Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-41-2018.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: J. E., V.. XX. X. XXXX, bytom Y. XXX/X, B.Á., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľuboš Racko, PhD., advokát so sídlom Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, IČO: 37980548, proti žalovanej: E. Š., V.. X. X. XXXX, bytom T. X. Č.. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I/ Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k rodinnému domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXX spolu s vedľajšími stavbami - X. D. R.ľ, ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. XXX, oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. X..
II/ Súd rodinný dom s príslušenstvom, opísaný vo výrokovej časti I/ p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
III/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 7325 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV/ Žiadnej strane n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 17. 9. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu súp. číslo XXX na pozemku C KN parcela č. XXX spolu s vedľajšími stavbami - X. D. R., oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorý dom je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. X.. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti - on v podiele 7/8 a žalovaná v podiele 1/8. Ďalej uviedol, že tento rodinný dom bol postavený v 70-tych a pristavovaný v 90-tych rokoch 20. storočia, na základe stavebných povolení. Prístavba k domu bola uskutočnená za účelom, aby v dome mohli bývať dve rodiny. Rodinný dom mal pôvodne jedno podlažie, po prístavbe má dve podlažia, je tam etážové kúrenie, ktoré zabezpečoval žalobca, tiež žalobca v dome zriadil sociálne zariadenie. Hodnota domu aj s vedľajšími stavbami a príslušenstvom bola v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcu a žalovanej stanovená na sumu 25 000 EUR. Žalobca sa viac krát pokúsil so žalovanou dohodnúť, ale neúspešne. Žalobca má záujem nadobudnúť uvedené nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, pretože k nim má citový vzťah. Jedná sa o jeho rodičovský dom, kde pomáhal rodičom pri stavbe. Rovnako sa podieľal na realizovaní niektorých nevyhnutných opráv domu - napr. nátery okien a drevených dverí na dome, nátery okapov a zvodov. Rodinný dom má žalobca v pláne v súčasnosti využívať na víkendové pobyty so svojou rodinou s tým, že v dôchodkovom veku by sa do rodičovského domu chcel vrátiť bývať. V súčasnosti predmetné nehnuteľnosti užívajú obe sporové strany - žalobca tam chodieva zhruba 2 krát do mesiaca. K dohode o užívaní spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi nedošlo, žalobca sám platí mesačné platby za odber elektrickej energie, avšak na jej spotrebe sa podieľa aj žalovaná, resp. jej
rodina. Žalobca je názoru, že takáto situácia nie je z dlhodobého hľadiska v záujme žiadnej sporovej strany. Ak sa do nehnuteľnosti nebude investovať, začne chátrať a strácať na hodnote. Žalobca dal sám nehnuteľnosť poistiť pre prípad vzniku škody, pretože má záujem na jej udržaní. Žalobca uviedol, že z dispozičného hľadiska nie je možné nehnuteľnosť rozdeliť medzi spoluvlastníkov spôsobom, ktorý by zodpovedal ich spoluvlastníckym podielom. Za týchto okolností žalobca nemá záujem zotrvať so žalovanou v spoluvlastníckom vzťahu. Navrhol preto, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel vyplatí náhradu 3 125 EUR.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
3. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXX spolu s vedľajšími T. - X. a R., ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. 762, oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. X., žiada, aby súd prikázal uvedenú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí za jej spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu.
