Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/19/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanej A. B., C. C. a spol., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX/XX, F., pre čin obžalobou právne posúdený ako pokračovací zločin úverového podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa k , , účinného do 05.08.2024 z časti dokonaný z časti spáchaný v štádiu pokusu podľa , na verejnom zasadnutí dňa 17. septembra 2026 prejednal odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. septembra 2024, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa s poukazom na z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu vo vzťahu k obžalovanej A. B., C. C. a z a s t a v u j e s a trestné stíhanie proti obžalovanej A. B., C. C., nar. XX.XX.XXXX v D. pre skutky obžalobou právne posúdené ako zločin úverového podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa k , , účinného v čase spáchania skutku z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa , ktorých sa mala dopustiť tak, že

1.) obžalovaný G. H. dňa 17.03.2017 na žiadosť obžalovanej A. B., C. C. požiadal v D. o spotrebiteľský úver spoločnosť D. B. I.. B., pobočka D. prostredníctvom sprostredkovateľa D. D. I. B. na finančné hotovosti vo výške 30.000 Eur a následne po neschválení požadovanej sumy požiadal o zníženú sumu pôžičky na 5.000 Eur s úmyslom vylákať od poškodenej spoločnosti úver tým, že do žiadosti o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi G. J. K. so sídlom L., E. X a výške mesačného príjmu 856 Eur, k čomu vedome doložil aj sfalšované potvrdenie o výške príjmu od zamestnávateľa, u ktorého nikdy nepracoval, ani v čase žiadosti o spotrebiteľský úver nedosahoval taký príjem, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom doklady o tom, že je zamestnaný ako aj vyplnené tlačivo potvrdenie o výške príjmu mu odovzdala obžalovaná A. B., C. C., o ktorých vedela, že sú sfalšované a taktiež vedela, že obžalovaný G. H. je nezamestnaný a tieto sfalšované doklady pripravil obžalovaný G. D., ktorý aj dával inštrukcie ako treba postupovať pri vybavovaní úveru, pričom k dokonaniu činu nedošlo, nakoľko obžalovanému G. H. úver nebol schválený, o čom obžalovaná A. B., C. C. informovala obžalovaného G. D., ktorému mali byť peniaze z poskytnutého úveru odovzdané, čím poškodenú spoločnosť chceli spoločným konaním uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a svojím konaním spôsobiť poškodenej spoločnosti D. B. I., v súčasnosti XXX B., I., M. A. X, B., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 30.000 Eur,

2.) obžalovaný G. H. dňa 27.03.2017 na žiadosť obžalovanej A. B., C. C. v N. O. P. D. uzavrel prostredníctvom obchodného zástupcu poškodenej spoločnosti N. Q. K. I.. D. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bola finančná pôžička vo výške 7.000 Eur, ktorú sa zaviazal splácať zvýšenú o úrok v pravidelných 84-roch mesačných splátkach vo výške 141,71 Eur, pričom obžalovaný G. H. poškodenú spoločnosť N. Q. K. I. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru

a splácanie úveru tým, že do zmluvy uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi G. J. K. so sídlom L., E. X a výške príjmu 800 Eur, k čomu vedome doložil sfalšovaný výpis z účtu vedený v C. B. na meno G. H., ktorým preukazoval výšku príjmu, pričom u takého zamestnávateľa nikdy nepracoval, ani v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedosahoval taký príjem, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom sfalšované doklady o tom, že je zamestnaný ako aj falošný výpis z účtu mu odovzdala obžalovaná A. B., C. C., o ktorých vedela, že sú falošné a taktiež vedela, že obžalovaný G. H. je nezamestnaný a tieto sfalšované doklady pripravil obžalovaný G. D., ktorý aj dával inštrukcie ako treba postupovať pri vybavovaní úveru a ktorému mali byť finančné prostriedky získané z úveru odovzdané, pričom obžalovaný G. H. po podpise zmluvy a prijatí sumy 7.000 Eur prevodom na jeho bankový účet úver v splátkach riadne neplatil, pričom doposiaľ uhradil len jednu mesačnú splátku, z prijatej sumy 7.000 Eur si obžalovaný G. H. ponechal pre svoju potrebu sumu 500 Eur a zvyšnú sumu z úveru vo výške 6.500 Eur odovzdal obžalovanej A. B., C. C. pre obžalovaného G. D., ktorému tieto peniaze odovzdala, čím spoločným konaním uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru poškodenú spoločnosť N. Q. K. I., so sídlom O. XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, čím poškodenej spoločnosti N. Q. K. I. svojím konaním spôsobili škodu vo výške 8.067,67 Eur,

