Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-165-2019.pdf
PDF · 159.2 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/165/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: AVAM FINANCIAL GROUP s.r.o., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 36 732 796, zast.: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: ŽILBYT, s.r.o., so sídlom Nanterská 8399/29, 010 08 Žilina, IČO: 46 723 994, zastúpený: JUDr. Lukáš Bútora, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.184,32 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2019 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.184,32 eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako nájomca nebytových priestorov č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX na ul. I. Z. XX v J. užíval dané priestory a bola mu spôsobená škoda na veciach v daných prenajatých priestoroch, a to dňa 12.12.2017 v časti prenajatých priestorov č. XXX, XXX, XXX, XXX v budove vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. J.. Uviedol, že v týchto prenajatých priestoroch dochádzalo k upchávaniu kanalizačného potrubia, na čo žalovaného ako správcu nehnuteľností opakovane upozorňovali. Až dňa 28.09.2017 zamestnanec žalovaného navštívil dané priestory za účelom spísania protokolu, pričom osobne za prítomnosti M. W. vizuálne prešli celé priestory. Boli oznámené komplikácie súvisiace s toaletami a bolo oznámené aj to, že toalety nie je možné používať. Dňa 12.12.2017 kontaktovali žalovaného, že na základe niekoľkých upozornení, aj na osobnom stretnutí, dochádza k upchávaniu kanalizácie v prenajatých priestoroch, ktoré trvá od prevzatia týchto priestorov. Následne došlo k vráteniu obsahu odpadu, ktorý neabsorbovala kanalizácia spätne do daných prenajatých priestorov. Ihneď dotazovali žalovaného a uvedené priestory žalobca neužíva, lebo sa obáva opätovného vzniku škody. Spôsobenú škodu v súlade s podmienkami poisťovne oznámili a poisťovni umožnili vykonať všetky dostupné kroky. Poisťovňa žalovaného túto škodovú udalosť prešetrila a odmietla vyplatiť poistné plnenie na základe stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 10.08.2018, pričom následne došlo k rokovaniu so žalovaným a vraj zo strany žalovaného bolo prisľubované vyporiadanie, avšak zatiaľ nedošlo ani k návrhu na vyrovnanie náhrady spôsobenej škody. Výšku škody definoval v prílohe - Žiadosť o náhradu škody zo 14.12.2018. (l.č. 4)
2. Žalovaný sa podaním zo dňa 17.02.2020 vyjadril k žalobe tak, že pri ohlásení zapchávania kanalizácie v prenajatých priestoroch dňa 12.12.2017 žalovaný objednal na vyriešenie problému externú firmu, ktorá sa následne na miesto dostavila do cca 30 minút. Pri čistení kanalizačného potrubia došlo k vráteniu časti splaškov do priestoru toaliet a postupne sa splašky pomaly dostali aj do vedľajšej miestnosti, chodby, ktorú žalobca používal ako určitý sklad s drobným stavebným materiálom ako kýble, časti okien
a podobne. Splašky sa však do uvedenej miestnosti nedostali v momente, ale postupne, aj to len tak, že sotva postupne pokryli plochu podlahy. Všetko sa udialo za prítomnosti konateľky žalobcu M. W.. Bolo teda dosť času na premiestnenie citlivých vecí žalobcu, ktoré by sa mohli v predmetnej chodbe nachádzať a zabráneniu ich poškodeniu. Žalobca však žiadne úkony na premiestnenie elektroniky ani tvrdených citlivých zariadení nevykonal, ani na ne neupozornil osobu, ktorá čistila, ani nepožiadal o takúto pomoc. Žalovaný teda rozporuje tvrdenie žalobcu, že v zaplavenej chodbe sa nachádzali tvrdené predmety, najmä elektronika, keďže dané zariadenia tam neboli videné a žalovaný je názoru, že sa tam ani nenachádzali. Zároveň poukázal na to, že pri veciach, ktoré aj podľa žaloby nepatrili žalobcovi, si náhradu ich škody nemá uplatňovať žalobca, nakoľko nie je vlastník a nedošlo k poškodeniu jeho majetku, ale jednotliví vlastníci, fyzické osoby. Žalobca nie je na podanie takejto žaloby aktívne legitimovaný. Jedná sa o položky prílohy žiadosti o náhradu škody, oblečenie v položkách 1-5, domáce kino v položke 6. Zároveň žalobca si uplatňuje škodu aj na softvér, hoci softvér je nehmotný stav, ktorý je možné nainštalovať aj na iné zariadenie. Postihnuté priestory osobne navštívili ešte v ten deň alebo najneskôr nasledujúci deň zamestnanci žalovaného a žalobca im nijako nepoukazoval na údajné znehodnotenie elektroniky, počítačov, domáceho kina a podobne, ktoré si uplatnil v podanej žalobe. Takéto zariadenia sa v zaplavenej miestnosti podľa nich nenachádzali, ani tam nemali čo robiť, nakoľko tam bol len drobný stavebný odpad a spisy. (čl. 18)
3. Po vykonaní všetkých procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie za prítomnosti strán konania a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca ako nájomca užíval nebytové priestory č. XXX až XXX a XXX na ul. I. Z. XX, J..
5. Žalobca tvrdil spôsobenie škody na majetku umiestnenom v prenajatých priestoroch, v ktorých vznikla škoda dňa 12.12.2017, a to v časti prenajatých priestorov č. XXX, XXX, XXX a XXX v budove vedenej na LV č. XXXX, k.ú. J..
6. Medzi stranami bolo taktiež nesporné, že dňa 12.12.2017 bolo ohlásené zapchatie kanalizácie v daných prenajatých priestoroch, na základe čoho žalovaný objednal na vyriešenie problému externú firmu, p. M. Z., ktorý mal v predmete podnikania aj čistenie kanalizačných systémov. Taktiež bolo nesporné, že pri čistení kanalizačného potrubia p. Z. došlo k vráteniu časti splaškov do priestoru toaliet a postupne sa splašky pomaly dostali aj do vedľajšej miestnosti, chodby, ktorý bol žalobcom využívaný ako určitý sklad s drobným stavebným materiálom. Prítomná bola aj konateľka žalobcu M. W..