5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vytýkala jej, že žalobca v nej pravdivo a úplne neopísal rozhodujúce skutočnosti a nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa nej žalobca postupuje účelovo, aby mohol dodatočne svoje tvrdenia meniť. Po vecnej stránke voči žalobe uviedla, že ona v mesiaci máj 2018 z vlastnej iniciatívy rokovala so žalobcom o kúpe jeho spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti, ale nedohodli sa, lebo žalobca za svoj spoluvlastnícky podiel 7/8 požadoval sumu 70000 EUR. Uviedla, že žalobca jej viackrát oznámil, že nehnuteľnosť chce predať tretej osobe za nepomerne vyššiu cenu, než ponúka jej. Od žalobcu má vedomosť, že on v súčasnosti nemá peňažné prostriedky na vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu. Podľa žalovanej žalobca nemá žiadny citový vzťah k nehnuteľnosti a ani ju nepotrebuje. Cieľom žalobcu je nehnuteľnosť odpredať tretej osobe. Ona nehnuteľnosť potrebuje za účelom bývania jej syna R. Š., V.. XX. X. XXXX. Uviedla aj, že žalobca sa drzo a arogantne správal a správa voči jej matke, ktorá je jej právnou predchodkyňou. Poprela, že by žalobca niekedy pomáhal pri stavbe, resp. prístavbe domu, pretože v tom čase buď ešte nežil, alebo bol žiakom základnej školy. Podľa nej na tejto prístavbe sa podieľali jej rodičia X. Š. D. J. Š.. Podľa žalovanej žalobca od roku 1991 v dome nebýva, chodí doňho iba občas na návštevy. Nepodieľal sa ani na žiadnych opravách a úpravách. Bytové potreby žalobcu a jeho detí sú uspokojené bývaním v rodinnom dome č. XXX/X V. C.. Y. L. B.. Žalovaná ešte uviedla, že žalobca v súčasnosti nerobí nič pre zhodnocovanie, ani pre ochranu a údržbu dotknutej nehnuteľnosti.
6. Žalobca poprel, že by chcel nehnuteľnosť previesť na inú osobu, aj to, že by žalovanú nejako urazil. Jeho záujmom vždy bolo zachovať rodičovský dom pre svoju rodinu s tým, že má zámer v budúcnosti sa tam nasťahovať. Okrem toho, k domu nie je v súčasnosti vysporiadaná žiadna prístupová cesta, takže jej predaj je len ťažko možný. Žalobca uviedol, že pôvodným zámerom jeho rodičov bolo, že dom zostane v jeho vlastníctve, pretože jeho súrodenci už mali svoje bývanie. Rodičom by stačil aj menší dom, ale z dôvodu, aby tam mohol bývať žalobca s rodinou, bola v 80-tych rokoch vykonaná prístavba domu. Žalobca v dome býval aj s manželkou, narodil sa mu tam aj najstarší syn. Podieľal sa na úpravách, zveľaďovaní a prístavbe domu, či už poskytnutím peňazí alebo prácou. Dôkazom toho je, že jeho brat J. sa v jeho prospech vzdal dedičstva, aj keď mu sestra X. Š. vyplatila podiel z peňazí, ktoré zostali po otcovi a ktoré do dedičstva neuviedla. Je nesporné, že keby to bolo inak, tak by si jeho brat podiel ponechal alebo sa ho vzdal v prospech sestry. Žalobca ďalej uviedol, že to, že žalobca túto nehnuteľnosť neužíva a nezveľaďuje ju, je zásluhou žalovanej a jej rodiny, pretože žalobca nemá od brány kľúč, rovnako je zamknutá polovica humna, kde má žalobca svoje veci. K tvrdeniam žalovanej, že nehnuteľnosť neužíva ešte doplnil, že kým sa so žalovanou nedohodnú na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. kým o ňom nerozhodne súd, tak nebude do
zhodnocovania nehnuteľnosti investovať vlastné peňažné prostriedky. Na ochranu nehnuteľnosti pre prípad vzniku škody žalobca uzatvoril poistnú zmluvu, kde riadne platí poistné. Uviedol, že je pravdou, že v súčasnosti má svoju bytovú otázku vyriešenú, ale túto má vyriešenú aj žalovaná. Ak žalovaná prejavila vôľu do budúcnosti prenechať domu svojmu synovi, tak žalobca sa chce vrátiť do rodnej obce a trvalo žiť so svojou rodinou v tomto rodinnom dome.
7. Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 21. 5. 2021, na ktorom žalobca zotrval na žalobe - zmenil len navrhnutú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktorú určil podľa znaleckého posudku znalca S.. F. P. č. 51/2019, ktorý si dal vypracovať a predložil ho ako dôkaz. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. T. X. súd zistil, že žalobca je evidovaný ako vlastník rodinného domu súp. číslo XXX na parcele č. XXX v podiele 7/8 a žalovaná v podiele 1/8. Žalobca nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, súd preto v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, zrušil podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu s príslušenstvom. Čo sa týka vyporiadania spoluvlastníctva, súd nezistil, že by dom bol reálne deliteľný - žalobca tvrdil, že dom reálne deliteľný medzi spoluvlastníkov vzhľadom na ich spoluvlastnícke podiely deliteľný nie je a žalovaná toto jeho tvrdenie nerozporovala. Do úvahy ako ďalší spôsob vyporiadania, po reálnej deľbe veci, prichádza do úvahy prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, s tým, že zvyšným spoluvlastníkom vyplatí za ich podiely primeranú náhradu. O prikázanie veci do výlučného vlastníctva prejavil záujem len žalobca. Žalovaná síce vyjadrila k žalobe nesúhlasné stanovisko , polemizovala s určitými tvrdeniami žalobcu, ale jej obrana proti žalobe je nekonkrétna v tom, čo ňou vlastne žalovaná mieni - nevyjadrila nesúhlas ani s navrhnutým zrušením podielového spoluvlastníctva, naopak, z jej vyjadrení je zrejmé, že ani ona nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalobcom, keď ich vzťahy označila za konfliktné a napäté, a pokiaľ žalobca navrhol prikázať dom do svojho výlučného vlastníctva, žalovaná ani výslovne nežiadala, aby súd dom prikázal do jej výlučného vlastníctva a neponúkla za podiel žalobcu žiadnu náhradu, len tvrdila, že v rámci mimosúdnych rokovaní žalobca za svoj podiel od nej požadoval neprimerane vysokú náhradu. Vo vzťahu k žalobe, na základe ktorej začalo toto konanie, však nevyjadrila jednoznačný postoj k otázke prikázania veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, len tvrdila, že dom potrebuje ona pre účely bývania svojho syna a žalobca ho nepotrebuje, lebo má svoju bytovú otázku vyriešenú. Na rozdiel od žalobcu však neprejavila vôľu vyplatiť žalobcovi za jeho podiel primeranú náhradu. Žalobca deklaroval, že rodinný dom chce najskôr zrekonštruovať a po rekonštrukcii v budúcnosti využiť na účely vlastného bývania, kedy by dom, v ktorom býva v súčasnosti, prenechal svojim deťom a oni s manželkou by sa presťahovali do domu, ktorý je predmetom konania, ktorý je jeho rodičovským domom. Súd potom konštatuje, že žalobca má záujem nadobudnúť dom do svojho výlučného vlastníctva, je väčšinovým spoluvlastníkom domu, kde jeho podiel je podstatne vyšší od podielu žalovanej - on má podiel 7/8 a žalovaná podiel 1/8 a svedčí mu aj hľadisko účelného využitia veci, keď chce dom opraviť a v budúcnosti tam zriadiť bývanie pre seba s manželkou. Súd preto prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň ho zaviazal, aby žalovanej zaplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 7325 EUR. Výška tejto náhrady vychádza zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola zistená znaleckým posudkom znalca S.. F. P. č. 51/2019, ktorý si dal vypracovať žalobca.
8. K procesným súvislostiam súd uvádza, že pokiaľ žalovaná navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o žalobe na obnovu konania Okresného súdu Námestovo č.k. 2D/99/2017, ktorú podala jej matka X. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom T. X. c.č XXX ako žalobkyňa proti žalovaným 1/ J. E., V.. XX. X. XXXX, P. Y. c.č XXX/X, B. D. X/ J. E., V.. XX. XX. XXXX, bytom T. X. c.č XXX, súd tento návrh nepovažoval za dôvodný. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5D/340/2020 súd zistil, že uvedená žaloba na obnovu konania bola na tunajší súdu podaná dňa 5. 10. 2020. Žalobkyňa X. Š., V.. XX. X. XXXX, bytom T. X. c.č XXX v nej navrhla obnovu konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod č.k. 2D/99/2017, Dnot 75/2017. Zo spis Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2D/99/2017 súd zistil, že toto konanie skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 2D/99/2017 zo dňa 19. 9. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 9. 2017. Podľa § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže žaloba na obnovu konania bola matkou žalovanej podaná po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo skončené konanie, o ktorého obnovu matka žalovanej žiada, bola podaná oneskorene, čo je dôvodom pre jej odmietnutie ( § 413 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku ). Súd preto návrh žalovanej na prerušenie konania neakceptoval.
