Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Csp-41-2025.pdf
PDF · 116.19 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/41/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: Silverside financial services s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO 51179172, zast.: VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, o zaplatenie 1.039,80 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 19.6.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.039,80 eur s prísl. a zmluvnú pokutu 1.183,26 eur, ako aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 4,- eurá. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že je postupníkom na základe uzatvorenej Zmluvy o predaju podniku to dňa 1.7.2024, v zmysle ktorej prešli naňho všetky práva a povinnosti vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených od postupcu Silverside, a.s. v konkurze, konajúcou prostredníctvom správcu (UBC 2020, k.s.). Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.4.2020 poskytol žalovanému úver 6.000,- eur, ktorý žalovaný doposiaľ nesplatil. Ďalej uviedol, že dňa 29.9.2022 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 187/2023 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.9.2022, ktorým rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze. Dňa 4.5.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2023, ktorým súd ustanovil do funkcie správcu spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačne po 157,74 eur. Žalovaný sa dostal so splácaním do omeškania, preto požadoval i zaplatenie zmluvnej pokuty. Účinok zosplatnenia nastal dňa 30.9.2022 ex lege vyhlásením konkurzu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. V podaní zo dňa 6.10.2025 uviedol, že nemožnosť splácať dlh bol z dôvodu nezamestnania, pričom od 3.11.2025 nastupuje do nového zamestnania a prejavil záujem o splátky.
4. Žalobca po výzve súdu dňa 16.10.2025 doplnil, že zmluvnú pokutu si uplatňuje v zmysle čl. IX. bod 1., bod 2. Zmluvy vo výške 10% p.a., ktorá je podľa jeho názoru v zmluve dojednaná plne v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., a uplatnené sankcie neprevyšujú výšku zákonného limitu. Ďalej doplnil, že prostredníctvom Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 18.2.2020 žalovaný požiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorej súčasťou boli informácie poskytnuté žalovaným v rozsahu: identifikačné údaje, rodinný stav, typ bývania, dosiahnuté vzdelanie, počet osôb vo vzťahu ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Žalovaný poskytol údaje: zdroj príjmu špecifikovaný ako zamestnanie - pracovná zmluva 999,- eur, výdavky spotrebiteľa špecifikované minimálne výdavky 210,20 eur, dopytované výdavky 0,00 eur. Na základe informácií uvedených žalovaným, dokumentov, ktoré poskytol pred uzavretím Zmluvy, mal za preukázané, že skutočnosti uvedené v obsahu žiadosti sú úplné, presné a pravdivé. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať požadovaný úver vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, z ktorých vyplynul preukázaný záver, že pravidelné mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu 999,- eur, pravidelné mesačné výdavky sumu 210,20 eur, teda povinnosť veriteľa, pred poskytnutím úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať požadovaný spotrebiteľský úver, bola nepochybne splnená. Zo zhodnotenia daných informácií vyplynul záver, že žalovaný pravidelne disponoval voľnými zdrojmi v minimálnej výške 788,80 eur mesačne. Žalovaný titulom poskytnutého úveru zaplatil sumu 7.146,25 eur.
5. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna sporová strana, právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, pričom súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: právny predchodca žalobcu (pred vyhlásením konkurzu) uzatvoril so žalovaným dňa 24.2.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalovaný zaviazal v pravidelných mesačných splátkach (60) po 157,74 eur splácať úver až do termínu konečnej splatnosti úveru dňa 15.3.2025. Žalovanému bol poskytnutý úver 6.000,- eur za úrok 19,63% ročne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 20,88%. Celková čiastka na zaplatenie predstavovala sumu 9.464,40 eur. Žalovaný sa dostal so splácaním do omeškania. K zosplatneniu úveru došlo zo zákona vyhlásením konkurzu, účinok zosplatnenia nastal dňa 30.9.2022.
8. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.9.2022, uverejnenom v Obchodnom vestníka Slovenskej republiky č. 187/2022, zo dňa 29.9.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave; uznesením zo dňa 4.10.2022 sp. zn. 31K/25/2022, odvolal z funkcie správcu úpadcu (Silverside, a.s.), JUDr. Alexandru Molnárovú a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jaroslava Jakubča.
9. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 24.4.2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023 dňa 4.5.2023 súd ustanovil do funkcie správcu: UBC 2020, k. s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, značka správcu S 2009.
10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
11. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá a druhá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
12. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
14. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
15. Podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
16. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
17. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 27 ZoSÚ).
18. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
19. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
22. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa ust. 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa ust. § 3a ods. 1 ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
27. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
28. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti D. E. z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
29. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností, a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
30. V prejednávanej veci súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky 6.000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 60 splátkach po 157,74 eur mesačne. Z predloženej platobnej disciplíny a tvrdení žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný v prospech úpadcu uhradil sumu 7.146,25 eur. K zosplatneniu úveru došlo zo zákona, a to v dôsledku vyhlásenia konkurzu na úpadcu.