3.) obžalovaný G. H. dňa 30.03.2017 na žiadosť obžalovanej A. B., C. C. v banke P. I. P. D. uzavrel s pracovníkom banky Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bola finančná pôžička vo výške 10.000 Eur, ktorú sa zaviazal splácať zvýšenú o úrok v pravidelných 96-tich mesačných splátkach vo výške 173,91 Eur vrátane poistného, pričom poškodenú spoločnosť P. R. B. I.. B. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru tým, že do zmluvy uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi G. J. K. so sídlom L., E. X a výške príjmu 846,71 Eur, k čomu vedome doložil sfalšované doklady a to výplatné pásky zamestnanca G. J. K., Oznámenie o právnom postavení profesionálneho vojaka a výpisy z účtu C. B., pričom u takéhoto zamestnávateľa nikdy nepracoval, ani v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedosahoval taký príjem, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom sfalšované doklady, o tom že je zamestnaný mu odovzdala obžalovaná A. B., C. C., o ktorých vedela, že sú sfalšované a tiež vedela, že obžalovaný G. H. je nezamestnaný a tieto sfalšované doklady pripravil obžalovaný G. D., ktorý aj dával inštrukcie ako treba postupovať pri vybavovaní úveru a ktorému mali byť finančné prostriedky získané z úveru odovzdané, obžalovaný G. H. po podpise zmluvy a prijatí sumy 10.000 Eur prevodom na jeho bankový účet, úver v splátkach riadne neplatil, pričom doposiaľ uhradil len jednu splátku vo výške 173,91 Eur z prijatej sumy 10.000 Eur obžalovaný G. H., na základe inštrukcií obžalovaného G. D., ktoré dal obžalovanej A. B., C. C. ponechal sumu 1.000 Eur na účte na splátky, sumu 800 Eur si ponechal pre vlastnú potrebu a zvyšnú časť peňazí vo výške 8.200 Eur odovzdal obžalovanej A. B., C. C. pre obžalovaného G. D., ktorému tieto peniaze odovzdala, čím spoločným konaním uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru poškodenú spoločnosť P. R. B. I. so sídlom G. A. X, B., IČO: XX XXX XXX, čím poškodenej spoločnosti P. R. B. I. svojím konaním spôsobili škodu vo výške 12.520,65 Eur.

Podľa sa poškodení obchodná spoločnosť N. Q. K. I., so sídlom D., S. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX a obchodná spoločnosť P. R. B. I., so sídlom B., G. A. X, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody voči obžalovanej A. B., C. C. odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. septembra 2024, sp. zn. bola okrem iného obžalovaná A. B. uznaná za vinnú zo spáchania v bodoch 1.), 2.) a 3.) pokračovacieho zločinu úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa k , , účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Tr. zák.“, ak nie je uvedené inak) s poukazom na v spojení s z časti dokonaného a z časti spáchaného v štádiu pokusu podľa na tom skutkovom základe, že „1.) obžalovaný G. H. dňa 17.03.2017 na žiadosť obžalovanej A. B., C. C. požiadal v D. o spotrebiteľský úver spoločnosť D. B. I.. B., pobočka D. prostredníctvom sprostredkovateľa D. D. I. B. na finančné hotovosti vo výške 30.000 Eur a následne po neschválení požadovanej sumy požiadal o zníženú sumu pôžičky na 5.000 Eur s úmyslom vylákať od poškodenej spoločnosti úver tým, že do žiadosti o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi G. J. K. so sídlom L., E. X a výške mesačného príjmu 856 Eur, k čomu vedome doložil aj sfalšované potvrdenie o výške príjmu od zamestnávateľa, u ktorého nikdy nepracoval, ani v čase žiadosti o spotrebiteľský úver nedosahoval taký príjem, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom doklady o tom, že je zamestnaný ako aj vyplnené tlačivo potvrdenie o výške príjmu mu odovzdala obžalovaná A. B., C. C., o ktorých vedela, že sú sfalšované a taktiež vedela, že obžalovaný G. H. je nezamestnaný a tieto sfalšované doklady pripravil obžalovaný G. D., ktorý aj dával inštrukcie ako treba postupovať pri vybavovaní úveru, pričom k dokonaniu činu nedošlo, nakoľko obžalovanému G. H. úver nebol schválený, o čom obžalovaná A. B., C. C. informovala obžalovaného G. D., ktorému mali byť peniaze z poskytnutého úveru odovzdané, čím poškodenú spoločnosť chceli spoločným konaním uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a svojím konaním spôsobiť poškodenej spoločnosti D. B. I., v súčasnosti XXX B., I., M. A. X, B., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 30.000 Eur, potom

