Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/158/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F., zastúpená: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Koreničova 2, Bratislava a otec G. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. A. XXXX/X, I., zastúpený: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletej do starostlivosti otca, o odvolaní Okresnej prokuratúry Trenčín, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. - 70 zo dňa 03. júla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. Matke ml. dieťaťa sa nariadil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 100,-eur mesačne k rukám otca vždy do 15.dňa v mesiaci vopred. Výrokom II. rozhodol, že neodkladné opatrenie trvá až do právoplatného skončenia konania o nezhodu rodičov a zmenu úpravy rodičovských práv a povinností vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. . Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil , , , , , , , , , , Zákona o rodine, Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vychádzal z návrhu otca, správ kolízneho opatrovníka, listinných dôkazov predložených Okresnou prokuratúrou Trenčín, z obsahov spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , keď dospel k záveru, že existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasnej zmeny, pretože mal za osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletej.

3. Okresný súd ďalej v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na dlhodobo pretrvávajúci závažný konflikt medzi rodičmi, ktorý sa nepriaznivo premieta do pomerov a správania maloletého dieťaťa. Na tele maloletej boli opakovane pozorované zranenia, pričom uvádzala, že škrabance a modriny na jej tele jej spôsobila matka. Tieto tvrdenia prezentovala nielen otcovi, ale aj kolíznemu opatrovníkovi pri rozhovore bez prítomnosti rodičov. Zároveň opakovane vyjadrovala želanie bývať radšej u otca.

4. Okresný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že podľa tvrdení matky medzi ňou a maloletou dochádza k opakovaným konfliktom sprevádzaným fyzickými stretmi, pričom matka sama pripustila použitie fyzických zásahov voči dieťaťu pri riešení konfliktných situácií. Zdôraznil však, že v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení neposudzoval pravdivosť jednotlivých tvrdení rodičov, ale len existenciu okolností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Za osvedčené považoval, že vzťah medzi matkou a maloletou je dlhodobo konfliktný, sprevádzaný fyzickými stretmi, výrazným napätím a narušenou komunikáciou.

5. Kolízny opatrovník vo svojom stanovisku odporučil dočasné zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Poukázal na to, že problémy spočívajúce vo fyzických konfliktoch a výchovných ťažkostiach sa objavujú najmä počas starostlivosti matky, zatiaľ čo v domácnosti otca obdobné prejavy zistené neboli. Tieto závery podľa súdu prvej inštancie korešpondovali aj s ostatnými podkladmi nachádzajúcimi sa v spise.

6. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa okresný súd prihliadol na opakované fyzické konflikty medzi matkou a maloletou, na existenciu poranení na tele dieťaťa, na želanie maloletej bývať u otca, ako aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Zohľadnil tiež odborné vyjadrenia poukazujúce na psychickú záťaž dieťaťa spôsobenú navštevovaním dvoch škôl v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti. Dospel k záveru, že dočasným zverením maloletého dieťaťa otcovi bude vytvorené stabilnejšie a predvídateľnejšie prostredie do času rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosť, že v konaní o úprave rodičovských práv a povinností ešte nebolo ukončené znalecké dokazovanie, nepovažoval za prekážku nariadenia neodkladného opatrenia.

7. Pokiaľ ide o výživné, okresný súd vychádzal z a zdôraznil, že pri neodkladnom opatrení možno určiť výživné len v nevyhnutnej miere. Keďže po dočasnom zverení maloletého dieťaťa bude jeho každodenné potreby zabezpečovať otec a v tomto štádiu konania neboli osvedčené také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali určenie inej sumy, určil matke vyživovaciu povinnosť vo výške 100 € mesačne.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej odvolacej lehote odvolanie Okresná prokuratúra Trenčín (č. l. 75), ktorá namietala nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že do konania vstúpila predovšetkým z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania, v ktorom vystupoval otec maloletého dieťaťa ako podozrivý a maloletá ako poškodená. Zdôraznila, že v čase rozhodovania okresného súdu ešte nebol vypracovaný znalecký posudok z odboru klinickej psychológie detí, ktorý mal posúdiť vierohodnosť výpovede maloletého dieťaťa a existenciu prípadných známok sexuálneho zneužívania. Z tohto dôvodu už pred vydaním napadnutého uznesenia zastávala názor, že je potrebné vyčkať na výsledky znaleckého dokazovania a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

9. Ďalej namietala, že okresný súd pri svojom rozhodovaní dostatočne nezohľadnil existenciu prebiehajúceho trestného konania ani skutočnosť, že mu v tom čase neboli známe závery znaleckého posudku a nebolo vydané ani meritórne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. Podľa jej názoru tak nebola náležite osvedčená rozhodujúca skutočnosť, či je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa jeho bezodkladné dočasné zverenie do osobnej starostlivosti otca. Uviedla, že okresný súd rozhodol predčasne, bez dostatočne zisteného skutkového stavu a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Zastávala preto názor, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

