Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/8/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: B.. G. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX R.a, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni zvýšenie náhrady bolestného v sume 5.258 eur, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.185 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náklady spojené s liečením v sume 1.227,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 286,71 eur od 14. 01. 2005 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 51,94 eur od 28. 10. 2006 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 888,66 eur od 05. 03. 2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 80 %.

V. Žalovanému nárok na náhradu trov konania o zaplatenie nákladov spojených s liečením, o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku a vecnej škody voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

VI. Intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania o zaplatenie nákladov spojených s liečením, náhrady za stratu na zárobku a vecnej škody voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

VII. Znalec G.. G. H., D.. s miestom výkonu činnosti SM. Ú. XX, XXX XX Bratislava m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 % .

VIII. Znalec G.. G. H., D.. s miestom výkonu činnosti SlávB. Ú. XX, XXX XX Bratislava m á voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

IX. Štát m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %.

X. Štát m á voči žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

XI. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 3.934,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.571,91 eur od 14. 01. 2005 do zaplatenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 01. 2005 v spojení s so zmenou petitu pripustenou uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23. 06. 2022 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 39.348,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.859,57 eur od 14. 01. 2005 do zaplatenia, to všetko titulom náhrady škody v dôsledku úrazu, ktorý utrpela po strete s autobusom mestskej hromadnej dopravy č. 97 na zastávke F. v R. dňa 21. 01. 2002.

2. Medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28. 09. 2017, č. k. -992 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 10. 2021, č. k. -2044 bola určená zodpovednosť žalovaného za predmetnú škodu v rozsahu 90 %, ktorú súd posudzoval ako zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa ust. , 428 a 441 v znení účinnom v čase spôsobenia škody. Na základe záverov znaleckého dokazovania uzavrel, že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s prejdením autobusu po ľavej dolnej končatine žalobkyne, ktorej pričítal spoluzavinenie na vzniku škody v rozsahu 10 % pre nesprávny pohyb po chodníku (po ľavom okraji).

3. Žalobou uplatnený nárok pozostáva z viacerých parciálnych nárokov, na riadnu špecifikáciu a odôvodnenie ktorých bola žalobkyňa súdom v priebehu konania opakovane vyzývaná (napr. na pojednávaniach dňa 02. 04. 2015, 03. 07. 2017). Osobitne súd žalobkyňu na splnenie tejto povinnosti po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku a predložení špecifikácie nákladov na liečenie uhradených intervenientom na strane žalovaného, vyzýval výzvou zo dňa 12. 01. 2022 (č. l. 2063) a rovnako na pojednávaní konanom dňa 07. 04. 2022, na ktorom bola žalobkyňa poučená o následkoch vyplývajúcich z neunesenia dôkazného bremena a tiež o tom, že dostatočnému a riadnemu odôvodneniu žaloby nezodpovedá bez ďalšieho položkovite uvedený menný zoznam nákladov bez opísania rozhodujúcich skutočností pre uplatnenie týchto nákladov, t. j. ozrejmenia ich účelnosti a príčinnej súvislosti ich vynaloženia s liečením poškodenia zdravia, ku ktorému došlo dňa 21. 01. 2002.

4. V zmysle poslednej žalobkyňou na výzvu súdu uskutočnenej špecifikácie žalovaných nárokov (č. l. 2083), na základe ktorej súd vzhľadom na rozšírenie žalobných nárokov rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu, si žalobkyňa voči žalovanej uplatňuje nasledovné nároky:

4.1. Náhradu za stratu na zárobku v sume 616,54 eur (18.574 Sk)

Žalovaný nárok predstavuje rozdiel medzi žalobkyňou uplatnenou náhradou za stratu na zárobku v sume 14.368,19 eur (432.856 Sk) za obdobie pracovnej neschopnosti od 21. 01. 2002 do 20. 07. 2003 a intervenientom vyplateným nárokom v sume 13.751,64 eur (414.282 Sk). Dôvodnosť uplatneného rozdielu žalobkyňa odvodzuje od výpočtu zamestnávateľa z 13. 02. 2003 uskutočneného podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4.2. Rozdiel na plate, na ktorý by žalobkyňa mala nárok pri zohľadnení valorizácie v sume 1.046,90 eur (31.539 Sk)

Pri výpočte náhrady za stratu na zárobku nebola zohľadnená valorizácia, ako aj možná úprava platu podľa , kedy od 01. 07. 2002 mala žalobkyňa určený plat sumou 940, 05 eur (28.320 Sk). Náhradu za stratu na zárobku však mala vypočítanú z platu za posledné tri mesiace roku 2001, kedy mala plat 857,07 eur (25.820 Sk). Rozdiel z tohto titulu potom predstavuje za obdobie od 01. 07. 2002 do 20. 07. 2003 sumu 1.046,90 eur (pozn. súdu v špecifikácii žaloby žalobkyňa uviedla sumu 31.612 Sk, avšak po pripustení zmeny žalobného petitu v nadväznosti na obranu žalovaného v tomto smere uviedla, že si neuplatňuje sumu 31.612 Sk, ale pôvodne uvedenú sumu 31.539 Sk).

4.3. Strata na možnom služobnom hodnotení v sume 114,14 eur (3.438,70 Sk)

Tento nárok žalobkyňa odôvodňuje odkazom na ust. , v zmysle ktorého by mala nárok na služobné hodnotenie, ktoré sa vykonáva raz ročne na zvýšenie platu. Hodnotenie sa vykonávalo od vymenovania štátneho zamestnanca do štátnej služby, t. j. od 01. 07. 2002 do 31. 03. 2003. Z dôvodu ťažkého úrazu a dlhodobej práceneschopnosti v hodnotenom období žalobkyňa neplnila služobné úlohy, a preto nebola hodnotená. Túto stratu vyčísľuje minimálne sumou 43,15 eur (1.300 Sk) mesačne a za uvedené obdobie od apríla 2003 od najbližšej úpravy platu, t. j. od 01. 05. 2003 do 20. 07. 2003 (ukončenie práceneschopnosti) by táto čiastka činila sumu 114,14 eur (3.438,70 Sk).

4.4. Nezohľadnenie trinásteho a štrnásteho platu v roku 2002 v sume 1.880,10 eur (56.640 Sk)

V dôsledku práceneschopnosti nebol žalobkyni vyplatený v roku 2002 13.- ty a 14.- ty plat.

4.5. Nevyplatenie trinásteho platu v roku 2003 v sume 940,04 eur (28.320 Sk)

Po ukončení práceneschopnosti a nastúpení do práce dňa 21. 07. 2003 jej nebol vyplatený za prvý polrok 2003 trinásty plat.

4.6. Progresívna daň vo výške 1.421,23 eur (42.816 Sk)

V príčinnej súvislosti so spôsobeným úrazom vznikla žalobkyni škoda aj z toho dôvodu, že žalovaný jej nevyplácal riadne a včas náhradu za stratu na zárobku a neuhrádzal ani mesačne zálohovo daň z príjmu fyzických osôb. V súvislosti s úrazom jej náhradu za stratu na zárobku za rok 2002 vyplatil až v roku 2003 spolu s náhradou za rok 2003, a to do 20. 07. 2003. Žalobkyňa dňa 21. 07. 2003 nastúpila po skončení práceneschopnosti do práce, začala poberať mzdu a spolu s uvedenou náhradou za stratu na zárobku jej vznikol tak vysoký daňový základ, že musela zaplatiť na dani z príjmov fyzických osôb o 42.816 Sk viac ako by zaplatila pri mesačne uhrádzanej zálohe na daň. Daňové priznanie za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 01. 01. 2002 do 20. 07. 2003 podala dňa 29. 03. 2004 a škoda na dani vyčíslil na sumu 1.421,23 eur.

4.7. Nárok na náhradu poplatku Národnej banky Slovenska za úhradu dane v sume 1,16 eur (35,- Sk)

Predmetný nárok si žalobkyňa uplatnila prvýkrát v špecifikácii žalobných nárokov doručenej súdu dňa 02. 03. 2022.

4.8. Finančná náhrada za zničené šaty, obuv a stratené veci v sume 1.151,33 eur (34.685 Sk):

- zimný kabát nadobudnutý 12/2000 v cene 252,27 eur (7.600 Sk),

- zimné čižmy nadobudnuté 11/2000 v cene 172,61 eur (5.200 Sk),

- hrubé ponožky nadobudnuté 12/2001 v cene 2,12 eur (64 Sk),

- hrubé pančuchy nadobudnuté 12/2001 v cene 5,97 eur (180 Sk),

- spodné prádlo nadobudnuté 10/2001 v cene 5,31 eur (160 Sk),

- kostým nadobudnuté 02/2001v cene 229,04 eur (6.900 Sk),

- náramkové hodinky nadobudnuté 07/2000 v cene 262,23 eur (7.900 Sk),

- kabelka 05/1999 nadobudnuté v cene 89,62 eur (2.700 Sk),

- stratené kožené rukavice nadobudnuté v cene 26,22 eur (790 Sk),

- puzdro na okuliare nadobudnuté v apríli 1999 v cene 12,61 eur (380 Sk),

- dioptrické okuliare nadobudnuté apríl 1999 v cene 93,31 eur.

Označené veci mala žalobkyňa v čase úrazu pri sebe a tieto boli úplne zničené.

Náklady spojené s liečením:

4.9.1. Úhrada nákladov na osobnú starostlivosť, za poskytovanie stravy a cestovné náklady spolu v sume 2.831,57 eur (85.303,80 Sk)

Vzhľadom na závažnosť úrazu bola žalobkyňa odkázaná na pomoc iných ľudí, prevozy na lekárske kontroly, ošetrenia, rehabilitácie a liečenia. Titulom cestovných nákladov si uplatňuje cestovné, ktoré

hradila za prevážanie (niekedy aj za prenášanie) autom k lekárom a na vyšetrenia, rehabilitácie a liečenia, na základe s menovite označenými osobami uzatvorených zmlúv.

- refundácia cestovných nákladov vyplatených v roku 2003 p. E. v sume 242,99 eur (7.320,40 Sk),

- refundácia cestovných nákladov vyplatených v roku 2003 p. E. v sume 259,60 eur (7.820,80 Sk),

- refundácia cestovných nákladov vyplatených v roku 2003 p. W. v sume 147,19 eur (4.434,10 Sk),

- refundácia cestovných nákladov vyplatených 26. 01. 2005 p. F. v sume 277,34 eur (8.355,10 Sk),

- náhrada nákladov vyplatených dňa 12. 01. 2005 p. T. za starostlivosť v sume 207,46 eur (6.250 Sk)

- náhrada nákladov vyplatených dňa 28. 10. 2004 p. F. za nosenie obedov v sume 283,81 eur (8.550 Sk),

- náhrada nákladov vyplatených dňa 18. 10. 2004 p. I. za pomoc v domácnosti v sume 325,30 eur (9.800 Sk),

- náhrada nákladov vyplatených dňa 02. 04. 2005 p. I. za práce v domácnosti v sume 282,15 eur (8.500 Sk),

- náhrada nákladov vyplatených dňa 02. 01. 2006 p. I. za práce v domácnosti v sume 282,15 eur (8.500 Sk),

- náhrada nákladov vyplatených dňa 29. 10. 2004 p. V. za pomoc v sume 323,64 eur (9.750 Sk)

- náhrada nákladov vyplatených dňa 26. 11. 2004 p. V. za nákupy liekov v sume 199,93 eur (6.023 Sk).

4.9.2. Úhrada úrokov za poskytnutú pôžičku v sume 298,98 eur (9.007 Sk)

Tento nárok žalobkyňa odôvodňuje tým, že v období od 04. 03. 2002 do 13. 03. 2003 bola nútená si požičať sumu 3.219,81 eur (97.000 Sk) na uhrádzanie splátok na hypotekárny úver a na iné nevyhnutné náklady, nakoľko kontinuálne každomesačné splácanie hypotekárneho úveru bolo nevyhnutnou podmienkou na získanie štátneho príspevku. Bez tejto úhrady by žalobkyňa stratila zmluvne zakotvené výhody na jeho poskytnutie. Žalované úroky za poskytnutie peňazí vyplatila na základe dohody s p. E. v roku 2003 vo výške 298,98 eur.

4.9.3. Nepreplatené výdavky na liečenie 298,21 eur (8.984 Sk)

- náhradné násadce na barle zakúpené 31. 10. 2002 .......................................6,14 eur (185 Sk) (na základe žiadosti intervenienta lekárom potvrdený súvis s úrazom v prílohe listu z 18. 11. 2004)

- punčochové nohavice zakúpené 05. 02. 2003 ..............................................17,49 eur (527 Sk)

- masážny prístroj zakúpený 10. 07. 2002...........................................................45,31 (1365 Sk) (na základe žiadosti intervenienta lekárom potvrdený súvis s úrazom v prílohe listu z 18. 11. 2004)

- doplatok za palicu..........................................................................................3,32 eur (100 Sk)

- tenisky kúpené 21. 12. 2002.........................................................................29,84 eur (899 Sk)

- 3 džúsy kúpené 19. 12. 2002.................................................................... 10,37 eur (68,70 Sk)

- papuče zakúpené v roku 2003......................................................................12,95 eur (390 Sk)

- krém kúpený 09. 11. 2002................................................................................1,38 eur (40 Sk)

- reflex- a fitball zakúpené 26. 03. 2003.........................................................31,34 eur (944 Sk)

- fastum gel a flamexin zakúpené 26. 03. 2003.................................................8,40 eur (250 Sk) (na základe žiadosti intervenienta lekárom potvrdený súvis s úrazom v prílohe listu z 18. 11. 2004)

- kopírovanie 20. 06. 2003....................................................................................0,27 eur (8 Sk)

- kopírovanie 18. 06. 2003....................................................................................0,13 eur (4 Sk)

- protidekubitová podložka pod koleno zakúpená 10. 06. 2003................16,20 eur (487,90 Sk) (na základe žiadosti intervenienta lekárom potvrdený súvis s úrazom v prílohe listu z 18. 11. 2004)

- taxi služba 03. 06. 2003..................................................................................5,97 eur (180 Sk)

- švédske kvapky..........................................................................................7,67 eur (231,10 Sk)

- kopírovanie 27. 05. 2003.............................................................................1,95 eur (58,80 Sk)

- kopírovanie 06. 05. 2003.............................................................................0,56 eur (16,80 Sk)

- korektor na nohu kúpený 06. 05. 2003 ..........................................................4,65 eur (140 Sk) (na základe žiadosti intervenienta lekárom potvrdený súvis s úrazom v prílohe listu z 18. 11. 2004)

- batožina na kúpeľnú liečbu do autobusu 02. 04. 2003.....................................0,66 eur (20 Sk)

- telefonický hovor so zdravotnou poisťovňou 15. 04. 2003..............................1,23 eur (37 Sk)

- pyžamo kúpené v roku 2003.........................................................................14,90 eur (449 Sk)

- cesta ZA- D., D.- R., R. Ž................................ 6,18 eur (186 Sk) (urgentná výpomoc sestry 21. 04. 2003 v kúpeľoch a tiež cesta späť bez priloženého lístka)

- telefon. karta kúpená 12. 04. 2003 najmä pre konzult. s ošetruj. lekárom.....9,97 eur (180 Sk)

- kopírovanie 10. 07. 2003.............................................................................0,56 eur (16,80 Sk)

- harmančekový čaj 18. 07. 2003...................................................................0,92 eur (27,80 Sk)

- poplatok u lekára 12. 06. 2003..........................................................................0,66 eur (20 Sk)

- overenie u notára 11. 08. 2003........................................................................7,57 eur (228 Sk)

- overenie u notára 22. 08. 2003.....................................................................3,03 eur (91,20 Sk)

- poštovné 15. 08. 2003.......................................................................................0,60 eur (18 Sk)

- poštovné 24. 10. 2003.......................................................................................0,60 eur (18Sk)

- poštovné...........................................................................................................2,52 eur (75 Sk)

- poštovné............................................................................................................2,36 eur (71 Sk)

- poštovné............................................................................................................2,29 eur (69 Sk)

- poštovné............................................................................................................1,19 eur (36 Sk)

- notár overenie..............................................................................................3,52 eur (91,20 Sk)

- 3x zdravotné ponožky.......................................................................................2,89 eur (87 Sk)

- mliečne výrobky kúpené 22. 01. 2004.........................................................2,16 eur (65,10 Sk)

- mliečne výrobky kúpené 10. 01. 2004 .....................................................3,99 eur (120,30 Sk) (priebežne ich kupovala na základe odporúčania odborného lekára v záujme podpory liečenia a tvorby kalusu na spájanie pomliaždených častí nohy a hojenia kostí a na zvýšenie vápnika v kostiach)

- poštovné 30. 03. 2004.......................................................................................1,16 eur (35 Sk)

- poštovné 11. 10. 2004.......................................................................................0,60 eur (20 Sk)

- poštovné 11. 10. 2004...................................................................................... 0,70 eur (24 Sk)

- poštovné 28. 05. 2003.......................................................................................0,60 eur (20 Sk)

- poštovné (26. alebo 28. 04. 2004).....................................................................0,70 eur (24 Sk)

- poštovné 03. 07. 2004.......................................................................................0,60 eur (20 Sk)

- poštovné 23. 12. 2003.......................................................................................0,70 eur (24 Sk)

- poštovné 24. 05. 2004.......................................................................................0,70 eur (24 Sk)

- poštovné 24. 05. 2004......................................................................................0,60 eur (20 Sk)

- dámska obuv 26. 03. 2003............................................................................28,51 eur (859 Sk)

- nafukovacie koleso 14. 08. 2003......................................................................2,95 eur (89 Sk)

4.9.4. Ďalšie náklady liečenia špecifikované podaním z 13. 09. 2006 v sume 772,37 eur (23.268,50 Sk)

- zdravotné podkolienky kúpené 2005................................................................2,12 eur (64 Sk)

- zdravotné podkolienky kúpené 07. 05. 2005....................................................1,06 eur (32 Sk)

- nákup byliniek na ranu 09. 05. 2005................................................................1,09 eur (33 Sk)

- nákup liečebných a zdravotníckych pomôcok 16. 05. 2005...........................7,07 eur (213 Sk)

- nákup indulony na jazvy 11. 04. 2005.............................................................239 Sk (7,93 Sk)

- nákup liečebných a zdravotníckych pomôcok...........................................6,62 eur (199,50 Sk)

- použitie taxíka na ošetrenie v nemocnici 21. 04. 2005.....................................2,32 eur (70 Sk)

- bactroban na rany 26. 04. 2005................................................................. 4,13 eur (124,50 Sk)

- betadine na rany 21. 04. 2005...................................................................5,93 eur (178,50 Sk)

- zdravotná pomôcka idealflex 26. 04. 2005.......................................................2,85 eur (86 Sk)

- použitie taxíka 2005..........................................................................................80 Sk (2,66 eur)

- nákup zdravotných vložiek do topánok 12. 09. 2005.......................................2,66 eur (80 Sk)

- nákup zdravotných pomôcok 09. 08. 2005.....................................................135 Sk (4,48 eur)

- nákup liekov 28. 12. 2005...............................................................................5,41 eur (163 Sk)

- nákup zdravotných podkolienok 04. 07. 2006..................................................2,12 eur (64 Sk)

- nákup zdravotných vložiek do topánok 30. 08. 2006......................................2,66 eur (80 Sk)

- indulona na jazvy 30. 07. 2006..................................................................6,12 eur (184,50 Sk)

- použitie taxíka na stanicu (liečenie) 31. 07. 2006...........................................4,65 eur (140 Sk)

- použitie taxíka zo stanice z liečenia 20. 08. 2006...........................................4,65 eur (140 Sk)

- použitie taxíka 03. 03. 2005..............................................................................2,99 eur (90 Sk)

- indulona na jazvy 12/2005.........................................................................6,06 eur (182,50 Sk)

- stacionárny bicykel Tunturi zakúpený 24. 03. 2005..............................686,78 eur (20.690 Sk)

4.9.5. Po rozšírení žaloby náklady za rok 2015 v sume 35,59 eur

- hyalgan injekcie 23. 04. 2015......................................................................................16,91 eur

- elastické ovínadlá 04/2015..........................................................................................13,28 eur

- cestovné do Senca k lekárovi.........................................................................................5,40 eur

4.9.6. Zakúpené lieky, liečebné pomôcky a nevyhnutne potrebné predmety....................583,82 eur (17.588,30 Sk)

Túto položku žalobkyňa odôvodňuje tým, že sa jedná o výdavky, ktoré mala po úraze, počas hospitalizácie, liečenia, a na ktoré nemá bločky, nakoľko bola imobilná, ale potrebné lieky a predmety jej museli zaobstarať v dôsledku zmenených životných podmienok po úraze jej príbuzní, známi a kolegovia zo zamestnania; žalobkyňa bola v kritickom zdravotnom stave (fyzickom aj psychickom), musela mobilizovať sily na záchranu života, čo bola priorita, a nebola preto schopná myslieť na uschovávanie bločkov o zakúpení nevyhnutných vecí.

4.9.7. Náklady na liečenie po skončení práceneschopnosti v sume 1.100,61 eur

Za účelom zmiernenia nepriaznivých následkov spôsobených ťažkým úrazom po dopravnej nehode a tiež pre výkon nevyhnutných životných úkonov a ďalších osobných, pracovných a spoločenských potrieb musela žalobkyňa absolvovať

- kúpeľnú liečbu v R. 11. 11. 2013- 02. 12. 2013...............................................504 eur

- kúpeľnú liečbu v F. F. 03. 11. - 24. 11. 2016..................596,61 eur

4.10. Zvýšenie náhrady za bolesť 20- násobne a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 40- násobne

Navrhované zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa odôvodnila tým, že v rozhodnom období pracovala na tzv. twiningovom programe zamestnávateľa v súvislosti s prípravou a vstupom nášho štátu do Európskej únie. Projekt na Slovensku gestorovalo práve Ministerstvo financií SR, potom Ministerstvo vnútra SR, Colné riaditeľstvo SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Projekt s názvom Súhrnná stratégia riadenia hraníc sa rozbiehal v roku 2002 a uzavretý bol začiatkom roku 2003 a na jeho realizáciu bolo vyčlenených 450.000 eur. Žalobkyňa mala v tejto súvislosti absolvovať školenia, služobné cesty do zahraničia, jazykové kurzy, ročný pracovný pobyt talianskych expertov zo štátnej správy a mala sa reprezentatívne za zamestnávateľa zúčastňovať na odbornom programe, k čomu bola menovaná listom Ministerstva financií SR zo dňa 24. 01. 2002 za staršieho programového pracovníka uvedeného projektu. V dôsledku úrazu nebola v tomto období priamo účastná prístupového procesu a vypadla z neho. V apríli 2003 sa tvorili a nominovali pracovníci do rôznych výborov jednak Rady, Komisie EÚ a žalobkyňa bola v tomto čase práceneschopná. Tiež jej bolo zásadným spôsobom znemožnené pokračovať v jazykovej príprave- na dva roky prerušené štúdium na Štátnej jazykovej škole- angličtiny a nemčiny. Boli to roky, kedy sa rozhodovalo o budúcnosti smerovania a možného začlenenia sa každého pracovníka do novej konkrétnej spolupráce s EÚ. Žalobkyňa sa v dôsledku úrazu toho nemala možnosť zúčastňovať, absentovala na verejno- spoločenských akciách, ktoré boli súčasťou prípravy a po nástupe do zamestnania po skončení práceneschopnosti bola nútená pracovať so závermi projektu bez konkrétnych skúseností, ktoré by získala pri realizácii projektu. Toto sťaženie spoločenského uplatnenia má a bude mať následky do konca jej pracovného pomeru. Uvedené skutočnosti preto žiadala zohľadniť pri rozhodovaní o navrhovanom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia. V ďalšom poukázala na to, že pred úrazom bola zdravá, športovo založená osoba, pochádzala z Vysokých Tatier, bola dobrou lyžiarkou, vykonávala vysokohorskú turistiku, v zime aktívne lyžovala a venovala sa aj iným zimným športom, čo ju napĺňalo a bolo pre ňu životne dôležité. Pre úraz bola o tento spôsob života okradnutá a zo dňa na deň mala tieto možnosti odopreté. V rámci kultúrneho a spoločenského života sa aktívne venovala hre na orgáne, čo sa jej sťažilo, priam znemožnilo v dôsledku úrazu. V dôsledku zranení prežila bolestivé útrapy, znížila sa kvalita a hodnota jej života so zanechaním trvalých následkov, ako je nestabilná chôdza, škaredé zrasty na nohe, pre ktoré vôbec nemôže nosiť sukňové kostýmy ani bežnú obuv (nezapne sáru na čižmách). Poškodenú nohu má výrazne opuchnutú, pre stále bolesti nohy musí sústavne užívať analgetiká. Noha má zníženú hybnosť a v priebehu dňa opúcha a odpúcha, preto musí striedať obuv. V príčinnej súvislosti s úrazom jej pribudla arytmia, hraničná hypertenzia, zvýšené opuchy žilového systému, ako aj úzkostné stavy, strach a psychické traumy. Tieto následky jej znemožňujú vykonávanie akéhokoľvek športu a rekreačného života, nemôže cestovať dopravnými prostriedkami, čo je veľmi nákladné, nemôže vycestovať do zahraničia, ani blízkeho Chorvátska, kde by dovolenka zároveň splnila aj účel liečenia. Žalobkyňa má tiež výrazne obmedzené možnosti návštevy významných kultúrnych podujatí, ktoré predtým navštevovala (koncerty,

festivaly, divadlá, BHS, kino), ako aj pracovných spoločenských podujatí. Nemôže robiť nákupy, domáce práce a upratovanie. Na dovolenku nemohla ísť v roku 2002, 2003 ani 2004 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a v roku 2004 si ju musela vyčerpať v rozsahu 4 týždňov na lekárom odporúčané liečenie. Odporúčanie na liečenie mala aj v roku 2005. Napriek tomu, že sústavne rehabilituje len lekárom povolené cviky (bicyklovanie a plávanie), nie je schopná sa zúčastňovať iného spôsobu oddychu a inej formy čerpania dovolenky, ako liečenia. Do dnešného dňa je odkázaná na odborné lekárske ošetrenia, rehabilitácie, ako aj každoročné liečenia. Úraz pre ňu predstavoval veľmi závažné poškodenie odborného rastu a zaradenia v zamestnaní. Vychádzajúc preto z bodového hodnotenia v lekárskom posudku, ktorým bolo stanovená bolesť na 350 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 170 bodov a s poukazom na vyhl. č. , závažnosť trvalých následkov, utrpených zranení a komplikácie považovala za opodstatnené a hodné osobitného zreteľa priznanie 20- násobku bolestného a 40- násobku sťaženia spoločenského uplatnenia. Po odpočítaní už uhradenej sumy 995,82 eur (30.000 Sk) spolu v sume 26.488,75 eur (798.000 Sk).

5. Intervenient na strane žalovaného sa k poslednej špecifikácii žalobných nárokov vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 05. 4. 2022. Zdôraznil, že žalobkyňa neakcentuje skutočnosť, že medzitýmnym rozsudkom bolo určené spoluzavinenie žalobkyne na poškodení jej zdravia vo výške 10 %. K jednotlivým zložkám uviedol nasledovnú obranu:

5.1. Rozdiel na zárobku

Intervenient obdržal dňa 26. 02. 2003 Potvrdenie o strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ktoré vystavilo Ministerstvo financií SR dňa 13. 02. 2003, a podľa ktorého v októbri 2002 bol žalobkyni vyplatený príplatok k nemocenskému podľa a vo výške 616,54 eur (18.574 Sk). Z uvedeného vyvodil, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému nárok, ktorý mala riadne vyplatený. Doplnil, že dňa 12. 03. 2003 žalobkyni vyplatil nárok titulom straty na zárobku za obdobie od 21. 01. 2002 do 31. 01. 2003 v sume 9.332,80 eur (281.160 Sk) po odpočítaní sumy 616,54 eur, ktorá jej bola uhradená zamestnávateľom a za obdobie od 01. 02. 2003 do 20. 07. 2003 bola žalobkyni dňa 17. 09. 2003 poukázaná na účet suma 4.418,84 eur (133.122 Sk).