2.) obžalovaný G. H. dňa 27.03.2017 na žiadosť obžalovanej A. B., C. C. v N. O. P. D. uzavrel prostredníctvom obchodného zástupcu poškodenej spoločnosti N. Q. K. I.. D. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bola finančná pôžička vo výške 7.000 Eur, ktorú sa zaviazal splácať zvýšenú o úrok v pravidelných 84-roch mesačných splátkach vo výške 141,71 Eur, pričom obžalovaný G. H. poškodenú spoločnosť N. Q. K. I. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru tým, že do zmluvy uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi G. J. K. so sídlom L., E. X a výške príjmu 800 Eur, k čomu vedome doložil sfalšovaný výpis z účtu vedený v C. B. na meno G. H. , ktorým preukazoval výšku príjmu, pričom u takého zamestnávateľa nikdy nepracoval, ani v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedosahoval taký príjem , nakoľko bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom sfalšované doklady o tom, že je zamestnaný ako aj falošný výpis z účtu mu odovzdala obžalovaná A. B., C. C., o ktorých vedela, že sú falošné a taktiež vedela, že obžalovaný G. H. je nezamestnaný a tieto sfalšované doklady pripravil obžalovaný G. D., ktorý aj dával inštrukcie ako treba postupovať pri vybavovaní úveru a ktorému mali byť finančné prostriedky získané z úveru odovzdané, pričom obžalovaný G. H. po podpise zmluvy a prijatí sumy 7.000 Eur prevodom na jeho bankový účet úver v splátkach riadne neplatil, pričom doposiaľ uhradil len jednu mesačnú splátku, z prijatej sumy 7.000 Eur si obžalovaný G. H. ponechal pre svoju potrebu sumu 500 Eur a zvyšnú sumu z úveru vo výške 6.500 Eur odovzdal obžalovanej A. B., C. C. pre obžalovaného G. D., ktorému tieto peniaze odovzdala, čím spoločným konaním uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru poškodenú spoločnosť N. Q. K. I., so sídlom O. XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, čím poškodenej spoločnosti N. Q. K. I. svojím konaním spôsobili škodu vo výške 8.067,67 Eur a následne

3.) obžalovaný G. H. dňa 30.03.2017 na žiadosť obžalovanej A. B., C. C. v banke P. I. P. D. uzavrel s pracovníkom banky Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bola finančná pôžička vo výške 10.000 Eur, ktorú sa zaviazal splácať zvýšenú o úrok v pravidelných 96-tich mesačných splátkach vo výške 173,91 Eur vrátane poistného, pričom poškodenú spoločnosť P. R. B. I.. B. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru tým, že do zmluvy uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi G. J. K. so sídlom L., E. X a výške príjmu 846,71 Eur, k čomu vedome doložil sfalšované doklady a to výplatné pásky zamestnanca G. J. K., Oznámenie o právnom postavení profesionálneho vojaka a výpisy z účtu C. B., pričom u takéhoto zamestnávateľa nikdy nepracoval, ani v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedosahoval taký príjem, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom sfalšované doklady, o tom že je zamestnaný mu odovzdala obžalovaná A. B., C. C., o ktorých vedela, že sú sfalšované a tiež vedela, že obžalovaný G. H. je nezamestnaný a tieto sfalšované doklady pripravil obžalovaný G. D., ktorý aj dával inštrukcie ako treba postupovať pri vybavovaní úveru a ktorému mali byť finančné prostriedky získané z úveru odovzdané, obžalovaný G. H. po podpise zmluvy a prijatí sumy 10.000 Eur prevodom na jeho bankový účet, úver v splátkach riadne neplatil, pričom doposiaľ uhradil len jednu splátku vo výške 173,91 Eur z prijatej sumy 10.000 Eur obžalovaný G. H., na základe inštrukcií obžalovaného G. D., ktoré dal obžalovanej A. B., C. C. ponechal sumu 1.000 Eur na účte na splátky, sumu 800 Eur si ponechal pre vlastnú potrebu a zvyšnú časť peňazí vo výške 8.200 Eur odovzdal obžalovanej A. B., C. C. pre obžalovaného G. D., ktorému tieto peniaze odovzdala, čím spoločným konaním uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru poškodenú spoločnosť P. R. B. I. so sídlom G. A. X, B., IČO: XX XXX XXX, čím poškodenej spoločnosti P. R. B. I. svojím konaním spôsobili škodu vo výške 12.520,65 Eur“.