10. Proti uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj matka maloletého dieťaťa (č.l. 96). Namietala vecnú aj právnu nesprávnosť napadnutého uznesenia. Tvrdila, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dôkazy hodnotil jednostranne a rozhodnutie nezodpovedá ani najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Poprela tvrdenia o tom, že by maloletú fyzicky napádala alebo jej spôsobovala zranenia, pričom zastávala názor, že tvrdenia otca a maloletého dieťaťa boli dôsledkom dlhodobej manipulácie dieťaťa zo strany otca. Poukazovala na čestné vyhlásenia osôb z jej okolia, ktoré mali potvrdzovať, že sa o maloleté dieťa riadne stará a voči nemu nie je agresívna. Namietala tiež, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie najmä na tvrdeniach otca a maloletého dieťaťa bez dostatočného preverenia ich pravdivosti a bez riadneho vyhodnotenia dôkazov svedčiacich v jej prospech.

11. Ďalej poukázala na rozpory vo vyjadreniach maloletého dieťaťa, ktoré na jednej strane vyjadrovalo želanie bývať u otca, na druhej strane uvádzalo, že sa cíti lepšie v F., kde navštevuje školu a má kamarátov. Zdôraznila, že z odborných správ i zo samotných vyjadrení maloletého dieťaťa vyplýva existencia závažných psychiatrických a behaviorálnych problémov dieťaťa a že konflikty medzi ňou a maloletou nepredstavovali jednostranné násilie zo strany matky, ale vzájomné konfliktné situácie. Za významné považovala aj časové súvislosti postupu otca po prevzatí maloletého dieťaťa, ktoré podľa jej názoru spochybňovali tvrdenia o bezprostrednom ohrození dieťaťa.

12. Zároveň tvrdila, že disponuje dôkazmi nasvedčujúcimi manipulácii maloletého dieťaťa otcom, ktorý mu mal určovať obsah vyjadrení pred orgánmi sociálnoprávnej ochrany a motivovať ho odmenami za negatívne vyjadrenia voči matke. Namietala tiež, že otec bagatelizuje psychický stav maloletého dieťaťa, nerešpektuje odporúčania odborníkov, nezabezpečuje dôsledné užívanie predpísanej medikácie a odmieta význam odporúčanej psychologickej pomoci.

13. Osobitne zdôraznila, že vo veci je vedené trestné konanie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa, v rámci ktorého je preverovaný otec maloletého dieťaťa, pričom okresnému súdu túto okolnosť pri svojom rozhodovaní dostatočne nezohľadnil. Ďalej namietala, že súd po dočasnom zverení maloletého dieťaťa otcovi vôbec neupravil jej styk s maloletou, čím podľa nej neprimerane zasiahol do jej rodičovských práv. Zastávala názor, že vzhľadom na prebiehajúce znalecké dokazovanie vo veci samej, zásadne rozporné tvrdenia rodičov a prebiehajúce trestné konanie nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. Namietala tiež určenie výživného bez dostatočného zohľadnenia jej príjmových a majetkových pomerov. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. K odvolaniu okresnej prokuratúry sa vyjadril otec (č.l. 89). Navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť. Nesúhlasil s názorom odvolateľa, že okresný súd rozhodol predčasne bez vyčkania na výsledky znaleckého dokazovania v trestnom konaní vedenom pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa. Uviedol, že matka od začiatku rozvodového konania proti nemu podala viaceré oznámenia orgánom činným v trestnom konaní a ďalším orgánom, ktoré podľa jeho tvrdenia neviedli k vzneseniu obvinenia ani k zisteniu skutočností odôvodňujúcich záver o jeho protiprávnom konaní. Poukázal tiež na to, že trestné oznámenie bolo podané vo februári 2026, pričom ani v období nasledujúcich mesiacov neboli prijaté opatrenia smerujúce k obmedzeniu jeho starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré bolo naďalej ponechané v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

15. Ďalej namietal, že zrušenie napadnutého uznesenia by znamenalo návrat k režimu striedavej osobnej starostlivosti, hoci podľa zistení v konaní dochádzalo v domácnosti matky k opakovaným fyzickým konfliktom medzi matkou a maloletým dieťaťom. Poukázal na tvrdenia matky o agresívnom správaní maloletého dieťaťa, o fyzických útokoch voči matke, používaní noža a nožníc, ako aj na vyjadrenia týkajúce sa vyhrážok vyskočením z okna. Zastával názor, že práve prostredie domácnosti matky predstavovalo pre maloleté dieťa rizikové prostredie, v ktorom hrozilo pokračovanie konfliktov a vznik ďalších zranení. Zdôraznil, že v jeho domácnosti sa takéto prejavy nevyskytovali a maloleté dieťa tam bolo pokojné.

