Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-1-2017.pdf
PDF · 252.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: K.. T. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ľ. T. XX, XXX XX N., štátny občan SR proti žalovanému: 1/ R.. R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. Z. XXX/X, XXX XX N., štátny občan SR a 2/ Slovenská republika, zast.: Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom: Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému v rade 1/ a v rade 2/ z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaným v rade 1/ a v rade 2/.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2017 domáhal náhrady škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalobu odôvodnil tým, že meritom exekučného titulu bolo nezaplatenie faktúry VSE, a.s. vo výške 2.314,-Sk v roku 2005 za odber elektrickej energie. Spôsob vzniku tejto pohľadávky nie je žalobcovi podľa jeho písomného vyjadrenia jasné, lebo dom nebol obývaný od roku 2000. Zálohové platby boli uhrádzané, spotreby boli minimálne pri jedno-dvojdňových pobytoch, v počte 2-3 razy ročne. V roku 2003 bola spotreba 49 kWh, do 04.05.2004 bola nulová spotreba, k 31.12.2004 bola spotreba vyčíslená na 242 kWh - bez vyúčtovania a do 03.05.2005 123 kWh - podľa VSE, a.s., ako uvádza žalobca vraj konečný stav na elektromeroch pri ich odpojení. Faktúru a spotrebu 365 kWh odporca reklamoval. Pri demontáži, stavy elektromerov neboli odfotené, odčítal ich iba zamestnanec VSE, a.s. bez svedka. Žalobca neobýval nehnuteľnosť, žil v N. a o probléme sa dozvedel, až keď zistil demontované elektromery aj na elektrickú prípojku k domu od 09.08.2005. Žalobca bol dedičom nehnuteľnosti, ale s VSE, a.s. nebol v zmluvnom vzťahu. Žalobca sa 3 x pokúšal o zmenu odberateľa, ale neúspešne. Obec striedavo patrila pod SNV a T., bolo treba aktuálny LV, úmrtný list atď. Žalobca pracoval v E. v čase riešenia tejto veci. V liste zo dňa 04.04.2007 zistil, že to nie je pohľadávka z obdobia od 04.05.2004 do 03.05.2005, ale po nebohom U. L.. Podľa platných zákonov SR, VSE, a.s. si mala uplatniť pohľadávku v dedičskom konaní, po ktorom by bola legitímne prešla na žalobcu. Keďže VSE, a.s. zmeškala lehotu na uplatnenie pohľadávky v dedičskom konaní, tak to riešila cez konečné stavy na elektromeroch. Odpisom stavu bez vierohodného svedka je právne irelevantné, taktiež odmietli predložiť fotografie odmontovaných elektromerov. Žalobca nemal problém s úhradou ale zistil, že jednofázový elektromer nebol vôbec pripojený na domovú elektroinštaláciu. Pritom od nebohého U. L. roky inkasovali nájomné za tento elektromer. Navyše v záhrade žalobcu postavili elektrický stĺp s vedením cez jej stred bez toho, aby ho aspoň upovedomili. Necitlivá reakcia zo strany VSE, a.s. na uvedené výhrady žalobcu spôsobili, že neuhradil pochybnú faktúru. V platobnom rozkaze navrhovateľ
uviedol, že ide o bezzmluvný vzťah, pričom tvrdil, že došlo k neoprávnenú obohateniu žalovaného bez predloženia dôkazov, viď. platobný rozkaz. Bezdôvodné obohatenie sa musí zákonným spôsobom preukázať, nestačí osočiť žalobcu v odôvodnení a tiež dedenie nehnuteľnosti nie je automaticky aj dedením pohľadávok k nehnuteľnosti - mali byť uplatnené v dedičskom konaní!!! Vplyvom uvedeného a nedostatočných dôkazov VSE, a.s. nevznikol žiadny právny nárok. No žalovaný sudca R.. L. akceptoval platobný rozkaz v celom rozsahu napriek tomu, že medzi žalobcom a VSE, a.s. neexistoval žiaden zmluvný vzťah a ani relevantný právny nárok. Žalovaný identifikoval žalobcu ako povinného. Žalovaný doslova odignoroval odpor proti platobnému rozkazu a na prvom pojednávaní dňa 23.10.2006 v neprítomnosti žalobcu aj Rozsudkom č.k. XC/XX/XXXX potvrdil platobný rozkaz. Meritom návrhu a ani súdneho konania podľa názoru žalobcu nebolo bezdôvodné obohatenie, pričom ani nebolo vykonané dokazovanie na obohatenie. List zo 04.04.2007 jednoznačne preukazuje, že pohľadávka sa týkala nebohého U. L.. Preto žalobca žiada, aby sudca L. predložil aspoň jeden dôkaz prečo ho označil v súdnom konaní ako vecne pasívne legitimovaného. Rozsudok odôvodnil konštatovaním bezdôvodného obohatenia. Meritom návrhu bolo prikázanie veci, konkrétne peňažného plnenia a nie bezdôvodného obohatenia. VSE, a.s. postúpila pohľadávku z rozsudku tretej osobe, oprávnenému Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava v exekučnom konaní č. XXEr/XXX/XXXX Okresného súdu Lučenec vykonávanú exekútorom JUDr. R. F., Exekútorský úrad Y., upovedomenie z 18.09.2008 v Ex XXX/XXXX. Exekučný súd uznesením z 28.11.2008 vyhovel námietke vo veci istiny a trov exekúcie, ale exekútor F. si nárokoval ešte špeciálne trovy za právne zastúpenie, mimoriadne náklady, atď. a v tomto súd nevyhovel námietke. Exekútor F. 9 rokov čakal na výkon exekúcie a minulý mesiac „zexekvoval“ nehnuteľnosť žalobcu. Žalobca navrhol predvolanie sudcu C. na výsluch, aby vysvetlil prečo akceptoval ostatné položky uplatnené mimo trov exekúcie. Škoda spôsobená v konaní č. XC/XX/XXXX žalovaným sudcom pozostáva z istiny 76,81 Eur, jej úrokov a trov súdneho konania 16,50 Eur + 66,38 Eur = 82,88 Eur a úrokov z tejto sumy. Škoda spôsobená v exekučnom konaní č. XXEr/XXX/XXXX, č.k. Ex XXX/ XXXX činí: istina 16,60 Eur + 52,26 Eur + 24,50 Eur + 197,50 Eur = 290,86 Eur + úroky. Celková škoda z istiny predstavuje sumu 373,74 Eur + úroky. Žalobca teda navrhol na základe dokazovania aby súd vydal rozsudok v tomto znení: Žalovaný bez dokazovania krivo obvinil žalobcu z bezdôvodného obohatenia. Žalovaný bezdôvodne uznal žalobcu ako vecne pasívne legitimovaného v súdnom konaní č. XC/XX/ XXXX, čím mu spôsobil škodu 373,74 Eur. Žalovaný je povinný nahradiť škodu žalobcovi vo výške 373,74 Eur s úrokom a celkovými trovami exekúcie X.. Žalobca má nárok aj na úhradu trov konania.
2.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 16.02.2018 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoju žalobu doplnil tak, že spresní petit žaloby, aby bol jasný a vykonateľný v časti príslušenstva.
3.Žalobca svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2018 označeným ako „Doplnenie k uzneseniu zo 16.02.2018“ upresnil svoju žalobu tak, že príslušenstvo tvoria trovy exekúcie, exekučný titul bol uhradený pred rozhodnutím o exekučných námietkach. Žalobca momentálne nevie vyčísliť škodu vzhľadom k nejasnému rozhodnutiu Exekučného súdu v Lučenci o exekučnej námietke v exekúcií č. Ex XXX/XXXX. Exekučný poriadok definuje iba pojmy ako exekučný titul a trovy exekúcie. Exekučný súd vyhovel exekučnej námietke v časti exekučného titulu (76,81 Eur) a trov exekúcie (41,08 Eur), oba nároky exekútora F. zamietol. Napriek uvedenému exekútor F. pokračuje v exekúcii. V minulom roku, pár mesiacov pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty exekútor pokračoval v exekúcií uvalením exekučného bremena na nehnuteľnosť žalobcu. Zaslal písomnú zásielku na adresu žalobcu, ktorá podľa avíza mala byť uložená 18 dní, no na 7. deň sa už nenachádzala zásielka na pošte. Exekútor si mimo trov exekúcie uplatnil nárok na:
- hotové výdavky vo výške 197,50 Eur,
- trovy oprávneného v exekúcií 24,50 Eur,
- trovy právneho zastúpenia 52,26 Eur,
- trov súdneho konania 16,60 Eur, to všetko s 10-ročným príslušenstvom!!! Žalobca navrhuje predvolať svedka sudcu Y. C., ktorý rozhodoval o exekučnej námietke, aby bližšie špecifikoval vyššie uvedené nároky exekútora F., či ide o trovy exekúcie, ďalší exekučný titul alebo niečo mimo Exekučného poriadku. Žalobca navrhuje predvolať ako svedka exekútora JUDr. R. F., aby bližšie špecifikoval svoje nároky a určil ich výšku peňažne vyčíslenú. Jeho pohľadávka bude uplatnená voči žalovanému. Žalobca zároveň žiada, aby žalovaný sudca JUDr. L. sa vyjadril k týmto otázkam: 1. Prečo pri rozhodovaní vo veci XC/XX/XXXX neumožnil žalobcovi konať pred súdom, neakceptoval jeho námietku, že nie je v právnom vzťahu so žalobcom?
