Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7To-82-2020.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. mája 2021, v trestnej veci proti A. Č. V. Z.., obžalovaného pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods.1, ods.2 písm. c) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.8.2020 sp.zn. 4T/141/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por., § 188 ods.2, § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 3 Tr.zák., s použitím § 39 ods.2 písm.d/ ods.4/ Tr.zák. per analogiam sa obžalovaný A. Č., D.. XX.X.XXXX S. Z., trvale bytom A. A. S. XX, M., odsudzuje k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por., § 188 ods.2, § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 3 Tr.zák., s použitím § 39 ods.2 písm.d/ ods.4/ Tr.zák. per analogiam sa obžalovaný M. A., D.. XX.X.XXXX S. O., trvale bytom A. A. S. XXX, M., odsudzuje k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.8.2020 sp.zn. 4T/141/2019 boli obžalovaní A. Č. V. M. A. uznaní za vinných zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods.1, ods.2 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. účinného do 31.7.2019, na tom skutkovom základe, že
dňa 08.02.2019 v čase okolo 22,00 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode vylákali S. O. k miestnej S. R. P.N. A. A. S., P. O., kde sa dal S. O. na útek, pričom bol oboma prenasledovaný a A. Č. ho zozadu do oblasti chrbta napádal elektrošokmi z I. A. a následne strčil, následkom čoho S. O. spadol tvárou k zemi, kde ho A. Č. kopal do oblasti hlavy a M. A. ho počas toho prehľadal, pričom mu z krku strhol retiazku, z vrecka nohavíc mu odcudzil mobilný telefón zn. L. X a z vreciek vetrovky mu odcudzil čiernu koženú peňaženku s finančnou hotovosťou 390 €, 105 USD, 1000 ukrajinských hrivien, vodičským preukazom, dvoma bankomatovými kartami, poukážkami na tankovanie v hodnote 40 € a cestovný
pas, čím odcudzením veci spôsobili poškodenému S. O. celkovú škodu vo výške 1.155,14 € a podľa znaleckého posudku mu spôsobili zranenia tržnozhmoždenú ranu asi 1 cm v pravej spánkovej oblasti, tržnozhmoždenú ranu pod pravým okom asi 1 cm, tržnozhmoždenú ranu na pravej strane čela asi 1 cm, pohmoždenie a krvnú podliatinu pod pravým okom, odreniny na chrbte 4.a 5. prsta pravej ruky a dlani ľavej ruky a odreninu na ľavom kolene s dobou liečby v trvaní 6 dní bez práceneschopnosti.
Obžalovanému A. Č. za to bol podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 39 ods.1, § 36 písm.d), j), l), § 38 ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.07.2019 uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr.zák. účinného do 31.07.2019 výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a zároveň bola určená skúšobná doba s probačným dohľadom v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. účinného do 31.07.2019 súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - X G. I. A..
Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. účinného do 31.07.2019 vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
Obžalovanému M. A. bol podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 39 ods.1, § 36 písm. d), j), l), § 38 ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.07.2019 uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1,2 Tr.zák. účinného do 31.07.2019 výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a zároveň určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm.d/ Tr.zák. účinného do 31.07.2019 prikázal obžalovaným A. Č. V. M. A. nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 4 Tr.zák. úč. do 31.07.2019 prikázal obžalovaným A. Č. V. M. A. písomne sa ospravedlniť poškodenému S. O..
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovaným A. Č. V. M. A. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému S. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom X., R.Á. P., O., G. XX/X škodu vo výške 900,- €.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní A. Č. V. M. A. uznaní vinnými zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa menovaní dopustili na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.
Za to bol obžalovaným A. Č. V. M. A. podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1, § 36 písm. d/, j/, l/ a § 38 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 60 mesiacov s probačným dohľadom. Obžalovanému A. Č. bol zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený trest prepadnutia veci - I. A..