16. Stotožnil sa so skutkovými i právnymi závermi okresného súdu a poukázal na to, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia vychádzalo z viacerých dôkazov, najmä z fotografií zranení maloletého dieťaťa a matky, lekárskych správ, vyjadrení maloletého dieťaťa a matky, listinných dôkazov zachytávajúcich opakované konflikty medzi nimi, ako aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka, naproti tomu odvolanie prokuratúry bolo založené predovšetkým na existencii trestného oznámenia bez ďalších relevantných dôkazov. Uzavrel, že vzhľadom na osvedčené fyzické konflikty medzi matkou a maloletým dieťaťom bolo dočasné zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti nevyhnutné a zodpovedalo jeho najlepšiemu záujmu.

17. Okresná prokuratúra Trenčín sa vo svojom vyjadrení (č.l. 178) k vyjadreniu otca v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených vo svojom odvolaní a zotrvala na návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia. Reagovala na argumentáciu otca týkajúcu sa opakovaných podaní matky voči jeho osobe a poukázala na to, že podstatou podaného odvolania nebolo posudzovanie správania matky, ale ochrana maloletého dieťaťa v situácii, keď v čase rozhodovania okresného súdu prebiehalo trestné konanie vedené pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa, v ktorom vystupoval otec ako podozrivý, pričom toto konanie nebolo právoplatne skončené a nebol ešte vypracovaný znalecký posudok. V tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline sp. zn. , v ktorej bolo v obdobnej situácii pri existencii podozrenia zo sexuálneho zneužívania dieťaťa neodkladným opatrením upravené stretávanie rodiča s maloletým dieťaťom za prítomnosti tretej osoby, a zdôraznila význam preventívnej ochrany dieťaťa do času, kým nebude možné na základe výsledkov dokazovania spoľahlivo posúdiť opodstatnenosť predmetných podozrení. Podľa názoru prokuratúry okresný súd v prejednávanej veci neposkytol maloletému dieťaťu obdobnú preventívnu ochranu, keď ho bez ďalších obmedzení dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca ešte pred ukončením trestného konania a bez znalosti výsledkov znaleckého dokazovania.

18. Ďalej uviedla, že hoci zo spisu vyplývali konflikty medzi rodičmi a vzájomné obviňovanie, nebolo možné prehliadnuť existenciu prebiehajúceho trestného konania voči otcovi. Zároveň poznamenala, že tvrdenia otca o možnom protiprávnom konaní matky boli následne postúpené trestnému úseku prokuratúry na ďalšie vyhodnotenie. Prokuratúra zdôraznila aj potrebu zachovania vzťahu maloletého dieťaťa s oboma rodičmi a poukázala na skutočnosti vyplývajúce zo spisu, podľa ktorých maloletá uvádzala, že sa v F. cíti dobre, má tam kamarátov a školu, ktorú navštevuje radšej ako školu v Trenčíne. Zastávala preto názor, že rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého dieťaťa otcovi nebolo v čase jeho vydania dostatočne podložené výsledkami dokazovania a nezodpovedalo najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov sa v celom rozsahu pridržala podaného odvolania a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.

19. Matka sa vo svojom ďalšom vyjadrení (č.l. 227) v celom rozsahu pridržala svojho odvolania a súčasne sa stotožnila s argumentáciou Okresnej prokuratúry Trenčín, podľa ktorej bolo napadnuté neodkladné opatrenie vydané predčasne. Zdôraznila, že v čase rozhodovania okresného súdu prebiehalo znalecké dokazovanie z odboru psychológie a psychiatrie, ako aj trestné konanie vedené pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa, pričom výsledky týchto konaní mohli mať zásadný význam pre posúdenie rodinnej situácie a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Uviedla, že rešpektuje zásadu prezumpcie neviny vo vzťahu k otcovi, avšak za nesprávne považovala, že bez riadneho dokazovania bola fakticky prezentovaná ako osoba fyzicky týrajúca maloleté dieťa a že na základe nepreverených tvrdení došlo k závažnému zásahu do jej rodičovských práv.

20. Namietala, že nebolo dostatočne preukázané, že by v jej starostlivosti existovalo bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa odôvodňujúce jeho okamžité odňatie a zverenie otcovi. Poukázala na zásadnú rozpornosť skutkových tvrdení rodičov, rozpory vo vyjadreniach maloletého dieťaťa, existenciu jeho psychických a behaviorálnych ťažkostí, tvrdenia o možnom ovplyvňovaní dieťaťa jedným z rodičov, ako aj na ďalšie dôkazy, ktoré podľa jej názoru neboli súdom náležite vyhodnotené. Zastávala názor, že za takejto dôkaznej situácie nebolo možné bez ďalšieho považovať tvrdenia otca a maloletého dieťaťa za preukázané a na ich podklade vychádzať z existencie fyzického násilia zo strany matky.

21. Ďalej zdôraznila, že ak súd považoval za potrebné skúmať možné riziká na jej strane, mal rovnakou mierou prihliadať aj na okolnosti týkajúce sa otca, najmä na prebiehajúce trestné konanie, tvrdenia o možnom ovplyvňovaní maloletého dieťaťa a na výhrady týkajúce sa jeho prístupu k psychiatrickej liečbe a dodržiavaniu odporúčaní odborníkov. V tejto súvislosti požadovala, aby bol otec zaviazaný rešpektovať odborné odporúčania a zabezpečovať maloletému dieťaťu predpísanú zdravotnú starostlivosť vrátane podávania predpísanej medikácie.