9. Súd ešte k procesným súvislostiam považuje za potrebné uviesť, že dňa 21. 5. 2021 pojednával v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná podaním zo dňa 19. 5. 2021 požiadala o odročenie pojednávania s odôvodnením, že sa neočakávane zhoršil jej zdravotný stav, čo jej bráni v účasti na pojednávaní. Súd jej dňa 20. 5. 2021 oznámil, že jej žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Súd si od ošetrujúcej lekárky žalovanej vyžiadal správu ohľadne práceneschopnosti, lekárskych vyšetrení/ošetrení žalovanej a zistil, že v období od augusta 2020 až doteraz bola žalovaná práceneschopná pre úrad práce od 12. - 31. 8. 2020, dňa 27. 11. 2020 osobná návšteva pre zhoršenie stavu, dňa 4. 12. 2020 odber laboratórnych vyšetrení, dňa 14. 5. 2021 osobne návšteva pre zhoršenie stavu, ktoré je od 12. 5. 2021 - dané ospravedlnenie do práce na 12. 5. 2021. Z tohto vyjadrenia lekárky vyplynulo, že v čase, keď žalovaná požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, ani nenavštívila svoju lekárku a PN jej bola vystavená len dňa 12. 8. 2020 - vtedy rovnako požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Vtedy súd jej žiadosť akceptoval a odročil pojednávanie na deň 16. 9. 2020, ktoré však z dôvodu žiadosti zástupcu žalobcu preložil na 5. 10. 2020. Žalovaná požiadala aj o odročenie pojednávania dňa 5. 10. 2020, rovnako z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu, s tým, že predložila PN vystavenú dňa 2. 10. 2020 od MUDr. L.Ľ.. Zo správy od tejto lekárky súd zistil, že žalovanej bolo vystavené potvrdenie o PN len raz - v čase, keď sa malo konať pojednávanie dňa 5. 10. 2020. Súd potom vytýčil pojednávania aj na deň 10. 3. 2021, ktoré žalovaná žiadala odročiť z dôvodu, že bola v kontakte s príbuzným, ktorý bol pozitívne testovaný na COVID - 19 - opäť zo správy jej ošetrujúcej lekárky takáto skutočnosť nevyplýva. Súd potom určil termín pojednávania na deň 12. 5. 2021, ktorý žalovaná opäť žiadala odročiť z dôvodu jej neočakávaného zhoršenia zdravotného stavu. Zo správy jej ošetrujúcej lekárky R.. R.Q. vyplynulo, že žalovaná v období od augusta 2020 bola uznaná PN len raz - keď sa malo uskutočniť pojednávanie 14. 8. 2020 a druhá krát prišla k lekárke osobne až dňa 14. 5. 2021, kedy si vyžiadala ospravedlnenie do práce práve na deň 12. 5. 2021, kedy sa tiež malo uskutočniť pojednávanie. Súd tieto žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania pre neočakávané zdravotné ťažkosti považuje za celkom zjavne účelové, ktorých cieľom je len spôsobiť predĺženie konania, keď sa ukázalo, že PN a potvrdenie o lekárskom vyšetrení/ošetrení si dala vystaviť len v dni, keď sa malo uskutočniť pojednávanie. Po tom, čo žalovaná žiadala zo zdravotných dôvodov odročiť pojednávanie dňa 12. 5. 2021, súd vytýčil pojednávanie na deň 21. 5. 2021, ktoré žalovaná zase žiadala odročiť, súd jej však oznámil, že jej žiadosť neakceptuje. Súd takto postupoval v súlade s ust. § 183 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku, podľa ktorého d strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Keďže k odročeniu pojednávania dňa 12. 5. 2021 došlo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej, na pojednávaní dňa 21. 5. 2021 sa mohla dať zastúpiť inou osobou.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán, použijúc ust. § 267 Civilného sporového poriadku. Prihliadol pritom na špecifický charakter konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je prospešné pre všetkých spoluvlastníkov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.