5.2. Nezohľadnená valorizácia, znížené služobné hodnotenie, strata 1trinásteho a štrnásteho platu za rok 2002, strata trinásteho platu za rok 2003, rozdiel na dani

Vo vzťahu k všetkým týmto nárokom súhrnne uviedol, že výpočet straty na zárobku bol vykonaný v súlade s platnými právnymi predpismi v čase vzniku škody. Rozhodným obdobím pre výpočet straty na zárobku bol v zmysle o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku predchádzajúci kalendárny štvrťrok, t. j. posledný kvartál 2001. V priemernom zárobku vypočítanom na základe mzdových listov za rozhodného obdobie okrem základnej mzdy zohľadnil aj pomernú časť ročných odmien vyplatenú v 11/2001. Pri výpočte straty na zárobku vychádzal z priemerného hrubého zárobku v rozhodnom období, od ktorého odpočítal nemocenské dávky aj príplatok k nemocenským dávkam, ktoré boli žalobkyni preukázateľne vyplatené, a preto sú odpočítateľnou položkou. Uplatňovanie doplatku za trinásty a štrnásty plat je podľa intervenienta nedôvodné aj z toho dôvodu, že sa jedná o nenárokovateľné položky. K rozdielu na dani uviedol, že takýto nárok nie je možné považovať za priamu škodu spôsobenú pri vzniku škody a obdobný nárok nepozná ani zákon o povinnom zmluvnom poistení, ani ustanovenia týkajúce sa náhrady škody. Vo vzťahu k nároku označenom ako poplatok za úhradu dane vo výške 1,16 eur (35 Sk) namietol jeho premlčanie vzhľadom k jeho dodatočnému uplatneniu žalobkyňou, keď v podanej žalobe a ani v priebehu plynutia premlčacej lehoty sa jeho náhrady nedomáhala.

5.3. Náklady spojené s liečením

Náklady vyšpecifikované za šaty, obuv, zničené a stratené veci vo výške 1.151,33 eur nie je možné považovať za nárok titulom nákladov spojených s liečením a vzhľadom k tomu, že ku škode na zdraví došlo dňa 21. 01. 2002, kedy došlo aj vzniku škody na veciach žalobkyne, a k uplatneniu nároku na súde došlo až podaním žaloby dňa 14. 01. 2005, s odkazom na ust. aj v tejto časti nároku vzniesol námietku premlčania.

5.4. Úhrada nákladov za osobnú starostlivosť, poskytovanie stravy a prepravných nákladov spolu v sume 2.831,57 eur

V súvislosti s týmto nárokom zdôraznil, že podľa si žalobkyňa môže uplatňovať len náhradu za náklady nutne a účelne vynaložené v príčinnej súvislosti s liečením úrazu zo dňa 21. 01. 2002 a za takéto nemožno považovať náklady vynaložené na kopírovanie a notára. Rozporoval aj nároky titulom cestovných nákladov a tieto žiadal pre absenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zamietnuť dôvodiac jednak nedoložením lekárskych správ preukazujúcich návštevy lekárov, ako aj nepreukázaním ich uskutočnenia v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 21. 01. 2002. Namietal tiež nepredloženie technických preukazov od motorových vozidiel, ktorými mali byť cesty vykonané, a to napriek opakovaným výzvam intervenienta (napr. zo dňa 08. 12. 2004, 22. 04. 2005), a pre ktoré nie je ani možné overiť správnosť uplatňovanej výšky tohto nároku. Konkrétne za nelikvidný označil nárok za cestu vykonanú p. E. dňa 01. 07. 2002 Ž.- Bratislava a späť- cesta na MF SR vo výške 93,25 eur, nárok za cestu vykonanú p. E. na nákupy 17. 10. 2002 v sume 259,60 eur, cesty vykonané p. W. v sume 147,18 eur k zubárovi 26. 11. a 17. 12. 2002, 03. 01. 2003, 28. 01. 2003. Čo do základu a výšky rozporoval aj náhradu v sume 2.181,78 eur za náklady preukazované rôznymi dohodami a vyčísleniami (cestovné vyplatené 26. 01. 2005 p. F. v sume 283,80 eur, náklady za starostlivosť vyplatené 12. 01. 2005 p. T. vo výške 207,46 eur, náklady za nosenie obedov vyplatené 28. 10. 2004 p. F. v sume 233,80 eur, náklady za pomoc v domácnosti vyplatené 18. 10. 2004 p. I. v sume 325,30 eur, náklady vyplatené za pomoc v domácnosti p. I. dňa 02. 04. 2005 v sume 282,14 eur, náklady za pomoc v domácnosti vyplatené p. I. 02. 01. 2006 v sume 282,14 eur, náklady na pomoc vyplatené p. V. v sume 323,64 eur a náklady na lieky vyplatené 26. 11. 2004 p. V. v sume 199,94 eur. V prípade týchto výdavkov žalobkyňa podľa intervenienta nepreukázala príčinnú súvislosť medzi ich vynaložením a zranením 21. 01. 2002. Naviac je nepochybne zrejmé, že práceneschopnosť žalobkyne trvala do 20. 07. 2003 a z predložených dôkazov nevyplýva, že by jej zdravotný stav si vyžadoval starostlivosť a opateru tretej osoby, naviac v uplatňovanom období (do 08/2005), vzhľadom k ukončeniu práceneschopnosti 20. 07. 2003. Žalobkyňa ani nepreukázala, ako došlo k vyčísleniu týchto nákladov vrátane nákladov za upratovanie bytu do 08/2005 a ňou predložené doklady intervenient považuje za neakceptovateľné. Do pozornosti súdu dal aj to, že žalobkyňa predložila originály dvoch vyhotovení dohody z 10. 07. 2005, ktorú mala uzavrieť s p. V., a ktorých obsahom je rozdielny text, v kontexte čoho namietala ich účelovosť. Uplatnenie cestovných nákladov uskutočnených v roku 2002 podľa označil za nesprávne nielen z dôvodu, že predmetný právny predpis nebol účinný v čase vykonania ciest, ale tiež z dôvodu, že uplatňovanie cestovných náhrad žalobkyňou podľa tohto predpisu vylučuje aj ust. , z ktorého vyplýva predmet úpravy, a to na pracovné cesty. Žalobkyňou uplatnené nároky vo výške 2.831,57 eur preto intervenient nepovažuje za preukázané a zdokladované. Ani nároky uhradené v súvislosti s prácami v domácnosti (upratovanie, nosenie obedov a pod.) do 08/2005 nie sú nákladmi, ktoré by bolo možné považovať za vynaložené v súvislosti s liečením v zmysle ust. , a preto za takto vynaložené náklady nenesie zodpovednosť žalovaný.

5.5. Úroky za pôžičku

Ani tento nárok nepozná zák. o povinnom zmluvnom poistení a ani príslušné ustanovenia týkajúce sa náhrady škody, a preto ho nie je možné považovať za priamu škodu spôsobenú pri úraze.

5.6. Zvyšné náklady s liečením

Náklady na cestovné, lieky, notárskej poplatky, náklady na kopírovanie, ponožky, topánky, nočný odev, papuče sú sčasti premlčané, sčasti nepreukázané, nedôvodné, resp. niektoré duplicitne uplatnené. Za premlčané intervenient označil náklady spolu v sume 88,17 eur, a to náhradné násadce na barly kúpené 31. 10. 2002 v sume 6,14 eur (185 Sk), masážny prístroj zakúpený 10. 07. 2002 v sume 45,30 eur (1.365 Sk), doplatok za palicu zakúpenú dňa 06. 12. 2002 v sume 3,32 eur (100 Sk), tenisky zakúpené 21. 12. 2002 v sume 29,84 eur, džúsy zakúpené 19. 12. 2002 v sume 2,25 eur (68,70 Sk), krém zakúpený 09. 11. 2002 v sume 1,32 eur (40 Sk). Náklady vo výške 111,28 eur, a to pančuchy v sume 17,49 eur, reflex a fitbal vo výške 31,33 eur (940 Sk), fastum gel v sume 8,40 eur (253 Sk), protidekubitovú podložku pod koleno v sume 16,20 eur (487,90 Sk), taxi 5,97 eur (180 Sk), švédske kvapky v sume 7,67 eur (231,10 Sk), korektor na nohu 4,65 eur (140 Sk), harmančekový čaj 0,92 eur (27,80 Sk), poplatok u lekára 0,66 eur (20 SK), poštovné 15. 08., 24. 10., 21. 11. 2003 v sume 1,86 eur (56 Sk), ponožky 2,88

eur (87 Sk), mliečne výrobky 10. 01., 22. 01. 2004 spolu v sume 6,15 eur (185,40 Sk), poštovné - 2004 v sume 7 eur (211 Sk), batožina na kúpeľnú liečbu v cene 0,66 eur (20 Sk), rozporoval z dôvodu nepredloženého odporúčania lekára. Za celkom nedôvodne uplatnené označil nároky v sume 41,76 eur z dôvodu, že sa nejedná o náklady vynaložené v spojení s liečením, a to kopírovanie 06.05., 27.05., 18.06., 20. 06. 2003 v sume 2,90 eur (87,60 Sk), telefonický hovor- zdravotná poisťovňa 1,23 eur (37 Sk), cestovné sestry do kúpeľov 21. 04. 2003 + z kúpeľov spolu 6,17 eur (186 Sk), tel. karta 5,97 eur (180 Sk), kopírovanie 0,56 eur (16,80 Sk), notár 11. 08., 22. 08. 2003 v sume 10,60 eur (319,20 Sk), poštovné 2003 v sume 8,36 eur (76 + 71 + 69 + 36 = 252), notár v sume 3,02 eur (91,20 Sk). Voči výdavku označenému ako nafukovacie koleso v sume 2,95 eur (89 Sk) namietal, že sa nejedná o zdravotnícku pomôcku. Za nedôvodne uplatnené podľa intervenienta treba považovať aj ním už uhradené náklady v sume 56,36 eur, a to papuče v sume 12,95 eur (390 Sk), pyžamo v sume 14,90 eur (449 Sk), dámska obuv v sume 28,51 eur (859 Sk). K náhrade nákladov uplatnenej listom zo dňa 13. 09. 2006 spolu v sume 772,37 eur (23.268,50 Sk) za liečebné náklady vynaložené v rokoch 2005 a 2006, a to za lieky, zdravotné pomôcky a taxíky v sume 85,59 eur a náklady za stacionárny bicykel Tunturi vo výške 686,78 eur uviedol, že z týchto nákladov nerozporuje nasledovné náklady v sume 57,70 eur: bylinky na ranu v sume 1,09 eur (33 Sk), lieč. a zdrav. pomôcky 7,07 eur (213 Sk), indulona 7,93 eur (239 Sk), lieč. A zdrav. pomôcky 6,62 eur (199,50 Sk), bactroban na rany 4,13 eur (124,50 Sk), betadin 5,92 eur (178,50 Sk), pomôcka idealflex 2,85 eur (86 Sk), zdravot. pomôcky 4,48 eur (135 Sk), lieky 5,41 eur (163 Sk), indulona 6,12 eur (184,50 Sk), indulona 6,05 eur (XXX,XX Sk). Q. U. H. E. XX,XX Y. A. Q. N., Ž. Ž. nepredložila doporučenie lekára k ich zakúpeniu, resp. náhradu za taxík nepovažoval za dôvodnú. Náklad za stacionárny bicykel zn. Tunturi v sume 686,78 eur neuznal, nakoľko predmetný bicykel patrí podľa intervenienta medzi nadštandardné športové pomôcky a nie je špeciálna zdravotná pomôcka, o čom žalobkyňu informoval listami zo dňa 08. 04. a 25. 04. 2005.

5.7. Náklady na ďalšie liečenie po skončení pracovnej neschopnosti spolu vo výške 1.100,61 eur s príslušenstvom

V tejto časti nároku namietal nedoručenie podania, ktorým by došlo k rozšíreniu žaloby o tieto nároky a náklady vynaložené v súvislosti s liečeniami, ktoré žalobkyňa absolvovala v roku 2015 a 2016. Z opatrnosti vzhľadom k tomu, ako boli predmetné nároky uplatnené, ich rozporoval. Za nevyhnutné označil ich riadne zdokladovanie a predloženie odporúčania lekára, že ide o liečenie v súvislosti s následkami úrazu z 21. 01. 2002 a dokladov o ich úhrade.

5.8. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich zvýšenie

Vo vzťahu k rozdielu medzi intervenientom vyplateným bolestným a žalobkyňou uplatneným, t. j. v sume 39,83 eur s odkazom na bod 6 prílohy A vyhl. č. , bod 7 namietal, že priznanie plnej hodnoty bodov za pol. 193 vo výške 80 bodov je v rozpore s vyhl. č. ,nakoľko plne hodnotená môže byť len položka s najvyšším počtom bodov, čo v danom prípade bola hodnotená už skôr položka 198d v lekárskom posudku G.. Š. z 15. 08. 2003, na základe ktorého intervenient vyplatil žalobkyni dňa 17. 09. 2003 náhradu bolestného v sume 537,74 eur zodpovedajúcu 270 bodom (po navýšení o 50 %), a preto za novú operáciu uplatnenú ďalším lekárskym posudkom patrí žalobkyni náhrada len vo výše 119,50 eur (3/4 z 80 bodov x 60 Sk). Doplatok rozdielu je tak nedôvodný. Vo vzťahu k uplatnenému zvýšeniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal na dôkazné bremeno, ktoré v tomto smere zaťažovalo žalobkyňu, ktorej povinnosťou je v konaní preukázať mimoriadne prežívanie bolesti nad rámec toho, čo možno považovať za bolesť priemernú, odškodnenú už na základe lekárskeho posudku jeho základným ohodnotením spolu so zvýšením lekára. Už samotná závažnosť určitého druhu poškodenia zdravia nie je automaticky dôvodom pre posudzovanie prípadu ako hodného osobitného zreteľa, keďže diferenciácia jednotlivých druhov poranenia je vykonaná v prílohe vyhl. č. s následným pridelením bodov jednotlivým formám poškodenia zdravia a tomu zodpovedajúcej spôsobenej bolesti. V tejto súvislosti intervenient vyslovil názor, že žalobkyňa nepreukázala ohľadom priebehu, procesu a s tým súvisiacou bolestivosťou liečby svoje tvrdenia a neoznačila žiadne dôkazy, a preto za nedôvodné, neprimerané a neadekvátne považoval zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 20- násobku jeho bodového hodnotenia, keď v konaní neboli priznané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa vyhl. č. Za nedostatočné a neakceptovateľné považoval aj odôvodnenie požadovaného 40- násobného zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia argumentujúc trvalými následkami úrazu, vyradením z pracovného procesu, nepriaznivými dôsledkami pre životné úkony a uspokojovanie potrieb

žalobkyne. Uviedol, že ak by zranenie nezanechalo trvalé následky a poškodený by mohol svoje predúrazové aktivity vykonávať v nezmenenom rozsahu, neprichádzalo by u takýchto poškodených do úvahy odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V žalobkyňou uvádzaných skutočnostiach preto nemožno automaticky vidieť skutočnosti odôvodňujúce posudzovanie prípadu žalobkyne ako prípadu hodného osobitného zreteľa podľa vyhl. č. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti označil za subjektívne, objektívne nepreukázané a nemajúce oporu v predložených dôkazoch. Ak by následky úrazu boli tak závažné, ako to prezentuje žalobkyňa, tak by nebolo možné, aby po úraze nedošlo k zmene jej pracovnej schopnosti a nebola posudzovaná posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia pre priznanie invalidity, čiastočnej invalidity. Použitie vyhl. č. pritom označil za celkom výnimočné a vyžadujúce si preukázanie výraznej kvalitatívnej zmeny podmienok vyjadrenej pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktorými môžu byť zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia, prípadne prínosu poškodeného v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb, pričom sa má na mysli prínos poškodeného v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života, tzn. že poškodený bol pred úrazom mimoriadne aktívny ako politický alebo verejný činiteľ, športovec, prípadne pôsobil v kultúrnej oblasti ako výnimočný umelec. Podmienky pre zvýšenie odškodnenia podľa tohto ustanovenia nie sú splnené, ak sa poškodený zúčastňuje na politickom, športovom, resp. kultúrnom dianí iba ako radový občan prípadne bežný percipient. V danom prípade považoval za potrebné zohľadniť celkovú výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj to, že poškodenie zdravia žalobkyne a teda aj rozsah následkov po ňom je jedným z najťažších ako aj skutočnosť, že v prípade žalobkyne nešlo o vrcholového športovca, ani kultúrne či spoločensky angažovanú osobu. V dôsledku utrpeného úrazu sa žalobkyňa nestala invalidnou, osobou s priznaným štatútom ŤZP a rovnako nepreukázala ani to, že by sa pred poškodením zdravia zapájala do kultúrneho, spoločenského, politického či športového života zvlášť výnimočným spôsobom, ktorý jej je teraz v dôsledku poškodenia zdravia znemožnený. Dodal, že nárok vo výške 40- násobku základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia priznávajú súdy v prípadoch, kedy došlo k poškodeniu zdravia poškodeného do takej miery, že v dôsledku poškodenia zdravia stratil možnosť uplatnenia sa v jednotlivých oblastiach života, keď jeho zapojenie sa do života bolo mimoriadne, čo v prípade žalobkyne preukázané nebolo. Záverom namietal aj neodpočítanie od požadovanej náhrady zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia už priznaných a vyplatených plnení a uplatnenie úroku z omeškania od 14. 01.2005, nakoľko žalovaný sa nemohol do omeškania dostať skôr, ako boli samotné náklady vynaložené a tiež z dôvodu ich riadneho nepreukázania.

6. Intervenient v podaní doručenom súdu dňa 08. 09. 2022 doplnil, že na základe žalobkyňou dodatočne predloženého technického preukazu od motorového vozidla EČ: Q. od B.. E. (predložený až 07/2022) v porovnaní s uplatnenými nákladmi nesporuje náhradu vo výške 50,29 eur podľa priloženého výpočtu (pri spotrebe 5 l: 04. 06. 2002 Žilina- Kramáre, 480 km, cena pohonných hmôt 28,10 Sk cestovné náhrady v sume 674,40 Sk, 04. 07. 2002 Žilina- Antolská, 480 km, cena hmôt 27,80 Sk, cestovné náhrady v sume 667,20 Sk, 03. 10. 2002 Topoľčianska- Kramáre 24 km, cena hmôt 28,90 Sk, cestovné náhrady 34,68 Sk, 07. 10. 2003 Topoľčianska- Kramáre 24 km, cena hmôt 28,90 Sk cestovné náhrady 34,68 Sk, 10. 10. 2002 Topoľčianska Kramáre 24 km cena hmôt 28,90 Sk cestovné náhrady 34,68 Sk, 14. 10. 2002 Topoľčianska- Kramáre 24 km, cena hmôt 28,90 Sk cestovné náhrady 34,68 Sk, 17. 10. 2002 Topoľčianska- Kramáre 24 km, cena hmôt 28,90 Sk cestovné náhrady 64,68 Sk). Po opätovnom vyjadrení žalobkyne označil za nerozporné z nákladov na liečenie uplatnených v sume 1.654,43 eur nasledovné náklady v sume 117,40 eur: reflexbal a fibal v sume 31,33 eur, fastum gel v sume 8,40 eur, korektor na nohu v sume 4,65 eur, kompresívne stehenné pančuchy v sume 39,23 eur, hyalgan injekcie 16,91 eur a elastické ovínadlá v sume 13,28 eur z náhrady za cestovné lístky v sume 5,40 eur zdokladovanú sumu 3,60 eur. Poukázal tiež na číselný rozpor pri vymáhanom rozdiele na zárobku pri položke nezohľadnenej valorizácie za obdobie od 01. 07. 2002 do 20. 07. 2003, keď je žalobou uplatňovaná suma 1.046,90 eur (31.539 Sk) a v špecifikácii z 02. 05. 2022 uvádza žalobkyňa sumu 1.0419,32 eur (31.612 Sk). Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že intervenient jej riadne a včas nevyplácal stratu na zárobku a neuhrádzal ani mesačne zálohovo daň z príjmu fyzických osôb, poukázal na to, že nebol povinný vyplácať preddavkové zrážky a zdôraznil tiež, že to bola žalobkyňa, ktorá intervenientovi doklady potrebné pre vypočítanie straty na zárobku predložila až po tom, ako jej stratu na predpísanom tlačive vypočítal zamestnávateľ, a to dňa 13. 02. 2003. Žalobkyňa tento doklad predložila intervenientovi až 26. 02. 2003 a tento jej obratom po obdržaní dokladu dňa 12. 03. 2003 na účet poukázal za obdobie od 21. 01. 2002 do 31. 01. 2003 stratu na zárobku vo výške 9.332,80 eur (281.160 Sk). Ďalší doklad potrebný k výpočtu straty na zárobku za obdobie od 01. 02. 23003 do 20. 07. 2003 zo dňa 24. 07. 2003

predložila žalobkyňa intervenientovi dňa 02. 09. 2003 a tento jej obratom dňa 17. 09. 2003 poukázal na účet aj ďalšiu stratu na zárobku v sume 4.418,84 eur (133.122 Sk). Intervenient jednak nemal povinnosť mesačne zálohovo hradiť daň z príjmu fyzických osôb, ako sa mylne domnieva žalobkyňa a ako vyplýva z uvedeného, ani nemal „možnosť“ preddavkovo žalobkyni stratu na zárobku vyplácať vzhľadom na okamih predloženia potrebných dokladov žalobkyňou. Z uvedených dôvodov zotrval na závere o nedôvodnosti tohto nároku. Vo vzťahu k nákladom za opateru tiež doplnil, že žalobkyňa mala právo požiadať o asistenciu a výpomoc príslušný miestny úrad na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Tieto náklady, resp. ich vyúčtovanie aj naďalej považoval za nedôveryhodné a doplnil, že nie je uveriteľné, že by žalobkyňa nemala záujem na urýchlenom vysporiadaní ňou „vynaložených“ nákladov za uvádzané služby z finančných prostriedkov, ktoré jej boli v roku 2003 vyplatené za stratu na zárobku vo výške 13.751,64 eur a naviac po ukončení liečby dňa 21. 07. 2003 žalobkyňa nastúpila do zamestnania. K uplatneným nákladom za liečenia v roku 2013 a 2016 uviedol, že podľa potvrdenia nástupu na kúpeľnú liečbu v Bojniciach vyplýva, že sa jedná o doplatok spolu v sume 504 eur pozostávajúci z náhrady za pobyt v sume 336 eur, príplatok za jednoposteľovú izbu (nadštandard) vo výške 147 eur a daň z ubytovania v sume 21 eur. Žalobkyňa však nepredložila, resp. intervenient nedisponuje dokladom o zaplatení pobytu a tiež lekárskou správou, z ktorej by bolo zrejmé, na akú diagnózu bola v kúpeľnej liečbe. V každom prípade náklady za jednoposteľovú izbu nemožno podľa intervenienta považovať za účelne vynaložené (jedná sa o nadštandard). V ďalšom uviedol, že pri kúpeľnom pobyte typu B intervenient hradí náklady za pobyt iba v zmysle o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, kde je stanovená výška úhrady poistenia za stravovanie a štandardný pobyt na lôžku pri indikáciách zaradených v skupine B v I. a IV. kvartáli 3,9 % zo sumy životného minima na deň. V roku 2013 bolo životné minimum 198,09 eur, a preto za 21 dní kúpeľnej liečby by bolo možné uhradiť 162,33 eur + daň z ubytovania v sume 21 eur. Po predložení dokladu o zaplatení a lekárskej správy z liečenia by intervenient nesporoval náhradu spolu vo výše 183,33 eur, z ktorej je nevyhnutné odpočítať 10 % spoluzavinenie žalobkyne. K nákladu za kúpeľnú liečbu v Trenčianskych Tepliciach v roku 2016 uviedol, že mu nie je známe, kedy došlo zo strany žalobkyne k uplatneniu tohto nároku a preto z opatrnosti namietal aj premlčanie tejto náhrady. Odhliadnuc od toho za doklad o úhrade nie je podľa intervenienta možné považovať žalobkyňou predložený daňový doklad na platbu a rovnako opäť žalobkyňa nepredložila ani lekársku správu, z ktorej by bolo zrejmé, na akú diagnózu kúpeľnú liečbu absolvovala. Rovnako aj v prípade tohto kúpeľného pobytu by do úvahy prichádzala úhrada len v sume 191,94 eur v zmysle Vo zvyšnej časti v celom rozsahu zotrval na doterajšej argumentácii.

7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 19. 04. 2022 vyjadril súhlas s hmotnoprávnou námietkou premlčania vznesenou intervenientom.