22. Osobitne poukázala na prebiehajúce znalecké dokazovanie, ktoré malo podľa jej názoru objasniť psychický stav maloletého dieťaťa, jeho vzťahy k rodičom, prípadnú mieru ovplyvňovania, vierohodnosť jednotlivých výpovedí a vhodnosť jednotlivých foriem starostlivosti. Z tohto dôvodu považovala za problematické, že ešte pred ukončením dokazovania došlo k zásadnej zmene pomerov maloletého dieťaťa. Rozhodnutie okresného súdu tak viedlo k faktickému prerušeniu jej kontaktu s maloletou, keďže súd neupravil spôsob výkonu jej styku s dieťaťom. Takýto stav môže nepriaznivo zasiahnuť do citovej väzby medzi ňou a maloletou a predstavovať ďalšiu psychickú záťaž pre dieťa.

23. V závere zopakovala, že fyzické násilie voči maloletému dieťaťu nebolo riadne preukázané, skutkový stav zostal medzi rodičmi sporný, znalecké dokazovanie nebolo ukončené a prebiehalo aj trestné konanie týkajúce sa podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že aj Okresná prokuratúra Trenčín považovala napadnuté rozhodnutie za predčasné. Žiadala preto, aby odvolací súd dôsledne posúdil proporcionalitu zásahu do rodičovských práv oboch rodičov a pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vychádzal zo všetkých objektívne zistených okolností prípadu.

24. Otec v ďalšom vyjadrení ( č. l. 243) navrhol odvolanie matky zamietnuť a napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Nesúhlasil s jej tvrdením, že súd vychádzal výlučne z jeho tvrdení, a poukázal na to, že skutkové závery okresného súdu boli podporené viacerými dôkazmi, najmä vyjadreniami maloletého dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom, pediatrom a ďalšími osobami, fotografiami zranení maloletého dieťaťa, ako aj vlastnými vyjadreniami matky o konfliktoch medzi ňou a maloletou. Súčasne zdôraznil, že matka v odvolaní popierala fyzické konflikty s maloletou, hoci podľa jeho názoru z jej skorších podaní a vyjadrení vyplývalo, že medzi nimi k takýmto stretom dochádzalo.

25. Ako podstatnú novú skutočnosť uviedol výsledky znaleckého dokazovania vykonaného znalcom C. G. C. v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , podľa ktorých má maloletá s otcom vytvorenú pozitívnu citovú väzbu, v jeho prítomnosti reagovala pokojnejšie, agresívne prejavy sa u nej nepozorovali a otec predstavoval jej primárnu vzťahovú osobu. Naproti tomu vzťah maloletej k matke znalec hodnotil ako narušený, pričom poukázal aj na priznania matky o používaní fyzických trestov, ktoré mohli negatívne vplývať na psychický a emocionálny vývin maloletého dieťaťa. Znalec podľa otca zároveň nenašiel oporu pre tvrdenia matky o sexuálne nevhodnom správaní otca voči maloletému dieťaťu a dospel k záveru, že nie je vhodné pokračovať v doterajšom modeli striedavej osobnej starostlivosti. Za riešenie zodpovedajúce najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa považoval zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča a zabezpečenie návštevy len jednej školy. Otec tiež poukázal na to, že podľa znaleckého posudku maloletá pri rozhovore so znalcom uviedla, že by chcela bývať u otca, má obavy z reakcií matky a matka ju mala navádzať k vyjadreniam v jej prospech.

26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého dieťaťa namietal, že riadne zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a rešpektuje odporúčania odborníkov. Poukázal na lekársku správu pedopsychiatričky C. C. E. z augusta 2026, podľa ktorej sa psychický stav maloletého dieťaťa po zverení do jeho starostlivosti stabilizoval, u dieťaťa neboli pozorované sexualizované prejavy správania ani suicidálne tendencie a samotná maloletá uvádzala, že sa u otca cíti dobre. Uvedené závery podľa neho podporujú správnosť dočasnej úpravy pomerov a zároveň potvrdzujú potrebu stabilného prostredia a návštevy jednej školy.

27. K zvukovým nahrávkam predloženým matkou uviedol, že z ich obsahu vyplýva nevhodný a konfrontačný spôsob komunikácie matky s maloletým dieťaťom, ktorý podľa jeho názoru korešpondoval so závermi znaleckého posudku o narušenom vzťahu medzi matkou a maloletou. Zároveň odmietal tvrdenia matky o manipulácii dieťaťa. Maloletú nenavádzal k výpovediam proti matke, neoboznamoval ju so súdnymi podaniami ani jej nesľuboval odmeny za jej vyjadrenia.

