Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-48-2025.pdf
PDF · 142.38 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/48/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. proti žalovanému: OFZ, a.s., so sídlom Široká 381, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 36 389 030, právne zast. G & B LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom: Mlynské Nivy 73/a, 821 05 Bratislava, IČO: 36 865 401, o zaplatenie 50.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/14/2023-184 zo dňa 17. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/14/2023-184 zo dňa 17. októbra 2024 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej časti výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 50.000,- Eur od 22.6.2021 do zaplatenia. V druhej časti výroku žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v tretej časti výroku rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,74 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 50.000,- Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 16.03.2018 do zaplatenia a trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 31.03.2023 nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávku spoločnosti SIMAT Services s.r.o., Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO : 50 889 729 voči dlžníkovi - žalovanému vo výške 50.000,- Eur spolu s príslušenstvom. Ide o pohľadávku, ktorá vznikla z titulu nevrátenia zaplatenej zálohy z neplatného memoranda podpísaného dňa 02.03.2018 (v texte aj „Memorandum“) medzi spoločnosťou SIMAT Services s.r.o. a žalovaným. Splatnosť pohľadávky identifikovanej v predchádzajúcej vete nastala dňa 06.03.2018. Predmetom Memoranda o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo odkúpenie tovaru, kde je troska a iný odpad z výroby ferozliatín nachádzajúci sa v areáli žalovaného v Istebnom, pričom tovar je kategorizovaný ako „nebezpečný odpad“. V zmysle bodu 3.5 Memoranda bola jedna strana povinná druhej strane uhradiť preddavok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- Eur najneskôr do 15.03.2018. V bode 7.1 sa uvádza, že Memorandum nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu všetkými stranami. Memorandum stráca platnosť a účinnosť dňa 16.03.2018 v prípade, ak strana nesplní svoju povinnosť uvedenú v bode 3.5 Memoranda, a to previesť úhradu do 15.03.2018. Čiastka 50.000,- Eur bola zo strany SIMAT Services uhradená dňa 16.03.2018, teda v deň, keď memorandum už bolo neplatné. Ďalej v článku 4.2 Memoranda sa píše, že zmluva môže byť upravená resp. modifikovaná na základe obojstranného písomného súhlasu zmluvných strán. Keďže plnenie a úhrada čiastky 50.000,-Eur prebehlo po dohodnutej dobe, tak sa plnilo na základe neplatného právneho vzťahu, pretože memorandum na základe bodu 7.1 stratilo platnosť a účinnosť dňom 16.03.2018 o 00,00,01 hodín. Z uvedeného vyplýva, že vzniklo právo na vrátenie uhradenej sumy, ktoré prebehlo už v dobe neplatnosti zmluvného vzťahu a žalovaný zadržuje financie neoprávnene. Žalovaný tiež poukázal na to, že F. E. C. (člen predstavenstva žalovaného) podpísal Memorandum dňa 16.03.2018, ale nakoľko predseda predstavenstva Memorandum nepodpísal, označil Memorandum za neplatné. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že Memorandum bolo uzavreté zo strany žalovaného na tovar a pozemky, ku ktorým už v tejto dobe nemal žalovaný dispozičné právo, nakoľko uvedený majetok bol vo vlastníctve spoločnosti ESI, s.r.o., Oravský Podzámok 381, Oravský Podzámok, 027 41, kde vlastnícke právo táto spoločnosť nadobudla kúpnou zmluvou č. V1762/16 zo dňa 07.09.2016-229/16. Štatutárny orgán spoločnosti ESI, s.r.o. je F. E., ako jediný konateľ. Podľa žalobcu pán F. E. C. vedel, že uzatvára Memorandum v mene žalovaného, bez právneho titulu a naviac ako člen predstavenstva musel vedieť, že zmluva nie je od začiatku platná, lebo nebola podpísaná predsedom predstavenstva. Poukázal aj na bod 2., čl. 2.1 Memoranda, kde je uvedené, že vlastníkom tovaru je strana 2, t.j. žalovaný. Uviedol, že aj v tomto bode žalovaný uviedol druhú zmluvnú stranu (spoločnosť SIMAT Services) do omylu. Uviedol, že dňa 16.06.2021 spoločnosť SIMAT Services vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaný dňa 09.07.2021 odmietol vydanie bezdôvodného obohatenia s tvrdením, že na vrátenie nemá morálne právo. Na ďalšiu výzvu spoločnosti SIMAT Services žalobcu žalovaný nereagoval, a preto podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bolo vyhovené a proti ktorému podal žalovaný odpor. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, nakoľko vzhľadom na obchodnoprávnu povahu zmluvného vzťahu premlčacia lehota uplynula dňa 16.03.2022 a žaloba bola na súd podaná až dňa 14.07.2023. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu zamietnuť. 4. Okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu ohľadom neplatnosti Memoranda z dôvodu, že nebolo podpísané predsedom a členom predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť žalovaného a tiež z dôvodu, že tovar označený v Memorande nepatrí žalovanému. Poprel aj tvrdenie žalovaného, že mu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky spoločnosti SIMAT Services na žalobcu a poukázal na upovedomenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.04.2023 spolu s doručenkou. K námietke premlčania žalobca uviedol, že Spoločnosť SIMAT Services s.r.o. podala dňa 06.08.2021 na Okresný súd v Banskej Bystrici žiadosť na vydanie platobného rozkazu, teda došlo k ukončeniu počítania premlčacej doby. Poukázal na ust. § 408 ods. 1 ObZ, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. 5. Žalovaný zotrval na premlčaní nároku, nakoľko žaloba nebola podaná ani v lehote podľa § 405 ObZ, nakoľko k zastaveniu konania o platobnom rozkaze došlo dňa 08.03.2022, teda dodatočná jednoročná lehota uplynula dňa 08.03.2023, pričom žaloba bola podaná až dňa 14.07.2023. Napriek presvedčeniu o premlčaní nároku žalobcu žalovaný vo vzťahu k zmluvným vzťahom uviedol, že v zmysle Memoranda bola spoločnosť SIMAT Services povinná uhradiť sumu 50.000,- Eur do 15.03.2018, inak nasledujúci deň stratilo Memorandum platnosť. Dňa 16.03.2018 bol žalovanému doručený email spolu s potvrdením o platbe sumy 50.000,- Eur, v ktorom spoločnosť SIMAT Services žiadala vystavenie faktúry k danej platbe. V Potvrdení o platbe, v správe pre príjemcu je uvedené „preddavok memorandum". Následne 15.06.2018 zaslala spoločnosť SIMAT Services žalovanému potvrdenie o stave prác na likvidácii haldy (predmetu Memoranda) s výslovným odvolaním na Memorandum, prvá veta. Komunikácia prebiehala až do roku 2019, pričom v roku 2018 boli vykonané tri obhliadky. Po nesplnení povinnosti SIMAT Services uvedenej v bode 3.3. Memoranda si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 50.000,- Eur v súlade s bodom 3.3. Memoranda. Žalovaný tiež s poukazom na ust. § 266 ObZ uviedol, že zaslanie Potvrdenia o platbe so správou „preddavok memorandum” spolu so žiadosťou o zaslanie príslušnej faktúry žalovaný identifikoval ako záujem na pokračovaní obchodu založeného Memorandom, preto označil konanie za špekulatívne. Poukázal aj na to, že žalobca ako konateľ spoločnosti SIMAT Services mal vedieť, či Memorandum podpisuje oprávnená osoba. Tiež poukázal na to, že v čase podpísania Memoranda disponoval plnou mocou oprávňujúcou ho k takýmto úkonom. Podľa žalovaného, ak by aj bolo Memorandum ukončené ku dňu 16.03.2018, bol ústne resp. konkludentne uzatvorený obchod (zmluva) s obdobnými podmienkami ako boli dohodnuté v Memorande. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol. 6. Žalobca zopakoval podstatnú časť svojich predchádzajúcich tvrdení a nad rámec uviedol, že dňa 13.6.2022 bola žalobcom podaná v predmetnej veci žaloba na Okresný súd v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 8Cb/2/2022, ktoré opäť prerušilo plynutie premlčacej doby, z čoho vyplýva, že ku dňu podania žaloby v tomto konaní premlčacia doba neuplynula. Tiež uviedol, že podľa jeho právneho názoru bola zmluva neplatná od prvopočiatku a žalovaný ju uzavrel s úmyslom získať výhodu na svoju stranu a tam je premlčacia doba 10 rokov. Tvrdenie žalovaného o platnosti zmluvy podľa § 266 ObZ žalobca označil za nesprávne s poukazom na bod 4.2 Memoranda, v zmysle ktorého „Zmluva môže byť upravená resp. modifikovaná na základe obojstranného písomného súhlasu Zmluvných strán.“. Žalobca zotrval aj na neplatnosti z dôvodu, že plná moc neoprávňovala F. E. C. k právnemu úkonu podpisu uvedeného memoranda, pretože táto plná moc nesplnomocňuje F. E. C. k uzatvoreniu memoranda na predaj cudzieho majetku, ktorý v tej dobe patril spoločnosti ESI.s.r.o a zároveň plná moc umožňovala podpisovať zmluvy do výšky 4 milióny Eur, kde však predmet memoranda zahrňoval celkovú sumu 20 miliónov Eur. 7. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný uviedol, že sa nevie vyjadriť ku konaniu vedenému na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 8Cb/2/2022, a preto zotrval na premlčaní nároku. Tiež poukázal na to, že predmetom zmluvy mala byť halda nebezpečného odpadu, na nakladanie s ktorým je potrebné špeciálne povolenie a súčasne povinnosť záujemcu mať k dispozícii technológiu sa spracovanie odpadkov výroby ferozliatin. Záujemcovia nevedeli získať toto povolenie, a preto dali do zmluvy aj zmluvnú pokutu pre prípad, že k uzavretiu riadnej zmluvy nedôjde. Poprel tvrdenie žalobcu o prekročení oprávnení obsiahnutých v plnej moci z dôvodu pochybností o hodnote haldy, ako aj skutočnosť, že plnenie uvedené v Memorande má hodnotu 50.000,-Eur a až v riadnej zmluve sa riešila hodnota kúpnej ceny. Pripustil možnosť, že vlastníkom haldy mohla byť dcérska spoločnosť ESI, ale tieto tvrdenia označil za nepodstatné, pretože to bolo možné previesť na žalovaného bez problémov. Poukázal na skutočnosti odôvodňujúce pochybnosti o vlastníctve haldy a vyjadril názor, že vlastníkom haldy je žalovaný, ale držiteľom záťaže bola dcérska spoločnosť. Na ďalšom pojednávaní sa strany sporu vyjadrovali k otázke vlastníctva haldy a zopakovali podstatnú časť svojich predchádzajúcich vyjadrení. 