Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-42-2020.pdf
PDF · 143.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobkyne: L.. V.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, N., proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, o zaplatenie 28.489,- Eur s príslušenstvom, takto
Kanc.
Doruč.:
- žalobkyni
- žalovanému
- Po právoplatnosti predlož vsú na rozhodnutie o trovách konania. V Bratislave 25.05.2020
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v v plnom rozsahu o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.05.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 28.489,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že v rámci trestného konania bola do spisu zabezpečené oznámenie Správy katastra pre Hl. mesto Slovenskej republiky Bratislava, z ktorého vyplýva, že 01.07.2010 bol správe katastra doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 64/10-9 zo dňa 28.06.2010. Dňa 01.07.2010 bola ku konaniu LS 13/10 vyznačená v aplikácii WRKN plomba. Dňa 10.06.2014 bol v trestnej veci vypočutý L.. O. S., ktorý uviedol, že je riaditeľom Správy katastra pre Hl. mesto Slovenskej republiky Bratislava od 01.01.2013. Ďalej sa plne pridržiaval stanoviska vedúcej registratúry zo dňa 15.02.2013 pod č. SK 347/2013, na základe čoho bola dňa 23.02.2011 zrušená plomba k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa ďalej uviedla, že náhodne vybraté kópie listov vlastníctva č. 4359 z obdobia od 28.06.2010 do 23.02.2011 svedčia o tom, že plomba na nehnuteľnosti nikdy vyznačená nebola. Plomba prokurátora sp. Pd 64/10-9 mala byť daná na celú nehnuteľnosť - bytový dom Lipského 6 - 8 a nie len na rozostavané byty a to z dôvodu zmeny podielov na spoločných priestoroch všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXXZ listu vlastníctva možno zistiť, že v období od 28.06.2010 do 23.02.2011 bolo v bytovom dome na U. X.. Č.. X- X prevádzané vlastníctvo. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že trestné konanie začaté na základe ňou podaného trestného oznámenia bolo zastavené, pričom uviedla, že s týmto rozhodnutím nesúhlasila a považuje ho za zmätočné.
3. Žalobkyňa v závere svojej žaloby uviedla, že považuje za nesprávny postup všetkých orgánov činných v trestnom konaní ako aj katastra nehnuteľností a v tejto súvislosti boli podľa nej vydané nesprávne rozhodnutia. Škoda, ktorej náhrady sa žalobkyňa mala v tomto konaní domáhať vyčíslila nasledovne:
- podiel na spoločných priestoroch - 15.339,- Eur
- podiel na spoločných zariadeniach - 1.600,- Eur
- právne zastúpenie - 4.600,- Eur
- cestovné náklady - 1.200,- Eur
- ušlá mzda - 4.200,- Eur
- režijné náklady - 800,- eur
- ostatné náklady - 750,- Eur.
4. Okresný súd Bratislava I následne uznesením č.k. 14C/144/2015-8 zo dňa 11.05.2016 vyzval žalobkyňu, aby svoju žalobu doplnila a to tak, že uvedie údaj o svojom štátnom občianstve, doplní skutočnosti uvádzané v návrhu na začatie konania, tak aby boli určité a bolo z nich jasné, ktorý štátny orgán mal navrhovateľke spôsobiť škodu, v akom konaní a uvedie číslo predmetných konaní, označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uvedie, či podala žiadosť podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) o predbežné prerokovanie náhrady škody na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy a ako bolo o tejto žiadosti navrhovateľky rozhodnuté.