28. Vzhľadom na závery znaleckého posudku a zistenia o pomeroch maloletého dieťaťa by ďalšie vyčkávanie na výsledok trestného konania podľa neho nebolo v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Zároveň poukázal na to, že okresný súd medzičasom nariadil nad maloletou dohľad formou výchovného opatrenia, čím podľa jeho názoru zabezpečil primeranú preventívnu ochranu a priebežné monitorovanie vývoja pomerov maloletého dieťaťa.

29. Otec napokon zotrval na tvrdení, že maloleté dieťa nikdy fyzicky netýral ani sexuálne nezneužíval, považoval podozrenia vznesené voči jeho osobe za účelové a zastával názor, že vykonané dôkazy, vrátane znaleckého posudku a aktuálnych odborných správ, potvrdzujú správnosť rozhodnutia o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.

30. V rámci odvolacieho konania sa vyjadrila po prebratí vstupu do konania(č .l. 282) aj Krajská prokuratúra v Trenčíne (č. l. 287), ktorá doplnila odvolacie dôvody s poukazom na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo po vydaní napadnutého uznesenia, najmä na znalecký posudok vypracovaný v konaní vo veci samej. Namietala, že okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia síce vychádzal zo zistených poranení maloletej, jej vyjadrení o nevhodnom správaní matky, správ kolízneho opatrovníka a z potreby ukončiť neudržateľný režim striedania dvoch domácností a dvoch škôl, avšak dostatočne nezistil názor maloletej ku všetkým podstatným otázkam súvisiacim so zmenou starostlivosti, osobitne k podmienkam kontaktu s matkou po jej zverení otcovi. Poukázala na to, že z podkladov nevyplýva, že by maloletá dostala veku primerané informácie o účele rozhovorov a možných dôsledkoch rozhodnutia, ani že by bol jej názor zisťovaný spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám participácie dieťaťa.

31. Zdôraznila, že po vydaní napadnutého uznesenia bol vypracovaný znalecký posudok, podľa ktorého je vzťah maloletej k otcovi pozitívny a intenzívny, pričom otec je vnímaný ako primárna vzťahová osoba, avšak maloletá ho vníma nekriticky. Vzťah k matke znalec označil za ambivalentný, pričom zároveň konštatoval existenciu fyzických trestov a nevhodných výchovných postupov zo strany matky, ako aj nedostatočnú podporu pozitívneho vzťahu maloletej k matke zo strany otca. Výchovné predpoklady oboch rodičov vyhodnotil len ako čiastočne vhodné a upozornil na konflikt lojality dieťaťa, manipulatívne prejavy oboch rodičov a ich neschopnosť spolupracovať v záujme maloletej. Posudok nepodporil pokračovanie striedavej osobnej starostlivosti spojenej s návštevou dvoch škôl, avšak ani neposkytol podklad pre dlhodobé ponechanie maloletej vo výlučnej starostlivosti jedného rodiča bez zachovania kontaktu s druhým rodičom. Znalec odporučil vytvoriť stabilné prostredie s jednou školou a zachovať druhému rodičovi kontakt v rozsahu umožňujúcom budovanie funkčného vzťahu.

32. Ďalej poukázala na to, že vo vzťahu k otcovi prebieha trestné konanie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej a vo vzťahu k matke preverovanie podozrenia z týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom voči žiadnemu z rodičov doposiaľ nebolo vznesené obvinenie. Podľa jej názoru preto nebolo možné vychádzať z predpokladu, že riziká existujú iba na strane jedného z rodičov. Súčasne uviedla, že chýbajú aktuálne informácie o výkone dohľadu nad výchovou maloletej v starostlivosti otca, o jej psychickom stave, kontakte s matkou a o účinkoch súčasného usporiadania pomerov.

33. Prokurátorka namietala aj absenciu úpravy styku maloletej s matkou. Uviedla, že okresný súd síce kontakt matky s maloletou výslovne nezakázal, avšak jeho neupravením vytvoril stav, v ktorom je zachovanie vzťahu medzi matkou a maloletou ponechané výlučne na schopnosť rodičov spolupracovať, čím vzniká reálne riziko faktického prerušenia ich vzťahu. Podľa jej názoru okresný súd dostatočne nevysvetlil, prečo nemožno ochranu maloletej zabezpečiť miernejšími opatreniami, najmä asistovaným stykom v odbornom prostredí.

34. V závere konštatovala, že napadnuté uznesenie bolo vydané bez dostatočného porovnania pomerov oboch rodičov, bez poznania následne vypracovaného znaleckého posudku, bez riadneho zabezpečenia participácie maloletej a bez úpravy jej kontaktu s matkou. Navrhla preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne po doplnení dokazovania rozhodnutie zmeniť tak, aby bol upravený pravidelný asistovaný styk matky s maloletou a zabezpečené opatrenia smerujúce k zachovaniu ich vzťahu pri súčasnej ochrane maloletej.

