ľudovo povedané" do poriadku svoje nehnuteľnosti skôr ako žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí uzatvárali kúpnu zmluvu s obcou S. U. až v roku XXXX a nesprávnymi podkladmi bola istá časť predaná obcou dvakrát. Túto okolnosť nesporne zistili znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky v tomto konaní a konkrétnu časť dvakrát kúpenej nehnuteľnosti špecifikoval znalec L.. H., ktorý ju označil ako diel C a po požiadaní súdu doplnil tento znalecký posudok doplnkom č. 1, ktorým vypracoval aj
geometrický plán z 15.01.2020, ktorý bol úradne overený dňa 30.01.2020, pod č. GI-XX/XXXX a ide o parcelu č. XXX/XX. Pokiaľ aj závery znalca, ktorý na návrh žalovaných v 1/ a 2/ rade bol prijatý do tohto konania, nezodpovedajú predstavám žalovaných v 1/ a 2/ rade neznamená to, že znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru geodézie je nesprávny. Závery týkajúce sa odborných otázok z geodézie a kartografie súdy nemajú možnosť prijať svojvoľne, ale len na základe vypracovaných znaleckých posudkov. Odbornosť znaleckého posudku L.. H. nebola napriek námietkam žalovaných v 1/ a 2/ rade spochybnená. Tento znalecký posudok obsahuje všetky relevantné časti, a tak v textovej, ako aj v grafickej časti postupným spôsobom opisuje prístup znalca, akým spôsobom zisťoval podklady pre vypracovanie ZP, ako dospel k akým záverom. Znalec odpovedal na jednotlivé otázky, ktoré mu boli uložené a jeho úlohou bolo prijať aj záver, ktorý je veľmi dôležitý pre rozhodnutie súdu a s týmto záverom na základe celého obsahu znaleckého posudku sa možno stotožniť a možno konštatovať, že znalecký posudok je na odbornej úrovni a je správny s tým, že bol aj podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.
27. Záverom je ešte potrebné konštatovať, že ďalšou odvolacou námietkou pre to, že bolo prijaté nesprávne rozhodnutie súdom prvej inštancie bola zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade námietka odňatia práva na zabezpečenie a vykonanie dôkazu vypočutím svedka L.. V. P., ktorý vyhotovil podrobnú dokumentáciu pre majetkovoprávne zameranie lokality. Tento dôkaz bol v konečnom dôsledku súdom prvej inštancie zamietnutý v dôsledku toho, že súd prvej inštancie sa domnieval, že má dostatok dôkazov pre rozhodnutie vo veci samej. Svedok predvolaný na pojednávanie, ktorý sa opakovane nedostavil a zameranie lokality, ktorá sa týkala práve nehnuteľností, kde sa nachádza vlastníctvo tak žalobcu, ako aj žalovaných je len jedným z dôkazov. V konečnom dôsledku táto dokumentácia nebola použitá pre majetkoprávne zameranie lokality a dokumentácia obsahovala aj geometrický plán, ktorý nikdy do katastra nehnuteľností nebol zapísaný. Naviac takýto dôkaz by bol len jeden z dôkazov, ktoré boli vykonané v priebehu celého súdneho sporu od roku 2011 do roku 2020. V konaní tento dôkaz by bol len jeden z nich, a to výsluchom svedka, ktorého práca vlastne nebola v konečnom dôsledku použitá ako podklad pre zápisy do katastra a z týchto dôvodov potom znalecké posudky, ktoré obsahujú aj údaj o vypracovaní zamerania lokality a geometrického plánu, ktorý však nikdy nebol zapísaný, predstavuje objektívne zhodnotenie všetkých právne významných listín, a to v ponímaní geodetických prác pre správnosť záverom stanovenej spornej parcely v istej výmere a špecifikované v konkrétnom parcelnom označení tak, aby bol tento rozsudok a geometrický plán k nemu vypracovaný, možným podkladom pre právoplatné rozhodnutie súdu. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a z tohto dôvodu ho aj ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dodatočne objasňujú skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-a, strana 12, rovnako porovnaj IV.ÚS/115/03). Rovnako odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, ktoré citoval súd prvej inštancie vo vzťahu k podstate veci, teda k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti v bode 32 napadnutého rozsudku. Na tieto závery takisto v celom rozsahu poukazuje.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní úspech vo veci mal žalobca, žalovaná strana nemala úspech v odvolacom konaní, bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozsahu 100 %. 30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).