Za to bola obžalovaná okresným súdom odsúdená podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/, n / Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktoré výkon okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov s probačným dohľadom.

Okresný súd zároveň podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zák. obžalovanej uložil povinnosť v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Okresný súd podľa uložil obžalovanej spolu s obžalovaným G. H. a obžalovaným G. D. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému N. Q. K. I., so sídlom D., O. XXXX/ XXX, IČO:XX XXX XXX, vo výške 8.067,67-€.

Okresný súd podľa uložil obžalovanej spolu s obžalovaným G. H. a obžalovaným G. D. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému P. R. B. I., so sídlom B., G. A. X, IČO: XX XXX XXX, vo výške 12.520,65-€.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku okresného súdu bol pod bodom 4.) uvedený skutok v znení: „A. C. dňa 07.04.2017 požiadala G. H., aby na seba zobral úver v pobočke K. K. I., A., D. X vo výške 5.000,-€, pričom vedela, že je nezamestnaný a že by mu úver nebol poskytnutý s čím G. H. súhlasil a toho dňa ho zaviezla do pobočky K. K. I. v A., D. X, pričom mu odovzdala doklady o tom, že je zamestnaný, o ktorých vedela, že sú sfalšované a tieto pripravil G. D., ktorý aj dával inštrukcie ako treba postupovať pri vybavovaní úveru a v pobočke spoločnosti G. H. požiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5000,-€ s dobou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou splátkou 135,47 €, k čomu predložil svoje osobné doklady a to občiansky preukaz číslo T. XXX XXX, preukaz poistenca zdravotnej D. M. I., potvrdenie zo dňa 04.04.2017 o výške príjmu zamestnanca od zamestnávateľa 13. mechanizovaného práporu L., oznámenie o postavení vojaka s osobným číslom XXXXXX (XXXXXX) zo dňa 01.03.2016 a výpis z účtu z C. B. I. za mesiac február 2017, pričom pri procese schvaľovania úveru K. K. I. zistila , že predložené doklady o zamestnaneckom vzťahu G. H. neboli vystavené deklarovaným zamestnávateľom, v dôsledku čoho bola žiadosť o úver zamietnutá, o čom A. C. telefonicky hneď informovala G. D., ktorému mali byť odovzdané peniaze z poskytnutého úveru, čím obžalovaní uviedli svojim spoločným konaním K. K. I.. B. do omylu a v prípade vyplatenia úveru, by spôsobili K. K. I.. B. škodu vo výške 5.000,-€“.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná A. B. podala proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, ktorú odôvodnila nasledovne:

„Vážený súd, obžalovaná prostredníctvom obhajcu osobitným podaním podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16.09.2023, pričom odvolanie bolo podané čo do výroku o vine a treste.

K výroku o vine:

V tejto časti bolo odvolanie podané obžalovanou iba z procesnej opatrnosti a to z dôvodu, že hoci z právnej vety rozsudku explicitne vyplýva, že obžalovaná je uznaná vinnou iba v bodoch 1./, 2./ a 3./ , pre ktoré bola podaná aj obžaloba, zo skutkovej vety sa môže javiť, akoby súd rozhodoval aj vo vzťahu k obžalovanej B. aj o skutku č. 4/ pričom o tomto skutku už rozhodoval Okresný súd Nitra, sp. zn. , na obžalovanú B. sa hľadí, akoby nebola odsúdená, pričom súd obž. B. neukladal spoločný trest.