8. Žalobkyňa sa k obrane prezentovanej intervenientom v spore vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 02. 05. 2022 (č. l. 2124), v ktorom zdôraznila svoje osobné pomery, keď v R. žije sama a nemá tu žiadnu blízku rodinu, ktorá by jej každodenne mohla pomáhať a starať sa o ňu a tiež závažnosť devastačného poranenia nohy vyplývajúcu z lekármi vyslovenej hrozby amputácie. Uvedenými okolnosťami odôvodňovala skutočnosť, že bezprostredne po nehode a aj po prepustení do domáceho liečenia nemala možnosť zdokumentovať rozsah vzniknutej škody tak, ako ju vyčíslila v konaní. Od vzniku škody uplynulo viac ako 20 rokov, a preto požiadavku intervenienta, aby zdokladovala každú položku vecnej škody a liečebných nákladov označila za nenáležitú, a to aj napriek tomu, že intervenient ju na to opakovane vyzýval v rokoch 2004 a 2005. Listami z marca a apríla 2005 mu poskytla všetko, čím disponovala. Požiadavke preukázania sa bránila aj tým, že ako laik nemohla mať vedomosť, že bude musieť predložiť všetky účtenky, pokladničné bloky, faktúry a iné listiny vrátane technických preukazov. V danej chvíli boli pre ňu rozhodné benefity (lieky, zdravotné pomôcky, odvozy...), ktoré získala, a ktoré jej pomohli pri rekonvalescencii. Žiadala preto, aby súd zohľadnil situáciu, v ktorej sa ocitla v meritórnom rozhodnutí. Mala tiež za to, že na námietku premlčania nie je možné prihliadať, nakoľko medzitýmnym rozsudkom súd rozhodol o právnom základe sporného nároku, existencii práva a posúdil všetky otázky, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku a svojou podstatou patria k základu veci. Otázka premlčania patrila do základu, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným a nezmeniteľným súdnym rozhodnutím. Námietka premlčania je preto podľa žalobkyne neúčinná. S odkazom na základných princípov vyslovila tiež právny názor, že paušálne zohľadnenie intervenientových námietok a výhrad by poprelo princíp právnej istoty, podľa ktorého má škodca alebo jeho zástupca (poisťovňa) vzniknutú škodu nahradiť. Legitímne preto očakáva spravodlivé súdne rozhodnutie, ktoré nesmie byť formálne. K námietke rozporu vo výške rozdielu na zárobku uplatnenom v podanej žalobe

a v rámci poslednej špecifikácie žalovaných nárokov uviedla, že si uplatňuje sumu uvedenú v žalobe, t. j. 1.046,90 eur (31.539 Sk). Neúmerne vysoká daň, ktorej refundáciu si v konaní uplatňuje jej vznikla v príčinnej súvislosti so sporným úrazom aj z toho dôvodu, že intervenient jej nevyplácal riadne a včas náhradu za stratu na zárobku a nevyplácal jej ani mesačne zálohovo daň z príjmu fyzických osôb. Ak by jej strata na zárobku bola vyplatená v dvoch zdaňovacích obdobiach, daň z príjmov by činila sumu 4.234,08 eur (127.556 Sk) a nie 5.655,31 eur (170.372 Sk), rozdiel si preto uplatňuje v tomto konaní. K nákladom za kopírovanie uviedla, že na liečebný pobyt ako aj pre potreby intervenienta musela skopírovať zdravotnú dokumentáciu a overiť jej pravosť, v dôsledku čoho jej vznikli notárske i poštovné poplatky. K výdavkom na cestovné uhradeným p. E. a p. E. predkladá fotokópiu technického preukazu s tým, že 17. 10. 2002 bola prevezená zo Žiliny do Bratislavy, kde mala termín na rehabilitáciu na L. T. a pokiaľ intervenient spochybňuje vyčíslenú výšku ďalších vyúčtovaní za poskytnutú prepravu, žiadala, aby jej bolo uhradené cestovné aspoň ako verejnou dopravou podľa cestovných taríf. Vzhľadom na obtiažnosť výpočtu cestovných náhrad podľa vtedy platných cestovných predpisov a cenových taríf, žiadala úhradu cestovného vo výške polovice účtovaných výdavkov za prepravu. Vo vzťahu k rozporu v potvrdeniach p. V. uviedla, že sa jednalo len o nedorozumenie, resp. nepresné podanie z jej strany, keď suma 9.750 Sk predstavovala všetky výdavky, ktoré podľa dohody žalobkyňa vyplatila s tým, že suma 6.023,40 Sk bola len čiastka za lieky a pomôcky podľa dohody zo dňa 26. 11. 2004 a táto je súčasťou sumy 9.750 Sk. Za nenáležité označila aj spochybňovanie výdavkov za pomoc v domácnosti, keď je zrejmé, že ako osoba žijúca sama bola po prekonaní ťažkého úrazu objektívne odkázaná na pomoc, za ktorú musela cudzím osobám zaplatiť. Neuplatnila si poskytnutú starostlivosť a pomoc zo strany blízkych osôb, resp. tých, ktorým neplatila. Otázku jej fyzickej neschopnosti pritom potvrdzujú aj znalecké posudky založené v súdnom spise, a ktoré popisujú aj jej zdravotný sta po skončení oficiálnej práceneschopnosti. Nakoľko sa s osobami, ktoré jej poskytovali pomoc už nestýka, žiadať ich o svedeckú výpoveď či listinu označila za nemožné. K účelu cesty dňa 01. 07. 2002 absolvovanej s p. E. uviedla, že podľa musela ako zamestnanec Ministerstva financií SR požiadať o prijatie do štátnej služby, čo vykonala dňa 17. 04. 2002 a na prijatie do štátnej služby bolo potrebné zložiť sľub najneskôr do 01. 07. 2022, čo bolo v čase, keď bola na rekonvalescencii u sestry v Žiline a nebola schopná vykonať cestu do Bratislavy verejnou dopravou. Pokiaľ nechcela stratiť zamestnanie, musela ísť sľub zložiť. Za nedôvodnú považovala aj námietku premlčania vyslovenú vo vzťahu k zničenému šatstvu, ktoré zodpovedalo jej pracovisku. Popieranie skutočnosti, že uplatnené výdavky boli objektívne spojené s liečením jej diagnózy, čo by malo byť zrejmé aj pre laika, označila za neprimeranú tvrdosť. Ku korešpondencii s intervenientom predložila aj lekárske správy, z ktorých tieto skutočnosti vyplývajú (napr. bicykel, rehabilitácia- MUDr. D.Í. z 24. 10. 2002 a 08. 03. 2003, bicykel, plávanie, rehabilitačné pančuchy- MUDr. Š. 03. 11. 2004, fastum gel, detralex v ďalších správach). Rovnako s liečením a rekonvalescenciou súviseli aj výdavky na ošetrenie rán (bylinky, masti, zásyp na nohy), ktorých používanie neskončilo momentom ukončenia práceneschopnosti. K náhrade za úroky poukázala na zmluvu o hypotekárnom úvere uzatvorenú s VÚB, ktorú podpísala 06. 11. 2000 s ručiteľom, a splácanie ktorého nesmela prerušiť, pretože by ohrozila ručiteľa, alebo by musela úver splatiť celý naraz a prišla by o štátny príspevok. Okamžité splatenie úveru vzhľadom na jej finančnú situáciu počas práceneschopnosti pritom neprichádzalo do úvahy a vylúčené boli aj pravidelné mesačné splátky (8.666 Sk), nakoľko nepoberala v danom období mzdu, ale iba náhradu mzdy, z ktorej bolo splácanie úveru nemožné. Preto sa žalobkyňa musela obrátiť na fyzickú osobu, ktorá bola spôsobilá a ochotná vo forme pôžičky splácať za ňu potrebné splátky a táto pôžička bola úročená bežnou úrokovou mierou, ktorú si v konaní uplatňuje. Tvrdý a necitlivý je aj prístup intervenienta k navrhovanému zvýšeniu bolesteného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že vyhl. č. , ktorá sa na daný prípad aplikuje, nezodpovedala už v rozhodnom období spoločenskej potrebe, spôsob a výška tzv. bodového hodnotenia objektívne nezodpovedala spoločenskej a ekonomickej situácii v roku 2003 a v roku 2013, kedy bol vypracovaný znalecký posudok. Uvedené nízke náhrady za bodové hodnotenie mala kompenzovať možnosť zvýšenia hodnotenia bolestného o 1 a pri odškodnení spoločenského uplatnenia až na 40- násobok. Predpoklad zvýšenia je podľa nej daný z dôvodu preukázateľných nepriaznivých dôsledkov pre jej životné úkony, plnenie si životných, spoločenských potrieb a vylúčenie či obmedzenie v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom a kultúrnom živote. Úraz, ktorého odškodnenia sa domáha sa stal na vrchole jej aktívneho života, v dôsledku čoho bola nútená náhle a navždy zanechať všetky fyzické aktivity, čo ju vylúčilo aj z kolektívu, s ktorým vykonávala športovú činnosť a vzhľadom k tomu, že je bezdetná, malo jej zdravotné obmedzenie vážny dopad na ďalšie spoločenské uplatnenie a na jej duševnú rovnováhu.

9. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13. 07. 2022 vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 10 % zo sumy 39.348,32 eur s príslušenstvom. Namietal zmätočnosť a nepresnosť žalobnej požiadavky, ktorá mu znemožňuje účinnú obranu. Neuznal nárok na zaplatenie rozdielu straty na zárobku, ktorá bola žalobkyni vyplatená zamestnávateľom. Za premlčané a nepreukázané označil uplatnenie úhrady poplatku NBS za úhradu dane. Škodu na dani označil za nedôvodnú z dôvodu, že táto nie je jednak krytá povinným zmluvným poistením dojednaným u intervenienta a tiež preto, že sa nejedná o priamu škodu. Naviac dodal, že žalobkyňa si u žalovaného nárok na náhradu straty na zárobku uplatnila až dňa 30. 12. 2002 a tento jej žiadosť obratom dňa 02. 01. 2003 v súlade s obvyklou praxou postúpil intervenientovi. Za takto vymedzenú škodu preto nezodpovedá žalovaný aj z dôvodu, že za túto si zodpovedá sama žalobkyňa, nakoľko pokiaľ by si nárok uplatnila v roku 2002, bol by jej intervenientom vyplatený v roku 2002. Rozporoval aj náklady na náhradu cestovných výdavkov vyplatených p. W. na základe dohody, ktorá ju mala voziť pre jej imobilitu k lekárom a na iné nevyhnutné miesta, a ktorý označil za nedostatočne preukázaný. Žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný doklad, ktorý by potvrdzoval reálne vyplatenie náhrady za cestovné a rovnako nie je preukázané ani to, že by p. W. vynaložila náklady tak, ako ich žalobkyňa vyčísľuje. Z rovnakých dôvodov označila za nedôvodný a nepreukázaný aj nárok na refundáciu cestovných výdavkov p. E. a súčasne v súvislosti s týmto nárokom poukázal na to, že dohoda bola uzatvorená v deň, keď p. E. doniesla do nemocnice veci pre žalobkyňu, čo nepovažuje za dôveryhodné vzhľadom na stav žalobkyne po operácii. Dohoda preto mohla byť účelovo vytvorená dodatočne. Na základe rovnakej argumentácie rozoporoval aj cestovné náklady, ktoré mali byť na základe dohody vyplatené Ing. E. a p. F. a vo vzťahu k cestovným výdavkom, ktoré mali byť vyplatené p. F. vzniesol aj námietku premlčania. K dohode uzatvorenej dňa 04. 03. 2002 medzi žalobkyňou a p. E.Z. týkajúcej sa úhrady úrokov vo výške 298,98 eur (9.007 Sk) uviedol, že ani tento nárok neuznáva, keď výška úroku nebola preukázaná a nebol predložený ani relevantný doklad o vyplatení predmetnej čiastky p. E.. K dohode uzatvorenej dňa 27. 03. 2002 medzi N. T. a žalobkyňou uviedla, že nárok neuznáva nakoľko nemá za preukázané aké činnosti robila p. T. a ani ako dospeli k uvedenej čiastke a či táto jej bola reálne vyplatená, z opatrnosti namietol aj premlčanie. Rozporoval aj čiastku vyplatenú p. F. za nosenie obedov. Nedôvodné sú aj náklady vyplatené podľa dohody dňa 10. 07. 2002 p. V., keď tieto mali byť podľa vyjadrenia intervenienta u neho uplatnené a uhradené dňa 13. 12. 2004. Dôkazné bremeno žalobkyňa neuniesla ani vo vzťahu k nákladom vyplateným p. V. na základe dohody z 10. 07. 2002, chýbajú doklady preukazujúce vykonávanie služby a dôkaz o reálnom vyplatení odmeny. Nepreukázaný z rovnakých dôvodov je aj nárok údajne vyplatený p. I.. Zdôraznil, že nemôže byť na ťarchu žalovaného, že žalobkyňa nedoložila relevantné doklady a jej obrana v tomto smere nemôže obstáť, nakoľko bolo povinnosťou žalobkyne svoje tvrdenia preukázať a doložiť už pri podaní žaloby, a pokiaľ ich v tom čase nemala k dispozícii, mala si ich zadovážiť. Nesplnenie dôkaznej povinnosti nemôže byť na jeho ťarchu. Včas si žalobkyňa neuplatnila náklady za zničené veci, ktorých uplatnenie je premlčané. Vo vzťahu k preplácaniu liekov plne odkázala na vyjadrenie intervenienta, ktorý zabezpečoval ich preplácanie. K uplatneniu úrokov za poskytnutú pôžičku poukázal na čl. IV bod 5 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých mala žalobkyňa možnosť požiadať banku o zmenu/ úpravu splácania úveru a túto možnosť nevyužila. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa nebola nútená požiadať inú fyzickú osobu, aby splácala pôžičku za ňu predtým ako by využila túto možnosť deklarovanú vo všeobecných obchodných podmienkach. K nárokom na doplatenie bolestného a zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa plne priklonil k argumentácii intervenienta. Mal za to, že bolesť, ktorú si žalobkyňa vytrpela z dôvodu úrazu, ako aj počas liečby už bola premietnutá vo zvýšení bodového hodnotenia bolestného o 50 % lekárom. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 40- násobok neuznáva z dôvodu, že za prípad hodného osobitného zreteľa treba považovať taký prípad, kedy možnosti poškodeného sú veľmi obmedzené alebo úplne stratené. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax, ktorá pri zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 a viac násobok vyhradzuje prípadom, keď u poškodeného došlo k významnému obmedzeniu alebo strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou úrovňou športových, kultúrnych či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, ale aj jeho vylúčenie či obmedzenie na plnom osobnom, rodinnom živote, či znemožnenie výkonu ďalšieho povolania. U žalobkyne sa o takýto prípad nejedná. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že žalobkyňa utrpela ťažký úraz nohy, avšak po ukončení práceneschopnosti v roku 2003 bola zaradená do pracovného procesu a nezaznamenal jej vylúčenie či obzvlášť výrazné obmedzenie na jej osobnom a rodinnom živote, t. j. nebola vyradená z bežného života, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa tým, že na pojednávaní uviedla, že nebola uznaná za invalidnú ani ŤZP. Neuznal ani náhradu nákladov vynaložených žalobkyňou v roku 2015 a 2016, a to cestovné do Senca a dve kúpeľné liečby, avšak uviedol, že sa stotožní s vyhodnotením týchto nárokov intervenientom. Záverom zhrnul, že žalobkyni boli

intervenientom vyplatené všetky oprávnené a preukázateľne a riadne uplatnené nároky, ktoré v priebehu liečby vynaložila a rovnako jej bola nahradená škoda, ktorá jej vznikla v súvislosti s úrazom, ktorú si riadne uplatnila, a na ktorú mala zo zákona nárok.

10. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby, keď žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť v časti 10 % z uplatneného nároku a jeho príslušenstva, t. j. v časti o zaplatenie 3.934,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.571,91 eur od 14. 01. 2005 do zaplatenia, dôvodiac percentuálnym určením jej spoluzavinenia na spôsobenej škode určeným v medzitýmnom rozsudku, a za súčasného súhlasu žalovaného vysloveného v podaní doručenom súdu dňa 13. 07. 2022, súd konanie v tejto časti zastavil (výrok XI.).

13. Predmetom konania tak ostali žalobou uplatnené ako aj v priebehu konania rozšírené nároky znížené o spoluzavinenie žalovanej v rozsahu 10 %.

14. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, od čítania ktorých, resp. oboznámenia ich podstatného obsahu na pojednávaní upustil, ako aj nariadeným znaleckým dokazovaním, z ktorých ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav veci.

15. Zo správy ošetrujúceho lekára, Oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice Petržalka (č. l. 4) vyplýva, že prvá hospitalizácia žalobkyne na tomto oddelení v súvislosti s úrazom, ku ktorému došlo 21. 01. 2002, trvala do 18. 02. 2002, kedy bola žalobkyňa preložená na fyzio- rehabilitačné oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera. Súčasne sa v lekárskej správe v rámci anamnézy konštatovala predchádzajúca liečba kolísavého vysokého tlaku, hypertenzia.

16. Podľa prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobkyne na fyzio- rehabilitačnom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera v trvaní od 18. 02. 2002 do 26. 02. 2002 bola žalobkyňa aktívna, pohybovala sa s dvoma nemeckými barlami, chôdza bez zaťaženia dolnej končatiny, sebestačná s potrebou dopomoci len pri hygiene.

17. Následne podľa ďalších správ o hospitalizácii (č. l. 6- 11) bola žalobkyňa v období od 26. 02. 2002 do 11 . 03. 2002, 06. 01. - 13. 01. 2003, 22. 06. - 25. 06. 2003 opäť hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou Petržalka a od 11. 03. 2002 do 27. 03. 2002, 08. 04. 2002 do 19. 04. 2002, 04. 06. - 11. 06. 2002, 13. 01. - 29. 01. 2003 na fyzio- rehabilitačnom oddelené Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera.

18. Ošetrujúci lekár žalobkyne MUDr. D. (ortopéd) v súvislosti s úrazom zo dňa 21. 01. 2002 v lekárskom posudku (č. l. 24, 2156) ohodnotil bolestné za pol. 198d: zlomenina oboch kostí predkolenia vľavo liečená opakovane operáciou na 180 bodov a vzhľadom na opakované operácie, externý fixator, OS sec. Kuntscher, dlhodobú imobilizáciu a bolestivú liečbu bodové hodnotenie tejto položky zvýšil o 50 %, t. j. o 90 bodov na celkový počet spolu 270 bodov. Podľa ďalšieho lekárskeho posudku vystaveného menovaným lekárom v súvislosti s bodovým hodnotením bolestného (č. l. 25, 2157) bola ohodnotená pol. 193 označená ako zlomenina jabĺčka liečená operáciou na spolu 80 bodov.

19. Súdom ustanovený znalec MUDr. H., PhD., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia v znaleckom posudku č. 913766-53/15 vypracovanom ku 28. 06. 2016 (č. l. 798) konštatoval, že žalobkyňa dňa 21. 02. 2002 pri dopravnej nehode utrpela trieštivú vnútrokĺbnu zlomeninu dolnej časti ľavého predkolenia v oblasti členkového kĺbu s posunom úlomkov a pomliaždenie mäkkých tkanív dolnej tretiny ľavého predkolenia ťažkého stupňa. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne

poukázal na to, že kontrolné röntgenové snímky zlomeniny po prvej operácii nepreukázali hojenie zlomeniny. Koža v okolí zavedených drôtov bola nekrotická- odumretá, čo si vyžiadalo opakované nekrektómie, chirurgické odstránenie odumretého tkaniva. Dňa 14. 02. 2002 žalobkyňa absolvovala v poradí 2. operáciu, pri ktorej bol externý fixátor odstránený a zlomenina fixovaná sadrovým obväzom do výšky kolena s okienkom na bočnej strane na kontrolu životaschopnosti mäkkých tkanív. Dňa 18. 02. 2002 bola žalobkyňa prevezená na fyzio- rehabilitačné oddelenie Krásna Hôrka na Kramároch, kde absolvovala intenzívne fyzio- rehabilitačné procedúry, chodiť mohla len s oporou dvoch nemeckých barlí bez našľapovania na ľavú dolnú končatinu. Po zlepšení schopnosti chôdze o barliach a po zvýšení svalovej sily bola dňa 26. 02. 2002 preložená späť na Oddelenie úrazovej chirurgie Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Petržalke a dňa 28. 02. 2002 absolvovala v poradí tretiu operáciu, ktorá spočívala vo fixácii úlomkov zlomeniny vnútrodreňovým klincom z kovového materiálu. Ľavá dolná končatina bola fixovaná ortézou a dňa 11. 03. 2002 bola preložená na Fyzio- rehabilitačné oddelenie Krásna Hôrka na Kramároch, kde bola hospitalizovaná do 27. 03. 2002 a po 9 týždňoch pobytu v nemocnici bola prepustená do domáceho liečenia. V ďalšom priebehu sa jej zdravotný stav pohoršil, začala mať silné bolesti v driekovo- krížovej časti chrbtice a na prednej strane stehna. Pre tieto ťažkosti bola 08. 04. 2002 opäť prijatá na fyziatricko- rehabilitačné oddelenie Krásna Hôrka na Kramároch a po zlepšení stavu bola dňa 19. 04. 2002 prepustená domov. Pre opúchanie ľavej dolnej končatiny a zhoršenie bolestí bola dňa 04. 06. 2002 opätovne prijatá na fyziatricko- rehabilitačné oddelenie s tým, že po liečbe dokázala chodiť už bez termoplastovej ortézy s oporou dvoch francúzskych barlí, avšak obmedzená pohyblivosť v členku sa podstatne nezmenila. Dňa 07. 01. 2003 žalobkyňa absolvovala štvrtú operáciu za účelom odstránenia vnútrodreňového kovového materiálu z miesta zlomeniny ľavého predkolenia s primeraným pooperačným priebehom. Dňa 13. 01. 2003 bola opäť preložená na fyziatricko- rehabilitačné oddelenie, kde bola hospitalizovaná do 29. 02. 2003 s tým, že počas pobytu v nemocnici bol jej stav komplikovaný vysokými teplotami do 38,4 stupňov Celsia a pripojil sa opuch a začervenanie ľavého predkolenia. Ďalšia hospitalizácia bola zadokumentovaná 22. 06. 2003 a jej dôvodom bola v poradí piata operácia, ktorú absolvovala 22. 06. 2003 a spočívala v artroskopickom ošetrení poškodenej chrupavky ľavého kolena a dňa 25. 06. 2003 bola prepustená domov. V ďalšej liečbe jej ošetrujúci lekár MUDr. F. D. podával injekčný roztok na podporu hojenia kĺbovej chrupavky (Hyalgan). Znalec konštatoval, že žalobkyňa aj v ďalšom priebehu až do vypracovania znaleckého posudku pravidelne navštevuje odborné lekárske ambulancie, MUDr. F. D., ortopéda, Nám. 1. mája, Senec, a Fyziatricko- rehabilitačné oddelenie, UNB Bratislava, pracovisko Kramáre, Prof. MUDr. K. I., CSc. Dňa 18. 02. 2009 žalobkyňa utrpela nové poranenie, ktoré priamo príčine nesúviselo s posudzovaným poranením zo dňa 21. 01. 2002, a to zlomeninu v oblasti členka ľavej končatiny. Dňa 30. 10. 2009 absolvovala žalobkyňa v poradí šiestu operáciu, ktorá spočívala v odstránení zápalového ložiska v mieste jazvy po predchádzajúcich operáciách v rokoch 2002 a 2003. Vo vzťahu k samotnému bodovému ohodnoteniu bolestného MUDr. D. uviedol, že vo vzťahu k položke 198d (zlomenina oboch kostí predkolenia vľavo liečená operáciou) táto spĺňa podmienky pre zvýšenie o 50 % podľa prílohy A. bod I. ods. 6 pre bolestivejší spôsob liečby a opakované hospitalizácie a predmetnú položky ohodnotil počtom bodov 270. Položka 193 však mala byť označená ako 193c (zlomenina jabĺčka liečená operáciou) a vzhľadom k tomu, že nespĺňa navýšenie bodového hodnotenia ohodnotil ju počtom bodov 80. V bodovom hodnotení chýbajú položky zahŕňajúce v poradí 3. operáciu absolvovanú dňa 28. 02. 2002, vzhľadom k tomu, že operácia dňa 21. 01. 2001 s pomocou externého fixátora nebola úspešná, a túto ohodnotil počtom bodov pre pol. 198d v rozsahu 180. V bodovom hodnotení MUDr. D. podľa znalca chýbala aj položka zahŕňajúca 4. operáciu absolvovanú dňa 07. 01. 2003, a ktorá spočívala v odstránení vnútrodreňového kovového klinca zavedeného do miesta zlomeniny pri 3. operácii 28. 02. 2002, ktorú je možné ohodnotiť položkou 239 s výsledným počtom bodov 35. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. D. za pol. 408/b a 397a označil za správne. O tom, že žalobkyňa bola podrobená najvyššiemu stupňu zraňujúceho násilia svedčí podľa znalca trieštivosť zlomeniny ľavého predkolenia. Znalec tiež konštatoval, že žalobkyňa v dôsledku úrazu trpí na nasledovné pridružené ochorenia: oslabenie svalstva ľavej dolnej končatiny (hypotrofia), opakované bolesti driekovej a krížovej časti chrbtice s vyžarovaním do oblasti ľavého krížovo- panvového kĺbu a do ľavej končatiny, bolesti súvisiace s preťažením oboch kĺbov. Zranenia ľavej dolnej končatiny a potreba vytvorenia kalusu si podľa znalca vyžadovali dlhú intenzívnu medikamentóznu a podpornú liečbu. Zdravotný stav žalobkyne s opísanými následkami si počas liečby vyžadoval pomoc a opateru inej osoby najmä v prvých fázach liečby, kedy poškodená nebola sebestačná pri úkonoch stravovania, osobnej hygieny, pri dochádzaní na predpísané liečebné procedúry a pod. Poúrazové zmeny v oblasti ľavej dolnej končatiny sa prejavujú v súčasnosti u žalobkyne znížením svalového objemu a svalovej sily- hypotrofiou, poškodená pri chôdzi napáda ľavú dolnú končatinu pre bolesti v kolennom kĺbe ľavej dolnej končatiny a v členkovom kĺbe s tým, že bolesti sa zvýrazňujú pri zvýšenej záťaži, dlhšej chôdzi a pod., keď musí chvíľu postáť a

potom môže pokračovať. Bolesti u žalobkyne vyžarujú do oblasti ľavého bedrového kĺbu a do krížovej časti chrbtice. Členok a kolenný kĺb po námahe opúcha, čo ju núti vyberať obuv a jej stav si vyžaduje pravidelné fyziatricko- rehabilitačné procedúry na odbornom pracovisku pod vedením prof. MUDr. K. I., CSc. a ortopéda MUDr. D.. Okrem odborných lekárskych ošetrení žalobkyňa musí doma cvičiť aj sama lekármi odporúčané cviky a pri chôdzi sa opiera o francúzske barly. Znalec vzhľadom na zrejmé zmeny na kĺboch ľavej dolnej končatiny a degeneratívne zmeny postupne sa rozvíjajúce na ľavom členkovom kĺbe vyslovil predpoklad, že žalobkyňa bude ešte v budúcnosti musieť absolvovať operáciu. Nakoľko vnútrokĺbna zlomenina členka je považovaná za preartrotický terén, najmä z dôvodu, že sa jedná o váhonosný kĺb, poškodenej obmedzuje šport, vykonávanie domácich prác, cestovanie a opakujúci sa opuch poškodenej ľavej dolnej končatiny, funkcia ľavej dolnej končatiny je významne znížená a nemôže na ňu riadne našľapovať. Zdravotný stav a následky úrazu si u žalobkyne vyžadujú sledovanie a liečbu v odborných lekárskych ambulanciách, opakované fyziatricko- rehabilitačné procedúry, opakované pobyty v kúpeľoch s tým, že stupeň liečby je vysoký a nedá sa zabezpečiť vykonávanými cvikmi, plávaním a pod.

20. Žalobkyňa bola v pracovnom (neskôr štátnozamestnaneckom) pomere s Ministerstvom financií SR na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01. 03. 1993 (č. l. 269).

21. Rozhodnutím Ministerstva financií zo dňa 29. 06. 2001 (č. l. 22) bol žalobkyni priznaný funkčný plat spolu v sume 857,07 eur (25.820 Sk).

22. Rozhodnutím ministerky financií SR zo dňa 24. 01. 2002, č. 360/2002-KM (č. l. 23) bola žalobkyňa menovaná za staršieho programového pracovníka pre projekt SR-99/IB/FI-03 „Súhrnná colná stratégia“.

23. Listom Ministerstva financií SR zo dňa 28. 03. 2002 bola žalobkyni poskytnutá informácia, že s platnosťou od 01. 04. 2002 sa na pracovný pomer žalobkyne vzťahuje , ktorý vyžaduje splnenie predpokladov, medzi ktoré okrem iného patrí aj zloženie sľubu štátnym zamestnancom, inak jeho pracovný pomer skončí najneskôr 30. 09. 2002. 24. Podľa metodického pokynu na vykonanie hodnotenia štátnych zamestnancov z apríla 2003 Ministerstva financií SR sa hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná za obdobie od vymenovania do štátnej služby do 31. 03. 2003 a ďalším hodnoteným obdobím zamestnancov v stálej štátnej službe je obdobie od vykonávania štátnej služby do skončenia predchádzajúceho hodnotenia do 31. 12. 2003.

25. Do štátnej služby bola žalobkyňa vymenovaná rozhodnutím vedúcej služobného úradu z 28. 06. 2002.

26. Podľa rozhodnutia o plate vydaného zamestnávateľom žalovanej dňa 01. 07. 2002, č. 987/2002-23 (č. l. 22) predstavoval funkčný plat žalobkyne s účinnosťou od 01. 07. 2002 sumu 940,05 eur (28.320 Sk).

27. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2002, č. 201-2077-4002/2002 (č. l. 2191) rozhodla o tom, že žalobkyni sa nemocenské bude poskytovať po uplynutí podpornej doby od 21. 01. 2003 do 20. 04. 2003, ak dočasná pracovná neschopnosť nebude ukončená skôr. Rozhodnutím zo dňa 04. 04. 2003, č. 201-524-4002/2003 (č. l. 2192) bolo Sociálnou poisťovňou rozhodnuté o predĺžení podpornej doby do 20. 07. 2003.

28. Ministerstvo financií SR ako zamestnávateľ žalobkyne v tlačivách zo dňa 13. 02. 2003 a 24. 07. 2003 s názvom Potvrdenie o strate na zárobku počas PN č. l. (13, 14) uviedlo, že žalobkyni bol v 10/2002 vyplatený príplatok k nemocenskému vo výške 18.574 Sk. Z potvrdenia tiež vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od 21. 01. 2002 do 20. 07. 2003.

29. Listom zo dňa 19. 12. 2002 (č. l. 955) si žalobkyňa u žalovaného uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej jej úrazom zo dňa 21. 02. 2002 a žalovaný o uplatnení tohto nároku intervenienta informoval listom doručeným mu dňa 03. 01. 2003.

30. Listom zo dňa 22. 12. 2003 (č. l. 17) si žalobkyňa u intervenienta uplatnila nárok na náhradu nákladov spojených s úrazov vo výške 691,15 eur (20.821,50 Sk) podľa priloženej špecifikácie v rozsahu položka- dátum vynaloženia nákladu- cena.

31. Listom zo dňa 18. 11. 2004 (č. l. 19, 123) sa žalobkyňa vyjadrila k niektorým intervenientom nerefundovaným nákladom za súčasného uplatnenia ďalších ňou vynaložených nákladov.

32. Listom zo dňa 24. 05. 2004 (č. l. 21) si žalobkyňa u intervenienta uplatnila nárok na refundáciu daňovej povinnosti vo výške 1.421,23 eur (42.816 Sk) a poplatku NBS vo výške 1,16 eur (35,- Sk). K listu pripojila vyplnené tlačivo Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a potvrdenie vyúčtovaných a vyplatených príjmoch fyzických osôb zo závislej činnosti za kalendárny rok 2003. Samostatným listom datovaným rovnako dňa 24. 05. 2004 (č. l. 191) žalobkyňa s odvolaním sa na vyplatenú náhradu za stratu na zárobku požiadala intervenienta o vyplnenie tlačiva s názvom „Potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch fyzických osôb zo závislej činnosti...“

33. Podľa dokladu o úhrade vystaveného Národnou bankou Slovenska dňa 31. 03. 2004 žalobkyňa uhradila poplatok vo výške 1,16 eur (35 Sk).

34. Žalobkyňa v čestnom prehlásení spísanom dňa 18. 11. 2004 (č. l. 166, 2160) uskutočnenom na výzvu intervenienta z 16. 02. 2004 čestne prehlásila, že pri úraze dňa 21. 01. 2002 mala zničené, poškodené a stratené v zozname uvedené veci, ktoré mala v deň úrazu oblečené spolu v cene 1.151,33 eur (34.685 Sk).

35. Vychádzajú z fotokópie technického preukazu predloženého žalobkyňou dňa 02. 05. 2022 (č. l. 2128) Ing. K. E. bytom N. N., Žilina bol od 07. 11. 2001 držiteľom osobného motorového vozidla zn. Seat Toledo, EČV: ZA-181 AI, s kombinovanou spotrebnou 5,1 l.

36. Žalobkyňa predložila aj potvrdenia stomatologickej ambulancie MUDr. K. E., Líščie údolie 57 zo dňa 26. 11. 2002, 17. 12. 2002 a 03. 01. 2003 (č. l. 2129), z ktorých vyplýva, že v uvedené dni navštívila menovanú stomatologickú ambulanciu v Bratislave.

37. Elastické kompresívne punčochy v II. komp. triede boli žalobkyni predpísané MUDr. F. G., chirurgom Fakultnej nemocnice Petržalka- Antolská dňa 03. 11. 2004 (č. l. 92, 2135- 21365) a žalobkyňou podľa pokladničného dokladu zakúpené dňa 26. 11. 2004 v sume 39,24 eur (1.182 Sk).

38. Na podaní žalobkyne označenom ako príloha č. 5 (č. l. 146) Doc. MUDr. K. I., lekár FBLR FNsP akad. L. Dérera potvrdil súvislosť žalobkyňou menovite uvedených liečebných nákladov s liečením, okrem iných aj protidekubitovej podložky pod koleno v sume 487,90 Sk. Z dokladu o úhrade založenom na č. l. 151 vyplýva, že protidekubitová podložka pod koleno bola zakúpená v uvedenej sume dňa 10. 06. 2003 v lekárni na Strečnianskej ulici v Bratislave.

39. Podľa lekárskej správy MUDr. F. D., ortopéda zo dňa 05. 12. 2002 bolo žalobkyni odporúčané plávanie a posilňovanie stehenného svalu, individuálna rehabilitácia. Podľa lekárskych správ zo dňa 01. 01. 2003, 06. 02. 2003, 24. 10. 2002 bol žalobkyni odporúčaný repík na prevenciu infektu, vhodnosť vírivky, fyzikálnych procedúr na ľavé koleno, bicykel a plávanie (č. l. 2132- 2133). Bicykel a plávanie bolo žalobkyni odporúčané aj v lekárskej správe MUDr. D. Š., chirurga FNsP Antolská dňa 03. 11. 2004 (č. l. 2143).

40. Podľa prepúšťacej správy z kúpeľov R. z 26. 07. 2004 (č. l. 2142) bolo žalobkyni odporúčané pokračovať v cvičení podľa návodu so zameraním sa na cievnu gymnastiku dolnej končatiny, ako doplnok vhodné bicyklovanie, plávanie v izotermálnych vodách a vzhľadom k dobrému efektu kúpeľnej liečby bolo označené za vhodné jej pokračovanie.

41. Podľa dokladu o kúpe (č. l. 88, 2141) žalobkyňa zaplatila dňa 24. 03. 2005 sumu 686,78 eur (20.690 Sk) za nákup TUNTURI F 300, stacionárneho bicykla od spoločnosti FRIVA Enterprises Co.

42. Žiadosťou doručenou intervenientovi dňa 05. 04. 2005 si žalobkyňa v rámci predmetnej poistnej udalosti uplatnila nárok na náhradu nákladov za kúpu stacionárneho bicykla v hodnote 686,78 eur (20.690 Sk).

43. Podľa likvidačného záveru zo dňa 06. 03. 2003 (č. l. 252) od straty na zárobku vo výške 299.734 Sk intervenient odpočítal príplatok k nemocenskému vyplatený zamestnávateľom v sume 18.574 Sk a žalobkyni titulom náhrady za stratu na zárobku vyplatil sumu 281.160 Sk.

44. Intervenient listom zo dňa 16. 09. 2003 (č. l. 240) žalobkyni oznámil poskytnutie náhrady bolestného v sume 16.200 Sk (270 bodov x 60 Sk) a doplatok náhrady za stratu na zárobku v sume 4.418,84 eur (133.122 Sk).

45. Oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 16. 02. 2004 (č. l. 209) intervenient oznámil úhradu z povinného zmluvného poistenia vo výške 633,17 eur (19.075 Sk) v prospech žalobkyne a súčasne ju vyzval na doloženie ďalších dokladov.

46. Listom zo dňa 21. 06. 2004 (č. l. 171) intervenient žalobkyni oznámil a odôvodnil svoj likvidačný záver v súvislosti s uplatnenou náhradou za stratu na zárobku.

47. Listom zo dňa 22. 10. 2004 (č. k. 167) intervenient oznámil žalobkyni poskytnutie poistného plnenia za poistnú udalosť zo dňa 21. 01. 2002 v sume 383,36 eur (11.549 Sk).

48. Listom zo dňa 08. 12. 2004 (č. l. 117) intervenient žalobkyni oznámil úhradu 471,32 eur (14.199 Sk) v rámci likvidácie poistnej udalosti zo dňa 21. 01. 2002 a vyjadril sa k nepriznaným položkám z vyúčtovania žalobkyne.

49. Listom zo dňa 26. 04. 2005 (č. l. 80) intervenient žalobkyni oznámil, že z povinného zmluvného poistenia žalovaného jej titulom náhrady nákladov za liečenie poukazuje sumu 18,85 eur (568 Sk). V súvislosti s ďalšími uplatnenými nárokmi ju vyzval na predloženie lekárskych odporúčaní.

50. Intervenient žalobkyni listami zo dňa 08. 04. 2005 a 25. 04. 2005 (č. l. 84, 111, 2139) oznámil, že stacionárny bicykel TUNTURI F 300 v hodnote 20.690 Sk nie je špeciálna zdravotná pomôcka, patrí medzi nadštandardné športové náradie, na základe čoho nie je možné uhradiť tento nárok. Vo vzťahu k zvyšným uplatneným nárokom, ktoré neuznal sa vyjadril v liste zo dňa 22. 04. 2005 (č. l. 85), v ktorom súčasne žalobkyňu vyzval na riadnu špecifikáciu cestovných výdavkov vrátane predloženia veľkých technických preukazov od použitých motorových vozidiel.

51. Nesúhlasné stanovisko s likvidačnými závermi žalobkyňa vyjadrila v listoch zo dňa 05. 04. 2005, 13. 04. 2005 (č. l. 87, 93).

52. Absolvovanie podania 5 hyalganových injekcií v októbri 2003 a ich odporúčanie vyplýva z lekárskej správy MUDr. D., ortopéda 30. 10. 2003, 05. 02. 2004 (č. l. 2143).

53. Žalobkyňa predložila aj zoznam liekov v celkovej výške 70,99 eur (2.138,70 Sk)- č. l. 2145, ktoré potrebovala v roku 2002, a ktorých náhradu si uplatňuje bez bločkov.

54. Z dokladu označeného žalobkyňou ako príloha č. 5 (č. l. 2146) vyplýva zoznam nasledovných liekov, ktorých príčinnú súvislosť s úrazom potvrdil na zozname svojou pečiatkou a podpisom dňa 12. 11. 2004 Doc. MUDr. K. I., lekár FBLR: náhradné násadce na barle 185 Sk, bylinkový čaj myší chvostík 19,70 Sk, omnifix sterilný 62,40 Sk, bylinkový čaj repík 56,40 Sk, sterilné gázy Starilux 110 Sk, náplaste, erevit, panthenol, kostihojová masť spolu v sume 461,50 Sk, bylinkvoý čaj, riboflavin 53 Sk, masážny prístroj 1.365 Sk, ref- ball- korektor 1.0884 Sk, fastum gel, flamexin 253 Sk, protidekubitová podložka pod koleno 487,90 Sk, ortopedické vložky do topánok 479 Sk, contractubex 241,40 Sk, sterilux, pruban, omnifix 283,40 Sk, korektor 140 Sk, zásyp na nohdy 33,60 Sk, zýsyp na nohy 51,30 Sk, lamisil na nohy 175 Sk, contractubex 241,40 Sk, emetacin, dolgit 154,90 Sk, kostihojová a nechtíková masť 138,50 Sk.

55. Podľa prepúšťacej správy z Nemocnice Antolská, Bratislava zo dňa 13. 01. 2003 bola žalobkyni okrem medikamentóznej liečby odporúčaná aj strava obohatená o vápnik, fosfor a vitamíny.

56. Dňa 23. 01. 2002 uzatvorila žalobkyňa s Mgr. H. E., N.. N., Ž. dohodu (č. l. 37) o tom, že G.. E. bude žalobkyňu voziť k lekárom a na iné pre ňu nevyhnutné miesta pre imobilitu spôsobenú úrazom a náhradu za cestovné jej uhradí naraz po tom, ako dostane odškodnenie za úraz, vzhľadom k vysokým

výdavkom spojeným s liečením, najneskôr do dvoch rokov od podpísania dohody. Menované sa súčasne dohodli na tom, že žalobkyňa uhradí G.. E. aj cestu vykonanú dňa 23. 01. 2002, kedy potrebovala priniesť najnutnejšie veci po úraze a hospitalizácii do nemocnice.

57. Podpisom listiny zo dňa 29. 09. 2003 (č. l. 38) G.. H. E. potvrdila, že na základe vyúčtovania cestovného prevzala od žalobkyne jeho náhradu v sume 7.320,40 Sk. Prílohou bolo vyúčtovanie cestovného za 3 cesty vykonané dňa 23. 01. 2002 (Žilina- Antolská a späť za účelom donesenia osobných vecí po úraze), 01. 07. 2002 (Žilina- Bratislava MF SR za účelom podpisu do štátnej služby), 07. 10. 2002 (Žilina- Bratislava, Krásna Hôrka). Vyčíslený nárok pozostával z náhrady ceny pohonných hmôt a amortizácie.

58. Dňa 04. 06. 2002 uzatvorila žalobkyňa s p. O. E., N.. N., Ž. dohodu (č. l. 40) o tom, že p. E. bude žalobkyňu voziť k lekárom a na iné pre ňu nevyhnutné miesta pre imobilitu spôsobenú úrazom s tým, že náhradu jej uhradí, keď dostane náhradu za úraz, pretože toho času je bez prostriedkov a má vysoké výdavky spojené s liečením, najneskôr do dvoch rokov.

59. Podpisom listiny označenej ako vyúčtovanie cestovného a datovanej dňom 29. 09. 2003 (č. l. 41) p. O. E. potvrdil, že od žalobkyne prevzal náhradu cestovného v sume 7.820,80 Sk. Prílohou bolo vyúčtovanie cestovného spolu za 6 ciest (04. 06. 2002 Žilina- Krásna Hôrka, 04. 07. 2002 Žilina Bratislava- kontrola na Antolskej, 17. 10. 2002 z Bratislavy do Žiliny za účelom odvozu auta, 10. 10. 2002 rehabilitácia na Krásnej Hôrke, 14. 10. 2002 a 17. 10. 2002 rehabilitácia na Krásnej Hôrke a nákupy v obchodnom dome, 03. 10. 2002 rehabilitácia na Krásnej Hôrke- Bratislava). Vyčíslený nárok pozostával z náhrady ceny pohonných hmôt a amortizácie.

60. Podľa listiny označenej ako doúčtovanie cestovného zo dňa 01. 06. 2003 (č. l. 34) C. W. potvrdila svojim podpisom, že daného dňa prevzala od žalobkyne doúčtovanie cestovného na základe dohody z 26. 11. 2002 vo výške 1.375,50 Sk z dôvodu, že pôvodné vyúčtovanie z 10. 05. 2003 nebolo presné a cestovné podľa prílohy činí spolu 4.434,10 Sk. Prílohou bolo vyúčtovanie cestovného spolu za 23 ciest, ktoré mali byť vykonané za účelom návštevy zubára v Karlovej Vsi (dňa 26. 11. 2002, 17. 12. 2002, 03. 01. 2003, 28. 01. 2003, cesty Bratislava, Topoľčianska, Mlynarovičova- poliklinika Karlova Ves, 4x á 24 km) a odvozu na rehabilitáciu na Krásnu Hôrku (08. 04. 2002, 21. 10. 2002, 28. 10. 2002, 04. 11. 2002, 23. 09. 2002, 26. 09. 2002, 03. 10. 2002, , 12. 02. 2003, 13. 02. 2003, 17. 02. 2003, 20. 02. 2003, 03. 03. 2003, 06. 03. 2003, 10. 03. 2003, 13. 03. 2003, 17. 03. 2003, 24. 03. 2003, 27. 03. 2003, 31. 03. 2003, Bratislava- Topoľčianska, Mlynarovičova- Krásna Hôrka, 19x á 28 km). Vyčíslený nárok pozostával z náhrady ceny pohonných hmôt a amortizácie.

61. Dňa 05. 09. 2002 žalobkyňa uzatvorila s K. F., D. XX, Bratislava dohodu o tom, že K. F. bude žalobkyňu voziť k lekárom a na iné pre ňu nevyhnutné miesta pre imobilitu spôsobenú úrazom s tým, že náhradu za cestovné mu uhradí, keď dostane náhradu za úraz, pretože toho času je bez prostriedkov a má vysoké výdavky spojené s liečením, najneskôr však do dvoch rokov od podpísania tejto dohody. Prílohou bolo vyúčtovanie cestovného za 25 ciest (05. 09. 2002 Žilina- Bratislava kontrola na traumatológii, 25. 09. 2002 Púpavova, Topoľčianska- Antolská, 24. 10. 2002 Púpavova- Topoľčianska- Antolská, 05. 12. 2002 Púpavova- Toppoľčianska- Antolská, 09. 12. 2002 Púpavova- Topoľčianska- Antolská- Strečnianska, 06. 03. 2003- Púpavova- Topoľčianska - Antolská, 17. 03. 2003 Púpavova- Topoľčianska- Krásna Hôrka, 01. 04. 2003- Sociálna poisťovňa a rehabilitácia Krásna Hôrka, 13. 05. 2003 Záhradnícka ortopedická ambulancia- Púpavova- Topoľčianska, 19. 05. 2003- kontrola Púpavova- Topoľčianska- Krásna Hôrka: 19. 05. 2003, 22. 05. 2003, 26. 05. 2003, 27. 05. 2003, 02. 06. 2003, 04. 06. 2003, 09. 06. 2003, 11. 06. 2003, 12. 06. 2003, 16. 06. 200318. 06. 2003, dňa 20. 05. 2003- Poliklinika Tehelná- Púpavova- Topoľčianska, 22. 06. 2003, 25. 06. 2003, 03. 0.7 2003 Púpavova- Topoľčianska- Antolská príjem do nemocnice, prepustenie, výber štichov, 27. 06. 2003 Púpavova.- Topoľčianska- Strečnianska). Vyčíslený nárok pozostával z náhrady ceny pohonných hmôt a amortizácie.

62. Podľa listiny označenej ako vyúčtovanie cestovného z 26. 01. 2005 (č. l. 319) podpísaný K. F., D. XX, Bratislava podpisom potvrdil, že na základe vyúčtovania cestovného prevzal od žalobkyne náhradu cestovného za prevozy k lekárom v čase, kedy bola následkom úrazu imobilná vo výške 8.355,10 Sk.

63. Zo Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru uzatvorenej dňa 20. 10. 2000 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31320155, Mlynské nivy 1, Bratislava v

spojení s dodatkom zo dňa 06. 11. 2000 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 19.916,35 eur (600.000 Sk) za zmluvne dohodnutých podmienok, ktorý sa zaviazala splatiť podľa dohodnutých splátok do 21. 10. 2010. Na jeho zabezpečenie bola súčasne medzi zmluvnými stranami uzatvorená záložná zmluva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa súčasne súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučným titulom. Dňom podpisu zmluvy bol žalobkyni priznaný aj štátny príspevok k hypotekárnemu úveru vo výške 6 %. Žalobkyňa bola podľa § 36 zák. o bankách poučená, že nárok na štátny príspevok zaniká, ak banka preradí pohľadávku vzniknutú z úveru do skupiny klasifikovaných pohľadávok v dôsledku nesplácania úveru dlžníkom v súlade s osobitným predpisom Národnej banky Slovenska a v takom prípade dlžníkovi zaniká nárok na poskytnutie štátneho príspevku počas doby preradenia pohľadávky. Výška úverových splátok žalobkyne podľa prílohy k zmluvy v rozhodnom období predstavovala sumu 287,66 eur (8.666 Sk).

64. Dňa 04. 03. 2002 uzatvorila žalobkyňa s B.. O. E. (č. l. 44) dohodu o tom, že B.. E. bude žalobkyni mesačne uhrádzať povinné splátky za hypotekárny úver vo VÚB banke a jednorázovo poukáže na jej účet v Slovenskej sporiteľni sumu 10.000 Sk na povinné mesačné platby dňa 04. 03. 2002. s tým, že žalobkyňa uhradí splatenú sumu vrátane úrokov B.. E., keď dostane náhradu za úraz, pretože toho času je bez prostriedkov a má vysoké výdavky spojené s liečením, najneskôr do 2 rokov od podpísania dohody.

65. Podľa listiny označenej ako vyúčtovanie úrokov zo dňa 13. 03. 2003 (č. l. 43) B.. K. E. podpisom potvrdil, že na základe vyúčtovania prevzal od žalobkyne úhradu úrokov za mesačné platby povinných splátok na hypotekárny úver vo VÚB od 08. 03. 2002 a jednorazovej platby na účet Slovenskej sporiteľne, t. j. v čase, kedy bola bez prostriedkov a imobilná vo výške 9.007 Sk. Podľa vyčíslenia úroku z pôžičky znejúceho spolu na sumu 298,98 eur (9.007 Sk) vystaveného žalobkyňou za obdobie od 04. 03. 2002 do 10. 03. 2003 žalobkyňa pri výpočte vychádzala z úrokovej sadzby 15,5 % za mesiace , 16,5 % za obdobie od 05/2002- 10/2002, 16 % za november 2002, a 13 % za obdobie od 12/2002- 03/2003, ktorá zodpovedala dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska.

66. Dňa 27. 03. 2002 žalobkyňa uzatvorila s p. N. T., G. XX, Bratislava dohodu o tom, že menovaná sa bude starať o žalobkyňu pre imobilitu spôsobenú úrazom a potrebuje starostlivosť vo všetkých úkonoch, a to od 27. 03. 2002 do 08. 04. 2002. Žalobkyňa bude po prepustení z nemocnice 27. 03. 2002 bývať u rodiny O. avšak na T. XX, Bratislava nakoľko cez deň sa z dôvodu každodenného pracovného zamestnania rodina o ňu starať nemôže, bude sa o ňu starať vo všetkých úkonoch každý deň. Náhradu za starostlivosť jej žalobkyňa uhradí, keď dostane náhradu za úraz, pretože toho času je bez prostriedkov a má vysoké výdavky spojené s liečením, najneskôr do dvoch rokov od podpísania tejto dohody. Podľa priloženého vyúčtovania bola denná pomoc na lôžku v uvedenom období vyúčtovaná za 12 dní x 500 Sk a 13. deň sumu 250 Sk.

67. Podpisom vyúčtovania za starostlivosť zo dna 12. 01. 2005 (č. l. 327) N. T., G. XX, Bratislava potvrdila, že na základe vyúčtovania prevzala od žalobkyne náhradu za spočinutú starostlivosť v čase od 27. 03. 2002 do 08. 04. 2002 v sume 6.250 Sk.

68. Dohodou uzatvorenou medzi žalobkyňou a Y. F. dňa 10. 09. 2002 (č. l. 331) sa menované dohodli, že Y. F. bude žalobkyni nosiť obedy počas jej práceneschopnosti a pobytu v Bratislave pre imobilitu spôsobenú úrazom a odmenu jej za to žalobkyňa uhradí najneskôr do dvoch rokov od podpísania dohody pre nedostatok finančných prostriedkov.

69. Vo vyúčtovaní za nosenie obedov zo dňa 28. 10. 2004 Y. F., D. XX, Bratislava podpisom potvrdila, že za nosenie a poskytovanie obedov v čase, keď bola žalobkyňa následkom úrazu imobilná, počas jej práceneschopnosti berúc do úvahy aj nutnosť častej rehabilitácie v zdravotníckom zariadení podľa predpisu ošetrujúceho lekára prevzala od žalobkyne finančnú náhradu 8.550 Sk. Podľa vyúčtovania nosenie obedov za 09 a 12/2002 predstavovalo sumu 2x á 850 Sk, sumu 2x á 1.000 Sk, február- máj 2003 4x á 1.000 Sk, jún 2003 850 Sk.

70. V zmysle dohody uzatvorenej medzi žalobkyňou a p. Y. I. dňa 05. 09. 2002 (č. l. 334) sa táto zaviazala žalobkyni pomáhať v domácnosti z dôvodu jej ťažkého úrazu a imobility s tým, že finančnú náhradu za výpomoc jej uhradí najneskôr do dvoch rokov od podpísania dohody pre nedostatok finančných prostriedkov. Podľa vyúčtovania za mesiace 09- 11 bola finančná náhrada za pomoc v sume 4x á 1800

Sk, za mesiac december 2002v sume 1600 Sk, za mesiac február 2003 v sume 1800 Sk a marec 2003 v sume 1.000 Sk.

71. Podľa vyúčtovania za pomoc v domácnosti Y. I. podpisom dňa 18. 10. 2004 (č. l. 333) potvrdila, že za poskytnutú intenzívnu pomoc v domácnosti v čase, keď bola žalobkyňa imobilná po ťažkom úraze (05. 09. - 20. 03. 2003), prevzala od žalobkyne finančnú náhradu v sume 9.800 Sk.

72. Na základe dohody uzatvorenej medzi žalobkyňou a Y. I. dňa 04. 04. 2004 sa Y. I. zaviazala, že bude žalobkyni pomáhať v domácnosti pri náročných prácach, ktoré nemôže v dôsledku ťažkého úrazu a následkov po ňom vykonávať- umývanie okien, vešanie a pranie záclon, umývanie chladničky, mrazničky, vysávanie a finančná náhrada je pre nedostatok finančných prostriedkov bude vyplatená najneskôr do dvoch rokov od podpísania dohody a vykonania prác.

73. Podľa vyúčtovania za pomoc v domácnosti podpísaného Y. I. dňa 02. 01. 2006 (č. l. 336) menovaná podpisom potvrdila, že za poskytnuté práce v domácnosti (umývanie okien, vešanie a pranie záclon, umývanie chladničky, mrazničky, vysávanie od 04/2003- 04/2005) v dôsledku trvalých následkov po ťažkom úraze od žalobkyne prevzala sumu 8.500 Sk. V apríli 2004 bolo vyúčtované umývanie okien 600 Sk, zvesenie, pranie a vešanie záclon v sume 400 Sk, umytie chladničky a mrazničky v sume 250 Sk, 3x vysávanie bytu v sume 500 Sk. Mesiace máj 2004 - september 2004 5x á 500 Sk a október 2004 1x umývanie okien v sume 600 Sk, 1x zvesenie, pranie, zavesenie záclon v sume 400 Sk, umytie chladničky a mrazničky v sume 250 Sk, 3 x vysávanie bytu v sume 500 Sk, november 2004 až marec 2005 5x á 500 Sk.

74. Podľa vyúčtovania za práce v domácnosti zo dňa 02. 04. 2005 (č. l. 339) podpísaného Y. I. dňa 02. 04. 2005 menovaná podpisom potvrdila, že za poskytnuté práce v domácnosti (umývanie okien, vešanie a pranie záclon, umývanie chladničky, mrazničky, vysávanie od 04/2003- 04/2005 v dôsledku trvalých následkov po ťažkom úraze od žalobkyne prevzala sumu 8.500 Sk.

75. Na základe dohody uzatvorenej medzi žalobkyňou a Y. I. dňa 03. 04. 2003 sa Y. I. zaviazala, že bude žalobkyni pomáhať v domácnosti pri náročných prácach, ktoré nemôže v dôsledku ťažkého úrazu a následkov po ňom vykonávať- umývanie okien, vešanie a pranie záclon, umývanie chladničky, mrazničky, vysávanie a finančná náhrada je pre nedostatok finančných prostriedkov bude vyplatená najneskôr do dvoch rokov od podpísania dohody a vykonania prác. Podľa predloženého vyúčtovania za mesiac apríl bola účtovaná odmena 1.750 Sk: 1x umývanie okien 600 Sk, 1x zvesenie, pranie a zavesenie záclon 400 Sk, umytie chladničky a mrazničky 250 Sk, 3x vysávanie bytu 500 Sk), máj- september 2003 5x á 500 Sk, október 2003 suma 1750 Sk, november 2003- marec 2004 5x á 500 Sk.