Okresný súd v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a týmto dokazovaním boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v ustanovení § 119 ods. 1 Tr. poriadku. Pri vykonávaní dôkazov sa nedopustil pochybení, ktoré by mali charakter podstatných chýb konania v zmysle § 321 ods.1 písm. a/ Tr. poriadku a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku dospel k správnemu názoru, že skutku sa obžalovaní dopustili a že ním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného zločinu.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor ďalej uviedol, že okresný súd pochybil vo výroku o treste uloženom obžalovaným.
V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona má totiž trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Uložený trest tak plní funkciu ochrany spoločnosti a to jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, spočívajúci v zabránení páchania ďalšej trestnej činnosti, ale tiež prvok individuálnej a generálnej prevencie.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Súd pri ukladaní trestu obžalovaným zohľadnil osoby obžalovaných, ako to vyplýva z odôvodnenia súdneho rozhodnutia, avšak prokurátor je toho názoru, že vzhľadom na spôsob spáchania skutku je použitie § 39 Tr. zákona a následné mimoriadne zníženie trestu a uloženie len podmienečného trestu v prípade oboch obžalovaných neprimerane nízke a nedostatočné.
Prokurátor predovšetkým poukázal na spôsob spáchania skutku, kedy obaja obžalovaní po predchádzajúcej vzájomnej dohode vylákali poškodeného pod zámienkou ďalšej konzumácie alkoholu za obec, kde ho mali v úmysle okradnúť a potom, čo sa poškodený dal na útek ho zozadu napadli s použitím R. - I. A. a keď poškodený spadol na zem, ho jeden z obvinených aj kopal do hlavy. Celé toto konanie pritom zjavne smerovalo len k získaniu majetkového prospechu.
Prvotnou podmienkou použitia ustanovenia § 39 Tr. zákona je práve zohľadnenie okolností prípadu, pričom prokurátor rezultoval, že v tomto konkrétnom prípade po zohľadnení povahy a závažnosti trestného činu nemožno uložiť podmienečný trest odňatia slobody ani jednému z obžalovaných, ale minimálne pre účinnú ochranu spoločnosti, je potrebné uložiť obom obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody.
Z vyššie uvedených dôvodov uložený podmienečný trest odňatia slobody pre obžalovaných A. Č. V. M. A. je nespôsobilý splniť svoj účel, či už v oblasti generálnej prevencie, ale hlavne v oblasti prevencie individuálnej. S týmito okolnosťami majúcimi vplyv na posúdenie nebezpečnosti konania obžalovaných pre spoločnosť a potrebu ochrany spoločnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie o treste, sa okresný súd nevyrovnal.
V závere písomných dôvodov odvolania prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil výrok napadnutého rozsudku Okresného súdu Michalovce vydanom pod sp. zn. 4T/141/2019 zo dňa 10.08.2020 a uložil obom obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby a obžalovanému A. Č. zároveň uložil aj trest prepadnutia veci.
K dôvodom odvolania okresného prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný M. A.: Rozsudok okresného súdu je správny, presvedčivo a logicky odôvodnený. Súd v odôvodnení rozsudku podrobne popísal závery, pre ktoré mu uložil podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom.
Účelom trestu je na jednej strane ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu spočívajúca v zabránení v páchaní ďalšej trestnej činnosti, avšak na druhej strane je rovnako dôležitým účelom trestu aj účinná prevýchova páchateľa tak, aby tento viedol riadny život. Je teda zrejmé, že v jeho prípade, a to predovšetkým s poukazom na jeho osobné pomery ako aj doterajší život, bude účel trestu tak, ako ho vo svojich ustanoveniach predpokladá Trestný zákon, lepšie a účinnejšie naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Rovnako ako súd 1. stupňa v rámci
odôvodnenia rozsudku poukázal na skutočnosť, že je stále študentom strednej odbornej školy a doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný.
Obžalovaný M. A. ďalej poukázal na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že akýkoľvek pobyt vo výkone trestu odňatia slobody, hoci aj krátkeho trvania, by mal negatívny dopad na jeho prevýchovu, ako aj na jeho ďalší život. Zároveň zdôraznil, že v jeho prípade bude hrozba trestom odňatia slobody spojená s výkonom probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zároveň dostatočnou ochranou spoločnosti pred opätovným páchaním trestného činu a priestupkov.
S poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností, a teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu, oľutovanie, ako aj na spáchanie trestného činu vo veku blízkom veku mladistvého obžalovaný uviedol, že ide o rozhodujúce okolnosti, ktoré v jeho prípade odôvodňujú aj mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
V závere písomného vyjadrenia obžalovaný M. A. navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry, aby krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu, pričom v celom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch odvolania.
Obhajkyňa obžalovaného M. A. zotrvala na písomnom vyjadrení svojho klienta a uviedla, že trestná sadzba aj na dolnej hranici zákonom uloženej trestnej sadzby by bola neprimerane prísna.
Obhajca obžalovaného A. Č. poukázal na správnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu s tým, že už aj výkon väzby v prípade jeho klienta mal dostatočný vplyv na jeho prevýchovu, svoje správanie si uvedomil. Medzičasom došlo k zmene rodinných pomerov obžalovaného, a to že sa oženil a má malé dieťa. Obžalovaný sa dopustil skutku pred dvoma rokmi, a teda vo veku blízkom mladistvému. V závere navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora.
Obaja obžalovaní sa pripojili v celom rozsahu ku konečnému návrhu svojich obhajcov.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup okresného súdu, v tomto smere nebola v odvolaní prokurátora vytýkaná žiadna chyba, pričom ani krajský súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.
Okresný súd po zodpovedaní otázok obžalovaných A. Č. V. M. A. podľa ustanovení § 333 ods.3 písm. c), d), f), g), h) Tr.por., v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods.1, ods.2 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, treste prepadnutia veci a k výroku o náhrade škody.
Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovaným nepostupoval správne, ak uznal existenciu troch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Tr.zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, podľa § 36 písm. j) Tr.zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. d) Tr.zák. - spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.
Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Tr.zák. aj napriek tomu, že obžalovaný A. Č. v čase spáchania skutku mal 20 rokov a 4 mesiace a obžalovaný M. A. mal skoro 18 a pol roka, nemožno túto
poľahčujúcu okolnosť zohľadniť automaticky. Zákon ukladá, že táto skutočnosť by mala mať vplyv na rozumovú a vôľovú spôsobilosť páchateľa.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že k takémuto záveru nemožno dôjsť automaticky, resp. voľnou úvahou súdu, ale je potrebné znalecky, t.j. z odboru psychológie, resp. psychiatrie skúmať vôľovú a rozumovú spôsobilosť toho-ktorého páchateľa, čo v tomto prípade splnené nebolo, resp. táto skutočnosť by mala jednoznačne vyplývať z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Z uvedeného dôvodu použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Tr.zák. odvolací súd neuznal.
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúceho sa výroku o treste, keď namietal uloženie podmienečného trestu odňatia slobody namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody krajský súd uvádza nasledovné.
Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že súdom uloženým trestom, resp. v trestoch má byť zohľadnený ako záujem individuálnej prevencie, tak aj záujem generálnej prevencie. Súčasne je však potrebné uviesť, že záujem individuálnej prevencie nemôže viesť napríklad k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody, kde na prevýchovu obžalovaného tento postačovať nebude. To platí viac, ak trestný čin bol spáchaný sofistikovaným spôsobom. Na túto trestnú činnosť sa obaja obžalovaní pripravili, zabezpečili si zbraň - A.É.. Poškodeného S. O. vylákali na odľahlé miesto, vediac, že má väčší obnos peňazí. Poškodeného, keď pred nimi utekal, napádali elektrošokmi a keď spadol na zem, ešte ho A. Č. kopol do oblasti hlavy a až tak bezbranného ho olúpili. Zo strany obžalovaných nešlo o náhodné, resp. spontánne konanie.
Najzávažnejším pochybením okresného súdu bolo, ak pri ukladaní trestu použil súčasne zmierňujúce ustanovenia podľa 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr.zák. a podľa § 39 ods.1 Tr.zák., pričom na aplikáciu ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu obžalovaným nebol zákonný dôvod.