Podľa názoru obhajoby mal súd skutok č. 4/ formulovať tak, aby bolo evidentné, že nerozhoduje aj o obž. B. napr. návetím v skutku podľa ktorého bola obž. B. uznaná za vinnú rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. a uvedený výrok ostáva týmto rozsudkom vo vzťahu k obž. B. nedotknutý, alebo iným pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom.

Hoci ide o formalitu, obhajoba si nebola istá „právnou čistotou“ skutku č. 4/ vo vzťahu k obžalovanej B. a z toho dôvodu bolo podané odvolanie aj čo do výroku o vine, napriek tomu, že vo vzťahu ku skutkom 1./ - 3./ urobila obžalovaná vyhlásenie o svojej vine a tiež v minulosti urobila vyhlásenie o vine aj ku skutku 4./ v konaní pred Okresným súdom Nitra.

K výroku o treste:

Podstatou podania odvolania v tejto veci je to, že podľa obžalovanej je trest, ktorý jej bol uložený neprimerane prísny. Hoci ide o trest podmienečný, skúšobnú dobu vo výmere 4 rokov s uložením probačného dohľadu považujeme za neprimerane prísny a nezákonný trest.

Zákonná sadzba v zmysle je v rozpätí 2-8 rokov trestu odňatia slobody. Obžalovanej B. súd zároveň priznal poľahčujúce okolnosti vedenie riadneho života, priznanie a oľutovanie trestného činu ako aj napomáhanie OČTK, keď už do prvotných procesných úkonov usvedčovala obž. D. zo spáchania trestnej činnosti. Nemožno opomenúť ani to, že ku skutkom došlo takmer pred 8 rokmi, pričom Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi ukladá súdom povinnosť zohľadniť dobu od spáchania trestného činu.

V odôvodnení rozsudku súd úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obž. B. žiadnym preskúmateľným spôsobom nevysvetlil (najmä stanovenie skúšobnej doby pri hornej hranici intervalu a dôvodnosť uloženia probačného dohľadu).

V tu prejednávanej veci by vzhľadom na významnú mieru pomoci obžalovanej orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri usvedčovaní najmä obž. D., ktorý celú dobu až do novelizácie skutok popieral, vzhľadom na vyhlásenie o vine obžalovanej učinené na prvom hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na odstup času od spáchania skutku by bolo na mieste využiť mimoriadne zmierňovacie oprávnenie súdu podľa , a zároveň by bolo dôvodné uložiť takto upravený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, so stanovením kratšej skúšobnej doby, bez uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe.

Záverečný návrh

Pre prípad, že odvolací súd vyhodnotí, že skutok 4./ je vo vzťahu k obžalovanej B. formulovaný nesprávne, navrhujeme, aby odvolací súd podľa , , zrušil celý výrok rozsudku o vine, ako aj výrok o treste a následne aby sám podľa rozhodol o žalovanom skutku po úprave skutku č. 4/ a obžalovanej aby uložil zákonný a spravodlivý trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a stanovením skúšobnej doby bez probačného dohľadu.

Pre prípad, že odvolací súd vyhodnotí, že skutok 4./ je formulovaný správne, navrhujeme, aby odvolací súd podľa zrušil výrok o treste u obžalovanej B. a následne aby jej sám podľa uložil zákonný a spravodlivý trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a stanovením skúšobnej doby bez probačného dohľadu.“

Odvolací súd do konania verejného zasadnutia neobdržal písomné vyjadrenie prokurátora k podanému odvolaniu obžalovanej.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné podľa Obžalovaná a jej obhajca zotrvali na podanom odvolaní, ako aj na jeho písomných dôvodoch a navrhli prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. a navrhli rozhodnúť v zmysle petitu písomných dôvodov odvolania.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodených spoločností N. Q. K., I. a P. R. B., I., ktorí mali upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené, nedostavili sa na verejné zasadnutie, ani neospravedlnili svoju neúčasť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania obžalovanej podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné, avšak z iných, ako v odvolaní uvedených dôvodov.