2. Pri rozhodnutí o exekučnom titule, na základe čoho vyhodnotil, že žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom VSE, a.s.? Dedenie nehnuteľnosti nie je automaticky aj dedenie pohľadávky od nehnuteľnosti. 3. V súdnom spise XC/XX/XXXX sú dôkazy, že ako brat tak aj žalovaný informovali žalobcu, že dlžník U. L. je nebohý. Zákonný spôsob na uplatnenie pohľadávky voči mŕtvemu je uplatniť ju v dedičskom konaní. Tá nebola zahrnutá do dedičského konania, preto neexistoval žalobný titul. 4. Na základe čoho žalovaný sudca L. obvinil žalobcu z nedovoleného obohatenia a ako zistil, že dlh spôsobil žalobca? (č.l. 42 b)
4.Súd Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 26.04.2018 podanie žalobcu doručené tunajšiemu súdu dňa 04.12.2017 odmietol s odôvodnením, že nebolo v zákonnej lehote na výzvu súdu žalobcom v požadovanom rozsahu opravené a doplnené, a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. (č.l. 43-44 spisu)
5.Voči predmetnému odmietnutiu písomného podania zo strany súdu žalobca podal sťažnosť písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2018, ktoré odôvodnil tým, že žalobca nedodržal súdom stanovenú 10-dňovú lehotu, ktorá bola v rozpore so zákonom č. 253/1998 na určenie narodenia žalovaného a adresy jeho trvalého bydliska. Žalobca písomne požiadal Mestský úrad v N. o vydanie adresy trvalého pobytu. Po podaní žiadosti mestský úrad písomne vyzval žalobcu na zaplatenie poplatku za poskytnutie informácie. Po zaplatení poplatku mestskému úradu mal 30 dní, aby písomne cez poštu oznámil adresu žalovaného. Uvedený postup bol legitímny v rámci citovaného zákona a trval v lehote niekoľkých týždňov, nie 10 dní. Príslušný úrad nebol kompetentný poskytnúť dáta o roku narodenia žalovaného. Občiansko-právne konanie nie je relevantný právny dôvod na získanie personálnych informácií o žalovanom. O „info“ môže požiadať iba súd, Policajný zbor, atď. z konkrétne špecifikovaných dôvodov. Žalobca to vníma ako šikanovanie zo strany súdu z toho dôvodu, že žalovaný bol zamestnancom súdu, a preto súd disponoval všetkými osobnými údajmi žalovaného. Čo sa týka príslušenstva, žalobca ani v súčasnosti nemá informácie na právne posúdenie jeho štruktúry lebo nezodpovedá platným právnym normám. Až súdne konanie, výsluchy uvedených svedkov spresnia jeho výšku. Exekučný poriadok pozná iba právne pojmy ako je exekučný titul a trovy exekúcie. No v tomto prípade sa objavili položky, ktoré nedefinuje exekučný poriadok, ani iné právne normy. Mimo trov exekúcie sa objavili položky, ktoré zákon nepozná. Kvôli týmto neznámym položkám bola podaná žaloba. Žalobca uhradil istinu aj trovy exekúcie. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí o námietkach žalobcu v exekúcií č. Ex XXX/XX im nevyhovel. Vo vymožení istiny súd exekúciu zastavil a námietkam proti trovám exekúcie vyhovel žalobcovi. Žalobca nie je jasnovidec, konanie môže trvať nejaký ten rok, exekúcia nie je právoplatne ukončená, a preto nie je známa výška príslušenstva. Po dokazovaní na súde bude príslušenstvo jasné. Čo sa týka exekučného titulu, merita veci žalobca konštatuje, že zdedená nehnuteľnosť v čase uplatnenia pohľadávky 400 Kwh nebola obývaná, žalobca dokonca sa zdržiaval v zahraničí. Stav na elektromere nebol svedecky potvrdený, ani jeho fotografiou, žalobcovi bola odmietnutá jeho dodatočná kontrola, resp. jeho stavu. Žalovaný sudca vydal platobný rozkaz a bez výsluchu a predloženia dôkazov potvrdil rozsudok na prvom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu. Ak bola pohľadávka proti zmluvnému partnerovi U. L., tak po jeho smrti mala byť uplatnená na dedičskom konaní. To, že žalobca zdedil nehnuteľnosť nie zmluvný vzťah na dodávku elektrickej energie ani to, že spĺňa podmienky účastníka súdneho konania. Sudca zašiel ešte ďalej keď vo svojom rozsudku obvinil žalobcu z obohatenia. Žalobca trvá na tom, aby žalovaný sudca predložil právne relevantné dôkazy, že on odobral 400 kWh elektrickej energie a takisto sa neodôvodnene obohatil. Východoslovenská energetika, a.s. bola upozornená žalobcom aj Y. L.om, že zmluvný partner zomrel, ale tá požadovala list vlastníctva, ktorý nebol k dispozícii pred dedičským konaním. Takže výhovorka, že energetika nevedela o smrti zmluvného partnera je právne irelevantná. Uvedené sa nachádza v spise v písomnom svedectve Y. L., keď odmietli zmenu odberateľa po oznámení o smrti U. L.. Žalobca trvá na svojej žalobe v celom rozsahu, a preto vyzýva súd vzhľadom k tomu, že sú splnené všetky obligatórne podmienky v zmysle CSP, aby vo veci konal a vytýčil pojednávanie. Vzhľadom k tomu, že súd ako uvádza primitívnymi obštrukciami zamietol už asi piatu žalobu, ktorej podanie bolo vyprovokované v predchádzajúcom nezákonnom konaní súdu, žalobca to bude riešiť aj iným spôsobom. Určite nie cez ministerstvo spravodlivosti, ktoré je čiernou dierou spravodlivosti na Slovensku. Čím viac dôkazov bude mať žalobca voči súdu, tým budú väčšie dopady na aktérov. Uvedené žaloby sú šancou na seriózne reparáty súdu. Žalobcu už nebaví hrať sa na slepú babu so súdom, pohár trpezlivosti sa už napĺňa. Jedno slovenské príslovie hovorí: „Vyčkaj času ako hus klasu!“ (č.l. 47-48 spisu)
6.Krajský súd Banská Bystrica Uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.07.2019 uznesenie okresného súdu, ktorým odmietol podanie žalobcu doručené dňa 04.12.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu bolo odvolanie žalobcu dôvodné. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že pre odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť považované za žalobu, neboli splnené procesné podmienky. Dôvody, pre ktoré vyzval okresný súd žalobcu na odstránenie vád podania je možné odstrániť v priebehu konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvody pre odmietnutie žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 04.12.2017 z obsahu spisu nevyplývali. Skutkovo je žaloba odôvodnená ako náhrada škody, uplatnená proti žalovanému ako fyzickej osobe, ktorú mal žalovaný spôsobiť rozhodnutím, ktoré vydal ako sudca Okresného súdu v Lučenci v konaní č. XC/XX/XXXX. Pretože rozhodnutie žalovaného sa stalo podkladom pre vykonanie exekúcie, žalobca uplatnil proti žalovanému aj náhradu trov exekúcie. Žalobca pripojil písomnosti, ktorými žalobu odôvodnil a z ktorých vyplývajú jeho domnienky a skutkové tvrdenia. Aj keď žalobca dodatočne navrhol vec posúdiť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzhľadom na skutkový opis žaloby sú splnené všetky procesné podmienky na vecné prejednanie žalobou uplatneného nároku na náhradu škody iba proti žalovanej fyzickej osobe. Žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. možno uplatniť iba proti Slovenskej republike, za ktorú koná príslušný ústredný orgán a podaniu žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z.z. predchádza zrušenie nezákonného rozhodnutia a ďalší predpísaný postup poškodeného, ktorý je povinný pred podaním žaloby uplatniť nárok na ústrednom orgáne. V sporovom konaní, v ktorom súd rozhoduje o nároku na náhradu škody, nemá súd právomoc vyhlásiť právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní za nezákonné. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je všeobecnou zásadou sporového konania a je vyjadrená v § 230 CSP podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Žalobou disponuje žalobca. Súd musí vychádzať z toho, že žalobca za škodcu považuje fyzickú osobu označenú v žalobe. Žalobca považuje za škodu to, čo plnil oprávnenému a exekútorovi v exekučnom konaní z exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok, ktorý vydal žalovaný vo funkcii sudcu. Žalobca tvrdí, že žalovaný obvinil žalobcu z obohatenia. Žalobca trvá na tom, aby žalovaný predložil dôkazy, že on odobral 400 kWh elektrickej energie. Na základe skutočností uvedených žalobcom v žalobe môže súd vec prejednať na pojednávaní. Potrebné údaje o osobe žalovaného doplní z úradnej moci súd prvej inštancie tak, aby s ním mohol konať a doručovať rozhodnutia vydané v tejto veci. Rozpor medzi skutkovým tvrdením a právnym posúdením žaloby sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej a procesnej zodpovednosti za výsledok konania. Odvolací súd bez toho, aby prejudikoval výsledok sporu vo veci samej, v tomto štádiu konania posudzoval dôvodnosť odvolania žalobcu iba z procesného hľadiska, či žaloba spĺňa predpísané formálne náležitosti, ktoré sa týkajú označenia strán sporu, predmetu konania, ktorým je náhrada škody a opísanie rozhodujúcich skutočností, v ktorých žalobca uvádza, čo považuje za škodu a ako ku škode došlo. Je vecou procesnej zodpovednosti žalobcu a dokazovania vo veci samej, či súd na základe jednoznačných skutkových tvrdení, ktoré uviedol v žalobe, preukáže existenciu škody, zavinenie žalovaného, príčinnú súvislosť medzi škodou a zavineným konaním žalovaného. Je vecou žalobcu, ako v ďalšom konaní zváži možnú bezúspešnosť uplatnených nárokov a či nezoberie z toho dôvodu žalobu späť. (č.l. 59-61 spisu)
7.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 23.10.2019 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 04.12.2017, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná. Zároveň bol upozornený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
8.Žalovaný v rade 1/ vo svojom písomnom podaní - vyjadrení doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2019 skonštatoval, že pokladá výzvu za predčasnú a zatiaľ neodôvodnenú. Súd z úradnej povinnosti skúma splnenie podmienok procesnej spôsobilosti účastníka konania, t.j. vlastnými úkonmi brať na seba povinnosti a nadobúdať práva v civilnom sporovom konaní. Z doručených listinných dôkazov nevyplýva, že by súd splnil túto svoju povinnosť. Je potrebné skúmať po 1. počet, po 2. obsah, po 3. výsledok sťažností, trestných oznámení a podobných osočujúcich podaní žalobcu voči sudcom Okresného súdu Lučenec za posledných 15 až 20 rokov. Žalovaný v rade 1/ odhaduje, že do 01.01.2017 bolo evidovaných na Okresnom súde Lučenec najmenej 10 spisov, v ktorých ako účastník konania vystupoval žalobca. V každej veci 10 až 15 sudcov Okresného súdu Lučenec žiadalo, aby ich Krajský súd v Banskej Bystrici vylúčil z konania a rozhodovania, lebo sa cítia byť zaujatí voči žalobcovi pre jeho sústavné a osočujúce útoky proti sudcom Okresného súdu Lučenec. Ide zrejme o viac ako 100