7. Z listu Komunálnej poisťovne zo dňa 10.08.2018 adresovaný žalobcovi vyplýva, že dňa 26.02.2018 bola oznámená škodová udalosť zo dňa 12.12.2017 z dôvodu vystúpením splaškov z kanalizačného potrubia, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu majetku na adrese I. Z. XX, J.. Poisťovňa oznámila, že škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia podľa poistenia uzatvoreného v poistnej zmluve. Na základe osobitných poistných podmienok sú stanovené výluky z poistenia a na základe zápisu z ohliadky zo dňa 26.02.2018 a tiež z oznámenia o vzniku škody na majetku je zrejmé, že ku škode dochádzalo dlhodobo a ku vzniku škody dňa 12.12.2017 došlo z dôvodu, že odpad neodtekal a vracal sa cez umývadlo a výlevku späť do priestorov. Z predložených dokladov nie je preukázané, že ku škode došlo z dôvodu povodne, záplavy alebo atmosferickými zrážkami. Preto nahlásená škodová udalosť nie je likvidná. Daná poisťovňa predmetný list zaslala na vedomie aj žalovanému. (čl. 2)
8. Súd mal preukázané, že Komunálna poisťovňa listom zo dňa 03.04.2018 vyzývala žalobcu na doloženie dokladov k predmetnej škodovej udalosti, a to vyplnené tlačivo oznámenia o škodovej udalosti, číslo bankového spojenia, doklady o zaplatení za vykonané opravy, účtovné doklady preukazujúce zaúčtovanie do majetku, nadobúdacie faktúry, resp. pokladničné doklady od poistených vecí, faktúry, resp. pokladničné doklady za opravy poškodených vecí s rozpisom prác a materiálu, faktúry za opravy poškodených strojov, elektroniky s rozpisom prác, materiálu, nadobúdacie doklady od poistených strojov, elektroniky a vyjadrenia servisu ku charakteru a príčine poškodených vecí k možnosti a rentabilite opravy s tým, že bez týchto dokladov nie je možné zo strany poisťovne ukončiť šetrenie a posúdiť splnenie podmienok pre likvidáciu danej škodovej udalosti. Súd poznamenáva, že daná listina bola predložená žalobcom a na danej listine sú uvedené poznámky pri jednotlivých požadovaných listinách, a to pri dokladoch o zaplatení za vykonané opravy je uvedené, že nič sa neopravuje. Pri účtovných dokladoch preukazujúce zaúčtovanie do majetku je otáznik s uvedením zatopené. Pri nadobúdacích faktúrach od
poistených vecí je uvedené: možno kópie. Pri nadobúdacích dokladoch od poistených strojov sú otázniky a vyjadrenie servisu ku charakteru a príčine poškodenia vecí je uvedené: máme. (l.č. 5)
9. Súd mal zistené, že dňa 26.02.2018 bol vykonaný zápis z obhliadky škodovej udalosti poškodeného žalobcu, ktorý definoval priebeh vzniku škody, že došlo k spätnému vystúpeniu splaškov zo zariadení WC a výlevky a poškodil sa hnuteľný majetok žalobcu, ktorý je v prenajatých priestoroch. Zároveň na danom zápise je uvedený súpis škôd na poškodených zničených veciach, kde je uvedené, že: „hnuteľný majetok, viď príloha, veci v čase obhliadky vyhodené, klient si uplatňuje škodu na oblečení, obuvi, účtovné dokumenty, domáce kino, priamočiara píla, plávajúca podlaha, teraz odstránená, reproduktory, koberec, sekacie kladivo, slúchadlá, vŕtačka a podobne. (l.č. 6)
- Súd poznamenáva, že ohliadka bola vykonaná cca s 2-mesačným odstupom.
10. Žalobca má za to, že vzniknutú škodu poisťovni riadne preukázal a aj poisťovňa konštatovala, že k poistnej udalosti naozaj došlo a skutočnosť, že vzniknutá škoda nie je zo strany poisťovne žalovaného likvidná, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Má za to, že žalovaný mal ako prenajímateľ nebytových priestorov povinnosť udržiavať priestory v takom stave, aby ich žalobca ako nájomca mohol riadne užívať. Žalovaný si však túto povinnosť nesplnil.
11. Žalovaný má za to, že žalobca žiadne úkony na premiestnenie elektroniky, ani tvrdených citlivých zariadení nevykonal, ani na ne neupozornil p. Z., ktorý čistil kanalizačné potrubie, pričom došlo k vráteniu časti splaškov do priestoru toaliet a postupne sa splašky pomaly dostali aj do vedľajšej miestnosti, chodby, ktorú žalobca vraj používal ako určitý sklad s drobným stavebným materiálom a splašky sa do uvedenej miestnosti nedostali v momente, ale postupne, aj to len tak, že sotva postupne pokryli plochu podlahy. Všetko sa udialo za prítomnosti konateľky žalobcu M. W. a bolo teda dosť času na premiestnenie „citlilvých“ vecí žalobcu, ktoré by sa mohli v predmetnej chodbe nachádzať a zabráneniu ich poškodeniu. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že v zaplavenej chodbe sa nachádzali tvrdené predmety, najmä elektronika, a že tieto predmety boli vyliatymi splaškami zatopené a znefunkčnené. Žalobca taktiež rozporuje, že predmety, ktorých poškodenia si uplatňuje v tomto konaní, boli vo vlastníctve žalobcu, ich zaradenie do majetku žalobcu, ich funkčnosť pred a po škodovej udalosti, ako aj vyčíslenie výšky ich hodnoty v čase tvrdeného poškodenia. Má za to, že vyššie uvedené skutočnosti žalobca nijako nepreukázal a uvedené tvrdenia rozporuje. Zároveň poukázal na to, že keď splašky v skladovej miestnosti vystúpili max. do výšky 1 cm, aj to nie po celej ploche, tak nie je ani dosť dobre možné logicky zrekonštruovať, ako mohlo dôjsť k ich trvalému poškodeniu ako napr. monitor. K uvedenému predložil aj fotografie zo zatopenia, z ktorých vyplývajú jeho tvrdenia. Ďalej poukázal na to, že pri veciach, ktoré aj podľa žaloby nepatrili žalobcovi, si náhradu ich škody nemá uplatňovať žalobca, nakoľko nie je vlastník a nedošlo k poškodeniu jeho majetku, ale jednotliví vlastníci, fyzické osoby. Teda namietal aktívnu legitimáciu. Zároveň poukázal na to, že čo sa týka vyčíslenia škody, tak žalobca si vyčíslil škodu v mailovej korešpondencii zasielanej žalovanému dňa 17.01.2018 v inej výške než v žalobe. Trval na tom, že zariadenia v zaplavenej miestnosti sa nenachádzali, ani tam nemali čo robiť, nakoľko tam bol len drobný stavebný odpad a spisy.
12. Žalovaný predložil aj fotografiu zo zaplavenej miestnosti, na ktorej je viditeľný rozsah zaplavenia a veci položené v danej miestnosti ako pneumatiky, bandaska, či okná. (l.č. 26)
- Súd poukazuje na to, že predložené fotografie pri prvom pohľade skutočne vzbudzujú dojem rozsiahleho zatopenia, avšak po podrobnejšom nahliadnutí a preskúmaní nepochybne vyplýva, že zatopenie v ďalšej miestnosti (mimoWC) nebolo v rozsahu po celej ploche miestnosti, ale tak, že bolo možné prejsť aj mimo znečistenej plochy a čo sa týka výšky, tú možno konšatovať max do 1 cm vzhľadom na hadicu/kábel ležiaci v splaškach, keďže táto hadica nie je celá ponorená v splaškach.