Odvolací súd najskôr preskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov o vine obžalovanej.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa k , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. v spojení s Tr. zák. z časti dokonaného a z časti spáchaného v štádiu pokusu podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe tak, ako uviedol v skutkovej vete napadnutého rozsudku pod bodmi 1.), 2.) a 3.). Podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd zvažoval u obžalovanej A. B. zákonný postup podľa Tr. zák. s prihliadnutím na skutok uvedený v skutkovej vete pod bodom 4.) napadnutého rozsudku tak, ako postupoval vo vzťahu k obžalovanému G. D.. Za spáchanie vyššie uvedeného skutku pod bodom 4.) boli obžalovaná A. B. a obžalovaný G. D. už skôr právoplatne odsúdení rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 18.12.2019. Okresný súd však u obžalovanej A. B. podľa Tr. zák. nepostupoval s odôvodnením, že na toto odsúdenie sa z hľadiska ukladania trestu u nej neprihliada, pretože obžalovaná sa v skúšobnej dobe osvedčila.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

Z preskúmavania vyššie uvedeného skutku z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 18.12.2019 (skutok pod bodom 4.) skutkovej vety napadnutého rozsudku) a skutkov uvedených pod bodmi 1.), 2.) a 3.) napadnutého rozsudku spáchaných dňa 17.03.2017, dňa 27.03.2017 a dňa 30.03.2017 vyplýva, že všetky štyri skutky predstavujú čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu úverového podvodu. Vyplýva to z časových súvislostí, keď všetky čiastkové útoky boli spáchané v priebehu necelého mesiaca od 17.03.2017 do 07.04.2017. Predmetné čiastkové útoky spája aj rovnaký spôsob páchania čiastkových útokov a jednotiaci zámer konania obžalovanej a spolupáchateľov získať finančné prostriedky.

Uvedené štyri čiastkové útoky napĺňajú znaky pokračovacieho trestného činu tak, ako je definovaný v § 122 ods. 10 Tr. zák., pretože všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa, ktorý konal vždy prakticky rovnakým spôsobom, v spolupáchateľstve s ďalšími dvomi osobami, spája objektívna súvislosť v čase, v mieste, spôsobe ich spáchania v predmetoch útoku, ako aj subjektívna súvislosť najmä v podobe jednotiaceho zámeru páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Nedošlo ani k prerušeniu pokračovania v konaní obžalovanej tak, ako to má na mysli ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák., pretože všetky štyri čiastkové útoky spáchala obžalovaná skôr, ako jej bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia za ktorýkoľvek z nich.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval podľa zákona a pochybil, keď napriek právoplatnému odsúdeniu obžalovanej v trestnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. za skutok uvedený v bode 4.) skutkovej vety napadnutého rozsudku, rozhodol napadnutým rozsudku samostatne o uznaní viny a uložení trestu obžalovanej za ďalšie čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu - skutky v bode 1.), 2.) a 3.) napadnutého rozsudku. Takémuto postupu podľa názoru odvolacieho súdu bránilo ustanovenie Podľa tohto ustanovenia , trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo okrem iných právoplatným rozsudkom súdu, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené. Pod pojmom „predpísané konanie“ sa vo vzťahu k ďalším čiastkovým útokom, ktoré tvoria súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorý iný čiastkový útok bol súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, považuje postup pri ukladaní spoločného trestu podľa Tr. zák. (do úvahy môže prichádzať aj konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch). Pokiaľ okresný súd takto nerozhodol o spoločnom treste podľa Tr. zák., keď predtým by zrušil aj výrok o vine vo vyššie uvedenom právoplatnom rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. , nemohol rozhodnúť rozsudkom o vine obžalovanej pre skutky uvedené v bode 1.), 2.) a 3.) skutkovej vety napadnutého rozsudku, a to ani s odôvodnením, že predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 18.12.2019 je zahladené.

Pokiaľ ide o právnu otázku, či v prípade obžalovanej pri preukázaní jej viny by malo byť aplikované ustanovenie § 41 ods. 3 Tr. zák., odvolací súd poukazuje na znenie tohto ustanovenia, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Ako vyplýva zo znenia citovaného ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák., toto ustanovenie upravuje postup v prípade potreby rozhodnutia o vine za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ktorý by mal byť súčasťou pokračovacieho trestného činu, za ktorý už v minulosti došlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného. Otázku trestného stíhania a odsúdenia za čin, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, upravuje zásada "nebis in idem".