individuálnych žiadostí sudcov o vylúčenie z konania. Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s dôvodmi žiadostí sudcov Okresného súdu Lučenec a vylúčil ich z ďalšieho konania. Preto sústavný a osočujúci charakter útokov žalobcu voči sudcom okresného súdu Lučenec je preukázaný. Okrem toho žalobca podal aj trestné oznámenie na sudkyňu Okresného súdu Lučenec. V ďalšej trestnej veci vedenej proti žalobcovi na Okresnom súde Veľký Krtíš boli vypočutí aj sudcovia Okresného súdu Lučenec ako svedkovia. Nemôže mu byť známy počet osočujúcich podaní žalobcu proti iným úradným osobám, s ktorými prišiel do styku (policajti, prokurátori, pracovníci daňového úradu, odčítači spotreby plynu, elektriny, vody a pod.). Žalovaný v rade 1/ má za dôvodné podozrenie, že žalobca pri podávaní sťažností, trestných oznámení, žalôb nekoná na základe objektívneho vyhodnotenia obklopujúcej ho reality, ale koná pod vplyvom neovládaného vnútorného nutkania čo znamená, že v tejto sfére osobnosti svoje konanie neovláda. Vzhľadom k tomu, že súd má poznatky o počte, obsahu a 100% bezdôvodnosti podania žalobcu voči sudcom Okresného súdu Lučenec je na mieste z úradnej povinnosti začať konať o obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom žalobcu v oblasti jeho styku s úradnými osobami. Zatiaľ nie je známe žalovanému v rade1/, či k podaniu žaloby došlo na to spôsobilou osobou a či ide o riadne súdne konanie s účastníkmi konania. Pokiaľ by súdom ustanovený opatrovník žalobcu trval na jeho podaní ako žaloby k veci udáva nasledovné: Ako súkromná fyzická osoba nikdy neprišiel do styku so žalobcom, preto medzi nimi nemohli vzniknúť súkromnoprávne vzťahy, a to ani občianskoprávne, rodinnoprávne, pracovnoprávne, obchodnoprávne, pri ktorých by bola daná právomoc súdu na konanie a rozhodnutie. Pokiaľ nedôjde k zastaveniu konania žalovaný v rade 1/ žalobu navrhuje zamietnuť. Zároveň požiadal súd, aby konal a rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní. (č.l. 71-72 spisu)
9.Na predmetné vyjadrenie žalovaného v rade 1/ reflektoval žalobca svojim písomným podaním označeným ako „Vyjadrenie k stanovisku žalovaného“ doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2019. Žalovaný v rade 1/ je podľa názoru žalobcu praotcom všetkých žalôb podaných na súd v Lučenci. Tento slovútny sudca vyniesol niekoľko rozsudkov proti žalobcovi na prvom pojednávaní v jeho neprítomnosti, čo malo za následok celú sériu žalôb a trestných oznámení. Iba finančná škoda z rozhodnutí žalovaného v rade 1/ presahuje 150.000,- Eur, nehovoriac o nemajetkovej ujme, nezákonná väzba žalobcu, niekoľkoročné blokovanie celého majetku a z toho plynúce verejné na cti utŕhanie. Pre ilustráciu uviedol iba 3 najkurióznejšie rozsudky. V roku 2002 mal sudca pridelené dve veci. Žaloba žalobcovej exmanželky o BSM č.k. XC/XXX/XX a žaloba R. L. na vrátenie pôžičky 60.000,- Sk č.k. XC/XXX/XX. V oboch veciach išlo o žalobu proti žalobcovi. Žalovaný v rade 1/ vyniesol rozsudky v prospech oboch žalôb na základe vzájomných svedectiev žalobcov v predmetných sporoch, tzn. exmanželka dosvedčila L. a L. exmanželke. Žalovaný v rade 1/ tento postup žalobcov ani nezaregistroval, čo dokazuje jeho slaboduchosť. Čo sa týka škody z BSM, tá nie je podstatná nakoľko majú spoločné deti. Vo veci sp.zn. XC/XXX/XX žalovaný v rade 1/ vyniesol rozsudok v neprítomnosti žalovaného, bez jeho jediného výsluchu, len na základe svedectva jeho exmanželky. Iba z tohto rozsudku mu vznikla priama škoda vo výške 120.000,-Eur bez príslušenstva. V žalobe sp.zn. XC/XXX/ XXXX vyniesol rozsudok proti žalobcovi bez vytýčenia pojednávania a v aktuálnej veci to bolo tiež ako cez „kopirák“, t.j. rozsudok vynesený v jeho neprítomnosti na prvom pojednávaní, bez jediného výsluchu. Aby nebol nespravodlivý, druhým spúšťačom žalôb a trestných podaní bol trestný rozkaz sudcu J. za ublíženie na zdraví. To, že bol žalobca trestne odsúdený zistil iba náhodou pri žiadosti o výpis z registra trestov. Najväčším šokom bolo, že v spise bola vymenená výpoveď obvineného s jeho podpisom. Generálny prokurátor zrušil obvinenia v celom rozsahu a nové šetrenie prišlo o všetky falošné dôkazy. Takže žalovaný v rade 1/ a sudca J. boli pôvodcami žalôb a trestných oznámení. Aj súčasná situácia v súdnictve a na prokuratúre potvrdzuje ako ťažko sa bojuje proti justičnej štátnej mafii. Žalobca konštatuje, že pre pracovné povinnosti v zahraničí nevenoval dostatočnú pozornosť uvedeným veciam, ktoré prerástli do obludných rozmerov. Žalobca týmto vyzýva súd, aby mu doručil originál stanoviska žalovaného v rade 1/ s jeho originálnym podpisom. Žalovaný v rade 1/ rozhodol v sp.zn. XC/XX/XXXX v neprítomnosti žalobcu v prospech žalobcu VSE, a.s. na prvom pojednávaní, bez jediného výsluchu, bez preukázania právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný zašiel ešte ďalej keď obvinil žalovaného z nezákonného odberu elektriny. Zhrnutie merita veci:
- žalobca podal v roku 2006, keď jeho klient U. L. zomrel v r. XXXX premlčaný nárok,
- žalobca vedel, že U. L. zomrel, dôkaz písomné vyjadrenie Y. L. v spise, že osobne bol u žalobcu oznámiť jeho smrť, takisto to urobil aj žalovaný,
- zákon o dedení neumožňuje zahrnúť zmluvné nástupníctvo, na žalovaného neprešiel automatický zmluvný záväzok U. L.,
- vedomosť žalobcu o smrti klienta mu umožňovalo uplatniť nedoplatok v rámci dedičského konania a nie žalobou proti dedičovi,
- žalobca postupoval nezákonne pri získaní dôkazu o pohľadávke, pracovný príkaz,
- žalobca vo veci XC/XX/XXXX dôkazovo nepreukázal právny vzťah so žalovaným. Po smrti U. L. dom ostal neobývaný, pričom žalovaný býval stovky kilometrov ďaleko,
- žalovaný po vynesení rozsudku z 23.10.2006 uhradil nedoplatok, no žalobca naďalej pokračoval aj v exekučnom konaním viď. vyúčtovanie exekúcie. Týmto sa škoda navýšila o ďalších 200,-Eur. Žalovaný v rade 1/ svoju odbornú právnu impotenciu nahrádzal zneužívaním právomoci sudcu pri vydávaní rozsudkov. Boj za spravodlivosť zo strany žalobcu označil ako duševnú poruchu s neskrývanou snahou pripraviť žalobcu o svojprávnosť. Je to podľa názoru žalobcu arogancia, ktorá sa už prejavila pri rôznych pokutách, viď. V.. Žalobca pozná také príslovie, že bič plieska na konci. Žiada vyhlásiť rozsudok z 23.10.2006 za nezákonné rozhodnutie s majetkovou ujmou presahujúcou trestnoprávnu sadzbu. Žiada súd priložiť spis XC/XX/XXXX ako dôkaz v tejto veci. (č.l. 78)
10.Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2020 spresnil žalobu z 03.12.2017 a to tak, že v sporovom konaní o náhradu škody proti žalovanému ju kvázi zobral späť, hoci z ďalšieho obsahu tohto písomného podania vyplýva eklatantne opak. Žalobca spresnil právne posúdenie veci a navrhol vyhlásiť právoplatný rozsudok zo dňa 08.10.2008 vo veci č.k. XC/XX/XXXX za nezákonné rozhodnutie. Doplnil ako žalovaného Slovenskú republiku, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom: Župné námestie 13, 813 11 Bratislava. Predmetné písomné podanie žalobca odôvodnil tým, že v rámci exekučného konania Ex XXX/ XXXX exekučného titulu č.k. XC/XX/XXXX požiadal ministerstvo spravodlivosti návrhom z 25.11.2008 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za exekučnú pohľadávku exekútora F.. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa v lehote 6 mesiacov ani ku dnešnému dňu nevyjadrilo. Týmto je splnená základná podmienka na súdne konanie. Žalovaná škoda bola spôsobená v roku 2017. Žalobca zároveň ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 02.03.2020 vzhľadom k uvedenému a k jeho pracovným povinnostiam v zahraničí. Žalobca mení žalobný petit, aby po vykonanom dokazovaní vo veci vyniesol súd tento rozsudok: Rozsudok vo veci XC/XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 žalovaného v rade 1/ je nezákonné rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutia spôsobil žalovaný v rade 1/, keď nezamietol tento žalobný návrh na premlčanú pohľadávku, zlú identifikáciu žalovaného a dôkazovú núdzu žalobcu vo veci preukázania škody. Zároveň navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu celej škody aj s príslušenstvom a trovami konania. (č.l. 91 spisu)
11.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 02.03.2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia opravil a doplnil podanie zo dňa 28.02.2020, doručené súdu dňa 02.03.2020 a to tak, že uvedie, či trvá na späťvzatí žaloby o náhradu škody proti pôvodnému žalovanému v rade 1 a aby odstránil rozpor v tvrdení žalobcu spočívajúci v tom, že doplnil ako žalovanú stranu Slovenskú republiku, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, no v žalobnom petite aj naďalej označuje za žalovaného len žalovaného v rade 1/ ako povinného, a či žaluje len Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR alebo aj pôvodného žalovaného. (č.l. 93-94 spisu)
12.Žalobca svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2020 označeným ako „Doplnenie v zmysle výzvy z 02.03.2020“ uviedol, že v pôvodnej žalobe berie späť časť týkajúcu sa žalovaného v rade 1/, ktorou požadoval náhradu škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom. Navrhuje, aby škodu mu nahradil žalovaný v rade 2/ v sume 373,74 Eur s príslušenstvom, t.j. Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalej navrhol, aby žalovaný v rade 1/ sa vyjadril k nasledujúcim bodom žaloby: 1.) Prečo akceptoval žalobcu ako účastníka súdneho konania vo veci XC/XX/XXXX, ak nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom VSE, a.s.? VSE, a.s. bola v právnom vzťahu s nebohým U.om L.om. 2.) Prečo prijal žalobu na premlčanú pohľadávku v konaní Okresného súdu Lučenec č.k. XC/XX/XXXX? 3.) Prečo akceptoval dôkaz - stav elektromeru, ak nebol nikým potvrdený - buď svedectvom alebo fotografiou stavu elektromeru. Žalobca dúfal, že žalovaný v 1./ rade sa konečne vyjadrí k meritu žaloby a nebude nahrádzať svoju odbornú impotenciu osočovaním žalobcu, návrhom na vyhlásenie žalobcu za nesvojprávneho a rôzne iné primitívne urážky žalobcu.