35. Kolízny opatrovník na výzvu odvolacieho súdu doložil do súdneho spisu záznam z pohovoru s otcom a maloletou na úrade zo dňa 30.07.2026, záznam z pohovoru s matkou na úrade zo dňa 30.07.2026, záznam z terénnej sociálnej práce v domácnosti otca a z vykonania neformálneho rozhovoru s maloletou zo dňa 23.09.2026 a doručenú správu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z vykonaného pohovoru s matkou maloletej na úrade zo dňa 28.09.2026, z ktorých vyplynulo, že maloletá je na základe neodkladného opatrenia v dočasnej starostlivosti otca. Podľa vyjadrenia otca, maloletá u neho nemá žiadne agresívne správanie. Na podporu svojich tvrdení predložil aj správu pedopsychiatra, kde bolo konštatované zlepšenie stavu maloletej. Maloletá dcéra má zabezpečenú potrebnú zdravotnú starostlivosť a dodržiava predpísanú liečbu. Matku o maloletej informuje. Taktiež sa matka zaujíma o maloletú telefonicky, alebo prostredníctvom správ o čom následne informuje aj maloletú. Stretávaniu dcéry s matkou nebráni, ak o to prejaví matka a dcéra záujem. Maloletá zatiaľ kontakt odmieta aj napriek motivovaniu z jeho strany. Súhlasil s opakovaným odborným poradenstvom v J. K. ako aj s potrebou pravidelných návštev maloletej u psychológa a pedopsychiatra. Matka maloletej potvrdila, že vo veci starostlivosti súdu o maloletú prebieha znalecké dokazovanie znalcami z oblasti psychológie aj psychiatrie. Dcéru nebila, iba sa bránila voči jej agresivite, ktorá súvisí s jej psychologickými diagnózami. Otec podľa nej nerešpektuje odporúčania a devastuje zdravotný stav dcéry. S J. K. nemala dobrú skúsenosť, myslí si, že dcére tam vôbec nepomohli, preto nebude s nimi spolupracovať. Na dobrovoľnej báze má záujem spolupracovať s PC Náruč v F.. Zvažovala aj diagnostický pobyt pre dcéru, ktorý jej odporučila aj psychologička, pretože dcérina agresivita a sexualizované správanie sa enormne stupňovalo, vyťahovala na ňu nôž, rozprávala jej o jej smrti. Na základe neodkladného opatrenia, voči ktorému sa odvolala, je maloletá u otca. Ona s ňou nie je v osobnom kontakte ani inom priamom kontakte od 26.07.2026. Otec jej o maloletej prvýkrát podal správu emailom až 25.08.2026. Následne s maloletou asi trikrát bola v telefonickom kontakte, ktorý trval vždy do dvoch minút.

Maloletá sa pred kolízny opatrovníkom dňa 23.09.2026 v domácom prostredí vyjadrila, že u otca sa cíti dobre, absolvovala s ním aj liečenie vo Vysokých Tatrách, kde sa jej páčilo, chodila tam aj do školy, našla si tam kamarátov. Mama ju tam pozrieť nebola. Od otca vie, že telefonuje a pýta sa na ňu, ale ona s ňou volať nechce, ani sa s ňou nechce stretnúť U mamy to bolo tak trošku zlé, lebo ju bila, keď niečo nespravila. Kolízny opatrovník konštatoval vhodnosť podmienok a zabezpečenosť všetkých potrieb pre starostlivosť o maloletú v domácnosti otca

36. Matka doručila prepisy nahrávok vyjadrení maloletej z 09.06.2026, 11.06.2026 a 13.06.2026.

37. Okresná prokuratúra Trenčín oznámila na výzvu odvolacieho súdu dňa 12.10.2026, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre zločin sexuálneho zneužívania podľa bolo uznesením ČVS: ORP-194/1-VYS-TN-2026 zo dňa 05.10.2026 zastavené, pretože bol dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

38. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom iné vyjadrenia do konania doložené neboli.

39. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s , ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobami na to oprávnenými, a to Okresnou prokuratúrou Trenčín a matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, prejednal vec za aplikácie , a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , v spojení s . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

40. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie okresnej prokuratúry Trenčín ani odvolanie matky nie sú dôvodné.

41. Odvolací súd poukazuje na účel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktoré neznesú odklad. Naliehavosť potreby predbežnej úpravy tak predstavuje nevyhnutný predpoklad pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v posúdení, či a kedy je takáto potreba daná je ponechané na úvahe súdu, ktorý starostlivo hodnotí individuálne okolnosti konkrétnej veci zohľadňujúc predovšetkým záujem maloletých detí, avšak za súčasného splnenia zákonných podmienok vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Jeho úlohou je len dočasná úprava pomerov, ktoré neznesú odklad. Zároveň neslúži ako prostriedok na urýchlenie súdneho konania.

42. Základnou funkciou neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa vždy riadi konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie ( veta prvá ) a je postačujúce, ak sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené.

