Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-12-2021.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37927795, proti žalovanému: E. G., Y.. XX.XX.XXXX, E. P. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 1.882,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/14/2020-141 z 8. decembra 2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.882,48 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.882,48 eur od 25.08.2019 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že predchodca žalobcu (poisťovňa) a žalovaný (finančný agent) uzatvorili 16.12.2015 zmluvu o sprostredkovaní v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu počas trvania zmluvy vyplatil žalovanému dve splátky z titulu programu finančnej podpory vo forme štartovacieho balíčka splátku prvú vo výške 500 EUR a druhú splátku vo výške 300 EUR spolu 800 EUR. Listom doručeným právnemu predchodcovi žalobcu dňa 20.02.2017 došlo k ukončeniu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Zmluvné strany v zmysle prílohy k zmluve o finančnom sprostredkovaní si dohodli podmienky, kedy je štartovací balík pre reprezentanta zaslúžený. Zaslúženosť zmluvné strany urobili okrem iného závislou aj od trvania zmluvy, a to minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka. Zmluva netrvala 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíčka, a teda nebola splnená podmienka v zmysle článku IX. I ods. 2 písmena a prílohy číslo 1., a preto sa stal štartovací balík nezaslúženým.
3. Žalobca už spolu s predžalobnou výzvou zo dňa 30.07.2019 doručil žalovanému prehľad príslušných poistných zmlúv a bližšie špecifikovanie storna pripadajúce na dané poistné zmluvy, z ktorého vyplýva aké konkrétne zmluvy boli zaradené do programu financovania kariéry žalovaného, aké storno pripadá na jednotlivé zmluvy a z akého dôvodu nárok na storno vznikol. Žalovaný nenamietal spôsob výpočtu ako provízie. Spôsob výpočtu provízie upravuje príloha č. 1 zmluvy o FS spolu so schémou odmien a spôsob výpočtu stornoprovízie upravuje článku II. zmluvy. Žalovaný výpočet storna pripadajúci na
konkrétnu zmluvu účinne nepoprel, resp. neuviedol také tvrdenia, ktoré by oslabili alebo vyvrátili silu tvrdenia a silu dôkazu predloženého žalobcom.
4. Výšku nároku na vrátenie časti provízie (storna) žalobca určil ako rozdiel medzi skutočne vyplatenou produkčnou províziou a takou, na ktorú by mal žalovaný nárok na základe znížené poistného (pri zániku zmluvy v rozhodnom období).
5. V zmysle § 662 Obchodného zákonníka nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné (odsek 1), pričom provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1 (odsek 2). Toto zákonné ustanovenie je transpozíciou smernice Rady 86/653/EHS zo dňa 18. 12. 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, konkrétne čl. 11. Výklad ustanovenia smernice podal Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-48/16, podľa ktorého sa tento článok 1) vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas, že 2) ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému a 3) pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.
6. Tým vznikla povinnosť žalovanému vrátiť tak štartovací balík v plnej výške, ako aj stornoprovíziu. Na vrátenie uvedenej sumy bol žalovaný vyzvaný výzvou žalobcu zo dňa 30.07.2019, žalovaný dlh žalobcovi neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s predpismi obchodného práva.
7. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
10. Namietal, že žalobca opiera svoj nárok o tvrdenie, že žalovaný nesplnil podmienku trvania zmluvy. Toto obmedzenie resp. ustanovenie je však v rozpore s najvyšším zákonom SR, a to Ústavou Slovenskej republiky, kde sa v čl. 12 bod 1 uvádza, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Toto ustanovenie resp. podmienka spoločnosti H. I. je protiústavné, lebo obmedzuje slobodnú voľbu a právo na podnikanie ako obstaranie si prostredníctvom hospodárskej činnosti základné zdroje obživy. Zároveň v rozsudku Najvyššieho súdu SR sa uvádza, že nemožno legitimizovať také opatrenie alebo iný obmedzujúci zásah, ktoré úspech určitej skupiny podnikateľov alebo osôb uskutočňujúcich inú zárobkovú činnosť v zákonom vytvorenom konkurenčnom (trhovom) prostredí bez ústavne akceptovateľného dôvodu (cieľa) neodôvodnene sťažuje alebo dokonca priamo vylučuje v prospech úspechu inej skupiny podnikateľov alebo skupiny ďalších subjektov uskutočňujúcich inú zárobkovú činnosť. Toto ustanovenie resp. podmienka spoločnosti H. I. je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Rozsudok Krajského súdu Bratislava z roku 2016 uvádza, že v Ústave Slovenskej republiky je sloboda podnikania garantovaná v rámci základných práv a slobôd v druhej hlave piatom oddiele ako základné hospodárske právo. Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Právo podnikať možno obmedziť vo verejnom záujme. Ak z verejného záujmu vyplynie potreba obmedziť právo podnikať, obmedzenia musia byť upravené zákonom
v súlade s čl. 13 ods. 2 až 4 a čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odporca je podnikateľským subjektom s vlastným podnikateľským zámerom, ktorý sa sám rozhoduje, s ktorým podnikateľským subjektom sa rozhodne pre uzatvorenie zmluvy ako základu spolupráce a ako dlho v tom vzťahu zotrvá. Podmienka spoločnosti H. I. o trvaní vzťahu 24 mesiacov je v rozpore aj s týmto rozsudkom. Toto ustanovenie je jednoznačne v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.
11. Posudzovanie zaslúženosti či nezaslúženosti vyplatenej odmeny bolo vždy na mesačnej báze po splnení zmluvne daných podmienok a k vyplateniu odmeny došlo až po dôslednom posúdení splnenia podmienok . Posúdenie vykonávali viacerí pracovníci žalobcu a až po ich odsúhlasení bola odmena vyplatená. To že vyplatená bola, bolo vždy prejavom vôle žalobcu na základe splnenia ním zadaných podmienok na výplatu odmeny. Ak raz sa rozhodli odmenu vyplatiť a predchádzalo tomu dôsledné posudzovanie, tak je neprijateľné po rokoch žiadať vyplatenú odmenu späť. Je v rozpore s dobrými mravmi a etickým chovaním poisťovne, ktorá má zachovávať etický kódex poisťovníctva ku ktorému sa hlási, ak po niekoľkých rokoch od ukončenia spolupráce vyrukuje s takýmto nárokom.
12. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu je po ukončení sprostredkovateľskej zmluvy medzi sprostredkovateľom a Poisťovňou práve Poisťovňa povinná zabezpečiť a vykonať všetky potrebné úkony na to, aby došlo k zotrvaniu zmluvného vzťahu medzi poistníkom a Poisťovňou a bývalý sprostredkovateľ na tom už nenesie žiadnu zodpovednosť. Iba výlučne Poisťovňa je zodpovedná za to, či zmluvný vzťah bude alebo nebude pokračovať. Bývalý sprostredkovateľ už nemá akúkoľvek možnosť do tohto vzťahu zasiahnuť a jeho pokračovanie či nepokračovanie ovplyvniť. Nárok na vrátenie storno provízie je preto nezákonný a v rozpore s právom.
13. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
16. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vyhlásil napadnutý rozsudok.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový a aj právny základ žalobcovho nároku, odvolací súd súhlasí s jeho záverom, že Zmluva o finančnom sprostredkovaní uzavretá dňa 16.12.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je platným právnym úkonom, žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom storno provízií v súlade s dohodou v zmluve. Spôsob výpočtu storno provízií požadovaných od žalovaného bol v konaní objasnený, napokon žalovaný proti výške žalobcovho nároku nenamietal. Zmluva je jasne, určite a zrozumiteľne formulovaná, mechanizmus vyplácania provízie, ako aj vrátenia storno provízie bol dohodnutý zrozumiteľne a jasne, a je vyvážený vzhľadom aj na osobitné črty podnikateľského odvetvia akým je poisťovníctvo. Uzavretá zmluva, ako aj nárok žalobcu z nej, nie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. S poukazom na citovanú úpravu § 387 ods. 2 CSP preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie bez toho, aby ho celé zopakoval.
19. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
20. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalovaný mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
21. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania a o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).