5. Žalobkyňa v stanovenej lehote vady neodstránila a na uvedené uznesenie vôbec nereagovala. Okresný súd Bratislava I následne uznesením č.k. 14C/144/2015-13 zo dňa 25.07.2016 žalobu žalobkyne odmietol.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní špecifikovala svoje štátne občianstvo, priložila listinné dôkazy, uviedla číslo konania ktorým jej mala byť spôsobená škoda, navrhla pripojiť katastrálny spis V - 2485/2009 a doložila žiadosť o predbežné prejednanie náhrady škody. Z obsahu odvolania a z dokladov, ktoré odvolateľka v rámci odvolania založila do spisu, vyplýva, že žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu z 12.3.2010 č. k. V-24851/09, prípadne rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra z 11.1.2011 č. PO-209/2011. Prvým z týchto rozhodnutí správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom špecifikovaným v tomto rozhodnutí v prospech L.. M. G., U. G. a spoločností Arthur reality, spol. s r. o., a Citigain Enterprises Slovakia, spol. s r. o. a druhým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave z 18. 8. 2010 č. Upo93/10-BK a zamietol odvolanie žalobkyne. Súčasne žalobkyňa v rámci odvolania do spisu založila list adresovaný Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorým požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 28.489 eur a v tomto liste škodu aj špecifikovala.
7. Krajský súd ako súd odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil uznesením č.k. 6Co/277/2019 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko žalobkyňa vady svojho podania (žaloby) v odvolaní odstránila.
8. Žalovaný so žalobou žalobkyne nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že neboli splnené podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Poukázal na to, že pred eventuálnym uplatnením práva na náhradu škody na súde zákon č. 514/2003 Z. z. stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. Žaloba žalobkyne bola podaná dňa 26.05.2015. Úradu bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody až dňa 19.08.2016, t.j. po doručení žaloby na súd. Vzhľadom na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neobsahovala všetky náležitosti uvedené v § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., Úrad listom zo dňa 23.08.2016 č. LPO 7631/2016-717-Va vyzval žalobkyňu na doplnenie chýbajúcich údajov. Úrad upozornil žalobkyňu na to, že ak nedostatky v určenej lehote neodstráni, v súlade s § 16 ods. 2 úrad na žiadosť neprihliada. Dňa 10.11.2016 Úradu bolo doručené podanie od p. Mgr. Igora Schweighofera, advokáta so sídlom Holíčska 28, 85105 Bratislava spolu s kópiou plnej moci. Podľa právneho názoru Úradu žiadosť nebola doplnená v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Úradným listom zo dňa 04.08.2017 č. LPO 7808/2017-777/Va Úrad oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že podľa § 16 ods. 2 na predmetnú žiadosť neprihliada. Nakoľko obligatórnou podmienkou súdneho konania o náhrade škody je predbežné prerokovanie nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., podľa právneho názoru žalovaného sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý v súdnom konaní nie je možné odstrániť, vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné súdne konanie podľa § 160 ods. 2 C.s.p. zastaviť.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal aj na ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup
- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou; Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t. j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne konanie a v čom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody.
10. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poznamenal, že rozhodnutie Správy katastra č. V-24851/09 zo dňa 12.03.2010 nebolo pre nezákonnosť ani zrušené, ani zmenené, a teda nie je daný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Na rozhodnutie správy katastra č. V-24851/09 zo dňa 12.03.2010 sa hľadí ako na rozhodnutie zákonné. Žalovaný považuje za dôležité uviesť, že žalobkyňa podnetom na Okresnej prokuratúre Bratislava IV (podnet vedený pod sp. zn. Pd 64/10) sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia správy katastra č. V-24851/09 zo dňa 12.03.2010, pričom protestom okresná prokuratúra žiadala rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť z dôvodu nezákonnosti a vydať nové rozhodnutie vo veci v súlade so zákonom z nasledovných dôvodov: (i) v čase po uzavretí Zmluvy spoločnosť Arthur reality s.r.o. previedla vlastnícke právo k viacerým bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome na tretie osoby, ktoré pristúpili k Zmluve, čím sa stali účastníkmi katastrálneho konania, preto s nimi podľa názoru okresnej prokuratúry Správa katastra mala konať od začiatku ako s účastníkmi konania a mala im doručovať aj jednotlivé rozhodnutia; (ii) podľa názoru okresnej prokuratúry nemala správa katastra rozhodnúť o odvolaní v rámci autoremedúry, pretože nemala súhlas na takýto postup od všetkých účastníkov konania, ako to vyžaduje § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z tu uvedených dôvodov okresná prokuratúra považovala rozhodnutie správy katastra č. V-24851/09 zo dňa 12.03.2010 za nejasné, zmätočné a v rozpore so základným princípom právnej istoty a vymožiteľnosti práva. Nadriadený orgán, v tom čase Katastrálny úrad v Bratislave, v súlade s § 69 ods. 2 Správneho poriadku protestu Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 64/10-9 zo dňa 28.06.2010 rozhodnutím č. Upo 93/10-BK zo dňa 18.08.2010 nevyhovel, argumentujúc, že Zmluva spĺňala zákonom stanovené podmienky na vklad do katastra nehnuteľností, keďže v čase jej podpisu účastníci Zmluvy spĺňali podmienku dvojtretinovej väčšiny hlasov v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V čase rozhodovania správy katastra o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nebola spoločnosť Arthur reality s.r.o. výlučným vlastníkom bytov č. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 24 v bytovom dome, keďže vtedy ako vlastník väčšiny bytov v predmetnom bytovom dome previedla vlastnícke právo k viacerým bytom a nebytovým priestorom na iné osoby, vrátane žalobkyne, a preto už nemala v tom čase právo nakladať s týmito nehnuteľnosťami ako výlučný vlastník v podiele 1/1. Z tohto dôvodu správa katastra vydala dňa 04.12.2009 rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad pod č. V-24851/09. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad bolo doručené účastníkom konania - zmluvným stranám. Keďže dohody o pristúpení k Zmluve netvorili prílohu návrhu na vklad, nebola Správe katastra známa skutočnosť, že noví vlastníci bytov pristúpili k Zmluve, čím na seba prevzali práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Dňa 12.02.2010 bolo správe katastra v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie zmluvných strán, ktorých Správa katastra považovala za účastníkov konania; prílohu odvolania tvorili dohody aktuálnych vlastníkov o pristúpení k Zmluve a prevzatí všetkých práv a záväzkov zo Zmluvy. Správa katastra na základe odvolania prehodnotila svoje stanovisko a v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku a § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v plnom rozsahu odvolaniu vyhovela a dňa 12.03.2010 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. konania V-24851/09 povolila. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. Upo 93/10-BK zo dňa 18.08.2010 podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 13.09.2010, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím č. PO-209/2011 zo dňa 11.01.2011 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. Upo 93/10-BK zo dňa 18.08.2010, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase po povolení návrhu na vklad č. V-24851/09 zo dňa 12.03.2010 došlo k prevodu bytu č. 18 na Lipského 1153/8 v predmetnom bytovom dome (kúpna zmluva č. V-4609/10 zo dňa 08.04.2010), nebolo možné vyhovieť protestu okresnej prokuratúry a zrušiť rozhodnutie č. V- 24851/09 zo dňa 12.03.2010 takým spôsobom, aby vlastníctvo k bytu č. XX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu zostali zachované jeho terajšiemu vlastníkovi. Vyhovením protestu a zrušením rozhodnutia o povolení vkladu č. S.-XXXXX/XX zo dňa 12.03.2010 by sa mal reštituovať predchádzajúci právny stav, čo však nie je možné bez toho, aby boli dotknuté práva vlastníka bytu, ktorý tento byt nadobudol rozhodnutím č. S.