8. Okresný súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný z dôvodu opätovného predĺženia premlčacej doby do 29.11.2023. Vchádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné (vyplýva to aj z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8Cb/2/2022 - č.l. 18 - 26), že právny predchodca žalobcu - spoločnosť SIMAT Services s.r.o. si uplatnila počas plynutia premlčacej doby totožný nárok, a to návrhom zo dňa 05.08.2021 na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 31Up/1277/2021. Toto konanie bolo zastavené dňa 08.03.2022 (č.l. 48
- rub č.l. 56 pripojeného súdneho spisu 8Cb/2/2022), teda v dobe kratšej ako rok do uplynutia premlčacej doby, preto sa premlčacia doba predĺžila v zmysle § 405 Obchodného zákonníka, a to to do 08.03.2023. Z pripojeného súdneho spisu vedeného na Okresnom súdu v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 8Cb/2/2022, ktorý bol vykonaný na návrh žalovaného, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu si rovnako uplatnil čiastočne totožný návrh, a to v predĺženej lehote dňa 13.06.2022 na predmetnom súde. Uvedené konanie bolo uznesením Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 8Cb/2/2022 zo dňa 06.10.2022 zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2022. 9. Okresný súd ďalej konštatoval, že Memorandum stratilo platnosť dňa 16.03.2018, kedy žalobca uhradil žalovanému zálohu na zmluvnú pokutu. Zmluvné strany sa v rámci platnosti zmluvy nedohodli na jej predĺžení. Memorandum okresný súd vyhodnotil ako zmluvu o budúcej zmluve, ktorá má podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka obligatórne určenú písomnú formu pod hrozbou jej absolútnej neplatnosti. Teda aj keď by v prípade Memoranda dojednaného ústne išlo o nepomenovanú zmluvu s prvkami zmluvy o budúcej zmluve, kde nie je zákonom predpísaná písomná podoba, dojednanie o zmluvnej pokute musí byť vždy uzavreté písomne, a to podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko aj v obchodno- záväzkových vzťahoch sa na zmluvnú pokutu aplikujú ustanovenia § 300 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže od 16.03.2018 bol záväzkovo právny vzťah medzi spoločnosťou SIMAT Services s.r.o. a žalovaným založený na ústnej zmluve, dojednanie o zmluvnej pokute bolo absolútne neplatné, a preto žalovaný nebol oprávnený ponechať si zaplatenú sumu 50.000,- Eur, ktorá nebola plnením zmluvnej pokuty, ale bola len zálohou, pričom žalovanému vznikla povinnosť túto zálohu žalobcovi vrátiť, nakoľko nešlo o plnenie dlhu, ale len zálohy. Záloha totiž nie je dlh. Súd poukázal na skutočnosť, že je rozdiel medzi poskytnutím plnenia vo forme zálohy a plnením titulom zmluvnej pokuty. V čase plnenia zálohy bolo dojednanie o zmluvnej pokute neplatné. Nakoľko Memorandum okresný súd vyhodnotil ako zmluvu o budúcej zmluve, bolo neplatné aj dojednanie o povinnosti zaplatiť zálohu na zmluvnú pokutu, pričom záloha na zmluvnú pokutu nie je plnením dlhu, a preto ju bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 10. Okresný súd pre prípad posúdenia Memoranda ako nepomenovanej zmluvy, ktorá nemusí mať písomnú podobu, hoci dojednanie o zmluvnej pokute áno, konštatoval, že v čase poskytnutia zálohy zo strany právneho predchodcu žalobcu neexistoval nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento podľa zmluvy mohol vzniknúť najskôr až dňa 16.05.2018 a preto zaplatením zálohy, právny predchodca žalobcu neplnil dlh. Na druhej strane nakoľko v čase plnenia preddavku bolo dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné a neplatné dojednanie nespôsobuje právne následky a je neplatné od svojho počiatku, t.j. ex tunc, nebol si žalovaný oprávnený ponechať zálohu, nakoľko k vzniku nároku na zmluvnú pokutu, vzhľadom na neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, nemohlo dôjsť- teda dlh ani nemohol vzniknúť, a preto mal súd za to, že žalovaný bol povinný toto plnenie - preddavok spoločnosti SIMAT Services s.r.o. vrátiť. V danom prípade došlo k plneniu zmluvnej pokuty tak, že si žalovaný ponechal zaplatený preddavok, čo však nie je plnenie dlhu zo strany právneho predchodcu žalobcu, nakoľko v čase poskytnutia preddavku na zmluvnú pokutu dlh neexistoval. Na druhej strane na základe neplatnej zmluvy resp. dojednania o zmluvnej pokute žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu a teda dlh, a preto ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka na danú vec nie je možné aplikovať. Z doslovného znenia ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Spoločnosť SIMAT Services s.r.o. však žalovanému neplnila dlh- neplnila zmluvnú pokutu, plnila len preddavok - zálohu a tento si žalovaný sám ponechal, napriek tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo absolútne neplatné a teda nárok na zmluvnú pokutu mu nemohol vzniknúť. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu, čo v danom prípade nastalo, minimálne pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute, hľadí sa naň akoby nebol urobený. Takýto úkon nemá žiadne právne následky. Takýto úkon je od začiatku neúčinný. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne práva a povinnosti z takéhoto úkonu nevznikajú. Preto mal súd za to, že ponechaním si preddavku vo výške 50.000,- Eur došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu tým, že ponechaním si zálohy získal majetkový prospech podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením bez právneho dôvodu. 11. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania okresný súd uviedol, že zo spisu mal preukázanú výzvu spoločnosti SIMAT Services s.r.o. adresovanú žalovanému na zaplatenie dlhu zo dňa 16.06.2021, ktorú žalovaný nerozporoval, sumu nezaplatil, čím sa dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od predmetného dňa, nakoľko tieto boli uplatnené aj v predchádzajúcich súdnych konaniach, teda nie sú premlčané. Súd však vzhľadom k lehote 5 dní určenej žalobcom žalovanému vo výzve zo dňa 16.06.2021 priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 22.06.2021 do zaplatenia a vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. 12. Okresný súd sa v rámci odôvodnenia vysporiadal aj s tvrdeniami žalobcu o podpísaní Memoranda neoprávnenou osobou, keď konštatoval, že nakoľko v čase podpisu memoranda nebola zrejmá výška odplaty a jediné plnenie dohodnuté v Memorande bolo vo výške 50.000,-Eur, F. E. C. bol oprávnený Memorandum za žalovaného podpísať, pričom z vyjadrení žalovaného vyplýva, že tento úkon schválil. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že Memorandum bolo možné meniť len písomne, nakoľko to má z neho priamo vyplývať - bod 4.2 Memoranda, súd konštatoval, že žalobcom citované ustanovenie sa týka riadnej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť na jej základe uzavretá, avšak nie Memoranda ako takého. K námietke žalobcu o tom, že žalovaný nebol v čase uzavretia Memoranda vlastníkom tovaru okresný súd uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predávajúci nemusí byť vlastníkom predmetu zmluvy. Tiež konštatoval, že žalovaný nepreukázal vlastníctvo predmetu Memoranda v čase jeho uzavretia, ale zároveň nemal za preukázané ani tvrdenie žalobcu o tom, že ho žalovaný úmyselne priviedol do omylu ohľadom vlastníctva haldy, a to aj s ohľadom na vyjadrenie žalobcu že sa danou problematikou zaoberá už 15 rokov, preto mal súd za to, že žalobca mal informácie ohľadom vlastníckych pomerov ohľadom tovaru - nebezpečného odpadu, ktorý chcel nadobudnúť do vlastníctva. Okresný súd označil nárok domáhať sa relatívnej neplatnosti z uvedeného dôvodu za premlčaný, nakoľko žalobca nepreukázal, že by toto právo uplatnil už v predchádzajúcich konaniach, v dôsledku ktorých sa mu predĺžila premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. 13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 65,74 %. Žalobca bol úspešný pokiaľ ide o uplatnenú sumu 50.000,-Eur spolu s priznanými úrokmi z omeškania, ktoré boli ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 13.304,10 Eur čo je 82,87 %. Pokiaľ ide o zamietnuté úroky z omeškania, tieto boli vo výške 13.084,94 Eur čo je 17,129 %. 14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí a poukázal na odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci najmä vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania. Opakované predĺženie premlčacej lehoty v zmysle ust. § 405 ods. 2 ObZ označil za narušenie právnej istoty žalovaného a nespravodlivé zvýhodnenie žalobcu, keď pôvodne štvorročná premlčacia lehota sa takýmto výkladom predĺžila až na 5,5 roka. Poukázal na to, že konanie 1 bolo ukončené 8 dní pred skončením prvotnej štvorročnej premlčacej lehoty, a to výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Následne dňa 13.06.2022, takmer 3 mesiace po skončení zákonnej premlčacej lehoty, bolo začaté konanie 2, ktorá bolo takisto ukončené výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Ku konaniu 2 sa žalovaný ani nemohol vyjadriť, keďže mu nebola doručená žaloba. Posledná žaloba v tej istej veci, teda konanie 3, bola podaná 14.07.2023, čo je 16 mesiacov po skončení prvotnej premlčacej lehoty. V danom prípade by tak teda došlo k dvojnásobnému postup podľa § 405 ods. 2 ObZ., čím by bolo možné akékoľvek konanie naťahovať po dobu desiatich rokov. Vyslovil presvedčenie, že zámerom zákonodarcu nebolo umožniť takéto konanie žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 9/99 (R 3/2001) k ustanoveniu § 112 Občianskeho zákonníka, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby sa rozhodlo o existencii daného práva. V začatom konaní riadne pokračuje ten účastník, ktorý svojimi procesnými úkonmi nebráni jeho náležitému priebehu tak, aby sa toto konanie mohlo skončiť