Senátu krajského súdu je známe stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017, ktoré bolo okresným súdom správne aplikované. Súčasne je potrebné prisvedčiť odvolaniu prokurátora, že pri neexistencii iných zreteľa hodných okolností prípadu alebo pomerov páchateľa samotné vyhlásenie obžalovaných o vine spolu s poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 36 písm. d), j), l) Tr.zák. nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu aj podľa § 39 ods.1 Tr.zák.
Z takto, ale aj nižšie rozvedených dôvodov, krajský súd podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a na tento trest nadväzujúcich výrokoch o uložených povinnostiach a obmedzeniach.
Krajský súd postupom podľa § 322 ods.3 Tr.por. rozhodol o treste sám, pričom použil vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine obžalovanými pred okresným súdom ustanovenie § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr.por. per analogiam. Súčasne ale obžalovaným nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr.zák. Za prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.3 (§ 36 písm. j), písm. l) Tr.zák.) krajský súd uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby (zákonom zníženej o jednu tretinu v rozmedzí 4 rokov a 8 mesiacov a zákonom zníženej hornej hranice trestnej sadzby vo výmere 10 rokov a 4 mesiacov) vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov.
Túto výmeru považuje krajský súd za správnu a primeranú najmä zodpovedajúcu zákonným ustanoveniam uvedeným v Trestnom zákone, pričom takto uložený trest napĺňa účely generálnej a individuálnej prevencie prihliadnuc i na osoby obžalovaných, povahu spáchania skutku, jeho závažnosť, spôsob spáchania skutku, jeho pohnútku, zavinenie obžalovaných a nezistil dôvod na uloženie trestu v nižšej výmere ani žiadny dôvod na zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu obžalovaným.
Obžalovaný A. Č. pokiaľ uviedol, že je otcom dieťaťa a že doposiaľ nebol súdne trestaný, ktorá skutočnosť podľa jeho názoru odôvodňuje uloženie podmienečného trestu, krajský súd rezultuje, že už v čase spáchania zločinu lúpeže bol taktiež otcom dieťaťa.
Taktiež aj obžalovaný M. A., pokiaľ uvádzal v písomných dôvodoch odvolania, že je študentom strednej školy a že aktuálne je zamestnaný, táto skutočnosť nie je dôvodom na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o návrhy obhajcov na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby t.j. uloženie podmienečného trestu odňatia slobody aj s ohľadom na vyhlásenie obžalovaných o vine postupom podľa § 39 ods.2 písm. d) Tr. zák., keď by okresný súd mal správne pri ukladaní trestu vychádzať z trestnej sadzby, ktorej dolná hranica je 4 roky a 8 mesiacov a z tejto hranice by mal krajský súd zvažovať ešte existenciu viacerých poľahčujúcich okolností a následne z takto upravenej trestnej sadzby vykonať ďalšie zníženie z dôvodov uvedených v § 39 ods.1 Tr.zák. je potrebné uviesť, že takýto postup nie je v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona možný.
Napriek skutočnosti, že sa môže obžalovaným zdať uložený trest neprimerane prísny s ohľadom na ich doterajšiu netrestanosť a usporiadané rodinné zázemie, všeobecný súd je povinný akceptovať zákon a jeho konkrétne kogentné normy tak, ako sú uvedené v platnom a účinnom zákone aj keď sa niektoré môžu javiť ako veľmi prísne alebo príliš benevolentné.
Nemôže ich zmierňovať výkladom, ktorý nerešpektuje pravidlá výkladu právnej normy. Napriek uvedenému neboli krajským súdom v konaní zistené žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaných, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že trest uložený vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov je pre obžalovaných neprimerane prísny a že na ochranu spoločnosti by postačoval trest kratšieho trvania, navyše podmienečný trest odňatia slobody ako výchovný trest.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora a zrušil ním napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko obaja obžalovaní doposiaľ neboli súdne trestaní krajský súd ich na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm. a) Tr.zák.
Inak napadnutý rozsudok ostal nezmenený.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.