Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/31/2021

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v právnej veci žalobkyne: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., W. republika, zastúpená K. kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom: Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovanému: ACS Plyn s.r.o. so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 35 972 360, o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladných opatrení z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1./ Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 07.05.2021 návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení, ktorým žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva na akcie žalovaného v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť a.s. Nitra a to 49 ks akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura jednej akcie na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom titulom neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments a.s. dňa 21.02.2020 až do momentu právoplatného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia a zároveň sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladných opatrení, ktorými bude uložené žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s vyššie uvedenými akciami ako aj akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k týmto akciám a to do momentu právoplatného zrušenia týchto neodkladných opatrení.

2./ Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že ako fyzická osoba investovala finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments a.s., ktorá je súčasťou finančnej skupiny Arca Capital Slovakia a.s. So spoločnosťou Arca Investments uzavrela rámcovú zmluvu o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek a na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosti sumu 5 000 000 CZK a bola jej vystavená vlastná zmenka č. 19292, podľa ktorej sa spoločnosť Arca Investments zaviazala na vyplatenie zmenkovej sumy vo výške 5 325 000 CZK s dátumom splatnosti 20.02.2021. Žalobkyňa nemala záujem spoločnosti poskytnúť ďalšie finančné investície a preto očakávala vyplatenie zmenky v lehote splatnosti a dňa 08.02.2021 zaslala spoločnosti Arca Investments výpoveď rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek uzatvorenej dňa 17.02.2017. Spoločnosť ju informovala, že vzhľadom na plánovanú reštrukturalizáciu nie je oprávnená uspokojovať akékoľvek individuálne požiadavky jej veriteľov o vyplatenie ich pohľadávok. Z verejne dostupných informácií ako aj z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2019 je zrejmé, že spoločnosť je v strate a jej prehlásenia ako aj finančný stav svedčia o tom, že spoločnosť nemá prostriedky na úhradu nesporného nároku žalobkyne titulom zmenky splatnej dňa 20.02.2021. Napriek tomu spoločnosť Arca Investments zavádza svojich veriteľov, neuspokojuje ich, ale uspokojuje spriaznené spoločnosti na úkor svojich veriteľov, resp. sanuje prepojené spoločnosti zo skupiny Arca Capital, ktorej finančný stav nie je možné toho času verifikovať. Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je nepochybné, že Arca Capital Slovakia a.s. je síce výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. Dúbravka zapísaných na LV č. 2530, ale tieto sú

predmetom záložného práva, ako aj nehnuteľností v kat.úz. Liptovská Osada zapísaných na LV č. 1565, ktoré sú však predmetom nájmu v prospech inej spoločnosti a nehnuteľností v kat.úz. Preseľany zapísanej na LV č. 2168, ktorá má nepatrnú výmeru. Podľa účtovných závierok je strata spoločnosti Arca Investments vytvorená za rok 2019 vo výške cca 9,5milióna eur, čo preukazuje, že riadne nehospodárila.

3./ Podľa žalobkyne skutočnosti ňou tvrdené v návrhu preukazujú, že Arca Investments napriek krátkodobej splatnosti zmenky zjavne nepoužila finančné prostriedky na rezervu a na uspokojenie veriteľov, ale na iný účel a ňou predložené dôkazy svedčia o tom, že Arca Investments zavádza svojich veriteľov, neuspokojuje ich, ale uspokojuje spriaznené spoločnosti na úkor svojich veriteľov. Taktiež uvedené skutočnosti sú dôkazom, že Arca Investments má finančné problémy, pričom nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Je vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa si nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku Arca Investments ani v budúcnosti, nakoľko v dôsledku zlého podnikania je táto spoločnosť v situácii, v ktorej jej hrozí konkurz, pričom konkurz hrozí aj Arca Capital Slovakia a na uvedenú spoločnosť už bola súdom povolená reštrukturalizácia. Arca Investments a.s. je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia a.s. a táto je jediným akcionárom spoločnosti ACS teplo j.s.a. Solčany, ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti ACS Plyn s.r.o. a má 49%-tný podiel v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť a.s. Konečným užívateľom výhod v spoločnosti NTS je fyzická osoba a to akcionár a štatutár spoločnosti Arca Investments Ing. Rastislav Velič. Podľa žalobkyne je podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy splnená, keďže možno predpokladať, že žalovaný sa tiež bude zbavovať majetku resp. jeho majetok bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny Arca. Nariadením navrhovaných zabezpečovacích ako aj neodkladných opatrení sa však zabezpečí zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy žalobkyne a ohrozeniu a zmareniu exekúcie a najmä jeho práv pre prípad konkurzu.

Podľa - 3 , Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa , Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa - 3 , Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , , Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: c) nenakladala s určitými vecami alebo právami. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa , Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa -3 , Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

4./ Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. 5./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

6./ Z ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení uvedené v ustanovení a nasl. , je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.

7./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 04.08.2020).

8./ Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

9./ Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobkyňa osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobkyňou osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

10./ Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

11./ Splnenie vyššie uvedených podmienok preskúmal súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne ako aj s predloženými dokladmi a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

12./ Žalobkyňa právo uplatňované návrhom odvodzuje zo zmenky, ktorú predložila vo fotokópii ako prílohu žaloby a zároveň predložila úradný záznam o prevzatí zmenky vystavený Okresným súdom Bratislava V. V zmenkovom vzťahu procesných strán žalobkyňa vystupuje ako zmenkový veriteľ, pričom zmenkovým dlžníkom je spoločnosť Arca Investments a.s. Bratislava s tým, že ide o zmenku bez protestu a platobným miestom je Raiffeisenbank a.s. Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika.