meritórne rozhodnutím. Ak bolo občianske súdne konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci z hľadiska ustanovenia § 112 OZ potom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo. Z toho vyplýva, že k spočívaniu premlčania nedošlo. Účastník (veriteľ) môže uplatniť to isté právo na súde znova, premlčacia doba však plynie od jej začiatku, teda aj započítanie doby, počas ktorej prebieha skoršie zastavené súdne konanie. Žalovaný teda poukázal na to, že aj konzervatívnejší Občiansky zákonník požaduje aktívne konanie zo strany veriteľa za účelom dosiahnutia rozhodnutia. Žalovaný označil za účelové konanie žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu pri podávaní predchádzajúcich dvoch žalôb, čím sa snažil umelo predĺžiť premlčaciu dobu. Podľa žalobcu samotné zaplatenie sumy deň po platnosti Memoranda, pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty prostredníctvom zastavených konaní a postúpenie pohľadávky za neštandardných podmienok má všetky znaky výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. K zmareniu Memoranda došlo zo strany žalobcu, pričom žalovanému vznikla takýmto konaním, respektíve nekonaním žalobcu mnohonásobne vyššia škoda ako 50.000,-Eur. 15. V prípade, že okresný súd posúdil nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia, žalovaný vyslovil presvedčenie, že nakoľko sa bezdôvodné obohatenie riadi výlučne Občianskym zákonníkom, aj na premlčanie je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za daných okolností potom aplikácia ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka bol nárok žalobcu v konaní premlčaný a prvostupňový súd mal akceptovať námietku premlčania. Konanie žalobcu označil za neseriózne, pričom súd vôbec nezohľadňoval a nezaoberal sa konaním žalobcu z pohľadu rozporu s poctivým obchodným stykom, či už pri realizácii samotného vzťahu medzi žalobcom, respektíve spoločnosťou SIMAT a žalovaným, ani z pohľadu posúdenia konania žalobcu vo vzťahu k premlčaniu, respektíve predĺženiu premlčacej doby. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. 16. Žalobca označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, na doplnenie uviedol, že pre úspešnosť zatvorenia obchodnej zmluvy na nákup uvedenej skládky ferochrómového odpadu požadoval žalovaný otvorenie bankovej garancie, kde si stanovil pravidlá, že táto garancia bude otvorená výhradne v prospech žalovaného s následným možným plnením, a pritom, keď požadoval a predložil koncept bankovej garancie, podľa ktorej sa garancia otvára výhradne v prospech spoločnosti ESI s.r.o., teda fakticky sám svojím počínaním znemožnil splnenie rozhodujúcej podmienky otvorenia bankovej garancie. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil. 17. Ďalšie vyjadrenie v konaní podané nebolo. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 19. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 383 CSP vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom po preskúmaní veci konštatoval, že tento zodpovedá skutkovému stavu tak, ako je opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02.03.2018 bolo medzi právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou SIMAT Services, s.r.o. a žalovaným v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavreté Memorandum o spolupráci (č.l. 7), kde spoločnosť SIMAT Services prejavila záujem o odkúpenie ferozliatinového odpadu nachádzajúceho sa v areáli žalovaného.
21. Podľa bodu 3.5 Memoranda sa spoločnosť SIMAT Services zaviazala zaplatiť žalovanému preddavok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 000,-Eur najneskôr do 15.03.2018. 22. Podľa bodu 4.2 Memoranda, zmluva môže byť upravená resp. modifikovaná na základe obojstranného písomného súhlasu Zmluvných strán. 23. Podľa bodu 7.1 Memoranda, toto stráca platnosť a účinnosť dňa 16.03.2018 v prípade, ak spoločnosť SIMAT Services s.r.o. nesplní svoju povinnosť uvedenú v bode 3.5 Memoranda. 24. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe Memoranda zo dňa 02.03.2018 poskytol žalovanému preddavok v sume 50 000,- Eur, a to dňa 16.03.2018 (Potvrdenie o platbe č.l. 10). 25. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že návrhom zo dňa 05.08.2021 na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa spoločnosť SIMAT Services s.r.o. domáhala vydania platobného rozkazu voči žalovanému OFZ a.s. na zaplatenie 50.000,-Eur s príslušenstvom. Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 31Up/1277/2021. Toto konanie bolo zastavené dňa 08.03.2022 márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní (podľa § 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní). 26. Z pripojeného súdneho spisu vedeného na Okresnom súdu v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 8Cb/2/2022 vyplýva, že spoločnosť SIMAT Services s.r.o. podala dňa 13.06.2022 žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 50.000,-Eur návrh, a to v predĺženej lehote dňa 13.06.2022 na predmetnom súde. Uvedené konanie bolo uznesením Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 8Cb/2/2022-82 zo dňa 06.10.2022 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. 