Za základnú právnu úpravu zásady "nebis in idem" podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu je nutné považovať čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor", ak nie je uvedené inak). Uvedený článok má nasledovné znenie:

Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný

1. Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a tohto štátu.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.

3. Od tohto článku nemožno odstúpiť podľa článku 15 Dohovoru.

K tejto právnej úprave v Dohovore odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa (ďalej len "Ústava", ak nie je uvedené inak) medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Úpravu zásady "nebis in idem" obsahuje aj . Podľa tohto ustanovenia nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Zásada "nebis in idem" je vyjadrená aj v ustanovení , podľa ktorého ustanovenia trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené. Výnimku z uvedeného predstavuje obsah ustanovenia , podľa ktorého ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.

Zakotvením ustanovenia Tr. zák. a ustanovenia zákonodarca umožnil trestne stíhať čiastkové útoky jediného (pokračovacieho) trestného činu, za spáchanie ktorého trestného činu sa viedlo v minulosti trestné stíhanie, ktoré sa právoplatne skončilo a dosiahnuť odsúdenie aj za čiastkové útoky, ktoré neboli predmetom predchádzajúceho právoplatne skončeného trestného stíhania.

Tomu senátu odvolacieho sú známe prípady, v ktorých bol vyslovený právny názor, podľa ktorého aplikácia ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. je vylúčená, ak na predchádzajúce odsúdenie sa má aplikovať právna fikcia neodsúdenia. Podľa právneho názoru tohto senátu uvedený právny názor je v rozpore so zásadou "nebis in idem" a nemá ani žiadnu oporu v samotnom znení ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. V tejto súvislosti tento senát poukazuje na to, že právnou skutočnosťou, zakladajúcou dôvod na aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák., je podľa znenia uvedeného ustanovenia jediná skutočnosť, a to že za iný čiastkový útok pokračovacieho trestného činu bol súdom prvého stupňa v inom konaní vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 41 ods. 3 Tr. zák. nehovorí nič o tom, že toto ustanovenie sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa názoru tohto senátu zákonodarca vedome a cielene v zákonnom znení ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. nevylúčil aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch právnej fikcie neodsúdenia vyhlásených právoplatných odsudzujúcich rozsudkov za iné čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu. Tento cielený zámer zákonodarcu vyplýva z podstaty právnej úpravy zásady "nebis in idem". Ako vyplýva zo znenia ustanovení čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru (uvedené ustanovenie má prednosť pred zákonom) a tiež z , tieto normatívne (všeobecne záväzné) ustanovenia v súvislosti so zásadou "nebis in idem" hovoria o právnej skutočnosti, ktorou je nielen "odsúdenie", ale hovoria tiež o právnej skutočnosti, ktorou je "oslobodenie". Preto podľa právneho názoru tohto senátu v žiadnom prípade nemôže byť rozhodné, či na odsúdenie, ktoré majú na zreteli uvedené ustanovenia, platí právna fikcia (dobrodenie zákonodarcu) neodsúdenia, ak právnou skutočnosťou, zakladajúcou povinnosť aplikovať zásadu "nebis in idem", je nielen odsudzujúce, ale aj oslobodzujúce právoplatné rozhodnutie.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že ustanovenie na základe výkladu zásady "nebis in idem" nad rámec rozsudku súdu (či už odsudzujúceho alebo oslobodzujúceho) rozširuje okruh právoplatných rozhodnutí, vytvárajúcich prekážku v zmysle uvedenej zásady o právoplatné rozhodnutia, ktorými sa skončilo trestné stíhanie zastavením, podmienečným zastavením a osvedčením sa obvineného alebo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania. Niet zrejme pochýb o tom, že v prípade oslobodzujúceho rozsudku a ďalších rozhodnutí, uvedených v ustanovení , ide o rozhodnutia vytvárajúce prekážku v zmysle zásady "nebis in idem", na základe ktorých nemožno hľadieť na osobu, vo vzťahu ku ktorej bolo rozhodnuté uvedenými (nie odsudzujúcimi) rozhodnutiami, ako na odsúdenú osobu.