76. Dňa 10. 07. 2002 žalobkyňa a p. G. V., A. N. XX uzatvorili dohodu o tom, že jej menovaná bude zabezpečovať nákupy liekov, liečebných pomôcok, základných potravín a hygienických potrieb v dôsledku imobility žalobkyne po ťažkom úraze s tým, že úhrada jej bude vyplatená najneskôr do dvoch rokov od podpísania tejto dohody pre nedostatok finančných prostriedkov.

77. G. V. podpisom vyúčtovania za poskytnutú pomoc pri nákupe liekov, liečebných pomôcok, základných potravín a hygienických potrieb zo dňa 29. 10. 2004 (č. l. 342) potvrdila, že na základe dohody v čase od 10. 07. - 20. 07. 2003 prevzala od žalobkyne sumu 9.750 Sk.

78. Dohodou zo dňa 10. 07. 2002 žalobkyňa a G. V. sa dohodli (č. l. 345), že menovaná bude žalobkyni nakupovať pre ňu nevyhnutné lieky a liečebné pomôcky odporúčané ošetrujúcimi lekármi, ktoré potrebuje a nemôže si ich sama zadovážiť pre imobilitu spôsobenú úrazom a za to jej žalobkyňa poskytne náhradu najneskôr do dvoch rokov od podpísania tejto dohody pre nedostatok finančných prostriedkov.

79. G. V. podpisom vyúčtovania nákupu liekov a liečebných pomôcok dňa 26. 11. 2004 (č. l. 344) potvrdila, že na základe vyúčtovania prevzala od žalobkyne sumu 6.023,40 Sk.

80. Podľa predložených prepúšťacích správ žalobkyňa absolvovala kúpeľné pobyty v Kúpele Bojnice a.s. v období od 02. 04. - 29. 04. 2003, od 27. 07. - 02. 08. 2004 (č. l. 109-110) s pozitívnym efektom a odporúčaním kúpeľnej liečby aj dobudúcna.

81. Podľa potvrdenia o nástupe na kúpeľnú liečbu a pripojeného potvrdenia ošetrujúceho lekára MUDr. Č. (č. l. 758-759) žalobkyňa absolvovala v dňoch 11. 11. 2013- 02. 12. 2013 kúpeľnú liečbu v Kúpele Bojnice, a.s., za čo je bol vyúčtovaný náklad v sume 483 eur pozostávajúci z príplatku za jednoposteľovú izbu v sume 147 eur a doplatku za pobyt skupiny B v sume 336 eur s tým, že pri nástupe na kúpeľnú liečbu sa k tejto sume pripočíta daň z ubytovania vo výške 1 eur/ osoba / deň, a to za 21 dní kúpeľného pobytu.

82. Faktúrou č. XXXXXXXXX bola žalobkyni vyúčtovaná platba za kúpeľný pobyt absolvovaný v období od 03. 11. - 23. 11. 2016 v celkovej výške 596,61 eur vrátane DPH (administratívny poplatok 8,64 eur, doplatok za stravu a ubytovanie 567 eur a daň z ubytovania 21 eur).

83. Podľa výpisu z účtu žalobkyne (č. l. 2219) bola dňa 04. 11. 2016 z jej účtu uhradená platba v sume 596,61 eur v prospech kúpeľného hotela Krym v Trenčianskych Tepliciach.

84. Podľa lekárskej správy Kúpele Trenčianske Teplice , a.s. žalobkyňa absolvovala v období od 03. 11. 2016 do 24. 11. 2016 kúpeľnú liečbu, po ktorej bol jej celkový stav zlepšený, ustúpili bolesti chrbtice, bolesti ľavého členka a bedrového kĺbu menšie, pohyblivosť voľnejšia, ustúpil opuch ľavého predkolenia s tým, že rozsah pohyblivosti v členku a bedrovom kĺbe nezmenený, pohyblivosť chrbtice bez obmedzenia.

85. Podľa lekárskej správy MUDr. K. I., fyziater a balneológ z 06. 07. 2022 (č. l. 2193) bolo žalobkyni odporúčané aj naďalej domáce cvičenie, aj naďalej pre udržanie funkčnosti nohy bola za vhodnú označená aj kúpeľná liečba a boli konštatované aj iné pridružené ochorenia.

86. Žalobkyňa vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na žalovaných nárokoch. K uplatnenej náhrade vecnej škody za poškodené, zničené a stratené osobné veci a oblečenie uviedla, že veci boli počas jej hospitalizácie zabalené a dostala ich až pri prepustení z nemocnice. Uviedla, že jej vyjadrenie o možnosti priznania cestovných výdavkov vo výške polovice uplatnenej sumy nepredstavuje čiastočné späťvzatie žaloby a rozhodnutie v tejto časti ponecháva plne na zvážení súdu. Žalobu zobrala späť v časti o zaplatenie 10 % zo sumy 39.348,32 eur s príslušenstvom, v ktorej bolo prisúdené zavinenie žalobkyni, a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Doplnila, že vzhľadom na odporúčanie lekárov nenašľapovať na nohu bola odkázaná na pomoc iných osôb. Jej zdravotný stav si aj v súčasnosti vyžaduje intenzívne rehabilitácie a cvičenia, noha jej stále opúcha. V dôsledku utrpeného zranenia do roku 2004 nehrala na orgáne ako predtým s tým, že v roku 2004 začala opätovne hrať avšak bez použitia nohových pedálov. Vo vzťahu k povinnosti intervenienta vykonávať preddavkové zrážky uviedla, že táto mu vyplýva z Na výzvu súdu tiež doplnila, že v júli 2003 sa vrátila do pôvodného zamestnania, kde pracovala až do nástupu na starobný dôchodok s tým, že nebola uznaná za invalidnú ani osobu ťažko zdravotne postihnutú, a o to ani nežiadala. Nestotožnila sa s obranou žalovaného a intervenienta, že pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa nepreukázala, že by sa v jej prípade jednalo o vrcholového športovca, ani kultúrne a spoločensky angažovanú osobu atď. Uviedla, že okolnosti hodné osobitného zreteľa by sa mali posudzovať vzhľadom na konkrétny prípad poškodenej osoby, a to vždy bez ohľadu na to, či spôsob života pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či poškodená osoba viedla bežný život. Predsa uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít považovaných za vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné, nielen z hľadiska etiky a morálky, ale najmä by to bolo v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania. Podporne v tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 06. 2018, sp. zn. . Naviac aj v zmysle zásad hodnotenia, ktoré sú prílohou vyhlášky sa za bolesť považuje aj sťaženie zdravotnej pohody, ako aj závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu, ktoré musela znášať. Za podstatnú v záverečnom vyjadrení označila skutočnosť, že lekári uvažovali o amputovaní nohy počas 14 dní a spôsob liečby bol u nej mimoriadne bolestivý až mučivý a dlhotrvajúci. Pre neustále pretrvávajúce bolesti jej boli podávané silné lieky v infúziách (tabletky nepostačovali). V priebehu dní počas 24 hodín/7 neexistovalo pre ňu jediné miesto, na ktoré by si mohla položiť nohu, aby sa jej aspoň trocha od bolesti uľavilo. Za zrejmé označila, že osoba, ktorá nezažila obdobný úraz, t. j. prejdenie nohy autobusom, ktorý má hmotnosť viac ako 18 ton, si vie len veľmi ťažko predstaviť intenzitu bolesti a celoživotných

následkov s tým spojených. Pre priblíženie reálneho stavu opuchnutej a zdeformovanej nohy, ktorú má ako následok úrazu dodnes, predložila jej aktuálnu fotografiu. Navrhované zvýšenie bolestného je podľa nej v súlade so zásadami pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku. Žalovaný a intervenient v súvislosti s navrhovaným zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa nej bagatelizujú a nadľahčujú nepriaznivé následky, ktoré žalobkyni znemožňujú bežné fungovanie dodnes. Pre intervenienta ani samotná existencia trvalých následkov nepredstavuje osobitný zreteľ. U žalobkyne došlo nielen k podstatnému sťaženiu dosiahnutia jej životného cieľa, ale dokonca k jeho zmareniu. Úraz ju spoločensky vyradil z pracovného prostredia, pracovné aktivity, ktoré si vyžadovali jej účasť na seminároch, kongresoch, spoločenských podujatiach, cestovaní do zahraničia, zrazu v dôsledku ťažkého úrazu s fatálnymi následkami neboli možné. Mimoriadnu škodu pocítila aj stratou pracovať na projektoch EÚ, ktoré sama pripravovala a boli schválené na rok 2002, vrátane dlhodobých zahraničných pracovných ciest. Opakovane zdôraznila, že pre zdravotný hendikep (ang. handicap) sa už nikdy nebude môcť pohybovať ako zdravý človek, ale pre vzhľad poškodenej nohy má znemožnené aj letné dovolenky, nakoľko má traumu z odhaľovania končatiny. Hrať na orgáne s nohami tiež už nikdy nebude môcť. Vývoj je podľa povahy následkov desivý a ťažký pre zvládnutie každého dňa aspoň triviálnymi povinnosťami starostlivosti o nohu. Jednu kosť nemá na nohe zrastenú a opúchajúca noha jej znemožňuje pohyb. K argumentácii o nedôvodnosti rozdielu na uhradenej dani poukázala na jej list zo dňa 24. 05. 2004 (č. l. 191-192), ktorým intervenienta žiadala o vyplnenie a potvrdenie tlačiva „potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch fyzických osôb zo závislej činnosti. Vznesenú námietku premlčania označila za neopodstatnenú aj vo vzťahu k poplatku NBS, nakoľko úhradu vykonala 31. 03. 2004 a intervenienta požiadala o jeho náhradu listom zo dňa 24. 05. 2004 a žaloba bola podaná listom zo dňa 07. 01. 2005. Vo vzťahu k náhrade úrokov spojených so splácaním pôžičky uviedla, že ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré poukazoval intervenient v žiadnom prípade nezakladalo možnosť odkladu splátok z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Naviac za pravidelné úhrady hypotekárneho úveru mala v zmluve aj ručiteľku a nebolo by z jej strany zodpovedné zneužiť jej dôveru. V prípade opomenutia pravidelnej úhrady by pritom došlo k strate nároku na štátny príspevok. S liečbou a nákladom za ňu súvisia aj náklady na poštovné a notára, čo protistrana nedôvodne spochybňuje. Vzhľadom na obranu intervenienta dodatočne doložila požadovanú lekársku správu ku kúpeľnému pobytu a príplatok za jednoposteľovú izbu odôvodnila tým, že k dispozícii nebola iná možnosť a jej zdravotný stav si vyžadoval, aby si pobyt v kúpeľoch užila naplno na zlepšenie zdravotného stavu. Dodala, že kúpele absolvovala na úkor dovolenky, ktorú kvôli liečbe úrazu nemala možnosť nikdy inak využiť. Spochybnila aj tvrdenie intervenienta, že podľa poslednej lekárskej správy má aj pridružené ochorenia v súvislosti s vekom, bolo to vyslovené odborným lekárom, naopak ide o dôsledky ťažkého úrazu dňa 21. 01. 2002 s trvalými fatálnymi následkami, ktoré sú uvádzané v každej lekárskej správe. Záverom zhrnula, že dôkazné bremeno aj napriek námietkam protistrany uniesla a nároku žiadala vyhovieť v celom rozsahu za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

87. Žalovaný a intervenient sa vo svojich prednesoch plne odvolávali na všetky doterajšie ústne a písomné vyjadrenia a konkretizovanú obranu čo do jednotlivých uplatnených nárokov. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. , na ktoré poukázala žalobkyňa v záverečnom vyjadrení intervenient uviedol, že predmetné rozhodnutie sa týka posudzovania zvýšenia SSU podľa , a preto nie je na danú vec aplikovateľné. Rozdiel na náhrade za stratu na zárobku pôvodne uplatnený vo výške 4.597,74 eur a v poslednej špecifikácii v sume 4.600,20 eur, v sume 2,46 eur označil vzhľadom a jeho oneskorené uplatnenie za premlčané a vo vzťahu k uplatneným nákladom za starostlivosť a opateru poukázal na to, že žalobkyňa mala právo požiadať o asistenciu a výpomoc príslušný miestny úrad na základe predpisov o sociálnom zabezpečení.

88. Podľa , v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej len „“) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

89. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky.

90. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

91. Podľa pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

92. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

93. Podľa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

94. Podľa , pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

95. Podľa o štátnej službe a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej len „“) štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je a) tarifný plat, b) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) príplatok za štátnu službu v noci, f) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, g) príplatok za štátnu službu vo sviatok, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, i) príplatok za prípravu čakateľa, j) príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti, k) príplatok za zmennosť, l) plat za štátnu službu nadčas, m) odmena, n) ďalší plat.

96. Podľa funkčný plat na účely tohto zákona je a) súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až d) a h) až k), b) plat podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/20020101>.

97. Podľa štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas brannej pohotovosti štátu.

98. Podľa ak je štátny zamestnanec uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské, patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým nemocenským. Celková doba poskytovania príplatku k nemocenskému pri tej istej dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby alebo pri viacerých dočasných neschopnostiach na vykonávanie štátnej služby, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšia 30 dní.

99. Podľa ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa alebo odsek 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/20020101> priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

100. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

101. Podľa vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v čase dopravnej nehody bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „“) sa odškodňujú jednorazove.

102. Podľa vyhl. č. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

103. Podľa vyhl. č. odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.

104. Podľa vyhl. č. odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty na zárobku.

105. Podľa , vyhl. č. ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať. Ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.

106. Podľa vyhl. č. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

107. Podľa vyhl. č. odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí: a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok, b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia. 108. Podľa vyhl. č. odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku.

109. Podľa vyhl. č. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

110. Podľa vyhl. č. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/19990401>.

111. Podľa vyhl. č. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

112. Podľa vyhl. č. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

113. Podľa vyhl. č. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

114. Podľa vyhl. č. posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

115. Podľa prílohy k vyhl. č. s názvom Úrazy, choroby z povolania a iné poškodenia na zdraví A. Zásady pre hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť ods. 1, 2, 3, 4 za bolesti podľa vyhlášky <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/19990401>sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Ak posudzované poškodenie na zdraví nie je v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým možno posudzované poškodenie po stránke bolesti alebo iného pocitu porušeného zdravia najskôr porovnávať. Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, ohodnotí lekár pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesť počtom bodov pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe; pri ťažšom alebo dlhšom priebehu ohodnotí bolesť zodpovedajúcim väčším počtom bodov v danom rozmedzí sadzby, v rámci ktorého aj prihliadne na sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastalo poškodením na zdraví. Pri popáleninách prihliadne v rámci rozmedzia jednak na lokalizáciu, jednak na pôvod (popálenina tepelná, chemická účinkom kyselín, lúhu a iné).

116. Podľa ods. 6 prílohy A. čl. I. k vyhl. č. hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a) došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c) povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.

117. Podľa ods. 7 prílohy A. čl. I. k vyhl. č. pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca.

118. Podľa prílohy A čl. II. ods. 10 a 11 prílohy k vyhl. č. lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia základným počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Ak zistené nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné , s ktorými ich možno po stránke sťaženia spoločenského uplatnenia najskôr porovnávať. Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia. Lekár hodnotí, do akej miery jednotlivé spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté, aby nedošlo k neodôvodnenému nadhodnoteniu. Pri chorobách z povolania je lekár oprávnený prekročiť alebo znížiť ustanovenú sadzbu, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v vyhlášky <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/19990401>.

119. Podľa o cestovných náhradách v znení účinnom od 01. 07. 2002 (ďalej len „“) tento zákon upravuje poskytovanie náhrad, výdavkov a iných plnení

(ďalej len „náhrada“) pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (ďalej len „dočasné pridelenie“), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len „vyslanie do štátu Európskej únie“), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak, b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je pracovný vzťah, c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

120. Podľa tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a), ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

121. Podľa ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu za každý 1 km jazdy (ďalej len „") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

122. Podľa veta prvá sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

123. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. (ďalej len „opatrenie č. “) suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 4,70 Sk.

124. Podľa , o poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase škodovej udalosti (ďalej len „“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) a b), d) ušlého zisku.

125. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

126. Po starostlivom a dôkladnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, subsumujúc ich pod citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalovaných nárokov. Súd žalobkyni priznal časť nákladov spojených s liečením a za dôvodný považoval aj nárok na zvýšenie odškodnenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak v inom ako žalobkyňou uplatnenom rozsahu. Vyhoveniu zvyšnej časti uplatnených škodových nárokov bránilo účinné vznesenie námietky premlčania, neunesenie dôkazného bremena, či rozpor s objektívnym právom.

127. Úvodom je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania jednotlivých žalobou a následnými procesnými úkonmi uplatnených položiek na náhradu škody. Na uvedenom nič nemení ani časový odstup od podania žaloby, nakoľko túto povinnosť si žalobkyňa v záujme vlastného úspechu v konaní mala riadne splniť už v čase uplatnenia žalovaných nárokov, kedy naviac bola v konaní právne zastúpená a neunesenie dôkazného bremena nemôže ísť na úkor protistrany, ktorá k dôkaznej núdzi žalobkyne ničím neprispela. Nepredloženie dôkazov k niektorým uplatneným nákladom (napr. výdavky za lieky, zdravotnícke pomôcky a iné potrebné predmety v sume 583,20 eur) nemôže súd sanovať osvojením si subjektívneho tvrdenia žalobkyne o ich skutočnom vynaložení. V súvislosti s nákladmi vynaloženými na liečbu úrazu, ku ktorému došlo dňa 21. 01. 2002, bola žalobkyňa povinná preukázať nielen ich skutočnú existenciu a výšku, ale aj účelnosť ich vynaloženia a príčinnú súvislosť s liečením poškodenia zdravia pri danej škodovej udalosti. V priebehu konania bola žalobkyňa súdom opakovane vyzývaná na riadnu špecifikáciu škodových nárokov, ktorej nezodpovedá bez ďalšieho predloženie položkovite uvedeného menného zoznamu nákladov bez dostatočného opísania rozhodujúcich skutočností pre ich uplatnenie, t. j. ozrejmenia ich účelnosti a príčinnej súvislosti ich vynaloženia s liečením posudzovaného poškodenia zdravia. Súd z takto vymedzených nárokov nemôže posúdiť ich relevantnosť, čo v konečnom dôsledku vedie k neúspechu poškodeného v súdnom spore. Rovnako v súvislosti so žalovanými nárokmi je potrebné uviesť, že tak ako to vyplýva z explicitného znenia ust. , jeho cieľom, nie je priznanie všetkých nákladov spojených s liečením, ale len tých, ktoré na základe konkrétnych skutočností zodpovedajú atribútu účelnosti. Výber liečebných a zdravotníckych pomôcok refundovateľných osobou zodpovednou za spôsobenú škodu na základe ust. nie je zákonodarcom ponechaný na voľnú úvahu poškodeného a aj v prípade odporúčaní liečebných pomôcok lekárom je nutné zvážiť ich prípadný vplyv na liečbu, skutočnosť, či sa jedná o základnú, doplnkovú, alternatívnu liečbu a možnosti jej uskutočňovania.

128. Rozdiel na náhrade za stratu na zárobku v sume 616,54 eur (18.574 Sk)

128.1. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa si u žalovaného a intervenienta na strane žalovaného uplatnila titulom náhrady za stratu na zárobku v období od 21. 01. 2002 do 20. 07. 2003 sumu 14.368,19 eur (432.856 Sk) a intervenient jej týmto titulom uhradil sumu 13.751,64 eur (414.282 Sk). Neuhradený rozdiel vo výške 616,54 eur si žalobkyňa uplatňuje odvolávajúc sa na výpočet zamestnávateľa z 13. 02. 2003 a ust. a tento predstavuje príplatok k nemocenskému, ktorý žalobkyni podľa a vyplatil za rozhodné obdobie jej zamestnávateľ (Ministerstvo financií SR), a ktorý je podľa žalovaného a intervenienta potrebné odpočítať od straty na zárobku, s čím sa súd plne stotožňuje. Príplatok vyplácaný štátnemu zamestnancovi k nemocenskému nepochybne slúži na kompenzáciu dočasne zníženého príjmu počas pracovnej neschopnosti po dobu 30 dní, a preto nie je daný žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by náhrada za stratu na zárobku nemala byť ponížená a túto dávku sociálneho zabezpečenia štátneho zamestnanca. Výška príplatku pritom vyplýva z potvrdenia o strate na zárobku počas PN (č. l. 13) vyplneného zamestnávateľom žalobkyne, v ktorom uviedol, že žalobkyni v októbri 2002 vyplatil príplatok k nemocenskému podľa a v sume 616,54 eur. Tak v zmysle v znení účinnom v rozhodnom, čase, ako aj podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, náhrada za stratu na zárobku sa vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským (v súčasnosti je to spresnené náhradou, ktorá bola v dôsledku choroby alebo úrazu vyplatená podľa osobitných predpisov). Účelom a zmyslom náhrady za stratu na zárobku je kompenzovať poškodenému dočasný pokles príjmu v dôsledku práceneschopnosti a zákonodarca presne stanovil výpočet tejto majetkovej kompenzácie, ktorá sa v zmysle objektívneho práva rovná rozdielu medzi priemerným zárobkom dosahovaným pred poškodením zdravia a poškodenému skutočne vyplateným príjmom za posudzované obdobie. Odhliadnuc od nedôvodnosti argumentácie žalobkyne súd poukazuje aj na skutočnosť, že tento parciálny nárok by bol nedôvodný aj vzhľadom k skutočnosti, že aj pokiaľ by mal súd vychádzať zo žalobkyňou uvedenej výšky náhrady za stratu na zárobku (t. j. vrátane nevyplatenej sumy 616,54 eur), po zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne jej intervenient týmto titulom vyplatil vyššiu sumu ako jej prináleží, keď žalobkyňa tvrdí, že jej malo byť vyplatených 14.368,19 eur (432.856 Sk) a 90 % z nej požadovanej sumy potom predstavuje 12.931,37 eur, na ktoré by podľa jej argumentácie mala nárok, pričom intervenient jej týmto titulom vyplatil 13.751,64 eur.

129. Rozdiel na plate z dôvodu valorizácie, z dôvodu služobného hodnotenia, nezohľadnenie 13.- teho a 14.- teho platu

129.1. Žalobkyňa si v dôsledku poklesu príjmu uplatnila okrem vyššie uvedenej náhrady za stratu na zárobku aj ďalšie náhrady odvodené od skutočnosti, že pri výpočte náhrady za stratu na zárobku sa vychádzalo z platu za posledné tri mesiace posledného štvrťroka 2002, a teda nebola zohľadnená skutočnosť, že jej plat podliehal možným úpravám podľa a od 01. 07. 2002 by predstavoval sumu 28.320 Sk (pri výpočte sa vychádzalo z posledného platu 25.820 Sk), čo predstavuje za obdobie od 01. 07. 2002 do 20. 07. 2003 sumu 31.539 Sk. Ďalej by mala podľa zák. o štátnej službe nárok na služobné hodnotenie, ktoré sa vykonávalo od 01. 07. 2002 do 31. 03. 2003 v súvislosti s čím vyčíslila stratu na sumu 3.438,7 Sk (1.300 Sk mesačne). Rovnako nemala zohľadnený pri výpočte straty na zárobku 13. a 14. plat v roku 2002, čo činí minimálne sumu 56.640 Sk a 13. plat za prvý polrok 2003 v sume 28.320 Sk.

129.2. Žiaden z týchto nárokov súd nepovažuje za dôvodný a uplatnený v súlade s objektívnym právom (). Ako už bolo uvedené výpočet náhrady za stratu na zárobku, ktorý poškodený dosahoval zo závislej činnosti pred poškodením zdravia, je vyjadrený v ust. ako rozdiel medzi priemerným zárobkom a nemocenským, a pokiaľ sa týka štátnych zamestnancov je modifikovaný ustanoveniami osobitného , ktorý expressis verbis v ust. stanovuje, že priemerným zárobkom štátneho zamestnanca je funkčný plat podľa priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie, t. j. nie akékoľvek hypotetické budúce zvýšenia funkčného platu štátneho zamestnanca, ktorými argumentovala žalobkyňa. Za funkčný plat sa pritom v zmysle nepovažuje odmena a ani ďalší plat, ktorých kompenzáciu žalobkyňa rovnako žiadala priznať. Z uvedených dôvodov súd tento nárok ako nedôvodný zamietol, keď výška intervenientom vyplatenej náhrady za stratu na zárobku plne korešpondovala s výpočtom podľa v tom čase platnej právnej úpravy a nároky, ktorých odškodnenie žiadala žalobkyňa priznať z dôvodu poklesu príjmu, nemajú oporu v objektívnom práve. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že tieto zložky funkčného platu ako odmena, ďalší plat sú v zmysle nenárokovateľné, fakultatívne a ich priznanie je podmienené predpokladmi, ktorých splnenie je v danom prípade čisto hypotetické a špekulatívne ( dobré služobné hodnotenie, podmienka odpracovania určitého počtu dní pre účely priznania ďalšieho platu...).

130. Progresívna daň 1.421,23 eur (42.816 Sk)

Tento nárok žalobkyňa odvodzuje od skutočnosti, že náhrada za stratu na zárobku jej nebola vyplácaná intervenientom pravidelne preddavkovo v roku 2002 a ani zálohovo nebola uhrádzaná daň z príjmu fyzických osôb a v dôsledku jej vyplatenia až v roku 2003, kedy začala poberať aj mzdu, jej vznikol vysoký daňový základ, ktorý v rozdiele predstavuje sumu 1.421,23 eur. Súd sa aj v tomto smere plne stotožňuje s obranou, že sa nejedná o nárok refundovateľný žalovaným, za ktorý by zodpovedal, a ktorý by bol v priamej príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 21. 01. 2002. Z predložených dôkazov naviac vyplýva, že žalobkyňa si náhradu za stratu na zárobku za rok 2002 u žalovaného uplatnila až 30. 12. 2002, a preto je celkom nelogická argumentácia, ktorou žalobkyňa prenáša zodpovednosť za to, že jej náhrada za stratu na zárobku bola vyplatená až v roku 2003, čím došlo k zvýšeniu jej daňového základu v danom roku, na intervenienta, resp. žalovaného. Žalovanému ani intervenientovi zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť preddavkovo vyplácať náhradu za stratu na zárobku a už vôbec nemôže zodpovedať za to, že žalobkyňa si tento nárok voči nemu uplatnila až na konci roka 2002. Z dôkazov tiež vyplynulo, že žalovaný uspokojil nárok na náhradu za stratu na zárobku v pomerne krátkej dobe po predložení potrebných dokladov. Celkom nedôvodne žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje aj na list adresovaný intervenientovi zo dňa 24. 05. 2004 (č. l. 191), ktorým ho pre účely daňového priznania žiadala o potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch zo závislej činnosti, a ktorý nemá žiadnu spojitosť s nárokom na náhradu za stratu na zárobku, ktorý si samotná žalobkyňa uplatnila až dňa 30. 12. 2002, a to bez predloženia potvrdenia zamestnávateľa na účely jeho výpočtu.

131. Úhrada poplatku NBS za úhradu dane v sume 1,16 eur

Žalobkyňa si predmetný poplatok za úhradu dane v roku 2003 v súdnom konaní uplatnila prvýkrát až v špecifikácii nákladov doručenej súdu dňa 02. 03. 2022, a preto súd vzhľadom na účinné vznesenie námietky premlčania podľa , dôvodnosť tohto nároku neposudzoval. Okrajovo súd dopĺňa, že uplatnenie si nároku v predžalobnej komunikácii medzi žalobkyňou a intervenientom (list žalobkyne zo dňa 24. 05. 2004), t. j. nie voči súdu, nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty.