13. Žalobca trval na svojich podaniach s tým, že je nepochybné, že k vzniknutej škode v prenajatých priestoroch došlo a žalovaný sa od začiatku snažil vzniknutú situáciu riešiť alibisticky, vyhýbajúc sa zodpovednosti. Má za to, že fotografia nezachytáva skutočný rozsah zaplavenia prenajatých priestorov. Fotografia znázorňuje vraj iba začiatočný stupeň zaplavenia, a teda nie je možné na základe tejto fotografie vyhodnotiť, v akom skutočnom rozsahu boli tieto priestory zaplavené. Čo sa týka poškodených vecí, tak žalobca tvrdí, že všetky poškodené veci odkúpil do svojho výlučného vlastníctva a je teda vlastníkom, a preto je aj aktívne legitimovaný a oprávnený nárokovať danú vzniknutú škodu.
- V tejto súvislosti súd poukazuje na nelogickosť daného tvrdenia žalobcu, pretože fotografia bola predložená žalovaným s tým, že nie je zrejmé, prečo by táto fotografia bola vyhotovovaná na začiatku
zaplavovania, keď kanalizačné potrubie čistil p. Z. za prítomnosti konateľky žalobcu, pričom boli predložené aj ďalšie fotografie zachytávajúce už zaplavenia, ako aj stav pred čistením po skončení opravy. Z uvedeného vyplýva teda rozpor a zvádzanie zo strany žalobcu, keďže boli vyhotovené viaceré fotografie zachytávajúce stav zatopenia a z ktorých je zrejmé, že nejde iba o zachytenie počiatočného stavu.
14. Žalovaný v liste z 11.12.2019 žalobcovi oznámil, že p. Z., ktorý čistil dané potrubie, uviedol, že disponuje fotografickou dokumentáciou zo škodovej udalosti a pri odstraňovaní závad nevidel v priestoroch zatopenia žiadne poškodené predmety tvrdené žalobcom, a teda nemá vedomosť, že by spôsobil svojou činnosťou také škody, aké si nárokuje.
15. Žalobca predložil súdu dve Zmluvy o predaji a kúpe zo dňa 18.12.2017, ktorou jednak Z. O. ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu veci: domáce kino, obuv Adidas, oblečenie Adidas a to za dohodnutú cenu vo výške 299,89 eur a jednak ďalšou zmluvou o predaji a kúpe zo dňa 18.12.2017 M. W. ako predávajúca a vlastníčka poškodených vecí: nohavice, rok obstarania 2017, obuv Timbaland, rok obstarania 2017, predala dané veci žalobcovi za kúpnu cenu vo výške 257,95 eur.
- Súd poznamenáva, že ide o rovnaké zmluvy z toho istého dátumu v tej istej forme a štruktúre, kde iba zmluvná strana na strane predávajúceho a špecifikácia poškodených vecí a cena je odlišná. (čl. 60-61)
- Súd zároveň poznamenáva, že predávajúci sú/boli konatelia kupujúceho.
- Súd zdôrazňuje, že zmluvy boli uzatvorené dňa 18.12.2017, hoci k poškodeniu vecí malo dôjsť v dôsledku zaplavenia dňa 12.12.2017, teda je evidentné, že v takom prípade konatelia žalobcu predali žalobcovi už poškodené veci.
16. Súd poznamenáva, že má pochybnosti o hodnovernosti daných zmlúv vzhľadom na všetky okolnosti, keďže zmluvy boli predložené súdu až následne s podaním z 03.09.2020, teda až po námietke žalovaného o aktívnej legitimácii žalobcu, hoci žaloba bola doručená 12.12.2019 s tým, že žalobca tvrdil, že boli poškodené jeho veci. Až následne žalobca predložil tieto zmluvy o predaji a kúpe, ktorými sa snaží preukázať, že poškodené veci sú vo vlastníctve žalobcu, ktorý ich kúpil od konateľov, pričom ide aj o veci ako sú nohavice, obuv, oblečenie s tým, že tieto veci boli vraj v roku 2017 zaobstarané a zmluva je z decembra 2017, avšak nebolo hodnoverne preukázané, kedy boli zaobstarané a v akej cene. Súd má za nepochopiteľné, že by konateľ žalobcu svoje osobné veci ako je obuv, oblečenie, predal žalobcovi, právnickej osobe po tom, ako boli podľa tvrdenia žalobcu poškodené splaškami.
- Súd poukazuje, že zmluvy boli predložené až po námietke žalovaného ohľadom vlastníctva a vecnej legitimácie.
- Je nelogické, aby konatelia predávali svoje osobné veci poškodené splaškami žalobcovi, ktorým je právnická osoba.
- Zmluvy sú uzavreté medzi konateľmi žalobcu na strane predávajúceho a žalobcom ako kupujúcim.
- Súd posúdil účelovosť týchto zmlúv a v rozpore s dobrými mravmi a obchodným poctivým obchodným stykom a to vzhľadom na zmluvné strany, predmet zmluvy (predaj poškodených osobných vecí - oblečenie, obuv, právnickej osobe) a predloženie týchto zmlúv súdu až po námietke žalovaného.
17. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si uplatňuje náhradu škody aj na veciach, ktoré boli vo vlastníctve konateľov žalobcu v čase tvrdeného vzniku škody na daných veciach. Je nesporné, že škoda v takom prípade vznikla predávajúcim a nie kupujúcemu, pričom nedošlo k postúpeniu pohľadávky. Predávajúci však nie sú stranami sporu. Pokiaľ konatelia žalobcu predali veci, o ktorých tvrdia, že sú poškodené, žalobcovi, a to zmluvou zo dňa 18.12.2017, pričom ku škode na nich malo dôjsť dňa 12.12.2017, teda veci boli predané žalobcovi už poškodené, žalobca nie je oprávnený si uplatňovať náhradu škody na daných veciach, nie je aktívne legitimovaný, nakoľko škoda na daných veciach nevznikla jemu udalosťou z 12.12.2017, a to na veciach: nohavice 95 eur, tepláky 49,99 eur, obuv Timbaland 162,95 eur, obuv Adidas 149,90 eur. Tieto veci uviedol žalobca aj v prílohe č.1 k žiadosti o náhradu škody zo dňa 14.12.2018 s uvedením, že sú súkromné. Pokiaľ však skutočne na nich vznikla škoda, nevznikla škoda žalobcovi a z ničoho ani nevyplýva, že pohľadávka voči žalovanému je na strane žalobcu v danej časti. Súd teda skonštatoval, že žalobca v tej časti nie je aktívne legitimovaný. Žalobcovi na daných veciach nevznikla škoda, keďže mala vzniknúť pred ich kúpou od konateľov žalobcu a žalobcovi ich poškodením nedošlo k zmenšeniu majetku.