43. V prejednávanej veci mal odvolací súd za osvedčené, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej. Zo spisového materiálu totiž vyplývali dlhodobé a opakované konflikty medzi matkou a maloletou, ktoré podľa vtedajších zistení prerastali aj do fyzických stretov. Maloletá opakovane uvádzala, že si želá bývať u otca, pričom obdobné vyjadrenia poskytla nielen otcovi, ale aj kolíznemu opatrovníkovi a ďalším osobám. Súčasne boli v spise založené podklady nasvedčujúce tomu, že doterajší model striedavej osobnej starostlivosti spojený s návštevou dvoch škôl predstavoval pre maloletú výraznú psychickú záťaž. Za tejto situácie považoval odvolací súd záver okresného súdu o potrebe okamžitej dočasnej úpravy pomerov za vecne správny.

44. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú kľúčovú odvolaciu námietku okresnej prokuratúry a matky, podľa ktorej mal okresný súd vyčkať na výsledky znaleckého dokazovania alebo na skončenie trestného konania vedeného pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej. Samotná existencia prebiehajúceho trestného konania bez ďalšieho nemohla automaticky brániť prijatiu opatrenia, ktoré bolo podľa vtedajších zistení potrebné na ochranu záujmov maloletého dieťaťa. Úlohou súdu rozhodujúceho o neodkladnom opatrení nie je s konečnou platnosťou vyriešiť všetky skutkové a právne otázky významné pre rozhodnutie vo veci samej, ale reagovať na aktuálnu situáciu a zabezpečiť dočasnú ochranu maloletého dieťaťa. Navyše v priebehu odvolacieho konania bolo preukázané, že trestné stíhanie vedené pre zločin sexuálneho zneužívania bolo uznesením zo dňa 05.10.2026 zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Uvedená skutočnosť síce nastala až po vydaní napadnutého uznesenia, potvrdzuje však, že samotná existencia trestného konania v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bez ďalších zistení nemusela sama osebe viesť k záveru o nevhodnosti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti otca. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že uvedenú skutočnosť zohľadnil ako jednu z okolností, ktoré vyšli najavo v priebehu odvolacieho konania, pričom správnosť postupu súdu prvej inštancie posudzoval predovšetkým z hľadiska skutočností osvedčených v čase vydania napadnutého uznesenia. Samotné zastavenie trestného stíhania tak nepredstavuje rozhodujúci dôvod potvrdenia napadnutého uznesenia, ale ďalšiu okolnosť, ktorú odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy.

45. Odvolací súd súčasne posudzoval aj proporcionalitu zásahu do rodičovských práv oboch rodičov. Dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca síce predstavuje zásah do výkonu rodičovských práv matky, avšak vzhľadom na skutkové okolnosti osvedčené v čase rozhodovania okresného súdu išlo o zásah sledujúci legitímny cieľ ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktorý bol zároveň primeraný a nevyhnutný. Súd prvej inštancie vychádzal z osvedčených skutočností nasvedčujúcich existencii závažných konfliktov medzi matkou a maloletou, z opakovaných vyjadrení maloletej o želaní bývať u otca, ako aj z odporúčania kolízneho opatrovníka. Za daného stavu nebolo možné dosiahnuť ochranu záujmov maloletej menej invazívnym opatrením s rovnakou mierou účinnosti. Pokračovanie v dovtedajšom režime striedavej osobnej starostlivosti by totiž znamenalo zachovanie prostredia, v ktorom dochádzalo k opakovaným konfliktným situáciám medzi matkou a maloletou, ako aj pokračovanie v návšteve dvoch škôl, ktoré predstavovalo pre maloletú ďalšiu psychickú záťaž. Za týchto okolností by ani prijatie miernejších opatrení bez súčasnej zmeny dovtedajšieho usporiadania starostlivosti nezabezpečilo dostatočne účinnú a bezodkladnú ochranu záujmov maloletej. Odvolací súd pritom neprehliadol ani skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu bolo vo vzťahu k otcovi vedené trestné konanie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej. Táto okolnosť však nebola jedinou relevantnou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné pri rozhodovaní zohľadniť. Okresný súd bol súčasne konfrontovaný s osvedčenými skutočnosťami nasvedčujúcimi existencii vážnych a opakovaných konfliktov medzi matkou a maloletou, pričom musel bezodkladne reagovať na aktuálnu situáciu maloletého dieťaťa. Za okolností existujúcich v čase jeho rozhodovania sa javilo dočasné zverenie maloletej do starostlivosti otca ako riešenie lepšie zodpovedajúce jej bezprostrednému záujmu, než ponechanie maloletej bez stabilne usporiadaného výchovného prostredia alebo prijatie iného zásahu do jej pomerov. Zároveň ide len o dočasnú úpravu pomerov podliehajúcu ďalšiemu preskúmavaniu v konaní vo veci samej.

46. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nariadením neodkladného opatrenia nie je prejudikované konečné rozhodnutie vo veci samej. Predmetom konania o neodkladnom opatrení je len posúdenie potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov na základe osvedčených skutočností, nie konečné zistenie skutkového stavu. Otázka definitívnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bude predmetom rozhodnutia vo veci samej po vykonaní úplného dokazovania vrátane vyhodnotenia všetkých znaleckých záverov a ďalších dôkazov.