-XXXX/XX zo dňa 08.04.2010. Okresná prokuratúra Bratislava IV, napriek tomu, že Katastrálny úrad v Bratislave nevyhovel protestu a nezrušil ňou napadnuté rozhodnutie, nevyužila svoje oprávnenie proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. Upo 93/10-BK zo dňa 18.08.2010 podať správnu žalobu, a preto sa má za to, že sa s postupom správy katastra a Katastrálneho úradu v Bratislave stotožnila. Rovnako ani žalobkyňa nevyužila svoje právo podať správnu žalobu. V predmetnej veci tak neexistuje rozhodnutie súdu, ktorým by bola vyslovená nezákonnosť, ktoré by bolo podkladom konania za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a preto sa rozhodnutie správy katastra č. S.-XXXXX/XX zo dňa 12.03.2010 považuje za vecne správne a zákonné. Okresná prokuratúra Bratislava IV ďalší podnet žalobkyne vybavila bez prijatia prokurátorského opatrenia.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že škoda mala byť žalobkyni spôsobená rozhodnutím o povolení vkladu S.-XXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2010. V čase povolenia vkladu bola na liste vlastníctva vyznačená plomba o proteste prokurátora. Protest okresnej prokuratúry č. Pd 64/10-9 bol Správe katastra doručený až dňa 01.07.2010 (reg. č. UP-13/2010), t.j. po povolení vkladu č. S.-XXXXX/XXXX a protest okresnej prokuratúry smeroval proti rozhodnutiu č. S.-XXXXX/XXXX, vzhľadom na uvedenú skutočnosť Správa katastra v čase povolenia vkladu č. S.-XXXXX/XXXX nemala vyznačenú plombu o proteste prokurátora, pretože ho okresná prokuratúra vydala až dňa 28.06.2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že plomba o proteste prokurátora z objektívnych dôvodov nemohla byť vyznačená v čase povolenia vkladu č. S.-XXXXX/XXXX.
12. K výške škody žalovaný uviedol, že spôsob určenia výšky škody nebol podložený žiadnym právne relevantným dokladom, ktorý by dokázal legálnosť a oprávnenosť tejto požiadavky. Žalovaný tak má za to, že žalobkyňa svoje tvrdenia neoznačila dôkazom, čím neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno; v žalobe absentujú základné obsahové náležitosti ako opis rozhodujúcich skutočností s označením dôkazov, a preto Žalovaný považuje žalobu za neurčitú, nezrozumiteľnú a rozpornú.
13. V závere svojho vyjadrenia žalovaný namietol vecnú príslušnosť Okresného súdu Bratislava I na konanie v tejto veci. Okresný súd Bratislava I následne na základe tejto námietky postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II ako súdu vecne príslušnému.
14. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.05.2020 požiadala žalobkyňa o odročenie pojednávania a to z dôvodu, že si hodlá ustanoviť právneho zástupcu. V súlade s ustanovením § 183 ods. 1 C.s.p. je pojednávanie môže byť odročené iba z dôležitých dôvodov, pričom na návrh strany môže byť odročené iba vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní dali zastúpiť. Skutočnosť, že žalobkyňa sa v konaní chce dať zastúpiť teda v zmysle citovaného ustanovenia nemôže byť považované za dôvod odročenia pojednávania a to obzvlášť s poukazom na to, že žalobkyňa o uvedenom informovala súd až v rámci svojho prednesu na pojednávaní, teda v rozpore s ust. § 183 ods. 3 C.s.p.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 28.489,- Eur súd zistil, že žalobkyňa požiadala Úrad geodézie, kartografie a katastra SR súd zistil, že žalobkyňa požiadala tento ústredný orgán štátnej správy o prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 28.489,- Eur, ktorá jej mala byť spôsobená tým, že v období od 28.06.2010 do 23.02.2011 boli v bytovom dome na U. ulici č. X - X, N. prevedené byty na iné osoby, aj keď podľa vyjadrenia katastrálneho úradu Bratislava bola na uvedenej nehnuteľnosti vyznačená plomba z dôvodu odvolacieho konania a protestu prokurátora. Žiadosť o predbežné prerokovanie bola žalovanému doručená dňa 19.08.2016.
17. Z rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu sp. zn. S.-XXXXX/ XX zo dňa 04.12.2009 súd zistil, že týmto rozhodnutím sa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo zmluvy o vstavbe a nadstavbe domu uzatvorenej medzi L.. M. G., Arthur reality, s.r.o., Citigain Enterprises Slovakia, s.r.o. a U. G. doručeného dňa 06.11.2009, týkajúceho sa nehnuteľnosti v kat. úz. W., list vlastníctva č. XXXX a to: byt č. V., 1. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 6. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX, byt č. V., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 1. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXXX, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXXX.