- Súd preto v tej časti nemohol vyhovieť žalobe a preto ju v tej časti zamietol z uvedených dôvodov.
18. Súdu boli predložené fotografie z daných priestorov, z ktorých vyplýva, že priestory boli zaplavené, avšak z fotografie zachytávajúcej zaplavenie priestoru, kde boli veci žalobcu, vyplýva iba mierne zaplavenie v časti podlahy, aj to nie po celej ploche, iba v oblasti dverí. Taktiež možno posúdiť aj výšku zaplavenia vzhľadom na položenú hadicu v zaplavenej časti tak, že nie je po celej šírke zaplavená, ale max do výške 1 cm. Uvedené možno konštatovať z nahliadnutia fotografie, keďže na zaplavenej časti leží kábel/hadica, ktorá je iba v časti ponorená a teda možno tak vyhodnotiť podľa hrúbky hadice výšku zaplavenia cca 1 cm, a to aj bez znalca, či iného odborného posúdenia. (čl. 72-73)
19. Žalobca poukazoval na to, že škoda, ktorá vznikla dňa 12.12.2017, tak jej predchádzali už malé náznaky k tomu, že kanalizácia nefungovala tak ako má a následne po vzniku škody žalovaný ani neprišiel na miesto s tým, že nikto nemôže z nich prísť a bol vyslaný len Ing. Z., ktorý mal za úlohu zo strany žalovaného odstrániť túto havarijnú situáciu. Zároveň uvádzal, že zo strany Z. vraj došlo k neodbornému zásahu a nesprávnemu zásahu, v dôsledku čoho došlo k ešte väčšiemu výplavu fekálií z odpadu a kanalizácie, čo spôsobilo danú škodu. Škodu podľa žalobcu skonštatovala aj poisťovňa.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje, že na výšku a rozsah škody nemá vplyv, či sa žalovaný dostavil v konkrétny deň alebo nie, pričom je nepochybné, že žalovaný vyslal osobu, ktorá mala opraviť kanalizáciu, teda bol prítomný subjekt zo strany žalovaného.
- Tvrdenie žalobcu o neodbornosti zásahu je len jeho subjektívny názor bez relevantného základu a z ničoho relevantného nevyplýva pravdivosť jeho tvrdenia, názoru.
20. Žalovaný trval na tom, že podľa priebehu vyplavenia a spätného vyplavenia splaškov, toto zaplavovanie prebiehalo veľmi pomaly, postupne, takmer pol hodinu, pričom dosiahlo max. 1 cm výšky na podlahe vedľajšej miestnosti, kde sa údajne mali nachádzať zatopené veci. Žalobca neupozorňoval, že by tam hrozila nejaká škoda, ani nepremiestňoval tvrdené zariadenia, ani nepožiadal p. Z., aby v tom pomohol. P. Z. ako profesionál si vopred pozrel tieto priestory a sám ich preskúmal, či sa tam nenachádzajú nejaké cenné veci, ktoré by mohli byť zatopené, zničené, aby si pracovný priestor dopredu mohol takto pripraviť. V danej miestnosti sa však nachádzal iba nejaký drobný stavebný materiál, čo potvrdzujú aj fotky, a to nejaké okná, vedrá, bandaska. Nebola to kancelárska miestnosť, kde by sa nachádzali domáce kiná, veže, značkové oblečenie a podobne. Takže žalovaný namietal vznik škody s tým, že tieto zariadenia sa tam nenachádzali. Nijako nebolo preukázané, že by sa tam nachádzali. Má za to, že nebolo ani preukázané, že by patrili žalobcovi. Nebola preukázaná ani aká bola obstarávacia hodnota, aká bola ich hodnota v čase tvrdeného vzniku škody, aká bola ich hodnota alebo náklad na opravu po tvrdenom poškodení a má za to, že väčšina z daných predmetov ani nepatrila žalobcovi, čo vyplýva jednak zo žaloby a jednak aj z podania žalobcu, ktorý uviedol, že dané veci až po škodovej udalosti niekoľko dní boli prevedené na spoločnosť žalobcu. Zároveň poukázal na to, že keby sa tam také veci nachádzali, tak by p. W., konateľka žalobcu, mohla pohodlne aj s pomocou p. Z. všetky tieto veci zachrániť, preniesť do vedľajšej miestnosti a k žiadnej škode by nebolo došlo.
21. Žalovaný poukázal aj na rozporné uvádzanie cien žalobcom ohľadom zaplavených vecí, kde v jednotlivých prílohách sú rozdielne vyhodnotené a ničím nebolo riadne preukázané, ktoré konkrétne veci tam boli, komu patrili, čo sa s nimi stalo, ako sa zlikvidovali, a teda že celý nárok nie je čisto vymyslený a taktiež rozporoval tvrdenie, že by Komunálna poisťovňa nejakým spôsobom potvrdila existenciu týchto vecí. To, že patria do majetku žalobcu, to, že bola vzniknutá škoda v určitej výške, ktorá bola uplatnená, tak sa iba jednoducho konštatuje s tým, že poistné plnenie nie je kryté existujúcou poistkou a ďalej sa k tomu poisťovňa nevyjadrila. Ohliadka sa zo strany poisťovne nekonala bezprostredne po škodovej udalosti, ale až v nasledujúcom kalendárnom roku. Čiže ani keby tam likvidátor prišiel na to miesto, nemá ako zdokladovať, presvedčiť sa ohľadom predmetov, škody. Jediné prítomné osoby tam bola len p. W. a p. Z..
22. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom M. Z., ktorý uviedol, že pre žalovaného pracuje ako subdodávateľ a čistí odpadové kanalizácie. Potvrdil, že bol u žalobcu aj v r. 2017 a objednal ho žalovaný na základe telefonátu, že v predmetnej nehnuteľnosti je nejaký problém, pričom bola upchatá kanalizácia v kúpeľni. Uviedol, že voda stála iba vo WC a na podlahe a iba okolo WC. Iné nebolo nič zaliate. Nevšimol si žiadne poškodenie žiadnych vecí. V kúpeľni neboli veci. Vedľa bola ešte chodba, kde boli nejaké stavebné veci ako plastové okno a podobne a stavebný materiál, avšak nebolo vytečené. Zároveň potvrdil prítomnosť konateľky žalobcu. Uviedol, že keď prišiel na miesto, tak zatečené bolo iba v kúpeľni, ale počas výkonu opravy zatiekla aj vedľajšia miestnosť, pričom postavil zábranu, keďže počítal s tým, že pri tej oprave sa tam niečo môže dostať a aj skutočne to trošku vedľa potieklo, ale max. 1 cm. Keď
prišiel na miesto, tak bolo upchaté WC a trošku bolo vlhko okolo záchodu a k takému zaplaveniu došlo, až keď to začal čistiť. Kým vykonával opravu, tak konateľka žalobcu tam bola prítomná. Uviedol, že keď voda vytekala cez tú zátarasu, tak pozrel, aké veci sú tam, kde to zateká. Videla to aj konateľka žalobcu, ale nikto ho neupozornil, že má skončiť, že môže dôjsť ku škode na veciach a pod., pričom uviedol, že z toho odpadu tá voda potečie aj ďalej. Skontroloval, či môže pokračovať, či tam nie je niečo cenné. Nič také nevidel. Nevidel žiadnu elektroniku, ani žiadne oblečenie, ani nikoho, kto by niečo odstraňoval, odnášal odtiaľ veci. Uviedol, že keby tam nejaké takéto cennejšie veci boli, tak sa nepustí do opravy. Keď odchádzal, už to bolo funkčné. Svedok uviedol, že takýchto zásahov robí približne 1x denne, pričom vykonáva túto činnosť už 30 rokov. Taktiež svedok uviedol, že tá voda sa pomaly tlačila a keby tam predsa bolo niečo cenné, tak konateľka žalobcu, p. W., mu to mohla povedať. Dal zátarasu, nejakú handru, s tým, že uviedol p. W., že ten odpad keď prerazí, môže sa zdvihnúť hladina, tak môže vytiecť voda, tak preto dala tú deku.
23. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne O. Y. B., ktorá pracuje ako vedúca technického úseku u žalovaného a uviedla, že zo strany žalobcu jej bolo hlásené, že majú upchatú kanalizáciu a WC, ale keďže bola v tom momente zaneprázdnená, tak vyslala p. Z. na dané miesto. Ona sa išla pozrieť až na druhý deň a komunikovala aj s konateľkou žalobcu, s p. W.. Nepamätá si, či im žalobca oznamoval nejakú škodu, iba si pamätá, že p. O., konateľ žalobcu, vraj nahlásil v poisťovni škodu a následne to riešili s poisťovňou. P. Z. tvrdil, že tam bol iba nejaký stavebný materiál zatečený. Uviedla, že zaslali na miesto aj čistiacu firmu, ktorá to potom aj dezinfikovala. Čistiaca firma oznámila, že došlo k zatečeniu nejakého stavebného materiálu, pričom na miesto išla ešte v ten deň. Uviedla, že nebola im označená žiadna poškodená elektronika, ani nič obdobné.
24. Žalobca zotrvával na tom, že aj poisťovňa potvrdila, že poškodený preukázal vzniknutú škodu a škoda bola pracovníkom poisťovne zdokumentovaná v zápise z obhliadky zo dňa 26.02.2018. Žalobca trval na tom, že pokiaľ Komunálna poisťovňa bola na ohliadke až 26.02.2018, tak je to z dôvodu, že žalovaný oznámil neskoro, t.j. o dva mesiace neskôr po vzniku škodovej udalosti.
25. Žalovaný na toto správne uviedol, že nijakým spôsobom nie je relevantné pre toto súdne konanie stanovisko škodovej udalosti zo strany Komunálnej poisťovne, pretože nijako nepreukazuje vznik škody, výšku škody, poškodené predmety a to z dôvodov, že predmetný list sa odvoláva na protokol, zápis z ohliadky škodovej udalosti, ktorá sa podľa dátumu, ktorý je na spodnej časti listiny, uskutočnila dňa 26.02.2018. Škodová udalosť však nastala 17.12.2017, čiže takmer viac ako dva mesiace predtým mala byť vykonaná obhliadka. Zo zápisu z danej obhliadky škodovej udalosti je uvedené, že: „hnuteľný majetok a nadobúdacie doklady a toto poškodenie v čase obhliadky už upratané. Upratanie zabezpečil správca budovy J.. Veci v čase obhliadky vyhodené. Klient si uplatňuje škodu na oblečení, obuvi, účtovné dokumenty, domáce kino, priamočiara píla atď.“, s tým, že sú tam vymenované veci. Žalovaný správne poukázal, že táto obhliadka sa udiala v dobe, kedy celý priestor bol už uprataný. Veci, ktoré mali byť poškodené, už boli vyhodené a dokonca ich poškodenie ani nijako zdokumentované a to konštatuje zástupca Komunálnej poisťovne, čo bol zamestnanec spoločnosti zo A., čiže nebol to ani p. K., ktorý vydával nejaké stanovisko. Bola tam osoba p. E., ktorý je aj na tom protokole podpísaný. Teda v čase, keď sa realizovala obhliadka, tak prítomný likvidátor nemal z akej skutočnosti preukázať alebo potvrdiť, že ku škode došlo a na ktorých veciach a v akom rozsahu. Nebol prítomný ani pri zaplavovaní. Nevie svojimi zmyslami nijakým spôsobom potvrdiť alebo vyvrátiť, či tieto veci sa tam nachádzali v čase zaplavovania. Keďže celá udalosť bola odmietnutá z dôvodu výluky, je logický predpoklad, že poisťovňa nijako hlbšie nešetrila, či tieto predmety sa tam nachádzali alebo nenachádzali, či boli poškodené alebo nie. Z prílohy č. 2 k žalobe, kde poisťovňa požadovala listiny od žalobcu, tak je možné z toho usúdiť, že poisťovni nebolo nič predložené, z čoho by mohla poisťovňa jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik škodovej udalosti. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že došlo k vráteniu fekálií z potrubia, ale spochybňuje, že by tam boli zatopené a znefunkčnené veci, ktoré si žalobca ich náhradu uplatňuje, pričom znovu zdôraznil, že veci, ktoré si žalobca ich náhradu škody uplatnil a vyčíslil, tak vôbec nepatrili spoločnosti žalobcu, ale boli tam aj súkromné veci konateľov, spoločníkov, ktoré neskoršie mali tieto veci údajne predať žalobcovi. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že tieto veci boli naozaj spôsobom, ktorý opisuje žalobca v žalobe znehodnotené, a teda že mu vznikla na nich škoda.
26. Žalovaný trval na tom, že spochybňuje, že by veci, ktorých si náhradu škody žalobca uplatňuje, boli v majetku žalobcu, boli nadobudnuté žalobcom a mali takú hodnotu ako uvádza žalobca, a teda žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom preukázania vlastníctva, hodnoty, stavu a konečného nejakého miesta alebo likvidácie týchto vecí.