4.) Žalobca žiada, aby žalovaný v rade 2/ sa vyjadril, či žalovaný v rade 1/ porušil procesné právo, resp. či dodržal zákonný postup pri prijatí žaloby, resp. pri vyhodnotení dôkazov a konečnom rozhodnutí vo veci vedenej na Okresnom súde v Lučenci č.k. XC/XX/XXXX. 5.) Žalobca žiada súd, aby vyzval exekučného sudcu JUDr. C. v exekučnom konaní XXEr/XXX/XXXX na písomné vyjadrenie, ktoré objasní, či nárok žalobcu na príslušenstvo je opodstatnený, a to aby odpovedal na: a.) Bolo súdom schválené nástupníctvo pre Intrum Justitia Slovakia s.r.o. po oprávnenom VSE, a.s. z Rozsudku z 23.10.2006 vo veci XC/XX/XXXX?
- pokiaľ je známe žalobcovi, slovenské právo nepozná právnu normu, ktorá by umožňovala obchodovať s rozsudkami čo sa stalo v tomto prípade. Oprávnený VSE, a.s. mohol postúpiť pohľadávku z rozsudku cez rozhodnutie súdu. Navyše oprávnený VSE, a.s. predal uhradenú istinu z exekučného titulu XC/XX/ XXXX čo potvrdil aj exekučný súd keď vyhovel exekučnej námietke žalobcu. b.) Prečo exekučný súd v uznesení o exekučných námietkach zo dňa 28.11.2008 schválil finančné výdavky, ktoré neboli schválené spolu s exekučným titulom v rozsudku?
- exekučný súd vyhovel povinnému (žalobcovi) v námietkach proti istine a trovám exekučného konania, no nadštandardné trovy, ktoré neboli zahrnuté v rozsudku, si vyčíslil exekútor nad rámec exekučných trov a oprávnený následník „Intrum“ výdavky s spojené s kúpou rozsudku, neboli v predmetnom uznesení odmietnuté. Ide o položky predbežné hotové výdavky - 197,50 Eur, trovy právneho zastúpenia pri exekúcií - 52,26 Eur, trov oprávneného pri exekúcií - 24,50 Eur, atď. Treba špecifikovať uvedené nadštandardné výdavky, ktoré neboli zahrnuté v trovách exekučného konania, podľa ktorej právnej normy boli uplatnené. Žalobca vyčísli príslušenstvo po vyjadreniach žalovaných. Žalobca navrhol aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný v rade 1/ vydal nezákonné rozhodnutie zo dňa 23.10.2006 vo veci XC/XX/XXXX. Žalovaný v rade 2/ uhradí škodu 373,74 Eur s príslušenstvom a s úrokom z omeškania 14,75 % ročne z 373,74 Eur od 31.08.2017 a trovy konania. (č.l. 98 spisu)
13.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XXX zo dňa 25.05.2020 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaného, a to Slovenská republika, zast.: Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, ktorý bude vystupovať v pozícii žalovaného v rade 2/. (č.l. 105)
14.Žalovaný v rade 2/ svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2020 uviedol nasledovné: Žalobca sa žalobou o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle jej neskorších doplnení domáha podľa § 3 až § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zák. č. 514/2003 Z.z.“) určenia, že žalovaný v rade 1/ vydal Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XXX/XXXX-XX (ďalej len „namietané rozhodnutie“) ako nezákonné rozhodnutie a od žalovaného v rade 2/ sa domáha náhrady škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017, ako aj trov konania. Žalobcom namietané rozhodnutie, právoplatné dňa 27.12.2006 a vykonateľné dňa 02.01.2007 bolo exekučným titulom v exekúcii Ex XXX/XXXX vykonávanej JUDr. R. F., súdnym exekútorom, so sídlom exekútorského úradu Ul. V.. W. X v Y.. I. Nesplnenie procesných podmienok Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa § 161 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. na súde je v zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne podľa § 4 a § 11 zákona na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Až v prípade, že príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žalobca vo svojom spresnení návrhu zo dňa 28.02.2020 uviedol, že „požiadal MS SR návrhom z 25.11.2017 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za exekučnú pohľadávku exekútora F.. MS SR sa v lehote 6 mesiacoch ani k dnešnému dňu nevyjadrilo.“ Týmto žalovaný v 2/ rade oznamuje súdu, že touto žalobou uplatnený nárok na náhradu škody nebol predmetom predbežného prerokovania v zmysle § 15 Zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný konať vo veci v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. neeviduje doručenie žiadneho podania žalobcu, ktorým by sa tento domáhal predbežného prerokovania nároku uplatneného v žalobe. Na základe uvedeného je žalovaný v rade 2/ toho názoru, že v konaní nemožno pokračovať, nakoľko nie je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku stanovená v § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. II. K žalobnému návrhu na určenie nezákonnosti rozhodnutia Žalobou v civilnom sporovom konaní možno v zmysle ustanovenia § 137 CSP požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným domáha po prvé vyhlásenia namietaného rozhodnutia za nezákonné a po druhé uloženia povinnosti žalovanému v rade 2/ nahradiť žalobcovi škodu vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017, ako aj trov konania. S poukazom na obsah ustanovenia § 137 CSP je tak zrejmé, že prvým žalobným nárokom žalobca žiada o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP - nezákonnosti namietaného rozhodnutia. Právna úprava síce v § 137 písm. d) CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, avšak len za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä hmotného práva. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potom potrebné považovať za vadný a procesne nespôsobilý, s následkom zamietnutia žaloby. Žalobca vo svojich podaniach nepoukázal na existenciu žiadneho ustanovenia osobitného predpisu, ktoré by žalobcovi (alebo aj komukoľvek) umožňovalo žiadať súd rozhodnúť o určení právnej skutočnosti, ktorá je predmetom žalobou uplatňovaného nároku vymedzeného v prvom výroku petitu žaloby, resp. jej spresnení a doplnení a žalovaný v rade 2/ má za to, že takéto ustanovenie osobitného predpisu ani nemožno v právnom poriadku Slovenskej republiky identifikovať. Vzhľadom na uvedené je žalovaný v rade 2/ toho názoru, že súd by mal žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť už z dôvodu, že určenie petitom požadovanej právnej skutočnosti nemá oporu v hmotnom práve. K uvedenému žalovaný v rade 2/ doplňuje, že posúdenie otázky (ne)zákonnosti rozhodnutia súdu predstavuje nepochybne kľúčový a základný predpoklad pre rozhodnutie vo veciach nárokov zo zodpovednosti za škodu podľa Zák. č. 514/2003 Z.z., avšak atribút „nezákonnosti“ konkrétneho rozhodnutia nezávisí od vyhlásenia nezákonnosti tohto rozhodnutia súdom v konaní podľa Zák. č. 514/2003 Z.z., ale od objektívnych kritérií stanovených v § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z., pričom posúdenie, či konkrétne žalobou namietané rozhodnutie spĺňa predpoklady nezákonného rozhodnutia zakladajúceho zodpovednosť za škodu (k čomu sa žalovaný v rade 2/ v súvislosti so žalobcom namietaným rozhodnutím vyjadrí v ďalšej časti tohto vyjadrenia), má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či podľa uvedeného zákona právo na náhradu škody vzniká alebo nie. Určenie tejto skutočnosti samostatným výrokom je tak v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti civilného sporového konania. III. Námietka premlčania
Žalovaný v rade 2/ vo vzťahu k žalobcom uplatnenému peňažnému plneniu ako náhrade škody vznáša námietku premlčania, nakoľko zo žalobného návrhu vrátane jeho spresnení a doplnení je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená v dôsledku ním namietaného rozhodnutia, pričom v tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na § 19 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Žalovaný v rade 2/ na upresnenie uvádza, že nakoľko nedisponuje informáciou o tom, kedy bolo namietané rozhodnutie doručené (oznámené) žalobcovi v texte pracuje s dátumom nadobudnutia právoplatnosti namietaného rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že žalobcom namietané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2006, podľa § 19 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená namietaným rozhodnutím, uplynula najneskôr dňa 27.12.2016, pričom žalobca podal svoju žalobu osobne na Okresnom súde Lučenec dňa 04.12.2017 a voči žalovanému v rade 2/ až dňa 02.03.2020, teda celkom zjavne po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. V súlade so zásadou hospodárnosti konania by mala byť otázka premlčania vyriešená prednostne, aby sa predišlo prípadnému zbytočnému vykonávaniu dokazovania o vzniku nároku, ktorý je nepochybne premlčaný. Poukázal pri tom na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. Sc 2/83 (R 29/1983) zo dňa 26.04.1983 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2005, sp.zn. 3 Cdo 145/2004. IV. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. Zák. č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Okrem uvedeného tieto podmienky musia byť v súdnom konaní náležite preukázané, nakoľko len pravdepodobný záver o ich splnení, príp. splnení len niektorej z nich je nepostačujúci. Požiadavka na kumulatívne splnenie podmienok vzniku zodpovednosti štátu vedie k tomu, že ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nároku na náhradu škody nemožno vyhovieť bez ohľadu na to, že sú splnené podmienky ostatné. Tu je nutné zdôrazniť, že práve žalobca v konaní o nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. nesie dôkazné bremeno, teda je povinný preukázať všetky skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, t.j. preukázať splnenie zákonných podmienok vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako aj dôvodnosť požadovanej výšky náhrady. 1) nezákonné rozhodnutie Žalobca si svoj nárok uplatňuje v zmysle § 3 až § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. a za nezákonné rozhodnutie, v zmysle týchto ustanovení považuje Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XXX/XXXX-XX. Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. S poukazom na citované ustanovenia Zák. č. 514/2003 Z.z. má žalovaný v rade 2/ za to, že žalobca nedisponuje nezákonným rozhodnutím, ktoré by zakladalo právo žalobcu na náhradu škody. V prvom rade namietané rozhodnutie, ktoré dňa 27.12.2006 nadobudlo právoplatnosť nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V druhom rade na priznanie práva na náhradu škody je okrem konštatovania nezákonnosti daného rozhodnutia nevyhnutné aj podanie riadnych opravných prostriedkov, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, obdobne ako pri ostatných svojich tvrdeniach, splnenie tejto zákonom predpokladanej podmienky pre vznik práva na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. S ohľadom na uvedené žalovaný v rade 2 zastáva názor, že vo veci žalobcu nebola preukázaná samotná existencia nezákonného rozhodnutia, ktorá by zakladala zodpovednosť
