Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-104-2020.pdf
PDF · 103.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/104/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej, v právnej veci žalobcu: X.. Ľ. H., R.. XX.XX.XXXX, D. S. Č..X, XXX XX D. proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie č.3, 814 21 Bratislava, zastúpeného: LYSINA- ROŠKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie č.3, 811 06 Bratislava, o náhradu škody v sume 8,60 € spolu s príslušenstvom, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- € spolu s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu správneho orgánu a o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.01.2020 č.k. 10C/30/2017-110, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.012020 č.k. 10C/30/2017-110 v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.
Intervenient má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 29.01.2020 č.k. 10C/30/2017-110 konanie zastavil. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Intervenientovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca žalobou dourčenou súdu prvej inštancie žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na náhradu škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, konajúcej vo veci návrhu žalobcu, ktorým žiadal vydať rozhodnutie o zmene účelu využívania časti stavby nebytového priestoru č. 3-4 užívaného ako kancelárie, na byt bez stavebných úprav na prízemí bytového domu S. č. 7, D., stavba súp. číslo XXXX.
3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 28.01.2020 žalobu v celom rozsahu zobral späť a žiadal, aby mu súd vrátil krátený súdny poplatok. Žalobca zároveň žiadal, aby súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento nárok si žalovaný v konaní neuplatnil.
4. Proti výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie intervenientovi na stane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.02.2018 pripustil intervenienta do konania na strane žalovaného, čo malo za následok priznanie trov konania intervenientovi v prípade zastavenia konania pri späťvzatí žaloby. Žalovanou bola Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorej súd náhradu trov nepriznal z dôvodu, že si trovy konania neuplatnila a ani jej trovy nevznikli. Žalobca so vstupom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ako údajného intervenienta na strane žalovanej do konania od počiatku nesúhlasil z dôvodu, že oprávneným subjektom
za žalovanú Slovenskú republiku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, konať pred súdom bolo jedine Ministerstvo výstavby a dopravy Slovenskej republiky. Nesúhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý dôvod vstupu intervenienta do konania stručne uviedol, že štát zastúpený Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky si v prípade úspechu žalobcu môže od štátu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto ako od stavebného úradu prvého stupňa žiadať regresnú náhradu. Žalobca má za to, že skutočnosť, kedy by si štát od obce žiadal regresnú náhradu z dôvodu protiprávneho konania obce ako prvostupňového stavebného úradu pri prenesenom výkone štátnej správy, nemôže obci samo o sebe zakladať právo na vstup do konania ako intervenientovi. Žalobca aj z dôvodu nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým pripustil vstup intervenienta do konania napáda týmto odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania intervenienta. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania intervenientovi považuje za nesprávne aj z dôvodu, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako intervenient nemohla byť ku dňu spísania vyjadrenia zo dňa 06.02.2018 v tomto konaní právne zastúpená AK Šrobár, nakoľko mestská časť nemala v tom čase riadne uzatvorenú zmluvu s AK Šrobár, čo má za následok, že AK Šrobár nebola oprávnená dňa 06.02.2018 konať za intervenienta pred súdom a nemohla ani účinne vznášať nároky na náhradu trov konania podaním zo dňa 06.02.2018. Pretože nárok na náhradu trov konania uplatnila neoprávnená osoba, súd prvej inštancie nemal na takéto podanie intervenienta vo vzťahu k uplatneniu trov konania vôbec prihliadať. AK Šrobár dňa 07.02.2018, keď doručovala súdu prvej inštancie „Vyjadrenie“ zo dňa 06.02.2018 konala pred súdom za mestskú časť v čase, kedy sama mala vedomosť o tom, že nebola na to oprávnená, je jej postup protiprávny a súd prvého stupňa toto protiprávne konania intervenienta legalizoval, čo je neprípustné. Uviedol, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako intervenient disponovala a disponuje dostatočnými materiálno- technickými predpokladmi a najmä dostatočným personálnym obsadením, aby v konaní nebola právne zastúpená, nakoľko zamestnáva viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním. Má vytvorené aj samostatné právne oddelenie a preto mohla svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sama, preto sa žalobcovi javí ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. Právne zastúpení intervenienta je nadbytočné, účelové a nehospodárne. Nemožno zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje síce vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak práve priznanie alebo nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie bol povinný pri priznaní nároku na náhradu trov intervenientovi svoj názor riadne odôvodniť, t.j. uviesť v čom trovy intervenienta ako právnickej osoby zamestnávajúcej viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním, zastúpením advokátom považuje za účelné a za hospodárne vynaložené, pričom súd k tomu neuviedol vôbec nič, čím je napádané rozhodnutie pre žalobcu nepreskúmateľné. Žalobca nemá vedomosť a nemá za preukázané, že by Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako intervenient bola v tomto konaní zastúpená advokátskou kanceláriou LYSINA- ROŠKO & PARTNERS, s.r.o., tak ako je to uvedené v záhlaví uznesenia. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trovy konania nepriznal.