27. Dňa 31.03.2023 spoločnosť SIMAT Services s.r.o. oznámila žalovanému, že svoju pohľadávku na vrátenie zálohy zaplatenej v sume 50.000,-Eur, vydania ktorého sa domáha z neplatného Memoranda, postúpila na žalobcu. 28. Žalobca ako právny nástupca spoločnosti SIMAT Service s.r.o. podal žalobu v tomto konaní elektronicky dňa 12.07.2023. 29. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na vrátenie preddavku na zmluvnú pokutu zaplateného podľa bodu 3.5 Memoranda. Súd prvej inštancie nárok žalobcovi priznal s odôvodnením, že Memorandum zo dňa 08.02.2018 zaniklo podľa bodu 7.1 Memoranda a žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nepreukázania nároku pre nedodržanie písomnej formy zmluvy o budúcej zmluve a dohody o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný z dôvodu opakovaného predĺženia premlčacej doby podľa § 405 ods. 2 ObZ. 30. Žalovaný v podanom odvolaní podstatnú časť námietok smeroval voči posúdeniu otázky premlčania, keď vyslovil názor o tom, že opakované predlžovanie premlčacej lehoty popiera zmysel premlčacej doby a takýto výklad neoprávnene zvýhodňuje žalobcu. 31. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 33. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 34. Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. 35. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 36. Podľa § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 37. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. 38. Podľa § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. 39. Podľa § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. 40. Odvolací súd formuluje svoje závery po posúdení argumentácie strán sporu aj argumentácie okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku titulom vrátenia preddavku na zaplatenie zmluvnej pokuty po tom, čo v zmysle dohody (rozumej Memoranda) došlo v zmysle dohodnutých ustanovení k strate jej platnosti a účinnosti. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd neaplikuje žiadne nové, doposiaľ nepoužité ustanovenie právneho predpisu, preto neboli naplnené predpoklady postupu podľa § 382 CSP (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obdo/1/2019, publikované ako 48/2020). 41. Vzhľadom na rozsah právnych otázok, ktoré sú predmetom tohto konania a rozsah odvolania podaného žalobcom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 42. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom reagoval na argumentáciu žalobcu a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s podanou žalobou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by po skutkovej a právnej stránke boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Odvolací súd preto nezachádzal do všetkých detailov sporu a na účely správneho posúdenia tohto prípadu vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie a rozhodnutie a inými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal. 43. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu potom odvolací súd uvádza, že tieto nevyhodnotil ako spôsobilé dosiahnuť zmenu napadnutého rozhodnutia, ktorej sa žalovaný domáhal podaným odvolaním. 44. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že svoju odvolaciu argumentáciu založil na tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Pochybenie videl žalovaný v tom, že súd prvej inštancie nesprávne pripustil opakovanú aplikáciu ust. § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka a zároveň vyslovil názor, že súd mal na premlčanie aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 112 a v takom prípade mal súd akceptovať ním vznesenú námietku premlčania. 45. Vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným v konaní, a to ako pred súdom prvej inštancie, tak aj v rámci odvolacieho konania, je nutné prednostne sa zaoberať práve otázkou premlčania práva v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože následkom účinne vznesenej premlčacej námietky je zamietnutie žaloby pre nemožnosť súdu priznať žalované právo (§ 388 ods. 1 Obchodného zákonníka). Uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania zaniká nositeľovi premlčaného práva možnosť domáhať sa svojho nároku na súde. Vzniká tzv. naturálny záväzok (naturálna obligácia), t.j. záväzok, pri ktorom zanikla jeho súdna vymáhateľnosť. 