žalovaného za prípadne vzniknutú škodu, ani splnenie zákonných podmienok na priznanie práva na náhradu škody. 2.1) skutočná škoda Žalobca v predloženej žalobe uplatňuje nárok na náhradu škody v celkovej výške 373,74 Eur s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017 a trov konania. Žalovanému v rade 2/ nie je ale z podaní žalobcu zrejmé, z čoho táto suma pozostáva a ako sa k nej žalobca dopracoval. Žalobcom požadovaná suma 373,74 Eur nezodpovedá ani povinnosti na úhradu uloženej žalobcovi v zmysle ním namietaného rozhodnutia, ani plneniu požadovanému od žalobcu podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 18.09.2008, č.k. Ex XXX/XXXX-9, prípadne plneniu podľa konečného vyúčtovania exekučného konania zo dňa 31.10.2018, č.k. Ex XXX/XXXX-39, ako ani ich súčtu. Bez toho, aby žalobca konkretizoval spôsob, akým určil ním požadovaný rozsah náhrady škody nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť k tomu, či škoda na majetku žalobcu skutočne vznikla a už vôbec nie k rozsahu požadovanej náhrady, teda súhrnne k dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska naplnenia druhého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - samotného vzniku škody. Vzhľadom na neurčitosť určenia výšky škody sa žalovaný v rade 2/ až do odstránenia tohto nedostatku môže iba všeobecne vyjadriť ku škode ako takej. Škodou je potrebné rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetku žalobcu v dôsledku škodovej udalosti. Vznik škody je jednou zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Táto škoda musí byť určená a predovšetkým, dôkazné bremeno o jej existencii a výške zaťažuje žalobcu. 2.2) príslušenstvo V zmysle žalobcovho doplnenia žaloby zo dňa 06.04.2020 sa žalobca okrem zaplatenia sumy 373,74 Eur domáha aj príslušenstva k tejto istine. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z podaní žalobcu nie je zrejmé čo má predstavovať príslušenstvo ním požadovanej náhrady škody, rovnako absentuje výška tohto príslušenstva alebo spôsob jeho určenia, a preto k tomuto návrhu nie je možné zo strany žalovaného v rade 2/ sa relevantne vyjadriť a súčasne takémuto návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. 2.3) úroky z omeškania Žalobca vo svojom žalobnom návrhu požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca si náhradu škody voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR uplatnil prvýkrát podaním zo dňa 28.02.2020, prijatým na súde dňa 02.03.2020, ktoré bolo žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a jej doplneniam, doručené dňa 26.05.2020. Až tento deň je tak v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka možné považovať za deň, kedy žalobca požiadal žalovaného v rade 2/ o plnenie (žalovaný v rade 2/ tu zdôrazňuje svoju už vyššie uvádzanú námietku, že neeviduje prijatie podania žalobcu, ktorým by sa od žalovaného v rade 2/ ako orgánu príslušného konať v mene žalovaného v rade 2/ domáhal nároku uplatneného žalobou v tomto konaní), a až deň nasledujúci, teda 27.05.2020 možno považovať za deň, kedy sa žalovaný v rade 2/ mohol (teoreticky) dostať do omeškania s týmto plnením. Aj v prípade, že by žalobca preukázal podanie ním deklarovanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovaného dňa 25.11.2017, od tohto dňa plynula v zmysle § 16 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z. lehota šiestich mesiacov na prerokovanie a prípadné uspokojenie nároku a žalovaný v rade 2/ sa tak mohol do prípadného omeškania dostať až v deň nasledujúci po dni uplynutia zákonnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody, teda k 26.05.2018. Rovnaký postoj zaujala k tejto problematike judikatúra Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí č.k.: 25 CDO 2060/2001: („Z této úpravy je zřejmé, že stát je povinen nahradit škodu nejpozději do šesti měsíců ode dne, kdy poškozený nárok řádně uplatnil postupem podle § 14 zákona č. 82/1998 Sb. Teprve marným uplynutím této lhůty, nikoliv uplynutím lhůty stanovené poškozeným při uplatnění nároku, ocitá se stát jako dlužník z odpovědnostního závazkového právního vztahu (§ 489 Občianskeho zákonníka) v prodlení a teprve ode dne následujícího po uplynutí lhůty jej stíhá povinnost zaplatit poškozenému též úrok z prodlení“). Rozhodne však za deň, od ktorého by mohli byť počítané prípadné úroky z omeškania žalovanému v rade 2/ nemožno považovať žalobcom uvádzaný 31.08.2017, pričom
je potrebné poukázať i na to, že žalobca v žalobe ani v jej doplneniach žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by ako prvý deň omeškania mal byť posudzovaný práve tento deň. Sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a od 01.01.2017 predstavuje ročný úrok vo výške 5,00 %, preto aj výška žalobcom požadovaných úrokov z omeškania je limitovaná uvedenou hodnotu. 3) príčinná súvislosť Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je zákonom vyžadované kumulatívne naplnenie viacerých predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Kauzálny nexus medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav vyvoláva druhý jav. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou a akou skutočnosťou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri jej zisťovaní treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolností. Žalovaný v rade 2/ má za to, že z tvrdení žalobcu nie je možné ustáliť príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a žalobcom tvrdenými následkami v podobe škody na strane žalobcu. Takéto konštatovanie je nevyhnutné najmä v dôsledku, ako už bolo vyššie uvedené, absencie nezákonného rozhodnutia. Z podaní žalobcu vyplýva, že popri škode, ktorú má predstavovať plnenie, na ktoré bol žalobca zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XXX/XXXX-XX sa žalobca domáha aj úhrady nákladov súvisiacich s exekúciou Ex XXX/XXXX, v ktorej bolo toto plnenie od žalobcu vymáhané. Žalovaný v rade 2/ sa preto z opatrnosti vyjadrí aj k tomuto čiastkovému nároku žalobcu. Je zrejmé, že žalobca si bol vedomý existencie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z právoplatného súdneho rozhodnutia, namietaného rozhodnutia, ktoré bolo pri dobrovoľnom nesplnení si tejto povinnosti vymáhateľné v exekučnom konaní. Napriek tomu žalobca nepostupoval tak, aby spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia odvrátil možnosť vzniku škody, a preto je podľa názoru žalovaného v rade 2/ na mieste aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. V zmysle vyššie uvedeného si vznik nákladov súvisiacich s exekúciou Ex XXX/XXXX spôsobil žalobca sám, pretože konaním žalobcu, a to tak rozhodnutím nepodať opravný prostriedok voči namietanému rozhodnutiu ako aj dobrovoľným nesplnením povinnosti uloženej mu právoplatným súdnym rozhodnutím zapríčinil žalobca začatie exekučného konania voči svojej osobe. Náklady súvisiace s exekúciou uplatnené žalobcom vznikli konaním, resp. nekonaním žalobcu, a preto ich nemožno logicky ani vecne spájať s namietaným rozhodnutím, teda tieto nie sú v priamej príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím. Na základe uvedeného má žalovaný v rade 2/ za to, že v prejednávanom prípade nie je daná ani ostatná podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného v rade 2/ za škodu a nie je daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným rozhodnutím a tvrdenými následkami - škodou. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti má žalovaný v rade 2/ za to, že žaloba v časti určenia petitom požadovaných právnych skutočností nemá oporu v hmotnom práve a v časti o zaplatenie náhrady škody nie sú splnené procesné podmienky na pokračovanie v konaní z dôvodu absencie predbežného prerokovania žalobcom uplatneného nároku podľa Zák. č. 514/2003 Z.z., žalobcom uplatnený nárok je premlčaný a žalobca taktiež ani nesplnil podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. keďže nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal samotný vznik škody, ako ani príčinnú
súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a prípadnou ním utrpenou škodou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný v rade 2/ návrh žalobcu za neodôvodnený a žiada súd o jeho zamietnutie v celom rozsahu. (č.l. 114-117 spisu)
15.K doplneniu v zmysle výzvy z 02.03.2020 žalobca uvádza, že celé vyjadrenie žalovaného v rade 2/ sa odvoláva na Civilný sporový poriadok, pritom merito veci vzniklo v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jeho názoru celé vyjadrenie sú iba procesné obštrukcie k meritu žaloby. Žalobca si uplatnil škodu u žalovaného v rade 2/ návrhom doručenom dňa 03.12.2017. Škodu spôsobil nezákonným spôsobom exekútor F. v tomto exekučnom titule. Pôvodný oprávnený VSE a.s. „predal“ Rozsudok vo veci č.k. XC/XX/XXXX tretej osobe Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá vystupovala v exekučnom konaní č. Ex XXX/XXXX ako oprávnená. Podľa žalobcu, postúpenie pohľadávky z rozsudku podlieha schváleniu súdu rozhodnutím o postupníctve, a preto v exekúcií vystupovala neoprávnená osoba. Slovenské právo nepozná podľa názoru žalobcu, tzv. predaj rozsudkov. Okrem uvedeného exekútor F. pri výkone exekúcie postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, keď exekúciu vykonal podľa novely Exekučného poriadku platnej od 01.04.2017 čím porušil prechodné ustanovenia, napr. § 243 h ods. 1. Návrh smeroval proti exekútorovi F.vi, ale okrem iného bol odôvodnený aj nezákonným postupom žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ oznámil žalobcovi listom z 11.12.2017, že vec postupuje komore exekútorov, no škodu nepriznala ani Slovenská komora exekútorov. Osobná skúsenosť s právnym zástupcom žalovaného v rade 2/ je taká, že na pojednávaní vo veci č.k. XC/X/XXXX poprel podanie návrhu a keď bola odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na pojednávaní predložená sudcovi, tak si zástupca žalovaného v rade 2/ vyžiadal nahliadnutie a nakoniec zistil, že pod odmietnutím návrhu je jeho podpis. Čo sa týka nezákonnosti rozhodnutia, ak posúdime návrh podľa CSP § 137 písm. d), je evidentné že ustanovením osobitného predpisu sú ustanovenia zákona č. 514/2003, ktoré umožňujú podať takýto návrh. Žiadna iná právna norma to neumožňuje. Žalovaný sa vo vyjadrení odvoláva na abstraktné ustanovenia osobitného predpisu, ktoré právna prax nepozná. K námietke premlčania žalobca poukazuje na splnenie 2. podmienky uplatnenia nároku, vznik skutočnej škody až v roku 2017. Žalobca nerozumie tejto námietke vzhľadom k času vzniku škody, kedy nedošlo k premlčaniu. Práve zákon č. 514/2003 umožňuje cez súd vyhlásiť rozsudok za nezákonné rozhodnutie, žiadna iná právna norma okrem veci spadajúcich pod Trestný zákon neumožňuje vyhlásiť rozsudok za nezákonný. Podľa žalovaného v rade 2/ je v súlade so zákonom, ak účastník sporu je pasívne legitimovaným na základe listu vlastníctva, ak súd prijal žalobu po 6 rokoch od vzniku merita veci, ak je kľúčový dôkaz iba nikým neoverenou kópiou nejakého pracovného výkazu s nečitateľným podpisom, ak súd vyniesol rozsudok na prvom pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, atď. Skutočná škoda podľa názoru žalobcu pozostáva zo žalovanej istiny, zrazenej sumy z dôchodku žalobcu, z úroku z omeškania, ktorý pozostáva z úroku ECB v roku 2017 a percentuálnych bodov stanovených pre Slovensko od vykonania zrážok z dôchodku a z príslušenstva, z nákladov spojených s týmto konaním žalovaným. Žalovaný v rade 2/ postupuje v štandardnej praxi, keď sa snaží zbaviť žaloby procesnými obštrukciami, pritom vôbec neprihliada na zákonnosť. Súd vo veci sp.zn. XC/XX/XXXX mal žalobu odmietnuť podľa názoru žalobcu. Za najzávažnejšie pochybenie je priznanie pasívnej legitimácie žalovanému na základe dedičského rozhodnutia, a to až po 6 rokoch od smrti jeho právneho predchodcu. Ďalej nasledovala dôkazová tieseň žalobcu a séria ďalších právnych pochybení sudcu aj exekútora. (č.l. 124 spisu)
16.Žalovaný v rade 2/ v rámci svojej dupliky, doručenej tunajšiemu súdu dňa 01.07.2020 poskytol nasledovné vyjadrenie: Žalobca sa žalobou o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle jej neskorších doplnení domáha podľa § 3 až § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určenia, že žalovaný v rade 1/ vydal rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XX/XXXX-48 (ďalej len „namietané rozhodnutie“) ako nezákonné rozhodnutie a od žalovaného v rade 2/ sa domáha náhrady škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017 ako aj trov konania. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe vyjadrila vyjadrením k žalobe o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 02.06.2020. I. Aplikácia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku Žalobca podal žalobu dňa 04.12.2017, pričom zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Podľa čl. 7 ods. 1 CSP, súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. Podľa § 473 CSP, zrušuje sa Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu dňa 04.12.2017 je nesporné, že na toto konanie sa aplikujú ustanovenia CSP,
nakoľko Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok bol v čase podania žaloby žalobcom zrušený a použitie príslušného procesného predpisu je viazané na dátum podania žaloby a nie na iné okolnosti. II. Nesplnenie procesných podmienok Žalovaný v rade 2/ v svojom vyjadrení k žalobe žalobcu namietal, že v konaní nemožno pokračovať, nakoľko nie je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku žalobcu na príslušnom orgáne. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2020 uviedol, že návrhom zo dňa 25.11.2017 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na čo žalovaný v rade 2/ reagoval vo svojom vyjadrení k žalobe spôsobom, že neeviduje doručenie žiadneho takéhoto podania zo strany žalobcu. Žalobca v bode 3 repliky uviedol, že si uplatnil škodu u žalovaného v rade 2/ návrhom zo dňa 03.12.2017. Vzhľadom na zmetočnosť žalobcových tvrdení a skutočnosť, že žalobca doposiaľ nepreukázal splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku stanovenú v § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z., má žalovaný v rade 2/ za to, že v tomto konaní nemožno pokračovať. III. Námietka premlčania Žalovaný v rade 2/ zotrváva na vznesenej námietke premlčania, nakoľko od nadobudnutia právoplatnosti dňa 27.12.2006 a vykonateľnosti dňa 02.01.2007 namietaného rozhodnutia do podania žaloby na súde ubehlo viac ako desať rokov. Podľa prvej vety § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Z Uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.11.2008, č.k. XXEr/XXX/XXXX-27 (ďalej len „Uznesenie OS LC“) navyše vyplýva, že žalobca dňa 01.10.2008 uhradil oprávnenému z exekúcie istinu vo výške 2.314,- Sk, t.j. 76,81 Eur a podal námietky proti exekúcii vedenej na vymoženie tejto pohľadávky a aj námietky proti trovám exekúcie. Uznesenie OS LC nadobudlo čo do námietok právoplatnosť dňa 16.12.2008, a preto najneskôr v tento deň sa žalobca dozvedel, že exekúcia sa voči nemu začala oprávnene a rovnako sa dozvedel výšku trov exekúcie po tom, ako bolo vyhovené žalobcovej námietke. Z vyššie uvedeného vyplýva, že o škode vo výške 76,81 Eur sa dozvedel najneskôr v deň jej úhrady dňa 01.10.2008, a teda tento nárok sa najneskôr dňa 01.10.2011 premlčal. O povinnosti uhradiť trovy exekúcie sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 16.12.2008, a preto mu dňa 16.12.2011 uplynula premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku. IV. K žalobnému návrhu na určenie nezákonnosti rozhodnutia Žalobca v bode 4 svojej repliky vyslovil názor, že Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje osobitný predpis, v zmysle ktorého je možné domáhať sa v zmysle § 137 CSP určenia právnej skutočnosti, v tomto prípade určenia nezákonnosti rozhodnutia, Rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XX/XXXX-48. Žalobca v bode 6 repliky vyslovil názor, že Zák. č. 514/2003 Z.z. umožňuje súdu vyhlásiť rozhodnutie súdu za nezákonné. Žalovaný v rade 2/ s uvedeným názorom žalobcu nesúhlasí a má za to, že žalobný návrh žalobcu, ktorý znie na určenie právnej skutočnosti nevyplýva zo Zák. č. 514/2003 Z.z., preto je takýto návrh vadný a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Jednou z podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z., je existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáha určenia právoplatného rozhodnutia za nezákonné, predstavuje vadu žaloby majúcu za následok odmietnutie žaloby, pretože Zák. č. 514/2003 Z.z. nepripúšťa podanie žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti tak, ako to predpokladá § 137 ods. 1 písm. d) CSP. Za nezákonné rozhodnutie podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. sa považuje rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom a súd prvej inštancie rozhodujúci o nároku žalobcu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z.z. v tomto konaní nie je príslušným orgánom na zrušenie alebo zmenu Rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XX/ XXXX-48. Žalovanému v rade 2/ boli súdom doručené podania žalobcu, konkrétne „Spresnenie návrhu z 03.12.2017“ zo dňa 28.02.2020 a „Doplnenie v zmysle Výzvy z 02.03.2020“ zo dňa 06.04.2020, z ktorých je možné usúdiť, že súd žalobcu opakovane vyzval na odstránenie vád podania v zmysle § 129 ods. 1 CSP, napriek tomu návrh žalobcu naďalej obsahuje vady. Žalovaný v rade 2/ má za to, že vady žalobného návrhu predstavujú taký nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, a preto by mal súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť. Žalobca v bode 6 repliky namieta priebeh konania, v ktorom bolo vydané namietané rozhodnutie. Zákon koncipuje zodpovednosť štátu za škodu tak, že predpokladá aktivitu samotného poškodeného v štádiu, kedy je ešte možné vzniku škody zabrániť alebo ju v maximálnej možnej miere eliminovať. Ak poškodený nerealizuje svoje práva,
ktorými vzniku škody môže zabrániť, postupuje tak v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (rozhodnutie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 69/2011-25 zo dňa 03.05.2011). Žalovaný v rade 2/ poukazuje na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. XC/XX/XXXX bolo dňa 04.10.2006 žalobcovi doručené predvolanie na pojednávanie dňa 23.10.2006, na ktoré sa žalobca ani nedostavil, ani si nezvolil zástupcu. Okrem toho, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca nedisponuje právoplatným rozhodnutím, ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, rovnako doteraz nepreukázal a vo svojej replike ani nepoprel nepodanie riadneho opravného prostriedku proti namietanému rozhodnutiu. Žalovaný v rade 2/ má za to, že podľa § 151 ods. 1 CSP sa tým tvrdenie žalovaného o nesplnení podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, neexistencia nezákonného rozhodnutia a nepodanie opravného prostriedku proti namietanému rozhodnutiu považuje medzi stranami sporu za nesporné. Žalobcovi tak nemožno priznať žiaden nárok na náhradu škody, ktorého vznik odvodzuje od rozhodnutia Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XX/XXXX-48. V. K výške uplatnenej škody Na námietku žalovaného v rade 2/ o neurčitosti určenia výšky škody, reagoval žalobca tak, že požaduje a) sumu zrazenú z dôchodku žalobcu, b) úrok z omeškania podľa ECB (v zmysle žaloby žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017), c) náklady spojené s týmto konaním. Po a) žalovaný v rade 2/ opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe požadoval ako náhradu škody sumu 373,74 Eur. V replike žalobca uviedol, že skutočná škoda pozostáva z istiny zrazenej sumy z dôchodku žalobcu. Z podaní žalobcu nie je možné ustáliť, čoho a v akej výške sa žalobca domáha, napr. termín „istina zrazenej sumy z dôchodku“ nie je žalovanému v rade 2/ zrozumiteľný. Po b) Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a od 01.01.2017 predstavuje ročný úrok vo výške 5,00 %. Ani v tomto prípade nie je žalovanému v rade 2/ zrejmé, či žalobca upravil výšku požadovaných úrokov v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo trvá na výške úrokov uplatnených v žalobe, resp. jej doplnenia zo dňa 06.04.2020. VII. Zhrnutie Žalovaný v rade 2/ považuje žalobcom uplatnený nárok za nezrozumiteľný a nejasný. Tieto nedostatky zabraňujú žalovanému v rade 2/ kvalifikovane sa vyjadriť k tomuto návrhu a uplatňovať príslušné prostriedky procesnej obrany. Z tohto dôvodu žalovaný naďalej popiera nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný v rade 2/ však považuje za nesporné, že zákon č. 514/2003 Z.z. nepredstavuje osobitný predpis, v zmysle ktorého je možné domáhať sa v zmysle § 137 CSP určenia právnej skutočnosti, v tomto prípade určenia nezákonnosti rozhodnutia. Pre tento neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky by mal súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť. Rovnako žalovaný v rade 2/ považuje všetky nároky žalobcu voči žalovanému v rade 2/ tak, ako ich označil alebo opísal za premlčané. (č.l. 132-134 spisu)