5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril intervenient. Uviedol, že odvolanie žalobcu vrátane argumentov v ňom obsiahnutých je celkom zjavne nedôvodné a neopodstatnené v celom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď priznal intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Intervenient žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o priznaní náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť napadnutého uznesenia. Žalobca v odvolaní z toho dôvodu spochybňuje opodstatnenosť vstupu intervenienta do konania na strane žalovaného. Uviedol, že je nespochybniteľné, že intervenient (Mestská časť Bratislava - Staré Mesto) je samostatnou právnickou osobou, svojou podstatou oddelenou pre účely súdneho konania od Slovenskej republiky a zároveň právny záujem intervenienta na výsledku konania je v tomto prípade jednoznačne preukázaný. Intervenient ako správny orgán konal so žalobcom ako účastníkom konania v konaní na úseku zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej ako „Stavebný zákon"), pričom rozhodnutie vydané v tomto konaní bolo napadnuté žalobcom ako nesprávne, resp. vydané na základe nesprávneho úradného postupu. Intervenient má ako správny orgán záujem na zisťovaní skutkového a právneho stavu (keďže práve rozhodnutie, resp. postup intervenienta je spochybňovaný), ale aj výsledok tohto súdneho konania sa ho bude jednoznačne dotýkať, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že v zmysle § 22 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov by sa intervenient stal povinným z titulu regresnej náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorá môže byť jednoznačne požadovaná zo strany Slovenskej republiky voči intervenientovi. Z vyššie uvedeného je zrejmé a je jednoznačne preukázané, že intervenient je v tomto súdnom konaní samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou jednoznačne oddelenou od štátu, ktorá mala a stále má právny záujem na výsledku predmetného konania a preto je riadnym intervenientom, ktorý riadne pristúpil do predmetného konania na stranu žalovaného v súlade so zákonnými podmienkami. K námietke žalobcu ohľadom právneho zastúpenia intervenienta uviedol, že intervenient bol v uvedenom konaní na základe udeleného plnomocenstva právne zastúpený AK ŠROBÁR, s.r.o., a to nepretržite až do odvolania plnej moci. AK ŠROBÁR bola oprávnená zastupovať intervenienta v predmetnom konaní na základe podpísaného a udeleného plnomocenstva odo dňa udelenia plnej moci. Uvedená plná moc bola riadne založená do súdneho spisu. Právo/povinnosť advokátskej kancelárie zastupovať klienta vzniká udelením plnej moci zo strany klienta v konkrétnej veci bez toho, aby musela byť uzatvorená osobitná písomná zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi advokátom a klientom. Nie je preto možné tvrdiť ako nesprávne uvádza žalobca, že intervenient bol zastúpený AK ŠROBÁR len v časovom období od 01.01.2017 do 31.12.2017 a následne v období od 01.03.2018 do 04.01.2020, a to na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 743/2016 a zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 61/2018, ktoré boli zverejnené v zmysle príslušných právnych predpisov. Intervenient bol právne zastúpený advokátskou kanceláriou AK ŠROBÁR nepretržite na základe udelenej plnej moci aj v čase medzi platnosťou a účinnosťou jednotlivých zmlúv o poskytovaní právnych služieb, t. j. aj v období od 1.01.2018 do 28.02.2018. O tejto skutočnosti svedčí udelená plná moc zo strany intervenienta v prospech AK ŠROBÁR v súdnom spise. Právny vzťah medzi advokátom a klientom vzniká samotným úkonom klienta, t. j. udelením plnej moci advokátovi na zastupovanie v konaní. Podmienkou udelenia plnej moci advokátovi zo strany klienta nie je uzavretie osobitnej písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ako to tvrdí žalobca. Intervenient si náhradu trov konania riadne uplatnil, nielen prostredníctvom „Vyjadrenia" zo dňa 06.02.2018, ale aj opätovne aj na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 29.01.2020, o čom svedčí zápisnica z pojednávania. Žalobca namieta, že intervenient disponoval a disponuje dostatočnými materiálno- technickými predpokladmi a dostatočným personálnym obsadením, aby v konaní nebol právne zastúpený, nakoľko zamestnáva viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním a preto mohol svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám a preto sa javí žalobcovi zastúpenie intervenienta nadbytočným, účelovým a nehospodárnym. Tieto