47. Odvolací súd prihliadal aj na nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu odvolacieho konania. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. vyplynulo, že vzťah maloletej k otcovi je pozitívny a intenzívny a otec predstavuje jej primárnu vzťahovú osobu. Zároveň znalec nepovažoval za vhodné pokračovanie doterajšieho modelu striedavej osobnej starostlivosti spojenej s návštevou dvoch škôl. Hoci znalec poukázal aj na nedostatky vo výchovnom pôsobení oboch rodičov a na pretrvávajúci konflikt lojality dieťaťa, závery znaleckého posudku vo všeobecnosti neoslabili správnosť rozhodnutia okresného súdu o potrebe ukončenia dovtedajšieho neudržateľného usporiadania pomerov. Odvolací súd pritom neprehliadol ani závery znalca poukazujúce na nedostatky vo výchovnom pôsobení oboch rodičov, ako aj na potrebu zachovania a podpory vzťahu maloletej s oboma rodičmi. Uvedené skutočnosti bude potrebné náležite zohľadniť predovšetkým pri rozhodovaní vo veci samej, samy osebe však nespochybňujú dôvodnosť prijatej dočasnej úpravy pomerov, ktorej účelom je v súčasnom štádiu konania zabezpečiť maloletej stabilné a bezpečné výchovné prostredie.

48. Zo správ kolízneho opatrovníka predložených v odvolacom konaní vyplynulo, že maloletá sa v domácnosti otca cíti dobre, jej potreby sú zabezpečené a kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o maloletú. Maloletá pri rozhovore uskutočnenom dňa 23.09.2026 opätovne uviedla, že sa s matkou stretávať nechce a že sa u otca cíti dobre. Rovnako nebolo preukázané, že by po dočasnom zverení maloletej otcovi došlo k zhoršeniu jej pomerov alebo k vzniku takých okolností, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe zrušenia alebo zmeny napadnutého neodkladného opatrenia.

49. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku matky smerujúcu proti určeniu vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o výživnom v rámci neodkladného opatrenia súd neurčuje konečný rozsah vyživovacej povinnosti, ale len výživné v nevyhnutnej miere podľa . Účelom takejto úpravy je zabezpečenie základných potrieb maloletého dieťaťa v období do rozhodnutia vo veci samej. Výška výživného 100 EUR mesačne neprekračuje rámec nevyhnutnej miery, zodpovedá dočasnému charakteru rozhodnutia a nevylučuje, aby v konaní vo veci samej bola vyživovacia povinnosť rodičov po vykonaní riadneho dokazovania určená odlišne. V štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení preto nebolo potrebné vykonávať podrobné dokazovanie o príjmových a majetkových pomeroch rodičov v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie.

50. Pokiaľ matka a prokuratúra namietali absenciu úpravy styku matky s maloletou, odvolací súd konštatuje, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by okresný súd kontakt matky s maloletou výslovne zakázal alebo že by matke bolo v kontakte s maloletou bránené. Rovnako nebolo osvedčené, že by existovalo také bezprostredné ohrozenie maloletej, ktoré by odôvodňovalo úplné vylúčenie styku matky s maloletou. Samotná skutočnosť, že okresný súd v rámci neodkladného opatrenia osobitne neupravil výkon styku matky s maloletou, preto bez ďalšieho nezakladá nesprávnosť ani nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ide o otázku, ktorej samostatná úprava nebola za aktuálne osvedčených okolností nevyhnutnou podmienkou rozhodnutia o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca a môže byť podľa ďalšieho vývoja pomerov predmetom samostatného rozhodovania súdu vo veci samej, ak si to bude vyžadovať najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd pritom neprehliadol, že podľa aktuálnych zistení kolízneho opatrovníka osobný kontakt medzi matkou a maloletou v súčasnosti neprebieha, pričom maloletá opakovane vyjadruje odmietavý postoj k stretávaniu s matkou. Zároveň je potrebné prihliadnuť na dlhodobo narušený vzťah medzi matkou a maloletou, ako aj na psychický stav maloletej a závery znaleckého dokazovania poukazujúce na potrebu odbornej pomoci pri úprave vzájomných vzťahov. Za týchto okolností samotná absencia úpravy styku v napadnutom neodkladnom opatrení neodôvodňuje záver o jeho vecnej nesprávnosti. To však neznamená, že zachovanie a postupná obnova vzťahu maloletej s matkou nie sú v jej najlepšom záujme. Naopak, tejto otázke bude potrebné venovať náležitú pozornosť v ďalšom priebehu konania, a to aj s využitím vhodnej odbornej pomoci, pri rešpektovaní aktuálnych potrieb maloletej a jej psychického stavu. V prípade potreby nie je vylúčená ani samostatná dočasná úprava styku, ak si to vývoj pomerov a najlepší záujem maloletej vyžiadajú.

51. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd mal v čase svojho rozhodovania dostatočne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej a svoje rozhodnutie založil na relevantných podkladoch. Napadnuté uznesenie je vecne správne a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, preto ho odvolací súd podľa v spojení s potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného dovolania.