17.K predmetnému vyjadreniu žalovaného v rade 2/ doručil žalobca svoje stanovisko, v ktorom uviedol: Ad. I: Aplikácia CSP: Žalovaný sa domáha uplatnenia retroaktivity CSP z 160/2015. Skutok sa stal v čase platnosti OSP, a preto ho treba posudzovať podľa zákona platného v čase vzniku skutku. CSP neobsahuje ustanovenie na uplatnenie retroaktivity. Žalobca podal návrh v čase platnosti CSP, a preto súhlasí s tým, že konanie sa bude riadiť týmto zákonom ale merito sa musí posudzovať podľa zákona platného v čase jeho vzniku t.j, OSP. Ad. II: Nesplnenie procesných podmienok: „...doposiaľ nepreukázal splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku...“ Žalobca vo svojom návrhu na predbežné prerokovanie nároku spojil dve nezákonné rozhodnutia sudcu L.a a exekútora F.. Žalovaný jeho nárok odoslal SKE. A čo hovorí zákon? Ak v priebehu šiestich mesiacoch od podania nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nerozhodne vo veci návrhu, nárokovateľ má právo na uplatnenie svojho nároku žalobným návrhom na súde. Oznámenie o postúpení veci SKE nebolo rozhodnutie o nároku, takže žalobca splnil podmienku na podanie žalobného návrhu. Ad. III: Skutočná škoda vznikla až v roku 2017. Je slovenským štandardom, že ak exekútor nie je odkázaný na financie, exekúciu nechá vyzrieť cca. 9 rokov, aby mal väčší príjem. Navyše exekútor F., vykonal exekúciu porušením prechodných ustanovení novely Exekučného poriadku platnej od
01.04.2017, ktorá vyslovene zakazovala vykonávať exekúciu začatú pred týmto dátumom podľa tejto novely. Žalobca uhradil istinu pred začiatkom exekučného konania, exekučný súd vyhovel exekučnej námietke vo veci istiny ako aj exekučných trov. Žalobca nevedel, že exekútor dodatočne uplatní mimo trov exekúcie také výdavky ako predpokladané výdavky 5.000,- Sk, právne zastúpenie 1.500,- Sk, atď., ktoré dodatočne spôsobili škodu. Ad. IV: Právna kvalifikácia žaloby, nezákonnosť súdneho rozhodnutia. Podľa žaloby všeobecný súd vydal nezákonné rozhodnutie. Rozhodnutie súdu môže zrušiť iba súd, žiadny iný orgán verejnej moci to nemôže zmeniť. Žalovaný vo svojom vyjadrení ani raz nepreukázal, že ktorý orgán je viazaný to vykonať, vyhlásiť rozsudok za nezákonný. Cit. Časť podčiarknutého odseku na strane 2: „...nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy,...“, „...bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.“ Ak tento súd vyhlási rozsudok za nezákonné rozhodnutie, potom si žalobca uplatní náhradu škody. Vzhľadom k uvedenému zo strany žalovaného, žalobca žiada aby súd posudzoval merito jeho žaloby spolu s ustanoveniami zákona 514/2003, a to s § 3 ods. 1 písm. d) spolu s § 4 ods. 1 písm. a) ods.3. Žalobca má za to, že nezákonné rozhodnutie vzniklo z dôvodu nesprávneho úradného postupu sudcu L.a a tiež nesprávneho úradného postupu exekútora F.. Podľa § 243h ods. 1) Prechodné ustanovenia EP - exekučné konania pred 01.04.2017 musia byť ukončené podľa predpisov platných do 31.03.2017. Exekútor F. okrem toho, že uplatnil náklady v rozpore so zákonom, tak vykonal exekúciu podľa novely Exekučného poriadku. Uvedeným postupom odpadne potreba žalovaného na predloženie nezákonného rozhodnutia od bližšie nešpecifikovaného orgánu, ktorý by mal vyhlásiť predmetný rozsudok za nezákonný. Čo sa týka neúčasti žalobcu na prvom pojednávaní vo veci XC/XX/ XXXX, žalobca si nepamätá dôvod neúčasti, ale dvorný sudca žalobcu L. mal neštandardné praktiky, určoval 3-dňové, resp. 5-dňové doručovacie lehoty a dokonca zašiel až tak ďaleko, že žalobca zistil, že doručenka na jeho listovú zásielku bola vhodená po uplynutí lehoty na doručenie. Žalobca v tejto súvislosti podal trestné oznámenie ale OR PZ a OP LC ukončil, že skutok sa nestal. Žalobca navyše v tom čase pracoval vo U. F.. Zároveň priznáva žalobca, že predmetné súdne konanie podcenil lebo žalobná pohľadávka bola premlčaná, nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s pôvodným žalobcom - žalobca nepredpokladal prijatie žaloby. K exekúcií poznamenáva, že pôvodný oprávnený VSE a.s. predal rozsudok tretej osobe, ktorá vystupovala v exekúcií ako oprávnená osoba. Postúpenie rozsudku neschválil exekučný súd. Na Slovensku sa nedajú rozsudky predávať ako napr. fakturačné pohľadávky. Ad. V: Výška škody: Je pravdou, že bol problém sa dopracovať ku skutočnej škode. Iná suma bola blokovaná na dôchodku, iná zrazená, iná vyúčtovaná a iná skutočná, vraj dodatočne upravená. Úrok sa odvíja od ECB kvôli euru. SNB nestanovuje základnú úrokovú sadzbu. Ad.VI: Žalobca z vyjadrenia nevie zistiť čo bolo obsahom tohto bodu. Ad. VII: Zhrnutie Žalobca má za to, že žalovaný Ministerstvo spravodlivosti SR nemá záujem o spravodlivosť. Žalovaný nekonkretizoval v čom je nárok nezrozumiteľný a nejasný. Táto argumentácia nastupuje, keď sú už vyčerpané relevantné argumenty. Žalovaný ani v jednom bode konkrétne nepoukázal na právnu normu alebo orgán, ktorý by mal vyhlásiť rozsudok za nezákonné rozhodnutie. Merito žaloby nie je premlčané. Exekučný titul vo veci č.k. XC/XX/XXXX bol uhradený pred vynesením rozsudku. Škoda vznikla až v exekučnom konaní Ex XXX/XXXX exekútora F. ako dôsledok nezákonného rozhodnutia. Ak súd v tejto veci vyhovie žalovanému tak žalobca podá návrh na premenovanie ministerstva na Ministerstvo nespravodlivosti SR. (č.l. 138 spisu)
18.Súd vytýčil pojednávanie na deň 24.05.2021, na základe čoho žalobca žiadal odročiť pojednávanie vytýčené na tento deň z dôvodu, že mu zdravotná poisťovňa schválila liečebný poukaz po operačnom zákroku až na mesiac máj 2021 vzhľadom k pandémii. Ak nenastúpi na liečebný pobyt, poukaz exspiruje a doplnková liečba už nebude aktuálna. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal o odročenie pojednávania na iný termín, a to v mesiaci jún 2021. (č.l. 186)
19.Súd žalobcu na základe uvedeného vyzval, aby v lehote 10 dní doručil kópiu poukazu, resp. potvrdenia, na základe ktorého žiada odročiť pojednávanie vytýčené na deň 24.05.2021 z dôvodu, že ak nepreukáže ním uplatnený dôvod na odročenie pojednávania, súd pojednávanie neodročí. (č.l. 188 spisu)
20.Na predmetné sa prostredníctvom mailu vyjadril žalobca, v ktorom kategoricky nesúhlasil so zverejnením fotokópie osobných informácií, ktoré sú súčasťou poukazu v súdnom spise, ktoré
nadôvažok nesúvisia s meritom veci. Predmetný poukaz predloží k nahliadnutiu predsedajúcemu sudcovi až na pojednávaní. Navyše žalobca poukázal na opätovné predĺženie núdzového stavu aj na mesiac máj. (č.l. 198)
21.Súd dal na základe tohto obratom prostredníctvom mailu na vedomie žalobcovi, že nepreukázaním dôvodu odročenia pojednávania ním uvedeného, súd pojednávanie vytýčené na deň 24.05.2021 odročovať nebude. Čo sa týka núdzového stavu, súd konštatoval a poukázal na tú skutočnosť, že zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nebola predlžená účinnosť Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu zo dňa 22.01.2021. (č.l. 192)
22.Na pojednávaní konanom dňa 24.05.2021 bol prítomný len splnomocnený zástupca žalovaného v rade 2/, súd teda pojednával v súlade s dikciou § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ zotrval v plnom rozsahu na svojich písomných podaniach a navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.
23.Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoZzŠ“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
24.Podľa § 2 ZoZzŠ, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (písm. a/), orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci (písm. b/).
25.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
26.Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
27.Podľa § 6 ods. 1 , ods. 2, ods. 4 ZoZzŠ, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
28.Podľa § 9 ods. 1 ZoZzŠ, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
29.Podľa § 15 ods. 1 ZoZzŠ, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
30.Podľa § 16 ods. 4 ZoZzŠ, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
31.Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
32.Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 373,74 Eur, ktorú si žalobca pôvodne uplatnil len proti žalovanému v rade 1/ a až následne písomným podaním zo dňa 06.04.2020 aj proti žalovanému v rade 2/. (č.l. 98 spisu)
33.Na to, aby sa niekto stal stranou v spore nie je potrebné, aby bol subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v spore ide, resp. z ktorého vyplývajú nároky uplatnené v spore. Žalobcom sa stáva ten, kto podá žalobu a žalovaným ten, voči komu žalobca žalobu podal (voči komu žaloba smeruje). Avšak úspešnosť žalobcu je závislá od toho, či je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého si vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Práve pojem „vecná legitimácia“ označuje v občianskom práve procesnom stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu je subjektom práva a druhá (opačná) strana sporu je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Nedostatok vecnej legitimácie či už na strane žalobcu alebo ním označeného žalovaného, a samozrejme aj v prípade, ak tento nie je daný je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť subjektom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či takýmto subjektom objektívne je alebo nie je.