132. Náhrada škody za zničené a stratené šaty, obuv a iné veci v sume 1.151,33 eur

Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila aj náhradu nákladov za veci, ktoré mala na sebe alebo pri sebe v deň dopravnej nehody, t. j. dňa 21. 01. 2002, a ktoré boli zničené alebo stratené, a ktorých rozsah a približnú nadobúdaciu cenu špecifikovala v čestnom prehlásení. Žalovaný a intervenient účinne namietli v celom rozsahu tejto vecnej škody premlčanie, ktoré bráni meritórnemu preskúmaniu dôvodnosti tohto nároku. Žalobkyňa si bola povinná uplatniť tento nárok v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa dovíjajúcej sa od vedomosti o škode a zodpovednom subjekte, a ktorá nepochybne v danom prípade uplynula. Ku škode na označených veciach došlo dňa 21. 01. 2002, a žalobkyňa sa o nej dozvedela najneskôr pri prvom prepustení z nemocnice (11. 03. 2002), kde jej boli niektoré veci odovzdané zničené, iné chýbali, čo potvrdila súdu na pojednávaní konanom dňa 03. 07. 2017. Subjektívna premlčania lehota preto začala plynúť dňa 11. 03. 2002. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 14. 01. 2005, nárok bol uplatnený oneskorene.

133. Bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenie bolestného, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

Predmetné nároky súd s poukazom na posudzoval podľa ust. vyhl. č. v znení účinnom v čase poškodenia zdravia žalobkyne.

133.1. Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) poškodeného, ako nároky nemajetkovej povahy výlučne viazané na osobu poškodeného a plniace satisfakčnú (nie reparačnú) funkciu. Bolestným sa odškodňuje bolesť spôsobená poškodením telesného alebo duševného zdravia a jeho liečenia vrátane rehabilitácie. SSU sa nahrádza, ak poškodenie na zdraví malo preukázateľne nepriaznivé na život poškodeného, uspokojovanie jeho potrieb a plnenie úloh vyplývajúcich zo spoločenského postavenia poškodeného. Spoločným cieľom týchto náhrad je v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti možnosť, aby si poškodený za peňažnú náhradu mohol obstarať požitky, ktorými si nahradí prežité alebo prežívané utrpenie, strasť, či obmedzenie v živote v dôsledku utrpeného poškodenia zdravia. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie výšky odškodnenia za SSU je potrebné zistenie, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred a po poškodení zdravia a ich komparácia. Aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví sa uplatňuje ústavný princíp proporcionality, ktorý je premietnutý v ust. a vyhl. č. , z ktorých vyplýva, že výška priznanej náhrady musí byť primeraná zistenej povahe poškodenia na zdraví, priebehu liečenia (bolestné), povahe následkov a ich predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (SSU). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa pritom môže poskytnúť iba za , ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, príp. ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Výška týchto náhrad je priamo závislá od ich bodového hodnotenia na základe lekárskeho posudku vypracovaného ošetrujúcim lekárom, resp. v prípade dôvodných pochybností o správnosti hodnotenia v lekárskom posudku, na základe revízie bodového hodnotenia vykonanej znalcom z príslušného odboru. Pri bodovom hodnotení lekár musí vychádzať zo zásad hodnotenia vymedzených vo vyhl. č. a rozsahu sadzieb toho- ktorého poškodenia na zdraví uvedeného v prílohe zákona. Rozhodujúcim okamihom pre vypracovanie bodového hodnotenia u oboch týchto náhrad je okamih ustálenia zdravotného stavu. Možnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady bolestného je tak v zmysle vyhl. č. aplikovateľnej na daný prípad, ako aj podľa v súčasnosti platného zák. č ( s výnimkou možnosti zvýšenia náhrady bolestného) viazaná na prípad hodný osobitného zreteľa. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o normu s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nestanovuje z akých okolností má vychádzať súd pri určovaní, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a interpretačné rozdiely pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v súdnej praxi Najvyšší súd SR konštatoval, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je viazané na aspoň čiastočné uznanie invalidity poškodeného, keď vyslovil právny názor, že uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (napr. uznesenie zo dňa 29. 11. 2011, sp. zn. ). V rozhodnutí

sp. zn. doplnil výklad tohto pojmu tak, že okolnosti hodné osobitného zreteľa by v zmysle možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, a to bez ohľadu na to, či spôsob jeho života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu, politiky alebo či poškodený viedol tzv. bežný život; uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami (záhrada, vnúčence) označil za nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale najmä v konečnom dôsledku s porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania (obdobný záver bol Najvyšším súdom SR vyslovený aj v rozhodnutiach z 21. 06. 2018, sp. zn. , z 19. 06. 2019, sp. zn. ). V neskoršom vývoji súdna prax medzi dôvody hodné osobitného zreteľa označila napríklad aj to, ak poškodený prišiel v dôsledku škodovej udalosti o možnosť realizovať sa v zamestnaní, alebo keď sa harmonické a pokojné manželstvo v dôsledku úrazu podstatne zmenilo, prípadne vyústilo do odcudzenia či rozvodu. Zohľadniteľné v spojení s ďalšími individuálnymi okolnosťami toho- ktorého prípadu sú aj ďalšie skutočnosti, ako napr. neschopnosť poškodeného vykonávať osobnú hygienu v plnom rozsahu, nutnosť súvisiacej pomoci, problémy s obliekaním sa, obmedzenia pri šoférovaní, nemožnosť výkonu domácich prác, nutnosť prestať so záľubami a pod.). Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhl. č. na dvadsaťnásobok alebo viac dovolací súd vyhradil prípadom, keď napr. u poškodeného došlo k výraznému obmedzeniu alebo strate možnosti spoločenského uplatnenia, vyradeniu poškodeného zo spoločenského života, keď predpoklady na jeho uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sa ani sám obslúžiť a pod. (napr. rozsudok NS SR zo dňa 30. 01. 2008, sp. zn. ).

133.2. V konaní nebolo sporné, že intervenient žalobkyni uhradil titulom bolestného dňa 17. 09. 2003 sumu 537,74 eur (16.200 Sk) a dňa 01. 12. 2003 sumu 119,50 eur (3.600 Sk) a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 383,36 eur (10.200 Sk). Intervenientom uznané bolestné zodpovedalo spolu 330 bodom (270 bodov za pol. 198d označenú ako zlomenina kostí predkolenia a 60 bodov za pol. 193 označenú ako zlomenina jabĺčka), oproti žalobkyňou uplatnenému nároku na preplatenie náhrady za bolesť zodpovedajúcej 350 bodom podľa lekárskeho posudku vypracovaného ošetrujúcim lekárom MUDr. D.. Rozdiel spočíval v znížení bodového hodnotenia pol. č. 193, ktoré intervenient krátil s odkazom na prílohu A. bod I. ods. 8 vyhl. č. o 3 na počet bodov 60. Žalobkyňa sa žalobou domáhala doplatenia rozdielu zodpovedajúceho 20 bodom kráteným intervenientom za pol. č. 193, t. j. sumy 39,83 eur (1.200 Sk). Súd sa však stotožňuje s postupom intervenienta, keď v zmysle zásad hodnotenia bolesti upravených v prílohe A. čl. I. vyhl. č. , konkrétne ods. 8 pri viacerých poškodeniach sa plnou sadzbou počíta len poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (v danom prípade pol. 198d) a hodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta 3, t. j. v danom prípade za pol. 193 má žalobkyňa nárok na odškodnenie vo výške 3 z 80 bodov (pozn. súdu maximálny počet bodov za túto položku) x 60 Sk, čo zodpovedá intervenientom vyplatenému odškodneniu. Žalobkyňa preto nemá nárok na doplatenie rozdielu na odškodnenie za bolestné v sume 39,83 eur. Odhliadnuc od uvedeného nárok žalobkyne by nebol daný ani pri možnosti priznať za pol. 193 plné bodové hodnotenie, nakoľko cenové vyjadrenie spoluzavinenia žalobkyne v 10 % z náhrady za bolestné spolu v sume 657,24 eur (19.800 Sk) presahuje žalobkyňou uplatnený rozdiel vo výške 39,83 eur.

133.3. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri posudzovaní akcesorického nároku na zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z bodového hodnotenia bolestného 330 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia 170 bodov. Vo vzťahu k takto určenému základnému bodovému hodnoteniu oboch náhrad si žalobkyňa uplatnila zvýšenie bolestného na dvadsaťnásobok a sťaženia spoločenského uplatnenia na štyridsaťnásobok, v peňažnom vyjadrení po odpočítaní už intervenientom vyplatenej náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu v sume 26.488,75 eur (798.000 Sk), sumu ktorú neskôr čiastočným späťvzatím znížila o medzitýmnym rozsudkom konštatované spoluzavinenie v rozsahu 10 %. Súd po vykonanom dokazovaní však dospel k záveru o dôvodnosti desaťnásobného zvýšenia odškodnenia bolestného a päťnásobného zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Zvýšenie bolestného

133.4. Dvadsaťnásobné zvýšenie bolestného žalobkyňa odôvodňuje bolestivými útrapami, mimoriadne bolestivým až mučivým a dlhotrvajúcim procesom liečby, kedy jej pre neustále bolesti boli infúzne

podávané silné lieky v kombináciami s tabletkami. Žalobkyňa si v priebehu dňa nevedela dať nohu do polohy, v ktorej by nepociťovala bolesti. Obrana intervenienta a žalovaného spočívala na tvrdení o nepreukázanosti toho, že úrazom, liečením alebo odstraňovaním následkov jej boli spôsobené bolesti v tvrdenej intenzite odôvodňujúcej priznanie zvýšenia bolestného. Inými slovami povedané, žalobkyňa podľa protistrany nepreukázala mimoriadne prežívanie bolesti nad rámec toho, čo možno považovať za bolesť priemernú, odškodnenú už na základe základného bodového hodnotenia spolu so zvýšením lekára.

133.5. Z lekárskeho posudku MUDr. D., ktorého výšku bodového hodnotenia bolestného za správnu (pozn. súdu vo vzťahu k položkám uplatneným žalobkyňou) označil aj v konaní ustanovený znalec MUDr. H., vyplýva, že obe hodnotené položky, t. j. zlomenina oboch kostí predkolenia (pol. 198d) a pol. 193c (zlomenina jabĺčka) boli obodované najvyšším možným počtov bodov uvedených v prílohe B. vyhl. č. a u položky č. 198 znalec využil možnosť zvýšenia stanovenej sadzby o 50 % s odkazom na ods. 6 písm. b) a aj c) čl. I. prílohy A. vyhl. č. , t. j. pre bolestivejší spôsob liečby a pre absolvované operácie. Podľa oboch znalcov tak boli splnené dve z troch možných dôvodov pre zvýšenie bolestného o 50 %. Za základné bodové hodnotenie bolestného žalobkyni prislúcha nárok na odškodnenie v sume 19.800 Sk (za spolu 330 bodov). Súd preto skúmal, či peňažné vyjadrenie odškodnenia bolestného spĺňa atribút propocionality vo vzťahu k povahe poškodenia zdravia žalobkyne a zistenému priebehu liečenia a zohľadnil pritom nasledovné skutočnosti:

133.6. Záver o tom, že akútna žalobkyňou vytrpená bolesť nie je dostatočne ohodnotená maximálnym počtom bodov v sadzbách stanovených v prílohe B vyhl. č. prijal aj ošetrujúci lekár MUDr. D. a v konaní ustanovený znalec MUDr. H. (vo vzťahu k položke 198d). Z predloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj znaleckého posudku MUDr. H. vyplýva, že žalobkyňa v príčinnej súvislosti s liečbou úrazu absolvovala v období od 21. 01. 2002 do 22. 06. 2003 spolu 5 operačných zákrokov a dlhodobý a bolestivý proces liečby spojený so zavedením externého fixátora, fixácii úlomkov zlomeniny vnútrodreňovým klincom. Prvá operácia, ako vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. H. nebola úspešná a nepreukázala hojenie zlomeniny, po operácii sa vyskytli u žalobkyne komplikácie v podobe odumretia kože v okolí zavedených drôtov, čo si vyžiadalo opakované nekrektómie, chirurgické odstránenie odumretého tkaniva. Po prepustení do domáceho liečenia sa jej zdravotný stav pre silné bolesti v driekovo- krížovej časti chrbtice a stehna zhoršil, čo si vyžiadalo ďalšiu ústavnú hospitalizáciu. Pre opätovné zhoršenie bolesti bola ani nie po 2 mesiacoch opätovne hospitalizovaná. Po absolvovaní v poradí štvrtej operácie sa u žalobkyne objavili komplikácie v podobe vysokých teplôt, opuchu a začervenania predkolenia. V roku 2009 žalobkyňa tiež absolvovala v poradí šiestu operáciu, ktorá spočívala v odstránení zápalového ložiska v mieste jazvy po predchádzajúcich operáciách v roku 2002 a 2003. Podľa záverov znaleckého posudku MUDr. H. žalobkyňa bola pri úraze dňa 21. 01. 2002 podrobená najvyššej forme zraňujúceho násilia. Uvedené skutočnosti vyplývajúce z lekárskych správ tak priamo vyvracajú záver žalovaného a intervenienta o nepreukázaní dôvodov pre zvýšenie bolestného, naopak lekárske správy objektívne potvrdzujú vysoký stupeň bolesti. Zohľadniac povahu poškodenia zdravia žalobkyne, dĺžku, náročnosť a lekármi konštatovanú vysokú bolestivosť liečebného procesu, ako aj pridružené komplikácie, súd nepovažoval odškodnenie utrpenej bolesti v peňažnom vyjadrení 657,24 eur (19.800 Sk) za adekvátne a primerané a toto zvýšil desaťnásobne na sumu 6.572,40 eur (198.000 Sk). Z takto určeného zvýšenia bolestného súd žalobkyni priznal vzhľadom na konštatované spoluzavinenie 90 %, t. j. sumu 5.915,16 eur a následne odpočítal už intervenientom uhradenú náhradu bolestného v sume 657,24 eur (19.800 Sk), čo činí spolu po zaokrúhlení smerom nahor sumu 5.258 eur.

Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

133.7. Štyridsaťnásobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa odôvodňovala tým, že v dôsledku ťažkého úrazu a jeho liečby prišla o možnosť zúčastniť sa na v tom čase pripravovanom odbornom programe Ministerstva financií SR v súvislosti so vstupom SR do EÚ, ktorého súčasťou boli viaceré školenia, zahraničné služobné cesty, jazykové kurzy, ročný pobyt expertov zo štátnej správy na Slovensku a iné. Skutočnosť, že žalobkyňa mala byť účastná na tzv. twiningovom programe zamestnávateľa, na ktorom sa podieľala, preukazovala menovaním zo dňa 24. 01. 2002 za staršieho programového pracovníka uvedeného projektu. Poukázala tiež na to, že počas jej práceneschopnosti v apríli 2003 sa nominovali pracovníci do rôznych zahraničných orgánov, žalobkyni po návrate do pracovného procesu chýbali niektoré výstupy. V rámci spoločenského, kultúrneho a športového života zdôraznila, že po úraze sa už nemohla rekreačne venovať jej obľúbenému lyžovaniu,

vysokohorskej turistike, mala obmedzenú hru na orgáne, v dôsledku utrpených zranení, bolestí, obmedzenia pohyblivosti a nestabilnej chôdze sa znížila kvalita jej bežného života, v dôsledku škaredých jaziev a opuchu ľavej končatiny má obmedzenia v obliekaní, obúvaní. jej znemožnili možnosti vycestovania na dovolenku do zahraničia, obmedzili možnosť navštevovať kultúrne podujatia, obmedzili ju na bežných domácich prácach a do dnešného dňa je odkázaná na odborné lekárske ošetrenia, rehabilitácie a sústavné liečenie následkov úrazu. V záverečnom vyjadrení uviedla, že v dôsledku úrazu stratila predpoklady pre uplatnenie v živote a spoločnosti, došlo k zmareniu jej celoživotného cieľa, úraz ju mal vyradiť z pracovného prostredia. Obrana poukázala na to, že navrhované zvýšenie je aj v zmysle záverov súdnej praxe neprimerané a zodpovedá trvalému vyradeniu zo spoločenského a pracovného života poškodeného, k čomu u žalobkyne nedošlo, nebola uznaná za invalidnú či osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, po roku a pol liečenia sa vrátila do pracovného procesu, nepreukázala aktívne zapájanie sa do kultúrneho, spoločenského, politického či športového života.

133.8. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného a intervenienta, že obsahom už základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je odškodnenie nepriaznivých trvalých následkov, ktoré zanechalo poškodenie zdravia na živote poškodeného, uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, a preto nie je dôvodná výčitka žalobkyne, že pre intervenienta ani samotná existencia trvalých následkov nepredstavuje osobitný zreteľ. Žalobkyňa vo svojej argumentácii opomína, že existencia trvalých dôsledkov je predpokladom samotného nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nie na jeho zvýšenie, ku ktorému musia pristúpiť aj dôvody hodné osobitného zreteľa. Aj v tomto prípade platí, že zvýšenie lekárom ohodnoteného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia musí spadať pod prípad hodný osobitného zreteľa a konštatovanie podmienok pre postup podľa vyhl. č. nemôže podliehať svojvôli, ale musí byť riadne odôvodnené vychádzajúc z komparácie obmedzenia možností poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti pred a po úraze. Zároveň skutočnosť, že žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú v súvislosti s úrazom zo dňa 21. 01. 2002 a ani za ťažko zdravotne postihnutú osobu (o čo podľa jej vyjadrení ani nežiadala), že neviedla mimoriadne aktívny spoločenský, kultúrny, športový život, nie je v zmysle už ustálenej súdnej praxe rozhodujúcim kritériom pre posúdenie splnenia podmienok pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Právne názory, ktoré boli vyslovené v rozhodnutí NS SR sp. zn. , na ktoré poukazuje žalobkyňa nie sú v celom rozsahu nepoužiteľné na daný prípad posudzovaný podľa vyhl. č. (t. j. nie podľa ), nakoľko práve vo vzťahu k posudzovaniu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré boli predpokladom pre zvýšenie odškodnenia za SSU aj podľa vyhl. č. , boli obdobné právne názory vyslovené už v starších rozhodnutiach, na ktoré súd poukazoval v ods. 133.1. tohto odôvodnenia. Súd v prípade žalobkyne zohľadnil, že predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že tri dni po dopravnej nehode bola menovaná za staršieho programového pracovníka projektu spojeného so vstupom do EÚ, na ktorom sa v danom období participovala, a ktorý podľa nespochybnených tvrdení mal žalobkyni zabezpečiť možnosť odborného rastu, rozvoja pracovných vzťahov, účasti na odborných programoch, školeniach, zahraničných pracovných cestách atď. Žalobkyňa bola z pracovného života v dôsledku ťažkého úrazu vyradená na dlhé obdobie (21. 01. - 20. 07. 2003), v ktorom prišla o možnosť kariérneho rastu, rozvoja a aplikácie projektu, na ktorom pred úrazom pracovala a požívania benefitov s tým spojených. Lekári posudzujúci poškodenia zdravia a od toho sa odvíjajúce bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nevyužili síce možnosť zvýšenia bodového hodnotenia a toto neurčili ani v hornej sadzbe rozpätia určeného za obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu a trvalé po poranení kolena, avšak zhodne konštatovali nepriaznivosť trvalých následkov bez akejkoľvek prognózy zlepšenia, naopak s víziou ďalšej operácie do budúcnosti. Žalobkyňa pritom úraz utrpela vo veku 48 rokov, t. j. vo fáze produktívneho veku. Znalec MUDr. H. potvrdil, že úrazu žalobkyňu obmedzujú aj v bežnom živote, pri chôdzi, cestovaní, obmedzujú jej športové aktivity, vykonávanie domácich prác, žalobkyňa nemôže riadne našľapovať na ľavú dolnú končatinu a jej funkcia je významne znížená. Ošetrujúci lekári aj súdom ustanovený znalec sa zhodli na sústavnej a nevyhnutnej potrebe sledovania zdravotného stavu žalobkyne v odborných ambulanciách a vykonávaní domáceho cvičenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa po dopravnej nehode musela trvalo svoj život vo všetkých sférach vrátane bežného uspokojovania životných potrieb, prispôsobiť následkom úrazu. Súd na tomto mieste považuje za potrebné konštatovať, že nespočetné množstvo návštev, rehabilitácií, hospitalizácií počas dlhého obdobia produktívneho veku žalobkyne nepochybne rovnako obmedzili možnosť spoločenského, kultúrneho, športového vyžitia, rozvíjania spoločenských vzťahov. Z uvedených dôvodov a obmedzení, ku ktorým preukázateľne došlo v spôsobe zapojenia sa žalobkyne do bežného, profesného i spoločenského života oproti životu žalobkyne pre dopravnou nehodou,

kedy žalobkyňa netrpela žiadnymi zdravotnými chorobami a obmedzeniami, súd dospel k záveru, že vo veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré v základnom finančnom vyjadrení 338,57 eur (10.200 Sk) považuje súd za neadekvátne.

133.9. Na druhej strane je potrebné súhlasiť s obranou, že zvýšenie, ktoré si uplatnila žalobkyňa vo výške štyridsaťnásobku je značne neprimerané. Súd týmto právnym názorom nebagatelizuje vážnosť a ťažkého úrazu žalobkyne a životný diskomfort, avšak aj v zmysle súdnej praxe, na ktorú sa odvoláva protistrana (napr. rozsudok NS SR sp. zn. ), je zvýšenie vo výške 20- a viac násobku vyhradené trvalým vyradeniam z rodinného a spoločenského života. Žalobkyňa ako správne poukazuje žalovaný a intervenient nebola uznaná za invalidnú, osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, po ukončení liečebného procesu sa dňa 21. 07. 2003, t. j. po roku a pol vrátila do pracovného života pričom nedošlo v dôsledku poškodenia zdravia k žiadnej zmene vo vzťahu k práci vykonávanej pred a po dopravnej nehode. Žalobkyňa teda ako tvrdí nebola vyradená zo spoločenského a pracovného života, rovnako sa vrátila aj k hre na orgáne, ktorej sa venovala pred úrazom. Nepriaznivé obmedzení, ktorými je žalobkyňa vystavená v spoločenskom a športovom živote, sú výraznejšie hodnotiteľné aj v spojení so skutočnosťou, že žalobkyňa v mieste bydliska nemá blízku rodinu a posudzované poškodenie zdravia jej obmedzilo možnosti rozvíjania interpersonálnych vzťahov a zapájania sa do spoločenského života. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že v súvislosti s úrazom zo dňa 21. 01. 2022 žalobkyni pribudli ako pridružené ochorenie aj arytmia a hypertenzia, súd poukazuje na to, že tieto ochorenia u žalobkyne nastúpili ešte pred sporným úrazom, čo bolo konštatované aj v lekárskej správe z prvej hospitalizácie. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd za proporcionálne považoval v prípade žalobkyne päťnásobné zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. v peňažnom vyjadrení zo sumy 338,58 eur (10.200 Sk) na sumu 1.692,90 eur (51.000 Sk), ktorá pri zohľadnení spoluzavinenia 10 % predstavuje sumu 1.523,61 eur (45.900 Sk), od ktorej súd odpočítal intervenientom už uhradené plnenie 338,58 eur (10.200 Sk), čo v konečnom vyjadrení predstavuje sumu 1.185 eur (35.700 Sk). Súd ako už uviedol, svojim rozhodnutím nebagatelizuje trvalé zdravotné ťažkosti žalobkyne, avšak je toho názoru, že žalobkyňa im subjektívne pripisuje , ktorými sú postihnuté osoby s vážnejšími a trvalými poškodeniami zmyslových a iných orgánov (v dôsledku slepoty či ochrnutia osoby trvale vyradené zo spoločenského života).

134. Náklady spojené s liečením

134.1. Pri škode na zdraví má poškodený nárok aj na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Vzhľadom na širokú rôznorodosť týchto nákladov, zákon ich bližšie nekonkretizuje, čím vytvára pomerne široký priestor pre zohľadnenie jednotlivých špecifík. Súdna prax pristúpila k extenzívnemu výkladu tohto pojmu za zachovania podmienky hodnotenia ich účelnosti závislej od individuálnych okolností prípadu. Medzi tieto náklady radí aj náklady najbližších príbuzných spojené s návštevami poškodeného v zdravotníckom zariadení (R 28/1980) vrátane pohonných hmôt motorového vozidla, náklady na zabezpečenie pomoci inej osoby, ošetrovateľky, pomocníčky v domácnosti, náklady na zadováženie zdravotníckych pomôcok. Hlavným kritériom na posúdenie oprávnenosti tohto nároku je tak účelnosť nákladov liečenia, ktoré slúžia k obnoveniu zdravia alebo aspoň zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného, a ktoré neboli hradené z prostriedkov zdravotného poistenia. Pri posudzovaní účelnosti ako všeobecne chápanej vlastnosti procesu spočívajúcej v sledovaní cieľa súd prihliada na to, či vynaložené výdavky mali priaznivý vplyv na prinavrátenie zdravia alebo objektívne mohli aspoň podporne pôsobiť na jeho zlepšenie, príp. na priebeh liečebného procesu. Liečba tak, ako bola neskôr definovaná aj v o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predstavuje vedomé ovplyvňovanie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. Je tiež potrebné uviesť, že súdna prax sa zhodla na tom, že kritérium účelnosti liečebných nákladov má pri rôznych zložkách liečebného procesu rôznu mieru preukázanosti, keď niektoré časti liečebného procesu sú pri konkrétnom poškodení zdravia zjavne nevyhnutné, iné môžu vykazovať iba podpornú funkciu. Účelnou je tak aj zložka liečebného procesu, ktorá nielen prispeje k pozitívnemu výsledku liečenia, ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu. Vzhľadom na fakt, že aj psychické stavy človeka sú schopné prejaviť sa na jeho fyzickom zdraví, je potrebné pri rozhodovaní o účelnosti nákladov zohľadňovať aj náklady súvisiace s vytvorením objektívnych predpokladov pre duševnú pohodu pacienta. Okrem preukázania účelnosti je poškodený povinný preukázať aj samotnú existenciu nákladov v požadovanej výške. Náklady liečenia

sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. V rámci nákladov spojených s liečením sa poškodenému priznáva aj právo na úhradu cestovných nákladov vynaložených poškodeným na prepravu k lekárovi za účelom vyšetrenia, absolvovania rehabilitácií. Nárok na náhradu nákladov spojených s liečením predstavujúci v zmysle ust. refundáciu škody na zdraví sa podľa premlčuje v dvojročnej subjektíévnej premlčacej dobe plynúcej od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V dôsledku kvalifikovaného uplynutia času tak môže protistrana nárok na náhradu toho- ktorého uplatneného nákladu spojeného s liečením odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci. Na plynutie premlčania v danej veci pritom nemalo žiaden vplyv vydanie medzitýmneho rozsudku, ako sa nesprávne domnieva žalobkyňa, a ktorým sa rozhodovalo len o zodpovednosti žalovaného čo do základu a spoluzavinení žalobkyne, t. j. nie o konkrétnych dielčích nárokoch na náhradu škody. Súd v medzitýmnom rozhodnutí neposudzoval dôvodnosť jednotlivých škodových nárokov a včasnosť ich uplatnenia, nakoniec žalobkyňa tieto rozširovala aj po vydaní medzitýmneho rozsudku a súd bol námietkou premlčania povinný sa zaoberať až v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti jednotlivých škodových nárokov. Vychádzal pritom zo žalobkyňou uvedených a protistranou nesporovaných skutkových tvrdení o okamihu zakúpenia toho- ktorého lieku či liečebnej pomôcky.