tvrdenia žalobcu považuje za bezpredmetné a nanajvýš účelové. Personálne obsadenie a vzdelanie zamestnancov intervenienta žiadnym spôsobom neovplyvňuje a už vôbec neobmedzuje práva intervenienta na zastúpenie v súdnom konaní. Právo nechať sa zastúpiť v súdnom konaní patrí medzi základné a neporušiteľné procesné práva strán sporu. Porušenie alebo obmedzenie práva nechať sa zastúpiť v konaní by priamo zakladalo porušenie základného princípu a práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované okrem všetkých procesných kódexov naprieč právnymi odvetviami aj samotnou Ústavou Slovenskej republiky. Každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať advokátom, a to bez ohľadu na to či účastník konania a sporová strana má alebo nemá personálne a profesionálne kapacity na to, aby postupoval v konaní bez zastúpenia. Intervenient uviedol, že konanie bolo iniciované práve žalobcom a všetky procesné úkony, ktoré boli podniknuté v súvislosti s predmetným konaním slúžili na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, navyše všetky procesné úkony zo strany intervenienta boli vykonané ako reakcia na procesné úkony žalobcu (procesný útok a procesná obrana). Medzi tu uvedené procesné úkony intervenienta patrí najmä prevzatie právneho zastúpenia, písomné vyjadrenia sa k úkonom a podaniam žalobcu, účasť na nariadenom pojednávaní, teda všetky procesné úkony vykonané za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov intervenienta, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za „neúčelné" alebo „nehospodárne", tak ako to uvádza žalobca. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, a to po tom čo prebehli viaceré prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a aj ústne pojednávanie. Aplikujúc princíp zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania súd prvej inštancie správne rozhodol, keď priznal intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca späťvzatím žaloby zavinil, že konanie bolo zastavené. V súvislosti s prevzatím procesného zastúpenia intervenienta advokátskou kanceláriou LYSINA- ROŠKO & PARTNERS, s.r.o. uviedol, že všetky procesné úkony vykonané touto advokátskou kanceláriou v mene intervenienta sú preto riadne vykonanými procesnými úkonmi v súdnom konaní. Žiada priznať intervenientovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že odvolateľ spochybňuje správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v hodnotení vstupu intervenienta do konania, oprávnenosť a účelnosť jeho právneho zastúpenia a z tohto hľadiska aj správnosť záverov súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania intervenientovi.
8. Žalobca v odvolaní namietal, že postup súdu prvej inštancie bol nesprávny, ak rozhodol o prípustnosti vstupu intervenienta do konania. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že intervenient vstúpil do konania oznámením o vstupe zo dňa 08.11.2017, pričom uviedol, že ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad prvého stupňa je orgánom verejnej správy, ktorého postup sa v žalobe žalobcu proti SR o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom napáda. Preto sa ho rozhodnutie súdu nepochybne týka a má právny záujem na výsledku konania. Žalobca vstup intervenienta na strane žalovaného namietal. Súd prvej inštancie uznesením č.k.10C/30/2017-79 zo dňa 21.02.2018 vstup intervenienta na strane žalovaného do konania pripustil. V odôvodnení uviedol, že považuje vstup intervenienta na strane žalovaného za dôvodný, najmä s poukazom na možnosť uplatnenia regresnej náhrady škody žalovaného voči intervenientovi v prípade úspechu žalobcu v konaní. Žalovaný vstup intervenienta nenamietal. Voči predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie nie je odvolanie prípustné. Z vyššie uvedeného preto možno uzavrieť, že intervenient vstúpil do konania na stranu žalovaného, žalovaný jeho vstup nenamietal. Žalobca jeho vstup namietal a súd prvej inštancie vstup intervenienta do konania pripustil, nakoľko mal preukázal právny záujem na výsledku sporu (možnosť regresnej náhrady). Odvolací súd uvádza, že námietky odvolateľa voči postupu a rozhodnutiu súdu prvej inštancie neboli predmetom odvolacieho prieskumu, nakoľko súd prvej inštancie o vstupe intervenienta riadne rozhodol uznesením č.k. 10C/30/2017-79 zo dňa 21.02.2018 a proti jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je. Preto odvolací súd nemôže preskúmavať predmetné uznesenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by mali za následok procesnú vadu konania.
9. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal oprávnenosť a účelnosť zastúpenia intervenienta advokátskou kanceláriou. Odvolací súd uvádza, že každá strana má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom ktorého si zvolí. Toto právo je v zásade neodňateľné a je v dispozičnej právomoci strany sporu. Súd o ňom rozhoduje iba vtedy, ak zástupcu z dôvodov uvedených v zákone nepripúšťa. Súd však nemôže brániť strane v tom, aby sa dala v konaní zastúpiť, môže iba v zákonom stanovených medziach brániť strane v tom, aby sa dala zastúpiť konkrétne zvolenou osobou (rozhodnutie NS SR 6Cdo/247/2010). Zvoleným zástupcom na základe riadneho procesného splnomocnenia môže byť vždy advokát, ktorého zastúpenie je účelné, nakoľko ide o profesionálnu právnu pomoc. Procesný predpis CSP ( predtým O.s.p - procesný predpis účinný do 30.06.2016) v žiadnych svojich ustanoveniach nevylučuje, aby sa intervenient (predtým vedľajší účastník) nemohol dať v konaní zastúpiť a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov konania v súvislosti s právnym zastupovaním tak, ako ktorejkoľvek inej strane sporu (rozhodnutie NS SR 2Cdo/212/2012). Žalobca namieta neúčelnosť zastupovania intervenienta advokátom z dôvodu, že ide o subjekt, ktorý sám disponuje právnikmi. Odvolací súd k tomu uvádza, že pojem účelnosť v súvislosti s náhradou trov konania je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými nákladmi (napr. opakovane uplatnenie náhrady za rovnaké úkony, nepotrebné konzultácie s klientom a pod.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelné vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie a tak jej fakticky právo na zastúpenie v konaní advokátom upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju takto diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada trov konania právneho zastúpenia s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Taktiež akceptácia neúčelnosti priznania trov konania z dôvodu, že právnická osoba, ktorá s dala v konaní zastúpiť advokátom, sama zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním a teda, že musí znášať trovy konania sama, je podľa odvolacieho súdu v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov konania. Podobné závery reflektoval aj Najvyšší súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach (NS SR 7Cdo/93/20124, 2M Cdo/16/2014). S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd uzavrel, že predmetné námietky žalobcu nie sú dôvodné.
10. Odvolateľ ďalej namietal, že zvolený zástupca intervenienta, t.j. Mestskej časti Bratislava Staré Mesto - advokátska kancelária, nebola oprávnená intervenienta zastupovať a jej úkony sú neúčinné, nakoľko v tom čase absentovali Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Odvolací súd k tomu uvádza, že ako vyplýva z obsahu spisu právny zástupca intervenienta (advokátske kancelárie) zastupovali intervenienta v konaní na základe písomného procesného splnomocnenia udeleného intervenientom ako právnickou osobou na zastupovanie v predmetnom konaní, ktoré sú riadne doložené v spise a ktoré spĺňajú náležitosti § 89 ods. 1 CSP. Z predmetného splnomocnenia vyplýva rozsah zastúpenia strany v konaní, pričom plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. S poukazom na uvedené je existencia resp. neexistencia zmlúv o poskytovaní právnej pomoci Mestskej časti Bratislava -Staré Mesto vo vzťahu k riadne udelenému písomnému splnomocneniu na zastupovanie intervenienta v predmetnom konaní irelevantná, t.j. bez právneho významu. S poukazom na uvedené nie je dôvodná ani námietka odvolateľa o neúčinnosti úkonov právneho zástupcu intervenienta v konaní a teda ani o neúčinnosti ním uplatneného nároku na náhradu trov konania.
11. Ako vyplýva z obsahu spisu súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti náhrady trov konania žalobcu voči intervenientovi z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Následkom procesného zavinenia zastavenia konania je vždy povinnosť strany, ktorá zastavenie zavinila znášať trovy konania protistrany. Zásada procesnej zodpovednosti za zastavenie konania znamená povinnosť súdu skúmať dôvody zastavenia konania. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska bez ohľadu na meritórny výsledok a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na jej posúdenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pojem procesné zavinenie je potrebné vykladať komplexne a v prípade, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby bez toho, aby protistrana po podaní žaloby plnila (uhradila žalovanú sumu, uznala uplatnené právo a pod.) je oprávnený záver, že zastavenie konania procesne zavinila strana, ktorá podala žalobu a následne ju zobrala späť. S poukazom na uvedené bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle zásady procesného zavinenia zastavenia konania uviedol, že žalobca procesne zavinil z dôvodu späťvzatia žaloby zastavenie konania a preto je povinný uhradiť náhradu trov konania protistrane. Žalovanému (ako strane na ktorej vystupoval aj intervenient) vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu zastavenia konania, ktoré zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Žalovanému v súvislosti s prejednávanou vecou však trovy konania nevznikli, a z tohto dôvodu si žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania intervenientovi na strane žalovaného. Súd prvej inštancie priznal intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z toho istého dôvodu, t.j. že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Intervenient na strane žalovaného si prostredníctvom svojho právneho zástupcu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi riadne uplatnil v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.02.2018, ako aj na pojednávaní dňa 29.01.2020. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania intervenienta vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Preto nie je dôvodná námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol intervenient plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3.0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).