27. Súdu boli predložené fotografie, ktoré zobrazujú rozsah zaplavenia. Žalobca tvrdil, že na daných fotografiách vidno, že nával bol rýchly a je to tam riadne zaplavené, avšak právny zástupca žalovaného správne poukázal, že na daných fotografiách vyplýva, že tie výkaly boli max. do 1cm, čo vyplýva aj podľa predmetov položených na zemi, ako aj hadica, ktorá nie je ani do polovice ponorená vo výkaloch. (čl. 102)
28. Zároveň právny zástupca žalovaného poukázal na to, že ak žalobca tvrdí, že problém s odtokom bol dlhodobý, vytekalo zo záchodu a výkaly išli aj v časti do odpadu a v časti spoza záchoda vytekali a časť sa teda vyplavila, tak potom je nelogické, prečo žalobca skladoval ním tvrdené citlivé veci, ako sú zariadenia elektronické a podobne v blízkosti WC. Čo sa týka fotografií, tak právny zástupca žalovaného správne poukázal, že tieto fotografie boli vyhotovené p. O.om, t.j. konateľom žalobcu, ktorý prišiel až následne na dané miesto s tým, že ešte predtým ako vstúpil do tých priestorov, rozprával sa ešte pred budovou s konateľom firmy, ktorá prišla upratať, teda zaplavenie videl až následne. Pričom tieto priestory boli upratané až poobede v popoludňajších hodinách. Z uvedeného vyplýva, že nával vyplatenia nebol okamžitý, ale postupný.
29. Konateľka žalobcu tvrdila, že nebola upozornená, že môže dôjsť k vyplaveniu. Tvrdila, že vyplavenie bolo rýchle, čo je však v rozpore s tvrdením svedka p.Z., ktorý bol poučený o povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivej výpovede a žalobca svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Súd nezistil žiadny dôvod pre spochybnenie svedka Z. a nepovažovať jeho výpoveď za hodnovernú. Zároveň konateľka žalobcu uviedla, že nepovažovala za potrebné predložiť hodnoty a ceny poškodených vecí a že nepamätá si, či tie veci boli zlikvidované, hoci z ohliadky z februára 2018 vyplýva, že tie veci boli zlikvidované, na ohliadke už neboli.
- Súd poznamenáva, že konateľka žalobcu by mala mať vedomosť, či tie veci zlikvidované alebo nie a teda čo sa stalo s majetkom žalobcu.
- Taktiež je nelogický postup a názor konateľky žalobcu, ak nepovažovala za potrebné predložiť súdu hodnoty a ceny poškodených vecí, hoci si ich náhradu škody uplatňuje.
30. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom M. U., ktorý uviedol, že žalovaný si ho objednal na vyčistenie priestorov po havárii s tým, že má čistiacu spoločnosť M-R., s.r.o. Po zavolaní do hodiny prišiel na miesto ešte s jedným brigádnikom, ktorý čistil priestory. Svedok uviedol, že si bol tiež obzrieť priestory, aj zopár fotiek urobil a potom následne asi za 3-4 hodiny sa vrátil po brigádničku. Svedok uviedol, že išlo o nejaký skladový priestor, resp. nejaká pivnica spojená s WC, kde boli. poukladané nejaké okná, drevá, stôl a na stole bola nejaká krabica. Nič cenné tam nevidel, ani žiadne osobné veci, žiadnu elektroniku. Pamätá si iba nejakú krabicu na stole. Iné krabice si nepamätá, že by tam boli. Nevidel ani žiadne krabice, či veci pred budovou, ako ani v predmetných priestoroch. Uviedol, že ak by boli nejaké krabice v daných priestoroch a ak by boli zaplavené, tak by sa nedali vyniesť, lebo ten kartón by nasiakol a nedalo by sa to vyniesť. /uvedený postreh svedka je logický a reálny!/ A ak by aj bolo to vynesené inde, tak by sa to tými výkalmi zanieslo, takže ak tie krabice tam boli a boli vynesené, tak boli čisté. Uviedol, že si pamätá, že to bolo zahradené nejakými handrami, aby výkaly nepretekali, pričom si nespomína, že by niekto spomínal, že došlo k poškodeniu nejakej elektroniky a podobne. Svedok sa vyjadril, že v miestnosti, do ktorej vošiel, tak bol tam stôl, na ktorom bola krabica a výkaly mohli byť max. do výšky 1 cm, pričom bolo to tak stečené, že sa dalo prejsť aj pomimo, nie cez výkaly a čo sa týka priestoru, kde bolo WC, tak tam je zároveň aj chodbička, ale tá je tak úzka, že keby sa tam aj niečo dalo, tak sa ani neprejde, takže tam neboli žiadne veci a na WC boli výkaly max. do 3cm. Zotrval tam asi 30 minút a potom odišiel a vrátil sa už len po brigádničku.
31. Súdu bolo predložené vyjadrenie jediného spoločníka a konateľa M-R., s.r.o. ohľadom p. M. U. s tým, že konateľka danej spoločnosti O. U. potvrdila, že M. U. je zamestnancom firmy M-R. a 12.12.2017 osobne riešil zákazku firmy M-R., s.r.o. na základe objednávky č. XXXX/XXX, vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXX s tým, že osobne sa dostavil na miesto zákazky a zabezpečil brigádnika na vyčistenie znečistených priestorov.
32. Súdu bola predložená faktúra za upratovacie služby pre mesto Žilina, zastúpená J., s.r.o., a to faktúra č. XXXXXX na sumu 400,- eur. (čl. 110)
33. Žalobca sa snažil spochybniť daného svedka s tým, že je presvedčený, že svedok nebol ani prítomný v priestoroch po vzniku škody s tým, že poukazoval na časovú os spôsobenia škody. Súd však poznamenáva, že čo sa týka tzv. časovej osi, tak svedok M. U. sám v rámci svojej výpovede uvádzal, že si nepamätá presné časy.
34. Súd svedecké výpovede posúdil tak, že svedkovia svojimi výpoveďami zhodne potvrdili rozsah zaplavenia splaškami, a to max. do výšky 1 cm, pričom potvrdili aj to, že v zaplavených miestnostiach sa nenachádzali žiadne cennejšie veci okrem nejakého stavebného materiálu, ani žiadne krabice na zemi, ani si nevšimli žiadne poškodené veci.
- V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na rozpor medzi fotografiami zo zaplavených miestností a tvrdeným rozsahom poškodených veci, keďže na fotografiách nie sú viditeľné veci, ktoré žalobca označil ako poškodené, podľa jeho uvedeného rozsahu a množstva vecí by nutne bolo tie veci vidieť na fotografiách.