Lieky, liečebné pomôcky a iné náklady

134.2. Žalobkyňa si časť týchto výdavkov uplatnila v žalobe doručenej súdu dňa 14. 01. 2005, a to číselným vyjadrením bez konkrétnej špecifikácie s odvolaním sa na pripojené listinné dôkazy predstavujúce podľa poslednej špecifikácie sumu 8.984,70 Sk. Intervenient aj žalovaný vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k viacerým uplatneným položkám, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. Posúdiac okamih doručenia žaloby súdu 14. 01. 2005 a okamih vynaloženia nižšie uvedených nákladov, kedy žalobkyňa súčasne mala vedomosť o zodpovednosti žalovaného, súd pre premlčanie podľa bez meritórneho posúdenia dôvodnosti žalobkyni nepriznal nasledovné náklady na liečenie:

- náhradné násadce na barle zakúpené 31. 10. 2002 .......................................6,14 eur (185 Sk)

- masážny prístroj zakúpený 10. 07. 2002...........................................................45,31 (1365 Sk)

- doplatok za palicu..........................................................................................3,32 eur (100 Sk)

- tenisky kúpené 21. 12. 2002.........................................................................29,84 eur (899 Sk)

- 3 džúsy kúpené 19. 12. 2002.................................................................... 10,37 eur (68,70 Sk)

- krém kúpený 09. 11. 2002...............................................................................1,38 eur (40 Sk).

134.3. V špecifikácii zo dňa 13. 09. 2006 (č. l. 347) si žalobkyňa uplatnila ďalšie menovite uvedené náklady na liečenie spolu v sume 772,37 eur (23.268,50 Sk) a podaním zo dňa (č. l. 753) žalovaný nárok rozšírila o náklady vynaložené v roku 2015 spolu v sume 35,59 eur. Nakoniec si žalobkyňa titulom nákladov spojených s liečením uplatnila za zakúpené lieky, zdravotnícke pomôcky a potrebné predmety sumu 583,82 eur (17.588,30 Sk), ktorú považovala za dôvodnú aj napriek tomu, že nedisponovala dôkazmi o ich vynaložení, čo ospravedlňovala prioritným vynakladaním síl na záchranu života a zdravia.

134.4. Po posúdení tejto časti uplatneného nároku súd tak, ako je uvedené nižšie priznal len tie náklady, ktoré intervenient nesporoval a naviac len antidekubitnú podložku pod koleno, vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa predložila potvrdenie ošetrujúceho lekára, že jej nákup súvisel s liečbou sporného úrazu a vo vzťahu k ostatným výdavkom, kde sa žalobkyňa obmedzila len na vymenovanie nákladov a ich cenu súd nepresvedčila o ich priamej príčinnej súvislosti s liečením a ich účelnosti. Súd považuje za nevyhnutné opakovane zdôrazniť, že nie je jeho úlohou nahrádzať žalobkyňou neunesené dôkazné bremeno, zasahovať do zásady rovnosti sporovým strán a konktradiktórnosti konania a tiež hypotezovať o možnej účelnosti a spojitosti týchto výdavkov s liečením žalobkyne, bez ohľadu na skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov. Rovnako preukázanosti nákladov spojených s liečením nenasvedčuje a nemôže nasvedčovať len subjektívne presvedčenie poškodeného o ich nevyhnutnosti pri liečbe zdravotných ťažkostí. Žalobkyňa bola pritom opakovane upozornená, že nedostatočné odôvodnenie účelnosti ostatných výdavkov má za následok jej neúspech spore.

134.5. Súd nepriznal náhradu za papuče zakúpené v roku 2003 v sume 12,95 eur (390 Sk), nakoľko žalobkyňa nereflektovala na obranu intervenienta spočívajúcu v skutočnosti, že táto položka nákladov na liečenie bola ním už vyplatená. Uvedené vyplýva aj zo špecifikácie uhradených nákladov doručenej na výzvu súdu intervenientom dňa 23. 12. 2021, z ktorej vyplýva, že žalobkyni v priebehu liečebného procesu bola vyplatená náhrada za zakúpenú domácu obuv, ako aj dámsku obuv v tomto období a žalobkyňa účelnosť na prípadné ďalšie papuče okrem tých, ktoré jej už intervenient preplatil, ničím neodôvodnila a nepreukázala. Účelné vynaloženie v spojení s liečením úrazu zo dňa 21. 01. 2002 nemal súd za preukázané vo vzťahu k nákupu pančuchových nohavíc 05. 02. 2003 v sume 17,49 eur (527 Sk), švédskych kvapiek v sume 7,67 eur (231,10 Sk), harmančekového čaju 18. 07. 2003 v sume 0,92 eur (27,80 Sk), 3x zdravot. ponožiek v sume 2.89 eur (87 Sk), dámskej obuvi 26. 03. 2003 v sume 28,51 eur (859 Sk), nafukovacieho kolesa 14. 08. 2003 v sume 2,95 eur (89 Sk), taxislužby 03. 06. 2003 v sume 5,97 eur, pyžama zakúpeného v roku 2003 v sume 14,902 eur (449 Sk), nákup zdravotných podkolienok 2005 v sume 2,12 eur (64 Sk) + 07. 05. 2005 v sume 1,06 eur (32 Sk), použitie taxíka na ošetrenie v nemocnici 21. 04. 2005 v sume 2,66 eur (80 Sk), nákup zdravotných vložiek do topánok 12. 09. 2005 v sume 2,66 Sk (80 Sk), nákup zdravotných podkolienok 04. 07. 2006 v sume 2,12 eur (64 Sk), nákup zdravot. vložiek do topánok 30. 08. 2006 v sume 2,66 eur (80 Sk), použitie taxíka na stanicu a zo stanice na liečenie 31. 07. 2006 a 20. 08. 2006 2x á 4,65 eur (140 Sk), použitie taxíka 03. 03. 2005 v sume 2,99 eur (90 Sk), stacionárny bicykel Tunturi 24. 03. 20056 v sume 686,78 eur (210.690 Sk). Účelnosť týchto konkrétnych nákladov v spojitosti s liečením žalobkyňa nielen nepreukázala, ale ani neodôvodnila. Zo špecifikácie nákladov uhradených intervenientom pred začatím súdneho konania pritom vyplýva, že žalobkyni boli refundované náklady na ponožky, pančuchy, dámsku obuv, pyžamo a žalobkyňa nevyhnutnosť nákupu ďalších týchto vecí ničím nezdôvodnila. Vo vzťahu k 3 ks zdravot. ponožiek ani len neuviedla, kedy malo dôjsť k ich kúpe za účelom posúdenia, či sa nejedná o položku už intervenientom preplatenú. Žalobkyňa k týmto položkám nepredložila žiadne odporúčanie lekára, ktoré by osvedčovalo nevyhnutnosť ich vynaloženia žalobkyňou v priebehu liečebného procesu a účelnosť ich vynaloženia v spojení s liečením sporného úrazu ani žiadnym spôsobom vo vzťahu k tej- ktorej položke nekonkretizovala. K nákladom vynaloženým v roku 2004 na nákup mliečnych výrobkov odôvodneným odporúčaním lekára na zvýšený príjem vápnika súd uvádza, že sa jedná len o odporúčací charakter k úprave stravy žalobkyne, t. j. plní len podpornú funkciu, ktorá nemá zásadný liečebný vplyv, t. j. nejedná sa podľa názoru o nevyhnutný a liečbu zásadne ovplyvňujúci náklad. Naviac súd poukazuje na to, že podľa vyúčtovania žalobkyne sa jedná o dva jednorazové nákupy v priebehu mesiaca január 2004, t. j. dva roky od úrazu, čo aj v spojení s tým, že mliečne výrobky sú bežnou súčasťou jedálneho lístka aj zdravých ľudí, rovnako spochybňuje atribút výdavkov vyžadujúci si v zmysle kompenzáciu žalovaným. Súd neuznal ako účelne vynaložený náklad spojený s liečením nákup stacionárneho bicykla Tunturi dňa 24. 03. 2005 v sume 686,78 eur (20.690 Sk). Žalobkyňa sa v tejto súvislosti odvolala na odporúčania ošetrujúcich lekárov, ktorí v lekárskych správach uvádzali, že žalobkyni odporúčajú bicyklovanie, plávanie. Takéto pri poraneniach pohybového aparátu pomerne bežné medicínske odporúčanie však samo o sebe nezakladá dôvodnosť nákupu žalobkyňou zvoleného stacionárneho bicykla po viac ako troch rokoch od spôsobenia úrazu. Žalobkyňa nepredložila odporúčanie lekára na zakúpenie daného stacionárneho bicykla, netvrdila, že by nemala iné možnosti či už exteriérového alebo interiérového bicyklovania, prípadne, že by si lekármi odporúčaný rozsah bicyklovania vyžadoval zabezpečenie vlastného stacionárneho bicykla, a podstatný vplyv na liečbu, príp. udržiavanie zdravotného stavu žalobkyne, a to za súčasne žalobkyni ordinovaných procedúr na fyziorehabilitačnom oddelení či kúpeľných pobytov. Ošetrujúci lekári, ako aj v konaní ustanovený znalec MUDr. H. pritom konštatovali, že domáce cvičenie je samo o sebe nedostatočné.

134.6. Ako už súd uviedol, neakceptovateľné je uplatnenie škodových nárokov spôsobom, aký zvolila žalobkyňa, ktorá aj napriek upozorneniam súdu vynaloženie nákladov na liečenie v drvivej väčšine položiek odôvodnila všeobecne ich účelnosťou, čoho dôsledkom je jej neúspech v spore. Účelnosť a nevyhnutnosť žalobkyňa neodôvodnila a nepreukázala ani vo vzťahu k cestovným výdavkom vynaloženým jej sestrou 21. 04. 2003 za cestu Žilina- Prievidza- Bojnice a späť bez priloženého spätného cestovného lístka. Náklady rodinných príslušníkov na cestu do zdravotníckeho zariadenia sú pritom v zmysle súdnej praxe refundovateľné ako náklad spojený s liečením len v prípade, ak prispievajú k navráteniu zdravia a zotaveniu poškodeného. Žalobkyňa naviac ani nepreukázala, že by svojej sestre tieto náklady skutočne preplatila.

134.7. Za nepreukázaný považoval súd náklad označený ako batožina na kúpeľnú liečbu do autobusu 02. 04. 2003 v sume 0,66 eur (20 Sk), poplatok u lekára 12. 06. 2003 v sume 0,66 eur (20 Sk),

náklady na cestovné do Senca v časti 1,80 eur, a rovnako aj viaceré poplatky na poštovnom uplatnené bez špecifikácie okamihu ich vynaloženia a zásielky, na doručenie ktorej boli vynaložené. Žalobkyňa si neúspešne uplatnila aj náklady na lieky a pomôcky v sume 583,82 eur, vo vzťahu ku ktorým nedisponovala žiadnymi dokladmi o úhrade odvolávajúc sa na svoj zdravotný stav. Súd na tento argument nemohol prihliadnuť a pokiaľ žalobkyňa vynaloženie týchto nákladov v konkrétnej výške dôveryhodne nepreukázala, súd tento nárok musel zamietnuť.

134.8. Za náklady súvisiace s liečením nemožno považovať žalobkyňou vyúčtované poplatky za na kopírovanie 20. 06. 2003, 18. 06. 2003, 27. 05. 2003, 06. 05. 2003, 10. 07. 2003, telefonický hovor do zdravotnej poisťovne 15. 04. 2003 v sume 1,23 eur (37 Sk), telefonická karta zakúpená najmä na konzultáciu s lekárom, poplatky u notára za overenie 11. 08. 2003, 22. 08. 2003, 13. 11. 2003 poštovné 15. 08. 2003, 24.10. 2003, 30. 03. 2004, 11.10.2004, 28. 05. 2003, 26. alebo 28. 04. 2004, 03. 07. 2004, 23. 12. 2003, 24. 05. 2004, 24. 05. 2004, 24. 05. 2004, ktoré nemajú priamu príčinnú súvislosť s liečbou žalobkyne, t. j. neboli vynaložené za účelom liečby. Okrajovo súd poukazuje na to, že predmetné položky by mohli byť žalobkyňou nárokovateľné ako náklady spojené s vymáhaním nároku (ak by boli dôvodne vynaložené v príčinnej súvislosti s vymáhaním), avšak rovnako za splnenia podmienky preukázania účelnosti každého z týchto výdavkov, čo žalobkyňa v konaní nepreukázala. Osobitne potreba vynaloženia nie je vôbec zrejmá vo zvýšenej položke za overenie listín u notára.

134.9. Súd žalobkyni priznal 90 % z nákladov označených ako reflex a fitball 26. 03. 2003 v sume 31,30 eur, fastum gel a flamexin 26. 03. 2003 v sume 8,40 eur, korektor na nohu 06. 05. 2003 v sume 4,65 eur, nákup byliniek na ranu 09. 05. 2005 v sume 1,09 eur (33 Sk), nákup liečebných a zdravotníckych pomôcok 16. 05. 2005 v sume 7,07 eur, indulona na jazvy 11.04. 2005 v sume 7,93 eur (239 Sk), nákup liečebných a zdravotníckych pomôcok 18. 04.2005 v sume 6,62 eur (199,50 Sk), bactroban na rany 26. 04. 2005 v sume 4,13 eur (124,50 Sk), betadine na rany 21. 04. 2005 v sume 5,92 eur (178,50 Sk), idealflex 26. 04. 2005 v sume 2,85 eur (86 Sk), nákup zdravotných pomôcok 09. 08. 2005 v sume 4,48 eur (135 Sk), nákup liekov 28. 12. 2005 v sume 5,41 eur (163 Sk), indulona na jazvy 30. 07. 2006 v sume 6,12 eur (184,50 Sk), indulona na jazvy december 2005 v sume 6,05 eur (182,50 Sk), kompresné stehenné pančuchy v sume 39,23 eur, hyalganové injekcie 23. 04. 2015 v sume 16,91 eur, elastické ovínadlá apríl 2015 v sume 13,28 eur, cestovné náklady do Senca k odbornému lekárovi v sume 3,60 eur, dôvodnosť ktorých intervenient v priebehu konania uznal, a účelné vynaloženie väčšiny z nich v príčinnej súvislosti s liečením úrazu potvrdil ošetrujúci lekár svojim podpisom a pečiatkou na prílohe č. 5 datovanej dňa 12. 11. 2004 (č. l. 159) priloženej k listu žalobkyne zo dňa 18. 11. 2004 adresovanom a preukázateľne doručenom intervenientovi. Nakoľko z uvedeného listinného dôkazu vyplývalo potvrdenie lekára aj vo vzťahu k protidekubitovej podložke pod koleno zakúpenej dňa 10. 06. 2003 v sume 16,20 eur (487,90 Sk), súd oproti intervenientom uznaným nákladom priznal naviac aj náhradu za túto podložku v rozsahu 90 % zo sumy 16,20 eur, čo spolu predstavuje sumu 172,17 eur.

135. Náklady na ďalšie liečenie po skončení pracovnej neschopnosti v sume 1.100,61 eur

135.1. Žalobkyňa si tieto výdavky uplatnila v súvislosti s dvoma kúpeľnými pobytmi absolvovanými v roku 2013 a 2016, a ktoré podľa nej musela absolvovať za účelom zmiernenia nepriaznivých následkov spôsobených ťažkým úrazom po dopravnej nehode a tiež pre výkon nevyhnutných životných úkonov a ďalších osobných, pracovných a spoločenských potrieb. Jednalo sa o kúpeľnú liečbu v Bojniciach v období od 11. 11. 2013 do 02. 12. 2013, za ktorú žalobkyňa doplácala sumu 504 eur a kúpeľnú liečbu v Trenčianskych Tepliciach v termíne od 03. 11. - 24. 11. 2016, za ktorú doplácala sumu 596,61 eur. Intervenient voči týmto nárokom namietal, že žalobkyňa nepreukázala, že liečenie bolo absolvované v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré žalobkyňa utrpela dňa21. 01. 2002, nedôvodnosť refundácie príplatku za nadštandard a tiež skutočnosť, že intervenient pri kúpeľnom pobyte typu B hradí náklady na kúpeľný pobyt iba v zmysle v zmysle , t. j. vo vzťahu ku kúpeľnému pobytu v roku 2013 by to bola suma 183,33 eur, od ktorej je potrebné odpočítať spoluzavinenie žalobkyne v rozsahu 10 %, a to za predpokladu predloženia dokladu o zaplatení kúpeľného pobytu a lekárskej správy odporúčacej kúpeľnú liečbu. Rovnaký cenový strop navrhoval vo vzťahu ku kúpeľnému pobytu absolvovanému v roku 2016.

135.2. V súvislosti s týmto nárokom súd musí zohľadniť, že sa jedná o nárok žalobkyne ako poškodenej, ktorá nie je v zmluvnom vzťahu s intervenientom, a ktorý je priamo uplatnený voči žalovanému, vo vzťahu ku ktorému nie je limitovaný vecným rozsahom poistného krytia. Dôvodnosti tohto nároku preto

nepodliehajú obmedzenia stanovené intervenientom a tieto sa môžu týkať výlučne a len následného vzťahu medzi ním a žalovaným. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku žalobkyňa bola povinná preukázať skutočnú úhradu kúpeľných pobytov (zmenšenie jej majetkového statusu o tieto náklady) a ich účelnosť v spojitosti s následnou udržiavacou liečbou trvalých následkov po úraze zo dňa 21. 01. 2002. Z dôkazov založených v súdnom spise vyplynulo, že žalobkyňa kúpeľné pobyty absolvovala aj v minulosti, a to v súvislosti s liečbou následkov sporného úrazu, a pozitívny efekt kúpeľného pobytu a vhodnosť kúpeľnej liečby aj do budúcna bola opakovane konštatovaná vo viacerých lekárskych správach ošetrujúcich lekárov (č. l. 110, 175, č. l. 2193 zo dňa 06. 07. 2022), ako aj v konaní ustanoveným znalcom MUDr. H.. V lekárskych správach vypracovaných lekárom kúpeľného zariadenia nie je uvedená žiadna iná diagnóza, ktorá by mohla vylučovať, resp. spochybňovať spojitosť kúpeľného pobytu s liečbou následkov prejednávaného úrazu, v dôsledku čoho aj túto námietku intervenienta vyhodnotil súd ako neopodstatnenú. Súhlasiť však možno s namietanou nedôvodnosťou príplatku za nadštandard (jednolôžkovú izbu) za kúpeľnú liečbu v roku 2013 v sume 147 eur, ktorý nezodpovedá atribútu nevyhnutnosti a účelnosti a nemá žiaden priamy vplyv na priebeh a výsledok liečby, ale predstavuje len vyšší komfort pre žalobkyňu. Súd neakceptoval jej argumentáciu v tomto smere, že si chcela užiť pobyt v kúpeľoch naplno a ak tomu tak bolo, tak rozdiel oproti poplatku za štandardné ubytovanie, je povinná znášať žalobkyňa. Súd preto žalobkyni za výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s absolvovaním kúpeľnej liečby v roku 2013 v Bojniciach a v Trenčianskych Tepliciach v roku 2016 (po predložení dokladu o jeho úhrade) priznal v rozsahu 90 % zo sumy 357 eur (- 147) a 90 % zo sumy 596,61 eur, t. j. spolu sumu 858,25 eur. Spochybnenie úhrady kúpeľného pobytu za rok 2013 v záverečnej fáze konania súd nepovažoval za dôveryhodné, keď žalobkyňa predložila dôkazy o absolvovaní tohto kúpeľného pobytu, ako aj o vyfakturovaní ceny liečebným zariadením v ňou uplatnenej výške. Predpokladom nástupu na liečenie podľa predložených dokladov bola pritom jeho riadna úhrada. Táto bola vykonaná aj vo vzťahu ku kúpeľnému pobytu absolvovanému žalobkyňou v roku 2016, čo preukázala výpisom z účtu.

135.3. K z opatrnosti vznesenej námietke premlčania intervenientom vo vzťahu k nákladom za kúpeľnú liečbu v roku 2016, súd túto nevyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si tieto náklady uplatnila podaním doručeným súdu dňa 11. 11. 2016, t. j. počas plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa .

136. Cestovné výdavky

136.1. Žalobkyňa si v žalobe v rámci nákladov spojených s liečením uplatnila nárok na náhradu cestovných nákladov vyplatených v roku 2003 p. E. v sume 242,99 eur (7.320,40 SK), vyplatených v roku 2003 p. E.Z. bv sume 259,60 eur (7.820,80 Sk) a p. W. v sume 179147,19 eur. Podaním doručeným súdu dňa 06. 10. 2006 (č. l. 312) rozšírila tento nárok o náklady vyplatené dňa 26. 01. 2005 p. F.Č. v sume 277,34 eur (8.355,10 Sk). Na preukázanie cestovných výdavkov súdu predložila len dohody uzatvorené medzi ňou a p. E. (dňa 23. 01. 2002), p. E. (dňa 04. 06. 2002), p. W. (dňa 26. 11. 2002) a p. F. (05. 09. 2002) v spojení s ňou vyhotoveným vyúčtovaním a potvrdením menovaných osôb o prevzatí cestovných náhrad podľa vyúčtovania. Žalovaný a intervenient namietali nepreukázanosť vynaloženia týchto výdavkov žalobkyne, ako aj osôb, ktoré jej mali zabezpečovať odvoz a s tým spojené nepredloženie technických preukazov od motorových vozidiel, naviac neúčelnosť a nespojitosť niektorých ciest s liečením žalobkyne (01. 07. 2002 Bratislava- Žilina na MF SR, nákupy 17. 10. 2002 a odvoz auta, cesty uskutočnené p. W. k zubárovi) a tiež právnu neopodstatnenosť účtovania amortizácie podľa . Žalovaný namietol aj premlčanie cestovných nákladov vyplatených p. F.. Žalobkyňa aj napriek opakovaným výzvam intervenienta o potrebe predložiť technické preukazy od motorových vozidiel, ktorými mali byť cesty vykonané (výzvy zo dňa 08. 12. 2004, 22. 04. 2005), predložila až v 07/2022 technický preukaz od motorového vozidla O. E., na základe čoho intervenient dodatočne uznal nárok na náhradu cestovných výdavkov v sume 50,29 eur za cesty vykonané 04. 06. 2002 Žilina- Kramáre a späť v rozsahu 480 km v sume 674,40 Sk, dňa 04. 07. 2002 Žilina- Antolská a späť v rozsahu 480 km, dňa 03. 10. 2002, 07. 10. 2003, 10. 10. 2002, 14. 10. 2002 Topoľčianska- Kramáre a späť v rozsahu 4x á 24 km v sume 4x á 34,68 Sk, 17. 10. 2002 Topoľčianska- Kramáre a späť v rozsahu 24 km v sume 34,68 Sk.

136.2. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku premlčania z opatrnosti vznesenú žalovaným vo vzťahu k cestovným nákladom vyplateným p. K. F., keď ako vyplýva z dôkazu označeného ako vyúčtovanie z 26. 01. 2005, žalobkyňa K. F. cestovné náklady vyplatila v sume 277,34 eur dňa 26. 01. 2005 a nárok

na náhradu týchto nákladov si uplatnila podaním doručeným súdu dňa 06. 10. 2006. Posúdiac námietku premlčania podľa v spojení s preto je potrebné konštatovať, že nárok na náhradu týchto nákladov bol uplatnený v dvojročnej subjektívnej lehote plynúcej od 26. 01. 2005, kedy sa majetok žalobkyne znížil o žalovanú čiastku, a kedy žalobkyňa preukázateľne mala vedomosť aj o zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu.

136.3. Súd sa však stotožnil s námietkou relevantného nepreukázania cestovných nákladov. Z obsiahlej spisovej dokumentácie je nepochybné, že žalobkyňa absolvovala množstvo hospitalizácií, rehabilitácií, návštev lekárov a pod. v súvislosti s liečením ťažkého úrazu, ktorý utrpela dňa 21. 02. 2002, a že druh zranenia (ťažké poškodenie dolnej končatiny a imobilizácia) si vyžiadal individuálnu prepravu motorovým vozidlom. Uvedené nakoniec ani nebolo v konaní sporné. Žalobkyňu však zaťažovalo dôkazné bremeno nielen v súvislosti s potrebou preukázania účelnosti týchto výdavkov a ich príčinnej súvislosti s posudzovaným poškodením zdravia, ale aj ich skutočného vynaloženia v žalovanej výške. Žalobkyňa si túto povinnosť v kontradiktórnom sporovom konaní nesplnila. Na potrebu predloženia technických preukazov od motorových vozidiel bola pritom intervenientom vyzývaná už pred začatím súdneho konania. V ňou vyhotovenom vyúčtovaní ani len nešpecifikovala motorové vozidlá, ktorými mali byť vykonané jednotlivé cesty a okrem technického preukazu od motorového vozidla B.. E. predloženého v 07/2022, žalobkyňa technické preukazy od ostatných (čo do značky a typu nešpecifikovaných) motorových vozidiel, ktorými mali byť cesty vykonané nepredložila. Uvedené má slúžiť nielen k preukázaniu vlastníctva, príp. držby motorových vozidiel, ktorými boli cesty vykonané (pozn. súdu nakoľko súčasťou výdavkov nebola len cena pohonných hmôt, ale aj paušálna náhrada nákladov) a teda, že skutočne došlo k odvozu žalobkyne týmto spôsobom, ale aj k verifikácii samotnej výšky cestovných nákladov závislej od spotreby konkrétneho motorového vozidla. Za relevantné nemožno považovať ničím nepodložené jednostranné vyúčtovanie uskutočnené samotnou žalobkyňou podľa jej vlastných výpočtov, bez doloženia technických preukazov od motorových vozidiel a dokladov skutočne preukazujúcich vznik cestovných výdavkov v žalovanej výške (doklady za nákup pohonných hmôt a iné). Skutočnosť, že žalobkyňa označeným osobám vyplatila sumu podľa jej výpočtov nepreukazuje to, že takéto náklady skutočne v uvedenej výške týmto osobám vznikli a teda boli osobám zabezpečujúcim prevoz účelne vynaložené. Na uvedenom závere o neunesení dôkazného bremena nič nemení ani argumentácia žalobkyne, že ako laik nemala vedomosť o potrebe dokladovania všetkých nákladov, ktoré jej v súvislosti s liečením vzniknú, čo súd vyhodnotil ako účelové a irelevantné, nezbavujúce žalobkyňu dôkazného bremena. V neposlednom rade ako nedôveryhodné a antidatované sa javí podpísanie dohody o refundácii cestovných nákladov medzi žalobkyňou a p. E. dňa 23. 01. 2002, t. j. dva dni po ťažkom úraze a vážnej operácii, keď samotná žalobkyňa sa v konaní v súvislosti s dôkaznou núdzou odvolávala na to, že v počiatočnej fáze liečby mobilizovala sily na záchranu života a nemyslela na zachovanie dôkazov pre budúce uplatnenie nároku, avšak pre vyhodnotenie dôvodnosti tohto nároku z pohľadu skutočne a účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v zmysle sa nevyžaduje osobitné uzatvorenie dohody a ani jej písomná forma. Odhliadnuc od záverov o dôveryhodnom nepreukázaní týchto výdavkov súd je toho názoru, že žalobkyňa si voči žalovanému vychádzajúc len z popisu jednotlivých ciest (za absencie riadneho odôvodnenia týchto nárokov) nedôvodne uplatňuje aj cestovné výdavky za cesty uskutočnené p. W. na ošetrenie k zubárovi, vo vzťahu ku ktorým absentuje priama príčinná súvislosť s poškodením zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 2002, a ktoré nepochybne neboli vynaložené v súvislosti s jeho liečením. Osobitne súd poukazuje na cestu, ktorá mala byť vykonaná dňa 28. 01. 2003, kedy žalobkyňa podľa lekárskej správy založenej na č. l. 107 bola hospitalizovaná na Klinike fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Rovnako nákladom spojeným a vynaloženým s liečebným procesom žalobkyne nezodpovedajú ani cestovné výdavky vynaložené na cestu zo Žiliny do Bratislavy na Ministerstvo financií SR dňa 01. 07. 2002 za účelom zloženia sľubu štátneho zamestnanca, a ktoré nemajú príčinnú súvislosť s liečebným procesom a zlepšením zdravotného stavu žalobkyne, a preto za ne nenesie zodpovednosť žalovaný. Naviac pochybná je aj účelnosť týchto výdavkov, keď žalobkyňa absolvovala v danom období viaceré cesty do Bratislavy (napr. aj dňa 04. 07. 2002) v súvislosti s návštevou zdravotníckych zariadení a nie je preto zrejmé, prečo nebolo možné z jej strany sľub zložiť počas niektorého z dní, kedy sa v Bratislave nachádzala v súvislosti s týmito návštevami.