46. Podľa § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v § 405 ods. 1 premlčacia doba už uplynula, alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako jeden rok, premlčacia doba sa predlžuje tak, že sa neskončí skôr, ako jeden rok odo dňa skončenia tohto konania. Citované ustanovenie nijako neobmedzuje jeho použitie iba na prvé súdne konanie, resp. nezakazuje jeho opakovanú aplikáciu. Jediné obmedzenie citovaného ustanovenia vyplýva z ust. § 408 Obchodného zákonníka upravujúceho maximálnu premlčaciu dobu 10 rokov odo dňa, kedy začala po prvý raz plynúť, na čo v rámci konania poukazoval už žalobca. Odvolací súd poukazuje aj na to, že plynutie premlčacej lehoty počas súdneho uplatňovania práva je upravené v ust. § 402 a nasl. ObZ, kde zatiaľ čo ust. § 402 ustanovuje spočívanie premlčacej doby počas riadne vedeného konania, ust. § 405 rieši výnimočnú situáciu, keď sa konanie skončí bez rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade zákon síce odníma účinky spočívania (§ 405 ods. 1), avšak súčasne poskytuje veriteľovi minimálnu jednoročnú ochrannú dobu na opätovné uplatnenie práva (§ 405 ods. 2), pričom zákonom predpokladaná situácia nastáva bez ohľadu na počet po sebe nasledujúcich konaní skončených bez meritórneho rozhodnutia. Zo systematiky zákona nevyplýva dôvod, pre ktorý by sa ust. § 405 ods. 2 už nemalo aplikovať. Zmyslom ust. § 405 ods. 2 ObZ je zabrániť tomu, aby veriteľ stratil možnosť domôcť sa svojho práva iba z dôvodu procesného skončenia konania bez rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného dôvodu nemožno opakovanú aplikáciu vylúčiť ani v prípade, že k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia došlo zavinením žalobcu. V danom prípade žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o pasivite žalobcu v predmetných konaniach (napr. odkazom na konkrétne časti pripojených spisov) a týmito skutočnosťami bez ďalšieho nie sú ani nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 14 zákona o upomínacom konaní, ani nezaplatenie súdneho poplatku. Zároveň odvolací súd dodáva, že ani zavinené zastavenie konania pre procesnú pasivitu nevylučuje opakovanú aplikáciu ust. § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výklad, podľa ktorého možno ochrannú jednoročnú lehotu využiť iba raz, by znamenal, že opätovné procesné skončenie konania (napríklad z dôvodu procesných prekážok, zrušenia rozhodnutia alebo zastavenia konania z iných dôvodov) by už veriteľa ponechalo bez akejkoľvek ochrany, hoci zákon takúto výnimku neustanovuje. Reštriktívny výklad by odporoval nielen účelu § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale popieral by aj zmysel a systematické zaradenie ust. § 408 Obchodného zákonníka. 47. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o občianskoprávnej povahe inštitútu bezdôvodného obohatenia a potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy premlčania odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax podporujúcu názor, že hoci bezdôvodné obohatenie je občianskoprávnym inštitútom komplexne upraveným v Občianskom zákonníku, v prípade plnenia z právneho dôvodu, teda záväzkového vzťahu, ktorý odpadol, príp. z neplatného právneho úkonu je základom obchodnoprávny záväzkový vzťah, a preto sa aj premlčanie spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Keďže Obchodný zákonník neupravuje osobitnú premlčaciu lehotu pre nároky z bezdôvodného obohatenia, je potrebné otázku premlčania posudzovať z pohľadu všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Obdo V 5/2008 uviedol, že napriek tomu, že Obchodný zákonník premlčanie upravuje, nie je možné použiť, vzhľadom na § 1 ods. 2 ObZ, na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 OZ. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi podľa Občianskeho zákonníka, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až § 408. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým podľa Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 2). V spojení s § 397 ObZ to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Ustanovenia § 391 až 397 ObZ majú vo vzťahu k § 107 OZ povahu lex specialis a nie naopak. Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil zákonodarca záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch, vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Ide len o legislatívne technický spôsob úpravy týchto vzťahov odkazom na úpravu iného zákona (§ 1 ods. 2 OZ), ktorá vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala v Obchodnom zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v § 261 ObZ, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, preto na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvod. Obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 214/04 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3800/2007. 48. Z uvedených dôvodov sú potom na tento prípad nepoužiteľné aj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 9/99, na ktoré poukázal žalovaný v podanom odvolaní. Odvolací súd tiež poukazuje na rozdielnosť formulácie ust. § 112 OZ oproti ust. § 402 ObZ upravujúce spočívanie premlčacej lehoty, keď zákonodarca pre spočívanie premlčacej lehoty v zmysle občianskoprávnej úpravy vyžaduje riadne pokračovanie v začatom konaní na rozdiel od obchodnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej spočívanie premlčacej lehoty podmieňuje akýmkoľvek právnym úkonom považovaným podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Jedinou aktivitou vyžadovanou pre spočívanie lehoty v zmysle obchodnoprávnej úpravy je teda právny úkon považovaný za uplatnenie práva. Odvolací súd vzhľadom na uvedené nevyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu žalovaného popierajúcu obchodnoprávnu povahu uplatneného nároku žalobcu, a preto je pre posúdenie otázky premlčania relevantná všeobecná štvorročná premlčacia lehota. 