18. Z rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu sp. zn. S.-XXXXX/ XX zo dňa 12.03.2010 súd zistil, že týmto rozhodnutím sa v plnom rozsahu vyhovelo odvolaniu účastníkov konania zo dňa 12.02.2010 proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu o zamietnutí konania vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva pod č. S. - XXXXX/ XX zo dňa 04.12.2009 a bol povolený vklad vlastníckeho práva zo zmluvy o vstavbe a nadstavbe S.- XXXXX/XX k nehnuteľnostiam v kat. úz. W., list vlastníctva č. XXXX a to: byt č. V., 1. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXXX/ XXXXXX, byt č. V., 6. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 1. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXXX, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXXX.
19. Z rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo: PO-209/2011 zo dňa 11.01.2011 súd zistil, že týmto rozhodnutí bolo odmietnuté odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. Upo93/10-BK, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie zo dňa 18.08.2010 a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu sp. zn. S.-XXXXX/XX zo dňa 12.03.2010
20. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
22. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
23. Podľa § 5 ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
24. Podľa § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
25. Podľa § 6 ods. 2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 6 ods. 4 ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
27. Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
28. Podľa 15 ods. 2 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
29. Podľa § 16 ods. 1 zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
30. Podľa § 16 ods. 2 príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
31. Podľa § 16 ods. 4 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
32. Podľa § 17 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 18 ods. 1 náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené.
34. Podľa § 18 ods. 3 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
35. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo skutkových tvrdení sporných strán súd zistil, že Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím vydaným pod č. S.-XXXXX/ XX dňa 04.12.2009 zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo zmluvy o vstavbe a nadstavbe domu uzatvorenej medzi L.. M. G., Arthur reality, s.r.o., Citigain Enterprises Slovakia, s.r.o. a U. G. doručeného dňa 06.11.2009, týkajúceho sa nehnuteľnosti v kat. úz. W., list vlastníctva č. XXXX a to: byt č. V., 1. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 6. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX, byt č. V., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. V., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 1. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 6. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 8782/235199, byt č. N., 7. p. bytového domu na U. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6679/235199, byt č. N., 7. p. bytového domu na U.C. X v N., súpisné číslo XXXX, na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 2921/235199.
36. Následne Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu pod č. S.-XXXXX/XX dňa 12.03.2010 vydala rozhodnutie, ktorým sa v plnom rozsahu vyhovelo odvolaniu účastníkov konania zo dňa 12.02.2010 proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu o zamietnutí konania vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva pod č. S. - XXXXX/XX zo dňa 04.12.2009 a bol povolený vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Dňa 01.07.2010 bol správe katastra doručený protest prokurátora okresnej prokuratúry Bratislava IV pod č. Pd 64/10-9 zo dňa 28.06.2010 proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu pod č. S.-XXXXX/XX dňa 12.03.2010. Správa katastra protestu prokurátorky nevyhovela a preto ho spolu so spisovným materiálom č. S.-XXXXX/XX postúpila dňa 05.08.2010 Katastrálnemu úradu v Bratislave. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím č. Upo93/10-BK zo dňa 18.08.2010, protestu prokurátora nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: PO-209/2011 zo dňa 11.01.2011, ktorým odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. Upo93/10-BK zo dňa 18.08.2010 taktiež odmietol a toto rozhodnutie bolo potvrdené.