- Taktiež súd poukazuje, že napriek tomu, že žalobca si vyhotovil fotodokumentáciu zo zaplavenia, nezdokumentoval aj ním tvrdené poškodené veci, dokonca ani na jeho fotografiách, ani na žiadnych iných nie sú viditeľné žiadne ním označené veci, ktoré mali byť poškodené, pričom minimálne by bolo vidieť nejaké zatečené krabice a pod., pričom nie je zrejmý ani obsah prípadných krabíc.
35. Žalobca podaním zo dňa 25.11.2020 žiadal o predĺženie lehoty ohľadom doloženia dôkazov o majetku, ktorý bol poškodený a o jeho nadobudnutí. Súd však poznamenáva, že žalobca nepredložil včas dôkazy, keďže žaloba bola podaná dňa 12.12.2019, ktorou si žalobca uplatnil škodu vo výške 2.184,32 eur, pričom dané doklady a listiny preukazujúce skutočnú výšku a hodnotu tých vecí so žalobou nepredložil. Nepostačuje iba žalobcom spísaný zoznam.
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
37. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepredložil dôkazy riadne a včas, hoci bol na to povinný už pri podaní žaloby.
38. Následne žalobca až podaním z 21.12.2020 oznámil, že ceny za majetok, ktoré žalobca žiada nahradiť, sú trhové ceny, ktoré sú nižšie ako ceny uvedené v dokladoch a žalobca ani nemá záujem žiadať si v rámci korektnosti pôvodné ceny, ktoré zodpovedajú novej cene. Žiada vraj výlučne iba to, čo bolo poškodené, a to s prihliadnutím na opotrebenie, bežné používanie vecí aj vek. K tomu predložil doklady, faktúry z Metra preukazujúce nákup kancelárskych potrieb, pričom ide o faktúry vystavené od r. 2015 do 2017 pre nákup vecí: zakladač, kancelársky papier, lepiaca páska, ako aj Jar, pričom súd poznamenáva, že tieto potreby boli nakúpené od r. 2015 a je nepravdepodobné, že Jar alebo kopírovací papier začiatkom r. 2016, bol ešte stále k dispozícii aj v čase vzniku škody. Taktiež žalobca preukázal nákup čistiacich prostriedkov a kúpnu zmluvu zo dňa 30.01.2017, avšak kúpna zmluva obsahuje iba údaje kupujúceho, ale údaje predávajúceho nie. Dokonca aj podpis je pravdepodobne pri vyhotovení kópie zmluvy vymazaný a z tejto kúpnej zmluvy, aj keď sa týka na predmet kúpy ako je priamočiara píla, krížový laser, akumulátor, drážkovacia fréza, vŕtacie a sekacie kladivo, brúska, tak táto kúpna zmluva pôsobí nehodnoverne vzhľadom na chýbajúce údaje predávajúceho.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žiadna z tvrdených poškodených vecí nie je viditeľná na fotografiách zachytávajúcich predemtgné zaplavenie.
39. Podľa § 417 Občianskeho zákonníka (1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. (2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
41. Podľa § 384 ods.1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
42. Hoci žalobca poukazoval a opieral svoje tvrdenia aj o vyjadrenie Komunálnej poisťovne v danej veci, avšak je nepochybné, že ohliadka poisťovne bola vykonaná až dva mesiace po udalosti, kedy bol priestor už uprataný, veci poškodené sa tam nenachádzali, pričom osoba, ktorá dávala stanovisko za poisťovňu, na ohliadke nebola prítomná, čo vyplýva podľa listín, ktoré boli predložené v spise. Nie je zdokumentovaný rozsah poškodenia, poisťovňa riadne nešetrila rozsah, keďže skonštatovala výluku z poistenia.
43. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný oznámil škodovú udalosť až 26.02.2018 poisťovni, čo nemôže byť predsa na úkor žalobcu, tak súd poznamenáva, že pokiaľ žalobcovi bola spôsobená škoda a bol presvedčený o tom, že bola spôsobená škoda a mal o tom vedomosť, tak bolo aj v jeho záujme si zabezpečiť dokumenty o vzniku škody. Hoci poisťovňa vo vyjadrení uviedla, že škoda bola preukázaná, tak dané vyjadrenie je pre toto súdne konanie irelevantné a nie je záväzné pre súd. Súd je povinný si sám vyhodnotiť tieto skutočnosti, pričom pre účely súdneho konania takéto stanovisko poisťovne je nedostatočné.
- Zároveň súd poukazuje, že z ničoho nevyplýva, na základe čoho poisťovňa skonštatovala, že škoda bola preukázaná.
44. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že boli poškodené aj súkromné veci, v dôsledku čoho žalovaný spochybňuje vlastnícke právo žalobcu. Žalobca zároveň tvrdil aj existenciu krabíc, ktoré sa mali nachádzať v daných zaplavených priestoroch, avšak z predložených fotiek síce sú viditeľné nejaké krabice, ale nie je viditeľné ich poškodenie, ako ani ich obsah. Na fotografiách nevidno krabice ponorené vo výkaloch, a teda ani tvrdené poškodené veci.
45. Zo žiadnej relevantnej listiny a zo žiadneho relevantného dôkazu nebolo preukázané, že tie označené veci tam skutočne boli, a že došlo k ich poškodeniu. Nikto ich nevidel z vypočutých svedkov. Tvrdil to iba žalobca, ale bez akéhokoľvek preukázania. Neboli ani viditeľné na fotografiách z daného zaplavenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca tvrdí poškodenie vecí, ktorých poškodenie ničím nepreukázal. Z ničoho nevyplýva, že predmetné veci na danom mieste skutočne boli. Svedkovia žiadne také veci nevideli, na fotografiách nie sú zachytené žiadne také veci. Pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu vyplývajú aj z toho, že existenciu poškodených vecí tvrdil žalobca až neskôr, bezodkladne po havárií neuvádzal žiadne poškodené veci, žalovanému pôvodne neoznámil žiadne poškodenie takých veci, ako je elektronika a pod. Dokonca je nelogické, že žalobca vyhotovil fotografie zo zaplavenia, avšak na fotografiách nie sú zjavné žiadne také veci, ktoré mali byť poškodené a ani následne nezadokumentoval tvrdené poškodenie. Teda fotky zo zaplavenia vyhotovil, ale poškodené veci nevyfotil a to ani následne. Predsa keď žalobca fotil havarijný stav, tak nie je daná logika, prečo by nefotil aj poškodené veci, či zaplavené kartóny a pod., pokiaľ by skutočne boli poškodené a pokiaľ by tam tie veci aj boli.