34.V danom prípade žalobca, ktorý sa cítil byť poškodeným rozhodovaním a postupom žalovaného v rade 1/ ako zákonného sudcu v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec sp. zn. XC/XX/XXXX, v ktorom konaní terajší žalobca vystupoval ako žalovaný, si uplatnil v tomto konaní nároky na náhradu škody tvrdiac, že tieto mali vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v rade 1/ ako zákonného sudcu v uvedenej veci, pričom za žalovaného v rade 1/ v žalobe a ostatných písomných podaniach označil priamo konajúceho sudcu, hoci podľa hmotného práva subjektom hmotnoprávnej povinnosti - zodpovedným za škodu, ak by táto žalobcovi skutočne v nejakom rozsahu vznikla, je vždy štát. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného v rade 1/ je potom dôvodom, pre ktorý súd túto žalobu musel voči žalovanému v rade 1/ zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné skúmať voči žalovanému v rade 1/, či sú splnené ďalšie predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za jednotlivé žalobcom uplatnené dielčie nároky na jej náhradu (akými sú vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a či vôbec k nejakému nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu skutočne došlo), keďže voči žalovanému v rade 1/ chýba základný predpoklad, a to ich uplatnenie voči škodcovi - subjektu, ktorý podľa hmotného práva zodpovedá za vzniknutú škodu. Súd doplňuje, že žalobca síce vo svojom písomnom podaní označenom ako „Doplnenie v zmysle výzvy z 02.03.2020“ v texte vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa náhrady škody voči žalovanému v rade 1/ v sume 373,74 Eur, navrhovaným petitom rozsudku voči žalovanému v rade 1/ sa napriek tomu domáhal rozsudku, ktorým súd mal rozhodnúť, že tento vydal nezákonné rozhodnutie zo dňa 23.10.2006 vo veci
č.k. XC/XX/XXXX. Súd teda vychádzal z obsahovej stránky písomného podania žalobcu, na základe čoho žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a nie zastavil. (č.l. 98 spisu)
35.Na základe uvedeného zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne: Žalobca sa po úprave po zmene petitu domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 373,74 Eur s príslušenstvom voči žalovanému v rade 2/. Podľa § 3 ods. 1 ZoZzŠ zodpovedá štát podľa podmienok ustanovených samotným zákonom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jej nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutia verejnej moci, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou, v danom prípade existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného v rade 2/ za škodu t.j. aj existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom a škodou musí preukázať žalobca. Podľa žalobcom tvrdených skutočností škoda žalobcovi vo výške 373,74 Eur s prísl. mala vzniknúť v konaní č. XC/XX/XXXX, v ktorom zákonným sudcom bol žalovaný v rade 1/, a v ktorom žalobca vystupoval ako sporová strana, t. j. jedná sa o rozhodnutie vydané súdom a teda v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. ZoZzŠ zastupuje Slovenskú republiku a koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nezákonným rozhodnutím je v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. ZoZzŠ rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom. Uvedené vyplýva z legislatívneho zámeru zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bod 4.4.2. (bližšie viď. Jakubáč R.: Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Komentár. Wolters Kluwer 2016 s. 50 a nasledovne). V danom prípade žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami ani dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že by rozhodnutie súdu, ktoré napáda bolo príslušným nadradeným orgánom zrušené, alebo zmenené. V súlade s § 6 ods. 1 ZoZzŠ právo na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V zmysle § 6 ods. 4 ZoZzŠ, ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Predpokladom priznania náhrady za škodu z existencie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je v zmysle § 6 ZoZzŠ vyhlásená nezákonnosť rozhodnutia ale iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, pričom splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Žalobca súdu netvrdil, že by podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, práve naopak na základe písomného vyjadrenia žalobcu uhradil po vynesení Rozsudku č.k. XC/XX/XXXX
- 48 zo dňa 23.10.2006, právoplatného dňa 27.12.2006 sumu 2.354,50 Sk. Súd má aj z priloženého spisu č.k. XC/XX/XXXX za preukázané, že žalobca riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote voči vyššie uvedenému rozsudku nepodal. Okrem toho súd nezistil skutočnosť, že by sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa. Zo žiadnych skutkových tvrdení ani zistených skutočností súd nezistil potrebu aplikácie druhej vety. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca netvrdil a súdom ani neboli preukázané, a nevyplývajú ani z predložených dôkazov, preto súd má za to, že v danom prípade nie je splnená podmienka nezákonného rozhodnutia, ktorého predpokladom priznania zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
36.Zároveň podľa § 15 ods. 1 ZoZzŠ je však predpokladom uplatnenia práva na náhradu škody na súde najprv požiadať orgán, ktorý koná v mene nositeľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o náhradu škody, čím sa má predchádzať zbytočným súdnym sporom. Uvedená podmienka je stanovená obligatórne. Žalobca síce vo svojom spresnení návrhu zo dňa 28.02.2020 konštatoval, že „požiadal MS SR návrhom z 25.11.2017 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za exekučnú pohľadávku exekútora F., MS SR sa v lehote 6 mesiacov ani k dnešnému dňu nevyjadrilo“. Žalovaný v rade 2/ poprel skutočnosť tvrdenú žalobcom a na margo tvrdeného uviedol, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody nebol predmetom predbežného prerokovania v zmysle § 15 ods. 1 ZoZzŠ, nakoľko neeviduje doručenie podania žalobcu, ktorým by sa domáhal predbežného prerokovania nároku uplatneného v žalobe. Pokiaľ nie je preukázané hodnoverne, že by konkrétny subjekt doručil konkrétne podanie konkrétnemu adresátovi v konkrétnej dobe, nie je naplnená ani
ďalšia zo zákonných podmienok súdneho uplatnenia si nároku na náhradu škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci vyžadovaná podľa § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 ZoZzŠ. Žalobca neuniesol ani v tomto smere dôkazné bremeno. Samotná žaloba voči žalovanému 1/ bola podaná na tunajší súd dňa 04.12.2017 a žalovanému 2/ až dňa 07.04.2020 písomným podaním označeným ako „ Doplnenie v zmysle výzvy z 02.03.2020“, aj z vyššie uvedeného má súd za to, že žalobca pred podaním žaloby predbežne nežiadal o prejednanie uvedeného nároku žalovaného v rade 2/. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu o náhradu škody na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v plnom rozsahu zamietol.
37.Podľa názoru súdu v tomto konaní nebol žalobcom preukázaný základný predpoklad pre rozhodovanie o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 1 ZoZzŠ, v nadväznosti na kritériá obsiahnuté v § 6 ods. 1 a ods. 2 ZoZzŠ a to, že by bolo žalobcom uvádzané a špecifikované súdne rozhodnutie v rámci riadneho inštančného postupu (v odvolacom konaní) zrušené alebo zmenené a tým by bolo naplnené kritérium nezákonného rozhodnutia, teda rozhodnutia v rozpore so zákonnou úpravou. Žalobca nepreukázal, resp. ani nepopieral, že nepodal riadny opravný prostriedok voči Rozsudku č.k. XC/XX/XXXX -48 zo dňa 23.10.2006, keďže žalovanú sumu uhradil dobrovoľne. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje zákonnú dikciu a podmienku vyplývajúcu z § 6 ods. 2 ZoZzŠ, v zmysle ktorej právo podľa ods. 1 ( právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím) možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Niet tak žiadneho rozhodnutia nadriadeného orgánu, z ktorého by jednoznačne vyplývala nezákonnosť rozhodnutia, pričom zákonná úprava § 3 ods. 1 ZoZzŠ požiadavku nezákonnosti rozhodnutia vyžaduje ako jednu z obligatórnych podmienok a predpokladov pre to, aby sa žiadateľ vôbec mohol v rámci následného postupu upraveného podľa tejto osobitnej normy domáhať náhrady škody. Pre úplnosť súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 6 ods. 2 ZoZzŠ sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Žiadna okolnosť hodná osobitného zreteľa však súdu z konkrétnych okolností prípadu nevyplýva, pričom ani samotný žalobca sa žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili využiť riadny opravný prostriedok v ním uvádzaných konaniach, nedovolával.
38.Súd poukazuje na znenie § 19 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ a síce, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Súd sa plne stotožňuje s názorom žalovaného 2/ ohľadne premlčania, t.j. žalobný nárok považuje v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia za premlčaný. Žalobca si Rozsudok č.k. XC/XX/XXXX-48 zo dňa 23.10.2006, právoplatného dňa 27.12.2006 neprevzal v odbernej lehote, na základe čoho bol súdu nedoručený rozsudok vrátený dňa 13.12.2006, čo sa v súlade § 47 ods. 2 veta tretia vtedy platného Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, považuje za deň doručenia. T.j. odo dňa fikcie doručenia začala plynúť žalobcovi premlčacia lehota v súlade s § 19 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, ktorá uplynula v rámci trojročnej premlčacej lehoty dňa 13.12.2009, pri aplikácii 10 ročnej premlčacej lehoty najneskôr dňa 13.12.2016. Žaloba na súd bola žalobcom osobne podaná dňa 04.12.2017, výlučne len proti žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ až dňa 02.03.2020, hoc est po jej uplynutí.
39.Na základe uvedeného je potom nutné skonštatovať, že v danom spore nebol preukázaný predovšetkým prvý obligatórne vyžadovaný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci a to - existencia nezákonného rozhodnutia súdu, voči ktorému bol využitý riadny opravný prostriedok, pričom na tento záver súd kladie akcent v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd pre úplnosť konštatuje, že nebolo v konaní dostatočne hodnoverne a nespochybniteľne preukázané, že by sa žalobca domáhal predbežného prerokovania konkrétnych nárokov v konkrétnom súdnom rozhodnutí na príslušnom orgáne, pričom súd poukazuje na dikciu § 16 ods. 4 ZoZzŠ a to, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a len z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ani splnenie tejto zákonnej podmienky žalobca nepreukázal v tomto konaní. Nadôvažok predmetný žalobný nárok
okrem vyššie uvedeného je premlčaný v súlade s § 19 ods. 1 a ods. 2 ZoZzŠ. Súd sa na základe tohto už ostatnými spornými otázkami medzi sporovými stranami nezaoberal. 40.Súd záverom konštatuje, že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko neboli preukázané a splnené obligatórne zákonnou úpravou Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci požadované podmienky a predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle tejto osobitnej právnej úpravy. 41.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44.Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
45.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.