37. Osobitosťou nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Na nesplnenie tejto podmienky upozorňoval aj žalovaný, ktorý žiadal žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručila žalobkyňa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR až po podaní samotnej žaloby. Aj keď zákon č. 514/2003 Z.z. skutočne ustanovuje podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako podmienku uplatnenia samotného nároku na náhradu škody, súd musí v súlade s § 217 ods. 1 C.s.p., podľa stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ je v čase vyhlásenia rozsudku možné konštatovať, že žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie ňou uplatneného nároku na náhradu škody, nemožno považovať podmienku vymedzenú v § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. za nesplnenú a to aj napriek tomu, že žiadosť bola doručená príslušnému orgánu až po podaní žaloby na súd. Rovnako tak z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že požiadavku na predbežné prerokovania nároku na náhradu škody nemožno považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že príslušný štátny orgán na žiadosť o predbežné prerokovanie neprihliadal a to z dôvodu, že táto podľa neho neobsahovala náležitosti vymedzené v 16 ods. 1 zákona č. 513/2004 Z.z.
38. Zákon č. 514/2003 Z.z rozlišuje dva druhy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a to zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.
39. Žalobkyňa svoj nárok kvalifikovala ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. V aplikačnej praxi sa síce vyskytujú aj prípady, keď vo vzťahu ku škode prichádzajú do úvahy tak nesprávny úradný postup, ako aj nezákonné rozhodnutie, avšak zo skutkových tvrdení žalobkyne jednoznačne vyplýva, že škoda mala byť spôsobená (podľa jej názoru) nezákonným rozhodnutím.
40. Právna kvalifikácia uplatneného nároku nie je vecou, resp. povinnosťou žalobcu, ale súdu. Povinnosťou žalobcu tak podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, ako aj podľa Civilného sporového poriadku je opísať skutkový stav; pokiaľ však žalobca uvedie aj právnu kvalifikáciu opísaného skutkového stavu, súd ňou nie je viazaný. Pre súd je záväzné skutkové vymedzenie uplatneného nároku zo strany žalobcu..
41. Súd preto sám na základe skutkových tvrdení žalobkyne posúdil, že žalobkyňa sa domáha nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom týmto rozhodnutím. Nezákonným rozhodnutím malo byť podľa práve rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky č. S.-XXXXX/XX dňa 12.03.2010, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným a to napriek tomu, že v katastri nehnuteľností mala byť vyznačená plomba a bol vydaný protest prokurátora č. Pd 64/2010 z 28.06.2010. Z uvedeného si žalobkyňa odvodila, že rozhodnutie č. V-24851/09 zo dňa 12.03.2010 je nezákonné a zakladá jej nárok na náhradu škody. Pokiaľ mala škoda žalobkyne spočívať v zmenšení spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach prislúchajúceho k vlastníctvu bytu žalobkyne, tak k tomuto mohlo dôjsť jedine na základe rozhodnutia, ktorým bol povolený vklad vlastníckych práv k bytom postaveným v bytovom dome na U. ulici č. X - X v N. na základe zmluvy o vstavbe a nadstavbe bytového domu.
42. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,
- existencia škody,
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou.
43. Bola to žalobkyňa, ktorej svedčila povinnosť preukázať existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou). To znamená existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a škodou.
44. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, tu zákon z dôvodu potreby prelomenia prezumpcie správnosti individuálnych správnych aktov predpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci inštančného postupu (napr. nadriadený správny orgán rozhodujúci o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, správny súd, ústavný súd). Z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci nie je všeobecný súd rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, a o to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť - či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Kompetenciu preskúmať zákonnosť správneho aktu má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných zákonných podmienok. Prípadné nesplnenie zákonných predpokladov hmotnej povahy pre vydanie individuálneho správneho aktu však ani správny súd neskúma vecne (či boli alebo neboli splnené, čo by nahrádzalo činnosť správnych orgánov), ale len vo väzbe na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, čo je prejavom oddelenosti sústav a rešpektovania právomoci orgánu výkonnej moci. Inými slovami, v prípadoch, ak je postup zavŕšený vydaním rozhodnutia, je konzumovaný rozhodnutím, preto je nevyhnutné napadnúť rozhodnutie, v rámci ktorého účastník môže namietať aj prípadný nezákonný postup, ktorým odôvodní nezákonnosť rozhodnutia a ktorý nevyhnutne musí mať v ňom odraz (spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia). Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom (R 35/1977).