Na základe uvedeného je logické, že zákonodarca, súc viazaný zásadou "nebis in idem", si bol vedomý nemožnosti obmedziť aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. len na prípady, kedy vo vzťahu k vyhlásenému právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku za iný čiastkový útok pokračovacieho trestného činu nenastala fikcia neodsúdenia, ako to urobil výslovne napríklad v prípade ustanovenia § 42 ods. 3 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že posledná veta ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. umožňuje primerané použitie ustanovení § 42 Tr. zák., a teda aj odseku 3 tohto ustanovenia, len pri ukladaní trestu za viac (!!!) trestných činov (ide o prípady, keď predchádzajúcim právoplatným rozsudkom bol páchateľ odsúdený za viac viacčinných trestných činov a postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. má dôjsť k zrušeniu výroku len o vine z pokračovacieho trestného činu a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu). V tejto súvislosti odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že podľa 122 ods. 1 Tr. zák. pokračovacím trestným činom je len jediným (!!!) trestným činom, spáchaným viacerými čiastkovými útokmi, ktoré čiastkové útoky sú z procesného hľadiska samostatnými skutkami podľa

V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonodarca si je nepochybne vedomý toho, že právna fikcia neodsúdenia v žiadnom prípade nemôže znamenať zánik (neexistenciu) právnej skutočnosti, uvedenej v ustanovení § 41 ods. 3 Tr. zák., ktorou právnou skutočnosťou je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku. Jednoznačne to vyplýva nielen zo znenia uvedeného ustanovenia, ale aj z ustanovenia § 60 ods. 7 Tr. zák., v ktorom zákonodarca výslovne prikazuje prihliadať aj na odsúdenie, na ktoré sa vzťahuje právna fikcia zahladenia odsúdenia.

Pochybenie okresného súdu by bolo možné v danom prípade napraviť len zrušením skoršieho právoplatného výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 18.12.2019, ako aj ďalších výrokov, ktoré mali v uvedenom výroku o vine svoj podklad a následným rozhodnutím o vine za pokračovací trestný čin vrátane nových čiastkových útokov a o spoločnom treste za pokračovací trestný čin postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. aj u obžalovanej A. B. (rovnako ako u obžalovaného D.).

Odvolací súd však dospel k právnemu názoru, že takémuto postupu bránilo v odvolacom konaní ustanovenie veta druhá , ktoré vyjadruje jednu zo základný zásad, a to zákaz reformatio in peius - zákaz zmeny k horšiemu. Podľa ustanovenia veta druhá v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. Pod pojmom zmena rozhodnutia, resp. rozsudku v neprospech obžalovanej sa pritom nemá na mysli len zmena v neprospech týkajúca sa výroku o treste, ale aj samotného výroku o vine. V danom prípade podala odvolanie len obžalovaná vo svojej prospech, preto pri absencii odvolania prokurátora v neprospech obžalovanej nebolo už prípustné a možné zmeniť rozsudok okresného súdu v neprospech obžalovanej tak, že do výroku o vine postupom o spoločnom treste by zahrnul ďalší čiastkový útok, teda vina obžalovanej by bola rozšírená o ďalší skutok.

Z týchto dôvodov, keďže predmetom konania na odvolacom súde bolo len odvolanie obžalovanej v jej prospech, v dôsledku zákazu zmeny k horšiemu už použitie ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák. o spoločnom treste neprichádzalo do úvahy. Pokiaľ potom právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 18.12.2019 nebol v predpísanom konaní zrušený, bol v súlade so zásadou "ne bis in idem", vyplývajúcej z , z čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, z čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyjadrenú v ustanoveniach a , v posudzovanej veci daný dôvod neprípustnosti trestného stíhania obžalovanej A. B.. Nejde o prvý takýto prípad v rozhodovacej praxi tunajšieho Krajského súdu v Trenčíne, pretože rovnakým spôsobom bolo postupované aj vo veciach pod sp. zn. a .

Odvolací súd preto zrušil podľa napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obžalovanej A. B., C. C. v celom rozsahu a sám rozhodol podľa o zastavení trestného stíhania obžalovanej A. B. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z dôvodu, že odvolací súd zastavil trestné stíhanie obžalovanej A. B., zároveň s poukazom na rozhodol, že poškodených, ktorí uplatnili voči menovanej obžalovanej nárok na náhradu škody, odkázal s ich nárokom na civilný proces.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.