49. Odvolací súd vedený vyššie prezentovanými názormi dospel k záveru, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, nakoľko preddavok na zmluvnú pokutu v sume 50.000,-Eur bol žalovanému zaplatený spoločnosťou SIMAT Services, s.r.o. dňa 16.03.2018, teda štvorročná premlčacia lehota by uplynula dňa 16.03.2022 (štyri roky po zaplatení). Návrhom zo dňa 05.08.2021 si spoločnosť SIMAT Services s.r.o. uplatnila tento nárok voči žalovanému na súde, keď toto konanie bolo zastavené dňa 08.03.2022, teda 8 dní pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty. Aplikáciou ust. § 405 ods. 2 ObZ sa premlčacia lehota predĺžila do 08.03.2023 (teda rok po zastavení konania). V rámci predĺženej lehoty, dňa 13.06.2022 podala tá istá spoločnosť žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 50.000,-Eur, ktoré konanie bolo zastavené dňa 06.10.2022, právoplatne dňa 29.11.2022, teda štyri mesiace pred uplynutím predĺženej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že išlo znovu o procesné rozhodnutie, teda nebolo rozhodnuté právoplatne v merite veci, v zmysle ust. § 405 ods. 2 ObZ sa premlčacia lehota predĺžila do 29.11.2023, nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre takýto postup. Žalobca, ako právny nástupca spoločnosti SIMAT Service s.r.o. podal žalobu v tomto konaní elektronicky dňa 12.07.2023, teda v rámci predĺženej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že od začiatku plynutia premlčacej doby do podania žaloby neuplynula lehota desať rokov v zmysle § 408 ObZ, ktorá je jediným zákonným spôsobom obmedzujúcim predlžovanie premlčacej lehoty, nemožno nárok žalobcu označiť za premlčaný. 50. Odvolací súd s poukazom na obsahovú spojitosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrenú v zásade jednotnosti dvojinštančného konania (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), využijúc postup podľa § 387 ods. 3 CSP na zvýraznenie správnosti a doplnenie záverov súdu prvého stupňa reagujúc na odvolacie námietky žalobcu dopĺňa, že ak žalovaný po naplnení podmienok bodu 7.1 Memoranda, kedy Memorandum stratilo platnosť a účinnosť v dôsledku neuhradenia preddavku na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 3.5 Memoranda, naďalej pokračoval v komunikácii so žalobcom smerujúcej k naplneniu dohody obsiahnutej v Memorande, konal tak už mimo zaniknutého záväzkového vzťahu vyplývajúceho z predmetného Memoranda. Žalobca teda legitímne realizoval svoje právo, čo nemožno považovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ani dobrými mravmi. V dôsledku uvedeného potom treba označiť za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi bol žalovaný povinný vydať zaplatený preddavok titulom nároku z právneho dôvodu, ktorý zanikol, teda nárok bezdôvodného obohatenia. V otázke posúdenia uplatneného nároku žalobcu, ako aj procesnej obrany žalovaného odvolací súd odkazuje na závery vyslovené súdom prvej inštancie v bode 47 a nasl. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa súd prvej inštancie komplexne zaoberal argumentáciou obidvoch strán sporu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný svojimi odvolacími námietkami neumožnil odvolaciemu súdu bližšie preskúmať správnosť tejto časti záverov súdu prvej inštancie. 51. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že súd prvej inštancie vo vzťahu sa nezaoberal konaním žalobcu z pohľadu rozporu s poctivým obchodným stykom odvolací súd uvádza, že samotné nekorektné konanie druhej zmluvnej strany nemožno bez ďalších skutočností označiť za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalovaný v rámci konania túto námietku uviedol len okrajovo, pričom označil túto otázku ako otázku, ktorú nechce riešiť, lebo nie je podstatou sporu. Tiež nemožno opomenúť všeobecnú rovinu tvrdenia žalovaného, ktorá ani neumožnila súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu, vyhodnotiť konanie žalobcu ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi. Všeobecnosť námietky neumožňuje odvolaciemu súdu vykonať prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to pre chýbajúce dôvody nesprávnosti, ktorými je odvolací súd viazaný. Preto takáto námietka nemohla obstáť. 52. Vzhľadom na konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie správne v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 53. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 54. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Sporová strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).