46. Žalobca nielenže nepreukázal, že skutočne tie veci tam boli, a že došlo k ich k poškodeniu, ale nepreukázal v prípade vzniku škody na daných veciach ani hodnotu týchto vecí. Teda nepreukázal relevantnými dôkazmi hodnotu vecí. Nepreukázal hodnoverne, kedy boli tieto veci riadne zakúpené, v akej sume a aká bola ich hodnota v čase poškodenia.
47. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na škode. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik škody v rozsahu, v akom si ho uplatňuje, a teda že boli skutočne zatopené a znefunkčnené konkrétne veci, ktoré si žalobca uplatňuje. Zároveň žalobca nepreukázal ani uplatnenú výšku škody, pričom zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žiadny taký majetok sa na zaplavenom alebo znečistenom priestore nenachádzal, dokonca nebolo ani jednoznačne uvedené, kde sa poškodený majetok má nachádzať, pričom aj konateľka žalobcu sa nevedela vyjadriť, či poškodený majetok bol zlikvidovaný, hoci ako konateľka žalobcu by mala mať o takýchto skutočnostiach vedomosť. Žalobca
preukazuje vznik škody spísaním poškodených vecí, avšak z ničoho nevyplýva, že skutočne tieto veci boli poškodené. Nebola ani žiadna fotodokumentácia týchto vecí, pričom žalobca nepreukázal ani to, že je vlastníkom všetkých tých vecí, ktorých škodu si uplatňuje.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca si zaznamenal zaplavenie/znečistenie priestoru fotodokumentáciou, ale nezaznamenal žiadne poškodené veci. Takýto postup je nelogický, keďže na jednej strane si dokumentuje stav po zaplavení, ale nedokumentuje ďalšie tvrdené poškodenie, hoci už v tom okamihu musel mať vedomosť, pokiaľ by boli nejaké krabice zatečené a došlo by k škode. Teda žalobca tvrdí škodu na veciach, ktoré však nijako nezdokumentoval, ani ináč nezaznamenal, a to ani následne, hoci samotné zaplavenia zdokumentoval. Súd zároveň poukazuje na to, že z predloženej fotodokumentácie nevyplývajú žiadne zaplavené krabice, či iné veci, z ktorých si uplatňuje náhradu škody. Z toho možno vyvodiť, že tie veci, o ktorých žalobca tvrdí ako o poškodených, sa tam skutočne nenachádzali.
48. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
49. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že k zaplaveniu došlo, ale postupne, pričom výška zaplavenia bola max. 1 cm, čo je zrejmé aj z predložených fotografií, z ktorých výšku zaplavenia možno posúdiť podľa hadice ležiacej v spláškach. Z fotodokumentácie nie sú viditeľné žiadne zaplavené veci, ktoré mali byť poškodené podľa tvrdenia žalobcu, dokonca nie sú viditeľné ani žiadne zaplavené krabice, a to ano v rozsahu, ktorý by bolo možno posúdiť ako poškodenie.
- Pokliaľ tam skutočne boli žalobcom tvrdené veci, nebol dôvod ich nepremiestniť pri zaplavovaní, keďže pri tom bola prítomná konateľka žalobcu a v zmysle § 384 Obchodného zákonníka, ako aj podľa § 417, § 417 Občianskeho zákonníka bola povinná predchádzať škode. Avšak z ničoho nevyplýva, že tie veci tam boli, nie sú zachytené ani na fotografiách zachytávajúce daný havarijný stav. Svedkovia zhodne uviedli, že žiadne veci, ako je elektronika,..., nevideli, ani ich poškodenie.
- Čo sa týka osobných vecí konateľov žalobcu, po námietke žalovaného o vlastníctve tých vecí, žalobca predložil kúpne zmluvy, ktorými boli osobné veci konateľov žalbcu predané žalobcovi a to aj napriek tomu, že nešlo o nové veci a dokonca mali byť aj poškodené splaškami, teda z uvedeného vyplýva účelovosť a špekuaktívnosť zo strany žalobcu pre toto konanie, pričom je nelogický daný prevod vlastníctva osobných vecí z konateľov na žalobcu, ktorý je právnická osoba, pričom k postúpeniu nedošlo.
(1) Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
53. V zmysle § 191 CSP súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd na základe vykonaného dokazovania posúdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo sa týka vzniku škody na jednotlivých veciach, ktorých škodu si uplatňuje s tým, že bolo nesporné, že k danej havárii došlo, avšak žalobca tvrdí vznik škody na konkrétnych veciach, čo nepreukázal. Nepreukázal ani konkrétne veci, ani vlastníctvo k daným veciam, ako ani výšku spôsobenej škody. Zároveň súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že vznikla škoda a k takémuto zaplavovaniu a vyplavovaniu dochádzalo aj predtým, z ničoho nevyplynulo, že žalobca by premiestnil ním tvrdené poškodené veci ako je premiestnenie elektroniky a iné citlivé zariadenia. Nevykonal to. Nikoho neupozornil na to, že sú tam aj takéto veci. Nepožiadal o pomoc ani p. Z., ktorý vykonával opravu a tým možno konštatovať porušenie zákonnej prevenčnej povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, v zmysle ktorých v takom prípade zodpovedná osoba je zbavená povinnosť nahradiť škodu v celej výške. Avšak súd zdôrazňuje, že z ničoho nevyplýva, že skutočne v zaplavenej chodbe sa nachádzali tvrdené predmety ako je elektronika a podobne a že došlo ku ich škode. Z toho dôvodu nebolo potrebné sa zaoberať ani tým, či bola porušená prevenčná povinnosť. Napriek tomu súd však uvádza, že pokiaľ by tam tie veci skutočne boli a žalobca prostredníctvom prítomnej konateľky nič nekonal na odvrátenie nebezpečenstva vzniku škody, pričom z dokazovania vyplynulo, že nič nebolo vykonané zo strany žalobcu (premiestnenie vecí, upozornenie,...), tak jednoznačne porušila prevenčnú povinnosť. Súd zároveň poukazuje aj na to, že z ničoho nevyplýva, že by prítomná konateľka žalobcu uvádzala priamo počas havárie, resp. následne po nej, že došlo k poškodeniu elektorniky a pod., dokonca žiadne poškodenie neuvádzala. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal existenciu vecí na mieste, ktoré bolo zaplavené, o ktorých tvrdil, že boli poškodené. Nepreukázal ich hodnotu v čase poškodenia, výšku škody. Nepreukázal ich poškodenie. Dokonca súd vyhodnotil, že žalobcovi nevznikla škoda na veciach, ktoré boli osobnými vecami konateľov, ktorí ich žalobcovi predali až niekoľko dní po údajnom poškodení, teda škoda na tých osobných vznikla konateľom, ale nie žalobcovi, ktorí ich nadobudol už ako poškodené, pokiaľ k ich poškodeniu skutočne došlo zaplavením.
54. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu.
55. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).