136.4. Pokiaľ žalobkyňa vzhľadom na dôkaznú núdzu navrhovala súdu priznanie polovičnej výšky uplatnených cestovných výdavkov, príp. cestovných výdavkov ako pri ceste verejným hromadným dopravným prostriedkom súd uvádza, že týmto spôsobom nie je možné suplovať dôkaznú núdzu a len na základe notoriety, že cestovné výdavky za použitie verejného hromadného dopravného prostriedku

by (pravdepodobne) boli nižšie nemožno priznať žalobkyni polovičnú výšku uplatneného nároku a v prípade výšky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom za rozhodné obdobie, túto žalobkyňa rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala a neoznačila a nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy. V kontradiktórnom sporovom konaní a v záujme zachovania rovnosti strán sporu súd nemôže nahrádzať dôkaznú povinnosť strán sporu (a to nielen v zmysle predloženia rozhodných dôkazov, ale aj označenia návrhov na vykonanie dokazovania za účelom ich zabezpečenia).

136.5. Súd však vzhľadom k skutočnosti, že intervenient na strane žalovaného, na ktorého sa vzťahuje zákonná povinnosť na náhradu spôsobenej škody z povinného zmluvného poistenia, po predložení technického preukazu od motorového vozidla p. Ondreja E. uznal náklady za cesty vykonané p. E. v celkovej výške 50,29 eur, a to dňa 04. 06. 2002 (Žilina- Kramáre a späť 480km x 28,1x 0,05= 674,40 Sk), dňa 04. 07. 2002 (Žilina- Nemocnica Antolská 480 km x27,8x0,05= 667,20 Sk- pozn. súdu žalobkyňa vo svojom výpočte nesprávne uviedla sumu 680,50 Sk), dňa 03. 10. 2002, 07. 10. 2002, 10. 10. 2002, 14. 10. 2002, 17. 10. 2002: Topoľčianska - Kramáre 24 km x 5x 28,90 x 5=173,40 Sk), žalobkyni priznal náhradu týchto cestovných výdavkov po odpočítaní spoluzavinenia vo výške 10 %, t. j. v sume 45,26 eur. Vo zvyšnej časti intervenientom neuznaných cestovných výdavkov, ktoré mali byť vyplatené Ing. E., a to za cestu vykonanú dňa 17. 10. 2002 Bratislava- Žilina s pozn. žalobkyne odvoz auta a za nákupy, považuje súd žalobu za nedôvodnú nakoľko žalobkyňa nielenže ničím nepreukázala účelnosť takto vynaloženého výdavku v spojitosti s liečením poškodenia zdravia, ale jeho účelnosť ani bližšie neodôvodnila.

136.6. Sporným bolo aj aj uplatnenie základnej náhrady za každý km jazdy podľa , keď žalovaný zhodne s intervenientom namietali odhliadnuc od okamihu účinnosti predmetného zákona aj jeho použitie, ktoré sa vzťahuje výlučne na pracovné cesty zamestnancov, z čoho vyvodili jeho neaplikovateľnosť na náhradu cestovných výdavkov spojených s liečením. Súd za použitia analógie legis dospel k záveru, že kompenzácia cestovných výdavkov nie je obmedzená výlučne a len na náhradu pohonných hmôt. Z vymedzenia pôsobnosti ( a 2) vyplýva jeho aplikácia na poskytovanie cestovných náhrad zamestnancom pri pracovných cestách a iným osobám v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (napr. vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb). Občianskoprávna úprava zodpovednostných vzťahov za spôsobenú škodu ( a nasl. ) vychádza z náhrady skutočnej škody (pod ktorú sa radí nielen škoda na veciach, ale aj škoda na iných majetkových právach a ujma na zdraví) a ušlého zisku. Pod pojmom škoda ustálená judikatúra rozumie majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného objektívne vyjadriteľnú všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. V iných rozhodnutiach sa vyskytuje definícia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a spočívajúcej v zničení, strate, zmenšení či nezhodnotení majetku poškodeného predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu (stanovisko NS ČSR sp. zn. ). Za škodu sa tak považuje nielen prípad zmenšenia majetku poškodeného, ale aj prípady vynaloženia nákladov smerujúcich k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň zmierneniu jej následkov. v žiadnom svojom ustanovení expressis verbis nepriznáva nárok na odškodnenie paušalizovanej škody (s výnimkou inštitútu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania), a rovnako neodkazuje na možnosť aplikácie v súvislosti s výdavkami, ktoré vzniknú poškodenému, príp. tretej osobe v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla za účelom dopravy do zdravotníckych zariadení počas prebiehajúceho liečebného procesu. Možnosť priznania paušalizovanej škody zodpovedajúcej náhrade nákladov za použitie vlastného motorového vozidla bola prvýkrát súdnou praxou vyslovená v rozhodnutí NS ČR sp. zn. (R 12/1990). K uvedenému záveru sa následne priklonil napr. aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 13. 12. 2011, č. k. -351 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. 06. 2012, sp. zn. , Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 30. 09. 2020, sp. zn. . Konajúci súd zhodne s právnymi názormi vyslovenými v označených rozhodnutiach je toho názoru, že priama aplikácia ustanovení pre absenciu zákonného odkazu síce neprichádza do úvahy, avšak orgán aplikácie práva (in concreto súd) však nemôže subjektom práva, ktorý sa naň obrátili so žiadosťou o poskytnutie právnej ochrany odoprieť prístup k spravodlivosti s odôvodnením, že konkrétny prípad nezodpovedá jazykovému vyjadreniu právnej normy. S prihliadnutím na teleologický výklad preferujúci zmysel (účel) právnej normy, ktorým je pri škode na zdraví refundácia všetkých nákladov účelne vynaložených na prinavrátenie alebo aspoň stabilizovanie zdravia poškodeného protiprávnym konaním škodcu, a načrtnutú zásadu denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti), súd pristúpil k vyplneniu zákonnej medzery formou analógie legis a ust. aplikoval analogicky pri stanovení výšky preukázaných nákladov spojených s liečením v rozsahu ciest uznaných intervenientom do

zdravotníckych zariadení v dôsledku použitia osobného motorového vozidla p. Ing. E., vlastnícky vzťah ku ktorému mal súd za preukázaný z predloženého technického preukazu, a ktoré mu mala žalobkyňa podľa predloženého a ním podpísaného vyúčtovania uhradiť dňa 29. 03. 2003. Súd tiež dodáva, že je všeobecne známe, že v súvislosti s použitím motorového vozidla okrem nákladov na pohonné hmoty vznikajú aj prevádzkové náklady a hodnota motorového vozidla vplyvom veku a množstva odjazdených kilometrov postupne klesá (tzv. amortizácia). Súd tak mal preukázané, že okrem nákladov na pohonné hmoty je nepochybný aj pridružený nárok na ďalšie náklady, ktorých vznik v priznanom rozsahu je v priamej príčinnej súvislosti s liečbou žalobkyne. Opačný záver pri zohľadnení účelu náhrady škody a obtiažnosti preukazovania amortizácie motorového vozidla (pozn. súdu narozdiel od preukázania ceny pohonných hmôt a uskutočnenia ciest konkrétnym motorovým vozidlom) by podľa názoru súdu bol príliš reštriktívne a v konečnom dôsledku by to viedol k odmietnutiu spravodlivosti a ziluzórneniu ústavne zakotveného práva na náhradu škody ( SR v spojení s ). Vychádzajúc tak z neprimeraných ťažkostí spojených s preukázaním presnej výšky nákladov spojených s prevádzkou a znehodnotením motorového vozidla p. Sočuvku ( ) a s poukazom na už uvedenú prípustnosť priznania paušalizovanej náhrady škody, súd analogicky a v zhode so žalobkyňou použil výpočet podľa ust. , v spojení s opatrenia č. , ktorý bol zákonodarcom stanovený v situáciách použitia súkromného motorového vozidla zamestnanca pre pracovné účely, a ktorého zmyslom je pokrytie týchto „iných“ nákladov spojených s použitím a prevádzkou motorového vozidla. Cieľom predmetného ustanovenia je rovnako odškodnenie nákladov, o ktoré sa v súvislosti s najazdenými kilometrami pre iné ako súkromné účely, zmenší majetok vlastníka motorového vozidla a tiež jeho rýchlejšej amortizácie, a nie zabezpečenie odmeny za použitie vlastného vozidla. Súd tak nezhliadol žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by si mal osvojiť iný, ako už zákonodarcom na rovnakých princípoch založený výpočet nákladov za použitie motorového vozidla a žalobkyni výlučne za cesty, ktorých uskutočnenie a účelnosť neboli protistranou sporované priznal paušálnu náhradu nákladov spolu v sume 168,49 eur (spolu 1080 priznaných km za cesty 04. 06. 2002, 04. 07. 2002, 03. 10. 2002, 07. 10. 2002, 10. 10. 2002, 14. 10. 2002, 17. 10. 2002 x výška základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo platná v rozhodnom čase 4,70 Sk), zníženú o spoluzavinenie v rozsahu 10 %, t. j. v sume 151,64 eur.

136.7. Titulom cestovných výdavkov spojených a preukázateľne vynaložených v súvislosti s liečením úrazu žalobkyne zo dňa 21. 01. 2002 tak súd žalobkyni po zohľadnení spoluzavinenia priznal sumu 196,90 eur.

137. Náklady vyplatené za osobnú starostlivosť, nosenie obedov, pomoc a práce v domácnosti, za nákupy liekov

137.1. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila aj náhradu nákladov za osobnú starostlivosť poskytnutú p. T. v sume 207,46 eur (6250 Sk), za nosenie obedov p. F. v sume 283,81 eur (8550 Sk), za pomoc v domácnosti p. I. v sume 325,30 eur (9800 Sk) + 2x á 282,15 eur (8500 Sk), za pomoc a za nákupy liekov p. V. (323,64 eur (9.750 Sk), ktorých relevanciu preukazovala opäť dohodami uzatvorenými s menovanými osobami v spojení s vlastným vyčíslením týchto nákladov. Nárok naviac odôvodnila tým, že v dôsledku ťažkého úrazu bola odkázaná na pomoc iných ľudí. Žalovaný ani intervenient predmetné nároky neuznal ani čo do základu ani čo do výšky dôvodiac tým, že žalobkyňa ani v tomto prípade nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vynaloženými nákladmi a zranením z 21. 01. 2002 o to viac, že práceneschopnosť mala ukončenú dňa 20. 07. 2003 a z predložených dôkazov nevyplýva, že by si jej zdravotný stav vyžadoval starostlivosť a opateru tretej osoby naviac v uplatňovanom období (do 08/2005). Žalobkyni tiež vytkli, že nepreukázala ani ako došlo k vyčísleniu nákladov a predložené doklady považovali na účely splnenia dôkaznej povinnosti za neakceptovateľné. Intervenient tiež poukázal na rozdielny obsah 2 originálov dohody uzatvorenej s p. V. dňa 10. 07. 2002, ktorý svedčí o účelovosti ich vyhotovenia. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania vo vzťahu k nákladom, ktoré mali byť vyplatené p. T.. Námietku premlčania tohto nároku súd nevyhodnotil ako dôvodne vznesenú, nakoľko p. T. mala podľa predloženého vyúčtovania (č. l. 327) sumu 207,46 eur prevziať dňa 12. 01. 2005 a nárok na jej refundáciu si žalobkyňa v súdnom konaní uplatnila podaním doručeným súdu dňa 06. 10. 2006, t. j. preukázateľne v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa plynúcej od okamihu vykonanej úhrady pri súčasnej vedomosti o zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu.

137.2. Súd sa však plne stotožnil s obranou žalovaného a intervenienta, že žalobkyňa súdu nepredložila relevantné dôkazy, z ktorých by bolo bez väčších pochybností preukázané, že účtované úkony boli

skutočne vykonané v uvedenom rozsahu, tiež primeranosť nákladov v porovnaní s obdobných nákladmi vynakladanými v danom čase a mieste na uvedené služby, t. j. žalobkyňou ostala nepreukázaná relevancia ňou vypracovaného vyúčtovania a výšky dohodnutej odmeny za uskutočňovanie jednotlivých služieb. Súd vyúčtovania žalobkyne bez ďalšieho nemohol akceptovať ako dôveryhodný dôkaz preukazujúci účelnosť, primeranosť a spojitosť týchto nákladov s liečením následkov úrazu. Súdna prax extenzívnym výkladom dospela k záveru, že pod náklady spojené s liečením je možné subsumovať aj výdavky na zabezpečenie opatery, pomoci v domácnosti či ošetrovania v priebehu uskutočňovania liečebného procesu. Hlavným kritériom na posúdenie takýchto nákladov okrem dôveryhodného preukázania ich skutočného vynaloženia je aj ich účelnosť a s ňou spojená proporcionalita. Podľa lekárskych správ a záverov znalca v konaní ustanoveného znalca MUDr. H., žalobkyňa bola odkázaná na pomoc a opateru v prvotných fázach liečby. V prepúšťacej správe z prvej hospitalizácie sa uvádza, že bola sebestačná a pomoc potrebovala len pri hygiene, avšak z lekárskych správ je zrejmé, že žalobkyňa bola limitovaná v pohybe, našľapovaní na postihnutú končatinu a na presuny používala barly a poškodenia zdravia ju obmedzovali v bežných úkonoch, ako aj pri starostlivosti o domácnosť. A priori preto nemožno vylúčiť dôvodnosť nákladov na opateru a starostlivosť o žalobkyňu, ktorá v mieste trvalého bydliska nemala blízku rodinu, ktorá by jej mohla zabezpečovať opateru. Žalobkyňa si však vyúčtovala náklady za pomoc v domácnosti za roky 2002 až 2005, a to aj napriek tomu, že dňa 20. 07. 2003 bola ukončená jej práceneschopnosť a žalobkyňa sa opätovne zaradila do pracovného života. Okamih účtovania nákladov práve do roku 2005 žalobkyňa neodôvodnila. Z predložených vyúčtovaní tak súd nepovažoval za preukázaný skutočný rozsah poskytovanej starostlivosti tretími osobami, jej účelnosť v tom- ktorom období a rovnako ani to, že sa jednalo o výdavky účtované v adekvátnej výške, t. j. bežnej alebo porovnateľnej s obdobnými výdavkami na pomoc v domácnosti v danom mieste a čase. Vierohodnosť predložených dôkazov pritom spochybnili aj dve vyhotovenia dohody s p. Chrappovou 01. 07. 2002 s rozdielnym obsahom. Akceptovateľná v súvislosti s dohodu uzatvorenou medzi žalobkyňou a p. Chrappovou nie je ani refundácia nákladov za nákup (bližšie nešpecifikovaných liekov v sume 6.023,40 Sk). Aj napriek obrane žalovaného a intervenienta žalobkyňa neoznačila a nepredložila žiadne iné dôkazy na podporu týchto nárokov, naopak odvolala sa na to, že vypočutie menovaných osôb neprichádza do úvahy, nakoľko sa s nimi už niekoľko rokov nestretáva, čo nemožno akceptovať. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa s menovanými osobami dohodla na výške odmeny ešte sama o sebe nepreukazuje transparentnosť dohodnutej odmeny. Z uvedených dôvodov súd zamietol nároky uplatnené žalobkyňou v súvislosti s poskytovaním starostlivosti p. V., I., F., T..

138. Úroky za pôžičku na splácanie hypotekárneho úveru 298,98 eur

138.1. Žalobkyňa si ďalej titulom nákladov spojených s liečením uplatnila aj úroky, ktoré mala vyplatiť p. Ing E. v súvislosti s pôžičkou, ktorú jej poskytol 3.219,81 eur, a to pre nedostatok disponibilných finančných prostriedkov, ktorý by jej umožňoval aj naďalej pravidelne splácať splátky hypotekárneho úveru čerpaného vo VÚB, a.s. a podporeného štátnym finančným príspevkom. Žalobkyňa dôvodnosť tohto nároku odvíjala od možnosti straty nároku na výhodný štátny príspevok. Intervenient sa bránil tým, že uvedený nárok neumožňuje odškodniť ani , a že sa nejedná o priamu škodu spôsobenú úrazom. Žalovaný sa bránil aj tým, že žalobkyňa nevyužila vo Všeobecných obchodných podmienkach upravenú možnosť požiadať banku o zmenu splácania úveru.

138.2. Súd tento nárok právne nekvalifikoval ako náklad spojený s liečením, nakoľko z jeho skutkového vymedzenia je zrejmé, že vyplatené úroky nemajú žiadnu spojitosť s liečebným procesom žalobkyne. Predmetný nárok vyhodnotil ako skutočnú (majetkovú) škodu, o ktorú sa podľa tvrdení žalobkyne znížil jej majetok v dôsledku pôžičky uzatvorenej s p. O. E., ako to vyplýva zo znenia dohody zo dňa 04. 03. 2002 (č. l. 44). Predpokladom pre založenie zodpovednosti žalovaného za túto škodu je priama príčinná súvislosť s poškodením zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 2002, ktorú žalobkyňa nepreukázala. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že by sa vzniknutú a ňou nezavinenú situáciu pokúsila riešiť dohodou o odklade, príp. znížení úverových splátok s bankou. Irelevantný v tejto súvislosti možno označiť pocit zodpovednosti vo vzťahu k ručiteľovi, ktorý zodpovedá za nemožnosť splácať dlh, za ktorý sa zaručil, a ktorý by mu v prípade obnovenia príjmu žalobkyňa vrátila vo výške zaplatených splátok. Nejedná sa tak o škodu v priamej (nie odvodenej a sekundárnej) príčinnej súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne, ktoré jej dočasne obmedzilo pravidelný zdroj príjmov, ale o žalobkyňou dobrovoľne na seba prevzatý záväzok plynúci z nedostatočnej finančnej rezervy (úspor) žalobkyne pre prípad neočakávaných udalostí. Aj tento parciálny nárok súd ako nedôvodný zamietol.

139. Príslušenstvo žalovanej pohľadávky

139.1. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

139.2. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

139.3. Podľa ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnuté, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

139.4. Podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „nar. vl. č. ) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

139.5. Podľa nar. vl. č. v znení účinnom do 31. 01. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

139.6. Podľa nar. vl. č. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

139.7. Žalobkyňa, ako vyplýva z poslednej špecifikácie žalobného petitu, na základe ktorej súd pripustil rozšírenie žalobného nároku a z jej záverečného vyjadrenia, si voči žalovanému aj napriek obrane uplatnila úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.859,57 eur (všetky uplatnené nároky s výnimkou nárokov na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako nemajetkovej ujmy), a to od 14. 01. 2005 (podania žaloby) do zaplatenia.

139.8. Žalovaný a intervenient celkom logicky namietajú nesprávnosť takto uplatneného príslušenstva pohľadávky, keď žalobkyňa si uplatnila viaceré náklady spojené s liečením, ktoré jej vznikli v priebehu konania (napr. hyalganové injekcie 23. 04. 2015, elastické ovínadlá apríl 2015, náklady na kúpeľné pobyty 2013 a 2016). Do omeškania so všetkými žalobou uplatnenými nárokmi sa preto nemohol žalovaný dostať skôr, ako došlo k vzniku týchto nárokov. Súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania nasledovne:

8 % ročne zo sumy 286,71 eur od 14. 01. 2005 do zaplatenia:

cestovné náklady po krátení o 10 % v sume 196,90 eur + 90 % zo súčtu nasledovných súm: reflex a fitball v sume 31,30 eur, fastum gel a flamexin v sume 8,40 eur, protidekubitová podložka v sume 16,20 eur, korektor na nohu v sume 4,65 eur, kompresívne stehenné pančuchy 39,23 eur, t. j. úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej súčet súdom priznaných nákladov uplatnených v žalobe doručenej súdu dňa 14. 01. 2005, a to od okamihu doručenia žaloby súdu, t. j. 14. 01. 2005 do zaplatenia, keďže žalobkyňa si tieto náklady preukázateľne a neúspešne uplatnila voči žalovanému aj intervenientovi ešte pred začatím súdneho konania ( ), a teda žalovaný bol už v čase začatia konania vo vzťahu k týmto nákladom v omeškaní

8 % ročne zo sumy 51,94 eur od 28. 10. 2006 do zaplatenia:

90 % zo súčtu súdom priznaných nákladov uplatnených podaním zo dňa 13. 09. 2006 : bylinky 09. 05. 2005 v sume 1,09 eur, zdravot. a liečebné pomôcky 16. 05. 2005 v sume 7,07 eur, indulona 11. 04. 2005 7,93 eur, liečeb. a zdravot. pomôcky 18. 04. 2005 v sume 6,62 eur, bactrobam 26. 04. 2005 v sume 4,13 eur, betadine 21. 04. 2005 v sume 5,93 eur, zdravotné pomôcky 09. 08. 2005 v sume 4,48 eur, lieky 28. 12. 2005 v sume 5,41 eur, indulona 30. 07. 2006 v sume 6,12 eur, indulona december 2005 v sume 6,06 eur. Počiatok omeškania pri sume 51,94 eur súd v súlade s určil dňom nasledujúcim po doručení podania, ktorým bola žaloba rozšírená o tieto nároky žalovanému, nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaného na úhradu týchto nárokov vyzvala skôr. Podanie žalobkyne z 13. 09.

2006 bolo podľa doručenky založenej na č. l. 366 doručené žalovanému 27. 10. 2006, t. j. nasledujúcim dňom sa žalovaný neuspokojením pohľadávky dostal do omeškania.

5 % ročne zo sumy 888,66 eur od 05. 03. 2022 do zaplatenia

zo sumy priznaných nárokov uplatnených podaním z 02. 05. 2015 90 % zo súčtu: (hyalganové injekcie 23. 04. 20151 v sume 16,91 eur, elastické ovínadlá apríl 2015 v sume 13,28 eur a cestovné do Senca apríl 2015 v sume 5,40 eur) + nárokov priznaných za kúpeľnú liečbu v sume 858,25 eur, to všetko od dňa nasledujúceho po doručení poslednej špecifikácie žalovaných nárokov zo dňa 02. 03. 2022, z ktorej uplatnenie predmetných nárokov vyplynulo, žalovanému.

140. Vzhľadom na vyššie uvedené podrobné zdôvodnenie súd žalobkyni vyhovel v časti zvýšenia odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, v presne vymedzenej časti nákladov na liečenie a tomu zodpovedajúceho príslušenstva, a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Záverom súd dodáva, že do princípu právnej istoty, na ktorý sa žalobkyňa v záujme priznania jej plného úspechu odvoláva, nepatrí právo rozhodnúť podľa očakávaní jednej zo sporových strán a podľa jej požiadaviek.

141. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

142. Podľa ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

143. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

144. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

145. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sú musel zohľadniť skutočnosť, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody na zdraví (v danom prípade právo na náhradu bolestného, náhradu za SSU, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, náhradu nákladov spojených s liečením) sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky, čo vedie k potrebe samostatného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu ku každému z nich. Úspech žalobkyne v spore len vo vzťahu k niektorému z uplatnených nárokov nemôže subsumovať, resp. založiť úspech aj v časti iných žalobou uplatnených nárokov, v ktorých by nebola úspešná.

146. V časti žalovaného nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd rozhodoval podľa ust. a , nakoľko v časti nároku zodpovedajúcemu 10 %- ného zavineniu žalobkyne došlo k späťvzatiu žaloby z procesného hľadiska zavinenému žalobkyňou a vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodnutia, sa má za to, že žalobkyňa bola úspešná, keď súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia tak za bolestné, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia a výška priznaného zvýšenia plne závisela od úvahy súdu (čo v zmysle súdnej praxe nemožno hodnotiť na ťarchu žalobcu ako jeho neúspech). Z uvedených dôvodov súd v časti trov konania o zaplatenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia priznal žalobkyni voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, keď čo do základu nároku, o ktorom bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom mala žalobkyňa úspech 90 % a žalovaný 10 %, t. j. čistý úspech úspešnejšej žalobkyne v spore o tomto nároku predstavuje 80 %.

147. K povinnosti intervenienta na náhradu trov konania súd uvádza, že intervenient vstupom do konania nadobúda nielen práva, ale aj povinnosti, je oprávnený vykonávať prostriedky procesného útoku, obrany, podávať procesné návrhy vyvolávajúce potrebu rozhodnutia, a ktoré v konečnom dôsledku vedú aj k vzniku trov konania. Procesné úkony strany sporu i intervenienta (so súhlasom strany, za účelom pomoci ktorej vstúpil do konania) majú spoločné účinky na oboch a za náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s ich procesným pôsobením v konaní, zodpovedajú spoločne a nerozdielne obaja, a to aj v prípade, ak netvoria nerozlučné spoločenstvo. Intervenient má preto nielen nárok na náhradu trov konania (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár.Praha : C.H.Beck, 2016, str. 897, 925.), ale v prípade neúspechu strany, na podporu ktorej vstúpil do konania, ho v rovnakej miere spoločne a nerozdielne s neúspešnou stranou sporu zaťažuje aj povinnosť na náhradu trov konania (obdobne viď uznesenie NS SR zo dňa 19. 07. 2012, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 09. 2020, sp. zn. , rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 11. 2017, sp. zn. ).

148. V časti o zaplatenie nákladov spojených s liečením, náhrady za stratu na zárobku a vecnej škody bol v konaní úspešnejší žalovaný, keď žalobkyni z požadovanej sumy 12.859,57 eur súd priznal len 1.227,32 eur. Nakoľko žalovanému a intervenientovi v konaní o týchto škodových nárokoch žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania o týchto nárokoch nepriznal.

149. Nakoľko v priebehu konania štátu (vo vzťahu k znalečnému vyplatenému znalcovi Ing. L. Š. zo štátnych finančných prostriedkov) a znalcovi MUDr. G. H., PhD. vznikli trovy spojené so znaleckým dokazovaním súd im podľa priznal nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 90 % voči žalovanému a intervenientovi a 10 % voči žalobkyni. Percentuálne vyjadrenie nároku na náhradu trov konania štátu a znalcovi zodpovedá rozsahu zodpovednosti strán sporu za spôsobenú škodu, t. j. odzrkadľuje ich úspech čo do základu prejednávaných škodových nárokov.

150. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (, )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (, )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (, )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.