31. Súd preskúmal jednotlivé nároky uplatnené žalobou a dospel k nasledovnému:
32. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za ustálený súdnou praxou možno považovať i záver, že v rozpore s dobrými mravmi je poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. V predmetnej veci ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami predstavuje 19,63%, pričom úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 4,06%. V danom prípade teda ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 19,63% za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom, a takto dohodnutú odplatu súd považoval aj za neprimeranú v zmysle ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.
34. Pokiaľ žalobca namietal, že celková výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov bola dojednaná presne v takej výške, ktorú upravilo Ministerstvo financií SR, súd uvádza, že uvedené nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačný mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti (por. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/53/2016 zo dňa 28.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017 zo dňa 31.5.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoCsp/22/2020 zo dňa 22.10.2020). Vzhľadom na uvedené závery súd osobitne, bez ohľadu na výšku dojednanej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, posudzoval výšku dohodnutej úrokovej sadzby a dospel k záveru o tom, že táto odporuje dobrým mravom, a teda je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
35. Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne, podľa názoru súdu je možné považovať zmluvnú pokutu za dojednanú v rozpore so zákonom, a to s poukazom na ust. 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Podľa ust. § 3a ods. 2 tohto nariadenia za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Bolo preukázané, že súčet sankcií prekračuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia, preto je uvedená zmluvná podmienka v rozpore so zákonom, a teda absolútne neplatným zmluvným dojednaním. Dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch nie je samo osebe neprípustné, neprípustné je iba v prípade, ak dojednaná sankcia za nesplnenie záväzku spotrebiteľa je neprimerane vysoká. Podľa Článku IX. bod 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú presahovať maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Podľa Článku IX. bod 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Keďže súčet týchto sankcií 17% (12 + 5) prekračuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia (trojnásobok je 15%), uvedená zmluvná podmienka je v rozpore so zákonom. Absolútne neplatné dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné zhojiť tým, že žalobca si v žalobe uplatnil zmluvnú pokutu len do výšky 10% ročne, ktorý súčet spolu s úrokom z omeškania by neprekračoval 15%.
36. V zmysle ust. § 7 ods. 16 a ods. 17 ZoSÚ je žalobca povinný preukázať, že veriteľ pri poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. S porušením povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver ZoSÚ spája právny následok v podobe nemožnosti zosplatnenia úveru pred dohodnutým konečným termínom splatnosti úveru. Ak veriteľ hrubo porušil povinnosť skúmať bonitu, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ sa za hrubé porušenie bez ďalšieho považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ZoSÚ.
37. Ustanovenie § 7 ods. 27 ZoSÚ výslovne stanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, a zároveň tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Toto ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným korešponduje aj úprava v ust. § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima... Ak zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, uvedené nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo inej). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Okrem toho, že to výslovne stanovuje ZoSÚ, je tomu tak aj z dôvodu, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb priemerného spotrebiteľa výrazne prevyšujú výšku životného minima, čo je všeobecne známa skutočnosť. Okrem toho, veriteľ má podľa ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ zohľadniť i ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa, a teda komplexne posúdiť jeho reálnu schopnosť úver splácať. Postup veriteľa, ktorý náklady spotrebiteľa na základné životné potreby automaticky a bez zisťovania reálnych nákladov stotožnil so sumou životného minima, je v priamom rozpore s ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ. Posudzovanie bonity bez údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Životné minimum vyjadruje minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Výška životného minima a výška bežných nevyhnutných mesačných výdavkov priemerného spotrebiteľa sú celkom rozdielne veličiny.
38. Žalobca sa ku skúmaniu bonity vyjadril v podaní zo dňa 16.10.2025 (bod 4. odôvodnenia), s tým, že veriteľ dodržal povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. S týmto záverom sa s poukazom na vyššie uvedené súd nestotožnil, keďže schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné posúdiť bez toho, aby zo strany veriteľa boli riadne zisťované výdavkové položky spotrebiteľa. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu nezisťoval bežné výdavky žalovaného, ale vychádzal zo sumy životného minima. Takýmto postupom hrubým spôsobom porušil svoju zákonnú povinnosť, preto je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
39. Z predloženého prehľadu platobnej disciplíny vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu vyššiu, než je suma poskytnutého úveru, na ktorej vrátenie by mal veriteľ, resp. žalobca, nárok, preto súd žalobu zamietol (žalobca nemá voči žalovanému pohľadávku, ktorú by bolo možné v tomto konaní žalobcovi priznať).
40. Pokiaľ ide o poplatky, resp. náklady spojené s vymáhaním, tie si žalobca uplatnil vo výške 4,- eur za vystavenie výzvy. Nepreukázal však, že mu v tejto výške vznikli reálne náklady spojené s vymáhaním dlhu, a preto aj v tejto časti považoval súd žalobu za nedôvodnú.
41. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
42. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný, nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.