45. Zrušenie, či zmena právoplatného rozhodnutia alebo rozhodnutia vykonateľného bez ohľadu na jeho právoplatnosť je tak nevyhnutnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik zodpovednosti štátu teda predpokladá odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4 ods. 1 zákona) a tento súd musí vychádza zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp. musí sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmať ( obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 250/2010).
46. V súvislosti s uvedeným je súd nútený konštatovať, že žalobkyňa existenciu nezákonného rozhodnutia v konaní nepreukázala, ba dokonca už z jej skutkových tvrdení je zrejmé, že k zrušeniu rozhodnutia, ktorým došlo k povoleniu vkladu vlastníckych práv k bytom na U. X. Č.. X - X nedošlo. Za takéto rozhodnutie nie je v žiadnom prípade možné považovať protest Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 64/10. Prokuratúra v žiadnom prípade nie je nadaná právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutia správnych orgánov. Podanie protestu prokurátora voči rozhodnutiu správneho orgánu nemá za následok zrušenie takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán bezprostredne nadriadený orgánu, voči ktorého bol podaný protest prokurátora tomuto protestu nevyhovie, prokurátor má oprávnenie podať na súd žalobu o preskúmanie takéhoto rozhodnutia a až správny súd v konaní začatom na základe takejto žaloby môže následne napadnuté rozhodnutie zrušiť. Tu je potrebné uviesť, že z rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR číslo: PO-209/2011 priamo vyplýva, že protestu prokurátora nebolo vyhovené ani Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava a ani Katastrálnym úradom v Bratislave a k zrušeniu rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky č. S.-XXXXX/XX dňa 12.03.2010 nedošlo. Z tohto dôvodu súd považoval za nadbytočné vykonávať žalobkyňou navrhované dokazovanie príslušným spisom správy katastra, resp. prokuratúry.
47. V súlade s týmto s takto zisteným skutkovým stavom je zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala existenciu základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2013, keďže nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktorým by bolo zrušené rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. S.-XXXXX/XX zo dňa 12.03.2010.
48. Súd zároveň musí konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu ďalších podmienok pre vznik jej nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keďže nepreukázala ani samotný vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 28.849,- Eur. Časť tejto škody bola označená ako podiel na spoločných priestoroch a podiel na spoločných zariadeniach. Žalobkyňa k týmto nárokom žiadne bližšie skutkové tvrdenia neuviedla, avšak z obsahu spisu je možné sa domnievať, že škodu mala asi utrpieť tým, že povolením vkladu vlastníckych práv k bytom vybudovaným na základe zmluvy o vstavba a nadstavbe domu došlo k zníženiu podielov ostatných vlastníkov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobkyňa vôbec nekonkretizovala akým spôsobom svoju „stratu“ vyčíslila, pričom sa vôbec nevysporiadala so skutočnosťou, že vybudovaním ďalších bytov v bytovom dome zákonite muselo dôjsť aj k vybudovaniu ďalších spoločných častí a spoločných zariadení ako napr. obvodových múrov, schodíšť, vodorovných nosných a izolačných konštrukcií, resp. zvislých nosných konštrukcií, ktorých spoluvlastníkmi sa zase stali aj pôvodní vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade ostatných častí žalobkyňou uplatnenej škody označených ako právne zastúpenie, cestovné náklady, ušlá mzda, režijné náklady, ostatné náklady žalobkyňa okrem uvedenia ich sumy neuviedla nič ďalšie. Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom (napr. výpisom z účtu, pokladničný dokladom) nepreukázala skutočné vynaloženie týchto prostriedkov, t.j. nepreukázala vznik samotnej škody. Zároveň nie je možné z takto uplatnenej škody posúdiť, či tieto „náklady“ akýmkoľvek spôsobom súvisia s žalobkyňou tvrdeným nezákonným rozhodnutím.
49. Na základe uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že ju zamietol.
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).