13./ V danom prípade však súd nemal osvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobca má súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku ohrozenia exekúcie. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky, zadlženosť dlžníka, zámer oddlženia pod dohľadom súdov, či poskytnutá ochrana podľa Podľa názoru súdu žalobkyňa v konaní síce tvrdila, ale neosvedčila, že sa spoločnosť Arca Investments a.s. zbavuje resp. vyvíja činnosť smerujúcu k zbaveniu sa svojho majetku napríklad jeho predajom za neprimerane nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť

exekúciou alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by žalobkyňa osvedčila, že žalovaný koná tak, že znižuje hodnotu majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť a to na úkor svojho veriteľa.

14./ Z medializovaných informácií predložených žalobkyňou však podľa názoru súdu vyplýva zámer dlžníka riešiť svoj hroziaci alebo už existujúci úpadok a pokiaľ by dlžník mal úmysel podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, tak nejde o konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor svojho veriteľa, ale práve naopak, vedie k záveru o tom, že dlžník má snahu svojich veriteľov uspokojiť, hoci pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľom, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľa dlžníka, pretože sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, ktorý im zabezpečuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, či už prostredníctvom inštitútu schôdze veriteľov, veriteľského výboru alebo schvaľovania návrhu reštrukturalizačného plánu a podobne. Ani zámer dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie nemôže byť dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože zákonná úprava tohto inštitútu má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku na úkor veriteľa, čo nemožno stotožniť s úmyslom dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie.

15./ Podľa názoru súdu však žalobkyňa vo svojom návrhu a predloženými dokladmi riadnym spôsobom neosvedčila existenciu obavy, že prípadná exekúcia vyplývajúca z jej pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments a.s. bude ohrozená a tým nesplnila základný predpoklad k tomu, aby jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo vyhovené. Okrem toho vydaním zabezpečovacieho opatrenia v takom rozsahu, ako požadovala žalobkyňa vo svojom návrhu by sa narušila zásada primeranosti, keďže pohľadávka žalobkyne je vo výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom, avšak hodnota akcií žalovaného v spoločnosti NTS a.s. je nepomerne vyššia (49 akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura za jednu akciu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by sa teda neprimeraným spôsobom zasiahlo do majetkových pomerov žalovaného a vznikol by tak výrazný nepomer medzi výškou pohľadávky žalobkyne a hodnotou majetku, ktorý by bol zabezpečovacím opatrením postihnutý.

16./ Neodkladné opatrenie je upravené v až . Súd nariadi neodkladné opatrenie rovnako ako zabezpečovacie opatrenie iba na návrh, a to podané pred začatím konania vo veci samej, počas konania alebo po jeho skončení. Pre podanie návrhu platia rovnaké zásady pre vecnú, miestnu príslušnosť súdu, ako pri zabezpečovacom opatrení. Neodkladné opatrenie je subsidiárnym opatrením vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie súd nariadi v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená, z rovnakého dôvodu súd nariadi neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi aj v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Úpravu pomerov je nutné chápať vždy ako úpravu právnych vzťahov.

17./ Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť osvedčený hmotný nárok, ktorého ochrany sa žalobca domáha a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín.

18./ Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd ešte zvažovať, či pri nariadení neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán sporu alebo tretích osôb, a teda je potrebné posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia

musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.

19./ Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť, preto je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Splnenie uvedenej podmienky súd skúma pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.

20./ Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21./ Žalobkyňa sa okrem nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podaným návrhom domáhala aj nariadenia neodkladných opatrení, ktorými súd uloží žalovanému povinnosť držať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s jeho akciami v spoločnosti NTS a.s. a zároveň zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k týmto akciám, ale podľa názoru súdu zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že vznikla potreba bezodkladne upraviť pomery z obavy ohrozenia budúcej exekúcie neodkladnými opatreniami v takomto rozsahu a preto súd jej návrh aj v tejto časti zamietol ako nedôvodný. Z ustanovenia vyplýva, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ako už súd vyššie konštatoval, tak na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené zákonom požadované predpoklady, pričom zriadením záložného práva na akcie žalovaného v spoločnosti NTS a.s. by došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalobkyne a neodkladné opatrenie by bolo možné nariadiť iba vtedy, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto prípade však žalobkyňa neosvedčila obavu z ohrozenia budúcej exekúcie a preto nebola splnená základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tým ani nesplnila podmienku pre nariadenie neodkladných opatrení v takom rozsahu, ako požadovala. Žalobkyňa nepredložila žiadne doklady a ani neprodukovala také tvrdenia, ktoré by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladných opatrení ako nedôvodný zamietol. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa vôbec neosvedčila, že jej dlžník sa zbavuje majetku resp. znižuje úmyselne jeho hodnotu tak, aby ohrozil budúce exekúcie a iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii nemôže byť dôvodom či už na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo na nariadenie neodkladných opatrení.

22./ O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, i keď tento mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli, nakoľko návrh bol voči nemu zamietnutý a uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovanému v zmysle ani nedoručuje.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).